Štandardy a základy na rozlišovanie rôznych druhov zlých ľudí

II. Na základe ľudskej prirodzenosti

Ďalej pokračujeme v duchovnom spoločenstve o štrnástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo rozlíšiť a potom vyčistiť alebo vypudiť všetky druhy zlých ľudí a antikristov.“ Štandardy na rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí sú rozdelené do troch hlavných kategórií. Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o účele viery človeka v Boha a potom sme prešli k jeho ľudskej prirodzenosti. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, do kategórií sme rozdelili aj mnoho rôznych prejavov. Aké sú tie prejavy, o ktorých sme už hovorili v duchovnom spoločenstve? Prečítajte ich. (Druhý bod na rozlišovanie všetkých druhov zlých ľudí sa týka ľudskej prirodzenosti. Po prvé, záľuba v prekrúcaní faktov a šírení nepravdivých informácií; po druhé, záľuba vo využívaní druhých; po tretie, byť zhýralý a nespútaný; po štvrté, mať sklon k pomste; po piate, byť neschopný udržať jazyk za zubami.) V duchovnom spoločenstve sme hovorili až po piaty bod o neschopnosti udržať jazyk za zubami. Bez ohľadu na to, či hovoríme v duchovnom spoločenstve o konkrétnych prejavoch ľudskej prirodzenosti alebo o iných veciach, ako som už povedal, na rôzne typy ľudí to bude mať rôzny účinok. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa po vypočutí zamerajú na skúmanie samých seba; budú sa porovnávať s tým, čo som hovoril v duchovnom spoločenstve, a budú mať aktívny a pozitívny vstup. Avšak tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ako napríklad robotníci, si to len vypočujú a to je všetko. Neberú si to k srdcu ani nevkladajú do počúvania svoje srdce. Niekedy môžu pri počúvaní kázní dokonca zaspať. Nedokážu to vstrebať a dokonca si myslia: „Načo je dobré počúvať tieto malicherné záležitosti? Je to strata času – ešte som nedokončil prácu, ktorú mám rozrobenú!“ Vždy sa starajú len o prácu, ktorá si vyžaduje drinu. Sú obzvlášť nadšení a oddaní drine, prejavujú vernosť, ale jednoducho nedokážu nazbierať energiu na záležitosti týkajúce sa pravdy. To jasne odhaľuje, že takíto ľudia sa o pravdu nezaujímajú; stačí im, že len drú. Je tu ešte jedna skupina ľudí, ktorá si zachováva rovnaký postoj bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde: „Len odolávam a som nepriateľský. Aj keď poukážeš na moje problémy a odhalíš moje prejavy, odhalenia a povahy, stále tomu nebudem venovať pozornosť ani to nebudem brať vážne. Čo na tom, že ostatní vedia, že som odhalený?“ Len nehanebne pokračujú vo vzdore a odpore, čo je nenapraviteľné. Bez ohľadu na to sú prejavy rôznych typov ľudí rozlíšiteľné. Pravda – či už pre tých, ktorí sa o ňu usilujú, pre tých, ktorí sú ochotní drieť, ale nemilujú ju, alebo pre tých, ktorým sa pravda protiví a majú k nej odpor – pôsobí ako dvojsečný meč, ako skúšobný kameň. Dokáže zmerať postoje ľudí k pravde a tiež cestu, po ktorej kráčajú.

F. Byť nerozumný a úmyselne problémový, pričom sa nikto neodváži takéhoto človeka provokovať

Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní piatich prejavov rôznych zlých ľudí. Dnes pokračujeme v duchovnom spoločenstve o šiestom. Šiesty je tiež prejavom typu zlého človeka, alebo skôr, aj keď ľudia nepovažujú tento typ za zlý, nikto ho aj tak nemá rád. Prečo je to tak? Je to preto, lebo týmto ľuďom chýba svedomie a rozum, chýba im normálna ľudská prirodzenosť a vychádzať s nimi je obzvlášť problematické a ťažké, čo vyvoláva odpor. Aké sú konkrétne prejavy týchto ľudí? Sú nerozumní a úmyselne problémoví a nikto sa ich neodváži provokovať. Sú takíto ľudia v cirkvi? Hoci ich nie je veľa, určite sú. A aké sú ich konkrétne prejavy? Za bežných okolností dokážu títo ľudia normálne konať svoje povinnosti a celkom normálne vychádzať s ostatnými; neuvidíš u nich surovú povahu. Keď však ide ich konanie proti pravde-princípom a sú orezávaní, vybuchnú hnevom, úplne odmietnu pravdu a rafinovane sa vyhovárajú. Zrazu si uvedomíš, že sú ako ježko pokrytý pichliačmi, ako tiger, ktorého sa nemožno dotknúť. Pomyslíš si: „S týmto človekom som bol v kontakte tak dlho, myslel som si, že má dobrú ľudskú prirodzenosť, je chápavý a dá sa s ním ľahko rozprávať, veril som, že dokáže prijať pravdu. Nečakal som, že je to niekto, kto je nerozumný a úmyselne problémový. V budúcnosti si pri kontakte s ním musím dávať väčší pozor, obmedziť kontakt, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a držať si odstup, aby som ho neprovokoval.“ Videli ste takýchto ľudí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví? Vo všeobecnosti tí, ktorí ich poznajú, vedia, aký vyvolávajú strach, a rozprávajú sa s nimi s mimoriadnou zdvorilosťou a opatrnosťou. Keď sa s nimi rozprávate, hlavne im vôbec nesmiete ublížiť, inak to povedie k tomu, že s nimi budete mať nekonečné problémy. Niektorí ľudia hovoria: „Kto presne sú títo hulvátski ľudia? Ešte sme sa s nimi nestretli.“ V takom prípade o tom naozaj musíme hovoriť. Keď napríklad bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach a niektorí spomenú svoje skazené stavy alebo osobné ťažkosti, ostatní sa s nimi nevyhnutne stotožnia, pretože mali podobné skúsenosti alebo pocity. To je celkom normálne. Človek si po vypočutí môže pomyslieť: „Aj ja mám také skúsenosti, tak o tejto téme spoločne hovorme v duchovnom spoločenstve. Chcem počuť, ako si tým prešiel. Ak má tvoje duchovné spoločenstvo svetlo a týka sa to problému, ktorý mám, potom to prijmem a budem praktizovať podľa tvojich skúseností a cesty, aby som videl, aké budú výsledky.“ Existuje len jeden typ človeka, ktorý keď počuje ostatných hovoriť v duchovnom spoločenstve o poznaní seba samých a odhaľovať vlastnú skazenosť a ohavnosť, myslí si, že ho to nepriamo odhaľuje a súdi, a nemôže si pomôcť, buchne do stola a vybuchne hnevom: „Kto nemá skazenosť? Kto žije vo vákuu? Vidím to tak, že vaša skazenosť je ešte horšia ako moja! Aké máte vy všetci spôsobilosti na to, aby ste sa na mňa zamerali a odhalili ma? Vidím to tak, že mi len chcete robiť problémy, vylúčiť ma! Nie je to len preto, že pochádzam z vidieka a neviem pekne rozprávať, aby som vám lichotil? Nie je to preto, že nemám také vzdelanie ako vy? Ani Boh mnou neopovrhuje, tak čo vám dáva právo opovrhovať mnou!“ Ostatní hovoria: „Toto je normálne duchovné spoločenstvo, nie je to zamerané na teba. Nie sú skazené povahy všetkých rovnaké? Keď niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o nejakej téme a spomenie svoj vlastný skazený stav, ostatní sa nevyhnutne ocitnú v podobných stavoch. Ak máš pocit, že tiež máš rovnaký stav, môžeš aj ty hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach.“ Na čo on odpovie: „Je to tak? Od jedného človeka by som také duchovné spoločenstvo zniesol, ale prečo sa spolčujete dvaja alebo traja, aby ste ma šikanovali? Myslíte si, že je ľahké ma sekírovať?“ Nie sú jeho slová čím ďalej, tým poburujúcejšie? (Áno.) Majú takíto ľudia pri týchto slovách rozum? (Nie.) Ak si naozaj myslíš, že téma duchovného spoločenstva ostatných je zameraná na teba, môžeš o tejto téme diskutovať alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve; priamo sa opýtaj, či je to zamerané na teba, namiesto toho, aby si do toho zaťahoval svoj pôvod roľníka, nižšie vzdelanie alebo to, že sa na teba ľudia pozerajú zhora. Načo je dobré hovoriť tieto veci? Nie je to len nezmyselné táranie o tom, čo je správne a čo nie? Nie je to byť nerozumný a úmyselne problémový? (Áno.) Nemyslíte si, že takíto ľudia sú hrozní? (Áno.) Keď urobí takúto scénu, každý vie, aký je to človek, a keď budú na budúcich zhromaždeniach hovoriť v duchovnom spoločenstve, vždy musia hovoriť opatrne a sledovať jeho výrazy. Ak sa zamračí, ostatní začnú váhať, či majú rozprávať, a všetci sa budú počas duchovného spoločenstva na zhromaždeniach cítiť stiesnene. Nie je to obmedzenie a vyrušenie spôsobené tým, že je nerozumný a úmyselne problémový? (Áno.) Všetci tí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, sú neprístupní rozumu; takíto jedinci neprijmú pravdu a nemôžu byť spasení.

Tento typ človeka, ktorý je nerozumný a úmyselne problémový, má aj ďalší prejav. Niektorí ľudia na zhromaždeniach vždy hovoria: „Už nemôžem konať povrchne. Musím sa zamerať na praktizovanie pravdy; musím sa usilovať o dokonalosť. Od prírody sa snažím vyniknúť. Čokoľvek robím, musí to byť urobené dobre.“ Reči majú pekné, ale v skutočnosti pri konaní svojej povinnosti stále konajú povrchne a povinnosť, ktorú konajú, má mnoho problémov a ani zďaleka nedosahuje účinok svedectva o Bohu. Keď vodcovia poukážu na problémy v ich vykonávaní povinnosti a orezávajú ich, okamžite sa nahnevajú a hovoria: „Vedel som to. Vy všetci ma za chrbtom súdite a hovoríte, že moje odborné zručnosti sú slabé. Nie je to len preto, že sa na mňa všetci pozeráte zhora? Bola to len malá chyba. Je nutné ma takto orezávať? Okrem toho, kto nerobí chyby? Hovoríte, že konám povrchne – nebol si aj ty predtým vo svojej práci povrchný? Si oprávnený ma kritizovať? Kto z vás by si bez mojej spolupráce mohol vziať na plecia túto prácu?“ Čo si myslíte o takýchto ľuďoch? V ničom, čo robia, nedovolia ostatným, aby poukázali na ich nedostatky alebo ponúkli návrhy; neprijímajú ani oprávnené orezávanie. Ktokoľvek prehovorí, postavia sa proti nemu a odporujú mu, hovoria nerozumne, dokonca tvrdia, že sa na nich pozerá zhora alebo že ich šikanuje, lebo sú sami a bezmocní, a podobné veci. Nie je to spurné, nerozumné a úmyselne problémové správanie? Sú dokonca aj takí ľudia, ktorí po orezávaní zanechajú svoju povinnosť: „Túto prácu už robiť nebudem. Ak to dokážete, nech sa páči. Potom uvidím, či dokážete pokračovať v práci aj bezo mňa!“ Bratia a sestry sa ich snažia presvedčiť, ale oni nepočúvajú. Dokonca aj keď s nimi vodcovia a pracovníci hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, odmietajú to prijať; začnú sa robiť dôležitými a zanechajú svoju povinnosť. Počas zhromaždení sa urazene mračia, nečítajú Božie slová ani nehovoria v duchovnom spoločenstve, vždy prichádzajú poslední a odchádzajú prví. Keď odchádzajú, dupú nohami a buchnú dverami a väčšina ľudí si s nimi nevie rady. Keď sa takýmto ľuďom niečo stane, majú absurdné argumenty a rozprávajú nezmysly; správajú sa spurne a dokonca hádžu veci, sú úplne neprístupní rozumu. Niektorí majú ešte závažnejšie prejavy – ak ich bratia a sestry nepozdravia, sú nespokojní a počas zhromaždení využijú príležitosť, aby nariekali: „Viem, že sa na mňa všetci pozeráte zhora. Počas zhromaždení sa všetci sústredíte len na duchovné spoločenstvo o božích slovách a diskutujete o svojich vlastných skúsenostných poznaniach. Nikto sa o mňa nestará, nikto sa na mňa neusmeje a nikto ma neodprevadí, keď odchádzam. Akí ste to veriaci? Vám naozaj chýba ľudská prirodzenosť!“ Takto robia v cirkvi scény. Rozzúria sa aj pre malichernosti a vylejú si všetky svoje nahromadené krivdy. Je zrejmé, že odhaľujú svoju vlastnú skazenú povahu, ale neuvažujú o sebe ani sa nepoznajú a nemajú túžbu usilovať sa o zmenu ani o pravdu. Namiesto toho hľadajú problémy v druhých, nachádzajú rôzne výhovorky, aby sa im uľavilo na duši – a pritom hľadajú príležitosti, ako si vyliať svoju zlosť. Ešte dôležitejšie je, že sa snažia, aby si ich všimlo viac ľudí a bálo sa ich, aby medzi ľuďmi získali určitú prestíž a pozornosť. Takíto ľudia sú takí problematickí! Čokoľvek povedia, nikto sa neodváži povedať „nie“; nikto sa neodváži ich ľahkovážne hodnotiť; a nikto sa im neodváži otvoriť a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve. Aj keď si na nich niekto všimne nejaké chyby a skazené povahy, nikto sa neodváži na ne poukázať. Počas zhromaždení, keď všetci hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich osobných skúsenostiach a svojom porozumení Božím slovám, opatrne sa vyhýbajú tomuto „sršniemu hniezdu“, boja sa ho vyprovokovať a spôsobiť si problémy. Niektorí ľudia si na zhromaždeniach vylievajú zlosť po tom, čo sa cítili ukrivdení alebo čelili nepríjemnostiam doma či v práci. Je zrejmé, že si z bratov a sestier robia svoj ventil a boxovacie vrece. Keď sú nahnevaní, majú absurdné argumenty, plačú a robia scény. Kto by sa potom odvážil hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde? Ak sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve a nejaké slovo sa ich náhodou dotkne, budú sa vyhrážať samovraždou. To bude ešte problematickejšie. S takými ľuďmi nefunguje normálne duchovné spoločenstvo; nefunguje normálny rozhovor; byť príliš srdečný alebo príliš chladný, oboje je zlé; vyhýbať sa im nefunguje; byť príliš blízko nefunguje; a ak bratia a sestry nevyjadria radosť, ktorá by zodpovedala ich radosti, to tiež nefunguje; a keď títo ľudia narazia na nejakú ťažkosť a bratia a sestry nedokážu prejaviť smútok zodpovedajúci ich smútku, ani to nefunguje. Nič u nich nefunguje. Čokoľvek sa urobí, môže ich to nahnevať a rozzúriť. Nech sa k nim správate akokoľvek, nikdy nie sú spokojní. Dokonca aj Moje kázne a duchovné spoločenstvo o stavoch niektorých ľudí ich dokážu vyprovokovať. Ako ich to provokuje? Myslia si: „Neodhaľuje ma to? Ani si so mnou nebol v kontakte a ja som ti nepovedal nič o tom, čo som robil v súkromí. Ako by si to mohol vedieť? Určite niekto donáša. Musím zistiť, kto je s tebou v kontakte, kto donášal, kto ma nahlásil; nenechám to tak!“ Tento typ človeka, ktorý je nerozumný a úmyselne problémový, si dokáže o všetkom myslieť prekrútené veci a s ničím nedokáže správne zaobchádzať. Je neprístupný rozumu! Racionalita mu je úplne cudzia a ešte menej dokáže prijať pravdu. Jeho zotrvanie v cirkvi neprináša žiadny úžitok, len škodu. Je len príťažou, záťažou, ktorej sa treba rýchlo striasť; mal by byť okamžite odstránený!

V Číne vedie viera v Boha k útlaku a prenasledovaniu veľkým červeným drakom a je tak veľa tých, ktorí sú štvaní a nemôžu sa vrátiť domov. Avšak niektorí ľudia, keď sú prenasledovaní a nemôžu sa vrátiť domov, veria, že si tým zaslúžili nejaké výsady alebo spôsobilosť. Žijú v hostiteľských rodinách a nielenže si nechajú posluhovať – ak sa niečo len trochu prieči ich želaniam alebo sa im začne cnieť za domovom, začnú robiť scény a ostatní ich musia chlácholiť a tolerovať ich. Nie sú takíto ľudia nerozumní a úmyselne problémoví? Tak veľa ľudí je prenasledovaných a hostiteľských rodín nie je veľa. Bratia a sestry z lásky hostia tých, ktorí sa nemôžu vrátiť domov. Chránia ich pred životom na ulici a umožňujú im bývať vo svojich domovoch. Nie je to Božia milosť? No niektorí nielenže si nevážia Božiu milosť, ale ani nevidia lásku bratov a sestier. Namiesto toho sa cítia ukrivdení a dokonca sa sťažujú a správajú sa spurne. Životné podmienky v domovoch bratov a sestier sú v skutočnosti o niečo lepšie ako v ich vlastnom domove. Najmä pokiaľ ide o vieru v Boha a konanie svojej povinnosti, pobyt v domovoch bratov a sestier je ešte lepší ako pobyt vo vlastnom domove a mať bratov a sestry, s ktorými sa dá harmonicky spolupracovať, je vždy oveľa lepšie ako byť úplne sám. Aj keď sú životné podmienky v niektorých regiónoch trochu horšie, stále dosahujú priemernú životnú úroveň. Najdôležitejšie je, že môžu žiť s bratmi a sestrami, často sa zhromažďovať a jesť a piť Božie slová, porozumieť viacerým pravdám a vedieť, aké sú ciele ich úsilia. Takže tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú schopní zaplatiť túto cenu a podstúpiť toto utrpenie. Väčšina ľudí má k tomu správny postoj; dokážu to prijať od Boha s vedomím, že to utrpenie stojí za to a že ním majú prejsť. Dokážu k tomu pristupovať správne. Ale niektorí nerozumní, úmyselne problémoví ľudia, ktorí sú spurní, jednoducho nedokážu veci takto chápať. Možno sotva znesú, že sa týždeň nemôžu vrátiť domov, ale po dvoch týždňoch začnú byť náladoví a po jednom alebo dvoch mesiacoch sa začnú správať spurne a hovoria: „Prečo môže byť vaša rodina šťastne spolu a ja sa nemôžem vrátiť k svojej? Prečo ja nemám slobodu, zatiaľ čo vy všetci môžete prichádzať a odchádzať, ako sa vám páči?“ Ostatní odpovedajú: „Nie je to spôsobené prenasledovaním veľkým červeným drakom? Nie je správne, aby sme ako nasledovníci Boha znášali takéto utrpenie? Čo je na troche tohto utrpenia také hrozné? Vzhľadom na okolnosti, na čo sa sťažovať? Ak ostatní dokážu zniesť toto utrpenie, prečo ty nie?“ Tí, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, nechcú vôbec trpieť. Keby ich chytili a zavreli do väzenia, určite by sa z nich stali Judáši. Koľko utrpenia je v živote s hostiteľskou rodinou? Po prvé, jedlo je stále ľudská strava; po druhé, nikto ti nerobí problémy a po tretie, nikto ťa nešikanuje. Ide len o to, že sa nemôžeš vrátiť domov a stretnúť sa so svojou rodinou – a tú trochu utrpenia jednoducho nerozumní, úmyselne problémoví ľudia nedokážu prijať. Keď s nimi ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, odmietajú to prijať, ale hovoria veci ako: „Nepoučuj ma o tých veľkých učeniach. Nerozumiem tomu o nič menej ako ty; toto všetko viem! Len mi povedz, kedy sa môžem vrátiť domov? Kedy prestane veľký červený drak sledovať môj dom? Kedy sa budem môcť vrátiť domov bez toho, aby ma veľký červený drak zatkol? Ak neviem, kedy sa môžem vrátiť domov, tak radšej ani nebudem žiť!“ Znovu urobia scénu a potom si sadnú na zem a kopú nohami – a čím viac kopú, tým sú nahnevanejší a dostanú aj záchvat spurnosti, s plačom a nárekom. Ostatní hovoria: „Utíš sa. Ak v tom budeš pokračovať a susedia to budú počuť a zistia, že tu bývajú cudzí ľudia, odhalí nás to, nie?“ Odpovedajú: „Je mi to jedno, proste chcem robiť scény! Vy všetci môžete ísť domov, ale ja nemôžem. To nie je fér! Urobím takú scénu, že ani vy nebudete môcť ísť domov, rovnako ako ja!“ Ich záchvat spurnosti nepoľavuje a na povrch vypláva ich zlomyseľnosť; nikto im nedokáže dohovoriť, nikto ich nedokáže presvedčiť. Keď sa im nálada trochu zlepší, upokoja sa a prestanú robiť scény. Ale ktovie – v hociktorý deň sa môžu opäť správať spurne a robiť scény: budú sa musieť ísť prejsť a byť slobodní a vnútri budú hovoriť nahlas; neustále budú plánovať návrat domov. Bratia a sestry ich varujú: „Ísť domov je príliš riskantné; sú tam policajti, ktorí to miesto sledujú a monitorujú.“ Odpovedajú: „Je mi to jedno, chcem sa vrátiť! Ak ma chytia, tak ma chytia! Čo je na tom? V najhoršom prípade proste budem Judášom!“ Nie je to šialenstvo? (Áno.) Otvorene hovoria, že sú ochotní byť Judášom. Kto by sa odvážil ich hostiť? Chce niekto hostiť Judáša? (Nie.) Je takýto človek veriaci v Boha? Bratia a sestry ich hostia ako veriacich v Boha. Ak je ich ľudská prirodzenosť trochu nedostatočná, to by sa dalo tolerovať; neusilovať sa o pravdu by sa tiež dalo tolerovať. Ale oni sú schopní ublížiť bratom a sestrám tým, že zapredajú cirkev a stanú sa Judášom, a tým spôsobia, že mnoho ľudí sa nebude môcť vrátiť do svojich domovov alebo normálne konať svoje povinnosti – kto by na seba vzal vinu za tieto následky? Odvážil by si sa hostiť takého nepriateľa? Neprivolávajú sa ich hostením len problémy?

Ľudia, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, myslia pri svojom konaní len na svoje vlastné záujmy a robia, čo sa im zapáči. Ich slová nie sú ničím iným ako absurdnými argumentmi a kacírstvami a sú neprístupní rozumu. Ich surová povaha len tak prekypuje. Nikto sa s nimi neodváži stýkať a nikto nie je ochotný hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde zo strachu, že na seba privolá pohromu. Ostatní ľudia sú v napätí, kedykoľvek im hovoria svoju mienku, a boja sa, že ak povedia čo len jedno slovo, ktoré sa im nepáči alebo nie je v zhode s ich želaniami, chytia sa toho a vznesú nehorázne obvinenia. Nie sú takíto ľudia zlí? Nie sú to živí démoni? Všetci ľudia so surovou povahou a nezdravým rozumom sú živí démoni. A keď sa niekto dostane do kontaktu so živým démonom, môže na seba privolať pohromu už chvíľkovou neopatrnosťou. Neznamenalo by to veľké problémy, keby boli takíto živí démoni v cirkvi? (Znamenalo.) Po tom, čo títo živí démoni dostanú záchvat hnevu a vylejú si zlosť, môžu chvíľu hovoriť ako ľudia a ospravedlniť sa, ale potom sa nezmenia. Ktovie, kedy sa ich nálada pokazí a znova dostanú záchvat hnevu a budú chrliť svoje absurdné argumenty. Cieľ ich záchvatu hnevu a výlevov je zakaždým iný, rovnako ako zdroj a pozadie ich výlevov. To znamená, že ich môže vytočiť čokoľvek, čokoľvek v nich môže vyvolať pocit nespokojnosti a čokoľvek môže spôsobiť, že reagujú scénami a spurným správaním. Aké strašné! Aké nepríjemné! Títo vyšinutí zlí ľudia sa môžu kedykoľvek pomiasť a nik nevie, čo sú schopní urobiť. K takýmto ľuďom pociťujem najväčšiu nenávisť. Každý jeden z nich by mal byť odstránený – všetci musia byť vyčistení. Nechcem sa s nimi stýkať. Majú zmätočné myslenie a brutálnu povahu, sú plní absurdných argumentov a diabolských slov, a keď sa im niečo stane, horkokrvne si to ventilujú. Niektorí z nich pri tomto ventilovaní plačú, iní kričia, ďalší dupú nohami a sú dokonca aj takí, ktorí krútia hlavou a rozhadzujú údmi. Sú to jednoducho zvery, nie ľudia. Niektorí kuchári hádžu v hneve hrnce a riad; iní, ktorí chovajú ošípané alebo psy, v hneve tieto zvieratá kopú a bijú a vylievajú si na nich všetok svoj hnev. Nech sa stane čokoľvek, títo jedinci vždy reagujú hnevom; ani sa neupokoja, aby uvažovali, ani to od Boha neprijmú. Nemodlia sa ani nehľadajú pravdu, ani nevyhľadávajú duchovné spoločenstvo s ostatnými. Keď nemajú na výber, znesú to; keď to nechcú znášať, rozzúria sa, majú absurdné argumenty, obviňujú a odsudzujú ostatných. Často hovoria veci ako: „viem, že vy všetci ste vzdelaní a pozeráte sa na mňa zhora“; „viem, že vaše rodiny sú bohaté a pohŕdate mnou, lebo som chudobný“; alebo „viem, že mnou pohŕdate, lebo mi chýba základ vo viere, a pohŕdate mnou, lebo sa neusilujem o pravdu“. Napriek tomu, že si zjavne uvedomujú svoje početné problémy, nikdy nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili, ani nediskutujú o poznaní samých seba v duchovnom spoločenstve s ostatnými. Keď sa spomenú ich vlastné problémy, uhýbajú a vyslovujú falošné protiobvinenia, všetky problémy a zodpovednosť presúvajú na iných, a dokonca sa sťažujú, že sa takto správajú preto, lebo iní s nimi zle zaobchádzajú. Akoby ich záchvaty hnevu a nezmyselné vyvolávanie problémov spôsobovali iní, akoby to boli všetci ostatní, ktorí sú na vine, oni len nemajú inú možnosť, než sa správať týmto spôsobom a bránia sa oprávnene. Vždy, keď sú nespokojní, začnú si ventilovať svoju nevôľu a chrliť nezmysly, trvajú na svojich absurdných argumentoch, akoby sa všetci ostatní mýlili, akoby oni boli jedinými dobrými ľuďmi a všetci ostatní boli zloduchovia. Bez ohľadu na to, koľko záchvatov hnevu majú alebo koľko absurdných argumentov vypustia z úst, vyžadujú, aby sa o nich hovorilo dobre. Dokonca aj keď urobia niečo nesprávne, zakazujú ostatným, aby ich odhalili alebo kritizovali. Ak poukážeš čo i len na ich drobný problém, zapletú ťa do nekonečných sporov a na pokojný život potom môžeš zabudnúť. Čo je to za človeka? Je to niekto, kto je nerozumný a úmyselne problémový, a tí, ktorí to robia, sú zlí ľudia.

Ľudia, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví, sa spravidla nemusia dopustiť žiadnych veľkých zradných alebo zlých skutkov, ale v okamihu, keď sa do toho zapletú ich záujmy, povesť alebo dôstojnosť, okamžite vybuchnú od zlosti, dostanú záchvat hnevu, konajú spurne a dokonca hrozia samovraždou. Povedzte Mi, ak sa v rodine objaví takýto absurdný a nerozumne hrubý človek, nebude tým trpieť celá rodina? Domácnosť by potom pohltil chaos plný náreku a kvílenia, takže by sa v nej nedalo vydržať. V niektorých cirkvách sú takíto ľudia; hoci to nemusí byť zjavné, keď je všetko normálne, nikdy neviete, kedy to u nich prepukne a ukážu pravú tvár. Medzi primárne prejavy takýchto ľudí patria okrem iného záchvaty hnevu, chrlenie absurdných argumentov a nadávanie na verejnosti. Aj keď sa tieto prejavy správania vyskytnú len raz za mesiac alebo raz za pol roka, spôsobujú veľké trápenie a ťažkosti a v rôznej miere vyrušujú cirkevný život väčšiny ľudí. Ak sa skutočne potvrdí, že niekto patrí do tejto kategórie, mali by sa s ním okamžite zaoberať a vyčistiť ho z cirkvi. Niekto by mohol povedať: „Títo ľudia nepáchajú žiadne zlo. Nemožno ich považovať za zlých ľudí, mali by sme voči nim byť tolerantní a trpezliví.“ Povedzte Mi, bolo by v poriadku nezaoberať sa takýmito ľuďmi? (Nie, nebolo by to v poriadku.) Prečo nie? (Pretože ich konanie spôsobuje väčšine ľudí značné problémy a trápenie a tiež vyrušuje cirkevný život.) Na základe tohto výsledku je jasné, že tí, ktorí vyrušujú cirkevný život, aj keď to nie sú zlí ľudia alebo antikristi, by nemali zostať v cirkvi. Je to preto, lebo takíto ľudia nemilujú pravdu, ale majú k nej odpor a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha alebo koľko kázní si vypočujú, pravdu neprijmú. Keď urobia niečo zlé a niekto ich začne orezávať, pochytia ich záchvaty hnevu a chrlia nezmysly. Dokonca aj keď im niekto hovorí pravdu v duchovnom spoločenstve, neprijmú ju. Nikto sa s nimi nedokáže dohodnúť. Dokonca aj keď im hovorím o pravde v duchovnom spoločenstve, navonok možno mlčia, ale vnútorne ju neprijímajú. Keď sa ocitnú zoči-voči skutočným situáciám, stále sa správajú tak ako vždy. Nepočúvajú Moje slová, takže vaše rady by prijali ešte menej. Hoci sa títo ľudia nedopúšťajú veľmi zlých činov, pravdu neprijímajú ani trochu. Keď sa pozrieme na ich prirodzenosť-podstatu, nielenže im chýba svedomie a rozum, ale sú aj nerozumní, úmyselne problémoví a neprístupní rozumu. Môžu takíto ľudia dosiahnuť Božiu spásu? V žiadnom prípade! Tí, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, sú pochybovači, sú to služobníci satana. Keď veci nejdú podľa ich predstáv, pochytia ich záchvaty hnevu, vytrvalo chrlia absurdné argumenty a nepočúvajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa im hovorí v duchovnom spoločenstve. Takíto ľudia sú nerozumní a úmyselne problémoví, čistí diabli a zlí duchovia; sú horší ako zvery! Sú duševne chorí s nezdravým rozumom a nikdy nedokážu činiť skutočné pokánie. Čím dlhšie zostávajú v cirkvi, tým viac predstáv majú o Bohu, tým viac nerozumných požiadaviek kladú na Boží dom a tým väčšie vyrušenie a škodu spôsobujú v cirkevnom živote. To ovplyvňuje vstup do života vyvoleného Božieho ľudu a normálne napredovanie cirkevnej práce. Ich poškodzovanie práce cirkvi nie je o nič menšie ako škoda, ktorú spôsobujú zlí ľudia; mali by byť z cirkvi včas vyčistení. Niektorí ľudia hovoria: „Nie sú len trochu spurní? Nedosahujú úroveň zlých ľudí, nebolo by teda lepšie správať sa k nim s láskou? Ak si ich necháme, možno sa zmenia a budú spasení.“ Hovorím ti, je to nemožné! Nie je v tom žiadne „možno“ – títo ľudia nemôžu byť spasení v žiadnom prípade. Je to preto, lebo nedokážu pochopiť pravdu, a už vôbec ju nedokážu prijať; chýba im svedomie a rozum, ich myšlienkové pochody nie sú normálne, a dokonca im chýba aj ten najzákladnejší zdravý rozum, ktorý je potrebný pre počínanie si. Sú to ľudia s nezdravým rozumom. Boh takýchto ľudí v žiadnom prípade nespasí. Dokonca ani tí s trochu normálnejším myslením a lepšou kvalitou nemôžu byť spasení, ak vôbec neprijímajú pravdu, nehovoriac o tých s nezdravým rozumom. Stále zaobchádzať s takými ľuďmi s láskou a mať pre nich nádej, nie je to príliš hlúpe a neznalé? Teraz vám hovorím: Očistenie cirkvi od tých, ktorí sú nerozumní, úmyselne problémoví a neprístupní rozumu, je absolútne správne. Zásadne to zastavuje ich obťažovanie cirkvi a Božieho vyvoleného ľudu. Je to zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Ak sú v ktorejkoľvek cirkvi takíto nerozumní ľudia, Boží vyvolený ľud by ich mal nahlásiť, a keď vodcovia a pracovníci dostanú takéto hlásenia, mali by ich pohotovo riešiť. Toto je princíp pre zaobchádzanie so šiestym typom ľudí – tými, ktorí sú nerozumní a úmyselne problémoví.