J. Kolísanie

Desiaty prejav je: „Kolísanie.“ Aké konkrétne prejavy vykazujú ľudia, ktorí kolíšu? Po prvé, najväčšie pochybnosti, ktoré títo ľudia majú o viere v Boha, sú: „Naozaj existuje boh? Existuje duchovná sféra? Existuje peklo? Sú tieto slová, ktoré boh vyslovil, pravdou? Ľudia hovoria, že táto osoba je vtelený boh, ale ja som nevidel nič, čo by naznačovalo, že je vtelený boh! Tak kde presne je duch boží? Existuje boh naozaj alebo nie?“ Nikdy si v týchto otázkach nedokážu urobiť jasno. Vidia, že v Boha verí veľa ľudí, a myslia si: „Boh musí existovať. Pravdepodobne existuje. Dúfam, že existuje. Viera v boha mi aj tak nespôsobila žiadnu ujmu; nikto so mnou nezaobchádzal zle. Počul som, že konanie povinnosti môže priniesť požehnania a dobrý konečný osud, a tak potom v budúcnosti nezomriem. Asi teda pôjdem s prúdom a budem veriť.“ Po určitom čase viery vidia, že niektorí ľudia sa stretávajú so skúškami a strasťami, a začínajú uvažovať: „Nemá viera v boha prinášať požehnania? Niektorí ľudia vážne ochoreli a zomreli, niektorí boli zatknutí a prenasledovaní na smrť veľkým červeným drakom a iní zas ochoreli alebo ich rodiny postihli pohromy, keď konali svoju povinnosť. Prečo ich boh neochránil? Takže existuje boh naozaj alebo nie? Ak existuje, tieto veci sa nemali stať!“ Niektorí ľudia s dobrými úmyslami s nimi hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a vravia: „Boh je zvrchovaný nad všetkým a osudy ľudí ovláda Božia ruka. Ľudia by mali tieto záležitosti od Boha prijať a oddať sa Božiemu ovládaniu. Všetko, čo Boh robí, je dobré.“ Na to títo kolísaví jedinci odpovedajú: „Nevidím, čo je na tom dobré! Byť postihnutý pohromami – to je dobré? Vážne ochorieť alebo mať nevyliečiteľnú chorobu – to je dobré? Byť mŕtvy je ešte horšie. Existuje boh alebo nie? Neviem.“ Neustále sú plní pochybností o Bohu. Keď vidia, že mnohí ľudia konajú svoju povinnosť, že sa dielo Božieho domu čoraz viac rozširuje a cirkev zo dňa na deň prekvitá, cítia, že Boh musí existovať. Najmä keď počujú bratov a sestry svedčiť o znameniach a zázrakoch, ktoré Boh ukázal, a o milosti, ktorú od Boha dostali, títo kolísaví jedinci cítia ešte silnejšie, že „Boh určite existuje! Hoci ľudia nemôžu vidieť ducha božieho, slová, ktoré vyslovil vtelený boh, ľudia počuli a ja som tiež počul toľko ľudí hovoriť v duchovnom spoločenstve o božích slovách a zažívať božie slová. Takže boh musí určite existovať!“ Keď cirkev prekvitá, všetko jej ide hladko, darí sa jej a práca cirkvi sa čoraz viac rozširuje, a najmä keď bratia a sestry zažívajú nejaké zvláštne okolnosti a zvláštne záležitosti a vidia v nich Božiu ochranu, zvrchovanosť a vodcovstvo, cítia, že Boh existuje a že je naozaj dobrý. Po určitom čase však môžu zažiť frustrácie a ťažké obdobia, niektorí môžu zažiť zlyhania a neúspechy alebo Boží dom môže vyradiť časť ľudí; tieto veci, najmä tá posledná, sú v silnom rozpore s ich predstavami a sú nad ich očakávania. Cítia: „Ak boh existuje, ako sa potom mohli tieto veci stať? Nemali by sa stávať! Je normálne, že sa tieto veci dejú medzi nevercami, ale ako to, že sa dejú aj v božom dome? Ak boh existuje, mal by tieto záležitosti vyriešiť a zabrániť, aby sa tieto veci diali, pretože je všemohúci, má autoritu a moc! Existuje boh naozaj alebo nie? Ľudia nemôžu vidieť ducha božieho. Pokiaľ ide o slová, ktoré vyslovil vtelený boh, všetci ľudia hovoria, že sú pravdou, cestou a že môžu byť životom ľudí. Ale prečo ja necítim, že sú pravdou? Tak dlho som počúval kázne, ale v mojom živote nenastala vôbec žiadna premena! Toľko som trpel – čo som získal?“ Začnú mať pochybnosti o Bohu a ich nadšenie pre konanie povinnosti klesá a chladne. Potom pomýšľajú na odchod z Božieho domu, aby išli pracovať a zarábať peniaze na slušný život – tieto aktívne myšlienky sa začínajú objavovať. Myslia si: „Ak boh, v ktorého verím, nie je pravým bohom, potom to, že som všetky tie roky, čo verím v boha, nepracoval a nezarábal peniaze, bude jedna veľká strata! Nie, takéto zmýšľanie je nesprávne. Stále musím poriadne veriť. Počul som ľudí hovoriť, že viac čítania božích slov umožní človeku porozumieť pravde, vyriešiť všetky problémy a už nebude slabý. Ja som však božie slová čítal a stále som neporozumel pravde. Prečo sa stále cítim negatívne? Prečo mám stále pocit, že nemám energiu konať svoju povinnosť? Boh vo mne nekoná svoje dielo! Mám toľko ťažkostí, ale boh mi neotvoril cestu von. Takže existuje boh naozaj alebo nie? Ak je toto pravá cesta, boh by mal žehnať ľuďom, ktorí konajú svoju povinnosť, pokojom, hladkým priebehom a normálnosťou. Prečo sú teda stále také veľké ťažkosti pri kázaní evanjelia a konaní povinnosti? Hoci viem, že náboženský svet zaostal a viera vo všemohúceho boha je vstupom do Veku kráľovstva, prečo som nevidel, ako duch svätý koná dielo?“ Aký druh ľudí to je? Sú to ľudia bez duchovného porozumenia. Čítajú Božie slová, ale nerozumejú pravde. Bez ohľadu na to, o koľkej pravde sa hovorí v duchovnom spoločenstve, nedokážu pochopiť jej význam. Vždy sa na veci pozerajú na základe svojich predstáv a domnienok a sú neustále plní pochybností o Bohu. Ako by takýto človek mohol porozumieť pravde? Niektorí ľudia vidia, že kázanie evanjelia je dosť ťažké, a tak si myslia: „Ak by to bola pravá cesta, duch svätý by vo veľkej miere konal svoje dielo. Kamkoľvek by bratia a sestry išli kázať evanjelium, išlo by to hladko a bez prekážok. Ba čo viac, aj vládni úradníci by začali veriť a dali by všetkému zelenú. Toto by naozaj bolo dielo pravého boha. Ale keď sa teraz pozrieme na fakty, vôbec to tak nie je. Nielenže prezidenti a úradníci v rôznych krajinách po celom svete neveria v boha, ale vieru v boha ani len nepodporujú. V niektorých krajinách vlády dokonca prenasledujú veriacich a bránia ľuďom veriť v boha. Je teda boh, v ktorého veríme, naozaj pravým bohom? Neviem, ťažko povedať.“ V srdci majú vždy obrovský otáznik. Zakaždým, keď počujú nejakú správu, je to pre nich ako „zemetrasenie“, ktorého dosah nie je ani veľký, ani zanedbateľný, čo spôsobuje, že kolíšu. Niektorí ľudia hovoria: „Kolíšu azda stále preto, lebo veria v Boha len krátko?“ Nie je to tak – niektorí ľudia veria tri, päť alebo dokonca viac ako desať rokov. Považuje sa to za krátky čas? Ak by niekto veril tri alebo päť rokov počas diela Veku milosti, nepovažovalo by sa to za dlhý čas, pretože nepočul Božie výroky a slová v posledných dňoch; rozumel len troche biblického poznania a duchovným teóriám z Biblie a ľudských kázní. Taký zisk je naozaj primalý. Iný prípad je, keď niekto prijme dielo tejto súčasnej etapy – pokiaľ koná svoju povinnosť a nasleduje Boha tri roky, to, čo zažíva, čomu rozumie a čo získava, prevyšuje to, čo mohol niekto získať z viery v Pána vo Veku milosti za dvadsať alebo tridsať rokov, či dokonca za celý život. Títo ľudia, ktorí kolíšu, však ani po troch, piatich alebo dokonca viac ako desiatich rokoch viery stále nedokážu určiť, či túto etapu diela koná Boh alebo nie, a dokonca majú pochybnosti o Božej existencii. Povedal by si, že takíto ľudia sú veľmi problematickí? Majú schopnosť chápať pravdu? (Nie.) Majú spôsob myslenia, aký patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Nedokážu pochopiť pravdu. Bez ohľadu na to, aká situácia v cirkvi nastane, vždy ich to môže priviesť ku kolísaniu – otáznik v ich srdci u nich neustále spúšťa „zemetrasenia“. Ak antikristi spôsobia v cirkvi vyrušenia a niektorí ľudia sú zavádzaní, alebo ak niekto, koho zbožňujú, urobí niečo, čo nečakali – napríklad ukradne obety alebo sa zapletie do nemravných aktivít – a je nakoniec vyčistený, ich srdcia začnú v dôsledku toho kolísať a oni začnú pochybovať o Bohu: „Nie je toto prúd božieho diela? Ako sa potom mohli v cirkvi stať také nezákonné veci? Ako by boh mohol dopustiť, aby sa objavili antikristi a zlí ľudia? Je toto naozaj pravá cesta?“ Všetko, čo sa v cirkvi stane a je v rozpore s ich predstavami, v nich vyvoláva pochybnosti a začnú sa pýtať, či je to pravá cesta, či je to Božie dielo a či Boh skutočne existuje. Jednoducho nehľadajú pravdu, aby sa na vec pozreli správne. Už len toto stačí na dôkaz, že od začiatku do konca v podstate nikdy neverili, že túto etapu diela koná Boh. Od začiatku do konca nikdy nevedeli, čo je pravda, ani prečo Boh vyjadruje pravdu. Boh vyriekol toľko slov a vykonal toľko práce – to všetko je konanie Boha. Toľko ľudí to overilo a uistilo sa o tom, ale oni odmietajú pozerať sa na veci na základe týchto skutočností. Na posudzovanie vždy používajú ľudský pohľad na vec a ľudské myslenie – príliš si dôverujú. Keď sa v práci cirkvi alebo v cirkevnom živote objavia nejaké medzery alebo odchýlky, alebo keď je cirkev utláčaná a prenasledovaná vládou, začnú znova pochybovať: „Je toto naozaj pravá cesta?“ Keď sa v cirkvi objavia antikristi a falošní vodcovia, tiež začnú pochybovať. Hovoria: „Pozrite sa na tých pastorov a starších v náboženských cirkvách – tí naozaj milujú pána a v ich cirkvách nedochádza k žiadnym príhodám s antikristami. To je tá pravá cesta. Ak je to, čo tu máte vy, pravá cesta, prečo sa tieto veci stále dejú?“ Takto porovnávajú. A ako porovnávajú niektorí ďalší hlupáci? Hovoria: „Pozrite sa na tých ľudí, ktorí veria v boha v Cirkvi troch samostatností – majú štátne schválenie a štát im dokonca vydáva certifikáty a prideľuje im pozemky na stavbu kostolov. Všetko je to legitímne a legálne. Máte vy verejnú cirkev? Sú vaše cirkvi registrované? Štát do Cirkvi troch samostatností dokonca prideľuje pastorov a tí pastori majú licencie. Majú vaši vodcovia a pracovníci licencie? Štát vám nedovoľuje veriť v boha; zatýka vás a prenasleduje. Nemáte ani trvalé miesto na zhromaždenia; vždy sa zhromažďujete tajne. Je toto naozaj pravá cesta? Ak by to bola pravá cesta, prečo by ste sa vždy zhromažďovali a konali svoju povinnosť takým tajnostkárskym spôsobom?“ Nedokážu preniknúť ani do podstaty tejto záležitosti. Akákoľvek situácia môže u nich zapríčiniť, že začnú kolísať a vyvolá v nich pochybnosti o Bohu. Povedzte Mi, môže takýto človek pevne stáť? (Nie.) Hoci navonok neopustil cirkev, v srdci je na hrane nebezpečenstva. Nikdy si nemôže byť istý Božím dielom a pravdami, ktoré Boh vyjadril, a vždy napoly verí, napoly pochybuje; to mu znemožňuje mať pravú vieru. Nevidí, že všetky tie prenasledovania, útlaky a zatýkania, ktoré sa udiali počas týchto rokov Božieho diela, sa diali pod Božou zvrchovanosťou a všetky spadajú pod Božie ovládania a opatrenia. Preto má predstavy a dokáže pochybovať, či Boh môže byť zvrchovaný nad všetkým. Vždy verí, že všetku prácu Božieho domu konajú ľudia, a nedokáže vidieť ani najmenší náznak Božích skutkov. Nie je to pochybovač? Ak takýto človek verí len pol roka alebo rok a ešte jasne nepochopil rôzne pravdy, je pochopiteľné, že má pochybnosti a kolíše, keď vidí veci, ktoré sú v rozpore s jeho predstavami. Niektorí ľudia však veria v Boha niekoľko rokov, vypočuli si množstvo kázní a keď sa stretli s ťažkosťami, bola im sprostredkovaná pravda v duchovnom spoločenstve. V tom čase rozumeli tomu, čo počuli, z hľadiska učenia. Neskôr však, keď sa znova stretnú s nejakými záležitosťami, stále pochybujú o Bohu a Božom diele. To ukazuje, že takíto ľudia nemajú schopnosť chápať pravdu, chýba im myslenie, aké patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti, a nespĺňajú štandard toho, čo to znamená byť človekom.

Ako by sa malo zaobchádzať s ľuďmi, ktorí kolíšu? Z hľadiska ľudskej prirodzenosti sa títo ľudia nedajú považovať za zlých ľudí, ale sú skutočne problematickým typom ľudí, pretože im chýba schopnosť pochopiť pravdu a nemajú myslenie, aké patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti. A čo je najdôležitejšie, nedokážu si ani potvrdiť mnohé pravdy, ktoré Boh vyjadril, ani nevedia, či sú tieto slová pravdou, alebo či sú Božím výrazom a Božím dielom. Súdiac podľa ich schopnosti chápania, aký druh ľudí to je? Je správne povedať, že sú to pochybovači, a je tiež správne tvrdiť, že sú to popletení ľudia. Hoci ľudia tohto druhu nespáchali žiadne zjavné zlo a nekvalifikujú sa ako zlí ľudia, nie sú to naničhodníci, keďže sú do takejto miery popletení a dokážu robiť veľa vecí, ktoré narúšajú a vyrušujú? (Áno.) Bez ohľadu na to, ako dlho veria v Boha alebo koľko kázní si vypočuli, nikdy nedokážu porozumieť pravde. Nedokážu si ani potvrdiť existenciu Boha alebo Božiu zvrchovanosť. Aká je to kvalita? Títo ľudia nemajú absolútne žiadnu schopnosť pochopiť pravdu. Sú to ľudia s veľmi chabou kvalitou; alebo by sa dalo povedať, že nemajú vôbec žiadnu kvalitu – sú to naničhodníci bez mozgu. Povedzte Mi, akú povinnosť môžu naničhodníci konať? (Nemôžu konať žiadnu povinnosť.) Nemôžu konať žiadnu povinnosť a sú vždy plní pochybností a kolíšu. Ako by sa teda malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať a ako ich riešiť? Najvhodnejší spôsob, ako zaobchádzať s takýmito ľuďmi, je nenechať ich konať žiadnu povinnosť. Aj keby požiadali o konanie povinnosti, nemalo by sa im to dovoliť. Prečo nie? Pretože len čo takíto ľudia začnú konať povinnosť, najmä keď si vytrpeli strasti a zaplatili nejakú cenu, skôr či neskôr si budú chcieť vyrovnať účty s Božím domom. Ak ich zatknú alebo budú čeliť prírodným pohromám či nešťastiam spôsobeným človekom, budú ľutovať, že sa vydávali Bohu; budú sa trpko sťažovať a na každom kroku budú šíriť reči ako: „Toľko som trpel pre prácu cirkvi a pre konanie svojej povinnosti. O toľko menej som jedol, o toľko menej som spal a o toľko menej peňazí som zarobil. Ak by som nekonal povinnosť, peniaze, ktoré som zarobil, som si mohol uložiť do banky a vynášali by mi úroky! Podstúpil som toľko rizík – akú hodnotu má každá hodina rizika? Aká je mzda za prácu?“ Budú sa snažiť vyrovnať si finančné účty s Božím domom a dokonca sa budú vyhrážať, že ak ich Boží dom neodškodní, nahlásia ho. Neprinieslo by to vari nekonečné problémy, keby sa takýmto ľuďom dovolilo konať povinnosť? Zaoberanie sa takýmito nízkymi jedincami povedie k zamotaniu, ktoré sa nedá vyriešiť. Bez ohľadu na to, koľko vecí pre cirkev vybavujú, v srdci si vedú malú účtovnú knihu a každý jeden účet si jasne zaznamenávajú. Nič z toho, čo robia pre cirkev, nerobia nikdy ochotne. Nie sú totiž ochotní, chcú si vyrovnať účty. Prečo je to tak? Je to preto, lebo v srdci neuznávajú existenciu Boha ani neveria v existenciu Boha. Neuznávajú, že Božie slová sú pravdou alebo že Božie dielo môže spasiť ľudí. Akú odmenu by teda potrebovali, aby sa cítili spokojní s tým, že zaplatili malú cenu, trochu trpeli, konali nejakú povinnosť a vynaložili nejaké ľudské a materiálne zdroje pre takzvaného boha, ktorého si predstavujú vo svojej mysli? Ak by za to nič nedostali, boli by spokojní? Ak jedného dňa zistia, že boli vyradení, pretože sa neusilovali o pravdu, aké to bude mať následky? Budú si myslieť, že ich Boží dom oklamal, že ich vodcovia a pracovníci oklamali a že boli držaní v nevedomosti a stali sa obeťou podvodu. Potom budú mať s Božím domom nevybavené účty a budú požadovať odškodnenie a naťahovať to donekonečna. Myslíš si, že by sa Boží dom chcel zapliesť s takýmto človekom? Boží dom rozhodne neurobí niečo také hlúpe! Boží vyvolený ľud koná svoju povinnosť, aby si splnil zodpovednosť stvorených bytostí – je to úplne ich vlastná voľba, niečo, čo sú ochotní robiť. Boží dom nikdy nikoho nenúti ani neprinucuje. Ale je len otázkou času, kedy vzniknú problémy po tom, čo pochybovači začnú konať povinnosť. Keď majú mrzutú náladu, určite začnú reptať a takto sa sťažovať ostatným: „Vy všetci ste hovorili tak pekne a oklamali ste ma; vraveli ste, že viera v boha mi umožní získať pravdu a večný život. Nikto z vás však nespomenul, že v cirkvi budú antikristi, ktorí budú zavádzať ľudí, zlí ľudia, ktorí budú narúšať a vyrušovať prácu cirkvi, alebo že cirkev bude ľudí vyčisťovať alebo vypudzovať. Nikdy ste mi nepovedali, že sa v cirkvi bude diať niečo z tohto!“ Môžu sa dokonca obrátiť a obviniť ťa, hovoriac: „Ty si mi tieto veci nikdy jasne nevysvetlil. Len som vás nasledoval vo viere v boha a v konaní mojej povinnosti. Výsledkom je, že teraz nemám vo svete žiadne vyhliadky; vy ste ma zdržali od zarábania veľkých peňazí. Musíte mi nahradiť moje straty!“ Nezdá sa ti nechutné, keď si s tebou začnú vyrovnávať účty? Chcel by si sa s nimi zapliesť? (Nie.) Kto by mohol takýmto ľuďom veci objasniť? Neprijímajú pravdu, nedokážu vidieť existenciu Boha a nedokážu cítiť existenciu Boha prostredníctvom svojich skúseností. Povedzte Mi, kto by im mohol tento fakt natlačiť do hlavy? Nikto. Nemajú schopnosti na prijatie pravdy, takže žiadať od nich, aby sa usilovali o pravdu, by im spôsobilo veľké ťažkosti, dostalo by ich to do zložitej situácie – robiť to je jednoducho nerealistické. Veria v Boha len preto, aby dostali požehnania. Len čo vykonajú malú povinnosť, už aj požadujú odmenu. Ak nedostanú, čo chcú, začnú chrliť urážky: „Bol som oklamaný a podvedený! Vy všetci ste podvodníci!“ Povedzte Mi, chceli by ste znášať toto osočovanie? (Nie.) Kto ich oklamal? Nie je to tak, že oni sami majú ambície a túžby a chcú dostať požehnania? Neverili v Boha práve preto, aby dostali požehnania? Teraz nedostali požehnania, ale nie je to preto, lebo sa neusilujú o pravdu? Nie je to ich vlastný problém? Ani neveria v Boha, a predsa chcú od Boha dostať požehnania – ako by mohlo byť také ľahké dostať požehnania? Neboli im tieto záležitosti jasne vysvetlené už dávno predtým, ako začali konať povinnosť? (Áno.) Ale dá sa im dohovoriť? Nedá sa – povedia len, že si ich oklamal. Povedzte Mi, v Božom dome, bez ohľadu na to, ako dlho bratia a sestry veria v Boha, kto z nich nekoná povinnosť dobrovoľne? Aj keď existujú zriedkavé prípady, keď deti neveria v Boha a sú do viery a konania povinnosti zatiahnuté svojimi rodičmi alebo príbuznými, stále je ich veľmi málo. Aj keď ťa tvoji rodičia do toho ťahajú, je to pre tvoje dobro – to by ti malo byť jasné. Ale to je tvoja rodina, čo ťa ťahá – bratia a sestry Božieho domu ťa neťahajú ani nenútia. Viera v Boha a konanie povinnosti sú úplne dobrovoľné. Práve teraz môže odísť každý, kto chce; dvere Božieho domu sú vždy otvorené. Avšak keď raz odídeš, vrátiť sa nebude také ľahké. Tí, ktorí konajú v Božom dome povinnosť na plný úväzok, sú starostlivo vyberaní – neprijíma sa hocikto. Vyžadujú sa štandardy a princípy a len tí, ktorí spĺňajú predpoklady, môžu zostať v cirkvi s povinnosťami na plný úväzok. Ľudia, ktorí kolíšu, si myslia: „Vy ste mi takú dôležitú záležitosť jasne nevysvetlili. Vtedy som konal povinnosť len preto, lebo som bol zmätený.“ Čo nebolo jasne vysvetlené? Bratia a sestry každý deň spoločne hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde pri konaní povinnosti – ak títo ľudia nerozumeli, je to preto, lebo sú popletení a slepí. Nemôžu za to viniť nikoho iného. Oni sa však o tom s tebou nebudú rozumne dohadovať – oni len cítia, že utrpeli obrovskú stratu a chcú si s Božím domom vyrovnať účty a hádať sa. Nie sú takíto ľudia nerozumní a nesmierne nechutní? Takže keď spoznáte pravú tvár takýchto ľudí a jasne uvidíte, že sú popletení, úplne zbytoční, že nemôžu konať žiadnu povinnosť a sú neustále zameraní na prijímanie požehnaní, že majú srdcia pohltené myšlienkami na získanie požehnaní a vedia len to, že konanie povinnosti môže priniesť požehnania, spásu, vstup do kráľovstva a nesmrteľnosť, a poznajú len týchto pár fráz bez toho, aby rozumeli čomukoľvek inému; nevedia, čo je pravda, ako praktizovať pravdu alebo ako sa podriadiť Bohu – potom, aj keď chcú konať povinnosť alebo o to žiadajú, možno im ju prideliť? (Nie.)