Ľudia, ktorí kolíšu, v skutočnosti aj vtedy, keď sú v úplnom poriadku, majú pochybnosti a stále pozorujú. Len čo sa stretnú s prenasledovaním a zatýkaním, začnú kolísať. To ukazuje, že ich bežnej viere v Boha chýba skutočná viera. Keď nastanú určité okolnosti, sú zjavení. To ukazuje, že si nikdy neboli istí Božím dielom a vždy pochybovali a pozorovali. Prečo neopustili cirkev? Myslia si: „Verím v boha už toľko rokov a pretrpel som toľko útrap. Keby som teraz odišiel bez toho, aby som získal akékoľvek výhody, nebola by to vari strata? Nebolo by všetko to utrpenie zbytočné?“ Takto uvažujú. Môžeš si myslieť, že sú si istí, že majú vieru, že rozumejú pravde, ale v skutočnosti to tak nie je. Stále pochybujú, stále pozorujú. V srdci chcú len vidieť, či dielo Božieho domu skutočne prekvitá, či každý bod práce prináša ovocie a či má veľký vplyv na svet. Obzvlášť chcú vedieť nasledujúce veci: Ako napreduje šírenie evanjelia cirkvami v rôznych krajinách? Má to rozsah a vplyv? Je tento prúd medzinárodne uznávaný? Prijali túto etapu diela nejakí slávni ľudia alebo vplyvné osobnosti? Bola Cirkev Všemohúceho Boha uznaná alebo schválená Organizáciou Spojených národov? Má podporu vlád rôznych krajín? Boli bratom a sestrám v rôznych krajinách schválené žiadosti o politický azyl? O takéto veci sa títo ľudia stále zaujímajú a je to jasný prejav ich kolísania. Len čo vidia, že Boží dom získal moc a práca na evanjeliu sa rozšírila, cítia sa šťastní, že neopustili Boží dom, a už o Bohu nepochybujú. No len čo vidia, že dielo Božieho domu je vyrušované, hatené alebo poškodzované, že je ovplyvnené aj vykonávanie povinnosti bratov a sestier a že cirkev je svetom vylučovaná a zavrhovaná, začnú premýšľať o odchode z Božieho domu. Stále majú pochyby: „Je boh naozaj zvrchovaný nad týmto všetkým? Prečo nevidím božiu všemohúcnosť? Sú božie slová naozaj pravdou? Môžu skutočne očistiť a spasiť ľudí?“ Nikdy nedokážu preniknúť do podstaty týchto vecí a stále o nich pochybujú, pretože nemajú duchovné porozumenie a nedokážu pochopiť Božie slová. Bez ohľadu na to, koľko kázní počujú, nedokážu si o ničom z toho urobiť záver. V dôsledku toho sa stále vypytujú a prajú si, aby mali uši, ktoré počujú veci na veľkú vzdialenosť, a oči, ktoré vidia na tisíc míľ ďaleko, aby mohli vedieť a dostávať správy o tom, čo sa deje v diaľke. Potom by sa mohli včas rozhodnúť, či majú zostať alebo odísť. Nie sú takíto ľudia hlúpi? (Áno.) Nežijú ľudia tohto druhu vyčerpávajúce životy? (Áno.) Nemajú myslenie, aké prináleží normálnej ľudskej prirodzenosti, ani nerozumejú pravde. Čím viac sa toho deje, tým sú nervóznejší a zmätenejší. Nevedia, ako tieto záležitosti rozlíšiť ani ako ich charakterizovať; a už vôbec nevedia, ako v týchto záležitostiach rozlíšiť správne od nesprávneho alebo sa z nich poučiť a potom nájsť v Božom slove princípy praktizovania. Nevedia, ako tieto veci robiť. Čo teda robia? Keď sa napríklad v cirkvi objavia antikristi a zlí ľudia a zavádzajú ľudí, začnú sa zamýšľať: „Kto má vlastne pravdu a kto sa mýli? Je táto cesta naozaj pravá? Budem požehnaný, ak budem veriť až do konca? Konám svoju povinnosť už niekoľko rokov – stálo to utrpenie za to? Mám pokračovať v konaní svojej povinnosti?“ Všetko zvažujú z hľadiska vlastných záujmov a nedokážu porozumieť žiadnej z osôb, udalostí a vecí pred sebou, pričom sa zdajú byť veľmi nemotorní. Chýbajú im správne myšlienky a názory a chcú stáť bokom a pozorovať, ako sa veci vyvinú. Pri pohľade na nich cítiš, že sú poľutovaniahodní aj smiešni. Keď sa nič nedeje, správajú sa celkom normálne, no len čo sa stane niečo vážne, nevedia, z akého postoja by sa mali na túto záležitosť pozerať, a veci, ktoré hovoria, odrážajú myšlienky a názory nevercov. Keď sa všetko skončí, nevidno, čo z toho získali. Nie sú takíto ľudia veľmi hlúpi? (Áno.) Presne takto sa správajú hlúpi ľudia. Aké sú teda princípy zaobchádzania s ľuďmi tohto druhu? Na základe ich prejavov ich nemožno považovať za mimoriadne zradných a podlých ľudí. Majú však jednu smrteľnú chybu, a to, že títo ľudia nemajú vlastné myslenie, žiadnu dušu a nič nedokážu prezrieť. Čokoľvek sa okolo nich deje, zanecháva ich to bezradných, nevedia, komu veriť, na koho sa spoľahnúť, ako sa na problém pozerať alebo kde začať, aby ho vyriešili – sú jednoducho v stave paniky. Po panike môžu nadobudnúť pochybnosti alebo sa môžu dočasne upokojiť, ale ich zvyčajné kolísanie zostáva nezmenené. Pokiaľ ide o ich prejavy, keďže ich nemožno zaradiť medzi zlých ľudí, ak sú v súčasnosti schopní konať nejakú povinnosť a ochotne pracovať, môže im byť dovolené pokračovať v konaní ich povinnosti. Zakladá sa to však na predpoklade, že ich povinnosť prináša aspoň nejaké výsledky. Ak konajú svoju povinnosť bez toho, aby vôbec prijímali pravdu, a sú stále len povrchní, treba ich poslať domov. Ak sú však ochotní napraviť svoje chyby, malo by sa im dovoliť zostať v Božom dome a pokračovať v konaní povinnosti. Mali by byť poverení akoukoľvek povinnosťou, na ktorú sa hodia. Ak nie sú schopní konať žiadnu povinnosť a sú jednoducho neužitoční, mali by sa poslať na nejaké miesto, ktoré im vyhovuje. V tomto prípade to už nemôže závisieť od toho, či sú pripravení a ochotní pracovať. Nie je vari tento spôsob riešenia jednoduchý? (Áno.)

Dokážete rozlíšiť ľudí, ktorí kolíšu? Máte takých ľudí vo svojom okolí? Niektorí ľudia boli v minulosti z cirkvi odstránení. Predpokladajme, že jeden z nich povie toto: „Zmenil som sa k lepšiemu. Už nekolíšem. V minulosti som vždy kolísal, pokiaľ šlo o pravú cestu, pretože keď boží dom ešte len začínal konať svoje dielo v zahraničí, bolo to naozaj ťažké. V tom čase bolo pre bratov a sestry v cirkvi veľmi ťažké kázať evanjelium a v zahraničí bolo málo ľudí, ktorí prijali pravú cestu. Navyše sa nezdalo, že by šírenie práce na evanjeliu malo nejaké vyhliadky. Preto som v minulosti stále pochyboval o božom diele. Teraz, keď vidím, že práca na evanjeliu božieho domu sa šíri, rôzne body práce sa zlepšujú a prinášajú výsledky a cirkvi v rôznych krajinách čoraz viac prekvitajú, už nemám pochybnosti ani nekolíšem. Prosím, nechajte ma konať moju povinnosť. Nezaraďujte ma medzi tých, ktorí boli vyčistení alebo vypudení!“ Bolo by v poriadku dať takému človeku šancu? (Nie.) Prečo nie? (Jeho slová sú falošné. Chce sa len znova pripojiť k cirkvi, pretože vidí, že dielo Božieho domu má sklon šíriť sa ďalej a že získalo moc. No vždy keď sa stane niečo, čo je v rozpore s jeho predstavami, znova zakolíše.) Prezreli ste túto záležitosť? (Áno.) Niektorí ľudia sú od narodenia kolísaví. Dnes vietor fúka jedným smerom a oni ten smer nasledujú; keď zajtra bude fúkať iným smerom, tiež ho budú nasledovať – dokonca aj v bezvetrí, sami od seba kolíšu. Takíto ľudia nemajú schopnosť myslieť, akú má normálny človek, takže nespĺňajú štandard toho, ako byť človekom. Je to správne? (Áno.) Ak má niekto schopnosť myslenia ako u normálneho človeka a schopnosť chápania, akú by ľudia mali mať, videl by, že Boh vyjadril mnoho právd, a dokázal by si potvrdiť, že je to Božie dielo. Navyše, v Boha verí toľko ľudí – každý deň vidia Božie dielo a dielo Ducha Svätého, ako aj Božie úžasné skutky; ich viera silnie a ich energia pri konaní povinnosti rastie. Sú to veci, ktoré sa dajú dosiahnuť prácou človeka? Tí, ktorí nemajú schopnosť myslenia človeka, si nedokážu potvrdiť, že ide o Božie dielo, bez ohľadu na to, ako jasne im tieto veci vysvetlíš. Chýba im schopnosť urobiť si takýto úsudok. Bez ohľadu na to, aké veľké dielo Boh teraz koná, koľko hovorí, koľko ľudí Ho nasleduje, koľko ľudí si je istých, že je to Božie dielo, alebo koľko ľudí si je istých, že osud ľudstva spadá pod Božiu zvrchovanosť a usporiadanie a že Boh je Stvoriteľ, nič z toho pre nich nie je dôležité. Čo je teda pre nich najdôležitejšie? Potrebujú osobne vidieť, ako sa im zjavuje Boh z neba, a tiež potrebujú vidieť, ako Boh otvára ústa a hovorí, vidieť, ako osobne tvorí nebo, zem a všetko, a osobne koná znamenia a zázraky, a keď hovorí, Jeho slová by museli znieť ako hrom. Až potom by uverili v Boha. Sú presne ako Tomáš – bez ohľadu na to, koľko slov Pán Ježiš vyriekol, koľko pravdy vyjadril alebo koľko znamení a zázrakov vykonal počas svojho pôsobenia na zemi, nič z toho nebolo pre Tomáša dôležité. Dôležité bolo, či vzkriesenie Pána Ježiša po smrti bolo skutočné alebo nie. Ako si to potvrdil? Požadoval od Pána Ježiša nasledovné: „Vystri svoje ruky, nech vidím stopy po klincoch. Ak si naozaj vzkriesený pán Ježiš, na tvojich rukách budú stopy po klincoch a potom ťa uznám za pána Ježiša. Ak nebudem môcť nahmatať stopy po klincoch v tvojich rukách, potom ťa neuznám za pána Ježiša, ani ťa neuznám za boha.“ Nebol to hlupák? (Áno.) Takíto ľudia veria len faktom, ktoré vidia na vlastné oči, a vlastným domnienkam a úvahám. Aj keď počujú Božie slová, zažívajú Božie dielo a vidia vzostup, rast a rozkvet Božieho diela, stále neveria, že je to Božie dielo. Nevidia Božiu veľkú moc, nevidia Božiu autoritu a nedokážu rozlíšiť moc Božích slov ani výsledky, ktoré môžu v ľuďoch dosiahnuť. Nič z toho nevidia ani nedokážu rozlíšiť. Dúfajú len v jednu vec: „Musíš hovoriť z nebies hromovým hlasom a vyhlásiť, že si stvoriteľ. Musíš tiež konať znamenia a zázraky a osobne stvoriť nebo, zem a všetko, aby si ukázal svoju veľkú moc. Potom uverím, že si boh, uznám ťa za boha.“ Cení si Boh takéto uznanie? Cení si takúto vieru? (Nie.) Potrebuje Boh tvoje uznanie, aby bol Bohom? Potrebuje tvoje schválenie? Boh vyjadril toľko právd, toľko ľudí prijalo Božie dielo a existuje toľko skúsenostných svedectiev – svedectiev, ktoré prekonávajú svedectvá všetkých predchádzajúcich generácií – a ty si stále nedokážeš potvrdiť, či je to Božie zjavenie a dielo. Neveríš skutočnostiam, ktoré už Boh uskutočnil, ani naplneniu Božích sľubov, ani ich neuznávaš. Takže čo si zač? Nie si ani človek – si hlupák! A ty ešte chceš od Boha prijímať požehnania – ani náhodou! Len snívaš! Na každom kroku pochybuješ o Bohu a popieraš Ho, vždy sa chceš smiať na nešťastí Božieho domu. Nikdy si neuznal existenciu Boha ani si v ňu neveril, ani si nikdy neuznal Božie slová a dielo, neveril si v ne a neprijal si ich. Preto sa ťa Božie prísľuby vôbec netýkajú a nič nezískaš. Niektorí ľudia hovoria: „Ale veď stále konajú svoju povinnosť. Ako by mohli nič nezískať?“ Potom si musíme ujasniť, aký je ich účel pri konaní povinnosti, pre koho ju konajú a akými princípmi sa pri jej konaní riadia. Ak neprijímaš Božie slová, potom aj keď konáš svoju povinnosť, len pracuješ – nie je to skutočná podriadenosť. Boh neuznáva to, čo robíš, za konanie povinnosti. V Božích očiach nie si nič viac ako mŕtvy človek bez ducha. Mŕtvy človek ešte dúfa v požehnania – nie je to len zbožné želanie? To, že sa ti vôbec podarí konať nejakú povinnosť, je spôsobené len tým, že ťa poháňa tvoj úmysel získať požehnania. A ty neustále pochybuješ, vnútorne vždy súdiš, odsudzuješ a zapieraš Boha a tiež súdiš a popieraš Božie slová a dielo. To z teba robí niekoho, kto je nepriateľom Boha. Môže byť človek, ktorý je nepriateľom Boha, na požadovanej úrovni ako stvorená bytosť? (Nie.) Na každom kroku sa staviaš do pozície nepriateľa Boha, tajne Ho a Jeho dielo pozoruješ z tieňa, v srdci sa tajne búriš proti Bohu, súdiš Ho a odsudzuješ, a súdiš a odsudzuješ Jeho slová a dielo. Ak toto nie je príklad, ako byť nepriateľom Boha, čo to potom je? Toto je otvorené nepriateľstvo voči Bohu. A ty nie si nepriateľom Boha v neveriacom svete – si ním v Božom dome. To je ešte neodpustiteľnejšie!

Títo ľudia, ktorí kolíšu, či už pozeráme na jadro ich ľudskej prirodzenosti alebo na ich prejavy, neprijímajú pravdu a neprijímajú Božie slová a dielo. Zaujímajú sa len o to, či môžu dostať požehnania. Nikdy si nie sú istí Bohom ani Jeho dielom, stále pozorujú zo zákulisia, neustále kolíšu a pochybujú. Nasledujú Boha, zatiaľ čo pozorujú; kráčajú a zastavujú sa, zastavujú sa a kráčajú. Títo ľudia sú dosť problematickí! Najmä teraz, keď cirkev často odstraňuje ľudí, sú stále ako na ihlách a myslia si: „Stále kolíšem. Možno si to jedného dňa niekto všimne a budem z cirkvi vyčistený. Nemôžem nechať svoje vnútorné pochybnosti o bohu vykĺznuť na povrch. Nikomu to nemôžem spomenúť.“ Takže tajne pozorujú zo zákulisia a neboja sa, že ich Boh zjaví, pretože neveria v Božiu existenciu, nieto ešte v Božie podrobné skúmanie. Títo ľudia často počúvajú, ako bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako ich Boh viedol, ako ich disciplinoval, ako zjavoval ľudí, ako ich spasil, ako im Boh udelil milosť a požehnania a ako v procese nasledovania Boha zažili Jeho dielo a čo cítili, videli alebo si uvedomili a tak ďalej. Keď počujú, ako bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o týchto skúsenostných porozumeniach, v duchu si myslia: „Sú tie skúsenosti, o ktorých hovoríte, len vaša predstavivosť? Sú to len ľudské pocity? Prečo som ja tie veci necítil? Najmä tí, ktorí píšu články so skúsenostným svedectvom – nepoznám ich a nevidel som, ako tieto veci dosiahli prostredníctvom týchto skúseností. To, či skutočne vlastnia pravdu-realitu, je stále neisté!“ Niektorí hlupáci stále pozorujú a spochybňujú dielo Božieho domu, nedokážu vidieť, aké pravda-reality sú obsiahnuté v článkoch so skúsenostným svedectvom, ktoré napísal Boží vyvolený ľud, a snažia sa nájsť výhovorky a dôvody pre svoje vlastné kolísanie a nedostatok viery. Myslia si, že keďže kolíšu oni sami, musia kolísať aj ostatní. Ak niekto nikdy nekolíše, nemá žiadne pochybnosti a jeho bežné duchovné spoločenstvo o pravde je vždy celkom praktické a bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretne, dokáže hľadať pravdu, aby ich vyriešil, potom títo hlupáci cítia vo svojich srdciach akúsi nespravodlivosť a nepríjemné pocity. Keď sa cítia nepríjemne, ako nájdu úľavu? Hľadajú niekoho, kto je presne ako oni, snažia sa nájsť si spriaznenú dušu. Keď vidia niekoho, kto sa cíti negatívne a slabo, naznačia svoje vlastné myšlienky, aby zistili, ako zareaguje, a povedia: „Niekedy sa tiež cítim negatívne. Keď sa cítim negatívne, viem, že by som taký nemal byť, ale niekedy pochybujem, či boh naozaj existuje.“ Ak im druhá osoba neodpovie a oni vidia, že je len negatívna a slabá, ale nemá žiadne pochybnosti o Bohu, povedia čosi iné, čo je neúprimné, aby túto osobu skúšali: „Čo je so mnou, čo si myslíš? Verím v boha úplne normálne, ale prečo o ňom stále pochybujem? Nie je to vzdorovitosť? Takto by to nemalo byť!“ Hovoria to výlučne preto, aby sa zaliečali druhej osobe a aby ju skúšali. Dychtivo dúfajú, že aj ostatní ľudia spochybňujú Boha rovnako ako oni – to by ich urobilo šťastnými! Ak objavia niekoho ďalšieho, kto stále pochybuje o Bohu a neustále má o Ňom predstavy, cítia sa šťastní, že našli spriaznenú dušu. Títo dvaja, ktorí majú rovnaké skazené zmýšľanie, sa často navzájom zdôverujú. Čím viac sa rozprávajú, tým viac sa vzďaľujú od Boha. Čím viac sa rozprávajú, tým menej chcú konať svoju povinnosť a tým menej chcú čítať Božie slová, a dokonca sa chcú prestať zúčastňovať na cirkevnom živote. Postupne tí dvaja skončia tak, že odídu do sveta pracovať, vychádzajú spolu zavesení jeden do druhého ako nerozluční partneri. Pri odchode si so sebou nevezmú ani jedinú knihu Božích slov. Niekto sa ich spýta: „Prestal si veriť v Boha?“ a oni mu odpovedia: „Nie, verím.“ Stále to tvrdohlavo zapierajú. Druhá osoba sa opýta: „Tak prečo si si so sebou nevzal žiadne knihy Božích slov?“ a oni odpovedia: „Sú príliš ťažké a nemám ich kam dať.“ Všetko, čo hovoria, je len na to, aby tú druhú osobu odbili. V skutočnosti sa len pripravujú na návrat do sveta, nájdenie si práce a žitie svojich životov. Hovorím vám pravdu: ľudia tohto druhu sú pochybovači a toto bude ich konečný výsledok – takí sú v skutočnosti. Ich viera v Boha dlho nevydrží. Len čo nájdu niekoho, kto sa im zapáči, niekoho, s kým sa môžu podeliť o svoje najvnútornejšie myšlienky, myslia si: „Konečne som našiel niekoho, kto mi kryje chrbát, niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť. Poďme! Veriť v boha je taká nuda. V tomto svete aj tak niet boha. Je príliš ťažké znášať, keď má človek za skutočné pokladať niečo, čo v skutočnosti neexistuje. Tieto posledné roky boli také ťažké!“ Odídu a prestanú veriť sami od seba a dokonca oznámia bratom a sestrám, aby ich nehľadali, a povedia: „Odišli sme pracovať. Už nám nevolajte, lebo upovedomíme políciu!“ Títo dvaja hlupáci, pár hlúpych somárov, odídu presne takto. Hovorím: dobre, že sú preč – ušetrí to Božiemu domu námahu s ich vypudením alebo vyčistením. Povedzte Mi, je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde s ľuďmi tohto druhu, aby ste ich podporili a pomohli im? Je potrebné snažiť sa s nimi rozumne dohovoriť a presvedčiť ich? (Nie.) Ak sa ich pokúsite presvedčiť, ste mimoriadne hlúpi. Ľudia tohto druhu sú vo svojej podstate pochybovači – sú to chodiace mŕtvoly a hlupáci bez mozgu. Ak sa ich pokúsiš presvedčiť, potom si hlúpy aj ty. Mal by si sa s ľuďmi tohto druhu rýchlo a s radosťou rozlúčiť – a potom ich už netreba hľadať. Dali jasne najavo, že už nebudú veriť v Boha a že ak im znova zavoláš, nahlásia ťa na políciu. Ak sa ich stále pokúšaš kontaktovať, nerobíš si tým len problémy? Ak naozaj zavolajú políciu a obvinia ťa z obťažovania, prospelo by to dobrej povesti, keby sa to roznieslo? (Nie.) Niečo také hlúpe rozhodne nemôžeš urobiť! Nechaj ich, nech sa o seba postarajú a odídu v tichosti – to je oveľa lepší prístup! Každý ide svojou vlastnou cestou; cesta každého človeka je určená tým, kým je. Nie sú požehnaní, ich životy sú len prehnité, bezcenné. Také veľké požehnanie nedokážu zdediť ani si ho užiť – jednoducho nemajú to požehnanie, aby ho prijali. Prijať zaopatrenie z Božích slov a prijať pravdu ako život je to najväčšie požehnanie v celom vesmíre a medzi celým ľudstvom. Každý človek, ktorý dokáže prijať pravdu, je požehnaný, a ten, kto pravdu prijať nedokáže, jednoducho toto požehnanie nemá. Jedného dňa tí, ktorí prijali pravdu, prežijú veľké kataklizmy a budú veľmi požehnaní, zatiaľ čo tí, ktorí pravdu neprijali, zahynú v kataklizmách a utrpia pohromu, a vtedy už bude na ľútosť neskoro. Aj keď teraz uznávaš, že Božie slová sú pravdou a že Božie dielo koná sám Boh, ak sa neusiluješ o pravdu, neprijímaš pravdu a nevstupuješ do pravdy, stále takéto požehnanie nezískaš! Myslíš si, že toto požehnanie sa dá získať tak ľahko? Toto je požehnanie, aké nikdy neexistovalo od počiatku vekov a nikdy viac existovať nebude – ako by ti mohlo byť dovolené získať ho tak ľahko? Boh prisľúbil ľudstvu takéto požehnanie, ale nie je to niečo, čo môžu získať obyčajní ľudia. Toto požehnanie je pre tých, ktorých si Boh vyvolil, a je nemožné, aby bol vyvolený nejaký hlúpy somár, chodiaca mŕtvola, spodina alebo darebák. Boh vykonáva tri etapy diela, aby spasil ľudstvo, a nakoniec vytvorí skupinu víťazov, čím umožní týmto ľuďom stať sa pánmi všetkého a stať sa novým ľudstvom. Aké veľké je to požehnanie pre ľudstvo! Koľko rokov trvá táto etapa diela súdu v posledných dňoch? (Viac ako tridsať rokov.) Len pri pohľade na týchto viac ako tridsať rokov je vidieť, akú veľkú cenu Boh zaplatil a koľko diela vykonal, takže je jasné, aké neuveriteľne cenné a aké neuveriteľne vznešené bude ľudstvo, ktoré Boh nakoniec získa, a že je v Božích očiach vzácne a tak mimoriadne dôležité! Aké šťastie teda máte – je to pre vás také veľké požehnanie! Preto pre niektorých ľudí, ktorí v tomto bode stále kolíšu, platí, že skutočne nie sú požehnaní! Aj keby nekolísali a boli plne odhodlaní nasledovať, aj tak by toto požehnanie nezískali, ak by sa neusilovali o pravdu. Takže tí, ktorí nakoniec získajú toto požehnanie, nie sú obyčajní ľudia – sú to tí, ktorých Boh prísne a opakovane preveroval a starostlivo vyberal; sú to tí, ktorých môže Boh nakoniec získať.

Hlavnými prejavmi ľudí, ktorí kolíšu, sú presne tieto problémy. Bez ohľadu na to, aký môže byť ich konečný výsledok, v každom prípade, len čo sú takíto ľudia v cirkvi identifikovaní, malo by sa s nimi zaobchádzať podľa princípov. Nemalo by sa s nimi zaobchádzať ako s bratmi alebo sestrami. Ak majú pozitívne pocity k viere v Boha alebo dokážu vynaložiť nejaké úsilie a sú ochotní vykonať nejakú prácu, nanajvýš sú priateľmi cirkvi a nemožno ich považovať za brata alebo sestru. Takže aj keď si dajú nové meno, ako napríklad „Podriadenosť“ alebo „Úprimnosť“, aj tak by si ich nemal volať brat alebo sestra – stačí ich volať ich novým menom. Prečo je to tak? Pretože takíto ľudia nie sú na úrovni bratov a sestier. Už rozumiete? (Áno.) Takže teraz máte princípy na zaobchádzanie s ľuďmi tohto druhu, je to tak? (Áno.) To je pre dnešné duchovné spoločenstvo všetko. Dovidenia!

29. júna 2024