Aké ďalšie prejavy majú zbabelí ľudia? Títo ľudia sa môžu kedykoľvek zriecť Božieho mena a zaprieť ho, kedykoľvek zradiť Boha a kedykoľvek sa stať Judášmi. Zbabelí ľudia nie sú hodní vstúpiť do nebeského kráľovstva – nie je to tak? (Áno.) Aká je osudová slabosť zbabelých ľudí? (Boja sa smrti a dokážu zradiť.) Títo ľudia vedú potupný život, túžia po živote a boja sa smrti. Strach zo smrti je ich osudovou slabosťou. Pokiaľ ich nenechajú zomrieť, sú ochotní urobiť čokoľvek – či už sa stať Judášmi, synmi záhuby, alebo byť prekliati – sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby mohli žiť. Život je ich najvyšší cieľ. Nezáleží na tom, ako hovoríte v duchovnom spoločenstve o tom, že život a smrť ľudí sú v Božích rukách, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudí, riadi ho a ovláda, a že ľudia by sa mali podriadiť Božiemu ovládaniu a opatreniam – týmto slovám neveria ani ich neprijímajú. Myslia si len, že je vzácna príležitosť znova sa narodiť ako človek, takže rozhodne nemôžu zomrieť; myslia si tiež, že keď raz zomrú a ich telo zanikne, ich duša sa buď znovu narodí ako zviera, alebo sa stane blúdiacim duchom a už nikdy nebude mať príležitosť narodiť sa znovu ako človek. Preto sa obzvlášť boja smrti. Pre nich je smrť katastrofickou pohromou, nie dobrou príležitosťou na ďalšiu reinkarnáciu ani novým začiatkom pre ďalšie znovuzrodenie. Preto sa za každú cenu snažia zachovať si život. Aj keby to znamenalo zapredať ostatných alebo spôsobiť akúkoľvek škodu práci cirkvi, nebudú váhať; a aj keby to znamenalo zanechať Božie meno, nezáleží im na následkoch – záleží im len na tom, aby žili v bezpečí. Čo sú to za ľudia? (Ľudia, ktorí vedú potupný život.) Sú to naničhodníci, ktorí vedú potupný život! Žijú bez dôstojnosti či integrity, ochotní urobiť čokoľvek, len aby zostali nažive, a znížia sa k akejkoľvek podlosti. Niektorí ľudia si už v srdci spočítali, čo urobia, skôr než sa ocitnú v nebezpečnom prostredí: „Ak ma zatknú, jednoducho prehovorím. Keď vás veľký červený drak mučí, vyhráža sa vám a zastrašuje vás a núti vás zapredať cirkev, vy všetci odmietate povedať jediné slovo. Nuž, ja nie som taký hlúpy ako vy, ktorí radšej znesiete fyzickú bolesť, než by ste prehovorili. Ja by som prehovoril ešte predtým, ako by ma zbili alebo zastrašovali – pozrite, aký som múdry! Ako sa hovorí: ‚Múdry človek sa podriadi okolnostiam.‘ Čo je také zlé na tom, že zapredám bratov a sestry z cirkvi? Každý musí byť sebecký, no nie? Nie je vari hlúpe nemyslieť na seba?“ Ešte predtým, ako sa niečo stane, si už premysleli spôsob, ako sa ochránia. Už dávno to majú všetko premyslené. Aké je ich krédo, podľa ktorého si počínajú? „Prečo by si mal človek sťažovať život? Prečo byť taký tvrdohlavý? Tento život nebude prežitý nadarmo len vtedy, ak budeš k sebe dobrý!“ To je ich krédo, podľa ktorého si počínajú. Nemajú žiadne morálne hranice. Čo si myslíte, že by sa malo robiť s takýmito ľuďmi? (Ak sa takíto ľudia objavia, treba ich s múdrosťou vyčistiť – sú to časované bomby.) Presne tak, sú to časované bomby. Sú skrz-naskrz zbabelí, a keď sa objaví nebezpečenstvo, zapredajú cirkev. Ak má niekto normálnu ľudskú prirodzenosť, v reakcii na nebezpečné prostredie použije múdre metódy a bude mať skutočnú vieru v Boha. Nedopustí, aby mu bolo bránené v účasti na zhromaždeniach alebo v konaní jeho povinnosti, a vynasnaží sa vydať sa Bohu podľa svojho duchovného postavenia a okolností. Toto je zjavenie normálnej ľudskej prirodzenosti. Zbabelí ľudia si však obzvlášť cenia svoj život – túžia po živote a boja sa smrti, pričom si svoj život cenia nadovšetko. Nemajú skutočnú vieru v Boha a nevidia, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Takže keď čelia prenasledovaniu, prirodzene sú zjavení ako zbabelí ľudia. Zbabelí ľudia sa v záujme vlastnej ochrany môžu stať Judášmi. Takíto ľudia sú nebezpečné živly, sú to desiví jedinci. Cirkev im absolútne nemôže prideliť žiadnu prácu ani im dovoliť konať akúkoľvek povinnosť. V opačnom prípade, ak by sa dopustili zrady, škoda na práci cirkvi by bola príliš veľká; narobilo by to viac škody ako úžitku.

Ako sa prejavuje podozrievavosť ľudí, ktorí sú zbabelí a podozrievaví? Niektorí ľudia nikdy nedokážu jasne vidieť rôzne aspekty diela Božieho domu. Nevedia, aké dielo Boh presne koná, ani či sú slová, ktoré hovorí, pravdou. Nemajú správne pochopenie týchto záležitostí ani pohľad na tieto záležitosti, takže nedokážu potvrdiť, čo presne sa v diele Božieho domu vykonáva, aké výsledky chce toto dielo dosiahnuť, ani či sa koná za účelom spásy ľudí. Nič z toho nedokážu jasne vidieť. Nie je im jasné ani to, čo je cirkev. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, nerozumejú ani troške pravdy. Vždy majú pochybnosti o bratoch a sestrách, ktorí konajú svoje povinnosti, a v duchu si myslia: „Títo ľudia sú neustále zaneprázdnení, každý deň prichádzajú a odchádzajú – čo presne robia?“ Najmä v kontexte viery v Boha a konania povinností v krajine veľkého červeného draka majú vodcovia a pracovníci duchovné spoločenstvo a diskutujú o určitých bodoch cirkevnej práce – ako je administratívna práca, personálna práca, práca na všeobecných záležitostiach a najmä niektoré práce, ktoré zahŕňajú riziko – bez toho, aby o tom dali vedieť bežným bratom a sestrám. To ich chráni, neubližuje im to. Niektorí ľudia to však nechápu a stále sa chcú na tieto veci pýtať. Napríklad sa pýtajú, kde sa tlačia knihy alebo kde sú ubytovaní určití vodcovia a pracovníci. Prospelo by ti vedieť tieto veci? (Nie.) Stratíš niečo tým, že tieto veci nevieš? (Nie.) To, že tieto veci nevieš, nemá vplyv na tvoje jedenie a pitie Božích slov, neovplyvňuje to tvoje dosiahnutie pravdy a určite to nebráni tvojmu vstupu do života ani premene tvojej povahy. Nie je teda zbytočné, aby si sa na tieto záležitosti pýtal a zisťoval ich? Niektorí ľudia, ktorí vykonávajú hostiteľskú povinnosť, sú vždy podozrievaví. Keď ich vodcovia a pracovníci neoboznámia so svojím duchovným spoločenstvom a diskusiami o cirkevnej práci, myslia si: „Prečo sa vodcovia a pracovníci stále stretávajú a majú duchovné spoločenstvo za mojím chrbtom? Aké aktivity chystajú?“ Nie sú oboznámení s osobnými informáciami niektorých vodcov a pracovníkov a začínajú uvažovať: „Prečo ma s tým neoboznámia? Nepoznám ich mená, miesto, kde bývajú, ani aká je ich skutočná situácia. Mohli by ma títo ľudia oklamať alebo mi ublížiť, kým ma vedú vo viere v boha?“ Existuje aj niekoľko citlivých druhov práce, ako je práca týkajúca sa obiet alebo nejaká nebezpečná práca – to sú veci, na ktoré by sa v prvom rade nemalo pýtať, no títo ľudia sa na ne chcú pýtať vždy. Keď im ostatní nedajú odpovede, stávajú sa ešte podozrievavejšími. Obzvlášť existujú ľudia, ktorí od začiatku nemali veľkú vieru v Boha – po tom, ako v Boha uveria, vidia, že ich rodinnému podniku sa darí lepšie a ich rodinní príslušníci sú zdraví, a myslia si, že je to Božia milosť a požehnanie. Z tejto chvíľkovej radosti obetujú trochu peňazí, ale potom začnú premýšľať: „Kde sa minuli peniaze, ktoré som obetoval? Použili sa na prácu cirkvi? Investovali sa do podnikania alebo sa použili na nelegálne aktivity?“ Vždy sa chcú na tieto veci pýtať a zisťovať ich a zakaždým sa chcú dostať veci na koreň. Pochybnosti niektorých ľudí sú ešte silnejšie. Napríklad, keď cirkev pre potreby práce kúpi nejaké vybavenie alebo prístroje, alebo keď poskytne určitú starostlivosť a pomoc pre každodenný život tých, ktorí konajú svoju povinnosť, tento typ podozrievavého človeka vždy podozrieva: „Peniaze sa míňajú v toľkých rôznych oblastiach – odkiaľ pochádzajú? Robí cirkev tiež nejaký druh podnikania? Má v zákulisí nejakého bohatého sponzora alebo mocného podporovateľa? Podporuje cirkev nejaká skupina?“ Najmä keď sa dostanú k nejakým nepodloženým fámam a diabolským slovám od úradov, ktoré očierňujú cirkev – tvrdenia ako ten a ten z cirkvi spáchal vraždu a porušil zákon, ten a ten je celoštátne hľadaný zločinec, ten a ten utiekol do zahraničia s obrovskou sumou peňazí a tak ďalej – ich pochybnosti o cirkvi a o Božom diele sa ešte zosilňujú. Majú takíto ľudia normálne myslenie? Dokážu jasne vidieť princípy, ktoré by veriaci mali nasledovať? Väčšina ľudí, keď si je istá, že je to Božie dielo, už nemá pochybnosti o Bohu. Bez ohľadu na to, aké problémy alebo aké druhy ľudí sa v cirkvi objavujú, dokážu k nim pristupovať podľa Božích slov. Aj keď zlí ľudia alebo antikristi spôsobujú vyrušenia, dokážu to správne pochopiť. Nikdy nemajú podozrenia voči Bohu alebo Božiemu dielu, ani voči cirkvi či Božiemu domu. Nanajvýš môžu mať názory na určitých jednotlivcov alebo nejaké predstavy o Božom diele, ale tie môžu postupne vyriešiť životom v cirkvi. Podozrievaví ľudia sú však iní. Od samého začiatku svojej viery v Boha majú podozrenia a všelijaké predstavy. Nie sú si istí, či sú Božie slová pravdou, nie sú si istí, či vyjadrovanie týchto slov Bohom je Božie dielo, a ešte menej sú si istí, či je zhromažďovanie bratov a sestier Božou cirkvou. Neustále prechovávajú podozrenia a vždy hľadajú vecné dôkazy, aby dokázali, že sú ich podozrenia správne. Aký je to postoj? Myslíš si, že ľudia s takýmto postojom dokážu vo svojej viere v Boha pochopiť pravdu? (Nie.) Nikdy nebudú schopní pochopiť pravdu. Na čo sa vo svojich srdciach najviac zameriavajú? Stále uvažujú: „Kto sú títo ľudia? Je to nejaká spoločenská organizácia? Hoci boží dom zabezpečuje životné náklady týchto ľudí, kým ich hostím, stále tým riskujem. Bude si teda boh pamätať moje dobré skutky? Ak si ich boh nebude pamätať, nebolo moje hostenie zbytočné?“ V srdci majú neustále takéto pochybnosti. Myslíš si, že hostia bratov a sestry ochotne? (Nie.) Robia to výhradne z túžby získať požehnania, pričom sú plní pochybností. Najmä keď počujú nejaké veci, ktoré nedokážu jasne pochopiť a podľa svojich predstáv ich považujú za negatívne, pochybnosti v ich srdciach sa zväčšujú. Počas zhromaždení môže napríklad niekto spomenúť témy, ktoré sa týkajú činov režimu veľkého červeného draka a škaredých tvárí kráľov diablov, alebo sa niekedy duchovné spoločenstvo o pravde dotkne útlaku a zatýkania zo strany veľkého červeného draka a prirodzenosti-podstaty veľkého červeného draka a tak ďalej. Tieto témy sa v skutočnosti netýkajú politiky – len pomáhajú ľuďom naučiť sa rozlišovať veľkého červeného draka a jasne vidieť jeho tvár, aby ho mohli začať nenávidieť a zavrhnúť a už nebyť obmedzovaní a zväzovaní vplyvom satana. Keď však podozrievaví ľudia počujú takéto témy, sú zbabelí a vystrašení: „Títo ľudia dokonca diskutujú o politike! Nie sú to politickí zločinci? Nie sú to kontrarevolucionári? Tieto témy sú príliš citlivé! Rýchlo, zatvorte okná, zamknite bránu, odpojte internet a telefónne linky! Ak to vláda odpočúva, môžeme mať veľké problémy! Určite by sme dostali doživotie!“ Nechcú počúvať takéto témy a budú sa snažiť všetkými prostriedkami prerušiť duchovné spoločenstvo, aby sa o nich nediskutovalo. V duchu si myslia: „Akú prácu títo ľudia vlastne robia? Hovorí sa, že boh sa nezapája do ľudskej politiky, tak prečo títo ľudia hovoria o politike? Nemali by veriaci hovoriť len o záležitostiach viery v boha? Prečo diskutujú o týchto veciach? Neprivolávajú si tým len problémy? Ak chcú o týchto veciach hovoriť, môžu to robiť kdekoľvek chcú, ale nesmú to robiť v mojom dome. Ja sa v tom nechcem zviezť!“ Nič nedokážu jasne vidieť. Keď počujú nejaké fámy vymyslené vládou, nielenže ich nedokážu rozlíšiť, ale ich pochybnosti sa ešte zosilnia. Ak by boli často podozrievaví a skeptickí voči skupine zlých démonov pri moci alebo voči silám antikrista a sektám zlých duchov v náboženstve, v skutočnosti by im to pomohlo ochrániť sa. Boh však v cirkvi, kde koná dielo, vyjadril už toľko pravdy a oni ju stále nevedia pochopiť a nedokážu určiť, že je to pravá cesta. Po takom dlhom počúvaní kázní a po tom, čo videli Boha toľko hovoriť, zostáva ich podozrievavosť nevyriešená a ich predstavy a domnienky stále nie sú vykorenené. Je jasné, že ich kvalita je príliš slabá, že nemajú vôbec žiadnu schopnosť chápania a že nie sú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu. Od začiatku svojej viery v Boha nikdy neverili, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým ani že všetky Božie slová sú pravdou; ešte menej verili, že prácu Božieho domu plne vedie Duch Svätý. V dôsledku toho o všetkom pochybujú. Keď napríklad počas zhromaždení v duchovnom spoločenstve hovoríme o rozlišovaní rôznych druhov ľudí, môžeme hovoriť o tom, ako antikristi ľudí zavádzajú alebo ako niektorí ľudia nekonajú žiadnu skutočnú prácu, hoci všetko, čo spotrebúvajú a užívajú, pochádza z Božích obiet, a tým vlastne žijú z cirkvi; alebo ako niektorí ľudia kradnú obety či nimi mrhajú, alebo ako sa určití jednotlivci v cirkvi zapájajú do nemravných aktivít, alebo ako niektorí ľudia robia pri kázaní evanjelia veci, ktoré hanobia Boha. Diskutujeme o týchto záležitostiach, aby sa ľudia naučili, ako rozlišovať ostatných a aby sa na ľudí a záležitosti pozerali podľa Božích slov a pravdy-princípov, aby si z týchto vecí vzali ponaučenie a poučili sa z nich a aby sa vyhli tomu, že ich budú ostatní zavádzať alebo obmedzovať. Keď však podozrievaví ľudia počujú tieto veci, hovoria: „Ach nie! Toto je boží dom, miesto, kde sa koná božie dielo – ako sa tu mohli stať takéto veci? Zdá sa, že som mal predtým pravdu, keď som bol podozrievavý. Odteraz musím byť ešte opatrnejší. Ľudia sú príliš nespoľahliví a ani boží dom nie je spoľahlivý. Je teda boh spoľahlivý? Kto vie – možno ani boh nie je spoľahlivý.“ Vidíte, nerozumejú pravde ani ju nedokážu pochopiť. Bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve, k akému záveru nakoniec vždy dospejú? Že mali pravdu, keď boli celé tie roky podozrievaví, a že to nebolo zbytočné. Ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu a majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, počujú tieto veci, dokážu k nim správne pristupovať. Na jednej strane sa im rozšíria obzory a získajú z týchto vecí schopnosť rozlišovať. Na druhej strane si z týchto vecí môžu vziať ponaučenie a poučiť sa z nich a pochopiť, že ľudia nemôžu nasledovať iných ľudí, že potrebujú rozlišovať ostatných a viac rozumieť pravde a že človek môže byť kedykoľvek a kdekoľvek zavádzaný, ak nerozumie pravde, a že len čo pravdu pochopí a bude mať duchovné postavenie, už nebude obmedzovaný, zavádzaný ani ovládaný inými. Podozrievaví ľudia však nikdy nebudú takto premýšľať. Čím viac sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní rôznych druhov ľudí a záležitostí, tým majú silnejší pocit, že ich podozrenia sú správne a potvrdené: „Vidíte, ja som ten múdry! Dobre, že som zostal ostražitý. Ľudia často hovoria, že som podozrievavý a nedôverčivý, ale fakty dokazujú, že som mal pravdu, keď som bol podozrievavý. Pozrite sa, akí ste všetci hlúpi – vo svojej viere v boha viete len konať svoje povinnosti a hovoriť o svojom skúsenostnom poznaní. Na čo je to dobré? Môže ťa to ochrániť? Nie! Bez ohľadu na to, s akými situáciami sa stretneš, môžeš sa ochrániť len vtedy, ak budeš ostražitejší a budeš veci viac spochybňovať. Musíš sa mať pred každým na pozore. Nemôžeš sa na nikoho spoľahnúť tak ako na seba, ani na vlastných rodičov!“ Povedz Mi, čo sú to za ľudia? Sú to veriaci v Boha? (Nie.) Bez ohľadu na to, o akej práci sa v Božom dome hovorí v duchovnom spoločenstve alebo aké typy ľudí rozlišuje, a bez ohľadu na to, aké prostredia Boh ľuďom pripravuje, účelom je, aby sa Boží vyvolený ľud z týchto vecí poučil, aby získal praktickejší výcvik v kráľovstve a aby – prostredníctvom týchto praktických lekcií – pochopil pravdu a získal schopnosť rozlišovať ľudí, jasne videl ľudí a rôzne záležitosti, a tak lepšie pochopil, na ktoré skutočné osoby, udalosti a veci sa vzťahujú slová a pravdy, ktoré Boh vyjadruje. Podozrievaví ľudia sa však nielenže nedokážu z týchto vecí poučiť, ale namiesto toho sa stávajú ešte podozrievavejšími a prefíkanejšími.

Niektorí podozrievaví ľudia sú vždy, keď niečo v Božom dome povedia alebo urobia, mimoriadne opatrní a neustále sa obávajú, že ich bratia a sestry alebo vodcovia a pracovníci budú orezávať alebo dokonca trýzniť. Hovoria: „Ak prestanem veriť v boha a opustím cirkev, bude sa mi cirkev mstiť?“ V tomto smere môžu byť pokojní. Ak pochybovač opustí cirkev, je to radostná udalosť pre všetky strany – je to prospešné pre všetkých. Ak chceš teda opustiť cirkev alebo sa vzdať svojej povinnosti a vrátiť sa domov žiť svoj život, mal by si to smelo a bez obáv povedať. Mohol by si tiež napísať vyhlásenie: „Od toho a toho dátumu oficiálne opúšťam Cirkev Všemohúceho Boha a vystupujem z radov tých, ktorí konajú svoju povinnosť.“ Je to úplne povolené. Dvere Božieho domu sú otvorené a ty môžeš smelo odísť bez obáv, že sa ti niekto bude mstiť. Netreba sa báť ani byť podozrievavý. Vidíš medzi týmito ľuďmi v cirkvi nejakých zlých ľudí? Rozhodne nie. Aj keby tam boli zlí ľudia, musia byť odstránení. Väčšina ľudí je celkom slušná a rada kráča správnou cestou života. Pomsta alebo ubližovanie iným je porušením pravdy-princípov a oni by nikdy niečo také neurobili. Aký je podľa vás problém v tom, ako si počínajú podozrievaví ľudia? Majú len nedôverčivú myseľ, ale chýba im inteligencia. Pokiaľ ide o to, ako si počínajú, veria, že ich prefíkaná, nečestná a nedôverčivá myseľ je najvyššou formou múdrosti. Nezaujímajú sa o pravdu-princípy ani o Božie dielo a slová – nerozumejú im ani ich nehľadajú. Namiesto toho žijú len podľa satanových filozofií a myslia si: „Bez ohľadu na to, čo sa mi stane, mal by som veci viac spochybňovať. Okrem toho si myslím, že bez ohľadu na to, voči komu prechovávam podozrenie, je to z mojej strany rozumné, a bez ohľadu na to, či sa moje podozrenia zhodujú s faktami, je to oprávnené. Keď skrátka čelím situáciám, je pre mňa prospešné viac podozrievať.“ V dôsledku toho, bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nikdy nehľadajú pravdu v Božích slovách ani v nich nehľadajú odpovede na vyriešenie rôznych problémov a pochybností, ktoré majú. Namiesto toho sa pri analyzovaní a riešení týchto záležitostí spoliehajú na vlastnú myseľ, nedôverčivú mentalitu, filozofie pre svetské záležitosti alebo na vlastné životné skúsenosti. Nakoniec, čím viac sa stretávajú s rôznymi situáciami a čím viac informácií rôzneho druhu počujú, nielenže ich podozrievavá prirodzenosť zostáva nezmenená, ale ich pochybnosti čoraz viac rastú. Keď napríklad tento druh podozrievavého človeka verí v Boha jeden alebo dva roky a začuje o incidente v Čao-jüane, ktorý si vymyslela ČKS, aby pošpinila Boží dom, myslí si: „Možno to urobil boží dom. Aj keby to boží dom nenariadil, museli to urobiť niektorí nižšie postavení bratia a sestry a vy to len odmietate priznať.“ Po troch až piatich rokoch viery v Boha stále veria verzii udalostí veľkého červeného draka. Ani po ôsmich až desiatich rokoch sa ich pochybnosti o Božom dome nevyriešili. Neveria, že to bol veľký červený drak, ktorý cirkev falošne obvinil a pošpinil; jednoducho predpokladajú, že to urobili ľudia z Božieho domu. Vidíš, keď sa pozerajú na nejakú záležitosť, nikdy to nerobia na základe Božích slov alebo pravdy-princípov – veria verzii veľkého červeného draka a pozerajú sa na záležitosť z pohľadu diablov a satana. Bez ohľadu na to, ako satan utláča a brutálne zaobchádza s Božím vyvoleným ľudom, majú pocit, že je to pochopiteľné, ale nikdy neveria, že Boží dom je nevinný alebo že bratia a sestry, ktorí trpia prenasledovaním za vieru v Boha, sú bez viny. Aj keď na vlastné oči vidia, že bratia a sestry v Božom dome sú všetci ľudia, ktorí sú slušní a držia sa svojho miesta, v srdci vždy bez akýchkoľvek pochybností veria veciam, ktoré veľký červený drak urobil, aby pošpinil cirkev. Hoci takíto ľudia pri viere v Boha dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu a dokonca prinášať obety, nakoniec sú stále pochybovačmi. V skutočnosti sú podozrievaví ľudia problematickejší ako tí, ktorí nemilujú alebo neprijímajú pravdu. V čom sú problematickejší? Tí, ktorí nemajú záujem o pravdu, sú úplne ľahostajní k práci cirkvi a vykonávaniu povinností a nezaujímajú sa o ne; nezáleží na tom, ako veriaci nasledujú Boha alebo konajú svoje povinnosti, pre nich je to nepodstatné. V dôsledku toho nemajú pochybnosti o záležitostiach viery v Boha alebo konania povinnosti a v podstate sa nikdy nepýtajú na záležitosti cirkvi. Podozrievaví ľudia sú však presným opakom – radi sa pýtajú na klebety. Prečo sa chcú na tieto veci pýtať? Jedným z ich cieľov je určite tento: „Ak sa budem viac pýtať a viac vedieť, pomôže mi to vopred si pripraviť záložný plán a kedykoľvek sa rozhodnúť, či ostať alebo odísť.“ Zameriavajú sa aj na zisťovanie určitých záležitostí, ako napríklad aké je skutočné meno konkrétneho vodcu alebo pracovníka, kde bývajú, aké povolanie majú vo svetskom prostredí alebo prečo opustili svoj domov, aby konali svoju povinnosť. Môžu sa tiež pýtať na ľudí, ktorí kážu evanjelium, napríklad komu kázali, ktorí z ich rodinných príslušníkov veria v Boha, koľko rokov kážu evanjelium, koľko ľudí získali a tak ďalej. Na všetky tieto veci sa pýtajú veľmi podrobne. Podozrievaví ľudia radi zbierajú tento druh informácií, a keď ich zozbierajú, cítia sa pokojne a myslia si, že je veľmi potrebné vedieť tieto veci a že tieto informácie môžu použiť v rozhodujúcich chvíľach. Podozrievaví ľudia vedia príliš veľa. Sú to „informačné databázy“ a vedia dokonca aj niektoré veci, ktoré nevedia ani vodcovia a pracovníci, ako napríklad kto odišiel do zahraničia konať svoju povinnosť a do ktorej krajiny šiel – vedia dokonca aj tieto veci o ľuďoch, ktorí idú do iných krajín. Ak sa ich však spýtaš, ktorá epizóda kázní bola vydaná naposledy, nebudú ti vedieť odpovedať. Nikdy nevenujú pozornosť záležitostiam vstupu do života, ale pokiaľ ide o osobné informácie bratov a sestier a niektoré okolnosti cirkvi, v tých majú veľmi jasno. Jedným z ich zámerov, prečo sa často pýtajú na veci, je vedieť viac o všetkých druhoch okolností, po čom si môžu kedykoľvek pripraviť únikovú cestu. Veria, že by bolo mimoriadne hlúpe nepremýšľať o svojej únikovej ceste – slovami neveriacich, „pomáhali by niekomu počítať peniaze potom, čo ich ten niekto zapredal“. V skutočnosti sú ako zhnité staré jedlo, nestoja ani za deravý groš, a predsa sa považujú za veľmi cenných. Čo si myslíte, sú títo ľudia podozrievaví? (Áno.) Toto sú skutočne podozrievaví ľudia. Podozrievaví ľudia majú obzvlášť prefíkanú a nečestnú ľudskú prirodzenosť. Niektorí ľudia považujú prefíkanosť a nečestnosť za znaky vysokej inteligencie, ale to je nesprávne. V skutočnosti sú títo prefíkaní a nečestní ľudia mimoriadne hlúpi a nemajú žiadnu kvalitu. Ich kvalita je veľmi slabá a to je už ťažké zmeniť; to, že sú aj prefíkaní, znamená, že je ešte ťažšie ich vyliečiť. Ak má niekto len slabú kvalitu, ale je pomerne čestný a nie prefíkaný a dokáže úprimne konať svoju povinnosť, možno má ešte záblesk nádeje na spásu. Ak má slabú kvalitu a je trochu nečestný, ale dokáže prijať pravdu a poznať sám seba, možno má záblesk nádeje, že odvrhne svoju nečestnú povahu. Ak dokáže chápať pravdu a postupne ju spoznávať a vstupovať do nej, jeho podozrievavosť by sa mohla kúsok po kúsku odstrániť. Títo ľudia však nanešťastie majú nielen slabú kvalitu, ale sú aj nečestní a prefíkaní a tiež do veľkej miery hlúpi. Takýto človek je ako slepec trpiaci očným problémom – lieku na to niet, všakže? (Áno.) Takíto ľudia sú nenapraviteľní. Keďže sú až nenapraviteľne podozrievaví, ako si myslíte, že by sa s nimi malo zaobchádzať? (Ak sa nájdu takíto ľudia, treba sa pred nimi mať na pozore. Sú schopní zapredať cirkev, aby sa ochránili; sú to nebezpeční jedinci. Môžeme hľadať príležitosti, ako ich odhaliť a vyčistiť, alebo ak takú príležitosť nenájdeme, môžeme ich múdro presvedčiť, aby odišli.) Keď ste si istí, že je niekto podozrievavý, neudržiavajte s ním žiadny kontakt. V opačnom prípade to prinesie len problémy. Ak sa s ním zapletieš, vždy sa bude snažiť prísť ti na koreň. Ak sa chystáš von, bude ťa pozorne sledovať a neustále sa pýtať: „Kam ideš? Na koľko dní odchádzaš? Čo ideš robiť?“ Keď sa vrátiš, bude sa pýtať: „S kým si sa stretol? Splnil si svoju úlohu? O čom ste sa všetci rozprávali?“ Ak mu neodpovieš, bude sa sťažovať: „Nič mi nedovolí vedieť. Neverí mi, však? Nezaobchádza so mnou ako s členom božieho domu! Povedal, že ide robiť cirkevnú prácu, ale prečo to predo mnou tajil? Určite išiel von robiť niečo nelegálne.“ Vždy ťa bude za chrbtom špehovať. Takíto ľudia sú naozaj problematickí. Pýtajú sa na veľa vecí, chcú vedieť všetko. Ale keď tie veci vedia, nedokážu ich čisto pochopiť ani k nim správne pristupovať a tiež sa v nich snažia hľadať podozrivé časti, čo spôsobuje, že ich pochybnosti sú čoraz väčšie. Predpokladajme, že im poradíš a povieš: „Keďže máš také veľké pochybnosti o Bohu a neveríš, že Božie slová sú pravdy a dokážu očistiť a spasiť človeka, mal by si jednoducho prestať veriť v Boha!“ Nebudú ochotní to urobiť – stále budú chcieť veriť a stále budú chcieť získať požehnania. Nie sú títo ľudia problematickí? (Áno.) S týmito ľuďmi sa dá ľahko zaobchádzať. Ak môžu cirkvi priniesť veľké problémy, rýchlo ich presvedčte, aby odišli. Títo ľudia nie sú dôveryhodní, nemajú schopnosť pochopiť pravdu, a aj keď dokážu konať trochu povinnosti, prinesú Božiemu domu veľké problémy – narobia viac škody ako úžitku. Preto je nevyhnutné ich presvedčiť, aby odišli.

Zbabelí ľudia sú problematickí a podozrievaví ľudia sú tiež problematickí. Ale ľudia, ktorí sú zároveň zbabelí aj podozrievaví, sú ešte problematickejší. Títo ľudia sú extrémne bojazliví a boja sa smrti a sú voči všetkému podozrievaví, neustále majú podozrenie, či by ich viera v Boha mohla viesť k tomu, že budú oklamaní. Boja sa, že by to mohlo prekaziť ich vyhliadky, a myslia si, že byť zatknutí a prenasledovaní, čo by viedlo k ich smrti, by sa sotva oplatilo. Ak sú podozrievaví do takejto miery, aký zmysel má pre nich viera v Boha? Vari si tým všetko len nesťažujú? Majú sa na pozore pred bratmi a sestrami a každým pracovným opatrením Božieho domu, akoby sa mali na pozore pred podvodníkmi, rovnako ako sa majú na pozore pred veľkým červeným drakom alebo diablami a satanmi. Niektorí ľudia sa im stále snažia radiť a hovoria: „Len sa uisti, že tvoja viera v Boha je svedomitá, že sa usiluješ o pravdu a konáš svoju povinnosť dobre, a Boh ťa schváli.“ Ale čo si myslia vnútri? „Chceš, aby som konal svoju povinnosť poriadne, ale keď sa stanem známym a veľký červený drak ma zatkne, nebude to vari môj koniec?“ Ak je toto naozaj ich zmýšľanie, potom nemá zmysel snažiť sa im radiť. Sú nesmierne bojazliví a stále sa desia smrti. Keď počujú, že nejakých veriacich v Boha zatkli, sú takí vystrašení, že sa od strachu pomočia. Ale pokiaľ ide o podvádzanie a klamanie ľudí v podnikaní, bez ohľadu na to, do akých problémov sa dostanú, vôbec sa neboja – v tomto ohľade sú dosť odvážni. Keď sa to však týka záležitostí viery v Boha, sú úplne bojazliví. Sú plní všelijakých pochybností o bratoch a sestrách, o Božom dome a najmä o Bohu, Božích slovách a diele a žiadne duchovné spoločenstvo tieto pochybnosti nedokáže vyriešiť. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria, stále nevedia, čo znamená veriť v Boha alebo prečo sa potrebujú zhromažďovať a konať svoju povinnosť. Je zrejmé, že inteligencia týchto ľudí je znížená a že sú dosť prefíkaní a nečestní. Takýchto ľudí treba rýchlo presvedčiť, aby odišli. Ak prestanú chodiť na zhromaždenia a už nechcú konať svoju povinnosť, pretože sú zbabelí alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, potom je to perfektné – ušetrí to problémy s ich vyčistením a predíde sa tak nepríjemnostiam. Ak sa jedného dňa opäť začnú zaujímať o vieru v Boha a budú sa k nej chcieť vrátiť, môžeš im povedať: „Ako veriaceho v Boha ťa môžu kedykoľvek zatknúť a uväzniť a dokonca ti hrozí riziko, že prídeš o život. Ale ak nebudeš veriť v Boha a namiesto toho budeš podnikať vo svete a zarábať veľa peňazí, možno si budeš môcť užiť niekoľko dní pohodlia.“ Po tomto sa ich srdcia celkom upokoja a už nebudú premýšľať o viere v Boha. Budú si myslieť: „Konečne sa skončili moje roky plné obáv a obrovského strachu. Už nemusím podozrievať cirkev, bratov a sestry ani boží dom. Konečne som sa oslobodil.“ A práve takto sa týchto zbabelých a podozrievavých ľudí podarí presvedčiť, aby odišli. Tým sa vyrieši veľký problém, však? (Áno.) Toto je skvelý spôsob, ako vyriešiť túto záležitosť.