C. Princípy, ktoré treba dodržiavať pri vysielaní ľudí kázať evanjelium

Pokiaľ ide o ochranu bezpečnosti tých, ktorí konajú dôležité povinnosti, existuje ďalšia oblasť práce, ktorej sa musia vodcovia a pracovníci venovať, a to je ochrana bezpečnosti tých, ktorí odchádzajú konať svoju povinnosť. Aké princípy by sa mali dodržiavať pri vysielaní ľudí, aby išli konať svoju povinnosť? Po prvé, treba brať do úvahy vek a pohlavie ľudí, ako aj ich rozhľad a životné skúsenosti – vodcovia a pracovníci v tomto ohľade nemôžu byť popletení ani nedbanliví. Napríklad ak vysielaš evanjelizačných pracovníkov, aby kázali evanjelium na neznáme miesto, aký typ ľudí by bol vhodný na vyslanie? (Ľudia s určitým rozhľadom a múdrosťou.) Ak určitá cirkev nemá veľa vhodných ľudí a väčšinu tvoria mladí ľudia, ktorým chýbajú životné skúsenosti a rozhľad, ktorí nevedia, ako riešiť situácie – najmä náročné problémy –, keď sa s nimi stretnú, ktorí hovoria bez princípov a ktorým tiež chýba múdrosť, potom by neboli schopní vykonávať prácu. Ak sú takíto ľudia vyslaní, nielenže nebudú schopní riešiť problémy, ale je tiež pravdepodobné, že ovplyvnia a zdržia prácu. Preto je pri vysielaní ľudí, aby išli konať svoju povinnosť, potrebné vybrať tých, ktorí majú zrelú ľudskú prirodzenosť a múdrosť – len takíto ľudia sú vhodní. Ak nie je dostatok vhodných ľudí, potom nech mladí ľudia pri konaní povinnosti spolupracujú so staršími. Napríklad predpokladajme, že mladá sestra vo veku okolo 25 alebo 26 rokov by napriek tomu, že verí v Boha už dosť dlho, má vieru a duchovné postavenie a dlho koná svoju povinnosť, nevedela, ako sa udržať v bezpečí, ak by bola poslaná konať svoju povinnosť na neznáme miesto – v takom prípade by bolo potrebné nájsť miestneho brata alebo sestru so spoločenskými skúsenosťami, aby s ňou spolupracovali pri konaní povinnosti. Samozrejme, ak je miestom výkonu povinnosti známa oblasť alebo miesto, kde už existuje cirkev, potom môžu ísť mladí bratia a sestry. Ak však ľudia idú na neznáme miesto, najmä so slabou verejnou bezpečnosťou, aby kázali evanjelium alebo vykonávali inú prácu, potom sa musí brať do úvahy ich osobná bezpečnosť. Pre vodcov a pracovníkov, bez ohľadu na to, koho vysielajú, aby odišiel a vykonával prácu, je bezpečnosť na prvom mieste. Ak nie je jasné, aký typ ľudí sú potenciálni prijímatelia evanjelia alebo či by títo ľudia mohli urobiť nevhodné veci, potom by sa pri vysielaní ľudí kázať evanjelium malo postupovať opatrne. V minulosti som počul, že niektorí vodcovia a pracovníci často vysielali mladé sestry – vo veku okolo 18 alebo 19 rokov, alebo na začiatku dvadsiatky – na neznáme miesta kázať evanjelium a údajne sa stali nejaké nešťastné udalosti. Bez ohľadu na to, čo sa skutočne stalo, nakoniec to súviselo s tým, že vodcovia a pracovníci neboli pri vykonávaní práce dôkladní vo svojich úvahách. Vodcovia a pracovníci by mali tieto faktory brať do úvahy vo svojej práci a nemali by nedbanlivo prideľovať veľmi mladé sestry alebo bratov na konanie povinnosti na neznámych a nebezpečných miestach. Bol jeden vodca, ktorý raz zariadil, aby dve sestry vo veku 18 alebo 19 rokov išli kázať evanjelium. Keď niekto povedal, že sú na to príliš mladé a nevhodné, vodca potom našiel 21-ročnú sestru, aby išla namiesto nich, mysliac si: „Povedal si, že 19 je príliš málo, tak som našiel niekoho, kto má 21. To je starší vek, nie?“ Aká bola kvalita tohto vodcu? Bol náchylný na skreslenia, však? (Áno.) Mohla mať životné skúsenosti, keď bola len o dva roky staršia ako 19-ročná? Mohla mať spoločenské skúsenosti? Keď čelila ťažkostiam alebo nebezpečným situáciám, mohla sa rozplakať? Hoci bola o dva roky staršia, z hľadiska veku bola stále príliš mladá a neschopná zvládnuť túto prácu. Prinajmenšom je potrebné nájsť brata alebo sestru, ktorí sú tridsiatnici alebo štyridsiatnici, prípadne päťdesiatnici či šesťdesiatnici – sú starší a majú spoločenské skúsenosti; keď sa stretnú so situáciami, majú múdrosť na ich zvládnutie, čím zabránia vzniku akýchkoľvek nebezpečných situácií. Mladí ľudia nevideli ani nezažili veľa vecí a nevedia, ako ich riešiť; keď sa stretnú s nebezpečenstvom, možno si ho ani neuvedomia, čo uľahčuje vznik incidentov. Starší ľudia, ktorí videli viac podlosti v tejto spoločnosti a v tomto ľudstve, bývajú ostražitejší voči ľuďom. Na základe svojich spoločenských skúseností a poznatkov z reálneho života dokážu urobiť nejaké rozumné úsudky o tom, aké nebezpečenstvo by mohlo v určitých situáciách vzniknúť, aká vysoká je úroveň nebezpečenstva, ktorí jednotlivci sú zlí ľudia a aké veci by určití ľudia mohli urobiť. Keď sa stretnú s nebezpečnými situáciami, majú tiež múdrosť uniknúť nebezpečenstvu. Mladí ľudia, naopak, nemajú skúsenosti. Keď sa stretnú so situáciami, nedokážu vnímať potenciálne nebezpečné následky. Preto pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, starší ľudia sú vo svojich úvahách dôkladnejší ako mladí ľudia. Keď vodcovia a pracovníci zariaďujú, aby ľudia odišli a konali svoju povinnosť, mali by zvážiť miestne podmienky a zariadiť, aby relatívne starší ľudia s určitou múdrosťou a skúsenosťami spolupracovali s mladými ľuďmi pri konaní povinnosti. Vodcovia a pracovníci musia byť vo svojich úvahách o týchto záležitostiach dôkladní.

Bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa vykonáva cirkevná práca, zaistenie bezpečnosti tých, ktorí si konajú povinnosti, je pracovnou úlohou, ktorej musia vodcovia a pracovníci venovať veľkú pozornosť. Bez ohľadu na to, kto je vyslaný na tú či onú prácu, musí mať určitú kvalitu a isté schopnosti, aby bol na danú prácu spôsobilý a aby mohla byť zaistená jeho bezpečnosť; to platí najmä v oblastiach alebo krajinách so slabou verejnou bezpečnosťou. Vodcovia a pracovníci by mali považovať bezpečnosť tých, ktorí si konajú povinnosť, za prvoradú a nemali by ju ľahostajne zanedbávať. Niektorí ľudia hovoria: „To je v poriadku. To, čo robíme, je vykonávanie povinností v Božom dome – máme Božiu ochranu, takže nikto nezomrie. Čo by sa mohlo pokaziť?“ Je správne, aby takto hovorili? (Nie.) Prečo nie? (Hovoriť takýmto spôsobom je nezodpovedné a tento názor je tiež veľmi odtrhnutý od reality.) Ľudia by mali urobiť všetko pre to, aby si splnili zodpovednosti, ktoré si splniť dokážu, a venovať sa tomu, čo dokážu zvážiť; nemali by skúšať Boha ani hazardovať s bezpečnosťou bratov a sestier. Boh môže ľudí ochrániť, ale ak ty neberieš do úvahy problémy, ktoré dokážeš vziať do úvahy, a bezpečnosť bratov a sestier používaš ako stávku na skúšanie Boha, Boh ťa zjaví – kto spôsobil, že si taký mimoriadne hlúpy a robíš také stupídne veci! Preto by vodcovia a pracovníci nemali používať takéto reči ako výhovorku na robenie nezodpovedných vecí; zaistenie bezpečnosti tých, ktorí si konajú povinnosti, je tvoja zodpovednosť a ty by si si mal plniť svoju vlastnú zodpovednosť. Keď si sa postaral o všetko, čo si schopný zvážiť a urobiť, tak pokiaľ ide o to, čo si nezvážil a ako v tom bude konať Boh, je to Jeho vlastná záležitosť a nemá s tebou nič spoločné. Niektorí ľudia bez rozmyslu zvaľujú všetku zodpovednosť na Boha a hovoria: „Boh je zodpovedný za bezpečnosť ľudí, nemusíme sa báť; môžeme kázať, ako sa nám zachce. S Bohom je všetko slobodné a oslobodené; nemusíme sa o tieto veci starať!“ Je takéto tvrdenie správne? (Nie.) Podľa takéhoto tvrdenia ľudia nemusia hľadať princípy, keď sa niečo stane; ak by to tak bolo, na čo by bola pravda, ktorú Boh vyjadril? Bola by zbytočná. Boh počas týchto rokov trpezlivo a s námahou povedal toľko slov, aby učil ľudí, s cieľom umožniť svojmu vyvolenému národu vedieť, ako prežiť, ako sa usilovať o pravdu a ako si počínať v tomto zlom svete a medzi týmto zlým ľudstvom, aby to bolo v súlade s Božími úmyslami. Neprináleží ti skúšať Boha ani konať, ako sa ti zachce, podľa slov a učení a bez princípov. Aby vodcovia a pracovníci odviedli dobrú prácu pri kázaní evanjelia, musia v prvom rade zaručiť bezpečnosť ľudí. Aby to dosiahli, musia najprv zistiť a pochopiť konkrétne okolnosti tých, ktorí si konajú povinnosť, vyslať vhodných ľudí a tiež pochopiť, čo robiť v rôznych situáciách, aby zaručili bezpečnosť ľudí. Ak je nejaké miesto obzvlášť chaotické, nikto tam nemá známych a bezpečnosť kohokoľvek, kto tam ide kázať evanjelium, nemožno zaručiť, potom tam zatiaľ neposielaj ľudí; nepodstupuj toto riziko, neprinášaj zbytočné obete. Bez ohľadu na to, aká povinnosť sa koná alebo aká práca sa vykonáva, nevyžaduje si to, aby si sa vydal do sveta alebo riskoval svoj život, ani si to nevyžaduje, aby si hazardoval so svojou bezpečnosťou alebo životom. Samozrejme, v prostredí Číny je riskovanie pri konaní svojej povinnosti nevyhnutné. Vláda prenasleduje tých, ktorí veria v Boha, a aj keď si plne uvedomuješ, že existuje nebezpečenstvo, aj tak musíš veriť v Boha, nasledovať Boha a konať svoju povinnosť; nemôžeš opustiť svoju povinnosť a žiadna práca sa nemôže zastaviť. Situácie v zámorských krajinách sú všetky odlišné – niektoré sú autoritárske krajiny podobné Číne, zatiaľ čo iné majú demokratické systémy. V krajinách s demokratickými systémami môže práca kázania evanjelia prebiehať hladko a rôzne pracovné úlohy sa tiež môžu vykonávať hladšie. No v niektorých krajinách s autoritárskymi črtami sú ľudia barbarskí a zaostalí a nie je pre nich ľahké prijať pravú cestu. Keď sa im káže evanjelium, nielenže ho neskúmajú, ale môžu ho slepo odsudzovať a dokonca môžu situáciu nahlásiť polícii. V takýchto prípadoch tam neposielaj ľudí kázať evanjelium; namiesto toho vyber na vykonávanie práce miesta, kde možno zaistiť bezpečnosť. To všetko sú veci, ktoré by mali vodcovia a pracovníci starostlivo zvážiť. Napríklad v krajinách ako Malajzia, Indonézia alebo India, ktoré majú veľmi zložité náboženské pozadie, majú niektoré náboženské denominácie veľký vplyv a ovládajú celú spoločnosť do tej miery, že aj vlády sa podriaďujú vplyvu týchto náboženstiev. V takýchto krajinách teda neposielajte ďalších ľudí, aby tam kázali evanjelium; stačí, ak evanjelium kážu len miestne cirkvi. V niektorých krajinách sa situácia v jednotlivých štátoch alebo provinciách líši a miestne zákony a predpisy sa líšia od celoštátnych zákonov a predpisov. Napríklad niektoré regióny majú osobitné náboženské pozadie a v týchto regiónoch sú cirkev a štát zjednotené. V niektorých prípadoch majú náboženskí vodcovia dokonca väčšiu autoritu ako miestni vládni úradníci a môžu otvorene porušovať niektoré celoštátne politiky. Ak budeš kázať evanjelium v takýchto regiónoch, vzniknú potenciálne bezpečnostné riziká. Tieto potenciálne riziká sa neobmedzujú len na vymýšľanie fám o tebe alebo na tvoje vyhnanie – mohli by ťa aj zatknúť, uväzniť bez obvinenia a dokonca ťa mučiť, zmrzačiť alebo zabiť a vláda by nezasiahla. V skutočnosti vodcovia väčšiny náboženských denominácií nenávidia cudzie náboženstvá. Pretože ich vplyv je príliš veľký a vôbec ich neobmedzuje zákon, nikto sa neodváži brať ich na zodpovednosť bez ohľadu na to, ako surovo prenasledujú evanjelizačných pracovníkov, a dokonca ani miestni vládni úradníci si ich nechcú pohnevať. Keď začneš kázať evanjelium na ich území, môžu ťa trýzniť, ako sa im zachce. Preto musia byť vodcovia a pracovníci obzvlášť opatrní, keď niekam posielajú ľudí kázať evanjelium. Najprv musia preskúmať a zistiť, aká je situácia na danom mieste – či tam je sloboda viery, aké silné sú náboženské sily a aké následky môžu nastať, ak tam niekoho nahlásia za kázanie evanjelia. Tieto záležitosti treba jasne pochopiť predtým, ako sa rozhodne, či tam ľudí poslať alebo nie. Ak sa po preskúmaní zistí, že nejaké miesto nie je vhodné na kázanie evanjelia, potom nikto nesmie posielať ľudí, aby tam kázali. Aj toto je súčasť práce, ktorú treba urobiť, aby sa zaistila bezpečnosť evanjelizačných pracovníkov. Niektorí vodcovia a pracovníci majú skreslené chápanie a hovoria: „To je v poriadku, Boh nás ochráni. Čím tvrdší oriešok, tým viac by sme sa doň mali pustiť. Na tom mieste je toľko ľudí, ktorí veria v Pána, tak prečo by sme tam nemali ísť kázať evanjelium?“ Niekto im povie: „Sú tam súkromné väznice. Ak tam pôjdeme kázať evanjelium, nielenže nás zadržia, ale môžeme tam aj zomrieť. Nemôžeme tam ísť!“ Tí hlúpi falošní vodcovia si to premyslia: „Veľký červený drak má toľko väzníc, ale my sa ho nebojíme – tak prečo by sme sa mali báť nejakých súkromných väzníc? Väznice môžu zadržať naše telá, ale nemôžu zadržať naše srdcia! Nebojte sa – len choďte!“ Potom posielajú vlnu za vlnou ľudí a nakoniec sa nikto z nich nevráti; všetci sú zadržaní. Falošní vodcovia sú ako obarení. V čom je tu problém? (Takíto falošní vodcovia sú hlupáci.) Takíto falošní vodcovia sú darebáci; sú nezodpovední, posielajú ľudí do jamy levovej. Prečo nejdú sami? Keďže sa neboja nebezpečenstva, mali by ísť prví. Ak pôjdu, bezpečne sa vrátia a získajú ľudí, potom môžu ísť ostatní za nimi. Nech sa deje čokoľvek, pri kázaní evanjelia musí byť zaručená bezpečnosť ľudí. V žiadnom prípade neriskujte v oblastiach, kde je to nebezpečné a nevhodné na kázanie evanjelia. Nepredpokladajte, že akékoľvek miesto mimo pevninskej Číny je bezpečné; je to ilúzia, skreslené chápanie. Takto zmýšľajú len nevedomí ľudia – takí ľudia príliš málo rozumejú tomuto svetu! Nepredpokladaj, že preto, lebo väčšina západných krajín má slobodu viery a je tam pomerne veľa ľudí, ktorí veria v Pána, môžeš otvorene kázať evanjelium a otvorene vyjadrovať rôzne vyhlásenia odhaľujúce, aký temný a zlý je náboženský svet; ak to urobíš, následky budú nepredstaviteľné. Musíš pochopiť, že pri kázaní evanjelia, či už nábožensky založeným ľuďom alebo nevercom, čelíš skazenému ľudstvu, ľudstvu, ktoré odporuje Bohu. Nepremýšľaj o tejto záležitosti príliš zjednodušene.

Ak chcú vodcovia a pracovníci zaručiť bezpečnosť evanjelizačných pracovníkov, musia dôkladne zvážiť všetky aspekty tejto záležitosti a v prípade, že nastane akýkoľvek problém, mal by sa pohotovo riešiť. Následne by vodcovia a pracovníci mali odvodiť skúsenosti a ponaučenia, aby našli princípy a cestu praktizovania a určilo sa, ako praktizovať v budúcnosti – aj toto je dôležitá pracovná úloha, ktorú treba vykonať. Sú niektoré záležitosti, ktoré vodcovia a pracovníci predtým nezvážili alebo sa s nimi nestretli; po tom, čo nastanú problémy, by mali to uzavrieť: „Mali by sme ešte chodiť na také miesta? Je tento spôsob vysielania ľudí správny? Mali by sme upraviť plány, stratégiu alebo smer pre ďalšie kroky pri kázaní evanjelia alebo pri vykonávaní akejkoľvek inej dôležitej práce?“ V priebežnom procese vyvodzovania záverov by mali vodcovia a pracovníci postupne určiť metódy a princípy práce, aby práca, čím viac ju budú robiť, bola tým konkrétnejšia a tým viac dosahovala požadovaný štandard, s menším počtom nepredvídaných udalostí alebo bez nich, alebo dokonca bez toho, aby dôležitý pracovný personál podstupoval akékoľvek riziká. Aby sa dosiahol tento výsledok, mali by vodcovia a pracovníci často vyvodzovať skúsenosti a získať prehľad o rôznych prostrediach a situáciách, ktorým čelia v rôznych regiónoch pri kázaní evanjelia. Čím viac informácií získajú a čím sú presnejšie, tým presnejšie budú princípy a plány na riešenie záležitostí a nakoniec sa dosiahne výsledok zaistenia bezpečnosti ľudí. Týmto spôsobom sa dá zaistiť, že práca na kázaní evanjelia bude prebiehať usporiadaným spôsobom.

III. Ako zaobchádzať s vodcami a pracovníkmi, ktorí nevenujú pozornosť bezpečnostnej práci

Niektorí vodcovia a pracovníci majú slabú kvalitu a chýba im zmysel pre zodpovednosť; nedokážu konať skutočnú prácu a sú aj príliš leniví ju konať. V oblastiach, za ktoré sú zodpovední, čelia tí, ktorí konajú dôležité povinnosti, často bezpečnostným rizikám, čo si vyžaduje, aby sa sťahovali alebo presúvali, a tak nemôžu konať svoju povinnosť s pokojom v duši. Dokonca aj záležitosti, ktoré by sa nemali stávať, sa stávajú často. Napríklad nejaký vodca alebo pracovník nájde hostiteľský dom, ktorý sa nachádza v nízko položenej oblasti. Keď sa očakáva silný dážď a povodne, z obavy, že dom bude zatopený, sa bratia a sestry, ktorí tam bývajú, musia vopred presťahovať – berú si pracovné vybavenie, hrnce, panvice a všetko ostatné a sťahujú sa dva dni v kuse. Všetci sú preto hrozne vyčerpaní a s hlavami sklonenými v zúfalstve hovoria: „Sťahujeme sa každých pár dní, stále sme na úteku. Kedy sa to skončí? Nedá sa nájsť bezpečný a spoľahlivý dom, kde by sme si mohli normálne konať povinnosť?“ Takíto vodcovia a pracovníci nedokážu zvládnuť ani túto trošku práce; bratia a sestry pod nimi sa nemôžu dobre najesť ani vyspať, ani nemajú primerané ubytovanie. Ich životné podmienky sú vždy dočasné a všetci sú pripravení kedykoľvek utiecť pred pohromou. Len čo použijú svoje veci dennej potreby, rýchlo si ich zbalia, pretože kedykoľvek môže nastať situácia, že bude ohlásená kontrola evidencie obyvateľstva. V skutočnosti každý vie, že to znamená kontrolu tých, ktorí veria v Boha, takže musia byť pripravení kedykoľvek sa presťahovať. V dôsledku toho sú tí, ktorí si konajú povinnosť, neustále v strachu a nemajú žiadny pocit bezpečia. Neovplyvňuje to výsledky ich povinnosti? Nesúvisí to s prácou, ktorú konajú vodcovia a pracovníci? (Áno.) Ako si počínajú v tejto práci? (Robia ju zle, neplnia si svoju zodpovednosť.) Niektorí vodcovia a pracovníci sú nezodpovední a chýba im oddanosť. Sami nemajú vysoké nároky na životné podmienky; stačí im miesto, ktoré ich ochráni pred vetrom a dažďom. Preto sa ani nesnažia zo všetkých síl nájsť bezpečné a stabilné miesto na bývanie pre bratov a sestry. Niektorí vodcovia a pracovníci majú slabú kvalitu; nevedia, aké prostredie je tiché a vhodné na bývanie alebo vhodné na to, aby si bratia a sestry konali svoju povinnosť. Prenajmú si nízko položený dom, ktorý nikto iný nechce, a keď sa tam bratia a sestry nasťahujú, do niekoľkých dní sa im objaví ekzém a svrbí ich celé telo. Čo sa to deje? Dom je príliš vlhký a zo zeme presakuje voda. Dá sa na takom mieste bývať? Takíto vodcovia a pracovníci nedokážu vyriešiť ani tento problém, nedokážu nájsť dom vhodný na konanie povinnosti – čo to je za kvalitu? Iní vodcovia a pracovníci si prenajímajú domy, do ktorých neustále zateká, prefukuje, nemajú zvukovú izoláciu alebo im chýba internet, voda či elektrina – ako tam môže niekto bývať? Ignorujú dobré domy a trvajú na prenájme týchto nevyhovujúcich – nespôsobuje to prekážky? Hoci bratia a sestry nežijú pod holým nebom, v dome chýba mnoho základných zariadení; lepšie by im bolo aj v stane. Aj keď je väčšina bratov a sestier zvyknutá na ťažkosti, majú pocit, že znášať takúto úroveň ťažkostí nie je nič extrémne, a dokážu to tolerovať, neovplyvňuje takéto neustále trápenie každých pár dní vykonávanie ich povinnosti? Preto ak majú vodcovia a pracovníci slabú kvalitu a chýba im zmysel pre zodpovednosť, nemôžu túto prácu zvládnuť; mali by okamžite odstúpiť a odporučiť niekoho, kto túto prácu dokáže robiť dobre, aby ju prevzal, aby neovplyvňovali životy a vykonávanie povinnosti väčšiny dôležitého pracovného personálu. Zabezpečenie umiestnenia pre tých, ktorí konajú dôležité povinnosti, si nevyžaduje zváženie každého jedného aspektu, ale prinajmenšom musí byť zaistené základné životné prostredie. Iba ak je v tomto smere istota, nebude ovplyvnená práca cirkvi. Je ľahké robiť túto prácu? (Áno.) Je jednoduché len povedať, že je ľahké ju robiť, ale ak sú vodcovia a pracovníci popletení ľudia so slabou kvalitou a bez akéhokoľvek zmyslu pre zodpovednosť, jednoducho ju robiť nedokážu. Keď vodcovia a pracovníci nedokážu robiť túto prácu alebo ju nedokážu robiť dobre, toľko ľudí nakoniec trpí následkami a žije každý deň, akoby utekali pred hladomorom – ako si takto môžu konať svoju povinnosť? Niektorí falošní vodcovia nerozumejú pravde-princípom, a napriek tomu sa radi predvádzajú. Nedokážu dobre robiť prácu, ale odmietajú odstúpiť, držia sa svojej pozície a neodchádzajú. Ako by sa malo s takýmito vodcami zaobchádzať? (Mali by byť prepustení.) Prepustiť ich je ľahké; problém je, či existuje niekto lepší, kto by prevzal ich prácu. Ak nie, dokážete vy zvládnuť túto prácu? Dokážete zaručiť, že dôležitý pracovný personál bude mať stabilné životné prostredie? Ak to nedokáže jedna osoba, dokážete vy traja alebo piati spolupracovať, aby ste túto prácu zvládli? Ak ani vy nedokážete zvládnuť túto prácu – ak nedokážete urobiť ani takú jednoduchú úlohu a zaistiť základné životné prostredie – potom musíte dočasne zniesť trochu viac ťažkostí a utrpenia. Ak dokážete stále vytrvať v konaní svojej povinnosti a Boh, vidiac, že vaše odhodlanie znášať ťažkosti je dostatočne pevné, pošle niekoho, kto rieši veci spoľahlivo a dokáže vyriešiť problémy, aby tú prácu vykonal, potom sa vaše dni utrpenia skončia a nahradia ich dobré časy. Ak nikto taký nepríde, aby tieto problémy vyriešil, potom musíte prijať svoj osud – je vám súdené znášať ťažkosti, máte ich znášať; musíte upokojiť svoje srdce a znášať ich. V skutočnosti sa oplatí znášať túto trošku ťažkostí; je to oveľa lepšie, ako byť vo väzení a trpieť mučením. Aspoň nie ste vystavení mučeniu ani vypočúvaniu; stále môžete čítať Božie slová, konať si povinnosť a žiť cirkevný život spolu s bratmi a sestrami. Hoci sú tu nejaké strachy, neúspechy a prekážky na ceste a často sa musíte sťahovať, je to stále mimoriadna skúsenosť vo vašom živote, z ktorej sa môžete poučiť a niečo získať. Nie je to celkom dobré? (Áno.) Ľudia by mali mať odhodlanie znášať ťažkosti a nechať sa ovládať Bohom, ako si želá. Ak naozaj nedokážete zniesť tieto ťažkosti, môžete sa v srdci horlivo modliť k Bohu: „Bože, prosíme Ťa, pozri na nás, ktorí trpíme – akí sme úbohí! Nasledujeme Ťa bez sťažností a ľútosti! Prosíme Ťa, vzhľadom na našu neochvejnú vernosť voči Tebe, ukonči tento život plný ťažkostí! Prosíme Ťa, pošli nám vhodného vodcu alebo pracovníka, aby nám našiel vhodné miesto! Neustále žijeme pod holým nebom, každý deň sa presúvame z miesta na miesto a nevieme, ako dlho to bude pokračovať. Nechceme byť viac bez domova – prosím, nájdi nám stabilné obydlie!“ Je vhodné modliť sa takýmto spôsobom? Môžeš sa tak modliť; na základe potrieb prostredia by si sa tak mal modliť.

Utrpenie, ak sa naň pozrieme z iného uhla, nie je až taká zlá vec; znášanie určitého utrpenia môže posilniť tvoju vôľu. Čo znamená posilniť tvoju vôľu? Znamená to, že neustálym znášaním tohto utrpenia sa voči nemu staneš otupeným a už ho nebudeš vnímať ako utrpenie; bez ohľadu na to, koľko utrpenia znesieš, už nebudeš cítiť bolesť. Keď sa však stretneš so situáciami, musíš sa naučiť nejaké lekcie, získať nejaké pochopenie a naučiť sa rozlišovať ľudí. Ak má vodca alebo pracovník extrémne slabú kvalitu a nedokáže ani poriadne zabezpečiť umiestnenie, ako by mohol zaopatrovať a viesť Boží vyvolený národ? Takí ľudia nie sú vhodní na to, aby boli vodcami alebo pracovníkmi. Boží dom nie je bez peňazí na prenájom domov a nie je ochotný vidieť bratov a sestry neustále bez pevného miesta na bývanie. Boží dom neobhajuje, aby ľudia vždy znášali ťažkosti alebo žili každý deň ťažký život, hoci sa, samozrejme, ani nevyhýba tomu, aby ľudia znášali akékoľvek ťažkosti. No ak vodcovia a pracovníci nedokážu zvládnuť ani prácu zabezpečenia umiestnenia a robenie čohokoľvek poriadneho je pre nich skutočný boj, čím sa potom ešte môžu chváliť? Každý jeden z nich vyzerá reprezentatívne, má diplomy a je osobou s postavením, a predsa je pre nich zvládnutie tejto malej záležitosti taký boj. V takom prípade sa nedá nič robiť – môžeš to len prijať od Boha. Toto je utrpenie, ktoré by ľudia mali znášať; mal by si sa nechať ovládať Bohom, ako si želá. To je správne. Možno jedného dňa po tomto utrpení prídu lepšie dni a takýto život už nebude pokračovať. Bez ohľadu na to, v akom prostredí sa nachádzaš, mal by si si zachovať postoj podriadenosti a vyhýbať sa sťažovaniu. Ak je nejaký vodca alebo pracovník nespoľahlivý a nerobí prácu dobre, nedovoľ, aby to ovplyvnilo tvoju úprimnosť a vernosť voči Bohu, a nedovoľ, aby to ovplyvnilo tvoju podriadenosť Bohu a postoj podriadenosti voči Bohu. Týmto spôsobom budeš v tejto záležitosti stáť pevne. Vodcovia a pracovníci sú len obyčajní ľudia. Ak majú slabú kvalitu a nedokážu robiť prácu, alebo ak sú falošnými vodcami, ktorí si neplnia svoju zodpovednosť, je to ich osobný problém a nemá to nič spoločné s Božím domom. Nie je to Boží dom, ktorý im nariadil, aby takto konali; ide len o to, že boli zjavení pre svoju nezodpovednosť. Nedokážu dokončiť prácu, ktorú im zveril Boží dom, a preto môžu byť len prepustení a vyradení. Za takýchto okolností, keď Boží vyvolený národ znáša toto utrpenie, musí ho prijať od Boha a nechať sa ovládať Bohom, ako si želá. Aj keď vodcovia a pracovníci neurobili prácu dobre alebo majú akékoľvek problémy, skutočnosť, že Boh je pravda, cesta a život, je naveky nemenná. Tvoje nasledovanie Boha, podriaďovanie sa Bohu a prijímanie Božích slov by sa nikdy nemalo zmeniť. Sú to večné pravdy. Pri konaní svojej povinnosti, bez ohľadu na to, aké nepríjemné záležitosti nastanú, mal by si ich prijať od Boha a vziať si z nich ponaučenie. Mal by si sa stíšiť pred Bohom a modliť sa k Nemu a nenechať sa ovplyvniť vonkajším svetom. Musíš sa naučiť prispôsobiť rôznym prostrediam a naučiť sa zažívať Božie dielo vo všetkých druhoch prostredí. Iba tak môžeš dosiahnuť vstup do života. Niektorí ľudia majú malé duchovné postavenie; keď nastane utrpenie, sťažujú sa a znepokojujú, cítia sa utrápene a strácajú vieru v Boha – to je extrémne hlúpe a nevedomé! Vodcovia a pracovníci, ktorí nerobia skutočnú prácu, boli zjavení a vyradení, ale čo to má spoločné s tebou? Prečo by si sa mal stať negatívnym a vzdialiť sa od Boha len preto, lebo oni zariadili veci nevhodne? Nie je to úplne vzdorovité? (Je.) Keď ľudia urobia niečo zlé, môžeš ich rozlíšiť a zavrhnúť, ale nezavrhuj Boha ani pravdu. Pravda nie je nesprávna, Boh nie je nesprávny. Pôvodný Boží úmysel nie je, aby ľudia znášali takéto utrpenie; ale pre skazené ľudstvo je znášanie nejakého utrpenia skutočne nevyhnutné. Znášanie trošky utrpenia je pre teba prospešné; prínosom je, že si berieš ponaučenia a učíš sa hľadať pravdu na riešenie problémov. Ak dokážeš znášať rôzne ťažkosti, získaš určitú vytrvalosť a staneš sa schopným pevne stáť vo svojom svedectve vo všetkých druhoch prostredí. Schopnosť znášať utrpenie posilňuje tvoje odhodlanie podriadiť sa Bohu. To je pôvodný Boží úmysel a výsledok, ktorý chce Boh v tebe vidieť. Ak dokážeš pochopiť Božie úmysly a konať a praktizovať podľa Božích úmyslov; ak sa dokážeš zdržať opustenia Boha bez ohľadu na to, s akými ľuďmi alebo prostrediami sa stretneš; a ak sa dokážeš naučiť praktizovať pravdu, mať podriadenosť voči Bohu, mať správne chápanie a postoj, zachovať si nemennú vieru v Boha a zdržať sa sťažovania sa na Boha alebo od toho, aby si sa od Neho v srdci vzďaľoval, bez ohľadu na to, koľko utrpenia tvoje telo znesie; potom máš duchovné postavenie.

Vodcovia a pracovníci musia chrániť bezpečnosť tých, ktorí konajú dôležité povinnosti, a ochraňovať ich pred zasahovaním vonkajšieho sveta. Táto práca zahŕňa mnoho detailov. Na jednej strane by vodcovia a pracovníci mali rozumieť, ako konkrétne uskutočniť tieto podrobné úlohy. Okrem toho, keď sa stretnú s určitými špeciálnymi situáciami, musia si urobiť presné úsudky, potom nájsť vhodné princípy a vypracovať konkrétne plány na riešenie situácií. Konečným cieľom je zaistiť bezpečnosť všetkých druhov dôležitého personálu. Iba tak sa dá zaručiť, že práca kázania evanjelia bude prebiehať usporiadaným spôsobom. Dodržiavanie tohto princípu je správne; to je cieľ a princíp vodcov a pracovníkov pri konaní tejto práce. Ak vodcovia a pracovníci dodržiavajú tento cieľ a princíp presne, potom sú v podstate na požadovanej úrovni pri konaní tejto práce. Aké ďalšie problémy sú spojené s touto prácou? Niektorí ľudia hovoria: „Nikdy predtým som nebol vodcom ani pracovníkom, ani som sa nestretol s takýmito záležitosťami. Neviem, čo by som mal v tejto práci robiť, a neviem, ako to robiť. Takže to nemusím robiť – koho zaujíma, či ste v bezpečí alebo nie? Vyriešte si to sami.“ Je prijateľné, aby si jednoducho umyli ruky od tejto záležitosti? (Nie, nie je.) Takíto vodcovia a pracovníci by mali byť odstránení. Ak nerobíš skutočnú prácu, na čo si? Držíme ťa tu ako dekoráciu, pretože dobre vyzeráš? Takíto vodcovia a pracovníci musia byť prepustení a vyradení; nemalo by sa im dovoliť, aby zastávali pozíciu bez toho, aby konali akúkoľvek prácu. Falošní vodcovia nerobia skutočnú prácu – nemajú svedomie ani rozum, však? Ak by skutočne mali svedomie a rozum, prečo by nehľadali pravdu na riešenie problémov, keď nastanú? Nikto sa nenarodí s tým, že vie všetko; každý sa učí za pochodu. Ak dokážeš hľadať pravdu, nájdeš spôsob, ako robiť prácu dobre. Ak máš zmysel pre zodpovednosť, vymyslíš spôsob, ako robiť prácu dobre. Robiť vodcovskú prácu v skutočnosti nie je ťažké; pokiaľ človek dokáže hľadať pravdu, je ľahké robiť túto prácu dobre. Okrem toho, vodcovia a pracovníci majú partnerov; pokiaľ sú dvaja alebo traja ľudia jedného srdca a jednej mysle, akákoľvek práca sa dá vykonať ľahko. V súčasnosti sa mnohí vodcovia a pracovníci cvičia; cvičia sa v hľadaní pravdy vo všetkých veciach na riešenie problémov. Momentálne sú aspoň niektorí vodcovia a pracovníci spôsobilí na vodcovskú prácu a sú plne schopní dobre konať prácu šírenia evanjelia, však? (Áno.) Takže, na dnes s naším duchovným spoločenstvom končíme. Dovidenia!

20. júla 2024