Práve som v duchovnom spoločenstve hovoril o rôznych druhoch ľudí, ktorí sú chamtiví po jedle, spánku a zábave. Existuje aj iný typ človeka. Spočiatku, keď sa vyberajú nadriadení, sa tento druh človeka javí ako vo všetkých ohľadoch vhodný na túto úlohu a bratia a sestry sú všetci ochotní ho vybrať. Myslia si, že tento človek má dobrú ľudskú prirodzenosť, je nadšený a zdatný vo svojom odbore, ako aj najlepší a najsilnejší v tíme v každom aspekte, čo z neho robí jasnú voľbu na pozíciu nadriadeného. Avšak nejaký čas po tom, čo je vybraný, začne byť často ospalý, dokonca aj počas stretnutí. Keď s ním ostatní hovoria, je vždy zmätený a na otázky odpovedá od veci. Predtým taký nebol, tak prečo sa zrazu zdá, akoby sa z neho stal iný človek? Neskôr niekto neúmyselne zistí, že rozhovory tohto nadriadeného s istou osobou znejú, akoby tí dvaja mali romantický vzťah, a vznikajú špekulácie, či sú skutočne v romantickom vzťahu. Ako sa táto záležitosť stáva zjavnejšou, tento nadriadený je čoraz zmätenejší. Kedykoľvek mu položia otázky alebo s ním o niečom hovoria, jeho odpovede nie sú také rýchle ako predtým a neznejú tak jasne a zrozumiteľne ako kedysi. Začína robiť čoraz menej práce, ktorú by mal nadriadený robiť, a má čoraz menšie nadšenie pri vykonávaní svojej povinnosti. Je to, akoby sa z neho stal iný človek; viac sa zaujíma o svoje oblečenie a osobnú úpravu ako predtým. Tu je problém. V minulosti, počas rušných pracovných období, sa zriedka kúpal, ale teraz si umýva tvár dvakrát denne a pri každej príležitosti si češe vlasy a pozerá sa do zrkadla a neustále sa pýta ostatných: „Myslíš si, že moja pokožka v poslednom čase zbledla alebo stmavla? Prečo sa mi zdá, že som stmavol?“ Ľudia odpovedajú: „Je také povrchné, že ty, nadriadený, hovoríš o takýchto veciach – ako to, či bledneš alebo tmavneš, niečo ovplyvní?“ Neustále hovorí o týchto triviálnych témach a nemá náladu na vykonávanie práce. Vždy, keď má príležitosť, diskutuje o oblečení, ženách, mužoch, láske a o tom, akých partnerov by si ľudia vybrali, ale nikdy nediskutuje o tom, aké problémy existujú pri vykonávaní jeho povinností ani ako ich vyriešiť. Nie je tu problém? Môže ešte pracovať? (Nie.) Jeho myslenie sa zmenilo a záležitosti konania povinnosti už nie sú v jeho myšlienkach. Namiesto toho je jeho myseľ celý deň zaneprázdnená myšlienkami na to, ako nadviazať romantické vzťahy, ako sa obliecť a ako prilákať opačné pohlavie. Medzi nevercami existuje fráza: „zamilovať sa.“ Je to láska? Nie, je to hlboká jama! Keď do nej raz vstúpiš, nemôžeš sa z nej vrátiť. Sú takíto ľudia medzi personálom, ktorý koná svoje povinnosti? (Áno.) Hoci Boží dom nezasahuje do toho, keď si ľudia hľadajú romantických partnerov, ak však pri tom vyrušujú cirkevný život a ovplyvňujú prácu cirkvi, títo ľudia musia byť odstránení. Tieto páry by mali ísť randiť niekam inam a neovplyvňovať ostatných ľudí. Ak si niekto, kto sa zasvätil tomu, že celý život strávi vydávaním sa Bohu, a rozhodol si sa nenadväzovať romantické vzťahy, potom sa sústreď na vydávanie sa Bohu. Ak si nadviazal romantický vzťah a už nemáš chuť pracovať, potom by si nemal vykonávať povinnosť nadriadeného a Boží dom si na túto pozíciu vyberie inú osobu. Práca Božieho domu nesmie byť zdržaná ani ovplyvnená tvojím romantickým vzťahom. Práca musí pokračovať. Ako môže pokračovať? Tým, že sa vyberie iný nadriadený, ktorý nie je v romantickom vzťahu, má silné odborné zručnosti a dokáže vziať na seba prácu, aby si mu odovzdal svoju prácu. Boží dom vždy funguje týmto spôsobom a tento princíp zostáva nezmenený. Niektorí nadriadení hovoria: „Môj romantický vzťah neovplyvňuje moju prácu; nechajte ma naďalej viesť.“ Môžeme veriť tomuto výroku? (Nie.) Prečo mu nemôžeme veriť? Pretože fakty sú očividné pre všetkých! Keď je človek v romantickom vzťahu, myslí len na svojho partnera a jeho srdce je zaneprázdnené týmito záležitosťami, a tak je často ospalý počas stretnutí a nedokáže konať svoje povinnosti. Preto je spôsob, akým Boží dom zaobchádza s takýmito jednotlivcami, vhodný a v súlade s princípmi. Boží dom ti nebráni v randení, ani ťa nezbavuje slobody randiť. Môžeš randiť s niekým do sýtosti: je to tvoje vlastné rozhodnutie, pokiaľ to nebudeš ľutovať a neskôr pre to plakať. Niektorí nadriadení boli prepustení pre svoj romantický vzťah. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nemôže človek veriť v Boha, keď je v romantickom vzťahu?“ Boží dom to nikdy nepovedal. Je to tak, že Boží dom odmieta alebo vypudzuje všetkých, ktorí sú v romantických vzťahoch? (Nie.) Ak si v romantickom vzťahu, potom nemôžeš byť nadriadeným ani vodcom či pracovníkom, a ak sa nevenuješ konaniu svojich povinností, potom by si mal opustiť cirkev s povinnosťami na plný úväzok. Povedal niekto, že už nesmieš veriť v Boha, alebo že budeš vypudený? Vyniesol niekto rozsudok, že nemôžeš byť spasený, alebo že budeš prekliaty? (Nie.) Boží dom nikdy takéto veci nepovedal. Boží dom vôbec nezasahuje do tvojich osobných rozhodnutí a slobody; vôbec ťa nezbavuje žiadnej slobody – dáva ti slobodu. Avšak pokiaľ ide o tento druh nadriadeného, princípom Božieho domu pri zaobchádzaní s ním je prepustiť ho a nájsť vhodnú osobu, ktorá ho nahradí. Ak je vhodný na to, aby naďalej konal povinnosť, môže byť ponechaný na inú povinnosť. Ak nie, bude poslaný preč. Nebude žiadne bitie ani slovné urážky či ponižovanie. Nie je to hanebná záležitosť; je to veľmi normálne. Takže keď sú niektorí ľudia odvolaní zo svojich pozícií alebo poslaní do bežných cirkví pre svoje romantické vzťahy, je to trápne? Môže to len naznačovať, že im chýba vernosť pri konaní svojich povinností, že sa nezaujímajú o pravdu a nenesú vôbec žiadne bremeno za svoj vlastný vstup do života. Tento druh nadriadeného sa nevenuje svojej riadnej práci – sústredí sa len na romantické vzťahy, čo zdržuje prácu cirkvi a už ovplyvnilo postup práce cirkvi – nie je to vážny problém? (Áno.) Preto tento druh nadriadeného nie je vhodný na to, aby bol ponechaný, a mal by byť odvolaný zo svojej pozície. Niektorí hovoria: „Nie je trochu unáhlené ich odvolať?“ Ak od začiatku ich romantického vzťahu do času ich odvolania uplynul len jeden alebo dva dni, mohlo by sa to považovať za unáhlené. Ale ak uplynuli tri až päť mesiacov, považovalo by sa to stále za unáhlené? (Nie.) Postupovalo sa dosť pomaly, práca už bola tak veľmi zdržaná – ako to, že sa tým netrápiš? Nie je to problém? (Áno, je.)

Falošní vodcovia sa nikdy neinformujú o nadriadených, ktorí nekonajú skutočnú prácu alebo sa nevenujú svojej riadnej práci. Myslia si, že nadriadeného stačí vybrať a tým sa daná záležitosť končí, a že vedúci potom môže riešiť všetky pracovné záležitosti sám. Takže falošní vodcovia len raz za čas usporiadajú zhromaždenia, nedohliadajú na prácu ani sa nepýtajú, ako pokračuje, a správajú sa ako šéfovia, ktorí dávajú od všetkého ruky preč. Ak niekto nahlási problém s nadriadeným, falošný vodca povie: „Je to len malý problém, je to v poriadku. Poradíte si s tým sami. Mňa sa nepýtajte.“ Osoba, ktorá problém nahlásila, povie: „Ten nadriadený je lenivý nenažranec. Sústreďuje sa len na jedlo a zábavu a je lenivý ako voš. Vo svojej povinnosti nechce znášať ani trochu ťažkostí, vždy sa nečestne fláka a vymýšľa si výhovorky, aby sa vyhol práci a utiekol pred zodpovednosťou. Nehodí sa na funkciu nadriadeného.“ Falošný vodca odpovie: „Keď sme ho vybrali za nadriadeného, bol skvelý. To, čo hovoríš, nie je pravda, alebo ak aj je, tak je to len dočasný prejav.“ Falošný vodca sa nebude snažiť zistiť si o situácii nadriadeného viac informácií a namiesto toho bude túto vec posudzovať a vynesie nad ňou rozsudok na základe svojich minulých dojmov z tohto nadriadeného. Je jedno, kto problémy s nadriadeným nahlási, falošný vodca ich bude ignorovať. Nadriadený nekoná skutočnú prácu a práca cirkvi sa takmer zastavila, ale falošnému vodcovi je to jedno, akoby sa ho to ani netýkalo. Je dosť nechutné, že keď niekto nahlási problémy nadriadeného, prižmúri oči. Čo je však zo všetkého najviac hodné nenávisti? Keď ľudia nahlásia naozaj vážne problémy s nadriadeným, nesnaží sa ich vyriešiť a dokonca si vymýšľa rôzne výhovorky: „Poznám tohto nadriadeného, naozaj verí v Boha, nikdy by nemal žiadne problémy. Aj keby mal malý problém, Boh by ho ochránil a disciplinoval ho. Ak urobí nejakú chybu, je to medzi ním a Bohom – my sa tým nemusíme zaoberať.“ Falošní vodcovia takto pracujú podľa svojich vlastných predstáv a domnienok. Predstierajú, že chápu pravdu a majú vieru, ale do cirkevnej práce vnášajú len neporiadok – cirkevná práca sa môže dokonca zastaviť a oni budú stále predstierať, že o tom nevedia. Nesprávajú sa falošní vodcovia príliš ako byrokrati? Sami nie sú schopní konať skutočnú prácu a nie sú dôkladní, ani pokiaľ ide o prácu vedúcich tímov a nadriadených – nekontrolujú ju ani sa o nej neinformujú. Ich pohľad na ľudí sa zakladá len na ich vlastných dojmoch a domnienkach. Keď falošní vodcovia vidia, že niekto si nejaký čas počína dobre, myslia si, že tento človek bude dobrý navždy, že sa nezmení; neveria nikomu, kto hovorí, že s danou osobou je nejaký problém, a ignorujú, keď ich na ňu niekto upozorní. Myslíte si, že sú falošní vodcovia hlúpi? Sú hlúpi a nerozumní. Čo ich robí hlúpymi? Slepo vkladajú do človeka dôveru a veria, že ak bol nejaký človek raz vybratý, zložil prísahu a dal si predsavzatie a v slzách sa modlil, znamená to, že je spoľahlivý a keď sa zhostí práce, nikdy s ním nebudú problémy. Falošní vodcovia nechápu ľudskú prirodzenosť a nevnímajú pravú situáciu skazeného ľudstva. Hovoria: „Ako by sa niekto mohol zmeniť k horšiemu, keď bol raz vybraný za vedúceho? Ako by sa mohol niekto, kto pôsobí tak vážne a spoľahlivo, vyhýbať práci? To predsa nie je možné, však? Veď má toľkú integritu.“ Keďže falošní vodcovia príliš dôverujú vlastným predstavám a pocitom, vedie to napokon k tomu, že nedokážu včas vyriešiť mnohé problémy, ktoré v cirkevnej práci vznikajú, a bráni im to v rýchlom prepustení daného nadriadeného a v úprave pridelenia jeho povinnosti. Sú to skutoční falošní vodcovia. A o čo tu teda ide? Má prístup falošných vodcov k ich práci niečo spoločné s povrchnosťou? Na jednej strane vidia veľkého červeného draka, ako zúrivo zatýka Boží vyvolený národ, a tak, aby zostali v bezpečí, náhodne určia niekoho, kto bude mať na starosti prácu, a veria, že tým sa problém vyrieši a že mu viac nemusia venovať pozornosť. Čo si však myslia vo svojich srdciach? „Toto prostredie je také nepriateľské, mal by som sa na chvíľu ukryť.“ Nie je to túžba po telesnom pohodlí? V inom ohľade majú falošní vodcovia fatálny nedostatok – rýchlo začnú dôverovať ľuďom na základe vlastných predstáv. A k tomu vedie nepochopenie pravdy, však? Ako Božie slovo odhaľuje podstatu skazeného ľudstva? Prečo by mali ľuďom dôverovať, keď Boh im nedôveruje? Nie sú falošní vodcovia príliš arogantní a samospravodliví? Myslia si: „Určite som tohto človeka neposúdil zle, takže s touto osobou, o ktorej som usúdil, že je vhodná, by nemali byť žiadne problémy; určite to nie je niekto, kto sa oddáva jedlu, pitiu a zábave alebo má rád pohodlie a neznáša tvrdú prácu. Je absolútne spoľahlivý a dôveryhodný. Nezmení sa; ak by sa zmenil, potom by to znamenalo, že som sa v ňom musel mýliť, či nie?“ Čo je to za logiku? Si azda nejaký odborník? Máš röntgenový zrak? Máš takúto špeciálnu schopnosť? Mohol by si s nejakým človekom žiť rok alebo dva, ale dokázal by si vidieť, kým naozaj je, ak by vhodné prostredie úplne neodhalilo jeho prirodzenosť-podstatu? Ak by Boh takých ľudí nezjavil, mohol by si s nimi žiť bok po boku tri alebo aj päť rokov a stále by si mal problém rozpoznať ich prirodzenosť-podstatu. Platí to ešte viac, ak ich vídaš a si s nimi v kontakte iba sporadicky! Falošní vodcovia bezstarostne dôverujú človeku na základe prechodného dojmu alebo pozitívneho zhodnotenia od niekoho iného a takémuto človeku sa opovažujú zveriť prácu v cirkvi. Nie sú v tomto ohľade mimoriadne slepí? Nekonajú ľahkovážne? A keď falošní vodcovia takto konajú, nie je to od nich vrcholne nezodpovedné? Vyšší vodcovia a pracovníci sa ich pýtajú: „Skontroloval si prácu toho nadriadeného? Aký má charakter a aká je jeho kvalita? Je vo svojej práci zodpovedný? Dokáže sa zhostiť tejto práce?“ Falošní vodcovia odpovedajú: „Jednoznačne áno! Keď ho zvolili, zložil sľub a dal si predsavzatie. Ešte stále mám jeho písomnú prísahu. Mal by byť schopný zhostiť sa tejto práce.“ Čo si myslíte o slovách falošných vodcov? Veria, že keďže tento človek zložil sľub, čím vyjadril svoje odhodlanie, určite ho bude schopný dodržať. Zodpovedá toto tvrdenie pravde? Koľko ľudí v dnešnej dobe dokáže skutočne dodržať svoje sľuby? Koľko je čestných ľudí, ktorí konajú podľa toho, čo si predsavzali? Len to, že človek zloží sľub, ešte neznamená, že ho dokáže skutočne aj dodržať. Predpokladajme, že sa ho opýtaš: „Môžeš zaručiť, že sa ten nadriadený nezmení? Vieš zaručiť jeho celoživotnú vernosť? Keď chce Boh ľudí zjaviť, musí pripraviť rôzne prostredia, aby ich skúšal. Na základe čoho tvrdíš, že je spoľahlivý? Preveril si ho?“ Falošní vodcovia odpovedajú: „To nie je potrebné. Všetci bratia a sestry hlásili, že je spoľahlivý.“ Aj toto tvrdenie je nesprávne. Je človek naozaj dobrý len preto, že bratia a sestry hlásia, že to tak je? Vlastnia všetci bratia a sestry pravdu? Dokážu všetci preniknúť do podstaty vecí? Pozná každý brat a sestra tohto človeka? Toto tvrdenie je ešte odpornejšie! V skutočnosti bol ten človek zjavený už dávno. Stratil dielo Ducha Svätého a jeho darebácke črty, ako láska k pohodliu, nenávisť k ťažkej práci, nenásytnosť, lenivosť a to, že sa nevenuje svojej riadnej práci, už boli odhalené. Okrem falošných vodcov, ktorí sú stále úplne nevedomí, ho už všetci dávno prezreli – len falošní vodcovia mu stále tak veľmi dôverujú. Načo sú takíto falošní vodcovia? Nie sú to naničhodníci? Existujú dokonca prípady, keď sa Zhora dozvie o rôznych prejavoch niektorých nadriadených tak, že ide na miesto situáciu prešetriť a popýtať sa na nich, a vodcovia sú stále úplne v nevedomosti. Nie je to vari problém? Títo vodcovia sú praví falošní vodcovia. Nevykonávajú skutočnú prácu, sú to len byrokrati, a ako šéfovia, ktorí sa do ničoho nestarajú, urobia trochu práce a potom z toho žijú a myslia si, že majú právo užívať si, a ani prstom nepohnú, keď sa niečo pokazí. Aké máš právo užívať si výhody postavenia? Je to skutočne nehanebné! Keď falošní vodcovia pracujú, nikdy žiadnu prácu nekontrolujú, nepýtajú sa na jej postup a už vôbec nezisťujú okolnosti rôznych tímových nadriadených. Iba prideľujú prácu, ustanovujú nadriadených a potom si myslia, že sú hotoví, že ich práca je raz a navždy vybavená. Veria svojmu presvedčeniu: „O túto prácu sa stará niekto iný, takže to už nie je moja vec. Môžem si užívať.“ Tomuto sa hovorí vykonávanie práce? Bezpochyby, každý, kto takto pracuje, je falošným vodcom – falošným vodcom, ktorý zdržiava prácu cirkvi a škodí Božiemu vyvolenému národu.

Falošní vodcovia sa nikdy nezaujímajú o pracovnú situáciu rôznych tímových nadriadených ani ju nesledujú. Taktiež sa nezaujímajú o vstup do života nadriadených rôznych tímov a pracovníkov zodpovedných za rôzne dôležité úlohy ani o ich postoje k cirkevnej práci, k ich povinnostiam a k viere v Boha, k pravde a samotnému Bohu, ani to nesledujú a nemajú o tom prehľad. Nevedia, či títo jednotlivci prešli nejakou premenou alebo rastom ani nevedia o rôznych problémoch, ktoré môžu v ich práci existovať; najmä nemajú vedomie o vplyve chýb a odchýlok, ktoré sa vyskytujú v rôznych etapách práce, na prácu cirkvi a na vstup Božieho vyvoleného národa do života, ani o tom, či sa tieto chyby a odchýlky niekedy napravili. O žiadnej z týchto vecí nemajú ani tušenia. Ak o týchto podrobných situáciách nič nevedia, začnú byť pri výskyte problémov pasívni. Falošní vodcovia sa však pri výkone svojej práce vôbec nezaoberajú týmito podrobnými záležitosťami. Veria, že po ustanovení rôznych tímových nadriadených a po pridelení úloh je ich práca hotová – vtedy sa práca považuje za dobre vykonanú a ak sa vyskytnú ďalšie problémy, ich sa to už netýka. Keďže falošní vodcovia nedohliadajú na rôznych tímových nadriadených, neusmerňujú ich ani ich ďalej nesledujú a neplnia si v týchto oblastiach svoje zodpovednosti, vedie to k chaosu v práci cirkvi. Takto vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti. Boh dokáže podrobne skúmať hĺbku ľudského srdca – to je schopnosť, ktorá ľuďom chýba. Preto musia byť ľudia pri práci usilovnejší a pozornejší, pravidelne chodiť na pracovisko, aby sledovali prácu, dohliadali na ňu a usmerňovali ju, a tým zabezpečili normálny priebeh práce cirkvi. Je zrejmé, že falošní vodcovia sú vo svojej práci úplne nezodpovední a nikdy na rôzne úlohy nedohliadajú, nesledujú ich ani ich neusmerňujú. V dôsledku toho niektorí nadriadení nevedia, ako vyriešiť rôzne problémy, ktoré sa pri práci vyskytnú, a zostávajú vo svojej funkcii nadriadených, hoci ani zďaleka nie sú na tú prácu spôsobilí. Nakoniec sa práca opakovane oneskoruje a oni z nej robia úplný chaos. Je to dôsledok toho, že falošní vodcovia sa nezaujímajú o situáciu nadriadených, nedohliadajú na ňu a nesledujú ju, za čo v plnej miere môže zanedbávanie zodpovednosti falošných vodcov. Keďže falošní vodcovia nekontrolujú prácu, nesledujú ju ani sa na ňu nepýtajú a nedokážu pohotovo pochopiť situáciu, nevedia, či nadriadení vykonávajú skutočnú prácu, ako práca postupuje a či priniesla reálne výsledky. Keď sa ich niekto opýta, čomu sa nadriadení venujú alebo aké konkrétne úlohy riešia, falošní vodcovia odpovedajú: „Neviem, ale zúčastňujú sa na každom zhromaždení a zakaždým, keď sa s nimi rozprávam o práci, nikdy nespomenú žiadne problémy ani ťažkosti.“ Falošní vodcovia veria, že pokiaľ svoju prácu nezanechajú, a sú vždy k dispozícii, keď ich hľadajú, nie je s nimi žiadny problém. Takto pracujú falošní vodcovia. Nie je to vari prejav „falošnosti“? Nie je to zlyhanie pri plnení si svojich zodpovedností? Je to vážne zanedbanie zodpovednosti! Falošní vodcovia robia vo svojej práci veci len naoko a nehľadajú skutočné výsledky. Navonok často organizujú zhromaždenia a pôsobia zaneprázdnenejšie ako priemerný človek. Stále je však nejasné, aké problémy skutočne vyriešili, aké konkrétne úlohy riadne zvládli a aké výsledky dosiahli. Nikto na tieto veci nevie dať jasnú odpoveď, vrátane samotných falošných vodcov. Jedna vec je však istá: bez ohľadu na to, aké problémy majú ľudia na pracovisku, týchto falošných vodcov nemožno nikde zastihnúť; nikto ich nikdy nevidel na pracovisku riešiť problémy ľudí. Akú prácu teda falošní vodcovia celý deň robia? Aké problémy riešia na svojich zhromaždeniach? Nikto to s istotou nevie a kopec nahromadených, nevyriešených problémov sa nakoniec objaví až pri kontrole ich práce. Navonok vyzerajú falošní vodcovia naozaj dosť zaneprázdnení – „riešia nespočetné množstvo záležitostí“. Keď však človek preskúma výsledky ich práce, je to úplný chaos; chaos, v ktorom nie je vôbec nič hodnotné, a je očividné, že títo falošní vodcovia neurobili ani kúsok skutočnej práce. Napriek množstvu skutočných problémov, ktoré zostali nevyriešené, sa zdá, že falošní vodcovia nemajú žiadne svedomie ani výčitky. Navyše sú nesmierne spokojní sami so sebou a myslia si, že sú celkom dobrí; skutočne im chýba rozum. Takíto ľudia si nezaslúžia byť vodcami alebo pracovníkmi v cirkvi.