Piaty bod: Udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy a vedieť pohotovo riešiť problémy, naprávať odchýlky a odstraňovať nedostatky v práci, aby práca hladko napredovala

Dnešné duchovné spoločenstvo je o piatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy a vedieť pohotovo riešiť problémy, naprávať odchýlky a odstraňovať nedostatky v práci, aby práca hladko napredovala.“ Zameriame sa na túto zodpovednosť, aby sme rozobrali rôzne prejavy falošných vodcov a zistili, či si v tejto práci plnia svoje zodpovednosti, či sa pevne držia svojich povinností a či dobre vykonávajú prácu.

Falošní vodcovia sa oddávajú pohodliu a nejdú do hĺbky na základnej úrovni, aby pochopili prácu

Piata zodpovednosť vodcov a pracovníkov najprv spomína „udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave a pokroku každej pracovnej úlohy“. Na čo sa vzťahuje „stav každej pracovnej úlohy“? Vzťahuje sa na to, aký je súčasný stav určitej pracovnej úlohy. Čo by tu mali vodcovia a pracovníci chápať? Napríklad aké konkrétne úlohy personál vykonáva, čím sa zaoberá, či sú tieto činnosti potrebné, či sú to kľúčové a dôležité úlohy, akí efektívni títo pracovníci sú, či práca napreduje hladko, či počet pracovníkov zodpovedá pracovnému zaťaženiu, či má každý dostatok úloh a či sa nevyskytujú prípady, keď na určitú úlohu pripadá nadbytok personálu, takže je priveľa ľudí na malé množstvo práce a väčšina z nich je nečinná, alebo keď je pracovné zaťaženie príliš veľké, ale personálu je príliš málo a nadriadený nedokáže efektívne riadiť, čo vedie k nízkej efektivite práce a pomalému pokroku. Toto všetko sú situácie, ktorým by mali vodcovia a pracovníci rozumieť. Veci, ktorým by mali rozumieť, navyše zahŕňajú aj to, či počas vykonávania každej pracovnej úlohy niekto nespôsobuje vyrušenia alebo sabotáž, či niekto nebrzdí alebo nepodkopáva pokrok a či nedochádza k nejakému druhu zasahovania alebo povrchnosti. Ako teda tieto problémy pochopia? Niektorí vodcovia môžu občas zatelefonovať a opýtať sa: „Ste teraz zaneprázdnení?“ a keď druhú stranu počujú povedať, že sú veľmi zaneprázdnení, môžu odpovedať: „Dobre, pokiaľ ste zaneprázdnení, uľavilo sa mi.“ Čo si myslíte o tomto spôsobe práce? Čo si myslíte o tejto otázke? Je to kľúčová, nevyhnutná otázka? Toto je charakteristické pre prácu falošných vodcov – robia to len formálne. Uspokoja sa s trochou povrchnej práce, aby si trochu upokojili svedomie, ale nesústredia sa na vykonávanie skutočnej práce, a už vôbec nechodia medzi ľudí do každého tímu, aby pochopili súčasný stav práce. Napríklad to, či sú personálne opatrenia vhodné, ako sa práca vykonáva a či sa vyskytli nejaké problémy – na tieto skutočné problémy sa falošní vodcovia nepýtajú a namiesto toho si nájdu nenápadné miesto, kde jedia, pijú a užívajú si bez toho, aby znášali drsnosť vetra či slnka. Len občas pošlú listy alebo niekoho poveria, aby sa v ich mene opýtal, a myslia si, že si tým plnia svoju prácu. Ba čo viac, bratia a sestry ich nemusia vidieť desať dní alebo pol mesiaca. Keď sa bratov a sestier opýtajú: „Čím sa zaoberá váš vodca? Vykonáva konkrétnu prácu? Poskytuje vám usmernenia a rieši problémy?“, odpovedia: „To ani nespomínajte, nášho vodcu sme nevideli už mesiac. Od posledného zhromaždenia, ktoré pre nás usporiadal, sa už nikdy neukázal a teraz máme veľa problémov a nikto nám ich nepomôže vyriešiť. Nedá sa nič robiť; nadriadený našej skupiny a naši bratia a sestry sa musia spoločne modliť a hľadať princípy, diskutovať a spolupracovať. Vodca tu nie je nápomocný; teraz sme bez vodcu.“ Ako dobre si tento vodca koná svoju prácu? Zhora sa tohto vodcu pýta: „Dostal si po dokončení posledného filmu nejaké nové scenáre? Čo teraz natáčaš? Ako napreduje práca?“ Vodca odpovedá: „Neviem. Po poslednom filme som s nimi mal jedno zhromaždenie, po ktorom boli všetci plní energie, neboli negatívni a nemali žiadne ťažkosti, a odvtedy sme sa nestretli. Ak chceš poznať ich súčasnú situáciu, môžem im zavolať a opýtať sa za teba.“ „Prečo si nezavolal skôr, aby si zistil situáciu?“ „Pretože som bol príliš zaneprázdnený, všade som chodil na zhromaždenia a ešte na nich neprišiel rad. Situáciu budem môcť zistiť, až keď sa s nimi stretnem nabudúce.“ Takýto je ich postoj k cirkevnej práci. Zhora potom hovorí: „Nepoznáš súčasnú situáciu ani problémy vo filmovej produkcii, tak ako je to s pokrokom v práci na evanjeliu? V ktorej krajine sa práca na evanjeliu rozšírila najlepšie, najideálnejšie? V ktorej krajine majú ľudia relatívne dobrú kvalitu a rýchlo chápu? Ktorá krajina má lepší cirkevný život?“ „Ach, sústredil som sa len na zhromaždenia a zabudol som sa na tieto veci opýtať.“ „Koľko ľudí v tíme pre evanjelium je teda schopných svedčiť? Koľko ľudí je rozvijaných, aby svedčili? Kto je zodpovedný za cirkevnú prácu a cirkevný život v tej a tej krajine a kto na to dohliada? Kto polieva a pasie? Začali noví členovia cirkvi z rôznych krajín žiť cirkevný život? Boli ich predstavy a výmysly úplne vyriešené? Koľko ľudí sa zakorenilo na pravej ceste, kde už ich nezavádzajú náboženskí ľudia? Koľkí si po roku alebo dvoch viery v Boha dokážu plniť svoje povinnosti? Rozumieš týmto záležitostiam a máš v nich prehľad? Keď sa v práci vyskytnú problémy, kto ich dokáže vyriešiť? Ktorá skupina alebo ktorí jednotlivci v tíme pre evanjelium sú zodpovední za svoju prácu a majú skutočné výsledky, vieš to?“ „Neviem. Ak to chceš vedieť, môžem sa pre teba opýtať. Ale ak sa neponáhľaš, opýtam sa, keď budem mať čas; stále som zaneprázdnený!“ Vykonal tento vodca nejakú konkrétnu prácu? (Nie.) Na všetko hovorí „neviem“ a na veci sa pýta až v momente, keď sa ho na ne opýtajú, tak čím sa zaoberá? Bez ohľadu na to, do ktorého tímu ide na zhromaždenie alebo skontrolovať prácu, nedokáže identifikovať problémy v práci a nevie, ako ich vyriešiť. Ak nedokážeš naraz prehliadnuť stavy a charakter rôznych ľudí, nemal by si aspoň sledovať, chápať a pochopiť problémy, ktoré v práci existujú, aká práca sa práve vykonáva a do akej fázy pokročila? Falošní vodcovia však nedokážu ani toľko; nie sú slepí? Aj keď idú do rôznych tímov v cirkvi, aby sledovali a kontrolovali prácu, vôbec nerozumejú skutočnej situácii, nedokážu identifikovať kľúčové problémy, a aj keď nejaké problémy zbadajú, nedokážu ich vyriešiť.

Istý tím pre filmovú produkciu sa pripravoval na natáčanie veľmi náročného filmu, aký ešte nikdy predtým nerobili. Boli ale vhodní na tento filmový scenár? A mal režisér a celý štáb schopnosť dokončiť túto prácu? Ich vodca o týchto situáciách nevedel. Povedal len: „Prijali ste nový scenár, tak ho teda natočte. Podporím vás a budem to sledovať. Robte, čo môžete, a keď sa vyskytnú ťažkosti, modlite sa k Bohu a riešte ich podľa Božích slov,“ a potom odišiel. Tento vodca nedokázal vidieť ani identifikovať žiadne existujúce ťažkosti. Dá sa takto dobre vykonávať práca? Keď tím pre filmovú produkciu dostal tento scenár, režisér a členovia tímu často analyzovali dej a hovorili o kostýmoch a kompozícii, ale nemali ani potuchy, ako film natočiť, a nemohli oficiálne začať s produkciou. Nie je to vari súčasný stav? Nie sú to existujúce problémy? Nie sú to azda problémy, ktoré by mal vodca riešiť? Vodca trávil každý deň na zhromaždeniach, no po mnohých dňoch zhromaždení sa nevyriešili žiadne skutočné problémy a natáčanie stále nemohlo normálne pokračovať. Mal vodca nejaký vplyv? (Nie.) Len kričal heslá, aby povzbudil morálku: „Nemôžeme nečinne sedieť, nemôžeme žiť na úkor Božieho domu!“ Dokonca ľudí poučoval: „Vy ľudia nemáte svedomie, bez akéhokoľvek citu žijete na úkor Božieho domu – nemáte hanbu?“ Keď to povedal, všetci pocítili isté výčitky svedomia: „Áno, práca napreduje tak pomaly a my takto stále dostávame tri jedlá denne – nie je to vari život na úkor Božieho domu? V skutočnosti sme neurobili žiadnu prácu. Kto teda vyrieši tieto problémy, ktoré sa v práci vyskytujú? My ich vyriešiť nevieme, takže sa pýtame vodcu, ale vodca nám len hovorí, aby sme sa usilovne modlili, čítali Božie slová a harmonicky spolupracovali, a nemá s nami duchovné spoločenstvo o tom, ako by sa tieto problémy mali riešiť.“ Vodca každý deň usporadúval zhromaždenia na mieste, ale tieto problémy sa jednoducho nedali vyriešiť. Časom viera niektorých ľudí ochladla a oni upadli do skormúteného stavu, pretože nevideli cestu vpred a nevedeli, ako s natáčaním pokračovať. Svoju poslednú nádej vkladali do vodcu dúfajúc, že by mohol vyriešiť nejaké skutočné problémy, ale on bol, žiaľ, ako slepý, neučil sa remeslu ani nebol v duchovnom spoločenstve a nediskutoval a nehľadal s tými, ktorí tomu rozumeli. Často držal v ruke knihu Božích slov a hovoril: „V rámci duchovnej pobožnosti čítam Božie slová a vybavujem sa pravdou. Nikto ma nerušte, som zaneprázdnený!“ Nakoniec sa nahromadilo čoraz viac problémov, takže práca bola v poloparalyzovanom stave, no falošný vodca si stále myslel, že mu ide skvele. Prečo? Veril, že keďže usporiadal zhromaždenia, pýtal sa na situáciu v práci, identifikoval problémy, zdieľal Božie slová, poukázal na stavy ľudí a všetci sa s týmito stavmi porovnali a odhodlali sa dobre konať svoju povinnosť, jeho zodpovednosť ako vodcu bola splnená a urobil všetko, čo sa od neho dalo očakávať – veď ak sa konkrétne úlohy spojené s odbornými aspektmi nedali dobre zvládnuť, nebola to starosť vodcu. Čo je to za vodcu? Cirkevná práca upadla do poloparalyzovaného stavu, no on nebol vôbec znepokojený ani zúfalý. Ak by sa Zhora nepýtal ani nenaliehal, len by to takto naťahoval, nikdy by nespomenul, čo sa deje pod ním, a neriešil by žiadne problémy. Splnil si takýto vodca svoje vodcovské zodpovednosti? (Nie.) O čom teda na zhromaždeniach celý deň hovoril? Táral naprázdno a iba kázal učenia a kričal heslá. Vodca neriešil skutočné problémy v práci, neriešil povrchné a negatívne stavy ľudí a nevedel, ako ich pracovné problémy riešiť podľa pravdy-princípov, takže sa celý projekt zastavil a dlhý čas nebolo vidieť žiadny pokrok. Vodca však nebol vôbec znepokojený. Nie je to vari prejav toho, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu? Aká je podstata tohto prejavu falošných vodcov? Nie je ňou vážne zanedbanie zodpovednosti? Byť hrubo nedbanlivý vo svojej práci, neplniť si svoje zodpovednosti – presne to robia falošní vodcovia. Zostávaš na mieste len preto, aby si to mechanicky odbil, a neriešiš skutočné problémy. Zostávaš na mieste len preto, aby si klamal ľudí; nekonáš žiadnu skutočnú prácu a aj keby si tam zostal celý čas, nič by si nedosiahol. V práci a v odborných aspektoch sa vyskytujú rôzne problémy, z ktorých niektoré môžeš vyriešiť, ale neriešiš ich – to je už vážne zanedbanie zodpovednosti. Navyše si slepý na očiach aj v mysli: niekedy, keď objavíš problémy, nedokážeš prehliadnuť ich podstatu. Nevieš ich vyriešiť, ale predstieraš, že si s nimi vieš poradiť, ledva sa držíš, a pritom rázne odmietaš mať duchovné spoločenstvo alebo sa radiť s tými, ktorí pravde rozumejú, a ani to nehlásiš Zhora a nehľadáš u nich pomoc. Prečo je to tak? Bojíš sa, že ťa orežú? Bojíš sa, že o tebe Zhora spozná pravdu a prepustí ťa? Nie je to vari sústredenie sa na postavenie bez toho, aby si čo i len najmenej podporoval prácu Božieho domu? Ako by si s takýmto zmýšľaním mohol dobre konať svoju povinnosť?

Bez ohľadu na to, akú dôležitú prácu vodca alebo pracovník vykonáva a aká je prirodzenosť tejto práce, ich prioritou číslo jeden je porozumieť a pochopiť, ako práca prebieha. Musia byť osobne prítomní pri sledovaní vecí, klásť otázky a získavať informácie z prvej ruky. Nesmú sa jednoducho len spoliehať na informácie z počutia alebo počúvať hlásenia iných ľudí. Namiesto toho musia na vlastné oči pozorovať situáciu personálu a postup práce a pochopiť, aké sa vyskytujú ťažkosti, či sú niektoré oblasti v rozpore s požiadavkami Zhora, či sa porušujú princípy, či existujú nejaké vyrušenia alebo narušenia, či chýba potrebné vybavenie alebo súvisiace inštruktážne materiály týkajúce sa odbornej práce – o tom všetkom musia mať prehľad. Bez ohľadu na to, koľko hlásení si vypočujú alebo koľko informácií získajú z počutia, ani jedno z toho sa nevyrovná osobnej návšteve; presnejšie a spoľahlivejšie je, keď sa o veciach presvedčia na vlastné oči. Keď sa oboznámia so všetkými aspektmi situácie, budú mať dobrú predstavu o tom, čo sa deje. Musia mať najmä jasné a presné chápanie toho, kto má dobrú kvalitu a je hodný rozvoja, pretože len to im umožní presne rozvíjať a využívať ľudí, čo je veľmi dôležité, ak majú vodcovia a pracovníci dobre vykonávať svoju prácu. Vodcovia a pracovníci by mali mať cestu a princípy na rozvíjanie a trénovanie ľudí dobrej kvality. Okrem toho by mali chápať a rozumieť rôznym druhom problémov a ťažkostí, ktoré sa vyskytujú v cirkevnej práci, a vedieť ich riešiť, a mali by mať aj vlastné nápady a návrhy na to, ako má práca napredovať, prípadne pokiaľ ide o jej budúce vyhliadky. Ak dokážu o týchto veciach hovoriť jasne, aj so zatvorenými očami, bez akýchkoľvek pochybností či obáv, potom sa im bude práca vykonávať oveľa ľahšie. A takýmto spôsobom práce si vodca bude plniť svoju zodpovednosť, či nie? Musí si byť dobre vedomý toho, ako riešiť vyššie uvedené problémy v práci, a musí o týchto veciach často uvažovať. Keď sa stretne s ťažkosťami, musí hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať o týchto veciach so všetkými a hľadať pravdu, aby sa problémy vyriešili. Keď bude takto vykonávať skutočnú prácu s oboma nohami pevne na zemi, nebude takých ťažkostí, ktoré by sa nedali vyriešiť. Robia to falošní vodcovia? (Nie.) Falošní vodcovia sa vedia len pretvarovať a klamať ľudí, tvária sa, že rozumejú tomu, čomu nerozumejú, nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy a zaoberajú sa len zbytočnými záležitosťami. Keď sa ich opýtajú, čím sa zaoberali, povedia: „V našom bydlisku chýbalo zopár podušiek a tímu pre filmovú produkciu chýbal kus látky na kostýmy, tak som ich išiel kúpiť. Inokedy sa v kuchyni minuli suroviny a kuchár nemohol odísť, tak som musel ísť nakúpiť a cestou som vzal aj zopár vriec múky. Všetky tieto veci som musel urobiť sám.“ Naozaj boli dosť zaneprázdnení. Nezanedbávajú vari svoje riadne úlohy? Vôbec sa nestarajú ani nenesú žiadne bremeno, pokiaľ ide o prácu, ktorá spadá do rozsahu ich zodpovedností ako vodcov, a snažia sa len tak sa pretĺkať. Problém ich pomerne slabej kvality a slepoty na očiach aj v mysli je už dosť vážny, a predsa nenesú žiadne bremeno a oddávajú sa pohodliu, pričom často trávia niekoľko dní na nejakom útulnom mieste. Keď má niekto problém a hľadá ich, aby ho vyriešili, nikde ich niet a nikto nevie, čo vlastne robia. Sami si riadia svoj čas. Tento týždeň usporiadajú počas jedného dopoludnia zhromaždenie pre jeden tím, popoludní si oddýchnu a večer sa potom stretnú s ľuďmi zodpovednými za všeobecné záležitosti, aby prediskutovali otázky. Ďalší týždeň usporiadajú zhromaždenie pre tých, ktorí majú na starosti vonkajšie záležitosti, a len tak ledabolo sa opýtajú: „Sú nejaké ťažkosti? Čítali ste v tomto období Božie slovo? Boli ste v kontakte s nevercami obmedzovaní alebo vyrušovaní?“ A po položení týchto niekoľkých otázok to považujú za vybavené. V okamihu uplynie mesiac. Akú prácu vykonali? Hoci postupne usporiadali zhromaždenia pre každý tím, o pracovnej situácii žiadneho tímu nič nevedeli – ani sa o ňu nezaujímali, ani sa na ňu nepýtali, a už vôbec sa nezapájali do práce ani ju v žiadnom tíme neriadili. Nezúčastňovali sa na práci, nesledovali ju ani neposkytovali usmernenia, ale bolo niekoľko vecí, ktoré robili presne načas: jedli načas, spali načas a načas usporadúvali zhromaždenia. Majú celkom pravidelný život a dobre sa o seba starajú, ale ich pracovný výkon za veľa nestojí.

Niektorí vodcovia si vôbec neplnia zodpovednosti vodcov a pracovníkov a nevykonávajú podstatnú prácu cirkvi, ale namiesto toho sa zameriavajú výlučne na nejaké bezvýznamné všeobecné záležitosti. Špecializujú sa na riadenie kuchyne a stále sa pýtajú: „Čo dnes jeme? Máme nejaké vajcia? Koľko mäsa zostalo? Ak nám došli, pôjdem nejaké kúpiť.“ Prácu v kuchyni považujú za mimoriadne dôležitú, bezdôvodne sa po nej túlajú a stále myslia na to, ako zjesť viac rýb a mäsa, viac si užiť a jesť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Zatiaľ čo ľudia v každom tíme sú zaneprázdnení prácou a sústredia sa na to, aby dobre konali svoje povinnosti, títo vodcovia sa sústredia len na dobré jedlo a žijú si celkom pohodlný život. Odkedy sa stali vodcami, nielenže sa nestarali o prácu cirkvi a vyhýbali akejkoľvek námahe, ale aj dbali na to, aby zostali bacuľatí a s ružovými lícami. Čo robia každý deň? Sú zaneprázdnení nejakou prácou vo všeobecných záležitostiach a istými triviálnymi záležitosťami, pričom sa im nedarilo v žiadnej skutočnej práci ani nevyriešili žiadne skutočné problémy, no aj tak vo svojom srdci necítia žiadne výčitky svedomia. Všetci falošní vodcovia nevykonávajú kľúčovú prácu cirkvi, ani neriešia žiadne skutočné problémy. Keď sa stanú vodcami, myslia si: „Stačí mi nájsť zopár ľudí, ktorí budú robiť konkrétnu prácu, a ja ju potom nebudem musieť robiť sám.“ Veria, že keď pridelia nadriadených ku každej pracovnej úlohe, im samým už nezostáva nič na práci. A veria, že toto je vykonávanie vodcovskej práce a že potom majú právo užívať si výhody svojho postavenia. Nezúčastňujú sa na žiadnej reálnej práci, nedodržiavajú usmernenia ani neusmerňujú a nevedú vyšetrovania ani výskum, aby vyriešili problémy. Plnia si zodpovednosti vodcu? Dá sa cirkevná práca vykonávať takýmto spôsobom dobre? Keď sa ich ten Zhora opýta, ako pokračuje práca, povedia: „Všetka cirkevná práca normálne napreduje. Na každú pracovnú úlohu dohliada jeden nadriadený.“ Ak sa ich pýta ďalej, či sú v práci nejaké problémy, odpovedajú: „Neviem. Pravdepodobne žiadne problémy nie sú!“ To je postoj, ktorý majú k práci falošní vodcovia. Ako vodca vykazuješ absolútnu nezodpovednosť za pridelenú prácu; všetko je delegované na iných bez akejkoľvek následnej kontroly, otázok alebo pomoci pri riešení problémov z tvojej strany – len tak si tam sedíš so založenými rukami a rozdávaš úlohy. Nezanedbávaš tým svoju zodpovednosť? Nesprávaš sa ako funkcionár? Ak niekto nevykonáva žiadnu konkrétnu prácu, nesleduje ju, nerieši skutočné problémy – nie sú takíto vodcovia len na ozdobu? Nie sú falošnými vodcami? Sú priam stelesnením falošného vodcu. Práca falošného vodcu spočíva len v trepaní do vetra a vydávaní príkazov bez toho, aby sa skutočne zapájal do práce, sledoval ju alebo v nej vyhľadával a identifikoval problémy. A aj keď sú problémy identifikované, nerieši ich. Správa sa len ako pán, ktorý rozdá úlohy a o nič viac sa nestará, a myslí si, že to je konanie práce. Lenže takéto vodcovstvo nijako nenarúša jeho pokojné svedomie; každý deň si žije pohodlne a je neustále veselý. Ako je možné, že sa stále dokáže usmievať? Zistil som jeden fakt: Takíto ľudia sú úplne nehanební. Ako vodcovia nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, iba poveria pár ľudí, aby konali úlohy, a považujú to za vybavené. Nikdy ich nevidíte na pracovisku a nemajú ani potuchy o pokroku alebo výsledkoch cirkevnej práce, no predsa si stále myslia, že sú ako vodcovia kompetentní a na požadovanej úrovni. Toto je stelesnenie falošného vodcu, ktorý nevykonáva vôbec žiadnu skutočnú prácu. Falošní vodcovia nenesú žiadne bremeno za cirkevnú prácu a bez ohľadu na to, koľko problémov vznikne, sa neznepokojujú ani nie sú úzkostliví; sú spokojní s tým, že konajú len nejaké všeobecné záležitosti a potom si myslia, že vykonali skutočnú prácu. Bez ohľadu na to, ako Zhora odhaľuje falošných vodcov, sa vnútri necítia zle ani na seba toto odhalenie nevzťahujú a nemajú žiadnu sebareflexiu ani pokánie. Nechýba takýmto ľuďom svedomie a rozum? Môže niekto, kto má skutočne svedomie a rozum, takto zaobchádzať s cirkevnou prácou? Zaiste nie.

Všeobecne platí, že keď ľudia, ktorí majú čo i len trochu svedomia a rozumu, počujú odhalenie rôznych prejavov falošných vodcov a prirovnajú sa k týmto opisom, vo väčšej či menšej miere uvidia, že sa v týchto opisoch niečo z nich nachádza. Tvár im sčervenie, zmocní sa ich nervozita, ich srdcia budú nepokojné, budú sa Bohu cítiť zaviazaní a tajne si dajú predsavzatie: „Predtým som sa oddával telesnému pohodliu, nerobil som svoju prácu dobre, neplnil som si svoje zodpovednosti, nekonal som skutočnú prácu, pri otázkach som bol nevedomý, vždy som sa chcel vyhýbať a pretvaroval a bál som sa, že keď ostatní uvidia, čo sa so mnou naozaj deje, moja povesť a postavenie budú stratené a pozíciu vodcu, ktorú som zastával, si neudržím. Až teraz vidím, že takéto správanie je hanebné a nemôže pokračovať. Musím konať trochu serióznejšie a vynaložiť úsilie. Ak budem naďalej zlyhávať, bude to neospravedlniteľné – moje svedomie mi to bude dávať za vinu!“ Takíto falošní vodcovia majú ešte nejakú ľudskú prirodzenosť a svedomie; prinajmenšom ich svedomie je vnímavé. Keď počujú Moje odhalenie, stotožnia sa s týmito slovami a cítia sa znepokojení; uvažujú: „Naozaj som nevykonal žiadnu skutočnú prácu ani nevyriešil žiadne skutočné problémy. Nezaslúžim si Božie poverenie ani titul vodcu. Čo mám teda robiť? Musím to napraviť; odteraz musím poriadne zabrať a riešiť skutočné problémy, zúčastňovať sa na každej konkrétnej úlohe, vyhýbať sa ulievaniu sa a pretvárke a robiť veci v plnom rozsahu svojich schopností. Boh podrobne skúma srdcia a najvnútornejšie myšlienky ľudí a pozná každého pravú mieru; bez ohľadu na to, či robím veci dobre alebo zle, najdôležitejšie je robiť to z celého srdca. Ak nedokážem ani toto, môžem sa ešte nazývať človekom?“ Byť schopný takto o sebe uvažovať sa nazýva mať svedomie. U ľudí bez svedomia nezáleží na tom, ako ich odhaľuješ. Neočervenejú ani sa im nerozbúcha srdce a oni len pokračujú v tom, čo chcú. Aj keď sa stotožnia s tým, čo Boh odhalil, je im to ľahostajné: „Veď ma nemenovali,“ myslia si. „Prečo by som sa mal báť? Moja kvalita je dobrá, som talentovaný; Boží dom sa bezo mňa nezaobíde! A čo, že nevykonávam žiadnu skutočnú prácu? Nerobím ju sám, ale dávam ju urobiť niekomu inému, takže sa napriek tomu urobí, nie? V každom prípade ti urobím každú úlohu, ktorú mi dáš urobiť. Je jedno, koho ňou poverím. Moja kvalita je dobrá, takže pracujem inteligentne. V budúcnosti sa budem naďalej pretĺkať a užívať si život, ako sa mi zachce.“ Bez ohľadu na to, ako rozoberám alebo odhaľujem falošných vodcov za to, že nevykonávajú skutočnú prácu, dotyční ľudia zostávajú rovnakí a úplne nevšímaví: „Nech si ostatní myslia, čo chcú, a vidia ma, ako ma chcú vidieť – ja to jednoducho neurobím!“ Majú takíto falošní vodcovia svedomie? (Nie.) Toto je štvrtýkrát, čo sme mali duchovné spoločenstvo o odhaľovaní rôznych prejavov falošných vodcov, a zakaždým, keď takýchto jednotlivcov odhaľujem, tí, ktorí majú čo i len trochu svedomia, sa cítia, akoby sedeli na ihlách, cítia sa neisto, pretože svoju prácu nevykonávajú dobre, a tajne sa rozhodnú rýchlo činiť pokánie a urobiť obrat. Medzitým tí bez svedomia sú výnimočne nehanební a necítia vôbec nič. Bez ohľadu na to, ako hovorím v duchovnom spoločenstve, len si žijú svoje životy ako zvyčajne a užívajú si ich, ako sa im zachce. Keď sa ich opýtaš: „Niektorí ľudia sú zodpovední za prácu na evanjeliu, niektorí za prekladateľskú prácu a iní za filmovú produkciu – za akú konkrétnu prácu si zodpovedný ty?“, povedia: „Hoci som nevykonal žiadnu konkrétnu prácu, dohliadam na všetko. Usporadúvam pre nich zhromaždenia.“ Ak sa ich potom opýtaš: „Koľko zhromaždení usporiadaš za mesiac?“, odpovedia: „Prinajmenšom jedno veľké zhromaždenie za mesiac a jedno malé každé dva týždne.“ A keď sa ich opýtaš: „Akú konkrétnu prácu si okrem usporadúvania zhromaždení vykonal?“, odpovedia: „Akú konkrétnu prácu môžem robiť, keď ma zhromaždenia tak zamestnávajú? Okrem toho, rozsah, ktorý riadim, je taký široký, že nemám čas na konkrétnu prácu.“ Títo falošní vodcovia majú pocit, že sú plne v práve – sú to naozaj pevní a stabilní vodcovia! Bez ohľadu na to, ako sú odhaľovaní a orezávaní, vôbec ich to netrápi. Keby som mal urobiť istú konkrétnu úlohu, napríklad navariť pre päť ľudí, ale uvaril by som len pre štyroch, cítil by som sa nepríjemne za to, že som neurobil dosť, a cítil by som sa vinný, že som všetkých dobre nenakŕmil. Potom by som premýšľal, ako to napraviť, a ďalší raz by som si to správne vypočítal, aby sa všetci najedli dosýta. A keby niekto povedal, že je jedlo príliš slané, tiež by som sa cítil zle. Opýtal by som sa, ktoré jedlo bolo príliš slané, a potom by som sa opýtal ostatných, či je ho vhodné dochutiť. Hoci je ťažké vyhovieť všetkým, stále musím vyskúšať všetky možné spôsoby, aby som svoju časť urobil dobre. Tomu sa hovorí plniť si svoje zodpovednosti; to je rozum, ktorý by ľudia mali mať. Vždy si musíš plniť svoje zodpovednosti a bez ohľadu na to, o akú úlohu ide, sa na nej musíš podieľať sám. Ak niekto ponúkne iný názor – nezáleží na tom, kto –, a ty si po jeho vypočutí uvedomíš, že nemáš pravdu, a cítiš sa zle, potom to musíš napraviť a v budúcnosti do svojich činností vložiť srdce a robiť ich dobre, aj keby to znamenalo znášať nejaké útrapy. Falošní vodcovia tento pocit nemajú, takže neznášajú vôbec žiadne útrapy. Po vypočutí týchto faktov o odhalení falošných vodcov necítia vôbec nič, stále si vychutnávajú jedlo, tvrdo spia a každý deň si s rovnakou šťastnou náladou a bez pocitu ťažkého bremena na pleciach alebo viny v srdci užívajú život. Čo sú to za ľudia? Takíto ľudia majú problém s charakterom: chýba im svedomie, nemajú rozum a majú nízky charakter. Napriek tomu, že tak dlho odhaľujem rôzne prejavy falošných vodcov – a to z pozitívnej perspektívy zaopatrovaním a duchovným spoločenstvom, ako aj z negatívnej perspektívy odhaľovaním a rozoberaním – časť falošných vodcov stále nedokáže rozpoznať svoje vlastné problémy ani nikdy nemá v úmysle uvažovať a činiť pokánie. Keby nebolo dohľadu a naliehania Zhora, stále by sa vo svojej práci pretĺkali, ako sa len dá, bez akejkoľvek zmeny kurzu. Bez ohľadu na to, ako ich odhaľujem, stále tam sedia pokojne a úplne nevšímavo. Nie sú príliš nehanební? Ľudia tohto typu nie sú vhodní na to, aby boli vodcami alebo pracovníkmi; majú taký nízky charakter, že nepoznajú hanbu! Normálnym ľuďom by sa ťažko znášalo aj to, keby niekoho počuli spomenúť ich nedostatky, chyby alebo niečo nevhodné či proti princípom v tom, čo urobili – nehovoriac o tom, že by boli konkrétne odhalení –, cítili by sa rozrušení a ponížení a premýšľali by, ako sa zmeniť a napraviť. Medzitým títo falošní vodcovia úplne pokazia svoju prácu a stále žijú s čistým svedomím, necítia sa znepokojení ani úzkostliví a bez ohľadu na to, ako sú odhaľovaní, zostávajú úplne nevšímaví – dokonca si nájdu miesta, kde sa môžu schovať a hľadať oddych, a nikdy ich niet. Naozaj nepoznajú hanbu!