Falošní vodcovia nesledujú prácu ani neposkytujú pracovné usmernenia

Práve sme hovorili o tomto aspekte piatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „udržiavať si aktuálny prehľad a porozumenie o stave každej pracovnej úlohy.“ Hovorením o tomto aspekte sme odhalili niektoré konkrétne prejavy falošných vodcov, ako aj ich ľudskú prirodzenosť a charakter. Teraz sa pozrime na „udržiavanie si prehľadu a porozumenia o pokroku každej pracovnej úlohy“. Samozrejme, pokrok v práci súvisí so stavom práce a tento vzťah je pomerne blízky. Ak si niekto nedokáže udržať prehľad a porozumenie o stave pracovnej úlohy, potom si rovnako nedokáže udržať prehľad a porozumenie ani o pokroku v práci. Napríklad aký je pokrok v práci, do akej fázy postúpila, aké sú stavy zúčastnených ľudí, či sa vyskytujú nejaké ťažkosti s odbornými aspektmi, či sú nejaké oblasti práce, ktoré nespĺňajú požiadavky Božieho domu, aké sú dosiahnuté výsledky, či sa v práci učia ľudia, ktorí nie sú veľmi zruční v jej odborných aspektoch, kto toto učenie organizuje, čo sa učia, ako sa učia a tak ďalej – všetky tieto konkrétne otázky sa týkajú pokroku. Nie je napríklad práca na skladaní chválospevov dosť dôležitá? Aké konkrétne úlohy treba vykonať v procese od počiatočného výberu esenciálnych úryvkov Božích slov až po dokončenie skladby jedného chválospevu? Po prvé je potrebné vybrať esenciálne úryvky Božích slov, ktoré sú vhodné na to, aby sa stali chválospevmi, a ktoré tiež musia mať primeranú dĺžku. Druhý krok zahŕňa zvažovanie, aký štýl melódie sa hodí k úryvku, aby sa spieval príjemne a s pôžitkom. A potom sa musia nájsť správni ľudia, ktorí chválospev zaspievajú. Nie sú to konkrétne úlohy? (Áno.) Keď je chválospev zložený, falošný vodca sa vôbec nepýta, či je skladba vyhovujúca alebo štýl vhodný. A keď si skladateľ všimne nedostatok dohľadu, sám usúdi, že sú postačujúce, a pustí sa do nahrávania. Úryvok Božích slov, na ktorého premenu v chválospev sa všetci tešili, je konečne zhudobnený a je z neho chválospev, ale väčšina pri spievaní zisťuje, že má stále nedostatky. Aký problém vzniká? Zložený chválospev nie je na požadovanej úrovni: bol nahraný napriek tomu, že mu chýbala melódia a pútavosť. Falošný vodca sa po vypočutí pýta: „Kto zložil tento chválospev? Prečo bol nahraný?“ V čase, keď položí túto otázku, uplynul už najmenej mesiac. Nemal vodca počas tohto mesiaca sledovať a pohotovo získavať prehľad o pokroku v tejto práci? Napríklad o tom, ako prebiehalo skladanie? Určil sa základný nápev? Malo to melódiu? Zodpovedala melódia a štýl tohto chválospevu Božím slovám? Pomáhali s usmernením jednotlivci s relevantnými skúsenosťami? Dal by sa tento chválospev po zložení vo veľkom spievať? Aký by mal účinok? Považoval sa nápev za dobrý? Falošný vodca záležitosti tohto druhu vôbec nesledoval. A má na to aj dôvod: „Nerozumiem skladaniu chválospevov. Ako môžem sledovať niečo, čomu nerozumiem? Je to nemožné.“ Je to legitímny dôvod? (Nie.) Nie je to legitímny dôvod. Môže teda niekto, kto sa nevyzná v skladaní chválospevov, stále sledovať priebeh práce? (Áno.) Ako by mal sledovať prácu? (Môže spolupracovať s bratmi a sestrami a posúdiť melódiu na základe princípov, aby zistil, či je vhodná, a môže prakticky sledovať prácu namiesto toho, aby si od nej umýval ruky.) Hlavnou charakteristikou práce falošných vodcov je prázdne táranie o učení a papagájovanie hesiel. Po vydaní svojich príkazov od toho jednoducho dajú ruky preč. Nepýtajú sa na následný vývoj práce; nepýtajú sa, či sa vyskytli nejaké problémy, odchýlky alebo ťažkosti. Svoju prácu považujú za skončenú, len čo ju pridelia. Ako vodca musíš v skutočnosti po zorganizovaní práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto to skutočne chápe, kto rozumie danej profesii, aby vykonal posúdenie a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a tak budeš môcť sledovať prácu. Bez ohľadu na to, či poznáš danú profesiu alebo jej rozumieš, musíš prinajmenšom riadiť prácu, sledovať ju a neustále sa pýtať a klásť otázky o jej priebehu. Musíš si udržiavať prehľad o týchto záležitostiach; je to tvoja zodpovednosť, je to súčasť tvojej pozície. Nesledovať prácu, nerobiť po priradení práce nič viac a umývať si ruky – to je spôsob, ako to robia falošní vodcovia. Nesledovanie práce alebo neposkytovanie usmernení týkajúcich sa práce, nepýtanie sa na vzniknuté problémy alebo ich neriešenie a nechápanie pokroku alebo efektívnosti práce – to sú tiež prejavy falošných vodcov.

Falošní vodcovia nekonajú reálnu prácu, čím zdržiavajú jej postup

Keďže sa falošní vodcovia neučia o napredovaní práce, nedokážu pohotovo identifikovať problémy, ktoré v rámci toho vznikajú, a už vôbec ich nevedia riešiť, často to vedie k opakovaným omeškaniam. Keďže ľudia nechápu princípy určitej práce a nenájde sa nikto vhodný, kto by za ňu niesol zodpovednosť alebo by ju riadil, tí, ktorí ju vykonávajú, často prepadajú negativite a pasivite a vyčkávajú, čo vážne ovplyvňuje priebeh práce. Ak by si vodcovia plnili svoje povinnosti – riadili by prácu, zabezpečovali jej kontinuitu, dohliadali na ňu a našli by človeka, ktorý rozumie tomu odboru, aby viedol prácu, postupovala by rýchlejšie a nebola by predmetom opakovaných omeškaní. Preto je nevyhnutné, aby vodcovia pochopili stav práce a porozumeli mu. Veľmi dôležité je samozrejme aj to, aby vedeli a mali prehľad o tom, ako práca napreduje, pretože napredovanie ide ruka v ruke s efektívnosťou práce a dosahovaním výsledkov. Ak vodcovia a pracovníci nemajú prehľad o tom, ako napreduje cirkevná práca, a situáciu buď nesledujú, alebo na veci nedohliadajú, potom sa pokrok v cirkevnej práci určite spomalí. Je to spôsobené tým, že väčšina ľudí, ktorí konajú povinnosti, je skutočná spodina, ktorá nemá zmysel pre bremeno a je často negatívna, pasívna a povrchná. Ak sa nenájde nikto, kto by mal zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti, konkrétnym spôsobom by prevzal zodpovednosť za prácu, včas sa informoval o priebehu práce a viedol, kontroloval, disciplinoval a orezával personál, ktorý koná povinnosti, potom bude úroveň efektivity práce prirodzene veľmi nízka a výsledky práce budú veľmi slabé. Ak to jasne nevidia ani vodcovia a pracovníci, potom sú hlúpi a slepí. Preto sa vodcovia a pracovníci musia okamžite zaoberať priebehom práce, sledovať a chápať ho, analyzovať problémy, s ktorými sa ľudia pri konaní povinností stretávajú a ktoré treba riešiť, a chápať, ktoré problémy treba vyriešiť, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Všetky tieto veci sú veľmi dôležité a vodca by mal mať v týchto záležitostiach jasno. Pre správne plnenie si povinností sa nesmiete správať ako falošný vodca, ktorý urobí niečo povrchne a potom si myslí, že si svoju povinnosť splnil. Falošní vodcovia sú vo svojej práci nedbalí a lajdácki, nemajú zmysel pre zodpovednosť a neriešia problémy, keď sa vyskytnú. Bez ohľadu na to, akú prácu robia, sa len kĺžu po jej povrchu a pristupujú k nej povrchne; hovoria len vznešené slová, tárajú o učení, vedú prázdne reči a robia si prácu len naoko. Všeobecne povedané, toto je stav toho, ako falošní vodcovia pracujú. Hoci v porovnaní s antikristami nerobia nič zjavne zlé a nerobia zlo úmyselne, keď sa pozriete na účinnosť ich práce, je na mieste ich charakterizovať ako povrchných, ako takých, čo nenesú bremeno, a ako nezodpovedných a nelojálnych voči svojej povinnosti.

Práve sme v duchovnom spoločenstve hovorili o falošných vodcoch, ktorí nerobia skutočnú prácu a nemajú prehľad o pokroku každej pracovnej úlohy. Pokiaľ ide o problémy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v cirkevnej práci, buď si ich nevšímajú, alebo len vysypú trochu učení a odpapagájujú zopár hesiel, aby si to odbili. Pri všetkých pracovných úlohách ich nikdy neuvidíte osobne prichádzať na miesto práce, aby sa jej snažili porozumieť a sledovať ju. Neuvidíte ich tam hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy, a už vôbec ich tam neuvidíte, ako osobne usmerňujú a dohliadajú na prácu, aby zabránili výskytu chýb a odchýlok. Je to najzjavnejší prejav povrchného spôsobu, akým falošní vodcovia pracujú. Hoci na rozdiel od antikristov nemajú v úmysle narúšať a vyrušovať prácu cirkvi ani nepáchajú rôzne zlá a nezakladajú si vlastné nezávislé kráľovstvá, ich rôzne povrchné správanie spôsobuje v práci cirkvi obrovské prekážky, takže sa donekonečna objavujú rôzne problémy a zostávajú nevyriešené. Vážne to ovplyvňuje pokrok každej pracovnej úlohy cirkvi, ako aj vstup Božieho vyvoleného národa do života. Nemali by byť takíto falošní vodcovia vyradení? Nedokážu robiť skutočnú prácu a čokoľvek robia, má to silný začiatok, ale nakoniec to vyšumí. Úloha, ktorú hrajú, je úloha otvárača ceremónií: odriekavajú heslá a kážu učenia, a keď iným pridelia prácu a dohodnú, kto za ňu bude zodpovedný, tak sa to pre nich skončilo. Pripomínajú hučiace reproduktory, aké sa nachádzajú vo vidieckych oblastiach Číny – to je rozsah úlohy, ktorú hrajú. Robia len trochu prípravnej práce a po zvyšok práce ich niet nikde vidieť. Pokiaľ ide o konkrétne otázky, ako napríklad ako prebieha každá pracovná úloha, či je v súlade s princípmi a či je účinná, odpovede nepoznajú. A nikdy nejdú do hĺbky medzi obyčajných veriacich ani nenavštevujú miesto práce, aby pochopili pokrok a podrobnosti každej pracovnej úlohy. Falošní vodcovia teda možno nemajú v úmysle spôsobovať narušenia a vyrušenia alebo páchať rôzne zlá počas svojho pôsobenia ako vodcovia, ale v skutočnosti paralyzujú prácu, zdržiavajú pokrok každej pracovnej úlohy cirkvi a znemožňujú Božiemu vyvolenému národu dobre konať svoje povinnosti a získať vstup do života. Ako by pri takomto spôsobe práce mohli viesť Boží vyvolený národ na správnu cestu viery v Boha? Ukazuje to, že falošní vodcovia nerobia žiadnu skutočnú prácu. Nesledujú prácu, za ktorú by mali byť zodpovední, ani nikoho nevedú a na nič nedohliadajú, aby zabezpečili normálny priebeh cirkevnej práce. Nevykonávajú zamýšľané funkcie vodcov a pracovníkov, nepreukazujú svoju vernosť a neplnia si svoje zodpovednosti. Potvrdzuje to, že falošní vodcovia nie sú verní v tom, ako konajú svoje povinnosti a sú len povrchní; klamú Boží vyvolený národ aj samotného Boha, ovplyvňujú a bránia vykonávaniu Jeho vôle. Túto skutočnosť vidia všetci. Môže byť, že falošný vodca na tú prácu naozaj nestačí, no môže byť aj to, že sa práci vyhýba a úmyselne je povrchný. Tak či onak, faktom zostáva, že v cirkevnej práci robia neporiadok. V žiadnej pracovnej úlohe cirkvi sa nedosahuje žiadny pokrok a hromada nahromadených problémov zostáva dlho nevyriešená. To nielen ovplyvňuje šírenie práce na evanjeliu, ale aj vážne bráni vstupu Božieho vyvoleného národa do života. Tieto fakty stačia na to, aby ukázali, že falošní vodcovia nielenže nedokážu robiť skutočnú prácu, no stávajú sa aj prekážkami v práci na šírení evanjelia a kameňmi úrazu pri vykonávaní Božej vôle v cirkvi.

Falošní vodcovia nerobia skutočnú prácu a nedokážu riešiť skutočné problémy. Nielenže to zdržiava pokrok v práci a ovplyvňuje jej výsledky, ale aj spôsobuje vážne straty v práci cirkvi a plytvá množstvom ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Takže by falošní vodcovia mali nahradiť hospodárske straty. Niektorí ľudia hovoria: „Ak budú musieť vodcovia a pracovníci nahrádzať straty spôsobené tým, že svoju prácu nerobia dobre, nikto nebude chcieť byť vodcom alebo pracovníkom.“ Takíto nezodpovední ľudia ani nie sú spôsobilí byť vodcami a pracovníkmi. Tí, ktorí nemajú svedomie ani rozum, sú zlí ľudia – nie je problematické, ak chcú byť zlí ľudia vodcami a pracovníkmi? Keďže veľa práce Božieho domu zahŕňa hospodárske výdavky, nie je ich potrebné účtovať? Sú dary pre Boha niečím, čím môžu ľudia ľubovoľne plytvať a mrhať? Aké právo majú vodcovia a pracovníci mrhať Božími darmi? Spôsobenie hospodárskej straty sa musí odškodniť; je to úplne prirodzené a oprávnené a nikto to nemôže poprieť. Napríklad povedzme, že existuje práca, ktorú by mohol jeden človek dokončiť za jeden mesiac. Ak táto práca trvá šesť mesiacov, nepredstavujú výdavky za zvyšných päť mesiacov stratu? Dovoľte Mi uviesť príklad o kázaní evanjelia. Povedzme, že je istý človek ochotný skúmať pravú cestu a pravdepodobne by sa dal získať len za jeden mesiac, po ktorom by vstúpil do cirkvi, naďalej by bol polievaný a zaopatrovaný a do šiestich mesiacov by si mohol položiť základy. Ak je však postoj človeka, ktorý káže evanjelium, k tejto záležitosti ľahostajný a povrchný, vodcovia a pracovníci ignorujú svoje zodpovednosti a nakoniec trvá pol roka, kým toho človeka získajú, nepredstavuje tento polrok stratu pre jeho život? Ak ho postihnú veľké pohromy a on si ešte nepoložil základy na pravej ceste, bude v nebezpečenstve, a neznamenalo by to, že by bol týmto ľuďom dlžný? Takáto strata sa nedá merať peniazmi ani hmotnými vecami. Ak sa porozumenie pravdy u toho človeka zdrží o pol roka a on sa o pol roka oneskorí s budovaním základov a nástupom do svojej povinnosti, kto za to prevezme zodpovednosť? Môžu si vodcovia a pracovníci dovoliť prevziať za to zodpovednosť? Nikto si nemôže dovoliť niesť zodpovednosť za to, že niekoho zdržal v jeho životnom napredovaní. Keďže si túto zodpovednosť nikto nedokáže dovoliť niesť, čo majú robiť vodcovia a pracovníci? Štyri slová: dať do toho všetko. Dať do toho všetko s akým cieľom? S cieľom plniť si vlastnú zodpovednosť a robiť všetko, čo vidíte vlastnými očami, čo si myslíte vo svojej mysli a čo dosahujete vlastnou kvalitou. Toto znamená dať do toho všetko, toto znamená byť verný a zodpovedný a toto je zodpovednosť, ktorú by mali plniť vodcovia a pracovníci. Niektorí vodcovia a pracovníci nepovažujú kázanie evanjelia za vážnu záležitosť. Myslia si: „Božie ovce budú počuť Boží hlas. Kto skúma a prijíma, bude požehnaný; kto neskúma a neprijíma, nebude požehnaný a zaslúži si zomrieť v pohrome!“ Falošní vodcovia vôbec neberú ohľad na Božie úmysly a nenesú bremeno za prácu na evanjeliu. Navyše nepreberajú žiadnu zodpovednosť za nováčikov, ktorí práve vstúpili do cirkvi, a neberú vstup Božieho vyvoleného národa do života vážne – vždy sa sústredia na oddávanie sa výhodám svojho postavenia. Bez ohľadu na to, koľko ľudí skúma pravú cestu, vôbec sa neznepokojujú, vždy majú mentalitu, s ktorou len tak zo dňa na deň prežívajú, a správajú sa ako cisár na dôchodku alebo úradník. Nezáleží na tom, aká kritická alebo naliehavá je práca, nikdy sa neukážu na mieste, nepýtajú sa na situáciu v práci, nerozumejú jej ani ju nesledujú a neriešia problémy. Len pridelia úlohy a myslia si, že tým je ich práca hotová a vybavená a že to predstavuje konanie práce. Nie je to povrchné? Nie je to klamanie tých nad sebou aj pod sebou? Sú takíto vodcovia a pracovníci vhodní na to, aby ich Boh použil? Nie sú presne ako úradníci veľkého červeného draka? Myslia si: „Byť vodcom alebo pracovníkom je rovnaké ako zastávať funkciu a človek by si mal užívať výhody tohto postavenia. Moja funkcia mi dáva privilégium, ktoré ma oslobodzuje od toho, aby som bol prítomný pri všetkých záležitostiach. Aké by to bolo únavné a ponižujúce, keby som bol stále na mieste, sledoval prácu a chápal situáciu! Takú námahu neznesiem!“ Presne takto pracujú falošní vodcovia a falošní pracovníci. Zaujímajú sa len o túžbu po pohodlí a užívanie si výhod postavenia bez toho, aby robili akúkoľvek skutočnú prácu, a chýba im akékoľvek svedomie alebo rozum. Takíto paraziti by naozaj mali byť vyradení, a aj keď sú potrestaní, zaslúžia si to! Niektorí vodcovia a pracovníci napriek mnohým rokom konania cirkevnej práce nevedia kázať evanjelium, a už vôbec nevedia svedčiť. Ak ich požiadaš, aby v duchovnom spoločenstve hovorili o všetkých pravdách týkajúcich sa vízií Božieho diela potenciálnym prijímateľom evanjelia, nedokážu to. Keď sa ich opýtajú: „Vynaložil si niekedy úsilie, aby si sa vybavil pravdou o víziách?“, falošní vodcovia uvažujú: „Prečo by som mal vynakladať toľké úsilie? S mojím vysokým postavením tá úloha nie je pre mňa; je tu dosť iných, ktorí ju urobia.“ Povedzte Mi, čo sú to za stvorenia? Robia cirkevnú prácu mnoho rokov, no nevedia kázať evanjelium. A keď príde na svedčenie, musia si nájsť kazateľa evanjelia, aby to urobil za nich. Ak ako vodca alebo pracovník nedokážeš kázať evanjelium, svedčiť alebo hovoriť s ľuďmi v duchovnom spoločenstve o pravdách týkajúcich sa vízií, čo dokážeš? Aké sú tvoje zodpovednosti? Splnil si si ich? Chceš žiť len zo starých zásluh? Čo sú to za zásluhy? Kto ťa oprávnil žiť zo starých zásluh? Niektorí nadriadení tímov pre evanjelium nikdy ani len nepozorovali a nepočúvali, ako iní kážu evanjelium. Nechce sa im počúvať; neobťažujú sa, považujú to za príliš otravné a chýba im trpezlivosť. Sú to predsa vodcovia, viete – dokonca úradníci –, takže tieto konkrétne úlohy nerobia a poverujú nimi bratov a sestry. Predpokladajme, že niektorí evanjelizační pracovníci narazia na človeka vysokej kvality, ktorý ku všetkému pristupuje s vážnosťou a chce pochopiť niektoré konkrétne pravdy týkajúce sa vízií. Evanjelizační pracovníci nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve úplne jasne, a tak požiadajú svojich vodcov, aby to urobili oni. Vodcovia nevedia, čo povedať, a dokonca sa uchyľujú k výhovorkám a vravia: „Nikdy som túto prácu nerobil. Choďte a urobte ju vy; budem vám kryť chrbát. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, pomôžem vám ich napraviť; podporujem vás. Nebojte sa. Čoho sa báť, keď máme Boha? Keď niekto hľadá pravú cestu, môžete svedčiť alebo mu v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravdách vízií. Ja som zodpovedný len za duchovné spoločenstvo o pravdách vstupu do života. Práca svedčenia je vaše ťažké bremeno, nespoliehajte sa na mňa.“ Vždy, keď príde na kľúčový moment svedčenia pri kázaní evanjelia, skryjú sa. Sú si plne vedomí, že im chýba pravda, tak prečo sa ňou nesnažia vybaviť? Prečo sa vždy zúfalo snažia stať sa vodcami, keď dobre vedia, že im chýba pravda? Nemajú vôbec žiadny talent a napriek tomu majú tú drzosť prijať akúkoľvek oficiálnu pozíciu – prijali by aj úlohu cisára, keby ste im to dovolili –, sú príliš nehanební! Bez ohľadu na úroveň vedenia, ktorú zastávajú, nedokážu robiť skutočnú prácu, no odvážia sa užívať si výhody postavenia bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Nie sú to úplne nehanební ľudia? Bolo by pochopiteľné, keby ťa niekto požiadal hovoriť cudzím jazykom a ty by si to nedokázal; ale hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách vízií a o Božích úmysloch vo svojom rodnom jazyku by malo byť možné, však? Ľuďom, ktorí veria len tri až päť rokov, sa dá odpustiť, že v duchovnom spoločenstve nedokážu hovoriť o pravde. Ale niektorí veria v Boha takmer 20 rokov, a predsa akosi stále nedokážu mať duchovné spoločenstvo o pravdách týkajúcich sa vízií – nie sú takíto ľudia nanič? Nie sú to naničhodníci? Udivuje Ma, keď počujem, že niekto verí v Boha mnoho rokov, no nevie, ako v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravdách o víziách. Čo cítite vy všetci, keď to počujete? Nie je to nepochopiteľné? Ako všetky tie roky robili svoju prácu? Keď ich požiadajú, aby poskytli usmernenie pri tvorbe hudby, nevedia ako a hovoria, že táto špecializovaná oblasť je príliš ťažká a že to nie je niečo, čo by priemerný človek mohol pochopiť. Keď ich požiadajú, aby poskytli usmernenie v práci na tvorbe umenia alebo vo filmovej produkcii, tvrdia, že si tieto práce vyžadujú príliš vysokú úroveň technických zručností, aby ich zvládli. Keď ich požiadajú, aby napísali články so skúsenostným svedectvom, hovoria, že majú príliš nízke vzdelanie, že ich písať nevedia a že sa v tom nikdy necvičili. Ak nedokážu vykonávať tieto druhy prác, je to odpustiteľné, ale práca na evanjeliu je neoddeliteľnou súčasťou ich povinnosti. Majú túto prácu v malíčku – nemala by pre nich byť ľahká? Najdôležitejším aspektom duchovného spoločenstva o pravdách o víziách je jasne v ňom hovoriť o pravde troch etáp diela. Spočiatku s tým ľudia nemajú veľa skúseností a možno v duchovnom spoločenstve nehovoria tak dobre, ale časom sa v tom cvičia a dokážu sa v tom zlepšovať, čím viac to robia, takže dokážu hovoriť štruktúrovane, presným a jasným jazykom a s obratným vyjadrovaním. Nie je to konkrétna oblasť špecializovanej práce, ktorú by mali vodcovia ovládať? Nie je to ako nútiť rybu žiť na súši, však? (Nie, nie je.) Ale takíto falošní vodcovia nie sú spôsobilí ani na tento kúsok práce. A napriek tomu stále slúžia ako vodcovia? Čo robia, že stále zastávajú túto pozíciu? Niektorí ľudia hovoria: „Moje myšlienky sú zmätené a nejasné, chýba mi logika a nie som taký dobrý v rozprávaní o pravdách týkajúcich sa vízií.“ Ak je to tak, dokážeš identifikovať a riešiť rôzne chyby a odchýlky, ktoré sa vyskytujú v práci na evanjeliu? Ak ich nedokážeš identifikovať, potom ich určite nedokážeš ani vyriešiť. Keď falošní vodcovia zodpovedajú za prácu na evanjeliu, nehrajú žiadnu úlohu pri preverovaní ani dohľade a len nechávajú tých pod sebou robiť, čo sa im zachce, takže každý môže robiť veci, ako chce, a kázať, komu chce – neuplatňujú sa absolútne žiadne princípy ani štandardy. Niektorí ľudia konajú z rozmaru, chýba im rozum a najmä princípy, keď niečo robia, a bezohľadne páchajú zlé skutky. Falošní vodcovia si tieto problémy vôbec nevšimnú ani ich neidentifikujú.

Hovorí sa, že v Južnej Amerike a Afrike sú niektorí chudobní ľudia privádzaní k viere prostredníctvom práce na evanjeliu. Títo ľudia nemajú stály príjem a problémom je aj získať dostatok jedla na prežitie. Čo by sa teda malo robiť? Boli vodcovia, ktorí povedali: „Božím úmyslom je spasiť ľudstvo, a aby bol človek spasený, musí mať najprv dosť jedla, však? Nemal by teda Boží dom poskytnúť pomoc? Ak veria v Boha, môžeme im rozdať niekoľko kníh Božích slov. Nemajú počítače ani telefóny, tak čo by sme mali robiť, ak požiadajú o možnosť konať povinnosti? Urobte nejaké prieskumy a zistite, či sú úprimne ochotní konať povinnosti.“ Prieskumom sa zistilo, že títo ľudia sú momentálne bez peňazí, ale ak by ich mali a mohli sa dosýta najesť, boli by ochotní ísť von, kázať evanjelium a konať svoju povinnosť. Po pochopení týchto okolností začali vodcovia rozdeľovať finančnú pomoc a vydávali ju každý mesiac. Jedlo a ubytovanie a dokonca aj poplatky za internet a nákup telefónov, počítačov a iného vybavenia pre týchto ľudí sa platili z peňazí Božieho domu. Rozdeľovanie peňazí týmto ľuďom nebolo zamerané na šírenie práce na evanjeliu, ale skôr na poskytnutie pomoci na ich prežitie. Bolo to v súlade s princípmi? (Nie, nebolo.) Má Boží dom pravidlo, že ak pri kázaní evanjelia stretneme chudobných ľudí bez prostriedkov na živobytie a oni dokážu prijať túto etapu diela, mala by sa im poskytnúť pomoc? Existuje taký princíp? (Nie.) Na akom princípe im teda títo vodcovia rozdeľovali finančnú pomoc? Bolo to vari preto, lebo si mysleli, že Boží dom má peniaze, ale nemá ich kde minúť, alebo preto, že týchto ľudí považovali za príliš úbohých, alebo v nádeji, že im títo ľudia pomôžu šíriť evanjelium? Aký bol presne ich úmysel? Čo sa snažili dosiahnuť? Keď prišlo na rozdeľovanie telefónov, počítačov a životných nákladov, prejavovali veľké nadšenie; tešili sa z práce, ktorá poskytovala výhody iným, pretože im to umožňovalo získať si priazeň a srdcia týchto ľudí, a obzvlášť sa týmto úlohám venovali, išli stále ďalej a nemali ani štipku hanby. Ide o používanie Božích peňazí na získavanie si priazne ľudí a kupovanie si ich náklonnosti. V skutočnosti títo chudobní jednotlivci neverili v Boha naozaj; len sa snažili naplniť si žalúdky a nájsť si spôsob, ako sa uživiť. Takíto ľudia nehľadali získanie pravdy ani spásy. Spasil by Boh týchto ľudí? Niektorí napriek ochote konať povinnosť neboli úprimní, ale skôr motivovaní túžbou po telefónoch, počítačoch a po pohodlí v živote. Ale falošným vodcom na tom nezáležalo; pokiaľ bol niekto ochotný konať povinnosť, postarali sa o neho a nielenže poskytli peniaze na bývanie a jedlo, ale aj kúpili počítače, telefóny a rôzne vybavenie. Ukázalo sa však, že títo ľudia konali svoje povinnosti bez akéhokoľvek účinku. Nemrhali falošní vodcovia len tak peniazmi? Nepoužívali peniaze Božieho domu na preukázanie svojej štedrosti? (Áno.) Je toto práca, ktorú by mali vodcovia a pracovníci robiť? (Nie.) Neboli to falošní vodcovia? Falošní vodcovia radi predstierajú dobrotu, dobročinnosť a láskavosť. Ak chceš preukázať láskavosť, fajn, ale použi svoje vlastné peniaze! Ak nemajú oblečenie, vyzleč si svoje a daj im ho; nemíňaj Božie obety! Božie obety sú určené na prácu na šírení evanjelia, nie na rozdeľovanie sociálnych dávok a určite nie na poskytovanie pomoci chudobným. Boží dom nie je sociálna inštitúcia. Falošní vodcovia nedokážu robiť skutočnú prácu, a už vôbec nie sú schopní poskytovať pravdu alebo život. Sústreďujú sa len na používanie Božích obiet na rozdeľovanie sociálnych dávok, aby si získali priazeň ľudí a udržali si vlastnú povesť a postavenie. Nie sú to nehanební márnotratníci? Ak sa takíto falošní vodcovia objavia, môže ich niekto včas odhaliť a zastaviť? Nikto sa im nepostavil, aby ich zastavil. Keby nebolo Zhora, ktorí to zistili a zastavili, prax používania Božích peňazí na poskytovanie výhod ľuďom by sa nikdy neskončila. Chudobní ľudia naťahujú ruky stále ďalej a ďalej a vždy chcú viac. Sú nenásytní; bez ohľadu na to, koľko im dáš, to nikdy nie je dosť. Tí, ktorí úprimne veria v Boha, sú schopní opustiť svoje rodiny a kariéry, aby konali svoju povinnosť a boli spasení, a aj keď v živote čelia ťažkostiam, dokážu si nájsť spôsoby, ako ich vyriešiť sami, bez toho, aby od Božieho domu neustále niečo žiadali. Riešia, čo môžu, sami a za to, čo nedokážu vyriešiť, sa modlia k Bohu a spoliehajú sa na svoju vieru, aby to zažili. Tí, ktorí od Boha neustále žobrú a očakávajú, že im Boží dom poskytne životné náklady a bude ich živiť, sú úplne zbavení rozumu! Nechcú konať žiadnu povinnosť, no chcú si užívať život. Vedia len naťahovať ruky a žiadať veci od Božieho domu, a aj tak im to nikdy nestačí. Nie sú to žobráci? A tí tupí falošní vodcovia len rozdávali výhody a neprestávali, neustále sa ľuďom líškali, aby si zaslúžili ich vďačnosť, a dokonca si mysleli, že takéto konanie oslavuje Boha. Toto sú veci, ktoré falošní vodcovia robia najradšej. Je tu teda niekto, kto tieto problémy dokáže identifikovať a kto dokáže prekuknúť ich podstatu? Väčšina vodcov priviera oči a myslí si: „Tak či onak za prácu na evanjeliu nezodpovedám. Prečo by som sa mal starať o tieto veci? Pokiaľ to nejde z môjho vrecka, je to v poriadku. Môžete dávať, komu chcete, čo ma do toho? Aj tak tie peniaze neskončia v mojej peňaženke.“ Takýchto nezodpovedných ľudí je veľa, ale koľkí dokážu hájiť dielo Božieho domu?