V zámorí teraz všade prebieha práca na evanjeliu. V niektorých krajinách je viac ľudí, ktorí dokážu prijať pravdu, zatiaľ čo v iných je obyvateľstvo slabšej kvality, v dôsledku čoho je v nich ľudí, ktorí dokážu prijať pravdu, menej. Niektoré krajiny nemajú slobodu viery, prejavujú silné odolávanie voči pravej ceste a Božiemu dielu a pravdu tam nedokáže prijať veľa ľudí. Okrem toho je obyvateľstvo niektorých krajín príliš zaostalé a má takú slabú kvalitu, že nedokáže pochopiť pravdu, nech už sa mu o nej v duchovnom spoločenstve hovorí akokoľvek. Zdá sa, že tí ľudia nedosahujú schopnosť pochopiť ju. Na takýchto miestach by sa evanjelium kázať nemalo. Tí, ktorí kážu evanjelium, však nedokážu vidieť podstatu problému a nekážu tým, ktorí dokážu prijať pravdu, pričom namiesto toho trvajú na tom, že budú vyhľadávať ťažké prípady a ignorovať tie ľahšie. Nekážu na miestach, kde sa už práca na evanjeliu rozširuje a kde je kázanie ľahké. Namiesto toho trvajú na kázaní evanjelia na chudobných a zaostalých miestach a kážu skupinám ľudí s najhoršou kvalitou, ktorí nedokážu pochopiť pravdu, či etnickým skupinám s najsilnejšími náboženskými predstavami a najsilnejším odolávaním voči Bohu. Nie je to odchýlka? Vezmime si napríklad judaizmus a niektoré hlboko zakorenené etnické náboženstvá, ktoré považujú kresťanstvo za nepriateľa a dokonca ho prenasledujú. V prípade takýchto krajín a etnických skupín by sa evanjelium jednoducho kázať nemalo. Prečo nie? Pretože kázať v nich je zbytočné. Aj keby si nasadil všetku ľudskú silu a finančné a materiálne zdroje, mohli by uplynúť tri, päť alebo dokonca desať rokov bez toho, aby si videl nejaké významné výsledky. Čo sa dá v tejto situácii robiť? Spočiatku, keď človek nevie lepšie, to môže skúsiť; ale keď jasne uvidí okolnosti – že mu kázanie evanjelia za veľkú cenu nakoniec nemusí priniesť dobré výsledky –, musí si zvoliť inú cestu, cestu, ktorá môže priniesť výsledky. Nemali by to vodcovia a pracovníci prekuknúť? (Áno.) Falošní vodcovia to však nechápu. Pokiaľ ide o to, kde začať šíriť evanjelium v zámorí, niektorí hovoria: „Začnite s Izraelom. Keďže bol Izrael základňou pre prvé dve etapy Božieho diela, musí sa tam kázať. Bez ohľadu na to, aké ťažké to je, im musíme vytrvalo kázať.“ Po dlhom čase kázania tam však neboli žiadne významné výsledky, čo viedlo ku sklamaniu. Čo by mali v tejto chvíli robiť vodcovia? Keby išlo o vodcu, ktorý má kvalitu a nesie bremeno, povedal by: „Naše kázanie evanjelia sa neriadi žiadnym princípom; nevieme konať podľa situácie, no pozeráme sa na veci len na základe našich predstáv – to je od nás príliš naivné! Nečakali sme, že títo ľudia budú takí hlúpi, tvrdohlaví a absurdní. Mysleli sme si, že keďže veria v Boha po tisíce rokov, mali by byť prví, ktorí počujú Božie evanjelium, ale mýlili sme sa; sú príliš absurdní! V skutočnosti sa ich Boh vzdal už pri konaní diela vykúpenia. Keby sme sa k nim teraz vrátili a kázali im, bola by to len márna snaha. Zbytočne by sme sa namáhali a konali by sme hlúpo. Nepochopili sme Božie úmysly. Boh v tejto veci nekoná, tak ako to potom môžeme robiť my ľudia? Skúsili sme to, ale bez ohľadu na to, ako kážeme, neprijímajú pravú cestu. Mali by sme to zatiaľ nechať tak, ponechať ich bokom a nateraz im nevenovať pozornosť. Ak sa nájdu takí, ktorí budú ochotní hľadať, privítame ich a budeme im svedčiť o Božom diele. No ak nikto nehľadá, potom nie je potrebné, aby sme ich aktívne vyhľadávali.“ Nie je toto princíp kázania evanjelia? (Áno.) Môže sa teda falošný vodca držať princípov? (Nie.) Falošní vodcovia majú slabú kvalitu a nedokážu prekuknúť podstatu problému. Povedia: „Boh povedal, že Izraeliti sú Jeho vyvolený národ. Nikdy sa ich nemôžeme vzdať. Mali by byť na prvom mieste; musíme najprv kázať im a až potom ľuďom v iných krajinách. Aká veľká sláva by to bola, keby sa Božie dielo rozšírilo v Izraeli! Boh priniesol slávu z Izraela na Východ a my by sme túto slávu mali priniesť z Východu späť do Izraela a nechať ich vidieť, že sa Boh vrátil!“ Nie je to len slogan? Zodpovedá to skutočnosti? Takto hovoria tí, ktorým chýba duchovné porozumenie. A čo tí falošní vodcovia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu? Tí si tieto veci nevšímajú. Ľudí, ktorí kážu evanjelium, tento problém trápi už dlho; sú rozpoltení medzi tým, či to majú vzdať, alebo kázať ďalej, a nevedia, ako praktizovať. Falošní vodcovia si vôbec neuvedomujú, že je to problém. Keď vidia, že sa títo ľudia trápia, nevedia, ako ďalej, a tak povedia: „Načo si robiť starosti? Máme pravdu a skúsenostné svedectvo, tak im len kážte!“ Niekto povie: „Ty tomu nerozumieš, týmto ľuďom sa káže naozaj ťažko.“ Keď sa v práci vyskytnú závažné problémy, ktoré si vyžadujú, aby ich vodcovia vyriešili, stále len vykrikujú heslá a hovoria prázdne slová. Je toto správanie, aké sa od vodcov očakáva? Keď sa ich pýtajú, či by sa takýmto potenciálnym prijímateľom evanjelia malo kázať, povedia: „Každému by sa malo kázať – najmä Izraelitom, tým by sa malo kázať určite.“ Počujete v týchto slovách nejaký problém? Vedia, že je to odchýlka a chyba v práci na evanjeliu, ktorú musia riešiť? Títo naničhodníci to nevedia a stále tam vznešene tárajú a vykrikujú heslá. Je to naozaj zbytočný odpad! A ešte si myslia, akí sú bystrí a že majú kvalitu a sú šikovní. Ani si neuvedomujú, že sa v práci objavila taká veľká chyba a odchýlka. Môžu ju vôbec začať riešiť? To je ešte menej pravdepodobné. Tí, ktorí kážu evanjelium, si všetci robia starosti; práca na evanjeliu je ovplyvnená, brzdená a nemôže hladko napredovať a falošní vodcovia prekvapivo nemajú ani potuchy o odchýlke, ktorá sa v nej vyskytuje. Keď sa väčšina ľudí v práci stretne s problémami alebo odchýlkami, často sa o ne nestará, nevšíma si ich a stále tvrdohlavo pokračuje v nesprávnom prístupe a koná bezhlavo. Ak ani vodcovia a pracovníci pohotovo nepochopia situáciu, v čase, keď sa problém stane vážnym, ovplyvní priebeh práce a väčšina ľudí ho bude vedieť odhaliť, vodcovia a pracovníci ostanú ako obarení. Je to spôsobené ich zanedbaním zodpovednosti. Ako sa teda môžu vyhnúť takýmto vážnym následkom? Vodcovia a pracovníci musia pravidelne kontrolovať prácu a pohotovo chápať jej súčasný stav a pokrok. Ak sa zistí, že efektivita práce nie je vysoká, musia prísť na to, v ktorej časti sú chyby a problémy, a uvažovať: „Teraz sa títo ľudia zdajú byť zaneprázdnení, ale prečo nie je vidieť žiadnu zjavnú efektivitu? Napríklad v práci tímu pre evanjelium; toľko ľudí v nej spoločne s niektorými spolupracovníkmi každý deň káže evanjelium a svedčí, tak prečo sa každý mesiac nepodarí získať viac ľudí? V ktorej časti je problém? Kto ho spôsobuje? Ako vznikla táto odchýlka? Kedy sa začala? Musím ísť do každej skupiny, aby som zistil, čo teraz všetci robia, akí sú súčasní potenciálni prijímatelia evanjelia a či je smer kázania evanjelia presný – toto všetko musím zistiť.“ Prostredníctvom konzultácií, duchovného spoločenstva a diskusií sa odchýlky a chyby v práci postupne ozrejmia. A keď sa istý problém odhalí, nemožno ho nechať tak; musí sa vyriešiť. Akí vodcovia teda dokážu odhaliť niektoré problémy, odchýlky a chyby, ktoré sa v práci objavia? Títo vodcovia musia niesť bremeno, byť usilovní a zapájať sa do každého detailu konkrétnej práce. Musia sledovať, chápať a uchopiť každú jej časť a zisťovať, čo každý robí, aký počet ľudí je vhodný na ktorú úlohu, kto sú nadriadení, aká je kvalita týchto ľudí, či si svoju prácu robia dobre alebo nie, aká je ich efektivita, ako práca napreduje a tak ďalej – vo všetkých týchto veciach musia mať jasno. Okrem toho, najdôležitejšou súčasťou práce na evanjeliu je to, či kazatelia evanjelia majú pravdu alebo nie, či dokážu o pravdách vízií jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby vyriešili predstavy a problémy ľudí, či dokážu dodať to, čo potenciálnym prijímateľom evanjelia chýba, aby ich dôkladne presvedčili, a či v duchovnom spoločenstve dokážu hovoriť o pravde formou rozhovoru, aby potenciálni prijímatelia evanjelia mohli počuť viac z Božieho hlasu. Napríklad ak sa potenciálny prijímateľ evanjelia chce dozvedieť o pravdách významu Božieho vtelenia, ale určitý kazateľ evanjelia stále hovorí o význame Božieho diela a o tom, čo sú náboženské predstavy, nie je to problém? Ak sa človek chce len dozvedieť o tom, ako môže byť spasený a aký je obsah Božieho plánu riadenia na spásu ľudstva, nie je ten správny čas, aby sa v duchovnom spoločenstve hovorilo o pravdách vízií týkajúcich sa troch etáp Božieho diela? (Áno.) Lenže tento kazateľ evanjelia stále hovorí o Božom napomínaní a súde, o Jeho odhalení toho, že skazené povahy ľudí zahŕňajú aroganciu, klamlivosť a podlosť, a o iných podobných témach. Skôr ako druhá strana prijme Božie dielo, kazateľ evanjelia s ňou začne hovoriť o napomínaní a súde a odhaľovať jej skazené povahy. Človek je z toho potom znechutený, nedostane to, čo chce, jeho problémy, ktoré treba vyriešiť, zostávajú nevyriešené a on stratí záujem a nie je ochotný ďalej skúmať. Nie je to problém kazateľa evanjelia? Kazateľ evanjelia nerozumie pravde alebo mu chýba duchovné porozumenie, a tak si vôbec neuvedomuje, čo druhá osoba potrebuje. Pri rozprávaní nejde k veci, hovorí zdĺhavo a zoširoka a vôbec nerieši problémy potenciálneho prijímateľa evanjelia – ako môže takýmto kázaním evanjelia získať ľudí?

Falošní vodcovia si nevšímajú žiadne problémy, na ktoré narazia vo svojej práci. Bez ohľadu na to, aké problémy vzniknú v práci na evanjeliu a ako ju zlí ľudia vyrušujú a ovplyvňujú, ničomu z toho nevenujú pozornosť, akoby sa ich to ani netýkalo. Sú vo svojej práci popletení a bez ohľadu na to, či má určitý jednotlivec vo svojej povinnosti nejaké výsledky alebo koná v súlade s pravdou-princípmi, na nikoho nedohliadajú ani nič nepreverujú a dovoľujú ľuďom konať slobodne bez ohľadu na následky. Spôsobuje to, že odchýlky a chyby, ktoré sa v práci na evanjeliu objavia, sa nikdy nevyriešia a nespočetné množstvo ľudí, ktorí hľadajú pravú cestu, im tak prekĺzne pomedzi prsty a nemôže byť čo najskôr privedení pred Boha. Niektorí ľudia po prijatí Božieho diela v posledných dňoch hovoria: „V skutočnosti mi niekto kázal evanjelium už pred tromi rokmi. A nešlo o to, že by som ho nechcel prijať alebo že by som veril negatívnej propagande, no človek, ktorý mi kázal, bol jednoducho taký nezodpovedný. Nedokázal odpovedať na otázky, ktoré som kládol, a keď som hľadal pravdu, hovoril v duchovnom spoločenstve nejasne a vravel len nejaké zbytočné slová. V dôsledku toho mi nezostávalo nič iné, ako sklamane odísť.“ O tri roky neskôr, po skúmaní na internete a následnom hľadaní a duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, títo ľudia postupne vyriešili všetky predstavy a nejasnosti vo svojich srdciach, plne si potvrdili, že to Boh sa zjavuje a koná dielo, a prijali Ho. Prijali Božie dielo vďaka vlastnému hľadaniu a skúmaniu. Keby im však človek, ktorý kázal evanjelium, dokázal pred tromi rokmi jasne vysvetliť pravdu v duchovnom spoločenstve a vyriešiť ich predstavy a otázky, prijali by ho o tri roky skôr. O koľko sa oddialil ich životný rast počas týchto troch rokov! Toto sa musí považovať za zanedbanie zodpovednosti zo strany tých, ktorí kážu evanjelium, a priamo to súvisí s tým, že nerozumejú pravde. Niektorí pracovníci na evanjeliu sa jednoducho nesústredia na to, aby sa vybavili pravdou, a dokážu len chrliť nejaké učenia, pričom nie sú schopní vyriešiť predstavy alebo skutočné problémy ľudí. Mnohí ľudia tak neprijmú evanjelium včas, keď ho počujú, čo o niekoľko rokov oddiali ich životný rast. Treba povedať, že za to môžu vodcovia zodpovední za prácu na evanjeliu, a to pre ich nedostatočné vedenie a dohľad. Ak by vodcovia a pracovníci skutočne niesli bremeno, dokázali zniesť trochu viac utrpenia, praktizovali viac duchovného spoločenstva o pravde, prejavili trochu viac vernosti a v duchovnom spoločenstve jasne hovorili o všetkých aspektoch pravdy, aby v ňom potom títo pracovníci na evanjeliu dokázali hovoriť o pravde a riešiť predstavy a pochybnosti ľudí, výsledky kázania evanjelia by boli stále lepšie a lepšie. To by umožnilo viacerým ľuďom, ktorí skúmajú pravú cestu, prijať Božie dielo skôr a skôr sa vrátiť pred Boha, aby prijali Jeho spásu. Práca cirkvi sa zdržiava jednoducho preto, lebo falošní vodcovia vážne zanedbávajú svoje povinnosti, nevykonávajú skutočnú prácu, nesledujú ju ani na ňu nedohliadajú a v duchovnom spoločenstve nedokážu hovoriť o pravde, aby riešili problémy. Samozrejme, je to aj preto, lebo si títo falošní vodcovia užívajú výhody postavenia, vôbec sa neusilujú o pravdu a nie sú ochotní sledovať, dohliadať ani usmerňovať prácu na šírení evanjelia, takže práca napreduje pomaly a mnohé ľudské odchýlky, absurdity a bezohľadné zlé skutky sa neriešia a nenaprávajú včas, čo vážne ovplyvňuje efektivitu šírenia evanjelia. Až keď tieto problémy odhalí Zhora a vodcom a pracovníkom sa povie, že ich musia napraviť, sa tieto problémy napravia. Podobne ako slepí ľudia, ani títo falošní vodcovia nedokážu odhaliť žiadne problémy, vôbec nekonajú podľa princípov a napriek tomu si nedokážu uvedomiť vlastné chyby a priznajú svoje omyly až vtedy, keď ich Zhora oreže. Kto si teda môže dovoliť prevziať zodpovednosť za straty spôsobené týmito falošnými vodcami? Aj keby boli odvolaní zo svojich pozícií, ako sa dajú nahradiť škody, ktoré spôsobili? Keď sa teda zistí, že existujú falošní vodcovia, ktorí nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu, mali by byť okamžite prepustení. V niektorých cirkvách práca na evanjeliu napreduje obzvlášť pomaly, a to jednoducho preto, lebo falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu a príliš často zanedbávajú svoje povinnosti a robia chyby.

V skutočnosti je vo všetkých prácach, ktoré falošní vodcovia konajú, množstvo problémov, odchýlok a chýb, ktoré musia napraviť a dať do poriadku. Keďže však títo falošní vodcovia nenesú bremeno a iba sa oddávajú výhodám svojho postavenia bez toho, aby skutočne pracovali, nakoniec v práci narobia totálny chaos. V niektorých cirkvách ľudia nie sú zajedno, všetci sa navzájom podozrievajú, sú voči sebe ostražití a podkopávajú sa a zároveň sa obávajú, že ich Boží dom vyradí. Tvárou v tvár týmto situáciám falošní vodcovia nepodniknú nič, aby ich vyriešili, a nevykonávajú žiadnu skutočnú konkrétnu prácu. Práca cirkvi tak uviazne na mŕtvom bode, no falošní vodcovia z toho vôbec nie sú znepokojení a stále veria, že jej sami urobili veľa a prácu cirkvi nezdržali. Takíto falošní vodcovia sú v zásade neschopní vykonávať prácu zaopatrovania života ani riešiť skutočné problémy podľa pravdy. Vykonávajú len trochu všeobecných záležitostí, ktoré im špeciálne pridelí a určí Zhora, akoby svoju prácu konali výlučne pre nich. A pokiaľ ide o základnú prácu cirkvi, ktorú Zhora vždy vyžaduje, ako je práca zaopatrovania života či práca na rozvíjaní ľudí, alebo určité špeciálne úlohy, ktoré Zhora nariadili, nevedia, ako ich robiť, a ani ich robiť nedokážu. Len týmito úlohami poveria iných a tým to pre nich končí. Urobia presne toľko, koľko im prikáže Zhora, a pohnú sa len vtedy, keď ich niekto postrčí; inak sú nečinní a povrchní – to sú falošní vodcovia. Kto je falošný vodca? Stručne povedané, je to niekto, kto nekoná skutočnú prácu, nerobí si svoju prácu vodcu, prejavuje hrubé zanedbanie zodpovednosti v kritickej a základnej práci a nekoná – to je falošný vodca. Falošní vodcovia sa zaoberajú len povrchnými všeobecnými záležitosťami a mylne si myslia, že konajú skutočnú prácu, no pokiaľ ide o ich prácu vodcu a kritickú prácu, ktorú im zveril Boží dom, v skutočnosti nič z toho nerobia dobre. Okrem toho sa v rôznych prácach cirkvi často objavujú problémy, ktoré si vyžadujú, aby ich vyriešil vodca, no oni to nedokážu, často zaujímajú vyhýbavý postoj a bratia a sestry ich nemôžu nájsť, keď chcú nejaký problém vyriešiť. Ak sa im aj vodcu podarí nájsť, ten sa im vyhne s výhovorkou, že je príliš zaneprázdnený prácou, požiada bratov a sestry, aby si svoje problémy vyriešili sami samostatným čítaním Božích slov a hľadaním pravdy, a dá od toho ruky preč. To nakoniec vedie k tomu, že sa nahromadí príliš veľa nevyriešených problémov, pokrok vo všetkých prácach sa zastaví a práca cirkvi uviazne na mŕtvom bode. Je to dôsledok toho, že falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu. Nikdy vo svojich kľúčových povinnostiach nie sú seriózni či usilovní ani nehľadajú pravdu na riešenie rôznych problémov, čiže budú istotne neschopní konať skutočnú prácu a riešiť akékoľvek problémy. Falošní vodcovia vynikajú jedine v kázaní slov a učení, vykrikovaní hesiel a nabádaní ostatných, pričom sa sústredia len na to, aby sa zaneprázdňovali všeobecnými záležitosťami. Pokiaľ ide o základnú prácu cirkvi, ktorú im zveril Boží dom, ako je zaopatrovanie života a duchovné spoločenstvo o pravde na riešenie problémov, nevedia, ako ich robiť, necvičia sa v tom, aby sa to naučili, a nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy – to sú falošní vodcovia.

Keď niektorých falošných vodcov požiadajú, aby viedli prácu s textom, ako je písanie scenárov, písanie článkov so skúsenostnými svedectvami a ďalšie konkrétne úlohy, myslia si, že keďže ide len o vedenie, nemusia robiť žiadnu konkrétnu prácu, a tak sa len tak potulujú. „Zhang,“ povedia, „ako ti ide ten článok?“ „Už je skoro hotový.“ „Li, máš nejaké ťažkosti s písaním toho scenára?“ „Áno, môžeš mi ich pomôcť vyriešiť?“ „Porozprávajte sa o tom medzi sebou. Viac sa modlite.“ Títo falošní vodcovia nielenže nevedú a nepomáhajú bratom a sestrám, no nesústredia sa ani na to, aby dobre vykonávali svoju vlastnú prácu. Stále sa len potulujú a žijú si pohodlný a bezstarostný život. A hoci to navonok vyzerá, že kontrolujú prácu, v skutočnosti sú to len úradníci, ktorí prehadzujú papiere! Tí schopní úradníci v niektorých krajinách neveriaceho sveta sú síce rovnako skazení ľudia, ale aj oni sú oveľa lepší ako títo falošní vodcovia, ktorým chýba zmysel pre zodpovednosť spomínaných úradníkov. Napríklad po vypuknutí pandémie začali krajiny po celom svete zavádzať preventívne opatrenia. Nakoniec sa väčšina týchto krajín zhodla na tom, že preventívne opatrenia Taiwanu boli účinné, čo naznačuje, že taiwanskí vládni úradníci si svoje úlohy v boji proti pandémii plnili na najvyššej úrovni a do najmenších detailov. Je skutočne obdivuhodné, keď úradníci a politici patriaci k skazeným ľuďom v krajine svetského sveta vykonajú úlohu na najvyššej úrovni a s takou podrobnosťou. Mnohí európski úradníci boli ochotní navštíviť Taiwan a učiť sa od neho a taiwanskí vládni úradníci boli z tohto hľadiska oveľa lepší ako úradníci iných národov. Len to, že väčšina ich úradníkov bola schopná konať konkrétnu prácu a dokázala sa s plným nasadením venovať plneniu svojich povinností, dokazuje, že títo úradníci boli na požadovanej úrovni. Niektorí vodcovia a pracovníci v cirkvi si svoje povinnosti vždy konajú povrchne a bez ohľadu na to, ako sú orezávaní, je to neúčinné. Vidím, že charakter týchto vodcov a pracovníkov sa nevyrovná ani charakteru úradníkov z neveriaceho sveta, ktorí dokážu konať skutočnú prácu. Väčšina z nich tvrdí, že verí v Boha a usiluje sa o pravdu, ale v skutočnosti nie sú ochotní zaplatiť cenu. Poskytuje sa im toľko právd, a oni napriek tomu majú takýto postoj k plneniu svojej povinnosti. Výsledkom je, že sa z nich všetkých stávajú falošní vodcovia, ktorí v porovnaní s lepšími vládnymi úradníkmi ďaleko zaostávajú! Moje požiadavky na ľudí v skutočnosti nie sú vysoké; nežiadam, aby rozumeli príliš mnohým pravdám alebo mali príliš vysokú kvalitu. Minimálnou normou je konať podľa svedomia a plniť si svoje povinnosti. A ak nič iné, tak by si si prinajmenšom mal zaslúžiť svoj každodenný chlieb a poverenie, ktoré ti Boh dal; to stačí. Lenže Božie dielo sa koná až dodnes, a dokáže veľa ľudí konať podľa svedomia? Vidím, že niektorí úradníci v demokratických krajinách hovoria a konajú úprimne. Nepreháňajú ani nehovoria vznešené teórie, ich reč je mimoriadne dôsledná a pravdivá a dokážu sa postarať o mnohé skutočné záležitosti. Ich práca je naozaj celkom dobrá a skutočne odráža ich integritu a ľudskú prirodzenosť. Keď sa teraz pozrieme na väčšinu vodcov a pracovníkov v cirkvi, vo svojej práci konajú len formálne a povrchne, nedosiahli veľmi dobré výsledky a nesplnili si svoje povinnosti úplne. Keď sa stali vodcami, premenili sa na náboženských funkcionárov, ktorí sedia na vysokom koni a rozkazujú a z ktorých sa stávajú byrokrati. Sústredia sa len na to, aby sa oddávali výhodám svojho postavenia, a páči sa im, keď ich všetci nasledujú a točia sa okolo nich. Zriedka idú hlbšie medzi bežných veriacich v cirkvi, aby riešili skutočné problémy, a vo svojich srdciach sa stále viac a viac vzďaľujú od Boha. Takíto falošní vodcovia a pracovníci sú úplne nenapraviteľní! S takou námahou som v duchovnom spoločenstve hovoril o pravde, no títo vodcovia a pracovníci to neprijímajú, tvrdohlavo sa držia svojich mylných predstáv a zostávajú ľahostajní. Ich postoj k povinnostiam je vždy povrchný a nemajú ani najmenší úmysel činiť pokánie. Vidím, že týmto ľuďom chýba svedomie aj rozum a vôbec to nie sú ľudia! Uvažujem teda: Je ešte potrebné, aby sa takýmto ľuďom opakovane hovorilo o týchto pravdách v duchovnom spoločenstve? A musím v ňom hovoriť tak konkrétne? Musím znášať toto utrpenie? Nie sú tie slová zbytočné? Po chvíli premýšľania si poviem, že aj tak musím hovoriť, pretože hoci tie slová nemajú žiadny účinok na tých, ktorým chýba čo i len kúsok svedomia či rozumu, sú užitočné pre tých, ktorí napriek o niečo slabšej kvalite dokážu prijať pravdu a úprimne si konať svoje povinnosti. Falošní vodcovia nekonajú skutočnú prácu a neplnia si svoje zodpovednosti, ale tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa z týchto slov a záležitostí poučia a inšpirujú a nájdu v nich cestu, ako konať. Vstup do života nie je taký jednoduchý; bez niekoho, kto by ich podporoval a zaopatroval, a bez toho, aby sa každý aspekt pravdy rozobral a objasnil, sú ľudia veľmi slabí a často sa ocitajú v stave bezmocnosti, zmätenosti, negativity a pasivity. Preto pri pohľade na týchto falošných vodcov často strácam motiváciu hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve. Lenže keď si pomyslím na utrpenie a ceny, ktoré znášajú a platia tí, ktorí úprimne veria v Boha a verne si konajú svoje povinnosti, zmením svoj názor. Je to len z tohto dôvodu: Aj keby sa len 30 až 50 ľudí – alebo prinajmenšom 8 či 10 ľudí – dokázalo úprimne vydávať a verne si konať svoje povinnosti, pričom by boli ochotní počúvať a podriadiť sa, hovoriť tieto slová by stálo za to. Nemal by som v sebe žiadnu motiváciu hovoriť a viesť duchovné spoločenstvo s tými, ktorí nemajú svedomie a rozum; rozhovor s týmito ľuďmi je vyčerpávajúci a neprináša ovocie. Väčšina z vás sa neusiluje o pravdu a neplatí cenu vo svojich povinnostiach – nemáte žiadne bremeno ani vernosť, konáte iba formálne a neochotne robíte veci v nádeji, že získate požehnanie. Počúvať tieto slová je pre vás v skutočnosti nezaslúžená priazeň. Vy sa len priživujete na tých, ktorí si úprimne konajú svoje povinnosti, ktorí skutočne platia cenu, ktorí majú vernosť a bremeno a ktorí sú ochotní praktizovať pravdu. To týmto ľuďom sú určené tieto slová a vy tým, že ich počujete, získavate nezaslúženú priazeň. Ak sa na to pozrieme z tejto perspektívy – totiž, že väčšina z vás má postoj konať len formálne a bez akejkoľvek serióznosti vo svojich povinnostiach –, potom tieto slová nie ste hodní počuť. Prečo nie ste hodní? Pretože aj keď počúvate, je to všetko márne; bez ohľadu na to, koľko sa toho povie alebo ako podrobne sa to povie, len mechanicky počúvate a bez ohľadu na to, ako veľmi týmto slovám po vypočutí rozumiete, ich nepraktizujete. Komu by sa mali tieto slová hovoriť? Kto je hoden ich počuť? Len tí, ktorí sú ochotní zaplatiť cenu, ktorí sa dokážu úprimne vydávať a ktorí sú verní svojim povinnostiam a svojmu povereniu, si zaslúžia počúvať. Prečo hovorím, že si zaslúžia počúvať? Pretože keď po vypočutí pochopia trochu pravdy, dokážu ju uviesť do praxe a praktizujú to, čomu rozumejú; nie sú prefíkaní a neulievajú sa; k pravde a Božím požiadavkám pristupujú s postojom úprimnosti a túžby a dokážu milovať a prijímať pravdu. Preto na nich tieto slová majú účinok a dosahujú výsledok, keď ich počúvajú.

13. februára 2021