Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5) Tretí oddiel
Pochopenie a postoj, ktoré by mal človek mať vo vzťahu k povyšovaniu a rozvíjaniu ľudí Božím domom
To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, sú ciele Božieho domu pri povyšovaní a rozvíjaní všetkých druhov talentovaných ľudí. Bez ohľadu na to, akú prácu vykonávajú tí, ktorí sú vybraní na povýšenie a rozvíjanie – či už ide o technickú prácu, obyčajnú prácu alebo všeobecné záležitosti cirkvi – skrátka, všetko je to v záujme toho, aby pochopili pravdu-princípy, vstúpili do pravdy-reality a čo najrýchlejšie konali svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni, s cieľom uspokojiť Božie úmysly – to je to, čo Boh vyžaduje od ľudí, a samozrejme, je to aj to, čo je potrebné pre dielo cirkvi. Chápete teraz význam toho, že Boží dom povyšuje a rozvíja všetky druhy talentovaných ľudí? Existujú ešte nejaké nedorozumenia? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Teraz, keď bol tento človek povýšený na vodcu a má postavenie, už nie je obyčajným človekom.“ Je toto tvrdenie správne alebo nesprávne? (Je nesprávne.) Iní môžu povedať: „Tí, ktorí sa stanú vodcami, majú postavenie, ale na vrchole je osamelo. Kto vysoko lieta, nízko padá!“ Je toto tvrdenie správne alebo nesprávne? Samozrejme je nesprávne. Na ktorých ľudí sa vzťahuje porekadlo „Kto vysoko lieta, nízko padá“? Vzťahuje sa na ľudí s ambíciami a túžbami, vzťahuje sa na antikristov. Keď sa tí, ktorí sa usilujú o pravdu, stanú vodcami, to nie je lietanie vysoko – je to Boh, ktorý robí výnimku a pozdvihuje ich, a je to Božie požehnanie, ktoré na nich kladie toto bremeno a umožňuje im vykonávať vodcovskú prácu. „Kto vysoko lieta, nízko padá“ je záver, ktorý vyvodili neverci, a opisuje dôsledky toho, keď neverci robia kariéru v úradníctve. Títo pochybovači nemajú žiadnu schopnosť rozlišovať a aplikujú toto porekadlo na pozitívnych ľudí, čo je vážna chyba. Iní môžu povedať: „Narodil sa vo vidieckej oblasti a teraz sa stal cirkevným vodcom – fénix lietajúci v oblakoch, ktorý povstal z popola.“ Je toto tvrdenie správne? Toto sú diabolské slová nevercov a nemožno ich použiť na Boží vyvolený ľud. V Božom dome Boh žehná tým, ktorí sa usilujú o pravdu, tým, ktorí sú čestní, tým, ktorí sú dobrosrdeční, a tým, ktorí bránia dielo Božieho domu. Keď títo ľudia pochopia pravdu a získajú nejaké duchovné postavenie, skôr či neskôr budú povýšení na rozvíjanie a praktizovanie, aby nahradili falošných vodcov a antikristov. V Božom dome sú pozitívni ľudia, ktorí prešli mnohými skúškami a testami a dôsledne bránili dielo Božieho domu, ľuďmi, ktorých Boh schvaľuje, a bolo by nevhodné, aby sa na opis týchto ľudí použili diabolské slová nevercov. Preto tí, ktorí vždy používajú diabolské slová nevercov na opis záležitostí v Božom dome a na vyjadrenie vlastných názorov, sú ľudia, ktorí nerozumejú pravde a ktorí majú na veci absurdné názory. Ich názory na veci sa vôbec nezmenili a sú to stále názory nevercov; veria v Boha niekoľko rokov, a predsa nezískali vôbec žiadnu pravdu a stále nedokážu nazerať na veci podľa Božích slov – potom sú títo ľudia pochybovači a neverci. Keď je niekto povýšený, aby slúžil ako vodca alebo pracovník, alebo je rozvíjaný, aby sa stal nadriadeným pre nejakú technickú prácu, nie je to nič viac, ako keď mu Boží dom zverí bremeno. Je to poverenie, zodpovednosť a, samozrejme, je to aj špeciálna povinnosť, špeciálna príležitosť a je to výnimočné pozdvihnutie – nie je na nich nič chvályhodné. Keď je niekto povýšený a rozvíjaný Božím domom, neznamená to, že má v Božom dome špeciálnu pozíciu alebo status, takže si môže užívať špeciálne zaobchádzanie a priazeň. Namiesto toho, po tom, čo ho Boží dom výnimočne pozdvihol, dostane vynikajúce podmienky na to, aby prijal výcvik od Božieho domu, aby praktizoval vykonávanie nejakej podstatnej cirkevnej práce, a zároveň Boží dom bude mať na túto osobu vyššie požadované normy, čo je veľmi prospešné pre jej vstup do života. Keď je človek v Božom dome povýšený a rozvíjaný, znamená to, že bude podrobený prísnym požiadavkám a dôkladnému dohľadu. Boží dom bude prísne kontrolovať, dohliadať a posúvať vpred prácu, ktorú vykonáva, a bude sa snažiť pochopiť a venovať pozornosť jeho vstupu do života. Z týchto hľadísk, majú ľudia povýšení a rozvíjaní Božím domom osobitné zaobchádzanie, osobitný status a osobitnú pozíciu? Absolútne nie, a ešte menej majú nejaké špeciálne postavenie. Ak ľudia, ktorí boli povýšení a rozvíjaní, majú pocit, že majú kapitál v dôsledku toho, že svoju povinnosť konajú do istej miery efektívne, a tak stagnujú a prestanú sa usilovať o pravdu, potom budú v nebezpečenstve, keď sa stretnú so skúškami a súženiami. Ak je duchovné postavenie ľudí príliš malé, pravdepodobne nebudú schopní obstáť. Niektorí hovoria: „Ak je niekto povýšený a rozvíjaný ako vodca, potom má postavenie. Aj keď nie je jedným z prvorodených synov, aspoň má nádej, že sa stane jedným z Božieho ľudu. Ja som nikdy nebol povýšený ani rozvíjaný, takže nemám nádej, že sa stanem jedným z Božieho ľudu?“ Je nesprávne takto premýšľať. Aby si sa stal jedným z Božieho ľudu, musíš mať životné skúsenosti a musíš byť niekým, kto sa podriaďuje Bohu. Nezáleží na tom, či si vodca, pracovník alebo obyčajný nasledovník. Každý, kto vlastní pravdu-reality, je jedným z Božieho ľudu. Aj keď si vodca alebo pracovník, ak ti chýbajú pravda-reality, si stále robotník. V skutočnosti na ľuďoch, ktorí sú povýšení a rozvíjaní, nie je nič zvláštne. Jediná vec, ktorou sa líšia od ostatných, je, že majú priaznivejšie prostredie, priaznivejšie príležitosti a lepšie podmienky na vykonávanie konkrétnej práce zahŕňajúcej pravdu-princípy. Aj keď väčšina práce, ktorú vykonávaš, zahŕňa určitú profesiu, ak neexistujú žiadne pravda-princípy, ktorými by sa regulovala a preverovala, potom povinnosť, ktorú konáš, nebude v súlade s princípmi a ty len pracuješ a určite nezískaš Božie schválenie. Aké sú požiadavky Božieho domu na rôznych talentovaných ľudí, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní? Aby ich Boží dom povýšil a rozvíjal, musia to byť prinajmenšom ľudia so svedomím a rozumom, ľudia, ktorí dokážu prijať pravdu, ľudia, ktorí verne konajú svoju povinnosť, a ľudia, ktorí sa dokážu podriadiť Božím ovládaniam a opatreniam, a prinajmenšom musia byť schopní prijať a podriadiť sa, keď čelia orezávaniu. Účinok, ktorý majú dosiahnuť ľudia prechádzajúci rozvojom a výcvikom v Božom dome, nespočíva v tom, že sa môžu stať úradníkmi či šéfmi alebo viesť svorku, a nie je to ani to, že môžu radiť ľuďom v ich zmýšľaní, a samozrejme, už vôbec nie to, že majú lepšie odborné zručnosti alebo vyššiu úroveň vzdelania, alebo lepšiu povesť, alebo že ich možno spomínať jedným dychom s tými, ktorí sú vo svete známi svojimi odbornými schopnosťami či politickými úspechmi. Účinok, ktorý sa má dosiahnuť, je skôr ten, že chápu pravdu a žijú Božie slová a že sú to ľudia, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu. Keď prechádzajú výcvikom, sú schopní porozumieť pravde a pochopiť pravdu-princípy a lepšie spoznať, čo presne je viera v Boha a ako nasledovať Boha – to je nesmierne prospešné pre tých, ktorí sa usilujú o pravdu, aby dosiahli zdokonalenie. To je účinok a štandard, ktoré chce Boží dom dosiahnuť pri povyšovaní a rozvíjaní všetkých druhov talentovaných ľudí, a to je tiež najväčšia úroda, ktorú žnú tí, ktorí sú povýšení a použití.
Niektorí ľudia si plnia svoju povinnosť pomerne zodpovedne a Boží vyvolený ľud ich schvaľuje, takže ich cirkev rozvíja, aby sa stali vodcami alebo pracovníkmi. Po získaní postavenia začnú mať pocit, že vyčnievajú z davu, a myslia si: „Prečo si Boží dom vybral práve mňa? Nie je to preto, že som lepší ako vy všetci?“ Neznie to, akoby to povedalo dieťa? Je to nezrelé, smiešne a naivné. V skutočnosti nie si ani o kúsok lepší ako ostatní ľudia. Je to len preto, že spĺňaš kritériá na to, aby ťa Boží dom rozvíjal. To, či dokážeš uniesť túto zodpovednosť, dobre konať túto povinnosť alebo dokončiť toto poverenie, je už iná vec. Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a rozvíjanie je iba povýšením a rozvíjaním v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho určil vopred a považoval za hodný. Jeho povýšenie a rozvíjanie jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na rozvíjanie. A konečný výsledok tohto rozvíjania závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu. Takže keď niekoho v cirkvi povýšia a rozvíjajú, aby sa stal vodcom, je povýšený a rozvíjaný len v priamom zmysle slova; neznamená to, že ako vodca už je na požadovanej úrovni a kompetentný, že už dokáže vykonávať vodcovskú prácu a môže konať skutočnú prácu – tak to nie je. Väčšina ľudí nedokáže tieto veci prezrieť a na základe svojich domnienok si cení tých, ktorí boli povýšení. To je chyba. Skutočne vlastnia tí, ktorí sú povýšení, pravdu-realitu bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha? Nie nevyhnutne. Dokážu uskutočniť pracovné opatrenia Božieho domu? Nie nevyhnutne. Majú zmysel pre zodpovednosť? Sú verní? Dokážu sa podriadiť? Keď narazia na problém, dokážu hľadať pravdu? Nič z toho nie je známe. Majú títo ľudia bohabojné srdce? A aké veľké sú ich bohabojné srdcia? Keď niečo robia, dokážu sa vyhnúť nasledovaniu vlastnej vôle? Dokážu hľadať Boha? Keď vykonávajú vodcovskú prácu, dokážu často predstupovať pred Boha, aby hľadali Jeho úmysly? Dokážu priviesť ľudí do pravdy-reality? Určite to nedokážu. Neabsolvovali výcvik a nemajú dostatok skúseností, takže tieto veci nedokážu. Preto povýšenie a výchova niekoho neznamená, že tento človek už chápe pravdu, ani to, že už dokáže konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. Čo je teda cieľom a významom povýšenia a rozvíjania človeka? Ide o to, že tento človek je ako jednotlivec povýšený, aby mohol praktizovať a aby bol špeciálne polievaný a vycvičený, a tak mohol pochopiť pravdu-princípy a princípy, prostriedky a metódy, ako robiť rôzne veci a riešiť rôzne problémy, ako aj to, ako riešiť rôzne typy prostredí a ľudí, s ktorými sa stretáva, a ako k nim pristupovať v súlade s Božími úmyslami a spôsobom, ktorý chráni záujmy Božieho domu. Súdiac na základe týchto bodov, sú talentovaní ľudia, ktorých Boží dom povýšil a rozvíjal, primerane schopní vykonávať svoju prácu a dobre konať svoju povinnosť počas obdobia povyšovania a rozvíjania alebo pred povýšením a rozvíjaním? Samozrejme, že nie. Je teda nevyhnutné, aby títo ľudia počas obdobia rozvíjania zažili orezávanie, súdenie a napomínanie, odhalenie a dokonca prepustenie; je to normálne, to je výcvik a rozvíjanie. Ľudia nesmú mať žiadne vysoké očakávania ani nerealistické požiadavky na tých, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní; bolo by to voči nim nerozumné a nespravodlivé. Môžete dohliadať na ich prácu. Ak počas ich práce objavíte problémy alebo veci, ktoré porušujú princípy, môžete na tento problém upozorniť a hľadať pravdu, aby ste tieto záležitosti vyriešili. Čo by ste nemali robiť, je súdiť ich a odsudzovať, útočiť na nich alebo ich vylučovať, pretože sú práve v období kultivácie a nemali by byť vnímaní ako ľudia, ktorí boli zdokonalení, a už vôbec nie ako ľudia, ktorí sú bez chyby, ani ako ľudia, ktorí majú pravdu-realitu. Rovnako ako vy, sú len v období výcviku. Rozdiel je v tom, že preberajú viac práce a zodpovednosti ako obyčajní ľudia. Majú zodpovednosť a povinnosť konať viac práce: musia zaplatiť vyššiu cenu, zniesť viac útrap, vynaložiť viac duševného úsilia, riešiť viac problémov, znášať viac kritiky od ľudí a samozrejme musia tiež vynaložiť väčšie úsilie, a – v porovnaní s obyčajnými ľuďmi, ktorí si konajú svoje povinnosti – musia o niečo menej spať, užívať si o niečo menej dobrých vecí a neklebetiť toľko. V tomto sú špeciálni; okrem toho sú rovnakí ako ktokoľvek iný. Čo tým chcem povedať? Chcem, aby všetci vedeli, že musia správne pristupovať k rôznym typom talentovaných ľudí povýšených a rozvíjaných v Božom dome. Nesmú na nich klásť prísne požiadavky a, samozrejme, nesmú o nich mať ani nerealistické názory. Je hlúpe si ich nadmerne ceniť a vzhliadať k nim; je neľudské a nerealistické klásť na nich prehnane prísne požiadavky. Aký je teda najrozumnejší spôsob, ako k nim pristupovať? Považovať ich za obyčajných ľudí, a keď potrebujete niekoho vyhľadať v súvislosti s problémom, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, učiť sa zo vzájomných silných stránok a jeden druhého dopĺňať. Okrem toho je zodpovednosťou každého dohliadať na vodcov a pracovníkov, či robia skutočnú prácu a či dokážu používať pravdu na riešenie problémov; to sú štandardy a princípy na meranie, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni. Ak je vodca alebo pracovník schopný riešiť všeobecné problémy a vyrovnať sa s nimi, potom je spôsobilý. No ak nedokáže zvládnuť a vyriešiť ani bežné problémy, nie je spôsobilý byť vodcom alebo pracovníkom a musí byť rýchlo odvolaný zo svojej pozície. Treba vybrať niekoho iného a dielo Božieho domu sa nesmie zdržiavať. Zdržiavanie diela Božieho domu znamená ubližovať sebe a ostatným; nie je to dobré pre nikoho.
Niektorých ľudí cirkev povyšuje a rozvíja, dostávajú dobrú príležitosť na výcvik. Je to niečo dobré. Dá sa povedať, že Boh ich pozdvihol a obdaril milosťou. Ako by teda mali konať svoju povinnosť? Prvým princípom, ktorým by sa mali riadiť, je pochopiť pravdu – keď pravde nerozumejú, musia ju hľadať a ak jej ani po samostatnom hľadaní nerozumejú, môžu si nájsť niekoho, kto pravde rozumie, s kým budú hovoriť v duchovnom spoločenstve a hľadať, vďaka čomu bude riešenie problému rýchlejšie a včasnejšie. Ak sa sústredíš len na to, aby si trávil viac času čítaním Božích slov osamote a aby si trávil viac času uvažovaním o týchto slovách s cieľom dosiahnuť pochopenie pravdy a vyriešiť problém, je to príliš pomalé; ako sa hovorí: „Pomalé prostriedky nemôžu riešiť naliehavé potreby.“ Ak chcete dosiahnuť rýchly pokrok, pokiaľ ide o pravdu, musíte sa naučiť spolupracovať v harmónii s ostatnými, klásť viac otázok a viac hľadať. Len potom bude váš život rýchlo rásť a problémy budete schopní riešiť pohotovo bez akéhokoľvek zdržania. Keďže si bol práve povýšený a stále si v skúšobnej dobe a pravde ešte skutočne nerozumieš ani nemáš pravdu-realitu – keďže ti ešte stále chýba toto duchovné postavenie – nemysli si, že tvoje povýšenie znamená, že máš pravdu-realitu; nie je to tak. Na povýšenie a rozvíjanie ťa vybrali iba preto, lebo máš zmysel pre bremeno voči práci a máš kvalitu vodcu. Takýto rozum by si mal mať. Ak po povýšení a po tom, čo sa staneš vodcom alebo pracovníkom, začneš presadzovať svoje postavenie a veriť, že si niekým, kto sa usiluje o pravdu, a že máš pravdu-realitu – a ak sa tváriš, že rozumieš a že si duchovný bez ohľadu na to, aké problémy majú bratia a sestry –, potom je to hlúpy spôsob bytia, rovnaký ako u pokryteckých farizejov. Musíš hovoriť a konať pravdivo. Keď nerozumieš, môžeš sa opýtať iných alebo hľadať duchovné spoločenstvo u Zhora – na tom nie je nič zahanbujúce. Dokonca aj keď sa nepýtaš, Zhora bude stále poznať tvoje pravé duchovné postavenie a bude vedieť, že ti chýba pravda-realita. Hľadanie a duchovné spoločenstvo je to, čo by si mal robiť; to je rozum, ktorý by sa mal nachádzať v normálnej ľudskej prirodzenosti, a princíp, ktorého by sa mali držať vodcovia a pracovníci. Nie je to niečo, za čo sa treba hanbiť. Ak si myslíš, že keď si raz vodcom, je trápne nerozumieť princípom alebo neustále klásť iným ľuďom alebo Zhora otázky a bojíš sa, že sa na teba ostatní budú pozerať zvrchu, a potom sa v dôsledku toho pretvaruješ a predstieraš, že všetkému rozumieš, že všetko vieš, že máš pracovnú schopnosť, že môžeš vykonávať akúkoľvek cirkevnú prácu a nepotrebuješ nikoho, kto by ti pripomínal alebo bol s tebou v duchovnom spoločenstve, ani nikoho, aby ťa zaopatroval alebo ťa podporoval, potom je to nebezpečné a si príliš arogantný a samospravodlivý, príliš ti chýba rozum. Nepoznáš ani svoju vlastnú mieru – nerobí to z teba popleteného človeka? Takí ľudia v skutočnosti nespĺňajú kritériá na to, aby ich Boží dom povyšoval a rozvíjal, a skôr či neskôr budú prepustení a vyradení. A tak by si mal každý vodca alebo pracovník, ktorý bol práve povýšený, jasne uvedomiť, že nemá pravdu-realitu; mal by mať toto sebauvedomenie. Teraz si vodca alebo pracovník nie preto, že ťa vymenoval Boh, ale preto, lebo ťa povýšili iní vodcovia a pracovníci alebo ťa zvolil Boží vyvolený ľud; to neznamená, že máš pravdu-realitu a skutočné duchovné postavenie. Keď to pochopíš, budeš mať trochu rozumu, čo je rozum, ktorý vodcovia a pracovníci musia mať. Už rozumiete? (Áno.) Ako presne by ste teda mali vykonávať prácu? Ako by ste mali uviesť do praxe harmonickú spoluprácu? Ako by ste mali hľadať pravdu, aby ste vyriešili problémy, s ktorými sa stretnete? Tieto veci treba pochopiť. Ak sa odhalia skazené povahy, hľadajte pravdu a čo najskôr ich vyriešte. Ak sa nevyriešia včas a ovplyvnia vašu prácu, je to problém. Ak sa nevyznáte v nejakej profesii, mali by ste sa tiež bezodkladne začať učiť. Keďže niektoré povinnosti zahŕňajú odborné znalosti, ak rozumiete len pravde bez toho, aby ste ovládali akékoľvek odborné znalosti, ovplyvní to aj výsledky vašej práce. Prinajmenšom musíte pochopiť niektoré základné odborné znalosti a rozumieť im, aby ste mohli byť efektívni pri sledovaní a usmerňovaní práce ľudí. Ak ste zbehlí len v profesii, ale nerozumiete pravde, vo vašej práci budú takisto nedostatky, takže sa budete musieť usilovať aj o pravdu a spolupracovať s ľuďmi, ktorí rozumejú pravde, aby ste svoju povinnosť konali náležite. Len preto, že ovládaš odborné zručnosti alebo určitú oblasť vedomostí, neznamená to, že si schopný robiť veci podľa princípov, preto je nevyhnutné hľadať duchovné spoločenstvo s ľuďmi, ktorí rozumejú pravde – to je princíp, ktorého by ste sa mali držať. Nech robíte čokoľvek, nesmiete sa pretvarovať. Si v období výcviku a rozvíjania, máš skazenú povahu a vôbec nerozumieš pravde. Povedzte mi, vie Boh o týchto veciach? (Áno.) Nevyzeral by si teda hlúpo, keby si sa pretvaroval? Chcete byť hlúpi ľudia? (Nie, nechceme.) Ak nechcete byť hlúpi ľudia, akými ľuďmi by ste mali byť? Buďte ľuďmi s rozumom, ľuďmi, ktorí dokážu pokorne hľadať pravdu a dokážu prijať pravdu. Nepretvarujte sa, nebuďte pokryteckými farizejmi. To, čo vieš, sú len nejaké odborné znalosti, nie sú to pravda-princípy. Musíš nájsť spôsob, ako na základe pochopenia pravdy-princípov vhodne využiť svoje odborné prednosti a uplatniť svoje nadobudnuté vedomosti a poznatky. Nie je to princíp? Nie je to cesta praktizovania? Keď sa to naučíš robiť, budeš mať cestu, ktorou sa môžeš vydať, a budeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Nech robíš čokoľvek, nebuď tvrdohlavý a nepretvaruj sa. Byť tvrdohlavý a pretvarovať sa nie je rozumný spôsob konania. Je to skôr najhlúpejší spôsob konania. Ľudia, ktorí žijú podľa svojich skazených pováh, sú najhlúpejší ľudia. Len tí, ktorí hľadajú pravdu a riešia záležitosti podľa pravdy-princípov, sú najmúdrejší ľudia.
Máte teraz vďaka tomuto duchovnému spoločenstvu správne chápanie a názor, pokiaľ ide o povyšovanie a rozvíjanie všetkých druhov talentovaných ľudí Božím domom? (Áno.) Teraz, keď máte na to správny názor, môžete zaujať správny prístup voči týmto ľuďom? Musíte zaujať správny prístup voči ich silným stránkam, ako aj voči nedostatkom a slabinám, ktoré majú v oblastiach svojej ľudskej prirodzenosti, práce, profesie a rôznych ďalších aspektov – ku všetkým týmto veciam treba pristupovať správne. Okrem toho, bez ohľadu na to, či ste povýšení a rozvíjaní na vodcov alebo pracovníkov, alebo či ste talentovaní jednotlivci v rôznych profesiách, všetci ste obyčajní, všetkých vás skazil satan a nikto z vás nerozumie pravde. Takže nikto z vás by sa nemal pretvarovať ani skrývať; namiesto toho by ste sa mali naučiť otvoriť sa v duchovnom spoločenstve. Ak nerozumiete, tak priznajte, že nerozumiete. Ak neviete, ako niečo urobiť, tak priznajte, že to neviete. Bez ohľadu na to, aké problémy alebo ťažkosti vzniknú, každý by mal spoločne hovoriť v duchovnom spoločenstve a hľadať pravdu, aby našiel riešenie. Pred pravdou je každý človek ako nemluvňa, každý človek je zbedačený, úbohý a nemá vôbec nič. To, čo ľudia potrebujú urobiť, je podriadiť sa pravde, mať pokorné a túžiace srdce, hľadať a prijať pravdu a potom praktizovať pravdu a dosiahnuť podriadenosť Bohu. Týmto spôsobom môžu ľudia vstúpiť do reality pravdy Božích slov pri vykonávaní svojich povinností a vo svojich skutočných životoch. Pred pravdou sú si všetci rovní. Tí, ktorí sú povýšení a rozvíjaní, nie sú oveľa lepší ako ostatní. Každý zažíva Božie dielo približne rovnako dlho. Tí, ktorí neboli povýšení a rozvíjaní, by sa mali pri konaní svojich povinností tiež usilovať o pravdu. Nikto nesmie ostatným odopierať právo usilovať sa o pravdu. Niektorí ľudia sú vo svojom úsilí o pravdu horlivejší a majú určitú kvalitu, takže sú povýšení a rozvíjaní. Dôvodom sú potreby práce Božieho domu. Prečo má teda Boží dom také princípy na povyšovanie a používanie ľudí? Keďže existujú rozdiely v kvalite a charaktere ľudí a každý človek si vyberá inú cestu, vedie to k rôznym výsledkom vo viere ľudí v Boha. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú spasení a stávajú sa ľuďmi kráľovstva, zatiaľ čo tí, ktorí pravdu vôbec neprijímajú a ktorí nie sú verní pri konaní svojej povinnosti, sú vyradení. Boží dom rozvíja a používa ľudí na základe toho, či sa usilujú o pravdu a či sú verní pri konaní svojej povinnosti. Existuje v Božom dome rozdiel v hierarchii rôznych ľudí? Zatiaľ neexistuje hierarchia z hľadiska pozícií, hodnoty, postavenia alebo oficiálnej pozície rôznych ľudí. Aspoň v období, keď Boh pracuje na spáse a vedení ľudí, neexistuje rozdiel medzi hodnosťami, pozíciami, hodnotou alebo postavením rôznych ľudí. Jediné, čo sa líši, je deľba práce a vykonávané roly v rámci povinností. Samozrejme, počas tohto obdobia sú niektorí ľudia výnimočne povyšovaní a rozvíjaní, aby vykonávali niektoré špeciálne práce, zatiaľ čo niektorí ľudia takéto príležitosti nedostávajú z rôznych dôvodov, ako sú problémy s ich kvalitou alebo rodinným prostredím. No vari Boh nespasí tých, ktorí takéto príležitosti nedostali? Nie je to tak. Sú ich hodnota a pozícia nižšie ako hodnota a pozícia iných? Nie. Pred pravdou sú si všetci rovní, každý má možnosť usilovať sa o pravdu a získať ju a Boh s každým zaobchádza spravodlivo a rozumne. V ktorom bode sú badateľné rozdiely v pozíciách, hodnote a postavení ľudí? Je to vtedy, keď ľudia prídu na koniec svojej cesty a Božie dielo sa skončí a konečne sa vytvorí záver o postojoch a názoroch, ktoré každý človek prejavil v procese usilovania sa o spásu a pri konaní svojej povinnosti, ako aj o ich rôznych prejavoch a postojoch k Bohu – to znamená, keď bude v Božej zápisnici úplný záznam – v tom čase, pretože výsledky a konečné osudy ľudí budú rôzne, budú aj rozdiely v ich hodnote, pozíciách a postavení. Až vtedy bude možné všetky tieto veci zazrieť a približne určiť, zatiaľ čo teraz sú všetci rovnakí. Pochopili ste? Tešíte sa na ten deň? Či sa naň tešíte a zároveň sa ho bojíte? To, na čo sa tešíte, je, že v ten deň bude konečne výsledok a že ste sa napriek všetkým ťažkostiam konečne dožili toho dňa; a to, čoho sa bojíte, je, že ste po ceste nešli správne, že ste cestou padli a zlyhali a že konečný výsledok bude neuspokojivý, horší, ako si predstavujete a očakávate – aké by to bolo smutné, bolestivé a aké by to bolo sklamanie! Nemysli tak ďaleko dopredu, nie je to praktické. Najprv sa pozri na to, čo máš pred očami, kráčaj správne po ceste, ktorú máš pod nohami, dobre vykonávaj prácu, ktorú máš v rukách, a plň si povinnosti a zodpovednosti, ktoré ti Boh zveril. To je najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Pochopte pravdu a princípy konania svojej povinnosti, ktoré by ste mali pochopiť práve teraz, a hovorte o nich v duchovnom spoločenstve, kým nebudú krištáľovo jasné – aby ste ich mali v mysli premyslené a aby ste vo všetkom, čo robíte, jasne a presne vedeli, aké sú princípy – a zaistite, že neporušujete princípy, neodchyľujete sa od nich, nespôsobujete narušenia a vyrušenia a nerobíte nič, čo poškodzuje záujmy Božieho domu – toto všetko je to, do čoho by ste mali vstúpiť práve teraz. Nie je potrebné, aby sme hovorili o niečom, čo je ďalej v budúcnosti, a ani nie je potrebné, aby ste sa na to pýtali alebo o tom premýšľali. Je zbytočné myslieť tak ďaleko dopredu – to nie je to, o čom by si mal premýšľať. Niektorí sa môžu pýtať: „Prečo by sme o tom nemali premýšľať? Stav pohromy je teraz taký veľký, nie je čas, aby sme o takýchto veciach premýšľali?“ Je čas? Ovplyvňuje skutočnosť, že pohroma je veľká, tvoj vstup do pravdy? (Nie, neovplyvňuje.) Stav pohromy je taký veľký, a predsa, usporadúvam niekedy zhromaždenia alebo kážem špeciálne o pohrome? Nikdy sa nezameriavam na záležitosť pohromy, vždy hovorím len o pravde, aby ste mohli pochopiť pravdu a pochopiť Božie úmysly a aby ste pochopili, ako dobre konať svoju povinnosť a ako vstúpiť do pravdy-reality. V dnešnej dobe niektorí ľudia ani nerozumejú, čo je pravda-realita a čo sú učenia. Každý deň len omieľajú tých pár slov a učení a prázdnych rečí, a predsa majú pocit, že vstúpili do pravdy-reality. Ja sa o nich trápim, ale oni sami sa netrápia. Stále premýšľajú o tých vzdialených veciach v budúcnosti – premýšľať o týchto veciach nie je praktické.
Cieľom povyšovania a rozvíjania všetkých druhov talentovaných ľudí nie je urobiť z nich aktívnych ľudí ani plánovať, aby sa v budúcnosti stali nejakou oporou, ale dať niektorým ľuďom, ktorí sa relatívne viac usilujú o pravdu a spĺňajú kritériá na povýšenie a rozvíjanie, príležitosť na výcvik vo vhodných prostrediach a za priaznivejších podmienok. Najdôležitejšie je, aby boli schopní porozumieť Božím slovám, pochopiť pravdu a vstúpiť do pravdy-reality. Nie je to to, čo by ľudia mali dosiahnuť vierou v Boha? Nie je to to, čo by ľudia mali získať vierou v Boha? Čo je hlavná vec, o ktorú by ste sa mali práve teraz usilovať, aby ste vstúpili do pravdy-reality? Máte na to nejaké plány alebo kroky? Poviem vám trik, ktorý je jednoduchý, ľahký a rýchly. Jednoducho povedané, vstup do pravdy-reality je vlastne praktizovanie pravdy. Aby ste mohli praktizovať pravdu, treba sa najprv vysporiadať so svojimi skazenými povahami. Aký je najrýchlejší východiskový bod na vyriešenie svojich skazených pováh? Pre vás je najjednoduchší, najrýchlejší a najmenej problematický spôsob najprv vyriešiť problém povrchnosti pri konaní svojej povinnosti a riešiť svoje skazené povahy krok za krokom. Ako dlho by vám mohlo trvať, kým to vyriešite? Máte plán? Väčšina ľudí nemá plán, len si to stále v mysli premietajú bez toho, aby vedeli, kedy s tým oficiálne začať. Hoci vedia, že sú povrchní, jednoducho sa nepustia do riešenia a nemajú žiadne konkrétne riešenie. Byť lenivý pri konaní svojej povinnosti, nebyť dôkladný, byť nezodpovedný a nebrať to vážne – to všetko sú prejavy povrchnosti. Prvým krokom je vyriešiť problém povrchnosti. Druhým krokom je vyriešiť problém konania podľa vlastnej vôle. Pokiaľ ide o ostatné veci, ako je občasné nečestné rozprávanie alebo odhaľovanie klamlivých či arogantných pováh, tými sa zatiaľ nezaoberajte. Nie je praktickejšie a efektívnejšie najprv sa zaoberať povrchnosťou a konaním podľa vlastnej vôle? Nie sú tieto dva problémy najľahšie spozorovateľné? Nie je ľahké ich vyriešiť? (Áno.) Uvedomuješ si, keď si povrchný? Uvedomuješ si, keď premýšľaš o tom, že budeš lenivý? Uvedomuješ si, keď premýšľaš o tom, že budeš robiť úskoky alebo budeš ľstivý a budeš slúžiť sám sebe prostredníctvom podvodov? (Áno.) Ak si to uvedomuješ, potom je ľahké to vyriešiť. Začni riešením problémov, ktoré ľahko odhalíš a ktorých si si vnútorne vedomý. Byť povrchný pri konaní svojej povinnosti je veľmi zrejmý a bežný problém, ale je to aj neústupný problém, ktorý je naozaj ťažké vyriešiť. Pri konaní povinnosti sa človek musí naučiť byť svedomitý, dôsledný, dôkladný a zodpovedný a konať ju s nohami pevne na zemi. To znamená, že musí postupovať krok za krokom. Človek musí vynaložiť všetku svoju silu, aby túto povinnosť konal dobre, až kým nie je spokojný s tým, ako ju vykonal. Ak niekto nerozumie pravde, mal by hľadať princípy a konať podľa nich a Božích požiadaviek; mal by ochotne vynakladať viac úsilia, aby konal svoju povinnosť dobre, a nikdy ju nekonať povrchne. Iba takýmto praktizovaním môže človek pociťovať pokoj v srdci bez toho, aby mal výčitky svedomia. Je ľahké vyriešiť povrchnosť? Pokiaľ máš svedomie a rozum, môžeš to vyriešiť. Najprv sa musíš modliť k Bohu: „Bože, začínam svoju povinnosť. Ak budem povrchný, prosím Ťa, disciplinuj ma a pokarhaj ma v mojom srdci. Prosím Ťa tiež, veď ma, aby som svoju povinnosť konal dobre a nebol povrchný.“ Praktizuj takto každý deň a uvidíš, ako dlho potrvá, kým sa problém tvojej povrchnosti vyrieši, kým budeš mať menej povrchných stavov, menej nečistôt vo svojej povinnosti a kým sa zlepšia tvoje skutočné výsledky a zvýši tvoja efektivita pri vykonávaní tvojej povinnosti. Vykonávať svoju povinnosť bez povrchnosti – je to niečo, čo človek dokáže dosiahnuť spoliehaním sa na seba? Keď si povrchný, dokážeš to ovládať? (Nie je to ľahké.) Je to teda zložité. Ak je pre vás naozaj ťažké to ovládať, potom máte veľký problém! Aké veci teda dokážete robiť bez povrchnosti? Niektorí ľudia sú veľmi vyberaví v tom, čo jedia; ak jedlo nie je podľa ich chuti, celý deň nemajú dobrú náladu. Niektoré ženy sa rady pekne obliekajú a maľujú; neunikne im ani jediný prameň vlasov. Niektorí ľudia sú dobrí v podnikaní; starostlivo počítajú každý cent. Ak budete konať s takýmto svedomitým postojom, môžete sa vyhnúť povrchnosti. Najprv vyriešte problém povrchnosti, potom vyriešte problém konania podľa vlastnej vôle. Konanie podľa vlastnej vôle je bežný problém a je to ďalší, ktorý si ľudia môžu v sebe ľahko uvedomiť. S trochou uvažovania nad sebou samým si človek môže uvedomiť, že koná podľa vlastnej vôle, čo nie je v súlade s pravdou-princípmi. Problémy, ktoré si ľudia dokážu uvedomiť, sa dajú ľahko vyriešiť. Najprv sa zamerajte na riešenie týchto dvoch problémov – jedným je problém povrchnosti a druhým konanie podľa vlastnej vôle. Snažte sa do roka alebo dvoch dosiahnuť výsledky, aby ste v ničom, čo robíte, neboli povrchní, nekonali podľa vlastnej vôle ani s nečistotami svojej vôle. Keď sa tieto dva problémy vyriešia, nebudete ďaleko od vykonávania svojej povinnosti spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. A ak nedokážete vyriešiť ani tie, potom ste stále ďaleko od podriadenosti Bohu alebo od brania ohľadu na Jeho úmysly – vôbec ste sa nedotkli ani len povrchu tejto veci.