Dnes budeme pokračovať s duchovným spoločenstvom na tému zodpovedností vodcov a pracovníkov a rôznych prejavov falošných vodcov. Na poslednom zhromaždení sme si v duchovnom spoločenstve hovorili o šiestom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Aký je hlavný obsah tohto bodu? (Šiesty bod: Povyšovať a rozvíjať všetky druhy spôsobilých talentov, aby všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, mohli mať príležitosť na výcvik a čo najskôr vstúpiť do pravdy-reality.) Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili hlavne o princípoch Božieho domu pre povyšovanie a rozvíjanie ľudí a o tom, prečo to Boží dom robí. Tiež sme rozobrali problémy, ktoré sa pri povyšovaní a rozvíjaní rôznych druhov talentovaných ľudí objavujú u falošných vodcov. Aké sú teda hlavné prejavy falošných vodcov v týchto dvoch bodoch? Prečo hovoríme, že sú to falošní vodcovia? Sú to hlavne dva aspekty. Jedným z nich je, že falošní vodcovia nerozumejú princípom povyšovania, rozvíjania a používania rôznych druhov ľudí ani tieto princípy nehľadajú. Nevedia, ktoré aspekty kvality sú u ľudí dôležité ani ktoré kritériá je dôležité spĺňať, aby sa stali vodcami alebo pracovníkmi. V dôsledku toho používajú ľudí bez rozdielu na základe svojich vlastných predstáv a domnienok. Ďalším vážnym problémom je, že keď týchto ľudí povýšia, rozvinú a použijú, tak už ďalej nesledujú ani nekontrolujú ich prácu a nezisťujú, ako sa im darí, či vykonávajú skutočnú prácu, či si dokážu plniť svoje zodpovednosti, aký je ich charakter alebo či títo ľudia vykonávajú povinnosti, ktoré sú pre nich vhodné. Nevenujú pozornosť tomu, či sú ľudia, ktorých povyšujú, rozvíjajú a používajú, na požadovanej úrovni a v súlade s princípmi, a nikdy tieto veci nekontrolujú. Falošní vodcovia si myslia, že ide len o povýšenie ľudí, pridelenie práce a nič viac a že tým sú ich zodpovednosti splnené. Presne takto falošní vodcovia pracujú a taký je aj ich postoj a pohľad na vec pri práci. Môžu teda tieto dva hlavné prejavy falošných vodcov dokázať, že si neplnia ani nemôžu plniť svoje zodpovednosti, pokiaľ ide o povyšovanie, rozvíjanie a používanie ľudí? (Áno.) Falošní vodcovia nekontrolujú prácu ani nepozorujú rôzne druhy ľudí a už vôbec nie sú dôslední, pokiaľ ide o pravdu, princípy a porovnávanie prejavov a stavov rôznych druhov ľudí s pravdami, ktorým rozumejú, a s princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom. Navyše nedokážu rozlíšiť, či sú ľudské prirodzenosti a silné stránky rôznych druhov ľudí v súlade s požadovanými princípmi Božieho domu pre používanie ľudí, takže sú obzvlášť zmätení a nedbalí, pokiaľ ide o povyšovanie a používanie ľudí a prideľovanie práce, robia všetko len mechanicky a podľa vlastných predstáv a domnienok vykonávajú povrchnú prácu. Ak je to tak, dokážu za týchto okolností falošní vodcovia rozumne a vhodne používať rôzne druhy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok? (Nie, nedokážu.) Nateraz odložme bokom, aká je ich kvalita. Už len pohľad na ich postoj k práci, na spôsoby a metódy, akými ju vykonávajú, na skutočnosť, že vôbec nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, ale len vybavujú všeobecné záležitosti a robia trochu tej povrchnej, aby sa ukázali, a na skutočnosť, že vôbec nekonajú prácu poskytovania pravdy ľuďom a nevedia, ako používať pravdu na riešenie problémov, stačí na to, aby sa dokázalo, že falošní vodcovia nedokážu vykonávať skutočnú prácu cirkvi. Už len na základe toho, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, nevenujú sa do hĺbky bratom a sestrám, aby vyriešili ich skutočné problémy, a namiesto toho sa správajú povýšenecky a vydávajú rozkazy, možno potvrdiť, že nie sú schopní dobrého vykonávania všetkých aspektov cirkevnej práce s cieľom povyšovať a rozvíjať ľudí pre Boží dom.

Siedmy bod: Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý (prvá časť)

Rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti

Ako chápete, ako usporiadať a používať rôzne druhy ľudí? (Boží dom má rôzne požadované štandardy pre rôzne druhy ľudí, ktorí sú povyšovaní a rozvíjaní, a ľudia by mali byť povyšovaní a používaní podľa princípov a štandardov Božieho domu pre povyšovanie ľudí. Ak sa niektorí ľudia hodia na to, aby boli vodcami a pracovníkmi, mali by byť rozvíjaní ako vodcovia, pracovníci a nadriadení, a ak niektorí ľudia majú odborné prednosti v určitej oblasti, mala by sa im prideliť povinnosť podľa ich odborných predností, aby sa dosiahlo ich rozumné pridelenie a využitie.) Chce niekto niečo dodať? (Ďalšia vec je posudzovanie ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti. Ak je niečia ľudská prirodzenosť relatívne dobrá, miluje pravdu a má schopnosť chápať, potom je kandidátom na povýšenie a rozvíjanie. A ak je jeho ľudská prirodzenosť priemerná, ale má isté prednosti a môže v Božom dome konať povinnosť a poskytovať službu, tak aj tomuto typu človeka možno prideliť vhodnú povinnosť na základe jeho predností, aby sa čo najlepšie využil. No ak je to skôr človek so zlou ľudskou prirodzenosťou a môže spôsobovať narušenia a vyrušenia, potom by jeho konanie povinnosti bolo viac na škodu ako na úžitok, takže nie je vhodné prideľovať mu povinnosť.) Ak sa ľudia rozlišujú na základe ich ľudskej prirodzenosti a pokiaľ nie sú zlí, nespôsobujú narušenia ani vyrušenia a sú schopní konať povinnosť, tak sú v súlade s princípmi Božieho domu pre používanie ľudí. Okrem zlých ľudí a zlých duchov však nemožno použiť aj ďalší typ ľudí, a to tých, ktorí majú nedostatočnú inteligenciu a ktorí teda nič nedosiahnu, nie sú schopní nič urobiť, nedokážu sa naučiť profesiu, nezvládnu jednoduché všeobecné záležitosti a neporadia si ani s fyzickou prácou. Ľudí s nedostatočnou inteligenciou a ľudskou prirodzenosťou nemožno použiť. Ktorí ľudia patria do tejto kategórie ľudí s nedostatočnou inteligenciou? Tí, ktorí nerozumejú ľudskej reči, ktorým chýba čisté chápanie, ktorí si vždy zle vysvetľujú veci, mýlia sa a na otázky odpovedajú od veci a ktorí sú rovnakého druhu ako hlupáci alebo mentálne postihnutí ľudia – títo všetci nemajú dostatočnú inteligenciu. A potom sú tu aj extrémne absurdní ľudia, ktorí chápu všetky druhy vecí inak ako normálni ľudia a tiež majú problém s inteligenciou. Zahŕňa nedostatočná inteligencia aj neschopnosť čokoľvek sa naučiť? (Áno, zahŕňa.) Počíta sa teda neschopnosť naučiť sa písať články za nedostatočnú inteligenciu? (Nie, nepočíta.) Ľudia tohto druhu sa nepočítajú. Napríklad neschopnosť naučiť sa spievať a tancovať, naučiť sa pracovať s počítačom alebo sa naučiť cudzí jazyk sa nepočíta za nedostatočnú inteligenciu. Neschopnosť naučiť sa, aké veci teda naznačujú nedostatočnú inteligenciu? Napríklad niektorí ľudia majú nejaké vedomosti, ale nedokážu sa naučiť, ako formulovať svoje myšlienky, keď sa s niekým rozprávajú. Keď teda takíto ľudia veria v Boha, môžu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, modliť sa a normálne komunikovať s ostatnými? (Nie, nemôžu.) Keď majú na mysli nejakú myšlienku alebo sú v nejakom stave a chcú sa otvoriť, hovoriť o nich s ľuďmi a hľadať cestu k riešeniu, celé dni o tom premýšľajú a nevedia, kde začať alebo ako sa vyjadriť. Len čo prehovoria, sú zmätení a hovoria popletene, akoby ich neposlúchali vlastné ústa a rozleteli sa im myšlienky. Napríklad im povieš: „Dnes je pekné počasie a svieti slnko,“ a oni odpovedia: „Včera pršalo a na tamtej ceste bola autonehoda.“ Nie sú na rovnakej vlne ako tí, s ktorými sa rozprávajú. Má takýto človek nedostatočnú inteligenciu? (Áno, má.) Napríklad ak ho bolí hlava a ty sa ho opýtaš, čo mu je, povie, že ho trochu bolí srdce. Tá odpoveď nesúvisí s otázkou, však? (Áno, nesúvisí.) Je za tým prinízka inteligencia a takýchto ľudí je veľmi veľa. Môžete uviesť príklad? (Niektorí ľudia pri odpovedaní na otázky vždy odbočia od témy a jednoducho nedokážu pochopiť, čo sa ich ostatní pýtajú.) Časté odbočovanie od témy pri rozprávaní – to je nedostatočná inteligencia. No potom sú tu ľudia, ktorí pri rozprávaní nerozlišujú medzi svojimi a cudzími a niekedy sa pri rozprávaní zapredajú bez toho, aby si to uvedomili, a aj to je nedostatočná inteligencia. Napríklad niektorí bratia a sestry žijú s neveriacimi členmi rodiny, ktorí sa ich pýtajú: „Čo vám káže robiť váš boh?“ a odpovedia: „Boh, v ktorého veríme, je taký dobrý. Učí nás byť čestnými ľuďmi a to, že nikomu nesmieme klamať a musíme každému hovoriť pravdu.“ Navonok to síce znie, akoby svedčili o Božom diele, oslavovali Boha, vzbudzovali v poslucháčoch dobrý dojem o veriacich a podnecovali v nich dôveru, ale je to naozaj tak? Čo povedia neveriaci, keď to počujú? Povedia: „Keďže vám váš boh kázal byť čestnými ľuďmi, povedzte nám pravdu: Koľko peňazí má vaša cirkev? Kto jej dáva najviac darov? Kto je jej vodcom? Koľko miest na zhromaždenia máte?“ To by si zostal zaskočený, však? Nie sú takíto ľudia tupí? Prečo sa rozprávaš s diablami a neveriacimi o tom, že si čestný človek? V skutočnosti pred Bohom možno ani nie si taký čestný. Nezapredávaš sa teda tým, že to s neveriacimi berieš tak vážne? Nekopeš si tým jamu a nenastražuješ si pascu? Nie si hlupák? Keď niekomu otváraš svoje srdce alebo hovoríš úprimne, musíš brať do úvahy, s kým sa rozprávaš – ak je to diabol či satan, môžeš mu povedať, ako sa veci naozaj majú? Pokiaľ ide o takýchto ľudí, treba byť „múdry ako hady a neškodný ako holubice“ – to je Božie učenie pre ľudstvo. Hlupáci to však robiť nevedia. Vedia sa len držať predpisov a hovoriť veci ako: „My veriaci sme takí čestní a nikoho neklameme. Pozrite sa na vás neveriacich – ste plní lží, zatiaľ čo my všetci hovoríme čestne.“ A len čo povedia niečo čestné, ľudia proti nim majú páku. Nerozlišujú snáď medzi svojimi a cudzími? Majú vôbec všetkých päť pokope? Rozumejú niektorým učeniam, ale nevedia ich uplatniť. Vykrikujú nejaké heslá a potom majú pocit, že sú naozaj duchovní, myslia si, že rozumejú pravde a majú pravdu-realitu, a všade sa predvádzajú, ale nakoniec to satani a diabli využijú a použijú proti nim. To je nedostatočná inteligencia.

Práve sme hovorili o niekoľkých druhoch ľudí s nedostatočnou inteligenciou. Jeden druh sú tí, ktorí nerozumejú ľudskej reči a nedokážu pochopiť ani uchopiť podstatu a kľúčové body slov iných ľudí. Ďalší druh sú hlupáci, ktorí nič nedokážu dosiahnuť a bez ohľadu na to, ako to robia, nedokážu pochopiť princípy ani kľúčové myšlienky. Ďalší druh sú tí, ktorí majú na všetko extrémne bigotné a absurdné názory. A ešte ďalší druh sú tí, ktorí sa nič nedokážu naučiť a nedokážu sa naučiť ani len to, ako hovoriť, konverzovať alebo jasne vyjadriť svoje myšlienky a názory, aby im ostatní rozumeli. Hoci sú do istej miery gramotní, nedokážu si v hlave usporiadať myšlienky, hovoriť jasne, vyjadriť správne názory ani čokoľvek dosiahnuť. To všetko sú ľudia s nedostatočnou inteligenciou. Bez ohľadu na to, aké remeslá alebo zručnosti sa učia, stále nedokážu pochopiť princípy a pravidlá. Aj keď sa im občas isté remeslo alebo zručnosť podarí urobiť dobre, je to náhodou a nevedia, ako sa im to podarilo. A keď sa im to nabudúce nepodarí, tiež nevedia, prečo je to tak. Nedokážu sa nič naučiť ani sa v tom zdokonaliť. Ak sa od nich žiada, aby sa naučili remeslo alebo technickú zručnosť, bez ohľadu na to, ako dlho sa učia, pochopia len teóriu. Počúvali kázne toľko rokov, ale nepochopili pravdu. Ak sa od nich žiada, aby vzali tieto slová a tieto konkrétne výroky, o ktorých Boží dom často hovorí v duchovnom spoločenstve, a premenili ich na princíp a cestu praktizovania, nedokážu to, aj keby sa mali zodrať z kože, nech už ich človek učí akokoľvek. To potvrdzuje, že títo ľudia majú nedostatočnú inteligenciu. Keď niektorí ľudia robia určité činnosti, dosahujú presne rovnaké výsledky vo veku 50 alebo 60 rokov ako dosahovali v tridsiatke a nerobia nijaký pokrok. Za celý život sa úspešne nenaučili ani jednu vec. Nemárnili čas, sú veľmi pozorní a snažia sa, ale aj tak sa im nič nepodarilo naučiť, čo ukazuje, že majú nedostatočnú inteligenciu. Na základe nášho duchovného spoločenstva sa rozsah toho, čo sa považuje za nedostatočnú inteligenciu, rozšíril, však? Považovali by ste sa aj vy za ľudí s nedostatočnou inteligenciou? (Áno.) Trochu, vo väčšej či menšej miere. Prečo to hovorím? Väčšina ľudí počúva kázne aj päť rokov, ale stále nerozumie, čo je pravda ani aké sú Božie úmysly; a niektorí ľudia počúvajú kázne 10 alebo dokonca 20 či 30 rokov a stále nerozumejú, čo je pravda-realita a čo slová a učenia. Majú ústa plné učení a vynikajúco ich chrlia – to je problém s ich inteligenciou. Nechajme teraz chápanie pravdy bokom a povedzme, že ľudia voči niektorým vonkajším veciam a záležitostiam zdravého rozumu v ľudskom živote ukazujú nasledujúce prejavy: Bez ohľadu na to, koľko rokov niečo robia, ich situácia, stav a vnímanie zostávajú rovnaké ako na začiatku, keď sa to učili, a bez ohľadu na to, ako sú vedení, učení alebo ako praktizujú, stále nerobia žiadny pokrok. To je nedostatočná inteligencia.

Vyberať a používať ľudí na základe toho, či majú alebo nemajú ľudskú prirodzenosť, je v súlade s princípmi. Povedzte Mi teda, mali by sme rozvíjať a používať ľudí, ktorí majú slabú ľudskú prirodzenosť a nedostatočnú inteligenciu alebo na ktorých pôsobia zlí duchovia? To by absolútne nešlo. Mimo týchto pár druhov ľudí, ktorí nespĺňajú princípy Božieho domu pre ich používanie, možno väčšinu ľudí rozumne používať na základe ich ľudskej prirodzenosti. Tí, ktorí majú priemernú ľudskú prirodzenosť, ktorú nemožno nazvať ani zlou, ani dobrou, môžu byť len obyčajnými členmi tímu. Pokiaľ ide o tých, ktorí majú dosť dobrú ľudskú prirodzenosť, sú dosť rozumní, majú svedomie, milujú pozitívne veci, sú obzvlášť čestní, majú zmysel pre spravodlivosť a sú schopní brániť záujmy Božieho domu, dôraz sa môže klásť na ich rozvíjanie a používanie. A čo sa týka toho, či ich rozvíjať a používať ako vodcov alebo vedúcich tímov, alebo na vykonávanie dôležitej práce, to závisí od ich kvality a silných stránok. Takto zvažujeme, ako používať rôzne druhy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti.

Rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok

Povedzme si viac o tom, ako používať rôzne druhy ľudí na základe ich silných stránok. Okrem kvality majú niektorí ľudia aj určité odborné zručnosti, v ktorých vynikajú. Čo sa myslí pod slovom „silné stránky“? (Mať zručnosť v špecializovanej oblasti, napríklad vedieť skladať hudbu, hrať na hudobnom nástroji alebo maľovať obrazy.) Rozumieť hudobnej teórii, umeniu a tiež tancu a písaniu – to všetko sú silné stránky. Herectvo a réžia sú silné stránky v oblasti filmovej produkcie, preklad je jazyková silná stránka a videotvorba a špeciálne efekty takisto patria medzi silné stránky v rámci špecifických oblastí. Keď hovoríme o silných stránkach, máme na mysli odborné zručnosti, ktoré súvisia s ústrednou prácou cirkvi. Niektorí ľudia už majú základnú úroveň zdatností a iní sa tieto veci učia po príchode do Božieho domu. Ak má istý človek základné zdatnosti, ale jeho ľudská prirodzenosť nie je na požadovanej úrovni a on je jedným z tých s nedostatočnou inteligenciou, zlým človekom alebo zlým duchom, potom ho nemožno použiť. No ak je jeho ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a on má silnú stránku, ktorú Boží dom potrebuje, možno ho povýšiť, rozvíjať a použiť – prideliť ho do tímu, ktorý zodpovedá jeho silným stránkam alebo ktorý súvisí s jeho odbornými zručnosťami –, a okamžite nasadiť do práce. Niektorí ľudia ešte nemajú odbornú silnú stránku, ale sú ochotní učiť sa a učia sa naozaj rýchlo. Ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, Boží dom ich môže rozvíjať, vytvoriť im podmienky na učenie a použiť aj takýchto ľudí. Stručne povedané, prideľovanie povinností je založené na kvalite a silných stránkach ľudí, a pokiaľ je to možné, ľudia s rôznymi silnými stránkami by sa mali zaradiť do práce v rámci vlastnej odbornej oblasti, aby tieto silné stránky mohli uplatniť. Ak ich silné stránky Boží dom už nepotrebuje, môžu byť zaradení do akejkoľvek práce, ktorú sú schopní vykonávať na základe svojej kvality a ľudskej prirodzenosti. To sa nazýva rozumné používanie ľudí. Ak Boží dom stále potrebuje ich silné stránky, malo by sa im umožniť, aby naďalej konali svoju povinnosť v tejto oblasti a neboli ľubovoľne preradení. Výnimkou je len prípad, keď v tejto profesii pracuje príliš veľa ľudí a keď by sa mal počet ľudí znížiť podľa situácie. Tým, ktorí sú v danej profesii najmenej kompetentní, by sa mali prideliť iné povinnosti. To je rozumné používanie ľudí.

Existuje určitý typ človeka, ktorý nemá žiadne špeciálne zručnosti – vie trochu písať články, vie udržať melódiu, keď spieva, a dokáže sa naučiť čokoľvek, ale nie je v tých veciach najlepší. V čom je najlepší? Má určitú kvalitu, do určitej miery má aj zmysel pre spravodlivosť, má trochu citu pre to, ako posúdiť a použiť ľudí, a okrem toho má predovšetkým organizačné zručnosti. Ak mu dáte istú úlohu alebo prácu, dokáže zorganizovať ľudí, aby ju vykonali, a zároveň má pracovnú schopnosť, čiže ak mu dáte prácu, dokáže ju dobre vykonať a dokončiť. V mysli má plán s krokmi a štruktúrou. Vie, ako používať ľudí, ako rozdeliť čas a koho na túto úlohu použiť. Ak sa vyskytne problém, vie, ako sa so všetkými poradiť o riešení. Vie, ako všetky tieto veci vyvážiť a vyriešiť. Takýto človek má nielen pracovnú schopnosť, ale aj relatívne dobre hovorí. Jeho slová sú jasné a usporiadané a nemätú ľudí. Keď pridelí prácu, každý jasne rozumie a vie, čo má robiť, nikto nie je nečinný a v práci nie sú žiadne prehliadnuté miesta. Jeho vysvetlenie detailov práce je navyše relatívne jasné a usporiadané a on pri obzvlášť zložitých problémoch analyzuje, hovorí v duchovnom spoločenstve a vymenúva detaily, aby im každý porozumel a vedel, ako vykonať prácu a ako postupovať. Okrem toho vie v duchovnom spoločenstve hovoriť aj o tom, aké spôsoby konania môžu byť chybné, aké metódy práce ovplyvnia efektivitu, na čo by si ľudia počas práce mali dávať pozor a podobne. Znamená to, že predtým, ako začne pracovať, premýšľa viac ako ostatní – premýšľa podrobnejšie, realistickejšie a komplexnejšie ako oni. Na jednej strane je chytrý a na druhej strane je výrečný. Byť chytrý znamená, že robí veci organizovane, postupne, podľa plánu a s veľkou jasnosťou. Byť výrečný znamená, že dokáže slovami jasne a zrozumiteľne vyjadriť myšlienky, plány a kalkulácie vo svojej mysli a vie, ako hovoriť jednoducho a stručne, aby jeho poslucháči neboli zmätení. Vyjadruje sa jazykom, ktorý je obzvlášť jasný, presný, pravdivý a vhodný. To znamená byť výrečný. Takíto ľudia sú výreční, majú pracovnú schopnosť a organizačné zručnosti a navyše majú zmysel pre zodpovednosť a do istej miery aj zmysel pre spravodlivosť. Nie sú to pochlebovači ani mierotvorcovia, a keď vidia zlých ľudí, ktorí v cirkevnej práci spôsobujú narušenia a vyrušenia, alebo hlupákov a darebákov, ktorí sa nevenujú svojim riadnym záležitostiam a konajú úskočne, nahnevajú sa, nepáči sa im to, dokážu tieto problémy pohotovo vyriešiť a zvládnuť a chránia prácu a záujmy Božieho domu. Mať zmysel pre zodpovednosť a pre spravodlivosť – nie sú tieto prejavy výraznými charakteristikami ľudskej prirodzenosti tohto druhu človeka? (Áno.) Takíto ľudia možno nie sú veľmi spoločenskí alebo nemusia byť veľmi zruční v žiadnej konkrétnej odbornej zručnosti, ale ak majú vlastnosti, ktoré som práve opísal, môžu byť rozvíjaní ako vodcovia a pracovníci. Tieto vlastnosti sú navyše aj ich silnými stránkami, čo znamená, že sú výreční, majú pracovnú schopnosť a do istej miery majú aj organizačné zručnosti a zmysel pre spravodlivosť. Mať zmysel pre spravodlivosť je kľúčové. Majú zlí ľudia a antikristi zmysel pre spravodlivosť? (Nie, nemajú.) Antikristi majú podlú prirodzenosť a nie je možné, aby mali zmysel pre spravodlivosť. Ďalšia kľúčová vec je, že tento druh človeka má duchovné porozumenie a schopnosť chápať pravdu, čo súvisí s jeho kvalitou. Silné stránky tohto druhu človeka sa vzťahujú na talenty a charakteristiky ľudskej prirodzenosti, ktoré som práve spomenul, ako aj na tri štandardy: mať schopnosť chápať pravdu, niesť bremeno za cirkev a mať pracovnú schopnosť. Takíto ľudia môžu byť rozvíjaní ako vodcovia; s tým nie je žiadny problém. Vodca musí okrem bystrosti a kvality mať aj schopnosť chápať pravdu a mať pri svojej práci organizačné zručnosti, pracovnú schopnosť a výrečnosť. Niektorí ľudia majú veľmi dobrú kvalitu aj duchovné porozumenie, ale keď príde čas hovoriť v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach, hovoria piate cez deviate, úplne im chýba schopnosť usporiadať si slová a tomu, čo hovoria, úplne chýba logika. Môžu byť takíto ľudia rozvíjaní ako vodcovia? (Nie, nemôžu.) Niektorí ľudia sa sotva dokážu rozprávať s veľmi malým počtom ľudí; v duchovnom spoločenstve dokážu hovoriť o niektorých stavoch, názoroch a o chápaní pravdy a dokážu druhých podporovať, zaopatrovať a pomáhať im, ale pred viacerými ľuďmi sa neodvážia prehovoriť, cítia strach a dokonca môžu byť takí nervózni, až je im do plaču. Môžu byť takíto ľudia rozvíjaní? Pokiaľ ide o druh človeka, ktorý má dosť slabú a bojazlivú ľudskú prirodzenosť a je náchylný na trému, no má ľudskú prirodzenosť, silné stránky a schopnosť chápať, aké by mal mať vodca, môže byť rozvíjaný, aby sa stal vedúcim tímu alebo cirkevným vodcom. Najprv ho len rozvíjajte a trénujte a on po istom čase zažívania získa prehľad, stane sa tým o niečo odvážnejším a už sa nebude báť hovoriť ani mať trému. Stručne povedané, pokiaľ ide o tých, ktorí majú charakteristiky ľudskej prirodzenosti a silné stránky, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, a pokiaľ je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, môžu byť rozvíjaní, aby sa stali vodcami. Ako sme povedali minule, aby bol niekto rozvíjaný ako vodca, nemusí nutne rozumieť všetkým pravdám, byť schopný podriadiť sa Bohu, mať bohabojné srdce a tak ďalej. Nie je absolútne nevyhnutné spĺňať tieto kritériá. Človek môže byť povýšený a rozvíjaný, ak má určitú kvalitu, má duchovné porozumenie a je schopný prijať pravdu. Nie je to rozumné používanie ľudí? (Áno.) Najdôležitejším kritériom je, či je ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni alebo nie.

Niektorí ľudia si po vypočutí mojich slov myslia, že už spĺňajú kritériá na to, aby boli vodcom, a mali by byť povýšení. Nie je to z ich strany nepochopenie? Je byť vodcom taká jednoduchá záležitosť? Myslia si: „Som naozaj metodický, mám organizačné zručnosti, som výrečný a dokážem jasne vysvetliť aj tie najzložitejšie záležitosti, tak prečo ma Boží dom nepovýši? Prečo si ma bratia a sestry nevyberú za vodcu? Ako to, že vyšší vodcovia nevidia, že som talentovaný?“ Nerob si starosti. Ak naozaj spĺňaš kritériá na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, skôr či neskôr budeš povýšený a bude ti umožnené cvičiť. Nateraz je dôležité, aby si sa veľa cvičil v praktizovaní pravdy a riešení záležitostí podľa princípov, proaktívne pomáhal druhým a riešil skutočné problémy Božieho vyvoleného národa. A keď Boží vyvolený národ uvidí, že máš dobrú kvalitu a dokážeš riešiť skutočné problémy, odporučí ťa a zvolí si ťa. Ak neprevezmeš iniciatívu, aby si urobil trochu skutočnej práce, a budeš len čakať na deň, keď ťa zrazu zvolia za vodcu alebo ťa Zhora mimoriadne povýši, nikdy sa to nestane. Musíš urobiť nejakú skutočnú prácu, aby ju všetci videli, a keď každý na vlastné oči uvidí tvoje silné stránky a bude mať pocit, že si niekto, koho treba povýšiť, rozvíjať a používať, prirodzene ťa odporučí a zvolí si ťa. Ak máš zrovna pocit, že si vhodný na to, aby si bol vodcom, ale nikto ťa nezvolil a Boží dom ťa nepovýšil, prečo je to tak? Jedna vec je istá: v očiach bratov a sestier si si ešte uznanie nezískal. Možno je to tvoja ľudská prirodzenosť, možno tvoje úsilie alebo to možno sú tvoje silné stránky či kvalita. Ak bratia a sestry neuznávajú alebo neschvaľujú jeden z týchto aspektov, tak si ťa nezvolia ani neodporučia. Musíš teda naďalej tvrdo pracovať, neustále sa usilovať a cvičiť, a keď skutočne pochopíš pravdu a budeš vedieť riešiť záležitosti podľa princípov, ľudia ťa prirodzene odporučia a zvolia si ťa. Je to jeden z prípadov, v ktorom veci naberú prirodzený spád, keď sú správne podmienky. Nie je potrebné, aby si sa neustále tešil na to, že budeš vodcom, alebo o tom stále premýšľal; to je prehnaná túžba. Mal by si mať obyčajné srdce, byť niekým, kto sa usiluje o pravdu, brať ohľad na Božie úmysly a naučiť sa byť podriadený a trpezlivý. Nemôžeš sa slepo usilovať o to, aby si bol vodcom; to je ambícia, nie je to správna cesta a ty by si túto ambíciu a túžbu nemal mať neustále. Aj keď máš naozaj kvalitu, musíš počkať, kým vstúpiš do pravdy-reality, aby si mohol zvládnuť slúžiť ako vodca alebo pracovník. Ak nerozumieš pravde a nevieš, ako ju praktizovať, nebudeš schopný robiť žiadnu skutočnú prácu a budeš musieť byť prepustený a vyradený, aj keby ťa vybrali za vodcu alebo pracovníka, čo sa stáva často. Ak si o sebe myslíš, že sa hodíš za vodcu, že máš talent, kvalitu a ľudskú prirodzenosť pre vodcovstvo, ale Boží dom ťa nepovýšil a bratia a sestry ťa nezvolili, ako by si mal k tej záležitosti pristupovať? K dispozícii je cesta praktizovania, ktorou sa môžeš vydať. Musíš sám seba dôkladne poznať. Pozri sa a over, či za tým nie je tvoj problém s vlastnou ľudskou prirodzenosťou, alebo to, že odhalenie nejakej stránky tvojej skazenej povahy ľudí odpudzuje; alebo to, že nemáš pravdu-realitu a nie si pre druhých presvedčivý, alebo že vykonávanie tvojej povinnosti nie je na požadovanej úrovni. Musíš uvažovať o všetkých týchto veciach a zistiť, v čom presne spočívajú tvoje nedostatky. Keď po chvíli uvažovania zistíš, v čom je tvoj problém, musíš pohotovo hľadať pravdu, aby si ho vyriešil, vstúpiť do pravdy-reality a usilovať sa o zmenu a rast, aby si tvoje okolie pri pohľade na to povedalo: „V poslednom čase je oveľa lepší ako predtým. Pracuje svedomito, pristupuje k svojej práci seriózne a obzvlášť sa zameriava na pravdu-princípy. Nekoná unáhlene ani povrchne a v práci je svedomitejší a zodpovednejší. Predtým rád z času na čas mával veľké reči a neustále sa predvádzal, ale teraz je oveľa nenápadnejší a už nie je taký panovačný. Aj keď dokáže urobiť pár vecí, nechváli sa tým, a keď niečo dokončí, opakovane o tom uvažuje zo strachu, že niečo urobí zle. Koná oveľa obozretnejšie ako predtým a má bohabojné srdce – a čo je najdôležitejšie, v duchovnom spoločenstve dokáže hovoriť o pravde, aby vyriešil nejaké problémy. Naozaj vyrástol.“ Tí okolo teba, ktorí sa s tebou nejaký čas stýkali, zistia, že si prešiel očividnou zmenou a rastom, a to či už v ľudskom živote, v počínaní si a riešení záležitostí, v postoji k práci alebo v prístupe k pravde-princípom. Vynakladáš viac úsilia ako predtým a dôsledne rozprávaš aj konáš. Bratia a sestry to všetko vidia a berú si to k srdcu. Možno potom budeš môcť kandidovať v ďalších voľbách a budeš mať nádej na zvolenie za vodcu. Ak naozaj dokážeš konať nejakú dôležitú povinnosť, získaš Božie požehnanie. Ak máš naozaj bremeno a máš taký zmysel pre zodpovednosť a chceš niesť záťaž, potom sa ponáhľaj a cvič. Zameriavaj sa na praktizovanie pravdy a začni konať podľa princípov. Keď raz získaš životné skúsenosti a dokážeš písať články so svedectvom, bude to znamenať, že si skutočne vyrástol. A ak dokážeš podávať svedectvo o Bohu, potom určite môžeš získať pôsobenie Ducha Svätého. Ak na teba pôsobí Duch Svätý, znamená to, že Boh na teba nahliada s priazňou, a keď ťa vedie Duch Svätý, tvoja príležitosť nastane čoskoro. Teraz možno máš bremeno, ale tvoje duchovné postavenie je nedostatočné a tvoje životné skúsenosti sú príliš plytké, takže aj keby si sa stal vodcom, mal by si tendenciu padnúť. Musíš sa usilovať o vstup do života, najskôr vyriešiť svoje prehnané túžby, ochotne byť nasledovníkom a skutočne sa podriadiť Bohu, bez sťažovania sa na čokoľvek, čo On ovláda alebo pripraví. Keď budeš mať také duchovné postavenie, tvoja príležitosť príde. To, že chceš na seba vziať ťažkú záťaž a že to bremeno máš, je dobrá vec. Je to prejav toho, že máš aktívne srdce, ktoré hľadá, ako dosiahnuť pokrok, a že chceš byť ohľaduplný k Božím úmyslom a nasledovať Božiu vôľu. Nie je to ambícia, ale pravé bremeno; je to zodpovednosť tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a je to cieľ ich úsilia. Nemáš žiadne sebecké pohnútky a nejde ti o seba, ale aby si podal svedectvo o Bohu a uspokojil Ho – to je to, čo Boh najviac požehnáva, a On pre teba urobí vhodné opatrenia. Nateraz sa len usiluj o vstup do života, najprv si poriadne plň svoju povinnosť a potom napíš niekoľko článkov so skúsenostným svedectvom, aby si svedčil o Bohu. Ak budú tvoje svedectvá pravdivé a praktické, ľudia, ktorí ich budú čítať, ťa budú obdivovať a mať radi, budú sa s tebou chcieť stýkať, budú ťa chcieť odporučiť a tebe sa tak naskytne tvoja príležitosť. Takže sa ešte predtým, než táto príležitosť príde, bezpodmienečne musíš vybaviť pravdou. Najprv maj praktickú skúsenosť a potom budeš, prirodzene, mať aj pravé svedectvo; výsledky tvojej povinnosti budú stále lepšie a lepšie, až sa nebudeš môcť skryť, aj keby si chcel, a bratia a sestry okolo teba ťa odporučia. Je to preto, lebo ľudia, ktorí majú pravdu-realitu, sú potrební nielen pre Boží dom, ale aj pre Boží vyvolený národ. Každý sa rád stýka s ľuďmi, ktorí majú pravdu-realitu, a rád sa s nimi priatelí. Ak budeš zažívať až do takej miery, že každý uvidí, že máš pravé svedectvo, a uzná, že máš pravdu-realitu, nebudeš sa môcť vyhnúť tomu, aby si sa stal vodcom, aj keby si chcel, a bratia a sestry budú trvať na tom, aby ťa zvolili. Nie je to tak? Keď sa márnotratný syn obráti a vráti sa k Bohu, Boh má vo svojom srdci radosť a je šťastný a potešený. Ako by si ako človek s pravdou-realitou nemohol byť použitý Bohom? To by bolo nemožné. Božím úmyslom je získať viac ľudí, ktorí o Ňom môžu svedčiť, zdokonaliť všetkých, ktorí Ho milujú, a čo najskôr urobiť úplnou skupinu ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle. V Božom dome majú preto veľké vyhliadky všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, a vyhliadky tých, ktorí úprimne milujú Boha, sú neobmedzené. Boží úmysel by mal pochopiť každý. Mať toto bremeno je vskutku pozitívna vec a je to niečo, čo by mali mať ľudia so svedomím a rozumom, ale nie každý bude nevyhnutne schopný vziať na seba ťažkú záťaž. Odkiaľ sa berie tento nesúlad? Bez ohľadu na to, aké sú tvoje silné stránky alebo schopnosti a aký vysoký je tvoj inteligenčný kvocient, rozhodujúce je tvoje úsilie a cesta, ktorou kráčaš. Ak je tvoja ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a máš určitú kvalitu, ale nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, ak máš iba dobrú ľudskú prirodzenosť, no máš len istý zmysel pre bremeno, dokážeš v cirkvi dobre konať vodcovskú prácu? Zaručuješ, že dokážeš riešiť problémy pravdou? Ak to nedokážeš zaručiť, potom si vo svojej práci stále nespôsobilý. Aj keby si bol zvolený alebo poverený rolou vodcu, stále by si nebol schopný konať prácu, tak aký by to malo zmysel? Hoci by to uspokojilo tvoju márnivosť, ublížilo by to bratom a sestrám a zdržalo by to prácu cirkvi. Ak spĺňaš kritériá na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, si niekto, kto sa usiluje o pravdu, a máš aj nejaké skúsenostné svedectvá, potom budeš určite schopný dobre konať vodcovskú prácu, pretože máš skúsenostné svedectvá, si niekto, kto rozumie pravde, a dokážeš niesť ťažké bremeno cirkevného vodcu. To, že je tvoja ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a máš aj určité silné stránky, sú len základné kritériá na to, aby ťa Boží dom povýšil, rozvíjal a používal, ale to, či dokážeš dobre konať vodcovskú prácu, závisí od toho, či máš skutočné skúsenosti a pravdu-realitu – to je to najdôležitejšie. Niektorí ľudia sú správni a usilujú sa o pravdu, ale veria len tri až päť rokov a nemajú žiadnu praktickú skúsenosť. Dokážu takíto ľudia dobre konať vodcovskú prácu v cirkvi? Obávam sa, že v tej práci nebudú spôsobilí. V čom zaostávajú? Chýba im praktická skúsenosť a ešte neporozumeli pravde. Aj keď dokážu vysloviť mnoho slov a učení, stále nedokážu riešiť problémy pomocou pravdy. Preto stále nie sú spôsobilí na vodcovskú prácu a potrebujú sa naďalej cvičiť, aby dosiahli pochopenie pravdy a vstup do pravdy-reality. Vezmime si napríklad človeka, ktorého ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, ktorý je pomerne čestný a zriedka klame a podvádza a ktorý si svoju povinnosť koná bez toho, aby spôsoboval narušenie alebo vyrušenie, ale je slabý v usilovaní sa o pravdu. Môže byť takýto človek rozvíjaný, aby sa stal vodcom alebo pracovníkom? To by bolo veľmi ťažké. Ak by za vodcu či pracovníka povýšili človeka, ktorý spĺňa kritériá na to, aby bol povýšený, rozvíjaný a používaný, ale neusiluje sa o pravdu, stal by sa z neho niekto, kto sa usiluje o pravdu? Začal by sa o ňu usilovať? Bol by po istom čase práce ako vodca či pracovník schopný vstúpiť do pravdy-reality? To by bolo nemožné. Bez ohľadu na to, aké kritériá človek spĺňa, pokiaľ nie je niekým, kto sa usiluje o pravdu, rozhodne ho nemožno zvoliť alebo povýšiť za vodcu alebo pracovníka. Ak má človek ľudskú prirodzenosť a kvalitu na požadovanej úrovni a je tiež schopný prijať pravdu a prejsť nejakými zmenami, môže byť povýšený, rozvíjaný a používaný, v dôsledku čoho dostane príležitosť cvičiť sa, vstúpiť do pravdy-reality a vydať sa na cestu spásy a zdokonalenia. Účelom teda bez ohľadu na to, koho Boží dom povýši za vodcu, pracovníka alebo nadriadeného, nie je uspokojiť tvoje osobné túžby a ambície ani naplniť tvoje ašpirácie, ale umožniť ti vydať sa cestou spásy a stať sa zdokonaleným človekom.