Ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí

I. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci

Niektorí ľudia majú schodnú ľudskú prirodzenosť, silné stránky a bystrú myseľ, hovoria normálne a pri konaní svojej povinnosti sú zvyčajne veľmi optimistickí a aktívni, ale majú jeden nedostatok – sú veľmi sentimentálni. Keď nasledujú Boha a konajú svoju povinnosť v cirkvi, neustále im chýbajú rodinní príslušníci a príbuzní alebo neustále myslia na dobré jedlo z rodného mesta a trápi ich, že ho nemôžu jesť, čo následne ovplyvňuje ich konanie povinnosti. Existuje aj ďalší typ ľudí, ktorí radi žijú sami na jednom mieste a majú svoj súkromný priestor. Keď sú s bratmi a sestrami, majú pocit, že pracovné tempo je prirýchle a oni nemajú žiadny súkromný životný priestor. Neustále sa cítia pod tlakom vždy sa cítia obmedzovaní a nie je im príjemné žiť s bratmi a sestrami. Vždy chcú robiť to, čo sa im zachce, a slobodne si dopriať. Nechcú konať svoju povinnosť spolu so všetkými ostatnými a neustále myslia na návrat domov. Konanie povinnosti v Božom dome im je vždy nepríjemné. Hoci sa s bratmi a sestrami dobre vychádza a v Božom dome ich nikto nešikanuje, majú mierny problém dodržiavať pracovný a odpočinkový režim – keď ráno všetci vstanú, oni si chcú pospať, ale hanbia sa, a keď už večer všetci ostatní odpočívajú, im sa nechce ísť spať a vždy chcú robiť niečo, čo ich zaujíma. Niekedy je niečo konkrétne, čo by naozaj chceli jesť, ale v jedálni to nemajú a hanbia sa o to požiadať. Niekedy by sa chceli ísť prejsť, no keďže o to nik iný nežiada, netrúfajú sa tomu oddávať. Sú vždy opatrní a obozretní a boja sa, že sa im budú smiať, že sa na nich budú pozerať zhora alebo že ich nazvú detinskými. Ak svoju povinnosť nekonajú dobre, niekedy sú aj orezaní. Cítia sa, akoby boli každý deň v napätí a kráčali po tenkom ľade, a sú dosť nešťastní. Myslia si: „Pamätám si, že keď som bol doma, bol som miláčikom rodiny, slobodný a nespútaný – ako malý anjel. Aký som bol šťastný! Ako to, že keď teraz konám svoju povinnosť v Božom dome, kúsočky môjho bývalého ja zmizli? Už nemôžem robiť, čo chcem, ako kedysi,“ a tak takýto život žiť nechcú. Netrúfajú si to však spomenúť svojmu vodcovi a neustále sa s týmito myšlienkami zdôverujú ľuďom okolo seba, pričom stále túžia po domove a v noci potajomky plačú do vankúša. Čo by sa malo robiť s takýmito ľuďmi? Každý, kto o tejto veci vie, by ju mal bezodkladne nahlásiť, vodca by mal okamžite overiť, či je jeho hlásenie pravdivé alebo nie, a ak áno, môže sa mu dovoliť vrátiť sa domov. Užíva si jedlo, pitie a pohostinnosť Božieho domu, ale stále nie je ochotný konať svoju povinnosť, nikdy nemá náladu a cíti sa ukrivdený a nešťastný, tak ho čo najskôr pošlite preč. Ľudia tohto druhu nemajú tieto nálady dočasne ani ich potom nevyriešia premýšľaním – to nie je ich situácia. Subjektívnou vôľou niektorých ľudí je vytrvalo konať svoju povinnosť, a hoci im chýba domov, vedia, o aký problém ide, a dokážu hľadať pravdu a vyriešiť ho. V prípade týchto ľudí nie je potrebné nechať ich odísť alebo si o nich robiť starosti. Situácia, o ktorej hovoríme, však nastáva vtedy, keď sa ľudia po tridsiatke stále správajú ako deti, nikdy nedospejú a vždy zostávajú nestabilní. Robia len to, o čo ich požiadajú, a keď nemajú čo robiť, myslia na zábavu či rozhovory o nepodstatných témach a nikdy sa nechcú venovať svojej riadnej práci. Neverci hovoria o tom, že v tridsiatke by mal byť človek usadený. Byť usadený znamená venovať sa svojej riadnej práci a nezanedbávať ju, byť schopný zhostiť sa práce a postarať sa o seba, vedieť sa venovať svojim riadnym záležitostiam a tráviť menej času zábavou. Čo znamená „správať sa ako deti“? Znamená to byť neschopný zhostiť sa akejkoľvek riadnej práce, neustále chcieť nechať svoju myseľ blúdiť a chcieť sa stále prechádzať, túlať, flákať, jesť maškrty, pozerať seriály, rozprávať sa o nepodstatných veciach, hrať hry, prehľadávať internet a hľadať zvláštne udalosti a neobvyklé príbehy. Znamená to nikdy nemať chuť zúčastňovať sa na zhromaždeniach, vždy chcieť ísť spať, keď sa konajú, chcieť spať, len čo sa človek cíti ospalý, a chcieť jesť, len čo sa cíti hladný, byť svojvoľný a nevenovať sa svojej riadnej práci. O takýchto ľuďoch sa nedá povedať, že by mali zlú ľudskú prirodzenosť. Ide len o to, že nikdy nedospejú a vždy zostávajú nezrelí. Sú takí v tridsiatke a sú takí naďalej aj v štyridsiatke; nie sú schopní zmeniť sa. Ako by sa malo riešiť, ak požiadajú o odchod a už viac nechcú konať svoju povinnosť? Boží dom ich nenúti zostať. Mali by ste im ihneď odpovedať – nechajte ich okamžite odísť a vrátiť sa medzi nevercov a povedzte im, aby v žiadnom prípade nehovorili, že veria v Boha. Môžu ľudia, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, získať pravdu? Ak očakávaš, že vďaka konaniu povinnosti v Božom dome dospejú vo svojej ľudskej prirodzenosti, začnú sa venovať svojej riadnej práci, budú schopní zhostiť sa dôležitej práce a potom pochopia a budú praktizovať pravdu aj žiť ľudskú podobu, rozhodne by si sa na to nemal spoliehať. Takýto druh ľudí nájdeš v každej skupine. Neverci pre nich majú prezývku: „veľké deti.“ Takíto ľudia môžu dosiahnuť vek 60 rokov bez toho, aby sa niekedy venovali svojej riadnej práci. Hovoria a riešia veci nesprávne, stále sa smejú, žartujú a poskakujú, nič nerobia vážne a sú obzvlášť zameraní na zábavu. Boží dom takýchto ľudí nemôže použiť.

Čo poviete, sú tieto „veľké deti“ zlé? Sú to zlí ľudia? (Nie.) Niektorí z nich nie sú zlí ľudia, sú celkom obyčajní a nie sú zlí a niektorí sú celkom dobrosrdeční a ochotní pomáhať druhým. Všetci však majú jednu chybu – sú svojvoľní, radi sa zabávajú a nevenujú sa svojej riadnej práci. Napríklad povedzme, že keď sa žena vydá, nenaučí sa robiť žiadne domáce práce. Varí, len keď je šťastná, no nevarí, keď je nešťastná, a stále ju treba prehovárať. Ak niekto chce, aby niečo urobila, musí sa s ňou dohadovať a treba na ňu dohliadať. Vždy sa rada pekne vyparádi, aby mohla ísť von nakupovať, kupovať si oblečenie a kozmetiku a chodiť na kozmetické kúry. Keď sa vráti domov, nechytí sa žiadnej práce a chce len hrať karty a madžong. Ak sa jej opýtaš, koľko stojí kilo kapusty, nevie; ak sa jej spýtaš, čo bude zajtra jesť, nevie ani to; a ak ju požiadaš, aby niečo uvarila, spacká to. V čom sa teda vyzná najlepšie? Najlepšie sa vyzná v tom, ktorá reštaurácia podáva najlepšie jedlo, ktorý obchod má to najmodernejšie oblečenie a ktorý zas predáva dostupnú a účinnú kozmetiku, ale nerozumie iným veciam, ako napríklad ako tráviť dni alebo zručnostiam potrebným v normálnom ľudskom živote, ani sa ich neučí. Neučí sa tieto veci preto, lebo má nedostatočnú kvalitu? Nie, tak to nie je. Súdiac podľa vecí, v ktorých sa vyzná, kvalitu má, ale nevenuje sa svojej riadnej práci. Pokiaľ má peniaze, chodí jesť do reštaurácií a kupuje si kozmetiku a oblečenie. Ak doma chýbajú hrnce a panvice a požiadajú ju, aby nejaké kúpila, povie: „Vonku predávajú chutné jedlá. Načo by som to kupovala?“ Ak sa doma pokazí vysávač a požiadajú ju, aby si kúpila o jeden kus oblečenia menej a ušetrila tak peniaze na nový, povie: „Keď budem v budúcnosti zarábať, najmem si upratovačku, takže vysávač netreba kupovať.“ Ak nehrá hry alebo madžong, zvyčajne si kupuje módne oblečenie a nikdy neupratuje. To nie je venovanie sa riadnej práci, však? A potom sú tu muži, ktorí si kúpia auto alebo prehrajú peniaze v hazarde, len čo nejaké zarobia. Ak sa doma niečo pokazí, neopravia to. Nežijú poriadnym životom. Doma im nefunguje chladnička ani práčka, odtoky sú upchaté, strecha im zateká, keď prší, a oni to veľmi dlho neopravia. Čo si myslíte o takýchto mužoch? Nevenujú sa svojej riadnej práci. Či už sú to muži alebo ženy, Boží dom nemôže použiť ľudí, ktorí sú príliš svojvoľní a nevenujú sa svojej riadnej práci.

Niektorí ľudia sa ako rodičia nevenujú svojej riadnej práci a nedokážu sa poriadne postarať o svoje deti, ktoré sa potom buď oparia vriacou vodou, alebo utrpia nejaké údery a škrabance. Niektoré deti si zlomia nos, iné si popália zadok na peci a ďalšie si po vypití vriacej vody obaria hrdlo. Ľudia tohto druhu nie sú pozorní v ničom, čo robia, a nedokážu nič urobiť poriadne. Nevenujú sa svojej riadnej práci, flákajú sa, sú svojvoľní, radi sa zabávajú a nie sú schopní niesť zodpovednosť, ktorú by mal človek niesť. Ako rodičia si nedokážu plniť svoje povinnosti a sú nepozorní. Môžu teda takíto ľudia niesť zodpovednosť, ktorú by mali niesť normálni ľudia, keď konajú povinnosť v Božom dome? Nie, rozhodne nie. Ľudia, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, sa nedajú použiť. Ak povedia, že už svoju povinnosť konať nechcú, a požiadajú o návrat domov, tak ich hneď nechajte ísť. Nikto by ich nemal nútiť ani prehovárať, aby zostali, pretože ide o problém súvisiaci s ich prirodzenosťou a nie iba príležitostný, dočasný prejav. Keď títo ľudia prišli do Božieho domu, aby si konali povinnosť, boli plní ilúzií a mysleli si, že konať povinnosť a nasledovať Boha bude ako prísť do rajskej záhrady – ako byť v dobrej krajine Kanaan. Život, ktorý si predstavovali, bol úžasný, s dobrým jedlom a pitím po celý deň, so slobodou a bez obmedzení a bez akejkoľvek práce. Chceli žiť bezstarostný život v pohodlí, ale ukázalo sa, že je to úplne iné, ako si predstavovali. Títo ľudia už zažili dosť, cítia, že je to tu nudné a fádne, a chcú odísť, tak ich bezodkladne nechajte ísť. Boží dom týchto ľudí nenúti zostať. Nenúti ľudí a ani vy by ste to nemali robiť; to je praktizovanie pravdy a konanie v súlade s princípmi. Musíte robiť veci, ktoré sú v súlade s pravdou-princípmi, a musíte byť človekom, ktorý rozumie Božím úmyslom a je múdry – nebuďte popleteným človekom ani nerozvážnym pochlebovačom. S ľuďmi, ktorí sa nevenujú svojej riadnej práci, zaobchádzajte takto – dá sa to považovať za neláskavé alebo za niečo, čím sa ľuďom odopiera šanca na pokánie? (Nie, nedá.) Boh je ku každému spravodlivý a Boží dom má právo ťa povýšiť, rozvíjať a použiť. Ak nie si ochotný konať svoju povinnosť a požiadaš o odchod z cirkvi, je to tvoja slobodná voľba, takže cirkev by mala s tvojou žiadosťou súhlasiť a rozhodne ťa nebude nútiť. Je to v súlade s morálkou a ľudskou prirodzenosťou a, samozrejme, obzvlášť v súlade s pravdou-princípmi. Je to veľmi vhodný postup! Ak už niekto koná svoju povinnosť nejaký čas, zdá sa mu to únavné a ťažké, už ju nechce konať a následne sa jej chce vzdať a prestať veriť v Boha, dnes ti na to dám jednoznačnú odpoveď – Boží dom s tým bude súhlasiť a nikdy ťa nebude nútiť zostať ani ti robiť ťažkosti. Nie je v tom žiadna dilema a nemusíš mať pocit, že si v úzkych alebo že si stratil tvár. O to menej je to problém pre Boží dom, ktorý na teba tiež nekladie žiadne požiadavky. A čo viac, ak chceš odísť, Boží dom ťa nebude odsudzovať ani ti stáť v ceste, pretože to je cesta, ktorú si si zvolil, a Boží dom môže len vyhovieť tvojim požiadavkám. Je to vhodný postup? (Áno.)

Práve som uviedol niekoľko situácií, v ktorých sa ľudia nevenujú svojej riadnej práci. Boží dom týchto ľudí nebude nútiť; ak nie sú ochotní konať svoju povinnosť alebo majú nejaké osobné ťažkosti a požiadajú, aby už povinnosť nekonali, Boží dom s tým bude súhlasiť. Už ich nepoužije a nenechá ich konať povinnosť. Takto sa s takýmito ľuďmi zaobchádza a je to úplne vhodný postup.

II. Ako zaobchádzať s judášmi

Niektorí ľudia sú mimoriadne bojazliví a vždy, keď počujú, že zatkli nejakého brata alebo sestru, mimoriadne sa boja, že zatknú aj ich. Je jasné, že ak ich zatknú, hrozí nebezpečenstvo, že zapredajú cirkev. Ako by sa malo s takýmito ľuďmi zaobchádzať? Hodia sa títo ľudia na konanie dôležitých povinností? (Nie, nehodia.) Niekto môže povedať: „Kto môže zaručiť, že sa sám nestane judášom?“ Nikto nemôže zaručiť, že by sa sám nikdy nestal Judášom, ak by ho mučili. Prečo teda Boží dom nepoužíva zbabelých ľudí, ktorí by sa mohli stať judášmi? Pretože ľudia, ktorí sú očividne zbabelí, môžu byť kedykoľvek zatknutí a dopustiť sa zrady; ak sa takíto ľudia použijú na konanie dôležitej povinnosti, je mimoriadne pravdepodobné, že sa niečo pokazí. Toto je princíp, ktorý pri výbere a používaní ľudí v nebezpečnom prostredí pevninskej Číny treba pochopiť. Je tu jedna osobitná okolnosť, a to, že niektorých ľudí vystavili dlhodobému a krutému mučeniu, ktoré ohrozovalo ich život, a oni to už nakoniec naozaj nedokázali zniesť, takže sa zo slabosti stali judášmi a zradili niektoré bezvýznamné veci. Takýchto ľudí nikto nedokáže prekuknúť a stále sa dajú použiť. Potom sú tu však ľudia, ktorí si už pred zatknutím pripravili únikovú cestu. Dlho a usilovne premýšľali o tom, ako si po zatknutí zabezpečiť okamžité prepustenie a nemusieť podstúpiť akékoľvek mučenie – po prvé sa vyhnúť mučeniu, po druhé sa vyhnúť odsúdeniu a po tretie sa vyhnúť väzeniu. Takto premýšľajú. Nemajú to odhodlanie radšej trpieť alebo byť uväznení, než sa stať Judášom. Môžu sa dopustiť zrady aj bez mučenia. Dá sa teda povedať, že sú judášmi ešte predtým, ako ich zatknú a uväznia? (Áno.) Toto sú skutoční judáši. Trúfa si cirkev použiť takýchto ľudí? (Nie, netrúfa.) Ak sa dajú rozpoznať, v žiadnom prípade sa nesmú rozvíjať a používať. Ako sa títo ľudia zvyčajne prejavujú? Sú mimoriadne bojazliví. Len čo sa niečo pokazí, pri prvej príležitosti sa zbavia zodpovednosti a vždy, keď narazia na to najmenšie riziko, zanechajú svoju povinnosť a utečú. Zakaždým, keď počujú, že prostredie sa stalo nebezpečným, nájdu si bezpečné miesto, kam sa skryť, v ktorom ich nikto nemôže nájsť a s nikým nie sú v kontakte. Skrývanie sa je práca, ktorá im ide výnimočne dobre. Nezaujíma ich, aké ťažkosti má práca cirkvi. Sú schopní odložiť akúkoľvek dôležitú prácu a svoju vlastnú bezpečnosť považujú za dôležitejšiu ako čokoľvek iné. Tvárou v tvár nebezpečenstvu navyše vždy, keď sa niečo stane, nechajú iných, aby nastavili krk a riskovali, zatiaľ čo sa oni chránia. Bez ohľadu na to, akému nebezpečenstvu vystavia ostatných, majú pocit, že pre svoju vlastnú bezpečnosť sa to oplatí a je to správne. Zoči-voči nebezpečenstvu tiež urýchlene neprichádzajú pred Boha, aby sa modlili, ani narýchlo nezariaďujú presun bratov a sestier alebo cirkevného majetku, ktorý môže byť v nebezpečenstve. Namiesto toho najprv usilovne premýšľajú o tom, ako utiecť, ako sa skryť a ako sa dostať z nebezpečenstva. Dokonca majú vypracovaný únikový plán – koho zapredajú ako prvého, ak ich zatknú, ako sa vyhnúť mučeniu, ako sa vyhnúť odsúdeniu do väzenia a ako sa vyhnúť súženiu. Vždy, keď narazia na nejaké súženie, sú na smrť vydesení a nemajú ani štipku viery. Nie sú ľudia tohto druhu nebezpeční? Ak ich požiadajú, aby vykonali nebezpečnú prácu, donekonečna sa na ňu sťažujú, vystrašia sa, neustále myslia na útek a nie sú ochotní vykonať ju. Ľudia tohto druhu prejavujú známky judášov ešte predtým, ako ich zatknú, a keď ich zatknú, je stopercentne isté, že zradia cirkev. Pri konaní svojej povinnosti v Božom dome sú naozaj aktívni vo všetkom, čo ich stavia do centra pozornosti, no nevystavuje riziku; ale keď ide o riskovanie, cúvnu, a ak ich požiadaš, aby urobili niečo riskantné, neurobia to a jednoducho neprevezmú zodpovednosť. Keď sa dozvedia o tom, že niekde nie je bezpečne, napríklad, že veľký červený drak vykonáva zatýkanie alebo že boli chytení niektorí veriaci, prestanú chodiť na zhromaždenia, prerušia kontakt s bratmi a sestrami a nikto ich nemôže nájsť. Znovu sa objavia až vtedy, keď chýry utíchnu a všetko je v poriadku. Sú ľudia tohto druhu spoľahliví? Môžu konať povinnosť v Božom dome? (Nie.) Prečo nemôžu? Nemajú ani odhodlanie či túžbu nestať sa judášmi; sú to len zbabelci, slabosi a naničhodníci. Ľudia tohto druhu majú jednu zjavnú charakteristiku, a to, že bez ohľadu na to, aké silné stránky a schopnosti majú, ak ich Boží dom použije, nikdy sa z celého srdca nebudú venovať obrane jeho záujmov. Nebránia záujmy Božieho domu preto, lebo toho nie sú schopní? Nie, tak to nie je; nebránili by záujmy Božieho domu, aj keby túto schopnosť mali. Sú to typickí judáši. Vždy, keď sa pri konaní svojej povinnosti potrebujú stýkať s nevercami, udržiavajú s nimi harmonické vzťahy a dbajú na to, aby si k nim neverci udržiavali vysokú úctu, rešpekt a uznanie. Aká je teda cena, za ktorú toto všetko získavajú? Je to zapredanie záujmov Božieho domu výmenou za svoju osobnú slávu a záujmy. Tento druh človeka je obzvlášť zbabelý ešte pred zatknutím a po zatknutí je stopercentne isté, že sa dopustí zrady. Boží dom v žiadnom prípade nemôže použiť takýchto judášov a musí ich čo najskôr vyradiť.

Pokiaľ ide o typ ľudí, ktorí patria k judášom, hoci navonok nevyzerajú ako zlí ľudia, v skutočnosti sú to ľudia s extrémne nízkou integritou a diabolským charakterom. Bez ohľadu na to, koľko počúvajú kázne alebo čítajú Božie slová, jednoducho nedokážu pochopiť pravdu a ani necítia, že poškodzovanie záujmov Božieho domu je tá najhanebnejšia, najpodlejšia a najzlomyseľnejšia vec. Sú ochotní sa ukázať, keď ide o veci, pri ktorých si ich všimnú, ale keď ide o veci, ktoré sú riskantné alebo sa zložito riešia, nechajú ostatných, aby sa ich ujali a riešili ich oni. Čo sú to za ľudia? Nie sú to ľudia s extrémne nízkou integritou? Niektorí ľudia nakupujú veci pre Boží dom a mali by pri tom brať do úvahy záujmy Božieho domu a byť spravodliví a rozumní. Ľudia, ktorí patria k Judášom, však nielenže nebránia záujmy Božieho domu, ale aj naopak – na úkor Božieho domu pomáhajú nevercom, pri každej príležitosti uspokojujú ich požiadavky, a ak im to pomôže získať si ich priazeň, tak radšej dopustia, aby boli poškodené záujmy Božieho domu. Tomu sa hovorí hrýzť ruku, ktorá ťa kŕmi, a je to nedostatok cnosti! Nie je to opovrhnutiahodná povaha? Nie je to omnoho lepšie ako Judáš, ktorý zapredal Pána a svojich priateľov. Čokoľvek im Boží dom zverí, neberú ohľad na jeho záujmy. Keď ich požiadajú, aby niečo kúpili, nikdy neobehnú viac obchodov, aby porovnali ceny, kvalitu a popredajný servis viacerých dodávateľov, ani potom starostlivo nezvážia možnosti a nič riadne nepreveria, aby sa vyhli podvodu, ušetrili Božiemu domu nejaké peniaze a ochránili jeho záujmy pred poškodením – to nikdy neurobia. Ak nejaký brat alebo sestra navrhne, že by bolo najlepšie sa porozhliadať, povedia: „Netreba sa rozhliadať; dodávateľ hovorí, že ich tovar je najlepší.“ Keď sa ich brat alebo sestra opýta: „Takže sa s nimi môžeš dohodnúť na cene?“, odpovedia: „Prečo sa dohadovať o cene? Už mi povedali, aká je cena, a ak sa s nimi začnem handrkovať, určite by to bolo trápne a vyzeralo by to, že nemáme peniaze. Boží dom je predsa bohatý, nie?“ Bez ohľadu na to, koľko niečo stojí alebo aké je to kvalitné, pokiaľ to považujú za vhodné, okamžite niekoho poveria nákupom a budú kritizovať, karhať a dokonca odsudzovať každého, kto s nákupom otáľa. Nikto sa im neodváži povedať „nie“ do očí a nikto sa neodváži predložiť žiadne názory. Či už pre Boží dom robia veľkú vec, alebo malú pochôdzku, aké sú ich princípy? „Boží dom len musí zaplatiť peniaze a to, či sú jeho záujmy poškodené alebo nie, so mnou nemá nič spoločné. Ja to takto jednoducho robím; musím si vybudovať dobré vzťahy s nevercami. Čokoľvek povedia, je správne a ja sa tomu prispôsobím. Nebudem riešiť záležitosti podľa požiadaviek Božieho domu. Ak ma chceš použiť, tak ma použi, a ak ma nechceš použiť, tak ma nepouži – je to na tebe. Ja som jednoducho taký!“ Nie je to diabolská prirodzenosť? Takíto ľudia sú nevercami a pochybovačmi. Môžu byť použití na vybavovanie záležitostí pre Boží dom? Tento typ človeka má nejaké vzdelanie, silné stránky a nejaké navonok viditeľné schopnosti, je to dobrý rečník a dokáže vybaviť nejaké obchody. Ale bez ohľadu na to, aké záležitosti pre Boží dom vybavuje, to nevyhnutne robí bezohľadne a svojvoľne, čím poškodzuje jeho záujmy. Taktiež vytrvalo klame Boží dom a zatajuje skutočný stav vecí, a keď už ich pokazí, Boží dom musí zariadiť, aby niekto upratal jeho neporiadok. Toto je typický príklad spolčovania sa s nevercami s cieľom zapredať záujmy Božieho domu. Ako sa to líši od Judáša, ktorý zapredal Pána a svojich priateľov? Keď sa ľudia tohto druhu použijú na konanie povinnosti, nielenže nedokážu slúžiť Božiemu domu, ale sa aj ukážu ako márnotratníci a nositelia nešťastia. Nie sú ani spôsobilí byť vykonávateľmi služby; sú to skrátka zvrhlíci! Takíto ľudia sú presne služobníkmi satana a potomkami veľkého červeného draka, a len čo sú odhalení, mali by byť okamžite vyčistení a vyradení. Ako veriaci v Boha a členovia Božieho domu si nedokážu ani splniť svoju zodpovednosť brániť záujmy Božieho domu. Majú ešte svedomie a rozum? Sú ešte horší ako strážny pes!

Ľudia, ktorí patria k judášom, nemajú na čele napísané slovo „Judáš“, ale ich činy a správanie majú presne rovnakú povahu ako tie Judášove a takýchto ľudí by ste nikdy nemali použiť. Čo myslím tým „nikdy nemali použiť“? Znamená to, že im nikdy, ale naozaj nikdy nesmú byť zverené dôležité záležitosti. Ak ide o triviálnu záležitosť, ktorá sa nedotýka záujmov Božieho domu, je v poriadku ich dočasne použiť, ale tento typ človeka rozhodne nespĺňa princípy Božieho domu pre používanie ľudí, pretože sú to rodení judáši a sú od prírody zlí. Títo ľudia sú skrátka nebezpečné živly a absolútne sa nesmú používať. Čím dlhšie takýchto ľudí používaš, tým nepokojnejšie sa budeš cítiť a tým viac následkov to bude mať v budúcnosti. Ak už teda jasne vidíte, že sú to ľudia, ktorí patria k judášom, potom ich absolútne nepoužívajte – toto všetko je pravda. Je správne sa k nim takto správať? Niektorí ľudia môžu povedať: „Správať sa k nim takto je neláskavé. Veď nikoho nezapredali; ako môžu byť judášmi?“ Treba čakať, kým niekoho zapredajú? Ako sa Judáš prejavoval? Boli nejaké náznaky, že sa chystá zapredať Pána? (Áno, kradol peniaze z mešca Pána Ježiša.) Ľudia, ktorí neustále zapredávajú záujmy Božieho domu, majú rovnakú povahu ako Judáš, ktorý kradol peniaze z mešca. Keď sú takíto ľudia zatknutí, dopustia sa zrady a bez váhania odovzdajú satanovi všetko, čo vedia. Tento typ človeka má podstatu Judáša a jeho podstata už bola jasne zjavená a odhalená; ak ich napriek tomu použiješ, nekoleduješ si o problémy? Nie je to úmyselné poškodzovanie Božieho domu? Niektorí ľudia otvorene hovoria: „Ak ma niekto oreže alebo ak niekto urobí niečo, čo poškodí moje záujmy či zničí to dobré, čo tu mám rozbehnuté, tak si ma neželajte!“ O to viac platí, že tento typ človeka má podstatu Judáša; je to až príliš zjavné. Sám hovorí ostatným, že je judášom, takže takýto človek sa rozhodne nemôže použiť.

III. Ako zaobchádzať s priateľmi cirkvi

Existuje ďalší druh ľudí, ktorých nemožno považovať ani za dobrých, ani za zlých a ktorí sú veriaci len podľa mena. Ak ich občas požiadaš, aby niečo urobili, dokážu to, ale nebudú proaktívne konať svoju povinnosť, ak im ju nepridelíš. Kedykoľvek majú voľno, zúčastňujú sa na zhromaždeniach, ale nie je známe, či v súkromí jedia a pijú Božie slová, učia sa chválospevy alebo sa modlia. Sú však relatívne priateľskí voči Božiemu domu a cirkvi. Čo znamená relatívne priateľskí? Znamená to, že ak ich bratia a sestry požiadajú, aby niečo urobili, súhlasia s tým a v záujme toho, že sú ich bratmi vo viere, im v rámci svojich schopností dokážu pomôcť s niekoľkými vecami. Ak sa však od nich žiada, aby vynaložili veľké úsilie alebo zaplatili nejakú cenu, absolútne to neurobia. Ak má nejaký brat alebo sestra isté ťažkosti a potrebuje, aby mu pomohli, napríklad aby občas postrážili dom, uvarili jedlo alebo pomohli s niekoľkými drobnými prácami – alebo daná osoba ovláda cudzí jazyk a môže bratom a sestrám pomôcť čítať listy –, s takýmito vecami dokážu pomôcť a sú relatívne priateľskí. Zvyčajne sa im s ostatnými vychádza dobre a nepočítajú ľuďom krivdy, ale nezúčastňujú sa pravidelne zhromaždení a nežiadajú o možnosť konať povinnosť, nieto ešte, aby sa ujali nejakej dôležitej alebo dokonca nebezpečnej práce. Ak ich požiadaš, aby urobili istú nebezpečnú úlohu, určite ťa odmietnu so slovami: „Verím v boha, aby som hľadal pokoj, tak ako by som mohol robiť nebezpečné úlohy? Nekoledoval by som si tým o problémy? Absolútne to nemôžem urobiť!“ Ale ak ich bratia a sestry alebo cirkev požiadajú, aby urobili niečo malé, dokážu pomôcť a vynaložiť symbolické úsilie presne ako priateľ. Túto formu vynakladania úsilia a pomoci nemožno nazvať konaním povinnosti ani konaním v súlade s pravdou-princípmi, a už vôbec ju nemožno nazvať praktizovaním pravdy; ide len o to, že majú priaznivý dojem o veriacich v Boha, sú k nim dosť priateľskí a dokážu podať pomocnú ruku, ak niekto potrebuje pomoc. Ako sa nazýva tento druh ľudí? Boží dom ich nazýva priateľmi cirkvi. A ako by sa malo zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sú priateľmi cirkvi? Ak majú kvalitu a nejaké silné stránky a dokážu cirkvi pomôcť vybaviť nejaké vonkajšie záležitosti, potom sú jej priateľmi a sú aj vykonávateľmi služby. Je to preto, že ľudia tohto druhu sa nepočítajú za veriacich v Boha a Boží dom ich neuznáva. A ak ich neuznáva Boží dom, môže ich za veriacich uznať Boh? (Nie.) Preto nikdy, ale naozaj nikdy nežiadajte takýchto ľudí, aby sa pripojili k radom tých, ktorí konajú povinnosť na plný úväzok. Sú takí, ktorí hovoria: „Keď niektorí ľudia začnú veriť, majú malú vieru a chcú byť len priateľmi cirkvi. Nerozumejú mnohým veciam ohľadom viery v Boha, tak ako môžu byť ochotní konať povinnosť? Ako môžu byť ochotní sa z celého srdca vydať?“ Nehovoríme o ľuďoch, ktorí veria v Boha tri až päť mesiacov alebo menej ako jeden rok, ale o ľuďoch, ktorí v Neho formálne veria viac ako tri roky, alebo dokonca päť či desať rokov. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia ako títo slovne uznávajú, že Boh je jediný pravý Boh a Cirkev Všemohúceho Boha je pravá cirkev, nedokazuje to, že sú praví veriaci. Na základe rôznych prejavov tohto druhu ľudí a ich spôsobu viery ich nazývame priateľmi cirkvi. Nezaobchádzajte s nimi ako s bratmi alebo sestrami – nie sú to bratia a sestry. Nenechajte takýchto ľudí vstúpiť do radov tých, ktorí konajú povinnosť na plný úväzok; Boží dom takýchto ľudí nepoužíva. Niektorí môžu povedať: „Máš voči takýmto ľuďom predsudky? Hoci sa navonok môžu zdať vlažní, v skutočnosti sú vo vnútri veľmi horliví.“ Pre úprimných veriacich by bolo nemožné, aby verili v Boha päť alebo desať rokov a stále boli vlažní; správanie tohto druhu ľudí už plne odhaľuje, že sú to pochybovači, ľudia mimo Božích slov a neveriaci. A ak ich stále voláš bratmi a sestrami a stále hovoríš, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, potom z teba hovoria len tvoje predstavy a pocity.

Ako by sme mali zaobchádzať s ľuďmi, ktorí sú priateľmi cirkvi? Sú srdeční a ochotní pomôcť s vybavovaním menšieho množstva záležitostí. Ak ich potrebujeme, môžete im dať príležitosť, aby nejaké záležitosti vybavili, a ak niečo dokážu urobiť, nech to urobia. Pokiaľ však ide o veci, ktoré nedokážu urobiť dobre a mohli by ich dokonca pokaziť, rozhodne im takéto úlohy nezverujte, aby ste sa vyhli problémom – nemôžete sa nechať dohnať ich dobrými úmyslami. Nerozumejú pravde a ani princípom. Ak sú nejaké vonkajšie záležitosti, ktoré dokážu vybaviť, nechajte ich. No nikdy ich nenechajte vybavovať dôležité záležitosti, ktoré sa týkajú práce cirkvi – v takom prípade by sa ich dobré úmysly a nadšená pomoc mali odmietnuť. Keď sa stretnete s takýmto človekom, zaobchádzajte s ním len povrchne a tým to končí; neberte ho vážne. Prečo by ste ho nemali brať vážne? Pretože je to len priateľ cirkvi a vôbec to nie je brat alebo sestra. Spĺňajú takíto ľudia princípy Božieho domu pre používanie ľudí? (Nie, nespĺňajú.) Ak sa teda takýto človek nezúčastňuje zhromaždení, nepočúva kázne ani nekoná povinnosť, netreba ho pozývať. Ak neje a nepije Božie slová ani sa nemodlí, nehľadá pravdu-princípy, kedykoľvek sa mu niečo prihodí, a nechce sa stretávať s bratmi a sestrami, netreba ho podporovať ani mu pomáhať. Tri slová – nevšímajte si ich. Neberte vážne ľudí, ktorí sú priateľmi cirkvi a pochybovačmi, a nevšímajte si ich. Netreba sa o nich starať a netreba sa na nich pýtať. Prečo sa na nich nepýtať? Aký zmysel má pýtať sa na ľudí, ktorí s nami nemajú nič spoločné? Je to zbytočné, však? Chcete si všímať takýchto ľudí? Možno sa radi staráte do cudzích vecí a chcete sa zaujímať a premýšľať: „Ako sa im teraz darí? Sú zosobášení, alebo nie? Majú sa dobre? Akú prácu teraz robia?“ Bez ohľadu na to, ako sa majú, to s vami nemá nič spoločné. Aký zmysel má starať sa do toho? Nevšímajte si ich a ani ich nekomentujte. Niektorí ľudia radi komentujú, napríklad: „Vidíte? Neveria v Boha poriadne, každý deň žijú skľučujúcim a vyčerpávajúcim životom a stále vyzerajú tak unavene a vyčerpane,“ alebo „Vidíte? Neveria v Boha poriadne, takže nemajú pokoj a v ich rodine sa zase stalo niečo zlé.“ Toto všetko sú nezmysly a je to zbytočné. To, ako žijú svoj život a akou cestou kráčajú, nie je tvoja vec. Ani ich nespomínaj; nie si na rovnakej ceste ako oni. Ty sa úprimne vydávaš pre Boha a konáš svoju povinnosť na plný úväzok, chceš sa len usilovať o získanie pravdy a dosiahnutie spásy a bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, chceš urobiť všetko pre to, aby si Ho uspokojil. Títo ľudia však tieto veci vo svojich srdciach nemajú. Keď vidíš zlé trendy, cítiš voči nim odpor a znechutenie a máš pocit, že v tomto svete niet šťastia a šťastie môžeš nájsť len vierou v Boha, zatiaľ čo oni sú presným opakom teba. To dokazuje, že nie sú na rovnakej ceste ako ty. Princíp Božieho domu pre zaobchádzanie s takýmto človekom je, že ak je ochotný pomôcť a pokiaľ nehrozia žiadne následky, Boží dom mu môže dať príležitosť. No ak ho Boží dom vôbec nepotrebuje a on je stále ochotný pomôcť, potom je najlepšie ho zdvorilo odmietnuť – nerob si problémy. Veriaci každý deň hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a prijímajú orezávanie, ale stále vedia robiť veci povrchne. Môžu teda priatelia cirkvi vybavovať záležitosti poriadne a bez akejkoľvek odmeny? (Nie, nemôžu.) Povedzte Mi, nie je toto zmýšľanie o ľuďoch príliš zlé? Je toto vnímanie ľudí príliš negatívne? (Nie, nie je.) Toto je reč založená na faktoch, založená na podstate ľudí. Nebuďte nevedomí, nebuďte hlúpi a nerobte nič pochabé. Veriaci si ešte musia prejsť orezávaním, súdmi, napomínaním, prísnym disciplinovaním, karhaním a odhaľovaním, kým sa ich konanie povinnosti bude môcť postupne zosúladiť s Božím úmyslom. Priateľ cirkvi alebo neveriaci vôbec neprijíma žiadnu pravdu a jediné, na čo myslí, sú jeho vlastné záujmy, tak čo dobré môže vzísť z toho, že vybavuje záležitosti pre Boží dom alebo pre bratov a sestry? To je úplne vylúčené. Je úplne primerané si takýchto ľudí nevšímať, však? (Áno.) Čo znamená, „nevšímať si ich“? Znamená to, že Boží dom ich nepovažuje za veriacich. Môžu veriť v Boha, ako chcú, ale práca a záležitosti Božieho domu s nimi nemajú absolútne nič spoločné. Sú ochotní pomôcť, ale musíme zvážiť a posúdiť, či sú na to vhodní, a ak nie sú, nemôžeme im dať túto príležitosť. Povedzte Mi, je takéto konanie v súlade s princípmi? Máme právo takto zaobchádzať s takýmito ľuďmi? Rozhodne áno!