IV. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí boli prepustení

Existuje ďalší druh ľudí, a to tí, ktorí boli prepustení. Ako by sme s nimi mali zaobchádzať? Či už sú títo ľudia prepustení, pretože nie sú schopní konať skutočnú prácu a sú zaradení medzi falošných vodcov, alebo pretože kráčajú cestou antikristov a radia sa medzi typ ľudí, ktorí sú antikristami, treba ich rozumne prideliť k inej práci a urobiť pre nich rozumné opatrenia. Ak sú to antikristi, ktorí spáchali mnoho zlých skutkov, potom by, samozrejme, mali byť vypudení. Ak však majú podstatu antikrista a sú charakterizovaní ako antikristi, ale nespáchali mnoho zlých skutkov, nemusia byť vypudení, pokiaľ ešte môžu nejakým malým spôsobom slúžiť bez toho, aby spôsobovali narušenie alebo vyrušenie – nechajte ich naďalej slúžiť a dajte im šancu činiť pokánie. V prípade falošných vodcov, ktorí boli prepustení, im zariaďte inú prácu na základe ich silných stránok a povinností, na ktoré sa hodia, ale už im nie je dovolené slúžiť v roli cirkevných vodcov; v prípade vodcov a pracovníkov, ktorí boli prepustení, pretože ich kvalita je mimoriadne slabá a nie sú schopní vykonávať žiadnu prácu, im tiež zariaďte inú prácu na základe ich silných stránok a povinností, na ktoré sa hodia, ale už nemôžu byť povýšení na vodcov alebo pracovníkov. Prečo nemôžu? Už boli vyskúšaní. Boli zjavení a už je jasne vidieť, že kvalita a pracovná schopnosť takýchto ľudí ich robí nespôsobilými byť vodcami. Ak sú teda nespôsobilí byť vodcami, nedokážu konať ani iné povinnosti? Nie nevyhnutne. Ich slabá kvalita ich robí nespôsobilými byť vodcami, ale môžu konať iné povinnosti. Po prepustení môžu takíto ľudia robiť čokoľvek, na čo sa hodia. Nemalo by im byť odňaté právo konať povinnosť; v budúcnosti, keď ich duchovné postavenie vzrastie, môžu byť opäť použití. Niektorí sú prepustení, pretože sú mladí, nemajú žiadne životné skúsenosti a tiež im chýbajú pracovné skúsenosti, takže sú neschopní uniesť prácu a nakoniec ich prepustia. Pri prepúšťaní takýchto ľudí existuje určitá voľnosť. Ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni a ich kvalita dostatočná, môžu byť použití aj po preradení na nižšiu pozíciu alebo môžu byť pridelení k inej práci, ktorá je pre nich vhodná. Keď budú jasne rozumieť pravde a budú mať nejaký kontakt a skúsenosť s prácou cirkvi, takíto ľudia môžu byť na základe svojej kvality opäť povýšení a rozvíjaní. No ak je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, ale ich kvalita mimoriadne slabá, potom nemá žiadnu hodnotu ich rozvíjať a absolútne nemôžu byť rozvíjaní ani ponechaní.

Medzi tými, ktorí boli prepustení, sú dva druhy ľudí, ktorých absolútne nemožno znova povyšovať a rozvíjať. Jedným sú antikristi a druhým tí, ktorých kvalita je príliš nízka. Potom sú tu však aj niektorí ľudia, ktorí nie sú považovaní za antikristov, ale majú len zlú ľudskú prirodzenosť, sú sebeckí a nečestní a niektorí z nich sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu znášať ťažkosti. Takíto ľudia nemôžu byť znova povýšení, ani keď majú mimoriadnu kvalitu. Ak majú trochu kvality, nech robia, čo dokážu, pokiaľ sa prijmú vhodné opatrenia; skrátka ich nepovyšujte za vodcu alebo pracovníka. Vodcovia a pracovníci musia mať okrem kvality a pracovnej schopnosti aj bremeno za cirkev, musia rozumieť pravde a byť schopní tvrdo pracovať a znášať utrpenie a musia byť usilovní a nie leniví. Okrem toho musia byť pomerne čestní a priami. Absolútne nemôžete vyberať ľudí, ktorí sú nečestní. Tí, ktorí sú príliš nepoctiví a zradní, stále intrigujú proti bratom a sestrám, svojim nadriadeným a Božiemu domu. Trávia svoje dni premýšľaním len o pokrivených myšlienkach. Keď máte do činenia s niekým takým, musíte vždy hádať, čo si skutočne myslí, musíte sa neustále pýtať, čo presne v poslednom čase robil, a musíte ho mať stále na očiach. Využívať ho je príliš vyčerpávajúce a príliš znepokojujúce. Ak je takýto človek povýšený, aby konal povinnosti, napriek tomu, že rozumie troche učenia, ho nebude praktizovať a za každú prácu, čo urobí, bude očakávať výhody a prospech. Používať takýchto ľudí je príliš znepokojujúce a príliš problematické, takže takíto ľudia nemôžu byť povýšení. Pokiaľ teda ide o antikristov, tých s mimoriadne slabou kvalitou, tých so zlou ľudskou prirodzenosťou, tých, ktorí sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu znášať ťažkosti, a tých, ktorí sú mimoriadne nepoctiví a zradní – keď sú títo ľudia odhalení a prepustení po tom, čo boli použití, nepovyšujte ich druhýkrát; nepoužívajte ich znova nesprávne po tom, čo boli prekuknutí. Niektorí môžu povedať: „Tento človek bol predtým charakterizovaný ako antikrist, no všimli sme si, že si už nejaký čas počína dobre, dokáže normálne komunikovať s bratmi a sestrami a už neobmedzuje ostatných. Môže byť povýšený?“ Neponáhľajte sa – len čo bude povýšený a získa postavenie, odhalí sa jeho antikristovská prirodzenosť. Iní môžu povedať: „Kvalita tohto človeka bola predtým mimoriadne slabá; keď ho požiadali, aby dohliadal na prácu dvoch ľudí, nevedel, ako prideliť úlohy, a ak sa stali dve veci naraz, nevedel, ako urobiť rozumné opatrenia. Keď je však teraz o niečo starší, bude v týchto veciach lepší, však?“ Obstojí toto tvrdenie? (Nie.) Keď sa stanú dve veci naraz, ten človek je zmätený a nevie, ako sa s nimi vyrovnať. Nedokáže prekuknúť nikoho ani nič. Jeho kvalita je taká slabá, že nemá žiadnu pracovnú schopnosť ani schopnosť chápania. Takýto človek absolútne nemôže byť znova povýšený za vodcu. Nie je to otázka veku. Ľudia so slabou kvalitou budú mať slabú kvalitu, aj keď budú mať osemdesiat rokov. Nie je to tak, ako si ľudia predstavujú, že keď niekto zostarne a získa viac skúseností, dokáže všetkému rozumieť – tak to nie je. Bude mať len nejaké životné skúsenosti, ale životné skúsenosti sa nerovnajú kvalite. Bez ohľadu na to, koľko vecí človek zažije alebo koľko lekcií sa naučí, neznamená to, že sa jeho kvalita zlepší.

Ak je niečia ľudská prirodzenosť príliš sebecká, zradná a podlá, je plná prefíkaných úskokov a on myslí len na seba, môže sa takýto človek zmeniť? Práve z týchto dôvodov ho prepustili a teraz uplynulo desať rokov a on si vypočul mnoho kázní – je už jeho ľudská prirodzenosť nesebecká, poctivá a nezradná? Poviem ti: Takýto človek sa nezmení, aj o ďalších 20 rokov bude stále rovnaký. Takže ak sa s ním o 20 rokov znova stretneš a opýtaš sa ho, či je stále taký sebecký a zradný, dokonca si to prizná sám. Prečo sa ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou nezmenia? Môžu sa zmeniť? Predpokladajme, že by sa mohli zmeniť. Čo by muselo byť základom a podmienkami, aby sa to stalo? Musia byť schopní prijať pravdu. Ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou neprijímajú pravdu a vnútorne pohŕdajú pozitívnymi vecami, neznášajú ich, zosmiešňujú ich a sú voči nim nepriateľskí – jednoducho sa nemôžu zmeniť. Takže ich bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo, nepovyšujte, pretože nie sú schopní zmeny. Je možné, že o 20 rokov sa naučia byť ešte úlisnejší a ešte lepší v hovorení pekne znejúcich slov a klamstiev. Ale ak sa s týmito ľuďmi budeš stýkať a pozorovať ich konanie, zistíš jednu skutočnosť, a to, že sa vôbec nezmenili. Myslíš si, že by sa po toľkých rokoch, za ktoré si vypočuli toľko kázní a tak dlho konali povinnosti v Božom dome, mali zmeniť – mýliš sa! Nezmenia sa. Prečo? Vypočuli si toľko kázní a prečítali toľko Božích slov, ale neprijmú ani nepraktizujú jedinú vetu, takže sa nezmenili ani o kúsok. Je nemožné, aby sa zmenili. Keď sú takíto ľudia zjavení a prepustení, nemôžu byť znova použití, a ak ich použiješ, škodíš Božiemu domu a bratom a sestrám. Ak si nie si istý, tak len pozoruj, ako konajú, a sleduj, čie záujmy bránia, keď čelia veciam, ktoré stavajú ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Božieho domu; absolútne neobetujú svoje vlastné záujmy a nevynaložia všetky sily na obranu záujmov Božieho domu. Z tohto hľadiska nie sú dôveryhodní a nezaslúžia si, aby ich Boží dom povýšil a použil. Preto je takýmto ľuďom súdené, aby neboli použití. Môžu sa ľudia, ktorí neprijímajú pravdu, ešte zmeniť? Nie je to možné – je to bláznovstvo!

Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú leniví, túžia po telesnom pohodlí a nedokážu zniesť ani najmenšiu ťažkosť, tí sú ešte menej schopní zmeny. Počas svojho pôsobenia v roli vodcu nezažívajú žiadne ťažkosti a neznášajú ani tie, ktoré dokážu zniesť obyčajní bratia a sestry. Pri konaní svojej povinnosti postupujú len mechanicky – usporadúvajú zhromaždenia a kážu nejaké učenia a potom idú do postele, aby sa o seba dobre starali. Ak idú v noci spať čo i len trochu neskoro, ráno, keď bratia a sestry vstávajú, ešte tuho spia. Nie sú ochotní byť ani trochu unavení či zaneprázdnení, ani znášať čo i len trochu ťažkostí. Nič neobetujú a nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu. Kamkoľvek prídu, len čo zbadajú dobré jedlo a pitie, sú takí šťastní, že na všetko zabudnú. Nikam už nejdú, len tam zostanú, jedia, pijú a užívajú si a vôbec nepracujú. Nepočúvajú, keď sú orezávaní zo strany Zhora, ani neprijímajú pripomienky a odhaľovanie od bratov a sestier. Rozhodnú sa žiť čo najpohodlnejšie bez toho, aby platili akúkoľvek cenu a aby si plnili svoje zodpovednosti alebo konali svoju povinnosť, takže sa stávajú naničhodnými. Sú takíto ľudia schopní zmeny? Ľudia tohto druhu sú príliš leniví a túžia po telesnom pohodlí; nemôžu sa zmeniť. Takí sú teraz a takí budú aj v budúcnosti. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ten človek sa zmenil a už nejaký čas vynakladá veľa úsilia na svoju prácu.“ Neponáhľajte sa. Ak ho povýšite za vodcu, upadne do starých koľají – taký jednoducho je. Je presne ako hazardný hráč, ktorý bude pokračovať v hraní, aj keď mu dôjdu peniaze a aj keby si mal požičať, predať dom alebo dokonca predať ženu a deti. Ak v poslednom čase nehrá, môže to byť preto, lebo zatvorili kasíno a niet kde hrať, lebo všetkých jeho kumpánov v hazarde chytili a nemá s kým hrať alebo predal všetko, čo mohol, a nezostali mu žiadne peniaze na hranie. Len čo bude mať v rukách peniaze, začne znova hrať a nebude vedieť prestať – taký jednoducho je. Podobne ani tí, ktorí sú leniví a túžia po telesnom pohodlí, nie sú schopní zmeny. Len čo získajú nejaké postavenie, okamžite sa vrátia do svojej pôvodnej podoby a odhalí sa ich pravá tvár. Keď nemajú postavenie, nikto si ich neváži a nikto ich neobsluhuje, a ak nič nerobia, mali by byť vyčistení, pretože cirkev nepodporuje nečinných ľudí a oni tak nemajú na výber a musia niečo neochotne robiť. Robia veci inak ako ostatní. Ostatní konajú aktívne, zatiaľ čo oni pasívne. A hoci to navonok nie je žiadny rozdiel, v podstate to rozdiel je. Keď majú ostatní postavenie, robia, čo majú, a sú schopní plniť si svoje zodpovednosti, no len čo títo ľudia získajú postavenie, chopia sa príležitosti, aby sa oddávali výhodám tohto postavenia, a nerobia žiadnu prácu, takže sa odhalí ich prirodzenosť-podstata lenivosti a túžby po pohodlí. Preto sa ľudia tohto druhu za žiadnych okolností nezmenia, a len čo sú zjavení a prepustení, už by nikdy nemali byť znova povýšení a použití – to je princíp.

Pokiaľ ide o ľudí v rôznych situáciách, toto sú princípy na ich povyšovanie a používanie. Minimálnym štandardom je, aby boli schopní vynakladať úsilie a bez vyrušovania poskytovať službu v Božom dome, a v takom prípade v ňom môžu konať povinnosť. Ak však nedokážu splniť ani tento minimálny štandard, potom bez ohľadu na to, aká je ich ľudská prirodzenosť a aké majú silné stránky, nie sú vhodní na konanie povinnosti a ľudia tohto druhu by mali byť vyradení z radov tých, ktorí tieto povinnosti konajú. Ak je ľudská prirodzenosť človeka zlomyseľná a rovná sa prirodzenosti antikrista, len čo sa potvrdí, že je antikrist, ho Boží dom nikdy nepoužije ani ho nebude povyšovať či rozvíjať. Niektorí ľudia môžu povedať: „Je v poriadku nechať ich poskytovať službu?“ Záleží na situácii. Ak by ich poskytovanie služby mohlo mať negatívny vplyv a nepriaznivé dôsledky pre Boží dom, Boží dom im nedá ani len príležitosť poskytovať službu. Ak vedia, že sú zlým človekom alebo antikristom, ktorý bol vypudený, ale sú ochotní poskytovať službu, budú robiť veci tak, ako im cirkev zariadi, a dokážu poskytovať službu slušným spôsobom, pri ktorom nepoškodia žiadne záujmy Božieho domu, môžu byť v takom prípade ponechaní. A ak nedokážu ani poriadne poskytovať službu a ich služba narobí viac škody ako úžitku, nebudú mať ani príležitosť poskytovať ju, a aj keby ju poskytovali, Boží dom ich aj tak nepoužije, pretože nie sú ani spôsobilí, ani nespĺňajú kritériá na poskytovanie služby. Takže ľudia tohto druhu by sa nemali vracať – nech idú, kam chcú. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ak ma boží dom nepoužije, budem kázať evanjelium sám a ľudí, ktorých získam jeho kázaním, odovzdám božiemu domu.“ Bolo by to v poriadku? (Áno.) Niektorí môžu povedať: „Toho človeka by si nepoužil ani na poskytovanie služby, tak na akom základe by ti mal dať ľudí, ktorých získa kázaním evanjelia? Na akom základe by pre teba mal kázať evanjelium?“ Boží dom ich nevyužíva z rôznych dôvodov. Jedným je, že nespĺňajú princípy Božieho domu pre používanie ľudí. A ďalším je, že sa neodváži použiť ľudí tohto druhu, pretože len čo ich použije, nebude konca problémom. Ako by sme teda mali vysvetliť túto záležitosť ich ochoty kázať evanjelium? To, o čom svedčia pri kázaní evanjelia, je Boh a je to vďaka Božím slovám a Božiemu dielu, že dokážu získať ľudí. Hoci boli títo ľudia získaní kázaním evanjelia danej osoby, v žiadnom prípade sa to nepočíta ako jej zásluha. Prinajlepšom je to len plnenie si svojich ľudských zodpovedností. Bez ohľadu na to, či si antikrist, zlý človek alebo niekto, koho vyčistili alebo vypudili, plnenie tvojich ľudských zodpovedností je niečo, čo by si mal robiť. Prečo hovorím, že je to niečo, čo by si mal robiť? Dostal si od Boha taký veľký prísun právd a aj to je krv Božieho srdca. Boží dom ťa už toľko rokov polieva a zaopatruje, no je niečo, čo od teba Boh žiada? Nie. Všetky najrôznejšie knihy, čo Boží dom rozširuje, sú zadarmo – nikto nemusí minúť ani cent. A rovnako je to aj s pravou cestou večného života a slovami života, ktoré nám Boh venuje. Aj všetky kázne a duchovné spoločenstvá Božieho domu si ľudia môžu vypočuť bezplatne. Bez ohľadu na to, či si obyčajný človek alebo člen istej špeciálnej skupiny, dostal si od Boha toľko právd zadarmo, že je určite iba správne, aby si medzi ľuďmi ohlasoval Božie slová a Jeho evanjelium a aby si ich privádzal do Božej prítomnosti, však? Boh venoval ľudstvu všetky pravdy – kto si môže dovoliť splatiť takú ohromnú lásku? Božia milosť, Božie slová a Boží život majú nevyčísliteľnú hodnotu, ktorú si žiadna ľudská bytosť nemôže dovoliť splatiť! Je život človeka taký vzácny? Môže mať rovnakú hodnotu ako pravda? Splatiť Božiu lásku a milosť si teda nemôže dovoliť nikto, a to ani tí, ktorých cirkev vyčistila, vypudila a vyradila – tí nie sú žiadnou výnimkou. Pokiaľ máš nejaké svedomie, rozum a ľudskú prirodzenosť, mal by si bez ohľadu na to, ako sa k tebe Boží dom správa, plniť svoju úlohu ohlasovať Božie slová a svedčiť o Jeho diele. Je to ľudská zodpovednosť, ktorej sa nemožno vyhnúť. Takže nezáleží na tom, koľkým ľuďom kážeš Božie slová a Jeho evanjelium alebo koľkých z nich získaš. Nie je to nič, za čo ti prináleží poklona. Boh vyjadril toľko právd a ty ich napriek tomu nepočúvaš a neprijímaš. Poskytovať malú službu a kázať druhým evanjelium je predsa bezpochyby niečím, čo by si mal robiť, alebo nie? Nemal by si sa vzhľadom na to, že si sa dnes dostal až sem, kajať? Nemal by si hľadať príležitosti, ako Bohu splatiť Jeho lásku? Naozaj by si mal! Boží dom má správne ustanovenia a vyčisťovanie, vypudzovanie a vyraďovanie ľudí sú veci, ktoré sa konajú v súlade so správnymi ustanoveniami a Božími požiadavkami – robiť ich je správne. Niektorí možno povedia: „Prijímať do cirkvi ľudí, ktorých si kázaním evanjelia získali tí, ktorí boli vyčistení a vypudení, je trochu trápne.“ No v skutočnosti je to povinnosť, ktorú by ľudia mali konať, a nie je sa za čo hanbiť. Všetci ľudia sú stvorené bytosti. Aj keď ťa vyčistili alebo vypudili, odsúdili ako zlého človeka či antikrista, alebo si terčom vyradenia, nie si vari ešte stále stvorená bytosť? A keď už si raz vyčistený, nie je Boh ešte stále tvojím Bohom? Vymažú sa snáď v okamihu slová, ktorými sa ti Boh prihovoril, a veci, ktorými ťa zaopatril? Prestanú existovať? Stále existujú, len si si ich nevážil. Všetci obrátení ľudia, a to bez ohľadu na to, kto ich obrátil, sú stvorené bytosti a mali by sa pred Stvoriteľom podriadiť. Preto ak sú títo ľudia, ktorí boli vyčistení alebo vypudení, ochotní kázať evanjelium, nebudeme ich obmedzovať; no nech kážu akokoľvek, princípy Božieho domu pre používanie ľudí a správne ustanovenia Božieho domu sú nemenné a to sa nikdy nezmení.

Spomedzi týchto niekoľkých druhov ľudí, ktorí boli prepustení, väčšina pravdepodobne nebude skutočne činiť pokánie a nesmie byť znova použitá. Priestor na povýšenie a použitie majú len tí, ktorí boli prepustení alebo ktorým sa upravilo pridelenie povinnosti, pretože im chýbali pracovné skúsenosti, a tak dočasne neboli schopní vykonávať svoju prácu. Ľudia tohto druhu majú dostatočnú kvalitu a ani s ich ľudskou prirodzenosťou nie sú žiadne väčšie problémy. Majú len nejaké menšie nedostatky, neresti alebo zlé návyky zdedené po rodine a nič z toho nie je veľký problém. Ak ich Boží dom potrebuje, môžu byť v správnom čase znova povýšení a použití; je to rozumné, pretože to nie sú zlí ľudia a nestanú sa z nich antikristi. Ich kvalita je dostatočná, len ešte nekonali prácu dlho a nemali žiadne skúsenosti, takže neboli spôsobilí na prácu, čo nie je vážny problém. Ak boli prepustení z týchto dôvodov, v budúcnosti majú priestor na rozvoj a môžu sa zmeniť. Pokiaľ má niekto pracovnú schopnosť, má kvalitu a jeho ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, ľudia tohto druhu sa potom počas obdobia, v ktorom zažívajú Božie dielo a konajú svoju povinnosť, budú postupne meniť. Zmení sa ich ľudská prirodzenosť, porastú vo svojom vstupe do života, nastanú nejaké zodpovedajúce zmeny v ich povahe a dôjde k určitému pokroku v ich chápaní pravdy. V závislosti od prostredia, povinností, ktoré konajú, a ich osobného odhodlania sa budú meniť a rásť v rôznej miere, takže sa dá povedať, že ľudia tohto druhu majú byť povýšení a použití. Toto sú vo všeobecnosti princípy opätovného povýšenia a použitia niekoľkých druhov ľudí, ktorí boli predtým prepustení.

Siedmy bod zodpovedností vodcov a pracovníkov je: „Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý.“ V našom duchovnom spoločenstve sme si práve jasne vysvetlili význam toho, ako čo najlepšie použiť ľudí. Pokiaľ existuje čo i len najmenšia hodnota v niekoho rozvíjaní a za predpokladu, že jeho ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, potom mu Boží dom dá príležitosti. A pokiaľ sa niekto usiluje o pravdu a miluje pozitívne veci, potom sa ho Boží dom tak ľahko nevzdá ani ho nevyradí. Pokiaľ tvoja ľudská prirodzenosť a kvalita spĺňajú štandardy, o ktorých som práve hovoril v duchovnom spoločenstve, Boží dom pre teba určite bude mať miesto na konanie povinnosti a určite ťa rozumne použije a dá ti dostatočný priestor na uplatnenie tvojich schopností. Skrátka, ak máš silné stránky a odborné znalosti v určitej profesii, ktoré práca cirkvi potrebuje, potom ťa Boží dom určite nechá konať vhodnú povinnosť. Ak však nemáš žiadne odhodlanie ani vôľu a nechceš sa šplhať nahor, potom rob len to, čo môžeš, konaj nejakú povinnosť, ktorá je v rámci tvojich schopností, a nič viac. Ak máš odhodlanie a povieš: „Chcem pochopiť, získať viac právd, čo najskôr sa vydať na cestu spásy a vstúpiť do pravdy-reality. Som ochotný brať ohľad na Božie bremeno, niesť ťažké bremeno v Božom dome, trpieť viac ťažkostí ako ostatní, viac sa namáhať a opustiť viac ako ostatní,“ a ak si vo všetkých ohľadoch vhodný, ale stále ťa nikto neodporúča, potom sa môžeš navrhnúť aj sám. Nie je to rozumné? Stručne povedané, toto všetko sú princípy Božieho domu pre používanie všetkých druhov ľudí, pričom cieľom nie je nič iné, ako umožniť ľuďom vstúpiť do pravdy-reality. Aké sú prejavy vstupu do pravdy-reality? Patrí k nim chápanie pravdy, chápanie pravdy-princípov pri vykonávaní všetkých rôznych pracovných úloh a schopnosť praktizovať zodpovedajúce pravdy v styku so všetkými druhmi ľudí, udalostí a vecí v každodennom živote namiesto toho, aby bol človek zmätený a bezradný, kedykoľvek ho niečo postihne – to je cieľ. A keďže toto je cieľ, ktorý bol stanovený, mali by ste sa oň usilovať!

Týmto končí naše duchovné spoločenstvo o siedmom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov. Niektorí ľudia môžu povedať: „Ešte si s duchovným spoločenstvom neskončil a v súvislosti s týmto bodom si neodhalil falošných vodcov.“ Povedal by som, že nie je potrebné ich odhaľovať. Na jednej strane sú falošní vodcovia slabej kvality a neschopní vykonávať skutočnú prácu a na druhej strane sú bez svedomia a rozumu, nenesú žiadne bremeno, vôbec do svojej práce nevkladajú srdce a nedokážu dobre urobiť ani niektoré jednoduché veci. Kedykoľvek sa stretnú so zložitým problémom alebo s problémom, ktorý súvisí s pravdou-princípmi, vôbec ho nedokážu rozlíšiť a ešte menej dokážu prekuknúť jeho podstatu. Takže ich nie je potrebné odhaľovať. Aj keby boli odhalení, neprijali by to a bola by to strata slov. Hovoriť o veciach, ktoré urobili, by navyše bolo na zvracanie a ľudia by sa vnútri hnevali. Pridelenie takej dôležitej práce týmto falošným vodcom bola chyba pri výbere ľudí. Už len to, že sú neschopní vykonávať svoju prácu, ich núti cítiť sa naničhodne, a ak sú odhalení a rozobratí, budú sa cítiť ešte utrápenejšie. Takže nech sa títo falošní vodcovia porovnajú a preskúmajú svoje vlastné problémy, ako len môžu. Ak dokážeš objaviť svoje problémy, pozri sa, či sa v budúcnosti dokážeš zlepšiť, a ak ich nedokážeš objaviť, potom musíš pokračovať v skúmaní, pričom tiež môžeš požiadať ľudí okolo seba, aby ti to pomohli zanalyzovať a ujasniť si to. Ak s tebou ostatní hovorili v duchovnom spoločenstve a ty si do toho vložil srdce, ale stále nedokážeš objaviť svoje vlastné problémy a stále nevieš, ako ich rozpoznať alebo vyriešiť, potom si skutočne falošný vodca a mal by si byť vyradený.

6. marca 2021