Siedmy bod: Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý (druhá časť)

V poslednom duchovnom spoločenstve sa hovorilo o siedmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Rozumne prideľovať a využívať rôzne typy ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti a silných stránok, aby bol každý čo najlepšie využitý.“ Hovorili sme v ňom hlavne o troch aspektoch tejto zodpovednosti. Ktoré tri aspekty to sú? (Jedným je rozumné používanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti, ďalším je rozumné používanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok a ďalším je, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí a ako ich používať.) V podstate sú to tieto tri aspekty. Keď sa na ne pozrieme, je princíp Božieho domu pri využívaní ľudí taký, že je každý čo najlepšie využitý? (Áno.) Je tento princíp presný? Je voči ľuďom spravodlivý? (Je spravodlivý.) Pokiaľ ide o hlupákov s narušenou inteligenciou, nie sú schopní nič urobiť a nedokážu konať ani tú najmenšiu povinnosť. Ak im pridelíš prácu, a to či už prácu na odborných technických aspektoch, alebo manuálnu, nedokážu ju dokončiť. Takýchto ľudí rozhodne nemožno použiť, dokonca ani na poskytovanie služby. To platí z hľadiska inteligencie. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť a o tých, ktorí ju majú zlú a sú zlí ľudia, hoci dokážu vykonať nejakú prácu a splniť nejakú povinnosť, z dôvodu ich príliš zlej ľudskej prirodzenosti budú pri konaní povinnosti spôsobovať vyrušenia a narušenia. Vedie to k väčšej strate ako zisku a nedokážu nič urobiť dobre. Takíto ľudia nie sú vhodní na konanie povinnosti a absolútne ich nemožno použiť. Ak existujú ľudia, ktorí majú určité silné stránky, a pokiaľ spĺňajú všetky podmienky požadované pri práci Božieho domu na základe toho, že majú ľudskú prirodzenosť na požadovanej úrovni, potom môžu byť rozumne usporiadaní a využití. Minule sme tiež v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi typmi ľudí a ako ich používať. Prvým typom sú ľudia, ktorí sú ako Judáš a sú obzvlášť zbabelí. Súdiac podľa ich mimoriadnej zbabelosti, len čo ich zajme veľký červený drak, je stopercentná šanca, že sa z nich stanú judáši, a ak im je pridelená dôležitá práca, len čo sa niečo stane, všetko zradia. Nie sú to nebezpečné postavy? Existuje aj typ ľudí podobný pochybovačom, ktorých nazývame priateľmi cirkvi. Zdá sa, že títo ľudia vo svojich srdciach veria, že v nebi je nejaký Starec, ale nevedia, či Boh naozaj existuje, kde je alebo či skutočne vykonal svoje nové dielo, a často pochybujú o Božej existencii. Neveria v Boha a nenasledujú Ho skutočne. Preto takýchto ľudí nemožno použiť a nie sú vhodní na konanie povinnosti v Božom dome. Dokonca ani tí, ktorí skutočne veria, nemusia nevyhnutne konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni, nieto ešte pochybovači a priatelia cirkvi! Ďalším typom ľudí sú tí, ktorí boli prepustení, a aj v tejto skupine je niekoľko rôznych situácií.

Obsah posledného duchovného spoločenstva, ktorý sa týkal siedmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov, v podstate pokrýval tieto tri hlavné body: Jedným je rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich ľudskej prirodzenosti, ďalším je rozumné využívanie rôznych typov ľudí na základe ich silných stránok a ďalším je, ako zaobchádzať s niekoľkými špeciálnymi druhmi ľudí a ako ich využívať. O týchto troch hlavných bodoch sa v duchovnom spoločenstve hovorilo na základe niekoľkých aspektov, ktoré boli spomenuté v siedmej zodpovednosti, a všetky princípy v ňom boli jasne vysvetlené. Niektorí ľudia hovoria: „Hoci sa v duchovnom spoločenstve jasne hovorilo o princípoch, pokiaľ ide o niektoré konkrétne záležitosti a špeciálne okolnosti, stále nevieme, ako tieto princípy uplatňovať, ako zaobchádzať s ľuďmi alebo ako jednotlivcov povyšovať a používať; väčšinou sme stále bezradní.“ Existuje takýto problém? (Áno.) Ako by sa mal tento problém vyriešiť? Prvým hľadiskom pri povyšovaní a používaní ľudí sú potreby práce Božieho domu. A druhým hľadiskom je, či je vplyv použitia jednotlivca na prácu Božieho domu viac prospešný ako škodlivý, alebo naopak. Ak má istý jednotlivec chybnú ľudskú prirodzenosť, ale jeho použitie je pre prácu Božieho domu viac prospešné ako škodlivé, potom takého jednotlivca možno dočasne použiť, kým sa nenájde niekto lepší. Ak však použitie tejto osoby prináša viac škody ako úžitku, viac straty ako prínosu a vedie len k pokazeniu a spackaniu práce cirkvi, potom takého jednotlivca rozhodne nemožno použiť. Toto je princíp zvažovania pre a proti, ktorý treba najprv pochopiť v situáciách, keď nie sú vhodní kandidáti, a je to aj princíp dočasného používania ľudí. Čo robiť, keď sa nedá nájsť vhodný kandidát, nie je jasné, kto by mohol byť relatívne lepší, a nie je zrejmé, kto je na danú úlohu úplne vhodný, pričom sa všetci zdajú priemerní? Jedinou možnosťou je nájsť dvoch ľudí, ktorí majú relatívne duchovné porozumenie, teda tých, ktorí chápu pravdu čisto, aby na práci spolupracovali. Kým konajú svoje povinnosti, malo by sa im viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a ich situácia by sa mala pozorovať a chápať; to umožní určiť, kto má relatívne lepšiu kvalitu, čo uľahčí nájdenie správneho kandidáta. Bez ohľadu na to, kto je poverený konať povinnosť, to musí byť na základe jeho kvality, silných stránok a charakteru; to je nevyhnutné. Ak niekto nedokáže rozpoznať tieto aspekty a nerozumie, aké silné stránky daná osoba má, mal by byť najprv poverený jednoduchou povinnosťou alebo nejakou manuálnou prácou či vyhľadávaním potenciálnych prijímateľov evanjelia, ktorým by sa mohlo kázať. Po skúšobnej dobe potom sledovanie a ďalšie pozorovanie umožnia presne posúdiť jeho situáciu a ľahšie určiť povinnosť, ktorá je pre neho najvhodnejšia. Ak je jeho kvalita príliš slabá a chýbajú mu silné stránky, postačí mu prideliť nejakú fyzickú prácu. Vodcovia a pracovníci si musia urobiť prehľad o nadriadených dôležitých prác, režiséroch evanjelia, každom vedúcom tímu, režiséroch tímov pre filmovú produkciu a tak ďalej na základe rôznych zdrojov a intenzívnejšie týchto ľudí pozorovať a skúmať, kým si nimi nebudú istí. Iba takýmto starostlivým prideľovaním povinností ľuďom môžu zabezpečiť, že opatrenia budú vhodné a ľudia vo svojich povinnostiach budú efektívni. Niektorí ľudia hovoria: „Dokonca aj neverci hovoria: ‚Ak ti niekto slúži, nepodozrievaj ho; ak ho podozrievaš, nevyužívaj ho.‘ Ako môže byť Boží dom taký nedôverčivý? Všetci sú veriaci; akí zlí už len môžu byť? Nie sú to všetko dobrí ľudia? Prečo ich Boží dom musí spoznávať, dohliadať na nich a pozorovať ich?“ Sú tieto slová platné? Sú problematické? (Áno.) Je v súlade s princípmi, ak niekoho do hĺbky spoznávame, pozorujeme ho a sme s ním v blízkom kontakte? Je to v úplnom súlade s princípmi. S ktorými princípmi je to v súlade? (Štvrtý bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Mať neustály prehľad o situácii nadriadených jednotlivých prác a pracovníkov zodpovedných za rôzne dôležité úlohy a v prípade potreby im včas upraviť pridelenia povinnosti alebo ich prepustiť, aby sa predišlo stratám spôsobeným výberom nevhodných ľudí a zabezpečil sa efektívny a plynulý priebeh práce alebo aby sa tieto straty zmiernili.“) Toto je dobrý referenčný bod, ale aký je skutočný dôvod, prečo sa to robí? Je to preto, lebo ľudia majú skazené povahy. Hoci dnes mnohí ľudia konajú povinnosť, je len málo tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Len veľmi málo ľudí sa usiluje o pravdu a vstupuje pri konaní svojej povinnosti do reality; väčšina z nich ešte stále nerobí veci podľa princípov, ešte stále to nie sú ľudia, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu; to len tvrdia, že milujú pravdu, že sú ochotní usilovať sa a snažiť o pravdu, ale ešte stále nie je známe, ako dlho im toto odhodlanie vydrží. Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, môžu kedykoľvek a kdekoľvek zjaviť svoju skazenú povahu. Chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť voči svojej povinnosti, často sú povrchní, konajú, ako sa im zachce, a dokonca nedokážu prijať ani orezávanie. Len čo sa stanú negatívnymi a slabými, majú tendenciu zanechať svoju prácu – to sa stáva často, nič nie je bežnejšie; takto sa správajú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu. Keď teda ľudia ešte nezískali pravdu, sú nespoľahliví a nedôveryhodní. Čo znamená, že sú nedôveryhodní? Znamená to, že keď sa stretnú s ťažkosťami alebo neúspechmi, pravdepodobne upadnú a stanú sa negatívnymi a slabými. Je niekto, kto je často negatívny a slabý, dôveryhodným človekom? Určite nie. Ľudia, ktorí chápu pravdu, sú však iní. Ľudia, ktorí skutočne chápu pravdu, musia mať bohabojné srdce a srdce podriadené Bohu, a len ľudia s bohabojným srdcom sú dôveryhodní ľudia; ľudia bez bohabojného srdca nie sú dôveryhodní. Ako by sme mali pristupovať k ľuďom bez bohabojného srdca? Samozrejme, treba im poskytnúť láskyplnú pomoc a podporu. Pri konaní svojej povinnosti by mali byť viac kontrolovaní a malo by sa im poskytovať viac pomoci a usmernení; len tak možno zaručiť, že budú svoju povinnosť konať efektívne. A čo je cieľom takéhoto konania? Hlavným cieľom je podporovať dielo Božieho domu. Vedľajším cieľom je, aby sa pohotovo identifikovali problémy, aby sa im pohotovo poskytla podpora či orezávanie, aby sa dali do poriadku ich odchýlky a napravili ich slabiny a nedostatky. To je pre ľudí prospešné; nie je v tom nič zlomyseľné. Dohľad nad ľuďmi, ich pozorovanie, snaha pochopiť ich – to všetko slúži na to, aby sa im pomohlo vstúpiť na správnu cestu viery v Boha, aby sa im umožnilo konať ich povinnosť tak, ako žiada Boh, a podľa princípu, a aby sa im zabránilo spôsobovať akékoľvek vyrušenia a narušenia a konať zbytočnú prácu. Cieľom tohto konania je výlučne prejaviť zodpovednosť voči nim a voči dielu Božieho domu; nie je v tom žiadna zloba. Predpokladajme, že niekto povie: „Takže toto sú princípy, podľa ktorých boží dom zaobchádza s ľuďmi, a toto prostriedky, ktoré sa používajú. Odteraz si musím dávať pozor. V božom dome nie je žiadny pocit bezpečia. Vždy ťa niekto sleduje a je ťažké konať svoju povinnosť!“ Je toto tvrdenie správne? Aký druh ľudí by povedal takú vec? (Pochybovači.) Pochybovači, absurdní ľudia a tí, ktorým chýba duchovné porozumenie – tí majú tendenciu hovoriť popletené nezmysly bez toho, aby chápali pravdu. V čom je tu problém? Nie sú to slová, ktoré súdia a odsudzujú prácu cirkvi? Navyše ide o súdenie a odsudzovanie pravdy a pozitívnych vecí. Tí, ktorí sú schopní hovoriť takéto slová, sú určite popletení ľudia, ktorí nerozumejú pravde. Všetci sú to pochybovači, ktorí nemilujú pravdu.

Boží dom dohliada, pozoruje a snaží sa pochopiť tých, ktorí konajú nejakú povinnosť. Dokážete prijať tento princíp Božieho domu? (Áno.) Je úžasné, ak dokážeš prijať skutočnosť, že Boží dom na teba dohliada, pozoruje ťa a snaží sa ťa pochopiť. Pomáha ti to pri plnení si povinnosti, aby si bol schopný konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni a uspokojiť Božie úmysly. Je to pre teba prospešné a pomáha ti to – nie je v tom žiadny zápor. Keď raz pochopíš tento princíp, nemal by si sa vzdať pocitov odporu alebo ostražitosti voči dohľadu vodcov, pracovníkov a Božieho vyvoleného národa? Aj keď sa ťa občas niekto snaží pochopiť, pozoruje ťa a dohliada na tvoju prácu, netreba to brať osobne. Prečo to hovorím? Pretože úlohy, ktoré sú teraz tvoje, povinnosť, ktorú vykonávaš, a akákoľvek práca, ktorú robíš, nie sú súkromnou záležitosťou ani osobnou prácou žiadneho človeka; týkajú sa práce Božieho domu a súvisia s jednou časťou Božieho diela. Keď na teba teda niekto chvíľu dohliada alebo ťa pozoruje, alebo sa ťa snaží hlbšie pochopiť, snaží sa viesť s tebou dôverný rozhovor a zistiť, aký je tvoj stav počas tohto obdobia, a dokonca niekedy, keď je jeho postoj trochu tvrdší a trochu ťa orezáva, disciplinuje a niečo ti vyčíta, je to všetko preto, lebo má svedomitý a zodpovedný postoj k práci Božieho domu. Nemal by si k tomu prechovávať žiadne negatívne myšlienky ani emócie. Čo to znamená, ak dokážeš prijať skutočnosť, že na teba ostatní dohliadajú, pozorujú ťa alebo sa ťa snažia pochopiť? To, že vo svojom srdci prijímaš podrobné skúmanie zo strany Boha. Ak od ľudí neprijímaš dohľad, pozorovanie a ich snahy pochopiť ťa – ak sa proti tomu všetkému staviaš odmietavo –, dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie? Božie podrobné skúmanie je detailnejšie, hlbšie a presnejšie, ako keď sa ľudia snažia pochopiť ťa; Božie požiadavky sú konkrétnejšie, náročnejšie a hlbšie. Ak teda nedokážeš prijať, že na teba dohliada Boží vyvolený národ, nie sú tvoje tvrdenia o tom, že dokážeš prijať Božie podrobné skúmanie, iba prázdnymi slovami? Aby si dokázal prijať Božie podrobné skúmanie a skúšku, najprv musíš prijať dohľad zo strany Božieho domu, vodcov a pracovníkov alebo bratov a sestier. Niektorí ľudia hovoria: „Mám ľudské práva, mám svoju slobodu a mám svoj spôsob práce. Nie je byť podrobený dohľadu a kontrole vo všetkom, čo robím, príliš zväzujúci spôsob života? Kde sú moje ľudské práva? Kde je moja sloboda?“ Je toto tvrdenie správne? Sú ľudské práva a sloboda pravdou? Nie sú pravdou. Ľudské práva a sloboda sú len relatívne civilizované a pokrokové spôsoby zaobchádzania s ľuďmi v ľudskej spoločnosti, ale v Božom dome sú Božie slovo a pravda nadovšetko – nemožno ich spomínať v jednej vete s „ľudskými právami“ a „slobodou“. Preto čokoľvek, čo sa robí v Božom dome, nie je založené na vysokých teóriách alebo vedomostiach neveriaceho sveta, ale na Božom slove a pravde. Je teda v súlade s princípmi, keď niektorí ľudia hovoria, že chcú ľudské práva a slobodu? (Nie je.) Je celkom zrejmé, že to nie je v súlade s princípom konania povinnosti. Si v Božom dome a konáš povinnosť stvorenej bytosti. Nepracuješ v spoločnosti, aby si zarábal peniaze, takže nie je potrebné, aby sa ťa niekto zastával a chránil tvoje ľudské práva; takéto veci sú zbytočné. Má väčšina ľudí schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o ľudské práva a slobodu? Tie patria k ľudským myšlienkam a perspektívam a nemožno ich spomínať v jednej vete s pravdou; takéto myšlienky v Božom dome neplatia. Mať vodcu, ktorý dohliada na tvoju prácu, je dobré. Prečo? Pretože to znamená, že preberá zodpovednosť za prácu cirkvi; je to jeho povinnosť, jeho zodpovednosť. Schopnosť plniť si túto zodpovednosť dokazuje, že je kompetentným vodcom, že je dobrým vodcom. Ak by si dostal absolútnu slobodu a ľudské práva a mohol by si robiť, čo sa ti zachce, nasledovať svoje túžby a užívať si úplnú slobodu a demokraciu a bez ohľadu na to, čo a ako by si urobil, vodca by sa do teba nestaral ani na teba nedohliadal, nikdy by sa ťa nič nepýtal, nekontroloval by tvoju prácu, neozval by sa pri výskyte problémov a iba by ťa prehováral alebo s tebou vyjednával, bol by to dobrý vodca? Očividne nie. Takýto vodca ti škodí. Je zhovievavý k tvojim zlým skutkom, dovoľuje ti ísť proti princípom a robiť to, čo sa ti zachce – tlačí ťa do ohnivej jamy. Toto nie je zodpovedný vodca podľa štandardov. Na druhej strane, ak je na teba vodca schopný pravidelne dohliadať, identifikovať problémy v tvojej práci a včas ťa napomenúť alebo vyhrešiť a odhaliť, včas napraviť tvoje nesprávne snaženia a odchýlky pri konaní tvojej povinnosti a pomôcť pri nich a pri jeho dohľade, výčitkách, opatreniach a pomoci sa tvoj nesprávny postoj k povinnosti zmení, dokážeš sa zbaviť niektorých absurdných názorov, postupne sa obmedzia tvoje vlastné predstavy a veci vyplývajúce z impulzívnosti a dokážeš pokojne prijať výroky a názory, ktoré sú správne a v súlade s pravdou-princípmi, nie je to pre teba prospešné? Výhody sú vskutku nesmierne!

Boží dom zaobchádza so svojimi vodcami a pracovníkmi tak, že používa dohľad, pozorovanie a porozumenie. Aký je základ takéhoto zaobchádzania s ľuďmi? Prečo sa s ľuďmi zaobchádza takýmto spôsobom? Nejde o metódu a prístup, ktoré vyplývajú z princípov vernosti, vážnosti a zodpovednosti voči svojej povinnosti? (Áno.) Ak vodca nikdy nedohliada na ľudí, za ktorých je zodpovedný pri konaní svojich povinností, nepozoruje ich a ani ich hlboko nechápe, možno ho považovať za vodcu verného svojej povinnosti? Zjavne nie. Skontrolovali niekedy vaši vodcovia, pracovníci a nadriadení tvoju prácu? Zisťovali, aký v nej nastal pokrok? Vyriešili problémy, ktoré sa v tvojej práci vyskytli? Opravili v nej nejaké zjavné nedostatky alebo odchýlky? Ponúkli ti pomoc, zaopatrenie, podporu alebo orezávanie týkajúce sa rôznych prejavov a odhalení tvojej ľudskej prirodzenosti a tvojho úsilia o vstup do života? Ak vodca nielenže nikdy neposkytuje vedenie tým, ktorí konajú bežné povinnosti, ale ani nikdy neposkytuje duchovné spoločenstvo, pomoc či podporu tým, ktorí sa zaoberajú dôležitou prácou – nehovoriac o dohľade, pozorovaní alebo hlbokom porozumení –, možno tohto vodcu bez týchto prejavov a činov považovať za vodcu, ktorý koná konkrétnu prácu? Je na požadovanej úrovni ako vodca? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Náš vodca pre nás len dvakrát týždenne organizuje zhromaždenia, trochu hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, potom prečíta nejaké duchovné spoločenstvo od Zhora a niekedy v duchovnom spoločenstve hovorí o svojom skúsenostnom porozumení. Ale nikdy nám neponúkol žiadnu radu, zaopatrenie ani pomoc týkajúcu sa našich rôznych stavov, ako aj ťažkostí, s ktorými sa stretávame pri konaní našich povinností alebo pri vstupe do života.“ Čo si myslíte o tomto vodcovi? (Nie je na požadovanej úrovni, je to falošný vodca.) Ak sa vodca nestará o svoju vlastnú prácu ani o rôzne stavy ľudí pod sebou a neplní si svoje zodpovednosti, potom nie je na požadovanej úrovni ako vodca. Na nikoho nedohliada, nikoho nepozoruje ani sa nikoho nesnaží pochopiť. Tvoje rozhovory s ním vždy prebiehajú takto: „Ako sa má teraz tento človek?“ „Práve ho pozorujem.“ „Ako dlho ho pozoruješ? Poznáš ho?“ „Pozorujem ho rok alebo dva. Ešte ho veľmi dobre nepoznám.“ „A čo tamten človek?“ „Ešte v tom nemám úplne jasno, ale pri konaní svojej povinnosti dokáže znášať ťažkosti, má odhodlanie a je ochotný vydať sa Bohu.“ „To je všetko povrchné. A čo jeho úsilie o pravdu?“ „Aj o tom sa musím dozvedieť? No, pozriem sa na to.“ Nikto nevie, ako dlho budeš musieť čakať na výsledky po tom, čo povie, že sa na to pozrie. Je to neisté. Takýto falošný vodca je vo svojej práci nedôveryhodný.

Majú vodcovia a nadriadení vašej cirkvi zodpovedný postoj k vašej práci? Skutočne poznajú a chápu vaše stavy, pokiaľ ide o prácu? Riešil sa tento aspekt práce náležite? (Nie.) Nikto z nich tento aspekt nezvládol náležite a nikto nedospel do bodu, v ktorom by bol verný svojej povinnosti a bral prácu vážne a zodpovedne. Je teda ľahké to dosiahnuť? Je to ťažké? Nie je to ťažké. Ak naozaj máš určitú kvalitu, ovládaš odborné zručnosti v rámci svojej zodpovednosti a nie si vo svojej profesii laik, potom sa stačí držať jedného slovného spojenia a dokážeš byť verný svojej povinnosti. Ktoré slovné spojenie to je? „Vlož do toho srdce.“ Ak vložíš srdce do vecí a do ľudí, tak vo svojej povinnosti dokážeš byť verný a zodpovedný. Dá sa toto slovné spojenie praktizovať ľahko? Ako ho uviesť do praxe? Neznamená to počúvať ušami ani premýšľať mysľou – znamená to používať srdce. Ak človek dokáže skutočne používať svoje srdce, keď jeho oči vidia, ako niekto niečo robí, nejakým spôsobom koná alebo má na niečo nejakú reakciu, alebo keď jeho uši počujú názory či argumenty niektorých ľudí, pretože na premýšľanie a uvažovanie používa svoje srdce, v jeho mysli sa zrodia nejaké myšlienky, názory a postoje. Tieto myšlienky, názory a postoje mu umožnia získať hlboké, konkrétne a správne pochopenie danej osoby alebo veci a zároveň podnietia vhodné a správne úsudky a princípy. Iba to, že má človek tieto prejavy používania srdca, znamená, že je verný svojej povinnosti. Ale ak do vecí nevložíš srdce, ak na to nemáš srdce, potom tvoje oči nereagujú na nič, čo vidíš, a tvoje uši nereagujú na nič, čo počuješ. Tvoje oči nikdy nepozorujú ľudí, udalosti a veci; nepozorujú informácie, s ktorými sa stretávaš. Vo svojom srdci nebudeš rozlišovať rôzne hlasy a argumenty, ktoré začuješ, a nebudeš schopný rozlíšiť informácie, ktoré začuješ. To je ako byť slepý s otvorenými očami. Keď je srdce človeka slepé, sú slepé aj jeho oči. Čo teda vedie k tomu, že sa na základe pozorovania vecí očami a prijímania informácií ušami formujú myšlienky, názory a postoje? Všetko závisí od toho, či do vecí vložíš srdce a či hľadáš pravdu. Ak do vecí vložíš srdce, pri každom prijatí informácii, a to či už videných alebo počutých, budeš schopný vytvárať si názory a získať hlboké pochopenie osoby alebo veci. Ale ak do vecí nevložíš srdce, žiadne množstvo prijatých informácií nebude užitočné, a ak nevložíš srdce do toho, aby si to rozlíšil alebo pochopil do hĺbky, nič nezískaš a staneš sa zbytočným, na nič. Čo to znamená, keď sa povie „zbytočný človek“? Vzťahuje sa to na niekoho, kto pri konaní svojej povinnosti nepoužíva srdce – má oči a uši, ale tie sú mu na nič. Človek bez srdca nebude verný svojej povinnosti ani nedosiahne vážny a zodpovedný postoj k svojej práci.

Boží dom praktizuje dohľad nad vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach, do hĺbky ich pozoruje a snaží sa im porozumieť s cieľom zlepšiť prácu cirkvi a čo najrýchlejšie viesť Boží vyvolený národ na správnu cestu viery v Boha. Preto je dohliadanie a pozorovanie vodcov a pracovníkov nevyhnutné a musí sa takto praktizovať. Ak sa vďaka dohľadu Božieho vyvoleného národa zistí, že vodcovia a pracovníci nevykonávajú skutočnú prácu, a pohotovo sa to s nimi rieši, je to prospešné pre pokrok práce cirkvi. Dohliadanie na vodcov a pracovníkov je zodpovednosťou Božieho vyvoleného národa a je to v plnom súlade s Božími úmyslami. Keďže vodcovia a pracovníci majú skazené povahy, ak by na nich nikto nedohliadal, nielenže by to bolo na ich škodu, ale aj priamo ovplyvnilo prácu cirkvi. Za akých okolností už vodcovia a pracovníci nepotrebujú dohľad Božieho vyvoleného národa? Je to vtedy, keď plne pochopia pravdu, vstúpia do pravdy-reality, konajú podľa princípov a stávajú sa ľuďmi, ktorí sú zdokonalení a používaní Bohom. V takýchto prípadoch sa dohľad Božieho vyvoleného národa stáva zbytočným a Boží dom už túto záležitosť nebude zdôrazňovať. Je však zaručené, že niekto, koho Boh zdokonalil, je úplne bez chýb a odchýlok? Nie nevyhnutne. Preto je stále potrebné Božie podrobné skúmanie, ako aj dohľad tých, ktorí rozumejú pravde; táto prax je v plnom súlade s Božími úmyslami. Pretože všetci ľudia majú skazené povahy, vodcov a pracovníkov možno nabádať, aby prevzali zodpovednosť za svoju prácu a boli verní svojim povinnostiam, iba prostredníctvom dohľadu. Bez dohľadu by väčšina vodcov a pracovníkov konala svojvoľne a povrchne – to je objektívny fakt. Ak si vodca alebo pracovník a bratia a sestry okolo teba na teba často dohliadajú, pozorujú ťa a snažia sa pochopiť, či si alebo nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, je to pre teba dobrá vec. Ak u teba objavia problém a ty ho dokážeš čo najrýchlejšie vyriešiť, je to prospešné pre tvoje úsilie o pravdu a pre tvoj vstup do života. A ak zistia, že páchaš zlo a že sa v súkromí prejavuješ mnohými zlými skutkami a rozhodne nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, tak ťa odhalia a odvolajú z tvojej pozície, čo odstráni pohromu pre Boží vyvolený národ a tiež ti umožní vyhnúť sa prísnejšiemu trestu: takýto dohľad je prospešný pre každého. A tak by vodcovia a pracovníci mali na dohľad Božieho vyvoleného národa správne reagovať. Ak si niekto, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, budeš cítiť, že potrebuješ dohľad Božieho vyvoleného národa, a ešte viac, že potrebuješ jeho pomoc. Ak si zlý človek a máš zlé svedomie, budeš sa báť dohľadu a budeš sa mu snažiť vyhnúť, čo je nevyhnutné. Preto niet pochýb o tom, že všetci, ktorí sa bránia dohľadu Božieho vyvoleného národa a majú voči nemu odpor, majú čo skrývať a rozhodne nie sú čestní ľudia; nikto sa nebojí dohľadu viac ako nečestní ľudia. Aký postoj by teda vodcovia a pracovníci mali zaujať k dohľadu Božieho vyvoleného národa? Mal by zahŕňať negativitu, ostražitosť, odpor a nenávisť, alebo poslušnosť voči Božiemu ovládaniu a opatreniam a pokorné prijatie? (Pokorné prijatie.) Na čo sa vzťahuje pokorné prijatie? Znamená to prijať od Boha všetko, hľadať pravdu, zaujať správny postoj a nekonať horkokrvne. Ak u teba niekto naozaj objaví problém a poukáže naň, pomôže ti ho rozlíšiť a pochopiť a pomôže ti pri jeho riešení, potom je voči tebe zodpovedný a je zodpovedný aj voči práci Božieho domu a vstupu Božieho vyvoleného národa do života; je to správne a je to úplne prirodzené a oprávnené. Ak existujú takí, ktorí považujú dohľad cirkvi za niečo, čo pochádza od satana a zo zlomyseľných úmyslov, potom sú to diabli a satani. S takou diabolskou prirodzenosťou by určite neprijali ani Božie podrobné skúmanie. Ak niekto skutočne miluje pravdu, bude mať správne pochopenie pre dohľad Božieho vyvoleného národa, bude ho schopný považovať za niečo, čo sa robí z lásky a čo pochádza od Boha, a bude ho od Boha schopný prijať. Určite nebude konať horkokrvne ani impulzívne, a už vôbec sa v jeho srdci neobjaví odpor, ostražitosť alebo podozrievanie. Najsprávnejší postoj, s akým treba pristupovať k dohľadu Božieho vyvoleného národa, je tento: mal by si od Boha prijať akékoľvek slová a činy, akýkoľvek dohľad a akékoľvek pozorovanie alebo nápravy – dokonca aj orezávanie –, ktoré sú pre teba užitočné, a nebyť horkokrvný. Horkokrvnosť pochádza od zlého, od satana, nepochádza od Boha a nie je to postoj, ktorý by ľudia mali mať k pravde.

To je všetko, čo doplníme a o čom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, pokiaľ ide o siedmu zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Znamená to teda, že už sa o tejto zodpovednosti v duchovnom spoločenstve hovorilo úplne a už niet čo dodať – žiadny konkrétnejší obsah? Nie, každá zodpovednosť stále obsahuje oveľa konkrétnejší a podrobnejší obsah. To, o čom som hovoril v duchovnom spoločenstve, sú hlavné princípy; zvyšok, teda ako implementovať konkrétne detaily a praktizovať a uplatňovať tieto princípy, závisí od toho, ako to zažijete vo svojich skúsenostiach. Ak tieto princípy stále nedokážete pochopiť do hĺbky alebo neviete, ako ich uplatniť, potom spoločne hľadajte a buďte v duchovnom spoločenstve. A ak ani spoločné duchovné spoločenstvo stále nevedie k výsledkom, potom sa pýtajte tých, ktorí sú nad vami. Skrátka, či už ide o zaobchádzanie s akýmkoľvek typom človeka alebo o rozhodovanie, koho povýšiť a použiť, všetko sa musí riadiť princípmi. Pokiaľ ide o niektorých talentovaných jednotlivcov, v situáciách, keď ich nikto nedokáže celkom prekuknúť alebo im porozumieť, môžu byť predbežne povýšení a použití podľa potrieb práce cirkvi – nezdržujte prácu a nezdržujte rozvíjanie ľudí; to je kľúčové. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Čo ak po tom, ako ich použijeme, pokazia prácu? Kto je za to zodpovedný?“ Keď niekoho použiješ, je to, akoby si ho umiestnil na opustený ostrov, kde s ním nikto nemôže nadviazať kontakt? Nie je okolo neho v skutočnosti mnoho ďalších, ktorí sa zaoberajú konkrétnymi úlohami? Na vyriešenie všetkých týchto záležitostí existujú spôsoby, a to dohliadanie, pozorovanie a porozumenie. A ak to podmienky dovoľujú, možno ich vyriešiť aj blízkym kontaktom. Čo presne znamená blízky kontakt? Znamená to pracovať spolu s nimi; proces práce je procesom ich spoznávania. Nespoznáš ich postupne prostredníctvom takéhoto kontaktu? Ak máš možnosť spojiť sa s nimi, ale neurobíš to a len zavoláš, aby si sa spýtal pár otázok, pričom to potom necháš tak, je nemožné ich pochopiť. Musíš sa spojiť s tými, s ktorými môžeš, aby si vyriešil problémy. Preto vodcovia a pracovníci nesmú byť vo svojej práci leniví. Takže ak chceš niekoho pozorovať a pochopiť, ako by si to mal urobiť? (Tým, že sa s ním spojíš.) Správne? Kľúčové je vložiť do toho srdce! Informácie, ktoré dokážete udržať vo svojich mysliach, možno prirovnať ku kukurici, ktorú zbiera opica – zbiera za pochodu, trúsi, ako zbiera, a nakoniec jej zostane len jeden klas, takže celé úsilie je márne. Na konci počúvania kázne si nedokážete spomenúť na obsah, o ktorom sa predtým hovorilo v duchovnom spoločenstve; aký to má dôvod? (Nevkladáme do toho srdce.) Zvyčajne sa nesústredíte na praktizovanie pravdy, takže vaše srdcia sa nesústredia na tieto záležitosti. Pokiaľ ide o to, ako pochopiť pravdu a vstúpiť do reality, ako spoznať samých seba a ako prostredníctvom pravdy do hĺbky pochopiť podstatu rôznych ľudí, udalostí a vecí, nemáte vôbec žiadny vstup; preto tieto záležitosti nemajú vo vašich srdciach žiadny základ. Pokiaľ ide o veci, ktoré sa týkajú vstupu do pravdy-reality, vždy sa cítite zmätení. Teraz ešte každý týždeň navštevujete zhromaždenia, aby ste počúvali kázne. Ak nepočúvate kázne, nezoslabne tá trocha viery v Boha vo vašich srdciach a nezmizne kúsok po kúsku? To je nebezpečný signál! Dokážete do toho vložiť srdce, alebo nie? Povedal som vám všetky detaily; ak naozaj máš srdce, dokážeš to. A ak nemáš srdce, bez ohľadu na to, ako hovorím, to nepochopíš. To je všetko k nášmu duchovnému spoločenstvu na túto tému.