B. Správne názory a postoje, ktoré by mal človek mať, keď sa stretne s ťažkosťami

To, čo vám tu chcem objasniť, nie je určené len pre vodcov a pracovníkov, ale aj pre všetkých prítomných – je to ten najdôležitejší princíp. Kdekoľvek vykonávate prácu cirkvi, konáte svoje povinnosti alebo kážete evanjelium, vždy sa niečo zomelie. Dokonca aj samotné Božie dielo je plné ťažkostí – všimli ste si všetci túto skutočnosť? Hoci možno nepoznáte podrobnosti alebo im jasne nerozumiete, všetci si uvedomujete celkové okolnosti. Šírenie Božieho diela evanjelia nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou a všetci by ste na to mali byť duševne pripravení a uznať to. Stojí tu tento preukázaný fakt. Aký postoj by sme teda mali zaujať k týmto záležitostiam, aby bol najvhodnejší, najrozumnejší a najsprávnejší? Je správne byť vnútorne bojazlivý a ustráchaný? (Nie.) Keďže teda byť bojazlivý a ustráchaný nie je správne, je správne mať postoj a názor, s ktorými sa nebojíte ani neba, ani zeme, ste nepriateľmi celého sveta, vzdorujete mu až do konca a idete proti prúdu? (Nie.) Ide o rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti, alebo impulzívnosť? Tieto nesprávne názory sú všetky prejavom impulzívnosti, nie skutočnej viery. Aké názory a postoje sú teda správne? Uvediem vám niekoľko. Toto je prvý názor, ktorý by ľudia mali mať: Či už v zahraničí, alebo v Číne, vydať sa z celého srdca Bohu a konať svoje povinnosti je tá najspravodlivejšia vec medzi všetkými ľuďmi od dávnych čias až po súčasnosť. Naše konanie povinnosti je otvorené a čestné, nie tajné, pretože to, čo teraz robíme, je tá najspravodlivejšia vec medzi ľuďmi. Na čo sa vzťahuje toto „najspravodlivejšia“? Vzťahuje sa na pravdu, na Božiu vôľu a na opatrenia a poverenia Stvoriteľa; úplne prevyšuje ľudskú morálku, etiku a zákony a je to vec, ktorá je vykonávaná pod vedením a starostlivosťou Stvoriteľa. Nie je to ten najsprávnejší názor? Na jednej strane je tento názor naozaj existujúcou skutočnosťou a na druhej strane je to aj to najsprávnejšie uznanie povinnosti, ktorú človek koná. Toto je druhý názor, ktorý by ľudia mali mať: Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami a všetkými udalosťami. Všetko vrátane vládcov sveta a akejkoľvek moci, náboženstva, organizácie či etnika na svete je ovládané a kontrolované Božou rukou – nikto svoj osud nemá vo vlastných rukách. Ani my nie sme výnimkou; naše osudy ovláda a kontroluje Božia ruka a nikto nemôže zmeniť smer, kam ideme a kde zostaneme, ani našu budúcnosť a konečný osud. Presne ako sa hovorí v Biblii: „Srdce kráľa je v Jahveho ruke ako vodný tok – obracia ho, kam chce.“ (Prís 21, 1) O čo viac to platí pre osudy nás, bezvýznamných ľudí! Vláda a systém vládcu krajiny, v ktorej žijeme, ako aj životné prostredie tejto krajiny – to všetko je pod Božou zvrchovanosťou, či je to pre nás hrozbou, nepriateľské alebo priateľské, a nemáme sa čoho obávať ani si o čo robiť starosti. Toto je názor, ktorý by ľudia mali zastávať, uvedomenie, ktoré by mali mať, a pravda, ktorú by mali vlastniť a ktorej by mali rozumieť. A toto je tretí názor, ktorý je, samozrejme, aj najdôležitejší: Bez ohľadu na to, kde a v ktorej krajine žijeme, a bez ohľadu na naše schopnosti alebo kvalitu sme len jednou časťou masy bezvýznamných stvorených bytostí. Jediná zodpovednosť a povinnosť, ktorú by sme si mali plniť, je podriadiť sa zvrchovanosti, opatreniam a ovládaniu Stvoriteľa; nič iné, je to také jednoduché. Aj keď sme v súčasnosti v slobodnej krajine a v slobodnom prostredí, ak jedného dňa Boh pozdvihne nepriateľskú silu, aby nás prenasledovala a ubližovala nám, nemali by sme sa vôbec sťažovať. Prečo by sme sa nemali sťažovať? Pretože sme už dávno pripravení a našou povinnosťou a zodpovednosťou je podriadiť sa všetkému, čo Boh robí, a všetkému, čo ovláda. Je toto podriadenie sa pravda? Je to postoj, ktorý by ľudia mali mať? (Áno.) Ak sa jedného dňa celé ľudstvo a celé prostredie obrátia proti nám a budeme čeliť smrti, mali by sme sa sťažovať? (Nemali.) Niektorí hovoria: „Nepriviedol nás Boh do zahraničia, aby sme už nemuseli trpieť krutým prenasledovaním satana? Nebolo to preto, aby sme mohli slobodne konať svoje povinnosti a dýchať vzduch slobody? Prečo potom Boh stále chce, aby sme čelili smrti?“ Tieto slová nie sú správne. Podriadenie sa Božiemu ovládaniu a Jeho opatreniam je postoj, a to postoj, ktorý by ľudia mali mať voči Bohu a Jeho zvrchovanosti. Je to postoj, ktorý by mala mať stvorená bytosť.

Je tu ešte jeden najdôležitejší bod, ktorý si ľudia musia uvedomiť: Hoci je v zahraničí relatívne stabilne a slobodne, vyhnúť sa častému obťažovaniu zo strany veľkého červeného draka je ešte stále ťažké. Niektorí ľudia sa tvárou v tvár obťažovaniu zo strany veľkého červeného draka obávajú: „Moc veľkého červeného draka je príliš veľká. Dokáže si podplatiť dôležité osobnosti po celom svete, aby mu slúžili a pracovali pre neho. A tak aj keď utečieme do zahraničia, stále sme v nebezpečenstve a v bezprostrednom ohrození! Čo môžeme robiť?“ Vždy, keď sa niektorí ľudia dopočujú tieto správy, začnú sa obávať a báť, chcú robiť kompromisy, chcú utiecť a nevedia, kam by sa mali skryť. Niektorí si vždy, keď sa to stane, myslia: „Svet je taký obrovský, a predsa pre mňa niet miesta! Pod mocou veľkého červeného draka trpím jeho prenasledovaním. Prečo ma stále vyrušuje dokonca aj mimo rozsahu jeho moci? Moc veľkého červeného draka je príliš veľká; prečo ma stále dokáže nájsť, aj keď utečiem na koniec sveta?“ Ľudia sa neubránia hrôze a neistote v tom, čo robiť. Je to prejav viery? V čom je tu problém? (V nedostatku viery v Boha.) Je to len nedostatok viery v Boha? Cítite hlboko vnútri, že ste menejcenní ako ostatní? Cítite sa vo viere vo Všemohúceho Boha a pri konaní svojej povinnosti v cirkvi trochu tajnostkársky, ako zlodej? Cítite sa o niečo menejcennejší ako tí v náboženskom svete? „Pozrite sa na ich moc; majú oficiálnych pastorov a štátom uznané honosné katedrály, je to také luxusné! V rôznych krajinách majú zbory a podniky. Ale pozrite sa na nás, ako nás vždy šikanujú a ako čelíme ostrakizácii, kamkoľvek ideme – prečo sme iní ako oni? Prečo o tom nemôžeme otvorene hovoriť, kamkoľvek ideme? Prečo musíme žiť tak úboho? Najmä je tu všetka tá negatívna propaganda na internete. Prečo toto nemusia znášať iné cirkvi? Prečo vždy musíme trpieť týmito vecami práve my? Iní veriaci v Boha otvorene hlásajú svoju vieru v kresťanstvo, kamkoľvek idú, ale my, veriaci vo Všemohúceho Boha, sa neodvažujeme hovoriť otvorene v strachu, že by nás zlí ľudia mohli nahlásiť a potom by nás zatkli.“ Nedávno som počul, že istý človek, ktorý o sebe tvrdil, že je vládnym úradníkom, položil niekoľkým bratom a sestrám zopár otázok. Keď videli, že ich vypočúva úradník, dostali strach a prezradili všetko, čo vedeli, pričom odpovedali na všetko, čo sa ich pýtal. V čom bol problém, keď takto konali? Si veriaci v Boha – prečo by si sa mal báť úradníkov? Ak si neurobil nič nezákonné, niet sa čoho báť. A ak máš pravdu, prečo by si sa mal báť diablov a satana? Myslíš si, že viera v Boha nie je správna cesta? Máš pocit, že si urobil niečo nezákonné? Prečo sa teda bojíš úradníka? Nie sú takíto ľudia hlúpi a nevedomí? Niektorí ľudia na pevnine veľmi trpeli prenasledovaním a štvaním; cítia sa po svojom príchode do zahraničia vinní za to, že veria v Boha? Cítia sa zahanbení prenasledovaním veľkého červeného draka? Cítia sa zahanbení pred svojimi predkami a znevážení, pretože boli nútení utiecť do zahraničia, aby verili v Boha a konali svoju povinnosť? Vidia, že satanský režim a náboženský svet sa k Bohu a cirkvi správajú nepriateľsky, a cítia sa menejcenní alebo možno ešte hanebnejšie, než ako keby spáchali zločin? Máte tieto pocity? (Nie.) Navonok možno krútite hlavami a nechcete mať tieto myšlienky a pocity, ale keď človek čelí skutočným situáciám, jeho mentalita, správanie a nevedomé činy, ktoré robí, nevyhnutne odhalia najhlbšie a najskrytejšie aspekty jeho srdca. Čo sa tu deje? Ak tieto veci nemáš, prečo sa bojíš? Bojí sa človek, ktorý neporušil zákon, polície? Bojí sa sudcu? Nie. Len tí, ktorí porušili zákon, sa najviac boja polície, a len Číňania, ktorí si zvykli na jej útlak, sa najviac boja polície, pretože polícia ČKS je nezákonná a robí si, čo chce. Preto keď Číňania prvýkrát prídu do zahraničia, už len pohľad na políciu v nich vyvolá strach. Je to dôsledok toho, že ich vystrašila vláda veľkého červeného draka, a je to niečo, čo sa odhaľuje v ich podvedomí. V západných krajinách je tvoj status legálny, máš právo na pobyt, neporušil si žiadne zákony ani si neútočil na vládu a nespáchal si žiadne zločiny. Bez ohľadu na to, koľko kontroverzií môže tvoja viera vyvolať v náboženskom svete, jedna skutočnosť zostáva istá: Tvoja viera je chránená zákonom, je zákonná a slobodná a predstavuje tvoje právoplatné ľudské právo. Neporušil si absolútne žiadne zákony, takže ak niekto tvrdí, že je policajt, a vypočúva ťa so slovami: „Veríš vo Všemohúceho Boha? Ukáž mi svoj preukaz! Odkiaľ si? Koľko máš rokov? Koľko rokov si veriaci? Kde bývaš? Povedz mi svoju adresu!“, ako by si odpovedal? Ako by si odpovedal na prvú otázku: „Veríš vo Všemohúceho Boha?“ (Áno.) Prečo by ste povedali „áno“? Je to na základe faktu? Alebo je to tvoja občianska povinnosť, že musíš odpovedať „áno“, ak sa ťa niekto niečo pýta? Alebo ti to prikázal povedať Boh? Na čom to zakladáte? Pokiaľ ide o druhú vec, o ktorú požiadali, teda: „Ukáž mi svoj preukaz!“, ukázali by ste ho? (Nie.) A tretia otázka: „Kde bývaš? Napíš svoju adresu.“ Napísali by ste ju? (Nie.) Štvrtá otázka: „Koľko rokov veríš v Boha? Kto ťa priviedol k viere? Prečo veríš? Koľko rokov si v zahraničí?“ Odpovedali by ste na tieto otázky? (Nie.) Piata otázka: „Akú povinnosť tu konáš? Kto je tvoj vodca?“ Odpovedali by ste na to? (Nie.) Prečo nie? (Nie som im to povinný povedať.) Vráťme sa teda k prvej otázke: Na otázku, či veríte vo Všemohúceho Boha, ste všetci jednohlasne odvetili, že by ste odpovedali „áno“. Je takáto odpoveď správna? (Nie.) Prečo je nesprávna? (Pretože viera je osobná sloboda. Polícia do nej nemá právo zasahovať. Preto mám právo im to nepovedať.) Prečo by si im to teda nepovedal? (Pretože si najprv musím objasniť, prečo ma vypočúvajú, v akej funkcii to robia a či je ich vypočúvanie zákonné alebo nie. Ak ich účel a identita nie sú jasné, nie som povinný odpovedať na ich otázky.) Toto tvrdenie je správne. Najprv ste všetci uviedli, že by ste odpovedali „áno“, ale ako som sa pýtal ďalej, začali ste cítiť, že niečo nie je v poriadku, a cítili ste, že vaša odpoveď bola nesprávna. Zistili ste, kde bol problém? Porozumenie, ktoré by ste mali mať v tejto veci, je takéto: Vierou v Boha sme neporušili žiadne zákony, nie sme zločinci a máme svoje ľudské práva a slobodu. Nie každý nás môže ľubovoľne vypočúvať alebo sa nás pýtať. Nie je to tak, že komukoľvek, kto sa nás pýta, musíme odpovedať pravdivo; nemáme takú povinnosť. Sú tieto slová správne? (Áno.) Je nezákonné, aby nás ktokoľvek, bez ohľadu na to, kto to je, svojvoľne vypočúval; musíme poznať zákon a naučiť sa ho používať na svoju ochranu. Toto je múdrosť, ktorú by mal mať Boží vyvolený národ. Čo teda urobíš, ak sa v budúcnosti stretneš s takouto situáciou? Ak sa ťa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha, ako odpovieš? Ako to zvládneš? Prvá vec, ktorú povieš, je: „Kto si? Akým právom sa ma to pýtaš? Poznáme sa?“ Ak povie, že je zamestnancom nejakého vládneho úradu, potom by si ho mal požiadať, aby ukázal svoj preukaz. A ak ti svoj preukaz neukáže, povieš: „Nemáš oprávnenie hovoriť so mnou a ja ti nie som povinný odpovedať. Je veľa vládnych pracovníkov; mám odpovedať všetkým? Vláda na riešenie určitých úloh menovala konkrétnych ľudí – si naozaj zodpovedný za túto záležitosť? Aj keby si bol, neporušil som zákon, tak prečo by som ti mal odpovedať? Prečo by som ti mal všetko hovoriť? Ak si myslíš, že som urobil niečo zlé a porušil zákon, môžeš predložiť dôkazy. Ale ak chceš, aby som odpovedal na akékoľvek tvoje otázky, choď sa porozprávať s mojím právnikom. Nie som povinný ti odpovedať a ty nemáš právo pýtať sa!“ Aký je tento spôsob odpovede? Vyjadruje dôstojnosť? (Áno.) Čo teda ukázala vaša odpoveď? Vyjadrovala dôstojnosť? (Nie.) Odpovedať vaším spôsobom poukazuje na neznalosť zákona. Len odpovieš na všetko, čo sa ťa ostatní opýtajú, a čo sa stane nakoniec? Staneš sa Judášom. Môžete odpovedať bez rozmyslu, a tu je dôvod: Ľudia v krajine veľkého červeného draka sú indoktrinovaní a majú vymyté mozgy, aby si mysleli, že veriaci v Boha sú nevedomí, patria do nižšej triedy a sú prenasledovaní štátom a že by v tejto krajine mali žiť bez ľudských práv alebo dôstojnosti; preto sa veriaci sami riadia k nižšiemu postaveniu. Po príchode do západných krajín nerozumejú veciam, ako čo sú ľudské práva, čo je dôstojnosť alebo aké sú povinnosti občana. Takže keď sa ťa niekto opýta, či veríš v Boha, zo strachu to rýchlo priznáš, povieš im všetko, čo vieš, a neukážeš vôbec žiadne duchovné postavenie. Kto to všetko spôsobil? Spôsobila to indoktrinácia a vláda veľkého červeného draka. Hlboko v podvedomí každého na pevnine je myšlienka, že len čo uveríš v Boha, zaujímaš najnižšie postavenie v tejto spoločnosti a medzi ľuďmi a stávaš sa odlúčeným od spoločnosti aj ľudstva. Týmto ľuďom teda chýba dôstojnosť, ľudské práva a vedomie chrániť sa; sú hlúpi, nevedomí a chýba im pochopenie, čo umožňuje ostatným, aby ich šikanovali a manipulovali podľa ľubovôle. Toto je vaša mentalita. Máš ďaleko od toho, aby si si pevne stál za svojím svedectvom pre Boha, a každú chvíľu Ho zapredáš a staneš sa Judášom. Ako teda môžeš konať s dôstojnosťou? Ako by si mal čeliť cudzincovi, ktorý ti kladie otázky? Najprv sa opýtaj, kto to je, a potom ho požiadaj, aby ukázali svoj preukaz. Toto je správny právny postup. Keď policajti alebo akíkoľvek iní vládni pracovníci v západných krajinách komunikujú s verejnosťou ako zástupcovia pracujúci v mene vlády, vždy najprv predložia svoje preukazy. Po overení ich totožnosti na základe ich preukazov sa potom rozhodneš, ako odpovieš na ich otázky alebo ako sa vysporiadaš s tým, čo od teba žiadajú. Samozrejme, máš v tejto veci určite priestor na voľbu a máš absolútnu autonómiu, nie si bábka. Hoci si Číňan a člen Cirkvi Všemohúceho Boha, si tiež legálnym a uznaným členom krajiny, v ktorej žiješ. Nezabudni, že máš autonómiu; nie si otrok ani väzeň žiadnej krajiny, si niekto, kto môže využívať zákony, ľudské práva a systémy tejto krajiny.

Ako by sme mali na základe obsahu tohto duchovného spoločenstva čeliť náhlym okolnostiam a nečakaným udalostiam? Toto je štvrtý bod, ktorý v ňom máme prebrať – nebuďte bojazliví. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Znamená nebyť bojazlivý len to, že človek koná hlúpo odvážne?“ Nie, nebyť bojazlivý znamená nebáť sa žiadnej sily, pretože nie sme zločinci ani otroci; sme dôstojný Boží vyvolený národ a dôstojné stvorené ľudské bytosti pod zvrchovanosťou Stvoriteľa. Vo svojom prístupe k tejto záležitosti v prvom rade nebuďte bojazliví, ďalej si aktívne plňte svoju povinnosť a chráňte prostredie, v ktorom ju konáte, a tiež aktívne čelte rôznym prostrediam a výrokom, činom či iným veciam rôznych mocností, ktoré sú na nás zamerané. Aktívne im čeliť a nebyť bojazliví – čo si myslíte o tomto postoji? (Je dobrý.) Žiť takýmto spôsobom znamená žiť tak dôstojne, ako sa na človeka patrí; nie viesť nedôstojný život len preto, aby sme prežili. Prichádzame do zahraničia konať svoju povinnosť, a nie si naplniť žalúdky alebo zarábať na živobytie. Neporušili sme žiadne zákony, nespôsobili sme problémy žiadnej krajine a určite v žiadnej nie sme otrokmi. V Božom dome konáme povinnosť stvorených bytostí; živíme sa sami a nie sme závislí od iných; je to úplne legálne.

Zo štyroch bodov, o ktorých sme práve hovorili, je kľúčový každý jeden. Aký bol prvý bod? (Či už v zahraničí, alebo v Číne, vydať sa z celého srdca Bohu a konať svoje povinnosti je tá najspravodlivejšia vec medzi všetkými ľuďmi od dávnych čias až po súčasnosť. Naše konanie povinnosti je otvorené a čestné, nie tajnostkárske, pretože to, čo teraz robíme, je tá najspravodlivejšia vec medzi ľuďmi.) A druhý? (Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami a udalosťami. Všetko vrátane vládcov sveta a akejkoľvek moci na ňom je ovládané a riadené Božou rukou – nikoho osud nie je v jeho vlastných rukách. Ani my nie sme výnimkou; naše osudy ovláda a riadi Božia ruka a nikto nemôže zmeniť smer, kam ideme a kde zostaneme. Aká je vláda a systém vládcu krajiny, v ktorej žijeme, aké je životné prostredie tejto krajiny a to, či je pre nás hrozbou, nepriateľské alebo priateľské, je všetko pod Božou zvrchovanosťou a nemáme sa čoho obávať ani si o čo robiť starosti.) Tretí bod? (Bez ohľadu na to, kde sme, a bez ohľadu na naše schopnosti alebo kvalitu sme len jednou časťou masy bezvýznamných stvorených bytostí. Jediná zodpovednosť a povinnosť, ktorú by sme si mali plniť, je podriadiť sa zvrchovanosti, opatreniam a ovládaniu Stvoriteľa. Aj keď sme v súčasnosti v slobodnej krajine, ak jedného dňa Boh povolá nepriateľskú silu, aby nás prenasledovala a ubližovala nám, nemali by sme sa vôbec sťažovať. Je to preto, lebo je našou povinnosťou a zodpovednosťou podriadiť sa všetkému, čo Boh robí, všetkému, čo ovláda.) Štvrtým bodom je aktívne a nebojácne čeliť všetkým vonkajším osobám, udalostiam a veciam. Tieto štyri body predstavujú postoje a chápanie, ktoré by mal mať každý, kto koná svoju povinnosť, a sú to aj pravdy, ktoré by každý takýto človek mal pochopiť. Hoci tieto štyri body veľmi nesúvisia s ôsmou zodpovednosťou vodcov a pracovníkov z dnešného duchovného spoločenstva, keďže hovoríme o ťažkostiach v práci, musíme sa týchto záležitostí dotknúť; nie je to nadarmo.

C. Princípy, ktoré by mali vodcovia a pracovníci praktizovať, keď sa stretnú s ťažkosťami

Niektorí vodcovia a pracovníci sa v súvislosti s vonkajšími záležitosťami stretávajú s pomerne ťažko riešiteľnými problémami a sú bezradní. Nedokážu preniknúť ku koreňu problému, nevedia, ako k nemu pristúpiť, a jednoducho ho ignorujú, čo vedie k tomu, že sa daná záležitosť zdrží. Aký je to problém? Je to problém falošných vodcov, ktorí nedokážu konať prácu a len zdržiavajú. Falošným vodcom chýba rozum normálneho človeka; keďže nedokážu riešiť problémy, prečo ich nehlásia Zhora? Ak problém nahlásiš Zhora, môžeme mu čeliť spoločne a problém sa nakoniec vyrieši. Sú veci, ktoré nedokážete prezrieť, a Ja vám ich pomôžem zanalyzovať. Pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, žiadny problém nie je príliš veľký na to, aby sa nedal prekonať. Problémy týkajúce sa pravdy-princípov riešime sami a pri problémoch týkajúcich sa zákona môžeme požiadať o pomoc právneho poradcu a riešiť ich právnou cestou. Bez ohľadu na to, aké zlé sily úmyselne vyrušujú a sabotujú dielo Božieho domu, pamätajte na jednu vec: pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, nikto nám nemôže nič urobiť. Je to preto, lebo väčšina zahraničných krajín je demokratická a riadi sa zákonom, a hoci zlé sily konajú protizákonne, boja sa odhalenia a právnych sankcií. To je fakt. Bez ohľadu na to, ako veľmi temné ruky veľkého červeného draka vyrušujú a sabotujú dielo Božieho domu, obťažujú náš normálny život alebo si niekoho platia, aby robil zlé veci, musíme to fotiť a robiť autentické videá, seriózne o tom viesť presné záznamy a jasne si zapisovať čas, miesto a zúčastnené osoby. Keď nastane správny čas, vyriešime to právnou cestou a nemusíme sa toho báť. Hoci je potláčanie zo strany veľkého červeného draka šialené, nebojíme sa ho, pretože Boh je našou oporou a jedného dňa zošle pohromy, aby ho zničil, a priamo ho potrestá. Nemusíme pre to nič robiť. Niektoré problémy občas nedokážete prezrieť a v takom prípade by ste to mali rýchlo nahlásiť vyššie. Zhora vám ukáže cestu, vďaka čomu sa veľké problémy zmenšia a malé zas vyriešia. V skutočnosti pri mnohých problémoch neviete, ako ich analyzovať, nedokážete preniknúť k ich podstate, a myslíte si, že situácia je významná a vážna, ale po analýze Zhora si uvedomíte, že v podstate o nič nejde; nie je sa čoho báť a nie je to nič významné – stačí nezasahovať a po chvíli sa to vyrieši samo. Vyrušovanie zlých síl nemôže spôsobiť veľký rozruch; najviac sa boja verejného odhalenia, takže sa neodvážia prekročiť hranice. Ak sa hŕstka šašov odváži prekročiť hranice, môžeme to vyriešiť legálne, právnymi prostriedkami. To je niečo, čo by mali prezrieť všetci vodcovia a pracovníci. Bez ohľadu na to, s akou situáciou sa stretnete, v žiadnom prípade nesmiete konať zmätene alebo hlúpo. Ak istú situáciu nedokážeš prezrieť alebo zvládnuť, mal by si ju okamžite nahlásiť vyššie a nechať Zhora, aby ti poradili a navrhli stratégiu. Jediná skutočná obava je, že hoci falošní vodcovia nedokážu prezrieť ani riešiť problémy, nehlásia ich Zhora ani o nich neinformujú; čakajú, kým sa situácia vyhrotí a zdrží prácu, a až potom to nahlásia vyššie, čím pravdepodobne stratia najlepšiu príležitosť na riešenie problému. Je to ako keď má niekto rakovinu, ale nedá sa včas vyšetriť ani liečiť. Do nemocnice ide až v neskorom štádiu rakoviny, no vtedy je už neskoro a on môže len čakať na smrť. Falošní vodcovia teda s najväčšou pravdepodobnosťou zdržiavajú záležitosti vo svojej práci. Sú duševne nespôsobilí a sú to darebáci, ktorí ani nie sú zodpovední, ani neochraňujú dielo Božieho domu. Prečo sa hovorí, že falošní vodcovia sú spodina, zvestovatelia skazy a idioti, ktorým najviac chýba rozum? Tu je ten dôvod. Každý falošný vodca, ktorý má takú slabú kvalitu, že nedokáže zvládnuť ani vonkajšie záležitosti, by mal byť okamžite prepustený a vyradený, aby sa už nikdy nepoužil a aby sa predišlo ďalšiemu zdržiavaniu práce Božieho domu. Práca falošných vodcov je najväčšou prekážkou. Keď sa vyskytne problém, často by sa dal vyriešiť tak, že sa včas so všetkými prekonzultuje. Jediná obava je, že hoci je zodpovedný falošný vodca duševne zaostalý a nedokáže problém vyriešiť sám, nepreberie ho s rozhodovacou skupinou ani ho nehlási Zhora a zaujme postoj nedbanlivosti, s ktorým problém zakrýva a potláča – to je to, čo veci najviac zdržiava. Ak sa problém odloží a okolnosti sa zmenia, môže to viesť k strate iniciatívy pri riešení problému, čo zas vedie k pasívnej situácii. Čo to dokazuje? Niektoré veci sa nedajú odkladať a musia sa riešiť pohotovo, už pri prvej príležitosti. Falošní vodcovia si to však neuvedomujú, takže jednotlivci s extrémne slabou kvalitou by rozhodne nemali viesť. Falošní vodcovia vedia len chrliť nejaké slová a učenia a nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy; buď len ubližujú ľuďom, alebo spôsobujú zdržania. Iba prepustením týchto falošných vodcov a výberom jednotlivcov s bremenom a zmyslom pre zodpovednosť za vodcov a pracovníkov môže práca cirkvi normálne postupovať vpred. Pokiaľ bez ohľadu na problémy, ktorým čelíte, dokážete hľadať pravdu, existuje spôsob, ako ich vyriešiť. Vonkajšie záležitosti a vyrušenia spôsobené veľkým červeným drakom sa v prípade potreby dajú vyriešiť právnou cestou, nie je to nič vážne. Pokiaľ neporušujeme zákon ani vládne nariadenia, nikto nám nemôže nič urobiť, a s touto dôverou sa nemusíme báť žiadneho vyrušovania zo strany satana alebo diablov.

Teraz treba rozobrať a pochopiť otázku falošných vodcov. Je to kľúčové pre dobré vykonávanie cirkevnej práce! Poďme si v duchovnom spoločenstve pohovoriť o tom, prečo falošní vodcovia stále nehlásia problémy Zhora, keď čelia problémom, ktoré nedokážu vyriešiť sami. Ako by sme sa na to mali pozerať? Môžete to všetci zanalyzovať a mať z toho úžitok. Už problém, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, je vážny, ale existuje ešte vážnejší problém: keď cirkev čelí vyrušovaniu zo strany zlých ľudí a antikristov, falošní vodcovia to nielenže neriešia, ale čo je ešte horšie, nehlásia to Zhora a nechávajú zlých ľudí a antikristov vyrušovať cirkev – len sa prizerajú z ústrania a nikoho neurazia. Bez ohľadu na to, do akej miery je práca cirkvi vyrušovaná, falošným vodcom je to jedno. V čom je tu problém? Nie sú takíto falošní vodcovia príliš nemorálni? Už len tento fakt stačí na to, aby sa takíto falošní vodcovia vypudili. To, že dovoľujú zlým ľuďom a antikristom slobodne vyrušovať cirkev, je rovnaké, akoby týmto zlým ľuďom a antikristom odovzdali cirkev a Boží vyvolený národ. Slúžia im ako štít, a to prináša práci cirkvi príliš veľkú stratu! Už len na základe tohto bodu nie je správna otázka, či by falošní vodcovia mali byť prepustení, ale či by mali byť vyčistení. Čo je vážnejšej povahy: to, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, alebo to, že nechávajú zlých ľudí a antikristov vyrušovať cirkev? Nevykonávanie skutočnej práce môže ovplyvniť vstup Božieho vyvoleného národa do života a pokrok v práci cirkvi; už len to spôsobuje zdržanie vo významných záležitostiach. Lenže keď falošní vodcovia dovolia zlým ľuďom a antikristom svojvoľne vyrušovať cirkev bez toho, aby hľadali riešenie alebo to hlásili Zhora, následky sa stávajú nepredstaviteľnými. Prinajmenšom títo zlí ľudia a antikristi uvrhujú život cirkvi do úplného chaosu a neporiadku a okrem toho je práca cirkvi spackaná a paralyzovaná. Neovplyvňuje to priamo šírenie práce na evanjeliu? Následky sú naozaj vážne! Ak teda falošní vodcovia urobia túto chybu, musia byť vypudení. Mnohí vodcovia a pracovníci majú neprestajné scestné myšlienky a predstavy o hlásení problémov Zhora. Niektorí hovoria: „Aj keď sa problémy nahlásia Zhora, možno sa nevyriešia.“ To sú absurdné reči! Čo myslíte tým „možno sa nevyriešia“? Len to, že to nedokážeš vyriešiť ty, neznamená, že to nedokážu Zhora. Ak ti ukážu cestu, problém je vlastne v podstate vyriešený, a ak cestu neposkytnú, zostaneš bez nej. Nedokážeš prezrieť ani túto drobnú záležitosť; si príliš arogantný a samospravodlivý! Niektorí tiež hovoria: „Keď narazíme na ťažkosti alebo problémy, musíme o nich najprv niekoľko dní uvažovať a nahlásiť ich iba vtedy, ak naozaj nevieme nájsť riešenie.“ Možno sa zdá, že tí, ktorí to hovoria, majú aký-taký rozum, ale nie je pravdepodobné, že tieto dni strávené premýšľaním spôsobia zdržania? Môžeš si byť istý, že niekoľko dní premýšľania problém vyrieši? Môžeš zaručiť, že to nespôsobí ďalšie zdržanie? Iní hovoria: „Ak problém hneď nahlásime, nebude si vari Zhora myslieť, že nedokážeme prekuknúť ani tento drobný problém? Nenazvú nás hlúpymi a neznalými a neorežú nás?“ Nemajú pravdu, keď to hovoria – bez ohľadu na to, či problém nahlásiš alebo nie, hodnota tvojej kvality je už zrejmá; Zhora to všetko vie. Myslíte si, že Zhora si vás bude vážiť, ak ten problém nenahlásite? Ak nahlásiš problém a nespôsobí to zdržania významných záležitostí, Boží dom ťa nebude brať na zodpovednosť. Ak ho však nenahlásiš a povedie to ku zdržaniam, budeš sa za to priamo zodpovedať, budeš okamžite prepustený a už nikdy viac nebudeš použitý. Aj Boží vyvolený národ ťa bude považovať za neznalého, hlúpeho, slabomyseľného a duševne nepríčetného a bude ťa nenávidieť a navždy tebou opovrhovať. Tí, ktorí sa vždy boja, že ich za hlásenie problémov orežú alebo že na nich Zhora budú pozerať zvrchu, majú slabú kvalitu a sú najhlúpejší; musia sa prepustiť a nikdy viac nesmú byť použití. Mať takú slabú kvalitu a stále si chcieť zachovať tvár – nie je to úplne nehanebné? Povedzte Mi, nie sú falošní vodcovia, ktorí si nielenže zle robia svoju prácu, ale aj spôsobujú zdržania vo významných záležitostiach, opovrhnutiahodní? Mali by byť prepustení? (Áno.) Ak čelia vážnemu problému a dokážu ho pohotovo nahlásiť bez toho, aby spôsobili zdržania alebo vážne následky, ako by sa malo na takýchto vodcov pozerať? Prinajmenšom sa považujú za takých, čo majú rozum a sú schopní podporovať prácu cirkvi. Mali by sa takíto vodcovia naďalej používať? (Mali.) Iba tí duševne najzaostalejší vodcovia by sa zdržali hlásenia problémov zo strachu, že budú orezaní. Môžu sa takíto vodcovia ešte v budúcnosti používať? Myslím si, že už nemôžu, pretože by to spôsobovalo príliš veľké zdržanie. Teraz by ste už všetci mali byť schopní prekuknúť tieto druhy problémov, však? Keď narazíte na problémy, s ktorými si neviete dať rady, rýchlo ich nahláste a o riešeniach hovorte v duchovnom spoločenstve s rozhodovacou skupinou. Ak si s nimi rozhodovacia skupina nevie poradiť, okamžite ich nahláste Zhora; nerobte si starosti s tým či oným, najdôležitejšie je vedieť problém okamžite vyriešiť. Príklad, ktorý sme práve spomenuli, sa vyskytuje vo všetkých cirkvách; tieto ťažkosti a problémy sa objavia vo všetkých z nich. V porovnaní s niektorými ťažkosťami vo vnútri cirkvi však tieto vonkajšie záležitosti majú vážnejšie následky. Preto sú vonkajšie záležitosti o niečo náročnejšie ako tie vnútorné. Ak čelíte vonkajším záležitostiam, mali by ste ich rýchlo vyriešiť konzultáciou alebo nahlásiť Zhora; toto je nevyhnutné. Iba takýmto praktizovaním sa dá zabezpečiť normálny pokrok v práci cirkvi a zaručiť, že šírenie evanjelia o kráľovstve nebude hatené. Toľko k nášmu duchovnému spoločenstvu o princípoch riešenia vonkajších záležitostí cirkvi.

V každej cirkvi sú ľudia so slabou kvalitou, ktorí vždy narážajú na ťažkosti pri konaní svojich povinností; bez ohľadu na to, ako s nimi v duchovnom spoločenstve hovoríte o pravde, nedokážu nájsť princípy praktizovania a len slepo uplatňujú predpisy bez akéhokoľvek skutočného účinku. V takých prípadoch je potrebné týmto ľuďom upraviť pridelenie povinností, pričom pôjde o prerozdelenie personálu. Napríklad je tu človek poverený dôležitou prácou, ktorý však má v práci nejaké neriešiteľné problémy bez ohľadu na to, ako s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve. Nedokážeš prezrieť podstatu problému ani to, či je tento človek ešte stále použiteľný na túto prácu, a výsledky ti neprináša ani pozorovanie či ďalšie duchovné spoločenstvo. Hoci tento človek v práci nespôsobuje príliš veľké zdržania, kritické problémy sa nikdy nevyriešia, čo v tebe vždy zanecháva určitý nepokoj. Čo by si mal robiť, keď čelíš takejto situácii? Je to kľúčový problém. Ak ho nedokážeš vyriešiť sám, mal by si ho predniesť na stretnutí vodcov a pracovníkov, aby ste o ňom mali duchovné spoločenstvo, rozobrali ho a zanalyzovali ho. Ak sa nakoniec podarí dosiahnuť zhodu, problém sa vyrieši. Ak sa však problém nevyrieši ani takýmto postupom a bude sa to naťahovať, mohlo by to spôsobiť zdržanie vo významných záležitostiach? Ak áno, potom by si to mal čo najskôr nahlásiť Zhora a hľadať riešenie. Skrátka, bez ohľadu na to, s akými nejasnosťami alebo ťažkosťami sa pri svojej práci stretávaš, pokiaľ môžu tieto problémy ovplyvniť Boží vyvolený národ pri konaní jeho povinností alebo brániť normálnemu priebehu cirkevnej práce, mali by sa urýchlene vyriešiť. Ak problém nedokážete vyriešiť sami, mali by ste vyhľadať zopár ľudí, ktorí rozumejú pravde, a vyriešiť ho s nimi. Ak ani to nepomôže, potom musíš na problém upozorniť a nahlásiť ho Zhora, aby sa hľadalo riešenie. To je zodpovednosťou a záväzkom vodcov a pracovníkov. Vodcovia a pracovníci musia brať vážne akékoľvek ťažkosti alebo nejasnosti, s ktorými sa stretnú, a po objavení problémov alebo ťažkostí nesmú len ležérne kázať nejaké slová a učenia, kričať heslá na povzbudenie bratov a sestier alebo ich orezávať a potom to považovať za vybavené. Hovorenie slov a učení občas môže vyriešiť niektoré povrchné problémy, ale v konečnom dôsledku nedokáže vyriešiť tie zakorenené. Problémy týkajúce sa koreňa, skazených pováh a ľudských predstáv a výmyslov sa musia riešiť duchovným spoločenstvom o pravde na základe Božích slov. Navyše sú tu aj individuálne ťažkosti ľudí, problémy s prostredím a problémy súvisiace s odbornými znalosťami potrebnými na konanie povinností; všetky tieto praktické problémy si vyžadujú riešenie od vodcov a pracovníkov. Akékoľvek nejasnosti a ťažkosti spomedzi týchto problémov, ktoré vodcovia a pracovníci nedokážu vyriešiť, sa môžu buď predniesť na stretnutí vodcov a pracovníkov na rozbor, analýzu a riešenie, alebo ich môžu nahlásiť priamo Zhora, aby hľadali pravdu na ich vyriešenie. Toto sa nazýva konaním skutočnej práce a len tým, že sa človek cvičí v konaní skutočnej práce, môže jeho duchovné postavenie rásť a on si môže dobre konať svoje povinnosti. Pokiaľ majú vodcovia a pracovníci zmysel pre zodpovednosť, budú identifikovať problémy kedykoľvek a kdekoľvek; každý deň sa nájdu problémy, ktoré by mali riešiť. Napríklad som práve spomenul prípad, keď sa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha, a všetci ste boli zmätení. Spočiatku všetci uviedli, že by odpovedali „áno“, ale neskôr niektorí povedali, že to nie je správna odpoveď, a iní tvrdili, že nevedia; boli tam všelijaké odpovede. Nakoniec boli bezradní aj vodcovia a pracovníci a mysleli si: „Povedať ‚nie‘ viere vo Všemohúceho Boha by znamenalo poprieť Boha pred ostatnými a potom by nás Boh neuznal – ale aké by boli následky, keby sme viere vo Všemohúceho Boha povedali ‚áno‘? Obe možnosti sa zdajú nesprávne.“ Vodcovia a pracovníci nevedeli, ako to vyriešiť, a nedokázali sa rozhodnúť. Keď sa teda bratia a sestry opäť stretnú s takýmito situáciami, stále im budú chýbať správne názory a postoje a problém zostane nevyriešený, čo znamená, že vodcovia a pracovníci si nesplnili svoje povinnosti – zlyhali pri tom. Neplnenie si povinností je problémom schopností a kvality, ale keď sa takéto problémy vyskytnú, čo by si mal urobiť, ak vieš, že sa nevyriešili? Nemal by si ich ignorovať ani sa snažiť celú vec nechať ukludniť a dovoliť, aby každý konal slobodne a robil, ako sa mu zachce. Namiesto toho to musíš nahlásiť Zhora a hľadať vhodné postupy a cestu praktizovania v takýchto situáciách. Nakoniec by mal každý pochopiť, aké Božie úmysly v týchto situáciách sú, aké princípy by mali ľudia dodržiavať a aké postoje a stanoviská by mali zaujať. A keď sa s nimi potom v budúcnosti opäť stretnú, budú rozumieť pravde-princípom a mať cestu praktizovania. Týmto spôsobom si vodcovia a pracovníci plnia svoje povinnosti. Prečo ste teda všetci spočiatku povedali, že by ste odpovedali „áno“, keby sa vás opýtali, či veríte vo Všemohúceho Boha? Má to svoj dôvod: vodcovia a pracovníci s vami nikdy nemali duchovné spoločenstvo o tom, ako takéto problémy riešiť. Považujú to za drobné záležitosti, pri ktorých má každý svoje vlastné chápanie a ktoré každý môže chápať, ako chce, a praktizovať, ako uzná za vhodné. Preto boli odpovede rôzne, keď vám bola položená táto otázka. Dospeli ste teda teraz v tejto veci k nejakému záveru? Čo by si mal urobiť, ak sa ťa niekto opýta, či veríš vo Všemohúceho Boha? Po prvé sa opýtaj, kto to je. Po druhé ho požiadaj, aby ti ukázal doklady. Ak sa ťa opýta na ďalšie osobné informácie, neodpovedaj. A nepovedz mu to, ani keď ukáže doklady, pretože je to tvoje súkromie. Koľko rokov veríš v Boha, kto ti kázal evanjelium, kde si konal svoje povinnosti, aká silná je tvoja viera, ako si vyberáš svoju budúcu cestu, ako sa usiluješ o pravdu a získavaš ju – tieto záležitosti sú pre nás príliš cenné na to, aby sme ich len tak prezradili nejakému cudzincovi. Nemajú právo pýtať sa na takéto dôležité informácie. Ak vodcovia a pracovníci nedokážu vyriešiť takéto problémy, mali by ich pohotovo nahlásiť Zhora, aby hľadali riešenia a pýtali sa na vhodné spôsoby odpovede. Zhora sa ti nebudú vysmievať a nanajvýš povedia, že si príliš hlúpy. V každom prípade, najlepším výsledkom je, keď sa problém podarí vyriešiť.

Dnes sme mali spoločenstvo o ôsmej zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorou je pohotovo hlásiť a hľadať riešenie nejasností a ťažkostí pri práci. Venovali sme sa predovšetkým tomu, čo tieto nejasnosti a ťažkosti predstavujú, a tiež tomu, ako by ich mali vodcovia a pracovníci riešiť a ako k nim pristupovať. A čo sa týka prejavov falošných vodcov, keď na tieto problémy narazia, túto časť preberieme v ďalšom duchovnom spoločenstve.

27. marec 2021