Ôsmy bod: Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie (druhá časť)

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o ôsmom bode zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie.“ Hoci je ôsmy bod len jedna veta a v podstate od vodcov a pracovníkov v súvislosti s ich zodpovednosťou vyžaduje len jednu vec, čo je veľmi jednoduché, venovali sme jedno zhromaždenie duchovnému spoločenstvu o tejto téme. O ktorých konkrétnych aspektoch tejto témy sme v ňom minule hovorili? A aké sú hlavné zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorých sa to týka? (Keď narazia na nejasnosti a ťažkosti, mali by sa zhromaždiť a mať duchovné spoločenstvo, a ak si ich prostredníctvom duchovného spoločenstva nedokážu ujasniť, mali by pohotovo hľadať riešenie a nahlásiť ich Zhora.) Medzi hlavné zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorých sa tento bod týka, patrí účasť na práci a ponorenie sa do rôznych skutočných pracovných úloh, aby človek mohol objaviť rôzne problémy, s ktorými sa pri práci stretáva, a včas ich vyriešiť. Ak sa problémy ani po vyskúšaní rôznych metód nedajú úplne vyriešiť, stále pretrvávajú a stávajú sa z nich nejasnosti a ťažkosti, vodcovia a pracovníci by nemali dovoliť, aby sa tieto nejasnosti a ťažkosti hromadili, ani ich odkladať bokom a ignorovať, ale namiesto toho musia pohotovo vymyslieť spôsob, ako ich vyriešiť. Najlepší spôsob, ako ich vyriešiť, je, samozrejme, hľadať a mať duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami, ako aj s vodcami a pracovníkmi na rôznych úrovniach, aby sa tieto problémy vyriešili. Ak sa však problémy nedajú vyriešiť, vodcovia a pracovníci by sa nemali snažiť robiť z veľkých problémov malé a z malých žiadne alebo ich jednoducho odkladať bokom a ignorovať, ale namiesto toho ich musia pohotovo nahlásiť Zhora a hľadať u nich riešenia, aby sa mohli vyriešiť. Takto bude práca napredovať hladko, bez ťažkostí a bez prekážok.

Vodcovia a pracovníci by mali pohotovo hlásiť a vyriešiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci

I. Definícia slova „pohotovo“

Ôsmy bod zodpovedností vodcov a pracovníkov spomína pohotové hlásenie nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci – to je veľmi dôležité. Ak sa problém objaví dnes, ale jeho riešenie sa odloží o osem či desať dní, alebo dokonca o šesť mesiacov alebo jeden rok, dá sa nazvať „pohotovým“? (Nie, nedá.) Čo teda znamená „pohotovo“? (Znamená to riešiť problém okamžite, hneď a bezodkladne.) Nie je to trochu prísne? Ak to vysvetlíme slovami týkajúcimi sa času, „pohotovo“ znamená riešenie problému okamžite, hneď a teraz, ale pri pohľade na doslovný význam týchto slov to pre ľudí nie je ľahko dosiahnuteľné ani realistické. Ako by sme teda mali presne definovať slovo „pohotovo“? Ak problém nie je veľký, ale stále predstavuje prekážku v práci, a dá sa vyriešiť v priebehu niekoľkých hodín, mal by sa vyriešiť v priebehu niekoľkých hodín – dá sa to považovať za pohotové? (Áno.) Predpokladajme, že problém je trochu zložitý a ťažký a dá sa vyriešiť za dva alebo tri dni, ale ľudia sa snažia hľadať pravdu, viac vyhľadávajú informácie a usilujú sa ho vyriešiť za jediný deň – nebolo by to pre prácu prospešnejšie? Povedzme, že existuje problém, ktorý sa nedá pochopiť ihneď a vyžaduje si vyšetrovanie a prieskum, čo zaberie nejaký čas. Tento konkrétny problém sa dá vyriešiť za najviac tri dni. Ak to trvá dlhšie než tri dni, vznikne podozrenie, že sa jeho riešenie úmyselne odkladá, a znamená to, že sa mrhá časom. Problém by sa teda mal nahlásiť, malo by sa hľadať jeho riešenie a mal by sa vyriešiť do troch dní. To znamená „pohotovo“. Ak si riešenie problému vyžaduje komunikáciu a vyšetrovanie na viacerých úrovniach, ako aj zhromažďovanie informácií úroveň po úrovni a tak ďalej – teda rôzne veľmi zložité procesy –, stále by sa nemalo naťahovať mesiac. Povedzme, že problém sa dá vyriešiť do týždňa, ak sa vodcovia a pracovníci poponáhľajú, budú pracovať rýchlejšie a vyberú a použijú niekoľko vhodných ľudí. V tejto situácii „pohotovo“ znamená obmedzenie riešenia problému na jeden týždeň. Riešiť problém dlhšie ako týždeň je nevhodné – to nie je pohotové. Toto je časový limit na riešenie takýchto relatívne zložitých záležitostí. Na čom sa tento časový rámec zakladá? Určuje sa na základe veľkosti záležitosti a jej náročnosti. Väčšinu vecí, ako sú napríklad problémy s odbornými zručnosťami alebo nejasnosti v princípoch, však možno vyriešiť niekoľkými vetami – na aký čas by sa malo obmedziť riešenie týchto problémov, aby sa to dalo považovať za „pohotové“? Ak definujeme „pohotovo“ na základe veľkosti a náročnosti záležitosti, väčšina záležitostí sa dá vyriešiť za menej ako pol dňa a menšina z nich si na vyriešenie vyžaduje nanajvýš asi týždeň, no ak sa objaví nový problém, je to už iná vec. Ak teda definujeme „pohotovo“ ako okamžite, hneď a teraz, súdiac podľa doslovného významu týchto slov sa to pre ľudí zdá ako prísna požiadavka, ale pri pohľade na časový limit sa väčšina záležitostí dá vyriešiť za pol dňa alebo nanajvýš za deň, ak ľudia pohotovo nahlásia a hľadajú, ako ich vyriešiť. Dá sa to z časového hľadiska považovať za ťažké? (Nie.) A keďže to z časového hľadiska nie je ťažké, splniť požiadavku pohotovo hlásiť a hľadať riešenie nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci, by pre vodcov a pracovníkov malo byť ľahké. Tieto nejasnosti a ťažkosti by nemali byť neustále prítomné a nevyriešené, a už vôbec by sa nemali nechať dlhodobo hromadiť v práci. Teraz by ste už všetci mali poznať časový pojem „pohotovo“ – je to otázka toho, ako majú vodcovia a pracovníci odhadovať časové rámce pri riešení nejasností a ťažkostí, s ktorými sa stretávajú pri práci. Stručne povedané, najpresnejšia definícia slova „pohotovo“ je konať čo najrýchlejšie – čiže ak sa problém dá nahlásiť, vyšetriť a vyriešiť do pol dňa, malo by sa tak stať do pol dňa, a ak sa dá vyriešiť do jedného dňa, malo by sa tak stať do jedného dňa –, snažiť sa nespôsobiť žiadne zdržanie a nedovoliť, aby to ovplyvnilo prácu. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Keď sa pri práci vyskytnú a objavia problémy, vodcovia a pracovníci by o nich mali pohotovo hovoriť v duchovnom spoločenstve a vyriešiť ich. A ak ich nedokážu vyriešiť, mali by ich čo najrýchlejšie nahlásiť Zhora a hľadať u nich riešenie namiesto toho, aby ich odložili bokom, ignorovali a nebrali ich vážne. Keď sa objavia problémy, vodcovia a pracovníci by ich mali pohotovo vyriešiť, a nie otáľať, čakať alebo sa spoliehať na iných – takto by sa vodcovia a pracovníci nemali správať.

II. Dôsledky neriešenia problémov pohotovo

Hlavným princípom riešenia problémov je, že sa musia riešiť pohotovo. Prečo pohotovo? Ak vzniknú mnohé problémy, ktoré sa nedokážu pohotovo vyriešiť, ak na jednej strane ľudia uviaznu v zmätenom stave a nebudú vedieť, ako konať, a na druhej strane budú naďalej postupovať podľa nesprávnej metódy, a neskôr musieť prerábať a opravovať svoju prácu, aké to bude mať následky? Veľké množstvo pracovnej sily, finančných a materiálnych zdrojov sa premrhá a spotrebuje – to je strata. Ak sa v práci vyskytnú problémy a vodcovia a pracovníci sú slepí a nedokážu ich pohotovo odhaliť a vyriešiť, mnohí ľudia budú naďalej pracovať podľa nesprávnej metódy. A kým ľudia tieto problémy objavia a budú ich chcieť vyriešiť a napraviť, tieto záležitosti už spôsobia straty práci cirkvi. Nebude to potom zbytočná strata všetkej tej pracovnej sily a finančných a materiálnych zdrojov? Existuje súvislosť medzi spôsobením takýchto strát a tým, že vodcovia a pracovníci neriešia problémy pohotovo? (Áno.) Ak vodcovia a pracovníci dokážu dohliadať na prácu a sledovať, kontrolovať a usmerňovať ju, potom určite dokážu aj pohotovo odhaliť a vyriešiť problémy. Ak sú vodcovia a pracovníci povrchní, nesledujú, nekontrolujú a neusmerňujú prácu, nedohliadajú na ňu, neposkytujú k nej návod, sú v tomto ohľade veľmi pasívni a čakajú, kým sa problémy natoľko nahromadia, že sa úplne vymknú spod kontroly, predtým než vôbec pomyslia na ich riešenie a na to, že ich nahlásia Zhora a budú u nich hľadať riešenia, splnili si takíto vodcovia a pracovníci svoje zodpovednosti? (Nie.) Toto je vážne zanedbanie zodpovednosti a takíto vodcovia a pracovníci nielenže nevyriešili problémy, ale namiesto toho spôsobili straty na pracovnej sile a materiálnych zdrojoch Božieho domu a zároveň vytvorili obrovskú prekážku pre prácu cirkvi. Pretože vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti, sú nedbanliví, otupení a tupí, nedokážu pohotovo odhaliť a vyriešiť mnohé problémy, ktoré sa pri práci vyskytnú, a dokonca ich nedokážu ani pohotovo nahlásiť Zhora a hľadať u nich riešenia, mnohé úlohy sa musia robiť nanovo a po ich prerobení vznikajú ďalšie problémy z dôvodu neschopnosti nájsť princípy. Takto sa termín dokončenia práce značne oneskorí, práca, ktorá mala trvať mesiac, trvá tri mesiace, a práca, ktorá mala trvať tri mesiace, zas trvá osem alebo deväť mesiacov, čo priamo súvisí s tým, že vodcovia a pracovníci nevykonávajú skutočnú prácu. Pretože vodcovia a pracovníci nepreberajú zodpovednosť za svoju prácu – teda nedokážu pohotovo nájsť a napraviť problémy, keď sa vyskytnú –, rôzne pracovné úlohy neustále nedosahujú výsledky a zostávajú v stave paralýzy. A kto je priamo zodpovedný za tento problém? (Vodcovia a pracovníci.) Preto je veľmi dôležité, aby vodcovia a pracovníci vykonávali skutočnú prácu a tiež aby pri vykonávaní skutočnej práce odhaľovali problémy. Niekedy vodcovia a pracovníci odhalia problémy, ale nevedia, ako ich vyriešiť. Dokážu ich však pohotovo nahlásiť Zhora a hľadať u nich riešenia, aby sa vyriešili, a to je ešte dôležitejšie. Mnohí vodcovia a pracovníci si myslia: „Máme svoje vlastné spôsoby práce. Stačí, ak nám Zhora povie princípy, a zvyšnú skutočnú prácu si urobíme sami. Ak narazíme na nejaké ťažkosti, stačí, ak tu dole budeme mať spoločné duchovné spoločenstvo a modliť sa.“ Čo sa týka toho, ako veľmi sa snažia riešiť problémy, alebo či sú ich riešenia dôkladné alebo efektívne, o to sa vôbec nestarajú ani sa na to nepýtajú. Takýto nezodpovedný postoj majú pri práci, a to nakoniec znamená, že všetky pracovné úlohy v cirkvi nemôžu hladko napredovať a obsahujú vážne problémy, ktoré sa neriešia. Toto je dôsledok toho, že kvalita vodcov a pracovníkov je príliš nízka alebo že nepreberajú zodpovednosť a nevykonávajú skutočnú prácu.

Rozbor niekoľkých typov falošných vodcov na základe ôsmej zodpovednosti

I. Falošní vodcovia, ktorí sú pseudoduchovní

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, čo sú nejasnosti a ťažkosti, a definovali sme určité problémy, ktoré treba pohotovo hlásiť a pre ktoré treba pohotovo hľadať riešenia. V podstate existujú dva hlavné typy problémov. Jeden typ sú problémy v práci, pri ktorých si ľudia nie sú istí alebo do podstaty ktorých nedokážu preniknúť. Pokiaľ ide o tieto problémy, ľudia pri nich veľmi ťažko chápu princípy, a hoci možno rozumejú princípom na rovine učenia, nevedia, ako ich praktizovať alebo uplatniť. Tieto problémy súvisia s nejasnosťami. Druhý typ sú skutočné ťažkosti a problémy, ktoré ľudia nevedia vyriešiť. Tento typ je v porovnaní s nejasnosťami o niečo vážnejší a patria k nemu problémy, ktoré by vodcovia a pracovníci mali aj hlásiť a hľadať pre ne riešenia. Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve hlavne o tom, že zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je nahlasovať problémy a hľadať spôsob, ako tieto problémy, ktoré sa vyskytujú pri práci, vyriešiť, a z pozitívneho hľadiska sme v ňom hovorili o určitých veciach, ktoré by vodcovia a pracovníci mali robiť a na ktoré by si mali dávať pozor. Dnes si v súvislosti s ôsmym bodom rozoberieme, aké prejavy majú falošní vodcovia, či konajú prácu, ktorú by vodcovia mali konať, a či si plnia zodpovednosti, ktoré by si vodcovia mali plniť. Pokiaľ ide o riešenie problémov, ktoré sa objavujú pri práci, falošní vodcovia v tomto ohľade určite nie sú spôsobilí: nevykonávaju tento aspekt práce ani si neplnia túto zodpovednosť. Existuje typ falošného vodcu, ktorý pri práci prechováva istú predstavu a myslí si: „Pri práci sa nezaoberám takými formalitami ani nevenujem pozornosť ničomu, ako sú vedomosti, učenie, zručnosti alebo dogmy. Ja len dbám na to, aby som v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach jasne hovoril o pravde z Božích slov, a to stačí. Každý týždeň organizujem dve zhromaždenia pre malé skupiny, každé dva týždne zas jedno zhromaždenie pre vodcov a pracovníkov a každý mesiac jedno veľké zhromaždenie pre všetkých bratov a sestry. Stačí, že dobre zorganizujem všetky tieto druhy zhromaždení.“ To je základ a metóda ich práce. Tento typ vodcu a pracovníka sa neustále cvičí len v kázaní a vynakladá veľa úsilia na to, aby sa vybavil slovami a učeniami – na každé zhromaždenie si pripravuje osnovy, obsah, príklady a pravdy, o ktorých bude hovoriť v duchovnom spoločenstve, a chystá si aj nejaké plány na vyriešenie stavov a problémov určitých ľudí. Myslí si, že ako vodca alebo pracovník musí len dobre kázať a tým si splnil svoje zodpovednosti. Myslí si, že sa nemusí zaoberať inými vecami, ako napríklad tým, či je spôsob kázania evanjelia vhodný alebo nie, ako sú pridelení pracovníci v cirkvi alebo či sú pracovníci, ktorí vykonávajú rôzne druhy odbornej práce, spôsobilí a na požadovanej úrovni – verí, že stačí, ak tieto veci nechá na zodpovednosti nadriadených. Preto sa tento typ človeka bez ohľadu na to, kam ide, zameriava na zhromaždenia a kázanie, a bez ohľadu na to, aké zhromaždenie sa koná, vždy káže. Navonok vedie ľudí pri čítaní Božích slov a učení sa spievať chválospevy a občas hovorí o práci. Tento typ človeka vie o problémoch, o ktorých sa často hovorí v duchovnom spoločenstve, napríklad ktoré Božie slová treba použiť na porovnanie s problémami, s ktorými sa stretávajú rôzne druhy ľudí, ako aj prečo sa ľudia cítia slabí, aké stavy sa u nich objavili a o ktorých pravdách z Božích slov by sa malo hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby sa tieto veci vyriešili. Stručne povedané, ich kázne a duchovné spoločenstvá sa dotýkajú mnohých aspektov pravdy a praktizovania. Niektoré sa týkajú orezávania, niektoré skúšok a zušľachtenia, niektoré čítania a modlenia sa Božích slov, niektoré toho, ako zažívať súd a napomínanie, a tak ďalej – dokážu mať isté duchovné spoločenstvo o rôznych aspektoch pravdy. Keď sa stretnú s novými veriacimi, kážu pre nových veriacich, a keď sa stretnú s ľuďmi, ktorí veria v Boha mnoho rokov, dokážu kázať aj o vstupe do života. Ale pokiaľ ide o prácu zahŕňajúcu akúkoľvek odbornú zručnosť, nikdy sa na ňu nepýtajú ani neštudujú veci, ktoré s ňou súvisia, a už vôbec nesledujú žiadnu pracovnú úlohu, nezúčastňujú sa na nej ani sa do nej neponárajú, aby vyriešili problémy. Kázanie, čítanie Božích slov a učenie sa chválospevov vnímajú ako konanie práce a zodpovednosti vodcov a pracovníkov a okrem toho je pre nich všetka ostatná práca bezvýznamná. Je to záležitosť iných ľudí, ktorá s nimi nemá nič spoločné, a pokiaľ dokážu dobre kázať, myslia si, že môžu byť bez starostí. Čo znamená „byť bez starostí“? Znamená to, že ukončenie zhromaždenia je pre nich to isté ako ukončenie práce, a keď je čas na odpočinok, odpočívajú. Bez ohľadu na to, aké problémy sa v práci cirkvi vyskytnú, ignorujú ich, a keď ich ľudia hľadajú, aby nejaký vyriešili, je veľmi ťažké ich nájsť. Bez ohľadu na to, ako rušno je v práci, si popoludní musia zdriemnuť a oddávajú sa pohodliu, zatiaľ čo iní ľudia dokážu znášať utrpenie a platiť cenu. Myslia si: „Dokončil som kázeň, zhromaždenie sa skončilo a povedal som vám všetko, čo som mal. Čo ešte chcete, aby som povedal? Moja práca je hotová. Zvyšok je vaša úloha. Povedal som vám Božie slová, tak konajte podľa princípov. A pokiaľ ide o akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytnú, je to vaša vec a nemá to so mnou nič spoločné. Sami by ste mali predstúpiť pred Boha, modliť sa, zhromažďovať sa a mať duchovné spoločenstvo, aby ste tie problémy vyriešili. Nechoďte za mnou.“ Keď sa zhromaždenie skončí, nikdy nedajú priestor na otázky, nikdy nechcú riešiť problémy a už vôbec žiadny nedokážu odhaliť. Po zhromaždení považujú svoju prácu za dokončenú a spia, jedia a venujú sa pravidelnej zábave. Nie sú to falošní vodcovia, ktorí vôbec nevykonávajú skutočnú prácu? (Sú.)

Sú prípady, v ktorých je vodca alebo pracovník vo funkcii šesť mesiacov, a okrem tých, ktorí sú mu bližší a môžu sa s ním často stretávať, ho väčšina bratov a sestier nemá možnosť vidieť. Len ho často počujú kázať online, no keď sa vyskytne problém, vodca alebo pracovník ho nerieši. Niektorí bratia a sestry sa pri svojich povinnostiach stretávajú s ťažkosťami, ktoré nevedia vyriešiť, sú takí úzkostliví, že nevedia obsedieť, a keď idú hľadať svojho vodcu, nemôžu ho nájsť. Môže takýto vodca robiť dobrú prácu? Bratia a sestry nemajú ani potuchy, čím je ich vodca každý deň taký zaneprázdnený, majú plno nahromadených nevyriešených problémov a ťažkostí a nevedia, kedy ich vodca príde vyriešiť. Všetci sa netrpezlivo tešia, až im vodca príde pomôcť, a vodca sa predsa bez ohľadu na to, ako dlho čakajú, nikdy neukáže. Takíto vodcovia a pracovníci sú veľmi nepolapiteľní a dobre sa vedia skrývať! Kážu vynikajúco a po kázni sa pekne vyparádia, nerobia žiadnu prácu a utiahnu sa niekam do ústrania, kde sa môžu oddávať pohodliu. No napriek tomu si stále myslia, že pracujú veľmi dobre a správne. Myslia si, že sa neflákajú a že predniesli svoje kázne, usporiadali zhromaždenia, povedali všetko, čo mali povedať, a vysvetlili všetko, čo mali vysvetliť. Nikdy sa nechcú hlbšie zapojiť medzi bratov a sestry, aby sledovali prácu a podieľali sa na nej a aby bratom a sestrám pomáhali s jej preverovaním a pohotovým riešením problémov. Ak narazia na problém, ktorý nedokážu vyriešiť, nevedia, že ho majú nahlásiť Zhora a hľadať ich riešenie, a ani len v duchu neuvažujú: „Dokážu sa bratia a sestry držať princípov po tom, čo si ich vypočujú v duchovnom spoločenstve? A keď sa v práci opäť stretnú s ťažkosťami a nejasnosťami, budú sa vedieť držať pravdy a riešiť záležitosti podľa princípov? Okrem toho, kto zohráva v práci pozitívnu úlohu? A ktorí ľudia zasa negatívnu? Sú tam nejakí ľudia, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, alebo nejakí, ktorí kazia veci, alebo nejakí absurdní, ktorí stále prichádzajú so zlými nápadmi? Ako v poslednom čase napreduje práca?“ O takéto záležitosti sa vôbec nestarajú ani sa na ne nepýtajú. Ľudia ako títo navonok vyzerajú, že pracujú – kážu, organizujú zhromaždenia, pripravujú si návrhy kázní a osnovy a dokonca píšu pracovné správy. Niektorí vodcovia tiež často píšu kázne o svojich životných skúsenostiach; zostávajú vo svojich izbách, píšu tri alebo päť dní v kuse a dokonca potrebujú niekoho, kto im špeciálne nalieva vodu a nosí jedlo. Nikto iný ich nemôže vidieť. Ak povieš, že nevykonávajú skutočnú prácu, cítia sa ukrivdení: „Ako to, že nevykonávam skutočnú prácu? Žijem s bratmi a sestrami a stále organizujem zhromaždenia aj kážem. Kážem, až mám sucho v ústach, a niekedy dokonca zostávam hore do noci.“ Navonok sa zdá, že sú naozaj zaneprázdnení a že vôbec nezaháľajú – veľa kážu a vynakladajú veľké úsilie na rozprávanie a písanie, pravidelne odovzdávajú správy a listy, sprostredkúvajú princípy, ktoré požaduje Zhora, a počas zhromaždení tiež úprimne a trpezlivo hovoria v duchovnom spoločenstve a zdôrazňujú obsah. Naozaj hovoria veľa, ale nikdy sa nezúčastňujú na konkrétnej práci, nikdy ju nesledujú a nikdy nečelia žiadnym problémom spolu s bratmi a sestrami. Ak sa ich spýtaš, ako napreduje tá a tá pracovná úloha alebo aké sú výsledky práce, nevedia a musia sa najprv niekoho opýtať. Ak sa ich spýtaš, či už sa problémy z minula vyriešili, povedia, že mali zhromaždenie a v duchovnom spoločenstve hovorili o princípoch. Predpokladajme, že sa ich potom spýtaš: „Naozaj bratia a sestry porozumeli, keď ste mali duchovné spoločenstvo o pravde-princípoch? Je stále možné, že by zišli z cesty? Kto z nich má relatívne lepšie chápanie princípov, kto je zručnejší v odborných zručnostiach, kto má lepšiu kvalitu a koho sa oplatí rozvíjať?“ Na nič z toho nepoznajú odpoveď; nevedia vôbec nič. Kedykoľvek sa ich spýtaš na stav práce, povedia: „Mal som duchovné spoločenstvo o princípoch, práve som dokončil zhromaždenie a zrovna som ich orezal. Vyjadrili svoje odhodlanie a majú vôľu robiť túto prácu dobre.“ Ale pokiaľ ide o to, ako napreduje následná práca, nemajú ani potuchy. Môžu byť považovaní za vodcov a pracovníkov na požadovanej úrovni? (Nie.) Spôsob, akým tento typ vodcu a pracovníka pracuje, spočíva v tom, že ľuďom len číta Božie slová a káže nejaké slová a učenia, no nevenuje pozornosť riešeniu skutočných problémov a ešte viac sa ich bojí hlásiť Zhora a hľadať u nich riešenia – veľmi sa bojí, že tí Zhora zistia, aká je jeho skutočná situácia. Aká je povaha takýchto činov? Akým druhom človeka je vo svojej podstate? Aby som bol presný, takíto ľudia sú štandardní farizeji. A prejavy farizejov sú nasledovné: Navonok sa správajú dôstojne, hovoria a správajú sa elegantne, všetky svoje slová a činy zakladajú na Biblii, a keď sa stretávajú a rozprávajú s ľuďmi, recitujú jej slová a dokážu z nej spamäti zopakovať toľko riadkov. Falošní vodcovia sú rovnakí ako farizeji – zvonku im nemôžete nič vytknúť a vyzerajú obzvlášť duchovne. V ich vonkajšom prejave, konaní a správaní nemôžete odhaliť žiadne problémy, no nedokážu vyriešiť mnohé problémy, ktoré existujú v práci cirkvi. Čo teda znamená toto „duchovné“? Prísne povedané, ide o pseudoduchovnosť. Takíto pseudoduchovní ľudia sú každý deň zaneprázdnení, pohybujú sa medzi veľkými a malými skupinami a všade, kam idú, kážu Božie slová. Navonok sa zdá, akoby milovali Božie slová viac ako ktokoľvek iný, akoby sa im venovali viac ako ktokoľvek iný a akoby v nich boli znalejší ako ktokoľvek iný a dokázali z rukáva vysypať číslo strany akejkoľvek esenciálnej pasáže Božích slov. Ak sa niekto stretne s problémom, dajú mu číslo strany súvisiacej pasáže Božích slov a povedia mu, aby si ju prečítal. Zvonku sa zdá, že vo všetkom berú Božie slová za svoje kritérium, svedčia o nich, keď sa im niečo prihodí, a nemajú žiadne problémy. Ale keď sa pozorne pozrieš na prácu, ktorú robia, dokážu počas kázania týchto slov a učení odhaliť a vyriešiť problémy? Ak prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde nájdu problém, ktorý sa predtým v nejakej pracovnej úlohe ešte nenašiel, a vyriešia problémy, ktoré iní nedokázali, potom to ukazuje, že rozumejú Božím slovám a jasne hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde. Pseudoduchovní ľudia sú presným opakom. Učia sa Božie slová naspamäť, všade ich kážu a majú ich plné mysle a srdcia. Avšak bez ohľadu na to, či sa v práci vyskytne veľký alebo malý problém, ho nevidia ani neodhalia. Na konci zhromaždení sa najviac boja toho, že niekto vznesie skutočný problém a požiada ich, aby ho vyriešili, a preto okamžite odchádzajú, len čo sa skončia. Myslia si: „Ak mi niekto položí otázku a ja nebudem vedieť odpovedať, bude to také trápne a zahanbujúce!“ Toto je ich skutočné duchovné postavenie a pravý stav.

Zamyslite sa nad tým, ktorí vodcovia a pracovníci vo vašom okolí sú dobrí v hovorení v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy, a pri konaní svojich povinností dokážu splynúť s bratmi a sestrami a spoločne s nimi rozbehnúť prácu – takíto vodcovia a pracovníci si dokážu plniť svoje zodpovednosti. Zamyslite sa nad tým, ktorí vodcovia a pracovníci vo vašom okolí sú dobrí v odhaľovaní a riešení problémov, najviac sa zameriavajú na vykonávanie skutočnej práce a vo svojej práci dosahujú najlepšie výsledky – takíto vodcovia a pracovníci sú verní ľudia, ktorí sú veľmi zodpovední a svedomití, a naopak, ak je nejaký vodca vynikajúci v kázaní slov a učení, káže logicky, organizovane a štruktúrovane, má ústrednú myšlienku a obsah a ľudia sú z jeho kázní nadšení, no neustále sa vyhýba bratom a sestrám, neustále sa bojí, že mu budú klásť otázky, a bojí sa spoločne s nimi riešiť a zvládať problémy, je pseudoduchovný a je to falošný vodca. Akým druhom ľudí sú vodcovia a nadriadení vo vašom okolí? Zvyknú okrem účasti na zhromaždeniach a kázania aj sledovať a zúčastňovať sa na práci a dokážu v nej často odhaľovať a riešiť problémy, alebo sa po ukázaní sa na zhromaždeniach jednoducho stratia? Pseudoduchovní falošní vodcovia sa vždy boja, že nebudú mať o čom kázať a nebudú mať čo povedať, keď sa stretnú s bratmi a sestrami, a tak si vo svojich izbách precvičujú zapamätávanie Božích slov a spôsob kázania. Veria, že kázanie sa dá naučiť a dosiahnuť memorovaním – ako pri získavaní vedomostí alebo chodení na univerzitu –, a že musia stelesňovať ducha neúnavného a usilovného štúdia. Nie je toto chápanie, ktoré títo falošní vodcovia prechovávajú, skreslené? (Áno, je.) Ľudia ako títo kážu učenia zo svojho vysokého postavenia a zaoberajú sa niektorými nepodstatnými záležitosťami a potom si myslia, že vykonávajú vodcovskú prácu. Nikdy nechodia na pracovisko, aby usmerňovali prácu alebo riešili problémy, a namiesto toho často sedia vo svojich izbách, „uzatvárajú sa, aby sa zamerali na svoj sebarozvoj“, a vybavujú sa Božími slovami – je to potrebné? Za akých okolností môžu vodcovia a pracovníci dočasne odložiť prácu cirkvi a bratov a sestry a ísť sa vybaviť pravdou? Keď nie je veľa práce a všetky problémy, ktoré sa mali vyriešiť, sú vyriešené; keď sú všetky záležitosti, ktoré si vyžadujú pozornosť a princípy a ktoré sa mali vysvetliť, už vysvetlené, keď bratia a sestry nemajú žiadne otázky ani ťažkosti a nikto nespôsobuje vyrušenia a narušenia a keď práca môže hladko napredovať a nie sú žiadne ďalšie prekážky. Až vtedy môžu vodcovia a pracovníci čítať Božie slová a vybavovať sa pravdou a len toto je vykonávanie skutočnej práce. Falošní vodcovia takto nepracujú; vždy sa zameriavajú na to, aby boli v centre pozornosti, a robia len nejakú veľmi viditeľnú prácu, ktorú môžu vidieť ostatní, aby sa predviedli. Ak pri čítaní Božích slov alebo počúvaní kázne nájdu nejaké nové svetlo, majú pocit, že niečo získali a majú pravdu-realitu, a potom sa rýchlo snažia nájsť príležitosť kázať ostatným. Kážu učenia systematickým, logickým a dobre organizovaným spôsobom, ktorý má ústrednú myšlienku a obsah a ktorý je silnejší a hlbší ako prejav celebrity alebo akademická prednáška, a cítia sa s tým celkom spokojní. V duchu si však hovoria: „O čom budem kázať nabudúce, keď dokončím túto kázeň? Už nič nemám.“ A tak sa ponáhľajú, opäť sa „uzatvárajú, aby sa zamerali na svoj sebarozvoj“ a hľadajú hlboké učenia. Na mieste cirkevnej práce ich nikdy nevidno, a keď majú ľudia ťažkosti a čakajú na ich vyriešenie, títo falošní vodcovia nikde nie sú. Necítia sa falošní vodcovia nesmelí a nesvoji? Nedokážu riešiť skutočné problémy, a predsa chcú kázať vznešené kázne, aby sa predviedli. Títo ľudia sú úplne bez hanby.

Všetci falošní vodcovia dokážu kázať slová a učenia, všetci sú pseudoduchovní, nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu a nerozumejú pravde, hoci veria v Boha mnoho rokov – dá sa povedať, že nemajú duchovné porozumenie. Myslia si, že byť cirkevným vodcom znamená, že stačí kázať nejaké slová a učenia, vykrikovať nejaké heslá a trochu vysvetliť Božie slová a ľudia potom pochopia pravdu. Nevedia, čo znamená konať prácu, nevedia, aké presne sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov, a nevedia, prečo presne Boží dom niekoho vyberá za vodcu alebo pracovníka ani aké konkrétne problémy sa tým majú vyriešiť. Takže bez ohľadu na to, ako Boží dom v duchovnom spoločenstve hovorí, že vodcovia a pracovníci musia sledovať prácu, musia ju kontrolovať a dohliadať na ňu, musia v nej pohotovo objavovať a riešiť problémy a tak ďalej, nič z toho neprijímajú a nerozumejú tomu. Nedokážu dosiahnuť ani splniť požiadavky, ktoré má Boží dom na vodcov a pracovníkov, nedokážu pochopiť problémy spojené s odbornými zručnosťami pri vykonávaní povinností ani principiálnu otázku výberu nadriadených a podobne, a aj keď o týchto problémoch vedia, stále ich nedokážu riešiť. Preto sa pod vedením takýchto falošných vodcov nemôžu vyriešiť všetky druhy problémov, ktoré vznikajú v práci cirkvi. Nielen problémy spojené s odbornými zručnosťami, s ktorými sa Boží vyvolení stretávajú pri konaní svojich povinností, ale aj ťažkosti s ich vstupom do života zostávajú dlhodobo nevyriešené, a keď niektorí vodcovia a pracovníci alebo nadriadení jednotlivých pracovných úloh nedokážu konať skutočnú prácu, nie sú pohotovo prepustení alebo im nie je pohotovo upravené pridelenie povinností a tak ďalej. Žiadny z týchto problémov sa nerieši pohotovo, v dôsledku čoho efektivita rôznych pracovných úloh v cirkvi neustále klesá a účinnosť práce je čoraz horšia. Pokiaľ ide o personálne otázky, tí, ktorí sú trochu nadaní a výreční, sa stávajú vodcami a pracovníkmi, zatiaľ čo tí, ktorí milujú pravdu, dokážu sa ponoriť do tvrdej práce a dokážu pracovať neúnavne a bez sťažností, nie sú povyšovaní ani rozvíjaní. Zaobchádza sa s nimi ako s robotníkmi a rôzny technický personál s určitými silnými stránkami sa nevyužíva rozumne. Niektorí ľudia, ktorí úprimne konajú svoju povinnosť, tiež nedostávajú životné zaopatrenie, takže upadajú do negativity a slabosti. A bez ohľadu na to, koľko zla antikristi a zlí ľudia napáchajú, to navyše vyzerá, akoby to falošní vodcovia nevideli. Ak niekto odhalí zlého človeka alebo antikrista, falošní vodcovia mu dokonca povedia, že by sa k nemu mal správať s láskou a dať mu šancu na pokánie. Týmto spôsobom dovoľujú zlým ľuďom a antikristom páchať zlo a spôsobovať vyrušenia v cirkvi, takže pri vyčistení alebo vypudení týchto zlých ľudí, pochybovačov a antikristov dochádza k dlhým odkladom a oni môžu v cirkvi naďalej páchať zlo a vyrušovať jej prácu. Falošní vodcovia nedokážu zvládať a riešiť žiadny z týchto problémov; nedokážu spravodlivo zaobchádzať s ľuďmi ani rozumne usporiadať prácu, ale namiesto toho konajú bezohľadne a robia len nejakú zbytočnú prácu, takže v práci cirkvi spôsobujú neporiadok a chaos. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde alebo ako zdôrazňuje princípy, ktoré treba dodržiavať pri vykonávaní práce cirkvi – obmedzovať tých, ktorých treba obmedziť, vyčistiť tých, ktorých treba vyčistiť spomedzi rôznych druhov zlosynov a pochybovačov, a povyšovať a rozvíjať ľudí, ktorí majú dobrú kvalitu a schopnosť chápania, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu a ktorých treba povýšiť a rozvíjať –, falošní vodcovia tomu nerozumejú ani to nechápu, hoci sa o týchto veciach v duchovnom spoločenstve hovorí nespočetnekrát, a len sa neustále držia svojich pseudoduchovných názorov a „láskyplných“ prístupov. Falošní vodcovia veria, že všetky typy ľudí pod ich úprimným a trpezlivým vedením vykonávajú svoje vlastné úlohy usporiadane a bez chaosu, každý má dosť viery, je ochotný konať svoje povinnosti a nebojí sa ísť do väzenia či čeliť nebezpečenstvu a každý človek má odhodlanie znášať utrpenie a nechce byť Judášom. Veria, že dobrá atmosféra v cirkevnom živote znamená, že odviedli dobrú prácu. Bez ohľadu na to, či sa v cirkvi vyskytnú prípady, keď zlí ľudia spôsobujú vyrušenia alebo keď pochybovači šíria herézy a bludy, nepovažujú tieto veci za problémy a necítia potrebu riešiť ich. A pokiaľ ide o človeka, ktorému zverili prácu a ktorý z vlastnej vôle koná bezohľadne a vyrušuje prácu na evanjeliu, falošní vodcovia sú ešte slepejší. Hovoria: „Vysvetlil som pracovné princípy, ktoré som mal vysvetliť, a znova a znova som im hovoril, čo majú robiť. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, so mnou to nemá nič spoločné.“ Nevedia však, či je daná osoba správna, nezaoberajú sa tým a nevedia, či to, čo povedali, keď tejto osobe vysvetľovali a hovorili, čo má robiť, môže dosiahnuť pozitívne výsledky alebo aké následky to prinesie. Kedykoľvek falošní vodcovia usporiadajú zhromaždenie, hrnie sa z nich nekonečný prúd slov a učení, ale ukáže sa, že nedokážu vyriešiť žiadne problémy. Napriek tomu si však stále myslia, že konajú veľkú prácu, stále sú so sebou spokojní a myslia si, akí sú úžasní. V skutočnosti môžu slová a učenia, ktoré hovoria, len obalamutiť tých popletených, hlúpych a prostoduchých ľudí, ktorí sú nevedomí a majú slabú kvalitu. Keď títo ľudia počujú tieto slová, sú zmätení a veria, že to, čo falošní vodcovia povedali, je také správne, že nič z toho, čo povedali, nie je nesprávne. Falošní vodcovia dokážu uspokojiť len týchto zmätených ľudí a sú v podstate neschopní riešiť skutočné problémy. Samozrejme, sú ešte neschopnejší zaoberať sa problémami spojenými s odbornými zručnosťami a vedomosťami – v týchto veciach sú úplne bezmocní. Vezmime si napríklad prácu s textom v Božom dome. To je práca, ktorá falošným vodcom spôsobuje najväčšie trápenie. Nedokážu presne identifikovať, ktorí ľudia majú duchovné porozumenie, dobrú kvalitu a sú vhodní na prácu s textom, a každého, kto nosí okuliare a má vysoké vzdelanie, považujú za človeka s dobrou kvalitou a duchovným porozumením, takže mu túto prácu pridelia a vravia: „Všetci máte na prácu s textom talent. Ja tejto práci nerozumiem, takže všetko spočíva na vašich pleciach. Boží dom od vás nevyžaduje nič iné, než len aby ste využili svoje silné stránky, nič si nenechávali pre seba a prispeli všetkým, čo ste sa naučili. Musíte vedieť byť vďační a ďakovať Bohu za to, že vás pozdvihol.“ Keď falošní vodcovia vyslovia kopu neúčinných a povrchných slov, majú pocit, že práca je vybavená a že urobili všetko, čo mali. Nevedia, či sú ľudia, ktorým pridelili túto prácu, vhodní alebo nie a nevedia ani to, aké sú ich nedostatky v odborných vedomostiach alebo ako by ich mali napraviť. Nevedia, ako sa pozerať na ľudí a rozlišovať ich, a nerozumejú odborným problémom ani vedomostiam spojeným s písaním – o týchto veciach sú úplne nevzdelaní. Hovoria, že týmto veciam nerozumejú a nechápu ich, ale v srdci si myslia: „Nie ste len o niečo vzdelanejší a znalejší ako ja? Aj keď vás v tejto práci nemôžem viesť, som duchovnejší ako vy, viem lepšie kázať ako vy a rozumiem Božím slovám lepšie ako vy. Ja som ten, kto vás vedie, som váš nadriadený. Musím vás mať na starosti a musíte robiť, čo poviem.“ Falošní vodcovia sa považujú za nadradených, no nedokážu prísť so žiadnymi hodnotnými návrhmi, ktoré sa týkajú akejkoľvek práce spojenej s odbornými zručnosťami, a nedokážu ani viesť. Nanajvýš dokážu dobre zorganizovať ľudí, no nedokážu urobiť žiadnu následnú prácu. Nesnažia sa získať odborné vedomosti a nesledujú prácu. Všetci falošní vodcovia sú pseudoduchovní; jediné, čo dokážu, je kázať nejaké slová a učenia, a potom si myslia, že rozumejú pravde, a neustále sa predvádzajú pred Božími vyvolenými. Na každom zhromaždení kážu niekoľko hodín, a napriek tomu sa ukáže, že nedokážu vyriešiť vôbec žiadne problémy. Sú úplne nevzdelaní, pokiaľ ide o problémy spojené s odbornými vedomosťami v povinnostiach ľudí, a sú to očividne laici, no predstierajú, že sú duchovní a usmerňujú prácu odborníkov – ako takto môžu dobre konať prácu? To, že sa falošní vodcovia nesnažia učiť odborné vedomosti a nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu, už samo osebe znechucuje ľudí, a oni sa navyše tvária ako duchovní ľudia a chvália sa svojimi duchovnými slovami, čo je úplne nerozumné! Nelíši sa to od farizejov. Najväčšia nerozumnosť farizejov spočívala v tom, že Bohu sa hnusili, no oni si to vôbec neuvedomovali a stále sa považovali za celkom dobrých a veľmi duchovných. Falošní vodcovia majú taký istý nedostatok sebauvedomenia; je zrejmé, že nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu, a napriek tomu sa tvária, že sú duchovní, pričom sa z nich stávajú pokryteckí farizeji. Sú presne tými, ktorých Boh zavrhuje a vyraďuje.