III. Falošní vodcovia, ktorí sú leniví a oddávajú sa pohodliu

Práve sme mali duchovné spoločenstvo o dvoch typoch falošných vodcov. Existuje aj ďalší typ falošného vodcu, o ktorom sme často hovorili počas duchovného spoločenstva na tému „zodpovednosti vodcov a pracovníkov“. Tento typ má určitú kvalitu, nie je hlúpy, vo svojej práci má spôsoby, metódy a plány na riešenie problémov, a keď dostane nejakú prácu, dokáže ju zrealizovať takmer na požadovanej úrovni. Dokáže odhaliť akékoľvek problémy, ktoré sa v práci vyskytnú, a niektoré z nich vie aj vyriešiť, a keď počuje o problémoch, ktoré niektorí ľudia hlásia, alebo pozoruje, ako sa niektorí ľudia správajú, prejavujú, rozprávajú a konajú, v srdci na to zareaguje a má vlastný názor a postoj. Samozrejme, ak sa títo ľudia usilujú o pravdu a majú bremeno, všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť. Lenže problémy v práci, za ktorú je zodpovedný typ človeka, o ktorom dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve, nečakane zostávajú nevyriešené. Prečo je to tak? Je to preto, lebo títo ľudia nevykonávajú skutočnú prácu. Milujú pohodlie a nenávidia tvrdú prácu, snažia sa len povrchne, radi leňošia a užívajú si výhody postavenia a radi ľuďom rozkazujú, pričom len trochu pohnú ústami, dajú nejaké návrhy a potom svoju prácu považujú za hotovú. Žiadnu skutočnú prácu cirkvi ani kritickú prácu, ktorú im Boh zveruje, si neberú k srdcu – nemajú tento pocit bremena, a aj keď Boží dom tieto veci opakovane zdôrazňuje, stále si ich neberú k srdcu. Napríklad nechcú zasahovať do filmovej produkcie alebo práce s textom Božieho domu ani sa na ne pýtať a neželajú si ani zisťovať, ako tieto druhy práce postupujú a aké výsledky dosahujú. Len sa nepriamo informujú, a keď zistia, že ľudia sú touto prácou zaneprázdnení a vykonávajú ju, ďalej sa o to nestarajú. Aj keď veľmi dobre vedia, že v práci sú problémy, stále o nich nechcú hovoriť v duchovnom spoločenstve a riešiť ich, ani sa nedopytujú či nepreverujú, ako si ľudia konajú svoje povinnosti. Prečo sa na tieto veci nepýtajú alebo ich neskúmajú? Myslia si, že ak ich budú skúmať, bude na nich čakať veľa problémov, ktoré budú musieť vyriešiť, a s tým by mali príliš veľa starostí. Život by bol príliš vyčerpávajúci, keby museli neustále riešiť problémy! Ak sa príliš trápia, prestane im chutiť, nebudú môcť dobre spať, ich telo sa bude cítiť unavené a život sa stane mizerným. Preto keď vidia problém, podľa možnosti sa mu vyhnú a ignorujú ho. V čom spočíva problém s týmto typom človeka? (Je príliš lenivý.) Povedzte Mi, kto má vážny problém: leniví ľudia, alebo ľudia slabej kvality? (Leniví ľudia.) Prečo majú leniví ľudia vážny problém? (Ľudia slabej kvality nemôžu byť vodcami ani pracovníkmi, ale môžu byť do určitej miery efektívni, keď konajú povinnosť, ktorá je v rámci ich schopností. Ľudia, ktorí sú leniví, však nedokážu urobiť nič; aj keď majú kvalitu, nemá to žiaden účinok.) Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; sú to invalidi. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je len povrchná; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, nie sú ochotní znášať tieto užitočné útrapy – takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia sa len oddávať pohodliu, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.

Niektorí ľudia sú zodpovední za prácu na farme a sú mimoriadne usilovní; majú v mysli plán a vedia, akú prácu treba robiť v každom ročnom období. Keď príde čas obrábať polia, idú sa pozrieť na každú parcelu. Porovnajú, čo na každej parcele plánovali zasadiť, s jej skutočným stavom a zistia, či je ich plán vhodný a či je v súlade so skutočnou situáciou. Okrem toho sa pozrú, aká vlhká alebo suchá je pôda v tomto roku, aké hnojivo potrebujú a čo je vhodné na sadenie. Keď sa na to pozrú a majú v tom jasno, ihneď sa pýtajú, či sa vypestovali sadenice a koľko, a potom idú do skleníka, aby sa tam pozreli a zistili, či je osoba pestujúca sadenice spoľahlivá alebo či sadenice zničí. Ak na túto prácu nestačí jedna osoba, pridelia jej ďalšiu osobu, aby spolupracovali, a tí dvaja na seba navzájom dohliadajú. Urobia toto leniví ľudia? Nie, neurobia. Ak na nich nikto nedohliada a nenalieha na nich, rozhodne miesto nenavštívia osobne, a ak sa Boží dom nespýta na pokrok v nejakej práci, rozhodne z vlastnej iniciatívy neskontrolujú jej skutočnú situáciu. Ľudia so slabou kvalitou to bez ohľadu na to, čo robia, vždy robia sami, ale nie sú schopní rozlíšiť, čo je naliehavé a dôležité a čo nie, a konajú len naslepo. Zato títo leniví ľudia sú dostatočne prefíkaní a bez ohľadu na to, čo robia, len radi hýbu ústami a rozkazujú ostatným, aby prácu urobili oni; nikdy nič nerobia sami ani nedokážu robiť skutočnú prácu. Myslia si: „Stačí zavolať alebo poslať správu a opýtať sa a tým je moja práca hotová, problém je vyriešený. To mi ušetrí toľko starostí! Pozrite sa, akú kvalitu mám ako vodca. Dokážem dokončiť prácu len niekoľkými slovami – nie je to tiež plnenie si svojich zodpovedností? Nezanedbávam svoje povinnosti. Ak sa ma na tieto veci spýta Zhora, dokážem im odpovedať veľmi plynulo a všetko jasne vysvetliť. Aký má zmysel ísť sa pozrieť na pracovisko? Musel by som znášať ťažkosti a utrpenie a moja pokožka by od slnka stmavla. Netreba si prechádzať tou formalitou. Ak si môžem ušetriť nejaké problémy, tak to urobím. Nie je potrebné si to tak sťažovať.“ Nie sú dosť „šikovní“? Keď tento typ človeka pracuje, je obzvlášť zručný v spôsoboch, ako si zjednodušiť život, aby dosiahol svoje ciele, a v nachádzaní skratiek a má svoje spôsoby a metódy. Nič nerobí sám ani sa na ničom nepodieľa. Len telefonuje, aby sa spýtal, a robí to povrchne, no v momente, ako zloží telefón, ide spať alebo na masáž a začne sa oddávať telesným pôžitkom. Tento typ človeka naozaj vie, ako „robiť prácu“, naozaj vie, ako si nájsť príležitosť na leňošenie, a naozaj vie, ako robiť veci len mechanicky a klamať ľudí! Načo mu je tá trocha kvality? Je rovnaký ako tí úradníci v komunistickom štáte, ktorí po príchode do práce len pijú čaj a čítajú noviny a ešte pred koncom pracovnej doby začnú premýšľať, čo budú jesť a kam pôjdu za zábavou – život je k nim naozaj dobrý. To je princíp, ktorého sa vo svojej práci drží aj tento typ falošného vodcu; netrpí žiadnymi ťažkosťami a neznesie žiadne vyčerpanie, no predsa stále vystupuje ako úradník, užíva si výhody postavenia a väčšina bratov a sestier nedokáže vidieť, že je to problém. Takto pracuje tento druh falošného vodcu – nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a nechodí na miesto, aby sledoval a kontroloval prácu. Môže teda odhaliť problémy v práci? (Nie.) Pseudoduchovní falošní vodcovia a falošní vodcovia, ktorí sú slabej kvality, sú slepí a nevidia problémy, hoci majú oči dokorán otvorené. Čo teda robí tento druh zbytočného človeka? Hovorí: „Nepodieľam sa na skutočnej práci a nechodím na miesto, aby som sa integroval medzi ľudí, ktorí tam pracujú, takže ak sa vyskytnú problémy, nemôžete povedať, že som slepý, hoci mám oči dokorán otvorené. Nebol som na mieste a nevidel som problémy, tak čo má so mnou spoločné, ak sa nejaké vyskytnú? Mal by si ísť za ľuďmi, ktorých sa to týka.“ Nie sú títo chlapíci naozaj prefíkaní? Myslia si, že stačí, ak vydajú príkazy a správne zorganizujú ľudí, a to je všetko. Potom sú ich zodpovednosti splnené a môžu si drzo užívať svoj voľný čas a zábavu. Bez ohľadu na to, aké problémy sú pod nimi, sa na ne nepýtajú a ponáhľajú sa riešiť problém, len ak ho niekto nahlási Zhora. Každý deň sa sústreďujú len na užívanie si výhod postavenia, voľne sa prechádzajú všade naokolo, predstierajú, že kontrolujú prácu, ale v skutočnosti nikdy nejdú na miesto, kde sa problém naozaj vyskytuje, a nikdy nekontrolujú kritickú prácu – nie sú presne ako komunistickí úradníci, ktorí vynakladajú len povrchné úsilie a vykonávajú prácu len naoko? Dávajú pekné sľuby, že vykonajú prácu, ktorú dostali, ale nesledujú ju ani na ňu nedohliadajú, a aj keď idú na miesto, sú tam len zo zotrvačnosti. Rozhodne nebudú prácu robiť sami ani riešiť problémy osobne. Myslia si: „Nie je potrebné, aby som trpel a platil za tieto veci cenu. Stačí, že je tam niekto, kto ich robí. Aj tak nezarobím žiadne peniaze, takže stačí, ak len nejak vyžijem.“ Môžu dobre vykonávať svoju prácu, keď takto zmýšľajú? Majú v mysli malý plán a myslia si: „Budem pracovať len toľko, koľko jedla dostanem, a každým dňom sa len povrchne pretlčiem.“ Napriek tomu však nikdy nevykonávajú konkrétnu prácu a nikdy ich nevidno na pracovisku. Kde teda sú? Užívajú si na krásnom a bezpečnom mieste, kde môžu dobre jesť, piť a spať, žijú si ako princovia – pravidelne sa sprchujú, chodia na masáže a pravidelne menia oblečenie – a vôbec netrpia. Nikdy neuvažujú o tom, akú skutočnú prácu môžu urobiť, aké skutočné problémy môžu vyriešiť, akým prínosom sú pre prácu Božieho domu a čím sú spôsobilí užívať si všetky tieto pekné veci – nikdy o ničom z toho neuvažujú. Čo sú to za stvorenia? Títo úbožiaci nemajú žiadne sebauvedomenie, sú to nehanebné stvorenia a nezaslúžia si byť cirkevnými vodcami a pracovníkmi.

Žiadni falošní vodcovia nikdy nevykonávajú skutočnú prácu. Svoju vodcovskú úlohu považujú za nejakú úradnícku pozíciu, užívajú si výhody postavenia a vnímajú povinnosť a prácu, ktorú by mali ako vodcovia konať, ako príťaž a otravu. V srdciach naplno odolávajú práci cirkvi: keď sa od nich žiada, aby dohliadali na prácu a zisťovali, aké problémy si vyžadujú sledovanie a riešenie, sú plní neochoty. Toto je práca, ktorú majú vodcovia a pracovníci robiť, je to ich práca. Ak to nerobíš a nechceš to robiť, prečo stále chceš byť vodcom alebo pracovníkom? Konáš svoju povinnosť, aby si bral ohľad na Božie úmysly, alebo aby si bol úradníkom a užíval si výhody postavenia? Ak si sa stal vodcom len preto, aby si mohol mať nejakú úradnícku pozíciu, nie je to trochu nehanebné? Ľudia tohto druhu majú ten najnižší charakter, nemajú žiadnu dôstojnosť a sú nehanební. Ak si chceš užívať telesné pohodlie, mal by si sa ponáhľať späť do sveta a bojovať, brať silou a zmocňovať sa, ako len môžeš, a nikto ti do toho nebude zasahovať. Boží dom je miesto, kde si Boží vyvolený národ koná svoje povinnosti a uctieva Boha a kde sa ľudia usilujú o pravdu a získavajú spásu. Nie je to miesto, kde by sa niekto oddával telesnému pohodliu, a už vôbec nie miesto, ktoré ľuďom umožňuje žiť si ako princovia. Falošní vodcovia nepoznajú hanbu, sú úplne nehanební a nemajú rozum. Bez ohľadu na to, aká konkrétna práca sa im pridelí, neberú ju vážne a odsúvajú ju na vedľajšiu koľaj, a hoci slovne veľmi dobre odpovedajú, neurobia nič skutočné. Nie je to nemorálne? Nielenže nevykonávajú skutočnú prácu, ale chcú mať aj výhradnú moc – mať moc nad financiami, personálnymi záležitosťami a všetkými ostatnými vecami vo vlastných rukách a nechať si od ľudí každý deň podávať správy. V týchto veciach sú v skutočnosti veľmi usilovní. Keď príde čas, aby podali správu o práci Zhora, pripisujú si výsledky všetkej práce, ktorú urobili bratia a sestry, aby si Zhora mylne mysleli, že odviedli skvelú prácu, hoci ju v skutočnosti urobili iní. Koľko ľudí sa získalo kázaním evanjelia, ktorí ľudia boli povýšení a sú rozvíjaní, ktorí boli prepustení zo svojich pozícií, ktorí boli vyčistení a tak ďalej – žiadnu z týchto konkrétnych úloh nevykonali oni, a predsa majú tú drzosť hlásiť ich. Nie sú títo ľudia úplne nehanební? Nepodvádzajú? Takíto ľudia sú takí nečestní a prefíkaní! Myslia si o sebe, že sú múdri, no v skutočnosti ide o prípad, keď sa im ich vlastná prefíkanosť vypomstí a nakoniec sa sami nechajú zjaviť a budú vyradení. Bez ohľadu na to, akú prácu niektorí ľudia robia alebo akú povinnosť vykonávajú, v tom nie sú dobrí, je to na nich priveľa, nevedia plniť žiadne záväzky ani zodpovednosti, ktoré by si ľudia mali plniť. Nie sú odpadom? Sú ešte stále hodní toho, aby boli nazývaní ľuďmi? Je s výnimkou prostoduchých a duševne či telesne postihnutých ľudí nažive niekto, kto by si nemal konať svoje povinnosti a plniť svoje zodpovednosti? Takýto človek je však neustále úskočný, ulieva sa a nechce si plniť svoje zodpovednosti, z čoho vyplýva, že sa nechce správať ako poriadny človek. Boh mu dal možnosť byť ľudskou bytosťou a dal mu kvalitu a dary, no on to nedokáže využiť pri plnení svojej povinnosti. Nerobí nič, ale chce si užívať na každom kroku. Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou? Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je povrchný, lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom? Kto v spoločnosti nemusí byť odkázaný na seba, aby prežil? Keď človek dospeje, musí sa o seba postarať sám. Jeho rodičia si svoju zodpovednosť splnili. Aj keby ho rodičia boli ochotní podporovať, bolo by mu to nepríjemné. Mal by vedieť uznať, že jeho rodičia si svoje poslanie vychovať deti splnili a že sú dospelí a zdatní, takže by mali byť schopní žiť nezávisle. Nemal by mať dospelý človek aspoň toľko rozumu? Ak má niekto naozaj rozum, nemohol by sa naďalej priživovať na svojich rodičoch; bál by sa výsmechu ostatných a zahanbenia. Má teda niekto, kto miluje pohodu a nenávidí prácu, rozum? (Nie.) Vždy chce niečo zadarmo, nikdy si nechce splniť žiadnu zodpovednosť, želá si, aby mu do úst padali pečené holuby, chce tri riadne jedlá denne, a chce, aby ho niekto obsluhoval a on si mohol užívať jedlo a nápoje bez toho, aby čo i len pohol prstom. Nie je to zmýšľanie parazita? A majú ľudia, ktorí sú parazitmi, svedomie a rozum? Majú dôstojnosť a integritu? Rozhodne nie; sú to všetko príživníci a naničhodníci, zvery bez svedomia a rozumu. Ani jeden z nich nie je spôsobilý na to, aby zostal v Božom dome.

Predpokladajme, že cirkev ti zariadi prácu a ty povieš: „Či už mi tá práca umožní získať pozornosť alebo nie – keďže mi ju dali, urobím ju dobre a vezmem si túto zodpovednosť na seba. Ak mi dali na starosť hostenie, dám do toho všetko, aby som to robil dobre; postarám sa o bratov a sestry a urobím všetko, aby bola zaistená bezpečnosť všetkých. Ak ma poveria kázaním evanjelia, vybavím sa pravdou a budem kázať evanjelium s láskou a plniť svoju povinnosť. Ak sa mám učiť cudzí jazyk, budem ho študovať s plným nasadením a tvrdo na tom pracovať; pokúsim sa ho zvládnuť čo najrýchlejšie, do roka či dvoch, aby som mohol svedčiť o Bohu cudzincom. Ak ma požiadajú, aby som písal skúsenostné svedectvá, svedomito sa na to budem pripravovať, nazerať na veci podľa pravdy-princípov a učiť sa o jazyku. Hoci možno nedokážem písať články s krásnou prózou, aspoň budem schopný jasne komunikovať svoje skúsenostné svedectvo, zrozumiteľne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a vydávať pravdivé svedectvo o Bohu, aby ľudia boli pozdvihnutí a mali z čítania mojich článkov úžitok. Akúkoľvek úlohu mi cirkev pridelí, zhostím sa jej s celým srdcom a silou. Ak niečomu nebudem rozumieť alebo sa objaví problém, budem sa modliť k Bohu, hľadať pravdu, riešiť problémy podľa pravdy-princípov a vykonávať prácu dobre. Nech je moja povinnosť akákoľvek, použijem všetko, čo mám, aby som ju konal dobre a uspokojil Boha. V čomkoľvek, čo môžem dosiahnuť, urobím všetko pre to, aby som vzal na plecia zodpovednosť, ktorú mám niesť, a prinajmenšom nepôjdem proti svojmu svedomiu a rozumu, nebudem povrchný ani úskočný, nebudem sa ulievať a nebudem si užívať plody práce iných. Nič, čo urobím, nebude pod normou svedomia.“ To je minimálna norma správania človeka a ten, kto koná svoju povinnosť týmto spôsobom, môže byť považovaný za človeka so svedomím a rozumom. Musíš mať aspoň čisté svedomie pri konaní svojej povinnosti, musíš byť aspoň hodný svojich troch jedál denne a nesmieš sa priživovať. Tomu sa hovorí mať zmysel pre zodpovednosť. Či už je tvoja kvalita vysoká alebo nízka a či už rozumieš pravde alebo nie, v každom prípade musíš mať tento postoj: „Keďže táto práca bola zverená mne, musím ju brať vážne, musím ju pokladať za svoju starosť a musím ju robiť z celého srdca a zo všetkých síl, aby som ju urobil dobre. Čo sa týka toho, či ju dokážem robiť dokonale, nemôžem ponúknuť žiadnu záruku, ale môj postoj je taký, že urobím všetko pre to, aby som ju robil dobre, a určite ju nebudem robiť povrchne. Ak sa v práci objaví problém, potom by som mal prevziať zodpovednosť a uistiť sa, že sa z neho poučím a budem dobre konať svoju povinnosť.“ To je správny postoj. Máte takýto postoj? Niektorí ľudia hovoria: „Prácu, ktorú mi pridelili, nemusím nevyhnutne urobiť dobre. Urobím len to, čo dokážem, a konečný výsledok bude, aký bude. Nemusím sa tak unavovať ani prepadať úzkosti, ak niečo urobím zle, a nemusím na seba brať toľko stresu. Načo sa toľko unavovať? Koniec koncov, stále pracujem a nežijem na cudzí účet.“ Tento druh postoja k svojej povinnosti je nezodpovedný. „Ak sa mi chce pracovať, tak niečo urobím. Urobím len to, čo môžem, a konečný výsledok bude, aký bude. Netreba to brať tak vážne.“ Takíto ľudia nemajú zodpovedný postoj k svojej povinnosti a chýba im zmysel pre zodpovednosť. Aký typ ľudí ste vy? Ak patríte k prvému typu, potom máte rozum a ľudskú prirodzenosť. Ak ste druhý typ, potom sa nelíšite od tohto druhu falošných vodcov, ktorých som práve rozobral. Len si tak lenivo trávite dni. „Vyhnem sa únave a ťažkostiam a budem si viac užívať. Aj keď ma jedného dňa prepustia, nič nestratím. Aspoň si na pár dní užijem výhody postavenia, nebude to pre mňa strata. Ak ma vyberú za vodcu, budem konať takto.“ Čo si myslíte o zmýšľaní tohto druhu človeka? Takíto ľudia sú pochybovači, ktorí sa ani v najmenšom neusilujú o pravdu. Ak si skutočne zodpovedným človekom, ukazuje to, že máš svedomie a rozum. Bez ohľadu na to, aká veľká alebo malá je tvoja úloha, a bez ohľadu na to, kto ti ju pridelí – či ti ju zverí Boží dom, alebo ti ju pridelí cirkevný vodca alebo pracovník –, tvoj postoj by mal byť: „Keďže mi bola pridelená táto povinnosť, je to Božie povýšenie a milosť. Mal by som ju vykonať dobre a podľa pravdy-princípov. Hoci mám priemernú kvalitu, som ochotný prevziať túto zodpovednosť a dať do toho všetko, aby som to urobil dobre. Ak odvediem zlú prácu, mal by som za ňu prevziať zodpovednosť, a ak odvediem dobrú prácu, nie je to moja zásluha. To je to, čo by som mal urobiť.“ Prečo hovorím, že to, ako človek pristupuje k svojej povinnosti, je otázkou princípu? Ak naozaj máš zmysel pre zodpovednosť a si zodpovedným človekom, potom budeš schopný niesť prácu cirkvi a plniť si povinnosť, ktorú máš. Ak berieš svoju povinnosť na ľahkú váhu, potom je tvoj pohľad na vieru v Boha nesprávny a tvoj postoj k Bohu a k tvojej povinnosti problematický. Tvoj pohľad na konanie povinnosti je, že ju stačí konať povrchne a len ju nejak robiť, a či je to niečo, čo si ochotný robiť alebo nie, alebo niečo, v čom si dobrý alebo nie, vždy k tomu pristupuješ s postojom, s ktorým len tak prešľapuješ na mieste. Nie si teda vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, a nezaslúžiš si konať cirkevnú prácu. A aby sme to navyše povedali veľmi otvorene, ľudia ako ty sú naničhodníci, predurčení nič nedosiahnuť, a len zbytoční ľudia. Akí ľudia sú zbytoční? Popletení ľudia, ľudia, ktorí premárňujú svoje dni. Ľudia tohto druhu nie sú zodpovední v ničom, čo robia, a ani to neberú vážne; všetko pokazia. Nedbajú na tvoje slová bez ohľadu na to, ako hovoríš o pravde v duchovnom spoločenstve. Myslia si: „Budem takto prešľapovať na mieste, ak budem chcieť. Hovorte si, čo chcete! V každom prípade teraz konám svoju povinnosť a mám čo jesť a to stačí. Aspoň nemusím byť žobrák. Ak jedného dňa nebudem mať čo jesť, potom o tom popremýšľam. Nebo vždy nechá človeku nejaké východisko. Hovoríš, že nemám svedomie ani rozum a že som popletený – no a čo? Neporušil som zákon. Nanajvýš mi len trochu chýba charakter, ale to pre mňa nie je žiadna strata. Pokiaľ mám čo jesť, je to v poriadku.“ Čo si myslíte o tomto pohľade? Vravím ti, že takíto popletení ľudia, ktorí premárňujú svoje dni, sú všetci predurčení na to, aby boli vyradení, a neexistuje spôsob, ako by mohli dosiahnuť spásu. Všetci tí, ktorí veria v Boha niekoľko rokov, ale nikdy neprijali žiadnu pravdu a sú bez skúsenostných svedectiev, budú vyradení. Nikto neprežije. Odpad a všetci naničhodníci sú príživníci a sú predurčení na vyradenie. Ak sú len príživníkmi vodcovia a pracovníci, musia byť prepustení a vyradení o to viac. Popletení ľudia ako títo ešte stále chcú byť vodcami a pracovníkmi; sú nehodní! Nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, a predsa chcú byť vodcami. Naozaj sú nehanební!

Keď sú niektorí vodcovia a pracovníci prepustení zo svojich pozícií, hovoria: „Je skvelé nebyť vodcom ani pracovníkom. Nemusím byť taký úzkostlivý ani sa toľko trápiť. Je úžasné byť obyčajným bratom alebo sestrou. Prečo by som sa tým mal trápiť? Nemám kvalitu len na to, aby som sa vyčerpal.“ Niekto iný im povie: „Čo budeš robiť teraz, keď nie si vodcom alebo pracovníkom?“ Odpovedia: „Som v pohode s čímkoľvek, pokiaľ to nie je príliš únavné a nevyžaduje si to veľa úsilia – niečo, pri čom sa len prechádza a pozerá alebo sedí, rozpráva či pozerá do počítača, a nevyžaduje si to príliš veľa času ani fyzické utrpenie, by bolo v poriadku.“ Čo je to za reči? Ak zistíte, že vodca alebo pracovník, ktorého ste si vybrali, je takýto, ako sa v srdci budete cítiť? Nebudete cítiť veľkú ľútosť? (Áno.) Budete si o tom teda niečo myslieť? Povieš: „Pôvodne som videl, že máš trochu kvality, chcel som ťa povýšiť a rozvíjať a chcel som ti dať šancu, aby si pochopil viac právd. Nikdy som si nepredstavoval, že si menej ako nič. Ľutujem, že som ťa vtedy považoval za ľudskú bytosť. Nikdy sa mi ani nesnívalo, že ňou napokon nie si. Si ešte prízemnejší ako prasa alebo pes, si odpad. Nezaslúžiš si nosiť túto ľudskú kožu a nezaslúžiš si byť človekom!“ Znejú tieto slová nepríjemne? (Nie.) Vám nepríjemne neznejú, ale neznejú veľmi nepríjemne tomuto druhu odpadu? (Áno.) Má takýto odpad srdce? (Nie.) Dokáže teda rozoznať, či o ňom niekto hovorí dobré alebo zlé veci? Keď ľudia bez srdca narazia na akúkoľvek záležitosť, nezmenia svoj postoj prebíjania sa dňami. Myslia si, že je to v poriadku, pokiaľ z toho oni sami majú úžitok, zisk a cítia sa pohodlne. Takže bez ohľadu na to, čo hovorí ktokoľvek iný, je im to jedno. Ich slávny výrok je: „Nezáleží na tom, čo povieš, ako ma vidíš či hodnotíš, alebo ako ma klasifikuješ či so mnou zaobchádzaš, je mi to jedno!“ Nie sú títo ľudia len odpad? Bez ohľadu na to, čo povieš, nemajú žiadny cit a neberú si to k srdcu. Prečo si to neberú k srdcu? Sú to len povaľači a nemajú srdce. Ľudia, ktorí nemajú srdce, nemajú žiadnu dôstojnosť ani integritu, je im jedno, čo povieš, a bez ohľadu na to, ako prísne s nimi hovoríš, nepocítia bodnutie v srdci. Len tí, ktorí majú dôstojnosť, integritu a rozum, budú cítiť bolesť a budú mať pocit, že im tieto slová prebodávajú srdce, keď ich počujú. Povedia: „To, ako som si počínal, bolo prízemné, ľudia sa na mňa pozerali zhora a stratil som dôstojnosť, takže už tak konať nebudem. Chcem opäť získať svoju dôstojnosť a nedovoliť, aby sa na mňa ľudia pozerali zhora. Budem sa snažiť získať svoju česť späť a urobím všetko pre to, aby som žil s dôstojnosťou a uspokojil Boha.“ Majú cit, pokiaľ ide o slová, ktoré zraňujú ich dôstojnosť a pichajú ich na slabom a na boľavom mieste – to sú ľudia so srdcom. Keď tí, ktorí majú cit a dôstojnosť, počujú správne tvrdenia, vidia pozitívne veci a rozlišujú medzi tým, čo je správne a nesprávne, majú odhodlanie zmeniť sa, pretože majú dôstojnosť a nechcú, aby sa na nich ostatní pozerali zhora. Povaľači a zbytoční ľudia však nemajú žiadnu dôstojnosť, a tak bez ohľadu na to, čo im povieš, aké správne, presné alebo v súlade s pravdou sú tvoje tvrdenia, alebo nakoľko sú tvoje tvrdenia pozitívnymi vecami, nemajú na týchto ľudí žiadny vplyv a ani v najmenšom nimi nepohnú. Človek bez dôstojnosti nemá vôbec žiadny cit voči žiadnej pozitívnej veci, žiadnemu verdiktu ani žiadnemu odhaleniu a nemá ani správny postoj k tomu, akú životnú cestu si zvoliť. Bez ohľadu na to, čo mu povieš, a bez ohľadu na to, ako ho odhalíš alebo charakterizuješ, to teda absolútne odmieta prijať a je mu to jedno. Má teda zmysel kázať pravdu a prednášať kázne takýmto ľuďom? Má zmysel ich orezávať? Má zmysel ich súdiť a napomínať? Nie! Takíto ľudia sú len zbytoční. Lenivo trávia dni a patria do kategórie zvierat – presnejšie povedané, nie sú to ľudia. Nezaslúžia si počuť Božie slová. Ak sa títo naničhodníci a paraziti stanú cirkevnými vodcami, dokážu odhaliť problémy, ktoré sú prítomné v cirkvi? Dokážu riešiť problémy? Určite nie. Ak Boží vyvolený národ vznesie nejaký problém, dokážu ho vyriešiť? Určite ho nedokážu ani vyriešiť. Nie sú schopní vyriešiť žiadny problém, tak ako môžu vykonávať vodcovskú prácu? To by bolo nemysliteľné! Ľudia, ktorí pôsobia ako vodcovia a pracovníci, musia byť prinajmenšom schopní riešiť problémy, ktoré sú prítomné v cirkevnej práci a ktoré existujú vo vstupe Božieho vyvoleného národa do života. Ak sa nejaký čas cvičia, získajú nejaké skúsenosti a dokážu aj hovoriť v duchovnom spoločenstve o niektorých pravdách a hovoriť o nejakom skúsenostnom svedectve, potom sa môžu postupne stať spôsobilými vo vodcovskej práci. Ak však nie sú schopní odhaliť ani vyriešiť žiadne problémy, nemôžu vykonávať vodcovskú prácu; sú to potom falošní vodcovia, mali by byť prepustení a mali by sa zvoliť noví vodcovia.