Aký je hlavný prejav podlosti antikristov? Spočíva v tom, že jasne vedia, čo je správne a čo je v súlade s pravdou, ale keď dôjde na činy, vždy si vyberú len to, čo porušuje princípy a ide proti pravde, a to, čo uspokojuje ich vlastné záujmy a postavenie – to je hlavný prejav podlej povahy antikrista. Bez ohľadu na to, koľkým slovám a učeniam rozumejú, ako ľúbivo znie jazyk, ktorý používajú v kázňach, alebo nakoľko sa iným ľuďom zdá, že majú duchovné porozumenie, keď niečo robia, volia si len jeden princíp a jednu metódu, a to ísť proti pravde, chrániť svoje vlastné záujmy a odporovať pravde až do konca, na sto percent – to je princíp a metóda, podľa ktorých sa rozhodujú konať. Okrem toho, akého boha a akú pravdu si presne predstavujú vo svojom srdci? Ich postoj k pravde je len taký, že o nej chcú vedieť hovoriť a kázať, a nechcú ju uvádzať do praxe. Len o nej hovoria, chcú, aby si ich Boží vyvolený ľud vysoko vážil, a potom to chcú využiť na to, aby sa zmocnili pozície cirkevného vodcu a dosiahli svoj cieľ získať nadvládu nad Božím vyvoleným ľudom. Používajú kázanie učenia na dosiahnutie svojich cieľov – nie je to prejav ich pohŕdania pravdou, zahrávania sa s pravdou a šliapania po pravde? Neurážajú Božiu povahu tým, že takto zaobchádzajú s pravdou? Pravdu len využívajú. V ich srdci je pravda sloganom, nejakými vznešenými slovami, vznešenými slovami, ktoré môžu použiť na zavádzanie ľudí a ich získanie na svoju stranu, ktoré môžu uspokojiť smäd ľudí po úžasných veciach. Myslia si, že na tomto svete nie je nikto, kto by dokázal praktizovať pravdu alebo žiť pravdu, že to jednoducho nefunguje, že je to nemožné a že pravdou je len to, čo všetci uznávajú a čo je uskutočniteľné. Hoci o pravde hovoria, vo svojom srdci neuznávajú, že je to pravda. Ako túto vec overíme? (Nepraktizujú pravdu.) Nikdy nepraktizujú pravdu; to je jeden aspekt. A aký je ďalší dôležitý aspekt? Keď sa stretnú s vecami v reálnom živote, učenie, ktorému rozumejú, nie je nikdy použiteľné. Vyzerajú, akoby naozaj mali duchovné porozumenie, kážu jedno učenie za druhým, ale keď narazia na problémy, ich metódy sú skreslené. Aj keď nie sú schopní praktizovať pravdu, to, čo robia, musí byť aspoň v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami, v súlade s ľudskými štandardmi a vkusom a musí aspoň obstáť pred ostatnými. Takto sa ich postavenie udrží stabilné. V reálnom živote sú však veci, ktoré robia, neuveriteľne skreslené a stačí jeden pohľad, aby človek zistil, že nerozumejú pravde. Prečo nerozumejú pravde? Vo svojom srdci majú odpor k pravde, neuznávajú pravdu, radi robia veci podľa satanových filozofií, záležitosti chcú vždy riešiť ľudskými spôsobmi, a ak dokážu svojím riešením týchto záležitostí presvedčiť ostatných a získať prestíž, tak im to stačí. Ak antikrist počuje niekoho kázať prázdnu teóriu, keď príde na zhromaždenie, je taký nadšený, ale ak tam niekto káže pravdu-realitu a zachádza do takých podrobností, ako sú rôzne stavy ľudí, vždy má pocit, že ho rečník kritizuje a bodá ho do srdca, a tak cíti odpor a nechce to počúvať. Ak je požiadaný, aby hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, aký bol jeho stav v poslednom čase, či urobil nejaký pokrok a či sa stretol s nejakými ťažkosťami pri vykonávaní svojej povinnosti, nemá čo povedať. Ak ďalej hovoríš v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte pravdy, zaspí; nebaví ho o tom počúvať. Sú aj ľudia, ktorí sa nakláňajú dopredu, keď sa s nimi nezáväzne rozprávaš, ale vo chvíli, keď počujú niekoho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, idú sa schovať do kúta a zdriemnuť si – nemajú vôbec žiadnu lásku k pravde. Do akej miery nemajú lásku k pravde? V tom miernejšom prípade ich pravda nezaujíma a stačí im byť robotníkmi; v tom vážnejšom prípade majú odpor k pravde, pravda ich mimoriadne odpudzuje a nedokážu ju prijať. Ak je takýto človek vodcom, potom je antikristom; ak je obyčajným nasledovníkom, stále kráča po ceste antikristov a je zárodkom antikrista. Zvonku sa zdá byť inteligentný a obdarený, s určitým dobrým potenciálom, ale jeho prirodzenosť-podstata je prirodzenosťou-podstatou antikrista – tak to je. Na čom sú založené tieto úsudky? Všetky sú založené na postoji týchto ľudí k pravde a na ich postoji k pozitívnym veciam. Toto je aspekt týkajúci sa prístupu ľudí k pravde. Ďalším aspektom je, že ľudia často nečelia priamo pravde, niektoré veci nezahŕňajú pravdu, ľuďom nenapadne, o aký aspekt pravdy ide, takže komu ľudia čelia priamo? Ten, komu čelia priamo, je Boh. A ako títo ľudia zaobchádzajú s Bohom? V akých prejavoch ukazujú svoju podlú povahu? Venujú sa pravej modlitbe a pravému duchovnému spoločenstvu s Bohom? Majú čestný postoj? Majú pravú vieru? (Nie.) Spoliehajú sa skutočne na Boha a skutočne sa zverujú Bohu? Skutočne sa boja Boha? (Nie.) To všetko sú praktické záležitosti a rozhodne to nie sú prázdne zdvorilostné frázy ani klišé. Ak nechápeš, že tieto slová sú praktické, potom nemáš duchovné porozumenie. Dám vám príklad prejavov takýchto ľudí. Niektorí ľudia na zhromaždeniach zatínajú päste a prisahajú: „Kým budem žiť, nevstúpim do manželstva, dám výpoveď v práci, vzdám sa všetkého a budem nasledovať Boha až do konca!“ Keď dokričia a chystajú sa vydať sa Bohu, uvažujú: „Ako môžem získať od Boha viac požehnaní? Musím urobiť niečo, aby to Boh videl.“ Počujú však Boha hovoriť, že nemiluje ľudí, ako sú oni, a pomyslia si: „Čo budem teraz robiť? Vzdialim sa od Boha, aby ma Boh nevidel.“ Aký je to stav? (Ostražitý.) Vyhýbajú sa Bohu, aby sa pred Ním mali na pozore. A aká povaha sa skrýva v ich ostražitosti? Podlosť. Keď niečo robia, vždy sa majú pred Bohom na pozore, boja sa, že ich Boh prezrie, a neprijímajú Božie podrobné skúmanie – je toto viera v Boha? Nie je to vzdorovanie Bohu? Je to taký negatívny stav, nie je normálny. Hoci môžu stále jesť a piť Božie slová spolu s ostatnými, vo chvíli, keď počujú Boha hovoriť slová, ktoré súdia a odhaľujú ľudí, utečú alebo sa rýchlo začnú pretvarovať a nájdu nejaký kompromisný spôsob, ako sa zahaliť. Usilovne sa snažia skryť a robia všetko možné, aby boli vyhýbaví a ostražití, pričom zároveň v srdci neustále bojujú proti Bohu. Pri veciach, ktoré robia, nehľadajú Božie úmysly ani nehľadajú pravdu. Namiesto toho chcú ešte viac ukázať, že dokážu prijať pravdu a podriadiť sa Bohu bez sťažností, a snažia sa získať uznanie všetkých prostredníctvom pretvárky a falošnosti. Pokiaľ ide o to, čo hovorí Boh, čo od takýchto ľudí vyžaduje a ako takýchto ľudí hodnotí a definuje, o také veci sa nestarajú a nechcú o nich vedieť. V srdci nemajú celkom jasno v tom, kto presne je Boh, ale namiesto toho sú to všetko len predstavy a úsudky. Keď Boh urobí niečo, čo je v rozpore s ich predstavami, v srdci to odsudzujú. Hoci hovoria, že veria v Boha, ich srdce je plné pochybností. Toto je podlá povaha ľudí.

Niektorí antikristi sa často pokúšajú skúšať Boha. Urobia krok vpred, obzrú si situáciu a potom urobia ďalší krok; jednoducho možno povedať, že majú vyčkávací postoj. Čo znamená vyčkávací postoj? Dám vám príklad. Napríklad niekto dá výpoveď v práci a potom sa modlí pred Bohom: „Bože, už nemám prácu. V budúcnosti sa budem spoliehať na teba, že ma uživíš. Všetko zverujem do tvojich rúk. Zasväcujem ti svoj život.“ Keď sa domodlí, čaká, či ho Boh niečím požehná, či mu dá nejaké nadprirodzené zjavenie alebo väčšiu milosť, či aspoň dostane viac a bude mať lepší pôžitok, ako keď pracoval vo svete. To je skúšanie Boha. Čo je táto modlitba a táto oddanosť? (Je to obchod.) Nie je v tomto obchode podlá povaha? (Áno.) Jeho prístupom je dať veci do pohybu tak, že ponúkne niečo malé, aby získal hodnotnejší príspevok, a žiadať od Boha milosť a požehnania – to je jeho cieľ. Niekto povie: „Situácia v Číne je taká hrozná. Situácia so zatýkaním ľudí veľkým červeným drakom je čoraz horšia. Je nebezpečné, aj keď sa stretnú dvaja ľudia, je nebezpečné, aj keď sa stretne štvorčlenná rodina. Veriť v boha v tejto situácii v Číne je také nebezpečné. Keby sa naozaj niečo pokazilo, boli by sme stále spasení? Neverili by sme nadarmo?“ Začne uvažovať: „Musím vymyslieť spôsob, ako odísť z krajiny. Keď bola situácia predtým dobrá, túžil som po ľahkosti a pohodlí a nechcel som opustiť Čínu. Bolo také dobré stretnúť sa spolu s rodinou a mohol som tiež veriť v boha a prijímať požehnania; bola to výhra pre obe strany. Teraz je to zlé, prišli pohromy a musím sa poponáhľať a opustiť Čínu. Keď budem preč z krajiny, stále môžem konať svoju povinnosť a konaním svojej povinnosti budem mať šancu získať požehnania.“ Nakoniec utečie z krajiny. Čo je to? Je to oportunizmus. Každý môže kalkulovať a každý má obchodnícke zmýšľanie – nie je to podlé? Sú medzi vami takíto ľudia? V srdci si hovoria: „Ak ma budú vo svete šikanovať, moji rodičia a rodina ma môžu ochrániť. Ak ma zatknú pre vieru v boha, ochráni ma boh? Zdá sa, že je ťažké vedieť to naisto. Tak čo mám robiť, ak to nemôžem vedieť naisto? Moji rodičia ma určite nebudú môcť ochrániť. Keď niekoho zatknú pre vieru v boha, obyčajní ľudia ho nemôžu zachrániť, a ak neznesiem kruté mučenie a týranie v rukách veľkého červeného draka a stanem sa Judášom, nebude môj úbohý život zničený? Radšej odídem z krajiny a budem veriť v boha v zahraničí.“ Je niekto, kto takto uvažuje? Určite áno, však? Je teda niekto, kto hovorí: „Ty nás očierňuješ a my sme tak neuvažovali“? Takýchto ľudí rozhodne nie je menšina a časom to uvidíš a pochopíš.

Aké sú hlavné črty podlosti antikristov? Prvou je, že neuznávajú pozitívne veci, neuznávajú, že existuje niečo také ako pravda, a myslia si, že ich kacírske bludy a ich podlé negatívne veci sú pravdou – to je jeden prejav podlosti antikristov. Napríklad niektorí ľudia hovoria: „Šťastie človeka je v jeho vlastných rukách“ a „Len s mocou môže mať človek všetko“ – to je logika antikristov. Veria, že s mocou prichádzajú ľudia, ktorí sa im podlizujú a lichotia im, ľudia, ktorí im dávajú dary a pochlebujú im, ako aj najrôznejšie výhody postavenia a rôzne druhy pôžitkov; veria, že už sa nemusia nechať nikým šikanovať ani viesť a že oni môžu viesť iných – to je ich najvyššia priorita. Čo si myslíte o takomto ich kalkulovaní? Nie je to podlé? (Áno.) Antikristi používajú svoju satanskú logiku a kacírske bludy namiesto pravdy – to je jeden aspekt ich podlosti. Predovšetkým neuznávajú pravdu, neuznávajú, že existujú pozitívne veci, a neuznávajú správnosť pozitívnych vecí. Navyše, aj keď niektorí ľudia uznávajú, že na tomto svete existujú pozitívne veci a negatívne veci, ako pristupujú k pozitívnym veciam a k existencii pravdy? Stále ju nemilujú; život, ktorý si vyberajú, a cesta, po ktorej kráčajú vo svojej viere v Boha, sú stále negatívne a nie sú v súlade s pravdou. Chránia len svoje vlastné záujmy. Či už ide o pozitívnu alebo negatívnu vec, pokiaľ to dokáže ochrániť ich vlastné záujmy, potom je to správne, je to to najvyššie. Nie je to podlá povaha? Je tu ešte ďalší aspekt: Ľudia ako títo, ktorí majú podlú podstatu, vrodene pohŕdajú Božou pokorou a skrytosťou, Božou vernosťou a dobrotou; vrodene pohŕdajú týmito pozitívnymi vecami. Napríklad pozrite sa na Mňa: Nie som veľmi obyčajný? Som obyčajný, prečo sa to neodvážite povedať? Ja sám uznávam, že som obyčajný. Nikdy som si o sebe nemyslel, že som výnimočný alebo veľký. Som len obyčajný človek; vždy som uznával túto skutočnosť a odvážim sa tejto skutočnosti čeliť. Nechcem byť nadčlovek ani nejaký veľký človek – aké by to bolo vyčerpávajúce! Niektorí ľudia sa pozerajú zvrchu na tohto obyčajného človeka, ktorým som, a vždy majú o Mne predstavy. Keď tí, ktorí skutočne veria v Boha, prídu predo Mňa, stále prichádzajú s istou zbožnosťou, bez ohľadu na to, ako vyzerám navonok. Potom sú tu niektorí, ktorí, hoci so Mnou hovoria veľmi zdvorilo, v srdci prechovávajú voči Mne pohŕdavý postoj a Ja to poznám z ich tónu a z pohybov ich tela. Aj keď sa niekedy zdajú byť veľmi úctiví, čokoľvek im poviem, vždy odpovedia „nie“, vždy popierajú to, čo hovorím. Napríklad poviem, že dnes je veľmi horúco, a oni povedia: „Nie, nie je. Včera bolo naozaj horúco.“ Popierajú to, čo hovorím, však? Bez ohľadu na to, čo im povieš, vždy to poprú. Neexistujú takíto ľudia? (Existujú.) Poviem: „Jedlo je dnes slané. Je v ňom príliš veľa soli alebo príliš veľa sójovej omáčky?“ A oni povedia: „Ani jedno. Je v ňom príliš veľa cukru.“ Bez ohľadu na to, čo poviem, poprú to, takže už nič iné nepoviem, nezhodneme sa a hovoríme iným jazykom. Potom sú takí, ktorí, keď Ma počujú hovoriť o viere v Boha, povedia: „Ty si odborník na rozprávanie o tomto, takže budem počúvať.“ Ak hovorím trochu o niečom vonkajšom, už nechcú počúvať, akoby som o vonkajších veciach nič nevedel. Je v poriadku, že Mi nevenujú pozornosť, chcem byť ticho. Nepotrebujem, aby Mi niekto venoval pozornosť, len robím to, čo mám robiť. Mám svoje zodpovednosti a mám svoj spôsob života. Povedzte Mi, čo dokazujú tieto postoje ľudí? Vidia, že nevyzerám ako veľký alebo schopný človek a že hovorím a konám ako obyčajný človek, a tak si myslia: „Ako to, že nie si ako boh? Pozri sa na mňa. Keby som bol bohom ja, najviac by som sa na neho podobal.“ Nie je to otázka toho, či sme ako Boh alebo nie sme. To ty vyžaduješ, aby som bol ako Boh, Ja som nikdy nepovedal, že som ako On, a nikdy som nechcel byť ako On; len robím to, čo mám robiť. Ak niekam idem a niektorí ľudia Ma nespoznajú, tak je to skvelé, lebo Mi to ušetrí problémy. Vidíš, Pán Ježiš vtedy v Judei toľko hovoril a pracoval, a bez ohľadu na to, aké skazené povahy mali učeníci, ktorí Ho nasledovali, ich postoj k Nemu bol ako postoj človeka k Bohu – ich vzťah bol normálny. Boli však aj takí, ktorí o Pánovi Ježišovi hovorili: „Nie je to tesárov syn?“, a dokonca aj niektorí, ktorí Ho dlho nasledovali, neustále prechovávali tento postoj. To je niečo, čomu vtelený Boh často čelí, keď sa stáva obyčajnou, normálnou ľudskou bytosťou, a je to bežný jav. Niektorí ľudia sú takí nadšení, keď sa so Mnou prvýkrát stretnú, a keď odchádzam, ležia na zemi a plačú, ale pri skutočnej interakcii to nefunguje a veľakrát to musím vydržať. Prečo to musím vydržať? Pretože niektorí ľudia sú pochabí, niektorí sa nedajú poučiť, niektorí sú potrební ako vykonávatelia služby a niektorí sú hluchí voči akémukoľvek hlasu rozumu. Preto musím niekedy vydržať a niekedy sú istí ľudia, ktorým nemôžem dovoliť, aby sa ku Mne priblížili; títo ľudia sú príliš odporní a majú nepriateľskú povahu. Ako nepriateľskú? Napríklad vidím malého psíka, ktorý vyzerá tak milo, a poviem: „Volajme ho Huamao.“ A aký postoj má väčšina ľudí k tomuto menu? Je to len meno, a keďže som s ním prišiel prvý, tak sa ten pes bude volať; je to celkom normálna vec. Istí ľudia s nepriateľskou povahou ho tým menom volať nebudú a povedia: „Čo je to za meno, Huamao? Nikdy som nepočul, že by sa pes volal Huamao. Nevolajme ho tak, mali by sme mu dať anglické meno.“ Poviem: „Nie som veľmi dobrý vo vymýšľaní anglických mien, tak ho volajte, ako chcete, a Ja sa podvolím vášmu rozhodnutiu.“ Prečo sa podvoľujem ich rozhodnutiu? Je to maličkosť, tak prečo sa o tom hádať? Niektorí ľudia sa nepodvolia a musia sa namiesto toho o takých veciach hádať. To, že sa podvolím, neznamená, že si myslím, že som urobil chybu; je to len princíp, podľa ktorého si počínam a konám. To, že sa s tebou nehádam, neznamená, že sa ťa bojím. Nehádam sa, ale v srdci viem, že si pochybovač, a radšej by som mal dočinenia so psom ako s niekým, ako si ty. Okrem tých pár ľudí, s ktorými musím komunikovať v rámci Svojho životného okruhu, ľudia, s ktorými budem mať dočinenia, sú bratia a sestry, ľudia z Božieho domu – to je Môj princíp. Nestýkam sa ani s jediným nevercom; nepotrebujem to robiť. Ak sú však v Božom dome pochybovači, ktorí sú priateľskí k Božiemu domu, potom môžu byť priateľmi cirkvi. Či už pomáhajú cirkvi alebo vynakladajú nejaké úsilie a vybavujú pre cirkev nejaké záležitosti, cirkev ich môže prijať, ale nebudem mať s nimi dočinenia tak ako s bratmi a sestrami; som veľmi zaneprázdnený Svojou prácou a nemám čas zaoberať sa takýmito záležitosťami. Niektorí ľudia, ktorí veria v Boha už niekoľko rokov, by mali mať nejakú koncepciu o Božom diele, vtelenom Bohu a o Božej spáse ľudí, no nemajú vôbec žiadne bohabojné srdce. Sú úplne rovnakí ako neverci a vôbec sa nezmenili. Povedzte Mi, čo sú títo ľudia zač? Sú to rodení diabli, nepriatelia Boha. Keď sa prehĺbi spojenie človeka s tými, ktorí sú satanmi a diablami, všetko sa stane nešťastím a pohromou.

Všetci môžete v každodennom živote zažiť, že bez ohľadu na to, do akej skupiny ľudí sa pridáš, vždy sa nájde niekto, kto ťa nemá rád, a aj keď ho neprovokuješ ani nenahneváš, bude o tebe hovoriť zlé veci, súdiť ťa a ohovárať ťa. Nemáš ani potuchy, čo sa stalo, a predsa ťa nemá rád, nevychádza s tebou dobre a chce ťa šikanovať – čo to je za situáciu? Nemáš ani potuchy, čím si ho nahneval, ale z nejakého neznámeho dôvodu ťa šikanuje. Existujú takíto zlí ľudia? (Áno.) Sú to tvoji protivníci a dajú sa vysvetliť len takto. Ešte predtým, ako s nimi prídeš do kontaktu, okamžite k tebe pocítia antipatiu a premýšľajú, ako ti môžu ublížiť – nie sú to tvoji zarytí protivníci? (Áno, sú.) Môžeš dobre vychádzať so zarytým protivníkom? Môžete kráčať po tej istej ceste? Určite nie. Takže by si sa s takýmito ľuďmi dostal do konfliktu a hádal sa s nimi? (Nie, nehádal by som sa s nimi.) Prečo nie? Pretože sú hluchí voči akémukoľvek hlasu rozumu. Niektorí ľudia majú vrodený odpor k pozitívnym veciam, správnym veciam, veciam, ktoré sú medzi ľuďmi pomerne dobré, teda k pozitívnym veciam, po ktorých ľudia skôr túžia a majú ich radi, a tieto veci ich odpudzujú; jednou z jasných pováh, ktoré takíto ľudia majú, je podlosť – sú to podlí ľudia. Napríklad muž si hľadá priateľku a myslí si: „Či je škaredá alebo pekná, pokiaľ je cnostná a dobrá a vie sa v živote obracať, tak to stačí. Najmä pokiaľ ide o ženu s ľudskou prirodzenosťou a vierou, bez ohľadu na to, či som bohatý alebo chudobný, škaredý alebo pekný, alebo či ochoriem, bude mi úplne oddaná.“ Slušní ľudia zvyčajne zastávajú tento názor. Aký druh ľudí nemá rád alebo neschvaľuje takýto názor? (Podlí ľudia.) Potom Mi povedzte, aký názor zastávajú podlí ľudia? Ako reagujú, keď počujú tieto slová? Vysmievajú sa ti a hovoria: „Idiot. V akej dobe žijeme? A ty hľadáš niekoho takého? Mal by si si hľadať bohatú a krásnu ženu!“ Obyčajní muži si berú slušné a cnostné ženy a žijú spolu riadny a správny život s harmonickou a šťastnou rodinou; v živote si počínajú čisto. Myslia podlí ľudia takto? (Nie.) Hovoria: „Môže sa v dnešnom svete muž stále nazývať mužom, ak nemal asi 10 priateliek a niekoľko manželiek? Ak nemal, tak je to premárnený život!“ Všetci zastávajú tento názor. Povieš im: „Nájdi si slušnú, cnostnú a dobrú ženu, najmä takú, ktorá má ľudskú prirodzenosť a vieru“, ale je to pre nich prijateľné? (Nie.) Vysmievajú sa ti a hovoria: „Ty si taký hlúpy! V dnešnom svete sa nikto nestará o záležitosti iných, každý žije nespútane a slobodne. Najmä keď odídeš z Číny a pôjdeš na Západ, je to tam ešte slobodnejšie a nikto ti nedýcha na krk. Prečo si na seba taký prísny? Si taký hlúpy!“ Toto je názor, ktorý zastávajú. Ako sa teda cítia, keď s nimi hovoríš o pozitívnych veciach, o najúžasnejších pozitívnych veciach človeka, ktoré patria k pravde a spravodlivosti? Cítia odpor a v srdci ťa preklínajú. Keď zistia, že si takýto človek, ich srdce začne byť voči tebe ostražité a budú sa ti vyhýbať. Ľudia, ktorí nie sú rovnakého typu, nekráčajú po rovnakej ceste. Vedia, že cítiš odpor k ľuďom, ako sú oni, a v srdci sa pozerajú zvrchu na ľudí, ako si ty. Nechcú s tebou hovoriť o tom, ako veľmi sa fintia a zahrávajú si s inými ľuďmi. Boja sa, že s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a budeš sa ich snažiť priviesť k tomu, aby nasledovali správnu cestu, a cítia úplný odpor; inými slovami, vo svojom najhlbšom vnútri sa na všetky pozitívne veci pozerajú zvrchu. Preto ak sa s takýmito ľuďmi stretnete pri kázaní evanjelia, nemôžete im ho kázať. Aj keď to urobíte a oni uveria, stále sú to antikristi a nemôžu byť spasení. Prečo tu môžete sedieť a počúvať Moju kázeň? Nie je to preto, lebo máte aspoň trochu srdce milujúce pravdu? Pokiaľ na vás pôsobí Duch Svätý, zatiaľ čo k vám hovorím, budete sa v srdci cítiť pohnutí a povzbudení a budete sa chcieť zasvätiť, trpieť a vydávať sa v úsilí o spravodlivosť, pravdu a spásu. Vo chvíli, keď tí podlí počujú niekoho hovoriť o vydávaní sa pre spravodlivosť, pre pravdu a pre Boha, majú pocit, že tieto slová sú prázdne, že sú to heslá, že sú nepochopiteľné, a takýchto ľudí diskriminujú. Preto keď narazíte na týchto podlých ľudí, nehovorte s nimi v duchovnom spoločenstve o ničom, nie ste rovnaký druh ľudí ako oni, tak si len držte odstup. Keď narazím na takýchto ľudí a vidím, že majú ku Mne takýto postoj a hovoria takýmto tónom, mal by som ich potom orezávať a poučovať? (Nie, to nie je potrebné.) Nie je to potrebné, netreba si ich všímať, netreba im odpovedať. Môžeš ich zmeniť tým, že im odpovieš? Nemôžeš ich zmeniť. Len ich nechaj bokom a nechaj to tak; ľudia ako títo dlho nevydržia vo viere v Boha. Po prvé: nemilujú pravdu; po druhé: pozitívne veci ich odpudzujú; po tretie: znevažujú Boha, Božiu povahu a všetko, čo je na Bohu milé, majú v najmenšej úcte a najviac tým pohŕdajú – tieto veci určujú, že Boh ich nikdy nespasí. Bez ohľadu na to, kde sú takíto ľudia, či sú prostoduchí alebo zradní, to, že majú tieto prejavy, určuje, že v ich povahe je určite nejaká podlosť.

Kdekoľvek vládne antikrist, cirkevný život a výsledky, ktoré dosahuje Boží vyvolený ľud pri vykonávaní svojich povinností, nebudú dobré a práca Božieho domu bude brzdená, takže ak sa antikristi nevyriešia a nevypudia, práca cirkvi utrpí veľkú stratu a mnohí z Božieho vyvoleného ľudu budú poškodení! Falošní vodcovia predovšetkým nedokážu vykonávať skutočnú prácu, a keď riešia nejaké bežné záležitosti, postupujú pomaly a sú neefektívni. Okrem toho nevedia, ako rozvíjať a využívať dobrých ľudí dobrej kvality, ktorí sa usilujú o pravdu. A čo antikristi? Keď vládne antikrist, robí veci len pre svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie, nevykonáva vôbec žiadnu skutočnú prácu a priamo narúša a vyrušuje prácu cirkvi – antikristi sa osobitne venujú ničeniu a vôbec sa nelíšia od satana. Ak antikristi vidia ľudí, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu, cítia sa nepríjemne. Odkiaľ pochádza tento nepríjemný pocit? Pochádza z ich podlej povahy, to znamená, že v ich prirodzenosti je podlá povaha, ktorá nenávidí spravodlivosť, nenávidí pozitívne veci, nenávidí pravdu a odporuje Bohu. Preto keď vidia niekoho, kto sa usiluje o pravdu, povedia: „Nie si veľmi vzdelaný a nevyzeráš bohvieako, ale aj tak sa naozaj usiluješ o pravdu.“ Aký postoj to ukazuje? Je to pohŕdanie. Napríklad niektorí bratia a sestry majú nejaký dar alebo špeciálnu zručnosť a chcú vykonávať súvisiacu povinnosť. V skutočnosti je to z hľadiska ich rôznych situácií vhodné, ale ako antikristi zaobchádzajú s takýmito bratmi a sestrami? V srdci si myslia: „Ak chceš vykonávať túto povinnosť, musíš sa mi najprv zaliečať a byť súčasťou mojej partie, a až potom ti dovolím vykonávať túto povinnosť. Inak na to zabudni!“ Nekonajú antikristi práve takto? Prečo majú antikristi taký odpor k tým, ktorí úprimne veria v Boha, majú aspoň trochu zmyslu pre spravodlivosť a aspoň trochu ľudskej prirodzenosti a vynakladajú určitú snahu na to, aby sa usilovali o pravdu? Prečo sú s takýmito ľuďmi stále v rozpore? Keď vidia ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu a správajú sa dobre, ľudí, ktorí nie sú nikdy negatívni a majú dobré úmysly, cítia sa nepríjemne. Keď antikristi vidia ľudí, ktorí konajú nestranne, ľudí, ktorí dokážu vykonávať svoju povinnosť podľa princípov, ktorí dokážu uviesť pravdu do praxe, len čo ju pochopia, poriadne sa nahnevajú, lámu si hlavu v snahe vymyslieť spôsob, ako týchto ľudí trýzniť, a snažia sa im robiť ťažkosti. Ak niekto prezrie prirodzenosť-podstatu antikrista, prezrie zákernosť a podlosť antikrista a chce ho odhaliť a nahlásiť, čo urobí antikrist? Antikrist vymyslí akýkoľvek spôsob, ako odstrániť tento tŕň v oku a osinu v tele, a bude podnecovať bratov a sestry, aby tohto človeka zavrhli. Obyčajný brat alebo sestra nemá v cirkvi žiadnu prestíž ani postavenie; má len určité rozlišovanie tohto antikrista a pre tohto antikrista nepredstavuje žiadnu hrozbu. Prečo ho potom antikrist stále nemá rád a zaobchádza s týmto človekom, akoby bol tŕňom v jeho oku a osinou v jeho tele? Ako tento človek antikristovi prekáža? Prečo antikrist nedokáže zniesť takýchto ľudí? Je to preto, lebo v antikristovi je podlá povaha. Nedokáže strpieť ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu alebo kráčajú po správnej ceste. Postaví sa proti komukoľvek, kto chce kráčať po správnej ceste, a zámerne ti robí ťažkosti a bude si lámať hlavu, aby vymyslel spôsob, ako sa ťa zbaviť, alebo ťa bude utláčať, aby si zostal negatívny a slabý, alebo na teba niečo nájde a rozchýri to, aby ťa ostatní zavrhli, a potom je šťastný. Ak ho nepočúvaš alebo sa neriadiš tým, čo hovorí, a naďalej sa usiluješ o pravdu, kráčaš po správnej ceste a si dobrým človekom, cíti v srdci nepokoj a trápi ho a je im nepríjemné, keď ťa vidí vykonávať svoju povinnosť. O čo tu ide? Urazil si ho? Nie, neurazil. Prečo sa k tebe tak správa, keď si mu nič neurobil ani si nijako nepoškodil jeho záujmy? To len ukazuje, že prirodzenosť tohto druhu vecí – antikristov – je podlá a že sú od prírody v rozpore so spravodlivosťou, s pozitívnymi vecami a pravdou. Ak sa ich opýtaš, čo sa vlastne deje, ani sami nevedia; len ti zámerne robia ťažkosti. Ak povieš, že treba robiť veci jedným spôsobom, oni to musia urobiť inak; ak povieš, že ten a ten za veľa nestojí, oni povedia, že ten človek je skvelý; ak povieš, že toto je skvelý spôsob kázania evanjelia, oni povedia, že je zlý; ak povieš, že sestra, ktorá verí v Boha len rok alebo dva, zostala negatívna a slabá a treba ju podporiť, povedia: „Netreba, je silnejšia ako ty.“ Skrátka, sú s tebou stále v rozpore a zámerne robia opak toho, čo chceš ty. Aký je ich princíp toho, že sú s tebou v rozpore? Je to tak, že čokoľvek povieš, že je správne, oni povedia, že je nesprávne, a čokoľvek povieš, že je nesprávne, oni povedia, že je správne. Sú v ich konaní nejaké pravdy-princípy? Vôbec žiadne. Chce len, aby si sa strápnil, aby ťa znemožnil, aby ťa zlomil, aby ťa zrazil k zemi, aby si nemohol zdvihnúť hlavu, aby si sa už neusiloval o pravdu, aby si zoslabol a už neveril, a potom je ich cieľ dosiahnutý a v srdci cíti radosť. Čo sa to tu deje? Toto je podlá podstata takých ľudí, ako sú antikristi. Ak vidia bratov a sestry, ako chvália Boha a podávajú svedectvo o Bohu a nevenujú im žiadnu pozornosť, sú šťastní? Nie, nie sú. Ako sa cítia? Cítia žiarlivosť. Bežne, keď ľudia počujú, ako niekto chváli niekoho iného, ich normálna reakcia je: „Aj ja som celkom dobrý; prečo nepochvália aj mňa?“ Majú túto malú myšlienku, ale keď počujú niekoho svedčiť o Bohu, myslia si: „Oni majú takú skúsenosť a vydávajú také svedectvo a všetci ich schvaľujú. Majú toto porozumenie; prečo ja nemám toto porozumenie?“ Závidia tomuto človeku a obdivujú ho. Antikristi majú istú charakteristickú črtu: Keď počujú niekoho svedčiť o Bohu a hovoriť: „Toto je Božie dielo, toto je Božie disciplinovanie, toto sú Božie skutky, Božie usporiadania a ja som ochotný sa podriadiť“, antikristi sa cítia rozladení a myslia si: „Hovoríš, že všetko je božie dielo. Videl si, ako má boh nad niečím zvrchovanosť? Cítil si, ako boh niečo usporadúva? Ako to, že ja o tom nič neviem?“ Jedným aspektom je, že sú presne ako satan v tom, ako pristupoval k Božiemu schváleniu Jóba. Antikristi majú rovnaké zmýšľanie ako satan, keď Boh získa človeka – majú povahu satana. Ďalším aspektom je, že ak niekto rozumie pravde, má schopnosť rozlišovať antikristov a nenasleduje antikristov, ale namiesto toho ich odmieta, potom majú antikristi zúrivé zmýšľanie a myslia si: „Tohto človeka nemôžem vôbec získať, tak ho zničím!“ Preto keď Jób čelil skúškam, Boh povedal satanovi: „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“ Keby to Boh nepovedal, prejavil by satan milosrdenstvo? (Nie.) To je isté; rozhodne by neprejavil milosrdenstvo.

Aký postoj majú antikristi k bratom a sestrám, ktorí sa usilujú o pravdu a milujú ju, k ľuďom, ktorí majú aspoň trochu viery a vykonávajú svoju povinnosť s určitou vernosťou? A aký postoj majú k určitým ľuďom, ktorí hovoria o životných skúsenostiach, aby svedčili o Bohu, a ktorí často hovoria s bratmi a sestrami v duchovnom spoločenstve o pravde? (Cítia žiarlivosť a nenávisť.) Od čoho závisí ich postoj? Závisí od ich podlej povahy. Preto keď často vidíš, ako niekoho nevysvetliteľne utláčajú, niekoho nenávidia a spôsobujú určitým ľuďom utrpenie, potom vieš, že nikto nemôže zmeniť podlú povahu antikrista a že je hlboko zakorenená a vrodená. Z tohto bodu vidno, že títo ľudia, ktorí sú antikristami, nemôžu dosiahnuť spásu. Nedovoľujú bratom a sestrám podávať svedectvo o Bohu, takže môžu oni sami podávať svedectvo o Bohu? (Nie.) Tak veľmi nenávidia, keď iní ľudia podávajú svedectvo o Bohu, až škrípu zubami, tak Mi povedzte, môžu oni podávať svedectvo o Bohu? Sú absolútne neschopní podávať svedectvo o Bohu. Niektorí ľudia hovoria: „To nie je správne, niektorí antikristi podávajú veľmi dobré svedectvo o Bohu a bratia a sestry plačú, keď to počujú.“ Čo je to za svedectvo? Musíte si vypočuť tento druh „svedectva“, aby ste určili, či je to pravé svedectvo alebo nie. Povedzme, že je tu niekto, kto má dobrú prácu a dobrú rodinu, a keďže je pohnutý Bohom, vzdá sa svojej dobrej práce a rodiny a telom i mysľou sa vydá Bohu; hoci v srdci cíti smútok, predsa sa toho všetkého vzdá. Bratia a sestry mu hovoria: „Necítiš sa ani trochu slabý?“ Odpovedá: „Áno, trochu, ale to, že som sa dokázal vzdať rodiny a práce, nie je to všetko božie dielo? Kedysi som zarábal dvetisíc alebo tritisíc denne a desaťtisíce mesačne a vlastnil som veľa majetku. Keď som uveril v boha, aby som mohol vykonávať svoju povinnosť, odovzdal som svoj majetok do opatery niekomu inému.“ Ostatní sa pýtajú: „Vôbec si nespravoval svoj majetok po tom, čo si ho odovzdal niekomu inému? Už z neho nič nevlastníš? Ako si dokázal nechať svoj majetok tak?“ Odpovedá: „Bolo to božie dielo.“ Nie je to príliš vágne? (Áno.) Sú to len prázdne slová. Navyše, nie je to len chvastanie, keď hovoria, aké vysoké mali zárobky? Prečo to hovoria? Podávajú svedectvo o tom, čoho všetkého sa vzdali. Podávajú svedectvo o Bohu? Podávajú svedectvo o svojom kúsku „slávnej“ histórie, o cene, ktorú zaplatili, a o tom, čo v minulosti vynaložili, o tom, koľko obetovali, a o tom, že sa na Boha nesťažujú. Je v tom nejaká časť, ktorá podáva svedectvo o Bohu? Nevideli ste, čo vo všetkých týchto veciach urobil Boh, však? Nie je pravda, že podávajú svedectvo o Bohu; očividne podávajú svedectvo o sebe, a predsa hovoria, že podávajú svedectvo o Bohu! Nie je to zavádzanie? Predstierajú, že podávajú svedectvo o Bohu, aby podávali svedectvo o sebe – nie je to pokrytectvo? Prečo sa teda niektorí ľudia cítia veľmi dojatí a neustále plačú, keď to počujú? Všade sú všelijakí hlupáci! Keď niekto spomenie podávanie svedectva o Bohu, antikristi potom musia hovoriť o nejakých maličkostiach, ktoré urobili, o maličkostiach, ktoré obetovali, a o tej troche času, ktorý strávili vydávaním sa Bohu, a ako čas plynie, ľudia im prestanú venovať pozornosť, a tak prídu s novými vecami, o ktorých hovoria, a takto podávajú svedectvo o sebe. Ak je niekto lepší ako oni a dokáže lepšie hovoriť v duchovnom spoločenstve ako oni, pričom prináša nejaké svetlo pravdy, cítia sa nepríjemne. Cítia sa nepríjemne, pretože ich úsilie o pravdu je horšie ako u iných a túžia vyniknúť? Nie, nedovolia nikomu, aby bol lepší ako oni, neznesú, aby boli iní lepší ako oni, a sú šťastní len vtedy, keď sú lepší ako ostatní. Nie je to podlé? Ak je niekto iný lepší ako ty a rozumie pravde viac ako ty, potom by si sa mal od neho učiť – nie je to dobrá vec? Je to niečo, z čoho by sa mali všetci radovať. Napríklad tu bol Jób, ten muž medzi nasledovníkmi Boha v ľudskej histórii. Bola to slávna vec, ktorá sa stala v Božom šesťtisícročnom diele riadenia, alebo to bola hanebná vec? (Bola to slávna vec.) Bola to slávna vec. Aký postoj by si mal k tejto veci zaujať? Aký pohľad by si mal mať? Mal by si sa tešiť kvôli Bohu a oslavovať Ho, chváliť Božiu moc, chváliť, že Boh získal slávu – bola to dobrá vec. Bola to taká dobrá vec, a predsa k nej niektorí ľudia cítia odpor a nenávidia ju. Nie je to tým, že sú podlí? Úprimne povedané, je to tým, že sú podlí, a spôsobuje to ich podlá povaha.