Rozbor toho, ako sú antikristi podlí, zákerní a ľstiví

Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o siedmom prejave antikristov – sú podlí, zákerní a ľstiví. O akom aspekte sme predovšetkým hovorili v duchovnom spoločenstve? Hovorili sme o tom, akí sú antikristi podlí. Prečo hovoríme, že sú podlí? Aké zvláštne povahy, prejavy a charakteristiky v rámci ich prirodzenosti-podstaty ich môžu charakterizovať ako podlých, zákerných a ľstivých? Aké sú zjavné črty, ktoré dokazujú, že ich podlosť existuje a že zodpovedá ich skutočným okolnostiam? Aké sú hlavné charakteristiky ich prirodzenosti-podstaty, ktoré nám dávajú dôvod tvrdiť, že ľudia ako oni sú podlí? Prosím, podeľte sa so svojimi myšlienkami. (Mnohí antikristi rozumejú pravde, ale bezostyšne idú proti nej. Tvrdohlavo trvajú na tom, že pôjdu vlastnou cestou, aj keď jasne vedia, čo je správne. Podlosť antikristov sa prejavuje aj v ich bezdôvodnom nepriateľstve voči tým, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, a voči pozitívnym osobám.) (Antikristi nechcú vidieť, že sa iným darí dobre. Keď Boží dom zariadi, aby boli bratom a sestrám poskytnuté výhody, antikristi chcú, aby tieto výhody využívali len oni sami – nechcú, aby ich využívali bratia a sestry, a tak túto prácu nevykonávajú.) (Bože, Tvoje predchádzajúce duchovné spoločenstvo vo mne zanechalo silný dojem, pokiaľ ide o to, ako antikristi používajú Boha a pravdu ako nástroje na dosiahnutie postavenia; cítim, že to je obzvlášť podlé.) Väčšina z vás si pamätá niektoré veci, teda niekoľko príkladov, ktoré som uviedol, keď som hovoril v duchovnom spoločenstve o podlej podstate antikristov. Pamätáte si len príklady, ale zabudli ste na obsah Môjho duchovného spoločenstva a rozbor podlej podstaty antikristov. Koľkým pravdám, ktorých som sa dotkol pri duchovnom spoločenstve o podlej prirodzenosti-podstaty antikristov a jej rozbore, teda dokážete porozumieť? Keďže si tieto veci nepamätáte, nenaznačuje to, že ste vtedy ničomu z toho neporozumeli? Keby vo vás Moje duchovné spoločenstvo zanechalo silný dojem, neboli by ste schopní si ich do určitej miery zapamätať? Nie sú veci, ktoré sa vám vybavia v pamäti, práve tie, ktorým rozumiete? Nie sú veci, na ktoré sa neviete rozpamätať, práve tie, ktorým je pre vás veľmi ťažké porozumieť alebo ktorým jednoducho nerozumiete? Keď ste vtedy počuli tie pravdy, mysleli ste si, že sú správne, a zapamätali ste si ich ako učenia, a stálo vás to veľké úsilie. Avšak po jednej noci spánku ste na ne zabudli. O mesiac neskôr sú úplne preč. Nie je to tak? Aby si videl do nejakej záležitosti alebo podstaty človeka, musíš rozumieť pravde. Ak stále lipneš na názoroch nevercov a na veci sa pozeráš a posudzuješ ich na základe výrokov nevercov, dokazuje to, že nerozumieš pravde. Ak si nič nezískal z tých niekoľkých rokov, ktoré si strávil počúvaním kázní a duchovného spoločenstva, a keď s tebou ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nedokážeš ju pochopiť, nech ti ju vysvetľujú akokoľvek, naznačuje to tvoju neschopnosť chápať pravdu; nazýva sa to chabá kvalita. Nie je to tak? (Áno.) Pokiaľ ide o podlosť antikristov, nikto z vás nespomenul to najdôležitejšie vyjadrenie. Prečo ste ho nespomenuli? V jednom ohľade je to preto, že už prešiel dlhý čas a zabudli ste na to. V druhom je to preto, že ste si neuvedomili dôležitosť tohto vyjadrenia; nevedeli ste, že toto vyjadrenie je kľúčové a že obnažuje a odhaľuje podlú podstatu antikristov. Čo je to za vyjadrenie? To, že podlosť antikristov sa prejavuje predovšetkým v ich nepriateľstve a odpore voči všetkým pozitívnym veciam a všetkému, čo súvisí s pravdou. Prečo antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči týmto pozitívnym veciam? Ublížili im tieto pozitívne veci? Nie. Dotýkajú sa ich záujmov? Niekedy možno áno, niekedy vôbec nie. Prečo teda antikristi bezdôvodne cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam? (Je to ich prirodzenosť.) Majú takýto druh prirodzenosti, cítia nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravdám. To potvrdzuje podlú prirodzenosť antikristov. Je toto vyjadrenie dôležité alebo nie? Nepamätáte si takéto dôležité vyjadrenie; pamätáte si len veci, ktoré nie sú kľúčové. Prečo som vám kládol tie otázky? Aby ste hovorili a aby som tak ja mohol vidieť, do akej miery tieto veci chápete, koľko si toho dokážete zapamätať vo svojich srdciach a koľkému ste vtedy dokázali porozumieť. Ako sa dalo čakať, pamätáte si len zopár nepodstatných vecí. Všetky tie, o ktorých som hovoril, považujete za bezduché táraniny. Neprišiel som sem tárať – prišiel som vám povedať, ako rozlišovať ľudí. Vyjadrenie, ktoré som vyslovil, je najvyšším pravda-princípom na rozlišovanie podlej prirodzenosti antikristov. Ak toto vyjadrenie nedokážeš uplatniť, nebudeš schopný rozlíšiť ani spoznať podlú prirodzenosť antikristov. Napríklad, keď je nejaký človek charakterizovaný ako antikrist, niektorí ľudia môžu povedať: „Je k nám dobrý, je láskavý a pomáha nám. Prečo takého dobrého človeka charakterizovať ako antikrista?“ Nerozumejú tomu, že hoci sa antikristi môžu navonok zdať voči ostatným láskaví, narúšajú a vyrušujú Božie dielo a zámerne sa protivia Bohu. Túto ich zákernú a ľstivú stránku väčšina ľudí nevidí. Nedokážu to vôbec rozlíšiť a nesprávne chápu Boha, vytvárajú si o Ňom predstavy a dokonca kvôli tomu Boha odsudzujú a sťažujú sa na Neho. Takíto ľudia sú jednoducho darebáci a nemôžu prijať Božiu spásu. Je to preto, že vidia len povrchné záležitosti, napríklad to, ako antikristi dostávajú ľudí do osídel, lákajú ich a zaliečajú sa im, a nevšímajú si podlú podstatu antikristov, ani nevidia metódy, ktoré antikristi používajú na odporovanie Bohu a budovanie nezávislých kráľovstiev. Prečo tieto veci nevidia? Je to preto, že nerozumejú pravde a nedokážu rozlišovať ľudí. Vždy sa nechajú zaviesť vonkajšími javmi a nedokážu prekuknúť podstatu a následky problému. Na meranie ľudí a vynášanie rozsudkov nad nimi takisto vždy používajú tradičné ľudské predstavy o morálke a svetské spôsoby. Výsledkom je, že sú zavedení antikristmi, stoja na ich strane a medzi nimi a Bohom vznikajú konflikty a strety. Čia je to chyba? Ako k tejto chybe došlo? Je to dôsledok toho, že nerozumejú pravde, nepoznajú Božie dielo a na ľudí a veci sa vždy pozerajú na základe svojich predstáv a fantázií.

II. Rozbor lásky antikristov k negatívnym veciam

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o siedmom prejave antikristov: Sú podlí, zákerní a ľstiví. Ťažiskom tohto prejavu je ich podlosť, pretože podlosť zahŕňa zákernosť aj ľstivosť. Podlosť predstavuje podstatu antikristov, zatiaľ čo zákernosť a ľstivosť sú druhoradé. Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o podlej podstate antikristov a odhalili sme ju. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých širokých pojmoch a o nejakom pomerne definujúcom obsahu, pričom sme sa dotkli niektorých slov o odhaľovaní tohto aspektu podstaty antikristov. Dnes budeme pokračovať v našom duchovnom spoločenstve o tejto téme. Niektorí sa môžu pýtať: „Je o čom hovoriť v duchovnom spoločenstve, pokiaľ ide o túto tému?“ Je. Sú tu ešte nejaké podrobnosti, o ktorých treba hovoriť v duchovnom spoločenstve. Dnes budeme o tejto téme hovoriť v duchovnom spoločenstve iným spôsobom a z inej perspektívy. Aká bola hlavná charakteristika a prejav podlej prirodzenosti antikristov, o ktorej sme hovorili v duchovnom spoločenstve naposledy? Ľudia ako antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravde. Ich nepriateľstvo a odpor voči pravde a pozitívnym veciam si nevyžaduje dôvod, ani sa nedeje v dôsledku niečieho podnecovania, a určite nejde o výsledok toho, že by boli posadnutí zlým duchom. Namiesto toho tieto veci jednoducho vnútorne nemajú radi. Cítia voči nim nepriateľstvo a nenávidia ich; keď sa stretnú s pozitívnymi vecami, vo svojich životoch a kostiach cítia odpor. Ak podáš svedectvo o Bohu alebo s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, znenávidia ťa a môžu mať dokonca v úmysle na teba zaútočiť. Tento aspekt, že antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam, sme prebrali v našom poslednom duchovnom spoločenstve, tentoraz teda o ňom už diskutovať nebudeme. V tomto duchovnom spoločenstve preskúmame iný aspekt. Aký je ten iný aspekt? Antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam, čo teda majú radi? Dnes budeme podlú prirodzenosť antikristov analyzovať a rozoberať z tejto stránky a perspektívy. Je to potrebné? (Áno.) Je to potrebné. Mohli by ste si to uvedomiť sami? (Nie.) Nechuť antikristov k pozitívnym veciam a pravde je ich podlá prirodzenosť. Na tomto základe teda dôkladne zvážte, čo majú antikristi radi a aké veci radi robia, ako aj ich metódy a prostriedky konania vecí a druh ľudí, ktorých majú radi – nie je toto lepšia perspektíva a stránka, z ktorej sa dá pozerať na ich podlú prirodzenosť? Poskytuje to konkrétnejší a objektívnejší pohľad. Po prvé, antikristi nemajú radi pozitívne veci, čo naznačuje, že sú voči nim nepriateľskí a majú v obľube negatívne veci. Aké sú príklady negatívnych vecí? Klamstvá a podvody – nie sú to negatívne veci? Áno, klamstvá a podvody sú negatívne veci. Čo je teda pozitívnym náprotivkom klamstiev a podvodov? (Čestnosť.) Správne, je to čestnosť. Má satan rád čestnosť? (Nie.) Má rád podvody. Čo je prvá vec, ktorú Boh vyžaduje od ľudí? Boh hovorí: „Ak chceš vo Mňa veriť a nasledovať Ma, akým človekom by si mal byť v prvom rade a predovšetkým?“ (Čestným človekom.) Čo je teda prvá vec, ktorú satan učí ľudí robiť? Klamať. Čo je prvým dôkazom podlej prirodzenosti antikristov? (Podvody.) Áno, antikristi majú v obľube podvody, majú radi klamstvá a nenávidia a neznášajú čestnosť. Aj keď je čestnosť pozitívna vec, nemajú ju radi a namiesto toho voči nej cítia odpor a nenávisť. Naopak, majú radi podvody a klamstvá. Ak niekto pred antikristmi často hovorí pravdivo a povie niečo ako: „Rád vykonávaš prácu z pozície postavenia a niekedy si lenivý,“ ako to antikristi vnímajú? (Neprijímajú to.) Neprijatie je jedným z ich postojov, ale je to všetko? Aký je ich postoj k tomuto človeku, ktorý hovorí pravdivo? Cítia odpor a nemajú ho radi. Niektorí antikristi hovoria bratom a sestrám: „Už vás nejaký čas vediem. Prosím, povedzte mi všetci svoje názory na mňa.“ Všetci si myslia: „Keďže si taký úprimný, dáme ti spätnú väzbu.“ Niektorí hovoria: „Si dosť svedomitý a usilovný vo všetkom, čo robíš, a zniesol si veľa utrpenia. Len ťažko sa na to môžeme pozerať a trápi nás to aj za teba. Božiemu domu by sa zišlo viac takých vodcov, ako si ty! Keby sme mali poukázať na nejaký nedostatok, bolo by to to, že si príliš svedomitý a usilovný. Ak sa prepracuješ a vyhoríš, nebudeš môcť ďalej pracovať, a nebude potom s nami koniec? Kto nás povedie?“ Keď to antikristi počujú, cítia sa potešení. Vedia, že je to lož, že títo ľudia sa im zaliečajú, ale sú ochotní to počúvať. V skutočnosti ľudia, ktorí to hovoria, robia z týchto antikristov bláznov, títo antikristi však radšej budú hrať bláznov, než by odhalili pravú povahu týchto slov. Antikristi milujú ľudí, ktorí im takto podliezajú. Títo jednotlivci nespomínajú chyby, skazené povahy ani nedostatky antikristov. Namiesto toho ich skryto chvália a vyvyšujú. Aj keď je jasné, že ich slová sú klamstvá a lichôtky, antikristi tieto slová radi prijímajú a považujú ich za utešujúce a príjemné. Pre antikristov sú tieto slová lepšie ako vychutnávanie si tých najvyberanejších lahôdok. Po ich vypočutí sa cítia samoľúbo. Čo to ilustruje? Ukazuje to, že v antikristoch je určitá povaha, ktorá miluje klamstvá. Predpokladajme, že im niekto povie: „Si príliš arogantný a zaobchádzaš s ľuďmi nespravodlivo. Si dobrý k tým, ktorí ťa podporujú, ale ak si niekto od teba udržiava odstup alebo ti nepodlieza, znevažuješ ho a ignoruješ.“ Nie sú to pravdivé slová? (Áno.) Ako sa antikristi cítia po tom, čo to počujú? Začnú byť nespokojní. Nechcú to počuť a nemôžu to prijať. Usilujú sa nájsť výhovorky a dôvody, aby veci ospravedlnili a uhladili. Pokiaľ ide o tých, ktorí antikristom neustále osobne lichotia, ktorí vždy hovoria pekne znejúce slová, aby ich skryto chválili, a dokonca ich svojimi slovami jasne klamú, antikristi týchto ľudí nikdy nevyšetrujú. Namiesto toho ich využívajú ako významné postavy. Dokonca dosadzujú notorických klamárov na dôležité pozície a poverujú ich vykonávaním určitých významných a dôstojných povinností, zatiaľ čo tým, ktorí vždy hovoria úprimne a často nahlasujú problémy, zariaďujú vykonávanie povinností na menej nápadných pozíciách, čím im bránia v prístupe k vyššiemu vedeniu alebo v tom, aby ich väčšina ľudí poznala alebo im bola blízka. Nezáleží na tom, akí talentovaní títo ľudia sú alebo aké povinnosti môžu v Božom dome vykonávať – antikristi to všetko ignorujú. Zaujíma ich len to, kto sa dokáže zapojiť do podvodov a kto je pre nich výhodný; to sú jednotlivci, ktorých dosadzujú na dôležité pozície, bez toho, aby čo i len trochu brali ohľad na záujmy Božieho domu.

Antikristi milujú podvody a klamstvá. Napríklad, predpokladajme, že cirkvi, za ktoré sú zodpovední, nevenujú žiadnu pozornosť práci na evanjeliu a nezameriavajú sa na školenie ľudí, aby kázali evanjelium, a v dôsledku toho má práca na evanjeliu slabé výsledky a je získaných málo ľudí. Antikristi sa však obávajú, že ľudia môžu nahlásiť skutočnú situáciu. Nenávidia každého, kto hovorí úprimne, a majú radi tých, ktorí dokážu klamať, zapojiť sa do podvodov a zamiesť všetky nevýhodné informácie pod koberec. Aké reči teda antikristi počúvajú najradšej? „Každý, kto v našej cirkvi káže evanjelium, je schopný svedčiť a každý z nich je odborníkom na kázanie evanjelia.“ Nie sú tieto slová určené na oklamanie ľudí? Antikristi však takéto veci počúvajú radi. Ako antikristi reagujú, keď to počujú? Hovoria: „Výborne, výsledky práce na evanjeliu v našej cirkvi sa stále zlepšujú, sú oveľa lepšie ako v iných cirkvách. Ľudia, ktorí v našej cirkvi kážu evanjelium, sú v tom všetci majstri.“ Antikristi a tí, ktorí im lichotia, sa takto navzájom chvália a antikristi neodhaľujú ich nehanebné lichôtky. Antikristi pracujú takto: Keď ich podriadení oklamú, ochotne im na to naletia. Antikristi sa takto len zahrávajú. Ak niekto pozná skutočnú situáciu a vystúpi, aby povedal: „Toto nie je presné. Zistili sme, že z desiatich jednotlivcov, ktorým sme kázali evanjelium, dvaja neprijímajú pravdu a už prestali skúmať. Len traja z ostatných ôsmich naozaj veria v Boha. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme tých troch priviedli.“ Keď je realita situácie odhalená, ako antikristi reagujú? Myslia si: „O týchto veciach som nevedel!“ Keď niekto hovorí pravdivo o skutočnej situácii vecí, o ktorých antikristi nevedeli, súhlasia s ním alebo nesúhlasia, sú šťastní alebo nespokojní? Sú nespokojní. Prečo sú nespokojní? Sú vodcami, a predsa nevedia o podrobnostiach a faktoch týkajúcich sa práce cirkvi a nemajú o nich prehľad – dokonca potrebujú niekoho, kto rozumie tomu, čo sa skutočne deje, aby im to všetko vysvetlil. Keď niekto, kto rozumie situácii a hovorí čestne, objasní tieto záležitosti, aký je prvotný pocit antikristov? Majú pocit, že úplne stratili tvár a že ich prestíž klesne. Čo urobia, vzhľadom na podlú prirodzenosť antikristov? Vzplanie v nich nenávisť a pomyslia si: „Ty si ale táraj! Keby si sa neozval, prešlo by to bez toho, aby si to niekto všimol. Vďaka tebe o tom všetci vedia a možno namiesto mňa začnú obdivovať teba. Nevyzerám kvôli tomu neschopne, akoby som nerobil žiadnu skutočnú prácu? Zapamätám si ťa. Hovoríš pravdu, na každom kroku ma spochybňuješ a oponuješ mi. Ja ti ukážem!“ Zamyslite sa nad tým, ako sa pozerajú na tých, ktorí pracujú svedomito, hovoria úprimne a verne vykonávajú svoje povinnosti? Vnímajú ich ako odporcov. Nejde tu o prekrúcanie faktov? Nielenže nespolupracujú pohotovo a nenaprávajú chyby, ktorých sa dopustia pri práci, ale naďalej zanedbávajú svoje povinnosti. Dokonca prechovávajú nenávisť voči tým, ktorí hovoria pravdivo a sú pri svojej práci dôslední a zodpovední. Môžu sa ich dokonca snažiť trýzniť. Nie je toto správanie antikristov? (Áno.) Čo je to za povahu? To je podlosť. Takto sa odhaľuje podlosť antikristov. Kedykoľvek sa objaví čestný človek, kedykoľvek niekto hovorí úprimné, pravdivé slová a kedykoľvek sa niekto drží princípov a skúma pravú podstatu veci, antikristi voči nemu cítia odpor a nenávisť a ich podlá prirodzenosť prepukne a odhalí sa. Kedykoľvek dôjde k podvodom a kedykoľvek sa hovoria klamstvá, antikristi sú potešení, vyžívajú sa v tom a dokonca sa pri tom zabúdajú. Čítal niekto z vás „Cisárove nové šaty“? Správanie antikristov je svojou povahou trochu podobné. V tom príbehu sa cisár promenádoval nahý po uliciach a tisíce ľudí volali: „Cisárove nové šaty sú naozaj krásne! Cisár vyzerá tak úžasne! Cisár je taký veľký! Cisárove nové šaty sú vskutku čarovné!“ Všetci hovorili klamstvá. Vedel to cisár? Bol úplne nahý, ako si mohol neuvedomovať, že nemá na sebe žiadne šaty? To sa nazýva pochabosť. Takže týmto podlým antikristom, napriek tomu, že sú zákerní a ľstiví, chýba múdrosť. Prečo hovorím, že im chýba múdrosť? Pretože sú ako ten nahý cisár. Nemal schopnosť rozlíšiť slová, ktoré ho mali oklamať. Bol dokonca schopný chodiť nahý a odhaľovať svoju škaredosť. Nie je to pochabosť? Čo teda podlosť antikristov často odhaľuje? Je to ich pochabosť.

Pretože antikristi majú podlú prirodzenosť, pretože obľubujú podvody a klamstvá, ale nemajú radi čestnosť, a pretože neznášajú pravdivú reč, v cirkvách, ktoré sú pod vládou antikristov, sú tí jednotlivci, ktorí sú buď čestní, alebo sa usilujú byť čestní, tí, ktorí praktizujú pravdu a nechcú podvádzať ani klamať, často vystavení trýzneniu. Nie je to tak? Čím viac hovoríš pravdivo, tým viac ťa bude antikrist trýzniť, a čím viac hovoríš pravdivo, tým viac ťa nebude mať rád. Naopak, tí, ktorí im lichotia a podvádzajú ich, získavajú priazeň a v ich očiach sú obľúbení. Nie sú antikristi podlí? Máte okolo seba takýchto podlých antikristov? Stretli ste sa s nimi niekedy? Nedovoľujú ľuďom hovoriť pravdivo; komukoľvek, kto hovorí pravdivo, zavrú ústa. Ak sa ti niekedy podarí klamať a prispôsobiť sa tomu, čo hovoria, a staneš sa ich komplicom, potom už nebudú tvojím protivníkom. Ak trváš na tom, že budeš hovoriť pravdivo a riešiť záležitosti podľa pravdy-princípov, skôr či neskôr ťa budú trýzniť. Bol niekto z vás trýznený? Len preto, že ste odhalili zlé skutky falošných vodcov a antikristov, boli ste trýznení a nakoniec vás trýznili do takej miery, že ste sa neodvážili nič povedať, aj keby ste chceli. Stalo sa to niekedy? To, že si hovoril pravdivo a nahlasoval problémy, viedlo k tomu, že ťa trýznili. Bol niekto z vás v rôznych cirkvách trýznený za nahlasovanie problémov? Ak je niekto, kto hovorí klamstvá a podvádza cirkev, orezávaný, je trýznený? (Nie.) Tu ide o normálne disciplinovanie; nie je to to isté ako trýznenie. Deje sa to preto, lebo zanedbávaš svoju zodpovednosť, porušuješ princípy a konáš s nesprávnymi úmyslami, klameš a podvádzaš, čo vedie k orezávaniu. V Božej prítomnosti teda nikdy neponesieš žiadne následky za to, že hovoríš pravdivo. V prítomnosti satana a antikristov však musíš byť opatrnejší. Odráža to príslovie: „Byť blízko kráľa je rovnako nebezpečné ako ležať s tigrom.“ Keď s nimi hovoríš, vždy musíš brať do úvahy ich náladu, odhadnúť, či sú šťastní a to, či je ich výraz pochmúrny alebo jasný, a potom sa rozhodnúť, čo povedať, aby to bolo v súlade s ich myšlienkami. Napríklad, ak antikrist povie: „Nebude dnes pršať?“, musíš povedať: „Predpoveď hovorí, že dnes bude pršať.“ V skutočnosti, keď antikrist povie, že dnes by mohlo pršať, je to preto, že nechce ísť von a konať svoju povinnosť. Ak povieš: „Predpoveď hovorí, že dnes bude slnečno,“ nahnevá sa. Budeš musieť rýchlo povedať: „Ach, pomýlil som sa. Dnes bude pršať.“ Antikrist povie: „Práve si povedal, že nebude pršať. Ako môžeš teraz povedať, že bude pršať?“ Budeš musieť odpovedať: „To, že je teraz slnečno, neznamená, že to tak bude aj ďalej. Ako hovorili starí: ‚Nebo má svoje nečakané búrky.‘ Predpovede počasia nie sú vždy presné, Váš úsudok však presný je!“ Keď to antikrist počuje, poteší sa a pochváli ťa, že si rozumný. Počínate si niekedy takto? Počínate, však? Ste schopní robiť to, čo často robia antikristi, nedovoliť ľuďom hovoriť pravdivo a trýzniť každého, kto tak robí? Nesledovali ste všetci palácové drámy? Aký je vzťah medzi cisárom a ministrami na jeho dvore? Ich vzťah sa možno nedá ľahko vyjadriť jednou vetou, existuje však medzi nimi jav, a to ten, že cisár neberie slová nikoho doslovne. Analyzuje a podrobne skúma všetko, čo jeho ministri hovoria, a nikdy to neberie ako pravdu. Toto je jeho princíp pri počúvaní reči jeho ministrov. Pokiaľ ide o ministrov, musia byť zbehlí v počúvaní nevyslovených náznakov. Napríklad, keď cisár povie: „Premiér Wang dnes niečo spomenul,“ a tak ďalej a tak ďalej, všetci to počúvajú a myslia si: „Zdá sa, že cisár chce povýšiť premiéra Wanga, ale najviac sa bojí ľudí vytvárajúcich frakcie, hľadajúcich súkromný zisk a búriacich sa, nemôžeme teda otvorene podporiť premiéra Wanga. Musíme stáť uprostred, ani sa mu nestavať proti, ani ho nepodporovať, aby cisár nemohol rozlíšiť naše skutočné úmysly – ale ani sa neprotiviť cisárovej vôli.“ Vidíš, v ich mysliach už len jediné vyhlásenie zahŕňa toľko premýšľania, s kľučkami ešte zložitejšími ako cesta hada. Hlavný význam toho, čo hovoria, zostáva nepolapiteľný, zahalený v nejednoznačnosti. Analýza toho, ktoré vyhlásenia sú pravdivé alebo nepravdivé, si vyžaduje roky nahromadených skúseností a ich zamýšľaný význam musíš rozlúštiť na základe toho, ako sa zvyčajne správajú a rozprávajú. Stručne povedané, v ich reči nie je jediné pravdivé vyhlásenie a všetko, čo hovoria, sú klamstvá. Dialóg všetkých, či už tých s nižšou hodnosťou alebo tých vyššie postavených, obsahuje svoj vlastný spôsob rozprávania. Hovoria zo svojho vlastného stanoviska, ale to, čo hovoria, nie je nikdy doslovný význam, ktorý počuješ – sú to len klamstvá. Ako vznikajú klamstvá? Pretože ľudia vnášajú do svojej reči a konania určité úmysly, ciele a motivácie, keď hovoria, dávajú si pozor na svoje slová a ich skryté významy, nevyjadrujú sa priamo a majú svoju vlastnú metódu rozprávania. Keď už raz majú metódu, je to stále pravdivá reč? Nie, nie je. Ich slová obsahujú mnoho vrstiev významu, kombináciu pravdy a klamstva – niektoré pravdivé, niektoré nepravdivé – a niektoré majú za cieľ oklamať. V každom prípade nie sú pravdivé. Vezmime si príklad premiéra Wanga, ktorý bol práve spomenutý. Niekto na dvore otvorene oponuje premiérovi Wangovi. Jeho opozícia nie je okamžite zjavná ako pravdivá alebo nepravdivá. Musíš sa pozrieť ďalej. V ďalšej scéne pije v tajnom salóniku v dome premiéra Wanga. Ukáže sa, že tí dvaja spolupracujú. Ak len sleduješ scénu, kde tento človek oponuje premiérovi Wangovi, ako môžeš vidieť, že tí dvaja spolupracujú? Prečo sa mu postavil proti? Aby sa vyhol podozreniu a využil to na to, aby cisár poľavil v ostražitosti, čím mu zabráni podozrievať, že sú spolčení. Nie je to taktika? (Áno, je.) Títo ľudia žijú v tom kruhu, v ktorom sa neodvážia povedať jediné slovo pravdy. Ak je každodenné hovorenie klamstiev také vyčerpávajúce, prečo neodídu? Dokonca navštívia hrob protivníka, ktorý zomrel – čo to má znamenať? Jednoducho radi bojujú proti iným; bez boja majú pocit, že život je nudný. Ak neprebieha žiadny boj, myslia si, že tento život je príliš fádny. So všetkými týmito intrigami a sprisahaniami v mysli, ale bez miesta, kde by ich využili, potrebujú rivala, proti ktorému by bojovali, aby videli, kto je lepší. Vtedy cítia, že ich život má hodnotu. Ak ich protivník zomrie, majú pocit, že im v živote už nezostal žiadny zmysel. Povedzte Mi, môžu sa takíto ľudia napraviť? (Nie, nemôžu.) Toto je ich prirodzenosť. Antikristi majú takýto druh prirodzenosti: Každý deň bojujú proti iným a s vodcami a pracovníkmi. Dokonca bojujú proti Bohu, každý deň hovoria klamstvá a podvádzajú, narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu. Neobsedia ani chvíľu. Nemôžu prijať pravdu, bez ohľadu na to, ako sa im o nej hovorí v duchovnom spoločenstve. Podobne ako veľký červený drak, nebudú odpočívať, kým nebudú úplne zničení.

Antikristi nemajú radi tých, ktorí hovoria pravdivo, nemajú radi čestných ľudí. Vychutnávajú si podvody a klamstvá. Aký je teda ich postoj k Bohu? Napríklad, aký je ich postoj k tomu, že Boh požaduje, aby boli ľudia čestní? Po prvé, touto pravdou opovrhujú. Ich schopnosť pohŕdať pozitívnymi vecami skutočne svedčí o ich probléme a už sama osebe dokazuje, že ich prirodzenosť je podlá. To však nie je úplný ani celkový obraz. Keď pôjdeme hlbšie, ako antikristi chápu Božiu požiadavku, aby boli ľudia čestní? Môžu povedať: „Byť čestným človekom, hovoriť bohu o všetkom, všetko mu povedať a o všetko sa otvorene podeliť s bratmi a sestrami – neznamená to stratu mojej dôstojnosti? Znamená to nemať žiadnu dôstojnosť, žiadne ja a určite žiadne súkromie. To je hrozné; čo je toto za pravdu?“ Nepozerajú sa na to takto? Antikristi nielenže hlboko vo svojom srdci opovrhujú Božími slovami a požiadavkou byť čestný, ale môžu to dokonca odsudzovať. Ak to môžu odsudzovať, môžu byť čestnými ľuďmi? Rozhodne nie, absolútne nemôžu byť čestní. Aká je reakcia antikristov, keď vidia, že niektorí ľudia priznávajú, že klamali? Z hĺbky srdca takýmto správaním pohŕdajú a vysmievajú sa mu. Veria, že ľudia, ktorí sa snažia byť čestní, sú príliš pochabí. Nie je podlé, že definujú čestných ľudí ako bláznov? (Áno, je.) Je to podlé. Myslia si: „Kto v dnešnej spoločnosti hovorí pravdu? Boh od teba žiada, aby si bol čestný, a ty sa skutočne snažíš byť čestný – dokonca o takých záležitostiach hovoríš pravdivo. Si naozaj neuveriteľne pochabý!“ Opovrhnutie, ktoré v hĺbke srdca cítia voči čestným ľuďom, dokazuje, že túto pravdu odsudzujú a nenávidia a že ju neprijímajú ani sa jej nepodriaďujú. Nie je to podlosť antikristov? Táto pravda je jasne pozitívna vec a aspekt žitia normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú by ľudia mali mať, pokiaľ ide o ich počínanie si, ale antikristi ju odsudzujú. To je podlé. V cirkvi sú často ľudia, ktorí sú pre to, že Zhora nahlásili problémy alebo opísali skutočný stav vecí, nakoniec „orezávaní“ určitými vodcami – sú trýznení. Niekedy, keď sa Zhora pýtajú na situáciu v cirkvi, niektorí vodcovia hlásia len pozitívne veci a vynechávajú tie negatívne. Keď niektorí ľudia počujú, že správy týchto vodcov nie sú založené na faktoch, a žiadajú ich, aby povedali pravdu, títo vodcovia ich odstrčia nabok a zabránia im v povedaní pravdy. Niektorí ľudia neprijímajú spôsob, akým antikristi robia veci. Myslia si: „Keďže nebudeš hovoriť čestne, nebudem sa k tebe správať ako k vodcovi. Poviem pravdu Zhora. Nebojím sa, že ma orežú.“ A tak verne nahlásia skutočnú situáciu Zhora. Keď to urobia, v cirkvi to spôsobí veľký rozruch. Ako to? Pretože títo ľudia odhalili fakty o týchto antikristoch – odhalili skutočný stav vecí. Súhlasia s tým antikristi? Môžu to tolerovať? Rozhodne neušetria ľudí, ktorí problém nahlásili. Čo urobia? Čoskoro nato zvolajú stretnutie o tejto záležitosti, požiadajú ľudí, aby o nej diskutovali, a pozorujú ich reakcie. Väčšina ľudí, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, zvažuje túto záležitosť a myslí si: „Niekto nahlásil fakty a teraz je tento vodca v nebezpečenstve. My sme nenahlásili, čo sa dialo – ak sa Zhora rozhodnú potrestať tohto vodcu, nebudeme do toho zatiahnutí spolu s ním?“ Títo ľudia teda hľadajú spôsoby, ako obhájiť vodcov, a v dôsledku toho sa ľudia, ktorí nahlásili pravdu, ocitnú v izolácii. Takto si antikristi môžu robiť, čo sa im zachce, pretože bez ohľadu na to, aké zlé veci robia, nikto sa neodváži nahlásiť situáciu Zhora, a tým dosahujú svoje ciele. Preto pre niektorých ľudí predstavuje nahlásenie situácie Zhora mnoho skutočných ťažkostí. Poznajú fakty, ale antikristi ich chcú vždy umlčať. Zo strachu a bojazlivosti robia kompromisy a nerobí z nich takéto konanie obete nátlaku antikristov? Nakoniec, keď sú títo antikristi odhalení a prepustení, ako sa podľa teba cítia ľudia, ktorí urobili kompromis? Ľutujú to? (Áno, ľutujú to.) Cítia sa zároveň potešení aj ľútostiví a myslia si: „Keby som vedel, že to takto dopadne, nevzdal by som to. Mal som ich naďalej odhaľovať a nahlasovať ich problémy, kým by neboli prepustení.“ To však väčšina ľudí nedokáže; sú príliš zbabelí.

Antikristi majú radi podvody a klamstvá a neznášajú čestnosť; toto je prvý zjavný prejav ich podlej prirodzenosti. Vidíš, niektorí ľudia vždy hovoria spôsobom, ktorý ľuďom sťažuje, aby sa v tom, čo hovoria, vyznali. Niekedy majú ich vety začiatok, ale nemajú koniec, inokedy majú koniec, ale nemajú začiatok. Vôbec nevieš rozoznať, čo chcú povedať, nič z toho, čo hovoria, ti nedáva zmysel, a ak ich požiadaš, aby to jasne vysvetlili, neurobia to. Vo svojej reči často používajú zámená. Napríklad niečo nahlasujú a hovoria: „Ten chlapík – hm, myslel si to, a potom bratia a sestry neboli veľmi…“ Mohli by pokračovať celé hodiny a stále by sa jasne nevyjadrili, koktali by a zajakávali sa, nedokončili by vety, len by vyslovovali jednotlivé nesúvisiace slová, a po vypočutí by si z toho nebol o nič múdrejší – a dokonca by v tebe vyvolali úzkosť. V skutočnosti absolvovali veľa štúdia a sú vzdelaní – tak prečo nie sú schopní vysloviť celú vetu? Toto je problém povahy. Sú takí prefíkaní, že ich stojí veľké úsilie povedať čo i len kúsok pravdy. Nič, čo antikristi hovoria, nie je na nič zamerané, vždy je tu začiatok, ale žiadny koniec; vyhŕknu polovicu vety a tú druhú prehltnú a vždy sondujú situáciu, pretože nechcú, aby si porozumel, čo majú na mysli, chcú, aby si hádal. Ak ti to povedia priamo, uvedomíš si, čo hovoria, a prekukneš ich, však? To nechcú. Čo chcú? Chcú, aby si to uhádol sám, a sú radi, keď ťa nechajú veriť, že to, čo si uhádol, je pravda – v tom prípade to nepovedali oni, takže nenesú žiadnu zodpovednosť. Okrem toho, čo získajú, keď im povieš svoj odhad toho, čo majú na mysli? To, čo si povedal, je presne to, čo sa z teba snažili vytiahnuť, a hovorí im to o tvojich myšlienkach a názoroch na vec. Od toho bodu budú hovoriť selektívne, vyberať si, čo povedať a ako to povedať a čo nepovedať, a potom urobia ďalší krok vo svojom pláne. Každá veta končí pascou, a ak stále dokončuješ ich vety, keď ich počúvaš, úplne si padol do pasce. Je pre nich únavné stále takto hovoriť? Ich povaha je podlá – necítia sa unavení. Je to pre nich úplne prirodzené. Prečo ti chcú nastražiť tieto pasce? Pretože nevidia jasne tvoje názory a boja sa, že ich prekukneš. Zároveň sa ti snažia zabrániť, aby si im porozumel, a snažia sa porozumieť tebe. Chcú z teba vymámiť tvoje názory, predstavy a metódy. Ak uspejú, potom ich pasce zafungovali. Niektorí ľudia zdržujú tým, že často hovoria „hm“ a „ha“; nevyjadrujú konkrétny uhol pohľadu. Iní zdržujú tým, že hovoria „akože“ a „no…“, čím zakrývajú to, čo si skutočne myslia, a používajú to namiesto toho, čo chcú v skutočnosti povedať. V každej ich vete je veľa zbytočných neplnovýznamových slov, prísloviek a pomocných slovies. Keby si nahral ich slová a vypísal ich, zistil by si, že žiadne z nich neodhaľuje ich názory alebo postoje k danej záležitosti. Všetky ich slová obsahujú skryté pasce, pokušenia a lákadlá. Čo je to za povahu? (Podlá.) Veľmi podlá! Je v tom podvod? Tieto pasce, pokušenia a lákadlá, ktoré vytvárajú, sa nazývajú podvody. Toto je spoločná charakteristika ľudí s podlou podstatou antikristov. Ako sa táto spoločná charakteristika prejavuje? Hlásia dobré správy, ale tie zlé nie, hovoria výlučne v ľúbivých slovách, hovoria váhavo, čiastočne skrývajú to, čo majú v skutočnosti na mysli, hovoria zmätočne, hmlisto a ich slová nesú pokušenia. Všetky tieto veci sú pasce a všetky sú prostriedkami podvodu.

Väčšina antikristov vykazuje tieto prejavy a hovorí a koná týmto spôsobom. Mohli by ste to rozlíšiť, keby ste s nimi prišli do kontaktu na dlhší čas? Mohol by si ich prekuknúť? Najprv musíš určiť, či sú to čestní ľudia. Bez ohľadu na to, ako veľmi od ostatných vyžadujú, aby boli čestní a hovorili pravdivo, musíš vidieť, či sú oni sami čestní ľudia, či sa snažia byť čestní a aký je ich názor na čestných ľudí a ich postoj k nim. Pozri sa, či v hĺbke srdca cítia odpor k čestným ľuďom, či ich neznášajú a diskriminujú, alebo či aj oni v hĺbke duše chcú byť čestnými ľuďmi, no považujú to za ťažké a náročné, takže to nedokážu dosiahnuť. Musíš zistiť, v ktorej z týchto situácií sa ocitli. Mohol by si to rozlíšiť? V krátkom čase by si to možno nedokázal, pretože ak sú ich podvodné metódy šikovné, nemusíš ich prekuknúť. Časom ich však bude môcť prekuknúť každý; pravdu o sebe nemôžu skrývať navždy. Je to ako keď veľký červený drak často hovorí, že „slúži ľudu“ a „koná ako verejný služobník ľudu“. Ale kto dnes ešte verí, že je to strana ľudu? Kto ešte verí, že rozhoduje v mene ľudu? Tomu neverí už nikto, však? Spočiatku mali ľudia optimistické očakávania a mysleli si, že s komunistickou stranou môžu zmeniť svoj osud a stať sa pánmi, že bude slúžiť ľudu a konať ako jeho verejný služobník. Ale kto dnes ešte verí jej diabolským slovám? Ako ju ľudia hodnotia teraz? Stala sa verejným nepriateľom ľudu. Ako sa teda z verejného služobníka stala verejným nepriateľom? Na základe jej činov a porovnávaním jej činov s jej slovami ľudia zistili, že všetko, čo hovorila, boli len klamlivé lži, nepravdy a slová určené na to, aby sa prikrášlila. Hovorila tie najpríjemnejšie znejúce slová, robila však tie najhoršie veci. Takí sú aj antikristi. Napríklad hovoria bratom a sestrám: „Mali by ste verne konať svoje povinnosti – nedovoľte, aby boli poškvrnené osobnými nečistotami.“ Ale zamysli sa nad tým, konajú takto oni sami? Keď im niečo navrhneš, len čo odhalíš kúsok svojho názoru, nebudú s ním súhlasiť ani ho neprijmú. Keď sa ich osobné záujmy dostanú do konfliktu s ich povinnosťami alebo záujmami Božieho domu, bojujú o každý kúsok zisku a neustúpia ani o piaď. Zamysli sa nad ich správaním a potom ho porovnaj s tým, čo hovoria. Čo si všimneš? Ich slová znejú pekne, ale všetko sú to nepravdy určené na oklamanie ľudí. Keď intrigujú a bojujú o svoje záujmy, ich správanie, ako aj úmysly, prostriedky a metódy ich konania sú skutočné – nie sú falošné. Na základe týchto vecí môžeš získať určitú schopnosť rozlišovania antikristov.