V cirkvách, kde je moc v rukách antikristov, sa pracovné opatrenia Božieho domu nedajú plniť. Zároveň v týchto cirkvách dochádza k zvláštnemu javu, keď sa vykonáva len práca, ktorá nemá nič spoločné s pracovnými opatreniami Božieho domu alebo je s nimi v rozpore, čo spôsobuje, že sa medzi bratmi a sestrami objavujú rôzne názory a tvrdenia, a vnáša do cirkvi chaos. Ako konajú falošní vodcovia? Ich práca sa neriadi pracovnými opatreniami Božieho domu; je to, akoby nemali čo robiť, a na pracovné opatrenia vôbec nereagujú. Ľudia pod týmito vodcami nemajú poňatie o ničom; pripomínajú sypký piesok, nikto ich neorganizuje – každý si robí, čo chce a ako chce. Falošní vodcovia nevyjadrujú žiadne stanoviská a neberú na seba túto zodpovednosť. Antikristi však konajú inak. Nielenže neplnia pracovné opatrenia, ale prichádzajú aj s vlastnými výkladmi a praktikami. Niektorí berú pracovné opatrenia Zhora a upravujú ich, menia ich na svoje vlastné výklady, ktoré potom vykonávajú, zatiaľ čo iní podľa pracovných opatrení Zhora nekonajú vôbec a robia si len svoje. Zadržiavajú pracovné opatrenia Zhora a neposielajú ich ďalej nadol, čím udržujú tých pod sebou v nevedomosti, zatiaľ čo si robia, čo sa im zachce, a dokonca si vymýšľajú vlastné teórie a vyhlásenia, aby zavádzali a klamali tých, ktorí sú im podriadení. Nepozerajte teda na to, koľko toho antikristi dokážu zanechať alebo aké utrpenie dokážu zniesť navonok. Odložte bokom ich povrchné činy a správanie a pozrite sa na podstatu týchto vecí, ktoré robia. Aký majú vzťah s Bohom? Odporujú všetkému, čo Boh povedal a urobil, všetkému, čo Boh vyžaduje, aby tomu bratia a sestry rozumeli, a všetkému, čo žiada, aby sa vykonalo nižšie v cirkvi – stavajú sa proti všetkým týmto veciam. Niektorí sa môžu pýtať: „Je neplnenie týchto vecí to isté ako odporovanie im?“ Prečo tieto veci neplnia? Pretože s nimi nesúhlasia. Keďže s nimi nesúhlasia, sú nadradení Božiemu domu? Keďže s týmito vecami nesúhlasia, majú lepší plán? Nie, nemajú. Prečo sa teda odvažujú neplniť ich len preto, že s nimi nesúhlasia? Pretože chcú panovať v cirkvi a kontrolovať ju. Veria, že keby veci vykonávali plne v súlade s pracovnými opatreniami a požiadavkami Zhora, ich zásluhy by mohli zostať nepovšimnuté, nevynikli by a nikto by ich nevidel. Pre antikristov by to bola pohroma. Keby všetci svedčili o Bohu a pravidelne hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, keby všetci dokázali rozumieť pravde, riešiť záležitosti podľa princípov, hľadať pravdu a modliť sa a vzývať Boha, keď čelia problémom, aká by bola ich funkcia? Antikristi sa neusilujú o pravdu, nemali by teda žiadnu funkciu; začali by byť iba ako na ozdobu. Keby sa z nich stali obyčajné ozdoby a nikto by im už nevenoval pozornosť, prijali by to? Nie, neprijali. Vymýšľali by spôsoby, ako situáciu zachrániť. Antikristi majú podlú povahu a podlú podstatu – dokážu predvídať, že by boli odhalení, keby sa všetci bratia a sestry usilovali o pravdu? Antikristi sú takí zlí a neusilujú sa o pravdu; sú podlí, ľstiví, zákerní a nemilujú pozitívne veci. Keby všetci rozumeli pravde, mali by schopnosť rozlišovania antikristov. Vedia to antikristi? Áno, vedia. Cítia to vo svojom duchu. Je to, ako keď niekam ideš a stretneš zlého ducha. Keď sa na teba zlý duch pozrie, nepáčiš sa mu, a tebe stačí jeden pohľad a považuješ zlého ducha za odpudivého a nechceš sa s ním rozprávať. V skutočnosti ťa neurazil ani ti neurobil nič zlé, tebe sa však hnusí naňho pozerať a keď ho počúvaš hovoriť, cítiš ešte väčší odpor. V skutočnosti ťa nepozná a ty nepoznáš jeho. O čo tu ide? Vo svojom duchu cítiš, že vy dvaja nie ste rovnakého druhu. Antikristi sú nepriateľmi Božieho vyvoleného ľudu. Ak nemáš žiadne vnímanie ani uvedomenie, keď s nimi prichádzaš do styku, nie si potom dosť otupený? Povedzme, že keď antikrist veľa nehovorí a povie len pár slov, pričom vyjadruje nejaký argument, predkladá názor alebo prechováva určitý postoj vo svojich činoch, nedokážeš tieto veci odhaliť. Ak s ním prichádzaš do styku dlhý čas a stále nemáš toto uvedomenie, a jedného dňa ho Zhora charakterizujú ako antikrista, a až potom ti to konečne dôjde a pocítiš strach, mysliac si: „Ako to, že som nerozlíšil takého zjavného antikrista! To bolo o chlp!“ – aký nechápavý a otupený musíš byť!

Podlosť antikristov má jednu zjavnú vlastnosť a Ja sa s vami podelím o tajomstvo, ako ju rozpoznať: ide o to, že skrze ich reč ani konanie nemôžeš pochopiť ich hĺbku ani nahliadnuť do ich sŕdc. Keď sa s tebou rozprávajú, očami blúdia kade-tade a nedokážeš povedať, čo za úklad spriadajú. Niekedy v tebe vyvolajú pocit, že sú verní alebo celkom úprimní, ale nie je to tak – nikdy ich neprekukneš. V srdci máš osobitný pocit, že ich myšlienky sa vyznačujú hlbokou rafinovanosťou a nepochopiteľnou hĺbkou a že sú ľstivé. Toto je prvá charakteristika podlosti antikristov a naznačuje, že antikristi majú vlastnosť podlosti. Aká je druhá charakteristika podlosti antikristov? Je to to, že všetko, čo hovoria a robia, je vysoko zavádzajúce. Kde sa to prejavuje? V ich mimoriadnej obratnosti pri vycítení psychiky ľudí, pri hovorení vecí, ktoré zapadajú do ľudských predstáv a fantázií a sú ľahko prijateľné. Je tu však jedna vec, ktorú by si mal rozlíšiť: Nikdy nestelesňujú tie pekné veci, ktoré hovoria. Napríklad kážu učenie iným a hovoria im, ako byť čestnými ľuďmi a ako sa modliť a nechať Boha, aby bol ich Pánom, keď niečomu čelia, ale keď sa niečo stane samotným antikristom, nepraktizujú pravdu. Robia len to, že konajú podľa svojej vlastnej vôle a vymýšľajú všemožné spôsoby, ako získať prospech pre seba, pričom nútia všetkých ostatných, aby im slúžili a starali sa o ich záležitosti. Nikdy sa nemodlia k Bohu ani Ho nenechajú, aby bol ich Pánom. Hovoria veci, ktoré znejú príjemne ušiam, ale ich činy sa nezhodujú s tým, čo hovoria. Prvá vec, ktorú pri konaní zvažujú, je ich vlastný prospech; neprijímajú Božie ovládania a usporiadania. Ľudia vidia, že pri konaní vecí nie sú poslušní, že vždy hľadajú spôsob, ako dosiahnuť vlastný prospech, a cestu vpred. Toto je tá ľstivá a podlá stránka antikristov, ktorú ľudia môžu vidieť. Pri práci antikristi niekedy dokážu znášať ťažkosti a platiť cenu, dokonca sa stáva, že si odopierajú spánok a jedlo, robia to však len preto, aby získali postavenie alebo si urobili meno. Trpia ťažkosti kvôli svojim ambíciám a cieľom, sú však povrchní pri dôležitej práci, ktorú pre nich Boží dom zariaďuje, a ktorú vôbec nevykonávajú. Sú teda vo všetkom, čo robia, podriadení Božím usporiadaniam? Konajú svoje povinnosti? Tu je problém. Existuje aj iný druh správania, a to keď bratia a sestry predkladajú odlišné názory, antikristi ich okľukou odmietnu, chodia dookola a nútia ľudí, aby si mysleli, že antikristi s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve a diskutovali o veciach – keď však príde na lámanie chleba, všetci musia robiť tak, ako povedia oni. Vždy hľadajú spôsoby, ako zamietnuť návrhy iných ľudí, aby sa ľudia riadili ich myšlienkami a robili tak, ako hovoria oni. Je toto hľadanie právd-princípov? Určite nie. Aký je teda princíp ich práce? Spočíva v tom, že všetci ich musia počúvať a poslúchať ich, že niet nikoho lepšieho, koho by mali počúvať, a že ich myšlienky sú tie najlepšie a najvznešenejšie. Antikristi by chceli, aby každý cítil, že to, čo hovoria, je správne, že oni sú pravda. Nie je to podlé? Toto je druhá charakteristika podlosti antikristov. Tou treťou je, že keď svedčia o sebe, často svedčia o svojich zásluhách, o ťažkostiach, ktoré vytrpeli, a o prospešných veciach, ktoré urobili pre všetkých, a vtĺkajú to ľuďom do hláv, aby si títo ľudia pamätali, že sa vyhrievajú vo svetle antikristov. Ak niekto antikrista pochváli alebo mu poďakuje, ten dokonca môže povedať veľmi duchovné slová, ako napríklad: „Vďaka bohu. Toto všetko je božie dielo. Božia milosť nám stačí,“ aby všetci videli, že je dosť duchovný a že je dobrým Božím služobníkom. V skutočnosti vyvyšuje seba a svedčí o sebe a v jeho srdci nie je vôbec žiadne miesto pre Boha. V mysliach všetkých ostatných už postavenie antikrista ďaleko prevýšilo postavenie Boha. Nie je to skutočný dôkaz toho, že antikristi svedčia o sebe? V cirkvách, kde má antikrist moc a ktoré ovláda, zastáva v srdciach ľudí najvyššie postavenie. Boh sa dostane len na druhé alebo tretie miesto. Ak Boh príde do cirkvi, kde má moc antikrist, a niečo povie, prenikne to, čo hovorí, k tamojším ľuďom? Prijmú to zo srdca? Ťažko povedať. Toto stačí ako dôkaz toho, koľko úsilia antikristi vkladajú do svedčenia o sebe. Vôbec nesvedčia o Bohu, ale využívajú všetky svoje príležitosti svedčiť o Bohu na to, aby namiesto toho svedčili o sebe. Nie je táto taktika, ktorú antikristi používajú, zákerná? Nie je to neuveriteľne podlé? Pomocou týchto troch charakteristík, o ktorých sa tu hovorilo v duchovnom spoločenstve, je ľahké rozlíšiť antikristov.

Antikristi majú ešte jednu charakteristiku a tá je zároveň hlavným prejavom ich podlej povahy. Spočíva v tom, že bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ako Boží vyvolený ľud hovorí v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní alebo prijíma súd, napomínanie a orezávanie, antikristi to neberú na vedomie. Stále sa usilujú o slávu, zisk a postavenie a nikdy sa nevzdávajú svojho úmyslu a túžby získať požehnania. Pokiaľ si niekto dokáže vykonávať povinnosť, zaplatiť cenu a zniesť isté ťažkosti, podľa antikristov by ho mal Boh požehnať. Po určitom čase vykonávania cirkevnej práce preto začne bilancovať, akú prácu pre cirkev vykonal, ako prospel Božiemu domu a čo urobil pre bratov a sestry. Dobre si na to všetko pamätá a čaká, aké Božie milosti a požehnania mu to prinesie, aby mohol zistiť, či to, čo robí, stojí za to. Prečo sa stále zaoberá takýmito vecami? O čo sa v hĺbke srdca usiluje? Čo je cieľom jeho viery v Boha? Jeho viera v Boha sa od začiatku zameriava na získavanie požehnaní. A bez ohľadu na to, koľko rokov počúva kázne, bez ohľadu na to, koľko Božích slov je a pije, a bez ohľadu na to, koľko učení chápe, nikdy sa nevzdá svojej túžby a úmyslu byť požehnaný. Ak ho požiadate, aby bol poslušnou stvorenou bytosťou a prijal Božiu zvrchovanosť a usporiadania, odvetí: „To sa ma nijako netýka. Nie je to niečo, o čo by som sa mal usilovať. Mal by som sa usilovať o toto: keď vybojujem boj, vynaložím nutné úsilie a znesiem nutné ťažkosti – keď to urobím tak, ako boh vyžaduje –, boh by ma mal odmeniť a dovoliť mi zostať, byť korunovaný v kráľovstve a zaujať vyššie postavenie ako boží ľud. Mal by som mať na starosti aspoň dve či tri mestá.“ Na tom antikristom záleží najviac. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ich úmysel a túžbu získať požehnania nemožno rozptýliť; ide o rovnaký typ ľudí ako Pavol. Vari v sebe takáto prostá transakcia neskrýva akúsi podlú a surovú povahu? Niektorí nábožní ľudia vravia: „Naša generácia nasleduje boha na krížovej ceste. Boh si nás vyvolil, preto máme právo na požehnanie. Trpeli sme, zaplatili sme cenu a vypili kalich horkosti. Niektorých z nás dokonca zatkli a poslali do väzenia. Ak po tom, čo sme zniesli všetky tieto útrapy, vypočuli si toľko kázní a naučili sa tak veľa o Biblii, nebudeme jedného dňa požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s bohom.“ Počuli ste už niekedy niečo podobné? Hovoria, že pôjdu do tretieho neba a budú sa dohadovať s Bohom – no nie je to trúfalé? Nevyvoláva vo vás strach už len zmienka o tom? Kto sa opovažuje dohadovať sa s Bohom? Našťastie, Ježiš, v ktorého veria, už dávno vystúpil do neba. Keby bol Ježiš stále na zemi, nepokúsili by sa Ho znova ukrižovať? Samozrejme, niektorí ľudia, keď prvýkrát začnú veriť v Boha, môžu spočiatku považovať takéto slová za silné a pôsobivé, a myslieť si, že ľudia by mali mať takúto chrbtovú kosť a odhodlanie. Ale keďže ste doteraz verili, ako sa na tieto slová pozeráte vy? Nie sú títo ľudia archanjeli? Nie sú to satani? Dohadovať sa môžeš s kýmkoľvek, ale nie s Bohom. Niečo také by si nemal robiť ani na to pomýšľať. Požehnania pochádzajú od Boha – udeľuje ich, komu chce. Dokonca aj keď splníš podmienky na získanie požehnaní a Boh ti ich neudelí, aj tak by si sa s Ním nemal dohadovať. Boh vládne nad celým vesmírom a celým ľudstvom; On je ten, kto rozhoduje. Ako sa ty, maličká ľudská bytosť, opovažuješ dohadovať sa s Bohom? Ako môžeš tak preceňovať svoje schopnosti? Prečo sa nepozrieš do zrkadla, aby si videl, kým si? Keď sa opovažuješ takto brojiť proti Stvoriteľovi a zápasiť s Ním, nekoketuješ so smrťou? „Ak jedného dňa nebudeme požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s bohom“ je výrok, ktorý sa otvorene vzpiera Bohu. Čo je tretie nebo za miesto? Je to miesto, kde prebýva Boh. Opovážiť sa ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom sa rovná pokusu „zvrhnúť“ Boha! Nie je to tak? Niektorí by sa mohli spýtať: „Čo to má spoločné s antikristmi?“ Má to s nimi veľa spoločného, pretože všetci, ktorí chcú ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom, sú antikristi. Iba antikristi môžu vysloviť niečo také. Takéto slová sú hlasom, ktorý antikristi ukrývajú hlboko vo svojom srdci. To je ich podlosť. Aj keď antikristi možno tieto slová otvorene nevyslovia, v skutočnosti tieto veci prechovávajú vo svojom srdci, len sa ich neodvážia odhaliť a nikomu o nich nedajú vedieť. Avšak túžby a ambície v hĺbke ich sŕdc horia ako neuhasiteľný oheň. Prečo je to tak? Pretože antikristi nemilujú pravdu. Nemilujú Božiu férovosť a spravodlivosť, Boží súd a napomínanie a rozhodne nemilujú Božiu všemohúcnosť, múdrosť a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami. Nemilujú žiadnu z týchto vecí – nenávidia ich. Čo teda milujú? Milujú postavenie a záleží im na odmenách. Hovoria: „Mám dary, talenty a schopnosti. Pracoval som pre cirkev, boh mi to teda musí splatiť a dať mi odmeny!“ Nie sú v problémoch? Nie je to koledovanie si o smrť? Nie je to priama výzva Bohu? Nie je to vyzývanie Stvoriteľa? Odvážiť sa namieriť hrot svojho oštepu priamo na Boha, Stvoriteľa – to je niečo, čoho je schopný len archanjel, satan. Ak skutočne existujú ľudia s takýmito názormi, ktorí sú schopní takýchto činov, potom niet pochýb o tom, že sú to antikristi. Na zemi sa len antikristi odvážia takto otvorene odporovať Bohu a súdiť Ho. Niektorí môžu povedať: „Antikristi, ktorých sme videli, neboli takí trúfalí ani bezočiví.“ Na to sa treba pozerať podľa kontextu a prostredia, v ktorom sa antikristi nachádzajú. Ako by sa mohli odvážiť ukázať svoje ostré hrany, keď ešte plne nezískali moc a neetablovali sa? Antikristi si vedia počkať na svoj čas a čakajú na vhodnú chvíľu, aby povstali. Keď sa plne prejavia, ich ostré hrany sa úplne odhalia. Hoci niektorí antikristi celkom dobre skrývajú svoju pravú tvár, kým nemajú postavenie, a navonok na nich nevidno žiadne problémy, len čo získajú postavenie a etablujú sa, ich podlosť a ohavnosť sa úplne odhalia. Je to ako s určitými ľuďmi, ktorým chýba pravda-realita. Keď nemajú žiadne postavenie, dokážu sa len neochotne podriadiť orezávaniu a v srdci nie sú vzdorovití. Avšak ak sa stanú vodcami alebo pracovníkmi a získajú určitú prestíž medzi Božím vyvoleným ľudom, pri ich orezávaní je vysoko pravdepodobné, že odhalia svoje pravé ja a začnú sa hádať s Bohom a brojiť proti Nemu. Je to podobné, ako keď niektorí ľudia za normálnych okolností dobre konajú svoje povinnosti a nemajú žiadne sťažnosti, ale ak čelia rakovine a rýchlo sa blížiacej smrti, je veľmi pravdepodobné, že odhalia svoje pravé ja. Začnú sa sťažovať na Boha, hádať sa s Ním a brojiť proti Nemu. Antikristi, táto skupina ľudí, majú odpor k pravde a nenávidia ju a nikdy nepraktizujú pravdu. Prečo sú aj potom, čo boli odkrytí a odhalení, stále ochotní pracovať v cirkvi a byť dokonca tými najmenšími z nasledovníkov? O čo ide? Majú cieľ: Nikdy sa nevzdali svojho úmyslu získať požehnania. Ich zmýšľanie je takéto: „Chytím sa tohto posledného záchranného lana. Ak nemôžem získať požehnania, nikdy nenechám boha na pokoji. Ak nemôžem získať požehnania, potom boh nie je bohom!“ Čo je to za povahu? Odvážiť sa bezočivo poprieť Boha a brojiť proti Nemu – to je podlosť. Pokiaľ majú hoci len najmenšiu nádej na získanie požehnaní, zostanú v Božom dome a budú na tie požehnania čakať. Ako to možno pozorovať? Sú ako farizeji, vždy predstierajú, že sú dobrí – nie je úmysel a cieľ za tým zrejmý? Bez ohľadu na to, aké dobré sa môže zdať ich vonkajšie správanie, bez ohľadu na to, ako veľmi môžu navonok trpieť, nikdy nepraktizujú pravdu, pri konaní nehľadajú pravdu ani sa nemodlia k Bohu a nehľadajú Jeho úmysly. Nikdy nerobia veci, ktoré sa Bohu páčia. Namiesto toho robia to, čo sú ochotní robiť a čo sa im páči, pričom sa usilujú len o uspokojenie svojich vlastných ambícií a túžby po požehnaniach. Nedostane ich to do problémov? Neodhaľuje to podstatu antikristov? To, čo antikristi milujú a o čo sa usilujú, len predstavuje ich satanskú povahu. To, čo milujú a o čo sa usilujú, považujú za pozitívne veci, ktoré sú Bohu milé, a snažia sa dosiahnuť, aby ich prijal a požehnal. Je to v súlade s pravdami-princípmi? Nie je to odporovanie Bohu a stavanie sa proti Nemu? Antikristi sa snažia uzatvárať obchody s Bohom na každom kroku. Využívajú svoje vlastné utrpenie a platenie ceny na to, aby od Boha žiadali odmeny a koruny, aby ich vymenili za dobrý konečný osud. Neprepočítali sa však? Keď takto odporujú Bohu, ako by sa mohli nestretnúť s Božím trestom? Toto si zaslúžia za svoje hriechy. Toto je odplata.

Bol raz jeden antikrist, ktorý mal trochu vedomostí o remesle spevu a tanca, a v tom čase mu zariadili, aby viedol bratov a sestry v zbore s cieľom naučiť ich tomuto remeslu. Tí bratia a sestry boli mladí a väčšina z nich neverila v Boha veľmi dlho; boli jednoducho nadšení a ochotní konať svoje povinnosti, to bolo všetko, nerozumeli však pravde a niektorí z nich nemali ani základ. Kým ten antikrist pracoval, viedol ich k tomu, aby zažívali pocit diela Ducha Svätého, a viedol ich k tomu, aby zažívali rozdiel medzi pocitom Božej prítomnosti a pocitom Jeho neprítomnosti – vždy ich viedol k tomu, aby sa spoliehali na svoje pocity. Nerozumel pravde ani nemal žiadne skutočné skúsenosti, ale takto zavádzal a scestne viedol bratov a sestry na základe svojich predstáv a fantázií. Zhora vedeli, že nemá pravdu-realitu, a len ho požiadali, aby ich učil a vysvetľoval im remeslo. Splnenie tejto stránky jeho povinnosti by sa už považovalo za splnenie požadovanej úrovne a za splnenie jeho zodpovedností. On však stále chcel „hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde“ a viesť ľudí k tomu, aby chápali svoje pocity a spoliehali sa na ne. Keď takto konal, nebolo by pre neho ľahké priviesť ľudí k nadprirodzenému pocitu práce zlého ducha? To je príliš nebezpečné! Len čo zlý duch využije takúto príležitosť a posadne človeka, ten človek je zničený. Počas obdobia nácviku nechal týchto ľudí modliť sa a po modlitbe ich viedol k sledovaniu toho, ako Duch Svätý pôsobil, a či sa potili, plakali alebo zažívali v tele nejaké iné pocity. Zdôrazňoval tieto veci, tie však v skutočnosti už boli vysvetlené dostatočne jasne. Je toľko právd, ale on o nich nehovoril v duchovnom spoločenstve, ani neviedol tých ľudí k jedeniu a pitiu Božích slov a nevenoval sa svojej náležitej práci. Nedovolil bratom a sestrám vytvárať choreografie tancov, a namiesto toho ich nechal všetkých tancovať na pódiu, ako sa im zachcelo, improvizovať podľa ľubovôle, a dokonca hovoril: „To je v poriadku, boh nás vedie, takže sa nebojíme, duch svätý pôsobí!“ Tento antikrist nerozumel pravde, a tak vždy robil hlúposti. Bratia a sestry nemali žiadne rozlišovanie, takže ho počúvali a začali sa modliť: „Bože, prosím, konaj, Bože, prosím, konaj…“ Snažili sa modliť „z celého srdca“, po modlitbe dokonca plakali, a potom išli na pódium a predvádzali tanečné improvizácie. Tí, ktorí to sledovali spod pódia, cítili, že atmosféra je skvelá a že Duch Svätý koná mocné dielo! Plakali, keď sledovali ostatných pri tanci, akoby cítili dielo Ducha Svätého. Nakoniec títo ľudia všetky tieto veci nahrali a odfotili, aby som ich mohol vidieť. Niektorí ľudia na fotkách plakali so zavretými očami a uprostred zimy mali tváre celé sčervenené od horúčosti. Videl som, že je zarobené na problémy a že títo ľudia ním budú zničení. Bol požiadaný iba o to, aby vyučoval to remeslo, a nerozumel žiadnej pravde. Len slepo konal na základe svojich fantázií a chcel nájsť pocit diela Ducha Svätého. Je dielo Ducha Svätého záležitosťou pocitov? Musíš rozumieť pravde – to je skutočné. Samotné pocity sú prázdne a zbytočné. Môžeš na základe svojich pocitov porozumieť pravde a Božím úmyslom? Rozhodne nie. Nemusíš hľadať pocit, musíš iba hľadať princípy a Božie úmysly na základe Božích slov a potom ich porovnávať s vecami, ktoré sa ti stanú – to je veľmi praktické a pomaly porozumieš pravde. Keď praktizuješ podľa Božích slov, Duch Svätý začne prirodzene pôsobiť. Aj keď Duch Svätý nepôsobí, keďže si praktizoval podľa Božích slov, Boh ťa uzná ako svojho nasledovníka – to je také praktické, to je tá najpravdivejšia vec. Ten antikrist nehovoril v duchovnom spoločenstve takto, ale neustále týchto ľudí povzbudzoval, aby hľadali pocity, veci ako znamenia a zázraky a sny. Bol to laik, ktorému chýbalo duchovné porozumenie a ktorý viedol skupinu pochabých a nevedomých detí k tomu, aby robili absurdné veci. Ľudia na fotkách plakali a nariekali. Čo to predstavuje? Nepredstavuje to nič, je tu však niečo, čo vysvetľuje povahu toho, čo robil. Tento antikrist všetky tieto veci odfotil a označil ich ako „detaily Božieho diela“. Čo boli tieto „detaily“? Tí ľudia nerozumeli pravde, hľadali pocit diela Ducha Svätého a bezdôvodne improvizovali, a zakaždým, keď tancovali, bolo to iné, pretože zakaždým bol iný ten pocit a Božie „vedenie“ bolo iné – to boli tie „detaily“. Čo ešte tieto „detaily“ zahŕňali? Antikrist takisto povedal, že to boli výsledky diela Ducha Svätého. Keď to povedal, bratia a sestry boli nadšení, akoby ich viera a duchovný vzrast zrazu výrazne vzrástli. Prečo povedal „detaily“? Odkiaľ sa vzalo slovo „detaily“? Raz som spomenul detaily Božieho diela. Na čo sa tieto detaily vzťahujú? Sú to výsledky Božieho diela na ľuďoch, ktoré môže človek vidieť a uchopiť, a nie sú ani nadprirodzené, ani hmlisté. Sú niečím, čo môžeš cítiť. Objavia sa vtedy, keď na tebe Boh vykonal veľa práce, povedal ti veľa slov, vylial svoju krv srdca, a tým zmenil tvoj spôsob existencie, tvoje pohľady na veci, postoj, ktorý prechovávaš pri konaní vecí, tvoj postoj k Bohu, ako aj iné tvoje súčasti. To znamená, že ide o výsledky a ovocie Božieho diela – to sa myslí pod detailmi. Ten antikrist tiež nazýval tieto veci, ktoré robil, „detaily“. Ak nateraz necháme bokom povahu týchto vecí, čo môžete vidieť len z analýzy tejto frázy? Boh pracuje na ľuďoch a povedal, že ľudia uvidia detaily diela, ktoré na nich koná, tento antikrist však viedol všetkých k tomu, aby konali bezhlavo, a narobil vo všetkom zmätok, a aj tak to tiež nazýval „detaily“ – o čo sa snažil? (Chcel byť rovný Bohu.) Správne. Odkiaľ pochádzalo jeho používanie termínu „detaily“? Pochádzalo z jeho túžby byť rovný Bohu a napodobňovať Ho. Použitím tohto termínu myslel toto: „Boh koná v detailoch a to, k čomu vediem túto skupinu ľudí ja, je tiež v detailoch.“ Prívlastkom slova „detaily“ je „Božieho diela“, v skutočnosti však vo svojom srdci pripisoval výsledky detailov diela Ducha Svätého sebe, čo je to, čo robia antikristi. Kedykoľvek je šanca dostať sa do centra pozornosti, kedykoľvek sa objaví záblesk príležitosti, nenechajú si ju ujsť; budú zápasiť s Bohom o ľudí. O akých ľudí súperia? Niektorí z nich nerozumejú pravde, nedokážu rozlišovať ľudí podľa pravdy-princípov a sú pochabí a nevedomí; niektorí sa neusilujú o pravdu a radi idú s davom a navonok konajú slepo; a sú aj takí, ktorí sú noví veriaci a majú plytký základ – ešte nerozumejú, o čom je viera v Boha, a sú zavedení antikristami. Toto správanie bolo neskôr zastavené, a to práve včas. Skutočnosť, že to bolo zastavené, nie je ničím mimoriadna, znamenalo to však, že pochabosti, ktoré ten antikrist robil, boli odhalené, a to všetky naraz. Keď všetci hovorili v duchovnom spoločenstve a spomínali, povedali: „Predtým, ako prišiel tento antikrist, hoci sme sa niekedy nevedeli zorientovať, pokiaľ ide o profesionálne a technické aspekty spevu, keď sme spievali, cítili sme, že to môžeme precítiť a že môžeme spievať každé slovo srdcom. Keď prišiel a hovoril o nejakých profesionálnych teóriách, všetci sme sa cítili vyprahnutí a už sme nechceli spievať, pretože sme si nemohli vychutnávať to, čo Boh hovoril v každom slove – nemohli sme cítiť Boha.“ Neboli títo ľudia v problémoch? Len čo antikristi natiahnu ruky, aby konali, následky, ktoré spôsobia, sú také, že ľudia už nemôžu cítiť, kde je Boh, a nevedia, ako vhodne konať. Strácajú orientáciu. Keď ľudia nie sú schopní cítiť Boha, dokážu ešte náležite plniť svoje povinnosti? Dokážu stále robiť veci s vernosťou, aby svedčili o Bohu? Po tom, čo boli ľudia skazení satanom, vyvinul sa u nich istý rys, ktorým je záľuba ísť s davom. Sú ako muchy: Nemusí existovať jasný cieľ, pokiaľ je tam vodca, ostatní ľudia sa k nemu pridajú v slepom jašení, pretože je to tak živšie, a keď tak konajú, nemusia sa obmedzovať, ich konanie nemá žiadne ohraničenie a nikto nekoná podľa princípov. Nemusia sa modliť ani hľadať, nemusia byť zbožní ani tichí; pokiaľ majú hlavy a dokážu dýchať, môžu tak konať. Nie je to viac-menej to isté ako u zvierat? Pretože skazení ľudia majú tento rys, ľahko sa dajú zaviesť, ale ak rozumieš pravde a dokážeš tieto veci rozlíšiť, nebudeš zavedený tak ľahko. Po tom, čo bol tento antikrist odhalený, všetci rozobrali zavádzajúce veci, ktoré hovoril, a taktiky, ktoré používal na to, aby takto konal, a porovnávali ich s Božími slovami. Uvedomili si, že tento chlapík bol naozaj dobrý v zavádzaní ľudí, že uvrhol veci do neporiadku a že hoci to, k čomu ich viedol, vyzeralo celkom pôsobivo a zdalo sa, že cítia mocné dielo Ducha Svätého, v skutočnosti vôbec neboli schopní pocítiť Boha. Navonok to vyzeralo, akoby boli všetci posadnutí veľkou horlivosťou a akoby ich viera a duchovný vzrast zrazu vzrástli; ale v skutočnosti to bola ilúzia, účinkovanie zlého ducha. Objavili sa tieto nadprirodzené okolnosti, takže Duch Svätý nepôsobil. Počas určitého času po tomto boli všetci prostredníctvom hovorenia v duchovnom spoločenstve o pravde schopní rozlíšiť antikrista a ich stavy sa krôčik po krôčiku vrátili do normálu. Títo ľudia boli zavedení antikristom a vzdialili sa odo Mňa. Keď som hovoril, títo ľudia sa na Mňa pozerali ako na neznámeho človeka, nechceli odpovedať na Moje otázky a okamžite sme sa navzájom stali akoby cudzincami. Predtým, ako čokoľvek poslúchli, čakali, kým prehovorí antikrist; počúvali všetko, čo antikrist povedal, a čokoľvek povedal, ich reprezentovalo. Títo ľudia teda nemali v ničom žiadne slovo, boli však ochotní nemať žiadne slovo; čakali, kým prehovorí on, a boli ním manipulovaní. Zlí duchovia a antikristi robia také veci, aby zavádzali ľudí.

Niektoré podlé veci sa dajú jasne vyjadriť slovami a rozobrať, ale o iných sa dá povedať len to, že v nich pôsobia zlí duchovia, a nedajú sa jasne vyjadriť slovami; dajú sa rozlíšiť len na základe tvojich pocitov alebo na základe právd, ktorým rozumieš, a tvojich skúseností. Tento antikrist bol rýchlo rozpoznaný a vysporiadali sa s ním, a cirkevný život sa vrátil do normálu. Potom, keď o tomto incidente hovorili v duchovnom spoločenstve, všetci cítili pretrvávajúci strach. Povedali: „To bolo naozaj nebezpečné! Takzvané ‚detaily‘ toho antikrista nám ublížili tak veľmi, že nás takmer zničil.“ Preto sa musíte naučiť rozlišovať antikristov. Ak nikdy nebudeš brať rozlišovanie antikristov vážne, budeš v nebezpečenstve a ktovie, kedy alebo pri akej príležitosti nimi budeš zavedený. Môžeš dokonca bezhlavo nasledovať antikrista bez toho, aby si vedel, čo sa deje. V tom čase nebudeš mať pocit, že je na tom niečo zlé, a dokonca budeš mať pocit, že to, čo tento antikrist hovorí, je správne – takto budeš zavedený bez toho, aby si si to uvedomil. Skutočnosť, že si bol zavedený, ukazuje, že si zradil Boha, a potom ťa Boh nebude môcť spasiť. Sú niektorí ľudia, ktorí sa zvyčajne správajú dobre, ale na nejaký čas sú oklamaní antikristmi a cirkev ich nakoniec privedie späť prostredníctvom odhovárania a duchovného spoločenstva. Sú však aj takí, ktorí sa nevrátia bez ohľadu na to, ako sa s nimi v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, a neoblomne sa rozhodnú ísť s antikristmi – nie sú potom úplne zničení? Pevne sa odmietajú obrátiť a Boh na nich už viac nekoná svoje dielo. Niektorí ľudia nemajú schopnosť rozlišovať, je im takýchto ľudí ľúto a hovoria: „Ten človek je celkom slušný: veril v Boha mnoho rokov, zanechal veci a vydal sa Bohu; predtým konal svoju povinnosť celkom oddane, jeho viera v Boha bola veľká a bol to pravý veriaci – nemali by sme mu dať ešte jednu šancu?“ Je tento názor správny? Je v súlade s pravdou? Ľudia vidia len zovňajšok iného človeka, ale nevidia jeho srdce; nedokážu jasne vidieť, aký je to v skutočnosti človek alebo aký má druh podstaty. Musia s ním byť v kontakte alebo ho nejaký čas pozorovať a ten človek sa musí stretnúť s udalosťami, ktoré ho odhalia, aby ho ľudia mohli prekuknúť. Navyše, ak sa snažíš týmto ľuďom pomôcť z dobroty srdca, ale oni sa neobrátia bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, nebudeš vedieť, aký je za tým všetkým dôvod. V skutočnosti Boh už týchto ľudí prekukol a vyradil ich. Prečo ich Boh vyradil? Najpriamejším dôvodom je, že niektorí antikristi sú očividne zlí duchovia a môžu byť charakterizovaní ako antikristi, v ktorých pôsobia zlí duchovia. Ak ich ľudia nejaký čas nasledujú, ich srdcia stemnejú a tak veľmi zoslabnú, že sa zrútia, čo dokazuje, že Boh sa ich už dávno vzdal. Boh má spravodlivú povahu a nenávidí satana. Keďže títo ľudia nasledujú satana a zlých duchov, môže ich Boh ešte stále uznávať za svojich nasledovníkov? Boh je svätý a neznáša zlo. Nechce tých, ktorí nasledovali zlých duchov; aj keď si ostatní myslia, že sú to dobrí ľudia, On ich nechce. Čo to znamená, že Boh neznáša zlo? Čo naznačuje „neznášať zlo“? Počúvajte, čo teraz poviem, a pochopíte. Od chvíle, keď si Boh človeka vyberie, až kým ten človek neuzná, že Boh je pravda, spravodlivosť, múdrosť a všemohúcnosť, že je jeden a jediný – keď raz porozumie týmto veciam a po tom, čo bude mať nejaké skúsenosti, bude mať hlboko vo svojom srdci základné porozumenie Božej povahe, podstate a tomu, čo Boh má a čím je, a toto základné porozumenie sa stane jeho vierou. Bude ho to tiež motivovať, aby nasledoval Boha, vydal sa Bohu a konal svoju povinnosť. Keď raz bude mať skúsenosti, porozumie pravde a jeho porozumenie Božej povahe a jeho poznanie Boha sa zakorenia v jeho srdci – keď bude mať tento duchovný vzrast – Boha nezaprie. Ale ak nemá pravé poznanie Krista, praktického Boha, a ak je náchylný uctievať a nasledovať antikrista, potom je stále v nebezpečenstve. Stále sa môže obrátiť chrbtom ku Kristovi v tele, aby nasledoval podlého antikrista. To by bolo otvorené zapretie Krista a prerušenie vzťahov s Bohom. V podstate to znamená: „Už viac nenasledujem Boha – nasledujem satana. Milujem satana a som ochotný mu slúžiť; som ochotný nasledovať satana. Bez ohľadu na to, ako sa ku mne správa, ako ma ničí, šliape po mne a kazí ma, som viac než ochotný. Bez ohľadu na to, aký spravodlivý a svätý je Boh, bez ohľadu na to, koľko pravdy vyjadruje, nie som ochotný Ho nasledovať. Nepáči sa mi pravda. Páči sa mi sláva, postavenie, odmeny a koruny; aj keď ich nemôžem získať, páčia sa mi.“ Len tak nasledoval človeka, ktorý s ním nemá nič spoločné, utekal s antikristom, ktorý je proti Bohu. Chcel by Boh ešte takého človeka? Určite nie. Je rozumné, že ho Boh nechce? Mimoriadne. Z učenia viete, že Boh je Bohom, ktorý neznáša zlo, a že je svätý. Rozumieš tomuto učeniu, ale vieš, ako Boh zaobchádza s takýmito ľuďmi? Ak Boh niekoho zavrhne, bez váhania sa ho vzdá. Vari to, čo hovorím, nie je tak? (Je.) Tak to je. Keď sa Boh teda vzdá takéhoto človeka, znamená to, že má kruté srdce? (Nie.) Boh sa vo svojom konaní drží princípov. Ak vieš, kto je Boh, ale nechceš Ho nasledovať – ak vieš, kto je satan, a napriek tomu trváš na tom, že ho budeš nasledovať – potom ťa Boh nebude nútiť. Pokojne nasleduj satana navždy. Nevracaj sa; Boh sa ťa vzdal. Ako možno porozumieť Božej povahe? Božia povaha je spravodlivá a svätá a v Jeho povahe je prvok, ktorý neznáša zlo. Inými slovami, ak si ako stvorená bytosť ochotný byť skazený, čo iné môže Boh povedať? Boh nikdy nenúti ľudí robiť veci, ktoré robiť nechcú. Nikdy nenúti ľudí prijať pravdu. Ak si praješ byť skazený, je to tvoja osobná voľba – nakoniec si to ty, kto ponesie následky, a môžeš za to viniť len sám seba. Božie princípy zaobchádzania s ľuďmi sú nemenné, takže ak si spokojný so skazenosťou, potom je tvojím nevyhnutným koncom byť potrestaný. Nezáleží na tom, koľko rokov si možno nasledoval Boha; ak si praješ byť skazený, Boh ťa nebude nútiť k pokániu. Si to ty, kto je ochotný nasledovať satana, byť zavedený a zničený satanom, a tak si to nakoniec ty, kto musí niesť následky. Nájdu sa takí, čo takýchto ľudí ľutujú a plytvajú láskavosťou na to, aby im pomohli, oni sa však neobrátia bez ohľadu na to, ako ich títo ľudia nabádajú. O čo tu ide? Faktom je, že Boh takého človeka nespasí; nechce ho. Čo s tým človek môže urobiť? To je ten základný dôvod. Keď však ľudia nevidia situáciu jasne, mali by robiť to, čo majú, a plniť si záväzky a zodpovednosti, ktoré majú. Pokiaľ ide o to, aké výsledky prinesie vykonávanie týchto úloh, musia sa spoliehať na Božie vedenie. Nedospeli ste prostredníctvom týchto detailov, o ktorých som hovoril, k určitému porozumeniu frázy „Boh je Boh, ktorý neznáša zlo“? To je jeden aspekt toho, že Boh nechce tých, ktorí sú poškvrnení zlými duchmi. Aký je dôvod, prečo ich Boh nechce? Ak si si vybral satana, ako by ťa Boh mohol stále chcieť? Ak si si vybral satana, ako by mohol mať Boh stále milosrdenstvo a pohnúť tvojím srdcom, aby ťa primäl vrátiť sa? Je toho Boh schopný? Je toho viac než schopný, rozhodol sa však nevykonať toto dielo, pretože Jeho povaha je spravodlivá a pretože je Bohom, ktorý neznáša zlo.

Minule sa naše duchovné spoločenstvo zameralo na to, ako je hlavným prejavom podlej podstaty antikristov ich nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravdám. Dnes hovorím v duchovnom spoločenstve z inej perspektívy, a to z tej, že antikristi milujú všetko, čo je v rozpore s pozitívnymi vecami. A to je čo? (Negatívne veci.) Áno, sú to negatívne veci, teda všetko, čo ide proti pravde, protirečí jej a nezhoduje sa s ňou. Antikristi nemajú radi pozitívne veci, takže musí existovať niečo, čo majú radi, však? A čo majú radi? Majú radi ľsti a klamstvá, ako aj intrigy, sprisahania a taktiky. Existujú antikristi, ktorí vo svojom voľnom čase čítajú Tridsaťšesť stratégií? Predpokladám, že áno. Myslíš si, že Ja čítam Tridsaťšesť stratégií? Nečítam ich. Neštudujem ich. Načo je dobré ich čítať? Z ich čítania je Mi nevoľno a dvíha sa Mi z toho žalúdok. Ako sa cítite vy po prečítaní Tridsiatich šiestich stratégií? Necítite sa ešte znechutenejší z podlého ľudstva? Zažívate tento pocit? Čím viac to čítate, tým viac ste znechutení. Cítite, že tento človek je jednoducho príliš zlý! Stojí to za to, musieť používať stratégie na každú maličkosť, zájsť do takých krajností, nemôcť v noci spať ani cez deň jesť a lámať si hlavu nad tým, ako bojovať? Niektorí antikristi možno vo svojom voľnom čase študujú Tridsaťšesť stratégií a merajú si svoj dôvtip s iným človekom a s Bohom. Majú potešenie z klamstiev, ľstí, sprisahaní, intríg, ako aj taktík a stratégií – majú však radi Božiu férovosť a spravodlivosť? Aký je opak férovosti a spravodlivosti? (Podlosť a škaredosť.) Podlosť a škaredosť. Majú radi škaredé veci, všetko, čo je hriešne a neférové, všetko, čo je nespravodlivé a nevhodné. Napríklad to, že sa ľudia usilujú o pravdu, je spravodlivá vec – ako to definujú antikristi? Hovoria: „Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú blázni! Akú hodnotu má žitie života, ak ho človek nežije tak, ako chce? Ľudia musia žiť pre seba, a čo sa týka tých, ktorí žijú pre pravdu a spravodlivosť, tí všetci sú blázni!“ To je ich uhol pohľadu. Sú teda schopní robiť spravodlivé veci? Nie sú. Dokážu sa postaviť a ozvať, keď sa v cirkvi objavia veci, ktoré vyrušujú a narúšajú jej prácu? Nielenže sa nepostavia, ale v skrytosti sa bavia a majú z tohto nešťastia radosť – sú to skazené semená. Nikdy si nerobia starosti o záležitosti týkajúce sa práce Božieho domu, ani sa nikdy nepostavia a neurobia nič na ochranu Božieho vyvoleného ľudu. Tí, ktorí sa potajomky bavia a robia si žarty z Božieho domu, keď vidia zlých ľudí konať zlo a skazených ľudí tyranizovať cirkev – čo sú to za ľudia? Sú to podlí jedinci. Čo sú potom za ľudia vodcovia, ktorí sú schopní kryť týchto zlých ľudí? Sú to antikristi. Nedovolia, aby utrpeli škodu ich vlastné záujmy, ale ani nemihnú okom, keď sú poškodené záujmy cirkvi, a vôbec z toho nie sú smutní. Za zatvorenými dverami sú dokonca radi, že o nič neprišli. To je podlosť antikristov.

Práve sme hovorili o tom, že antikristi majú odpor k pravde, že sa im páčia nespravodlivé a podlé veci, že sa usilujú o záujmy a požehnania, že sa nikdy nevzdávajú svojho úmyslu a túžby získať požehnania a že sa vždy snažia uzatvárať s Bohom obchody. Ako by sa teda mala táto záležitosť rozlíšiť a charakterizovať? Keby sme to nazvali uprednostňovaním zisku pred všetkým ostatným, bolo by to príliš mierne. Je to ako keď Pavol uznal, že má tŕň v tele a že by mal pracovať, aby odčinil svoje hriechy, ale nakoniec si predsa len želal získať korunu spravodlivosti. Akú to má povahu? (Surovosť.) Je to istý druh surovej povahy. No akú to má povahu? (Uzatváranie obchodov s Bohom.) Má to túto povahu. Hľadal zisk vo všetkom, čo robil, a všetko považoval za obchod. Medzi nevercami koluje príslovie: „Obed zadarmo neexistuje.“ Antikristi sa tiež riadia touto logikou a myslia si: „Ak budem pre teba pracovať, čo mi za to dáš? Aké výhody môžem získať?“ Ako by sa dala táto povaha zhrnúť? Je to byť poháňaný ziskom, klásť zisk pred všetko ostatné a byť sebecký a opovrhnutiahodný. To je prirodzenosť-podstata antikristov. Veria v Boha len preto, aby získali zisk a požehnania. Aj keď znášajú nejaké utrpenie alebo platia nejakú cenu, všetko je to preto, aby uzavreli s Bohom obchod. Ich úmysel a túžba získať požehnania a odmeny sú obrovské a oni sa ich pevne držia. Neprijímajú žiadnu z mnohých právd, ktoré Boh vyjadril, v srdci si vždy myslia, že viera v Boha je len o získaní požehnaní a zabezpečení dobrého konečného osudu, že to je najvyšší princíp a že ho nič nemôže prekonať. Myslia si, že ľudia by nemali veriť v Boha, iba ak kvôli získaniu požehnaní, a že keby to nebolo kvôli požehnaniam, viera v Boha by nemala zmysel ani hodnotu a že by stratila svoj význam a hodnotu. Vštepil tieto myšlienky antikristom niekto iný? Vychádzajú zo vzdelávania niekým iným alebo z vplyvu niekoho iného? Nie, sú dané vrodenou prirodzenosťou-podstatou antikristov, čo je niečo, čo nikto nemôže zmeniť. Napriek tomu, že vtelený Boh dnes hovorí toľko slov, antikristi žiadne z nich neprijímajú a namiesto toho odporujú a odsudzujú ich. Prirodzenosť ich odporu k pravde a nenávisti k pravde sa nikdy nemôže zmeniť. Ak sa nemôžu zmeniť, čo to naznačuje? Naznačuje to, že ich prirodzenosť je podlá. Nie je to otázka usilovania alebo neusilovania sa o pravdu; je to podlá povaha, je to otvorené vykrikovanie proti Bohu a stavanie sa proti Bohu. To je prirodzenosť-podstata antikristov; to je ich pravá tvár. Keďže antikristi dokážu bezostyšne robiť krik proti Bohu a oponovať Mu, aká je ich povaha? Je podlá. Prečo hovorím, že je podlá? Antikristi sa odvažujú odporovať Bohu a robiť proti Nemu krik kvôli získaniu požehnaní a pre slávu, zisk a postavenie. Prečo sa to odvažujú robiť? Hlboko v ich srdciach je sila, podlá povaha, ktorá ich ovláda, takže sú schopní konať bez zábran, hádať sa s Bohom a vykrikovať proti Nemu. Ešte predtým, ako Boh povie, že im nedá korunu, ešte predtým, ako im Boh odoberie ich konečný osud, im zo sŕdc vytryskne ich podlá povaha a povedia: „Ak mi nedáš korunu a konečný osud, pôjdem do tretieho neba a budem sa s tebou hádať!“ Keby nebolo ich podlej povahy, kde by vzali takú energiu? Dokáže väčšina ľudí nazhromaždiť takú energiu? Prečo antikristi neveria, že Božie slová sú pravda? Prečo sa tak húževnato držia svojej túžby po požehnaniach? Nie je to znova ich podlosť? (Je.) Práve tie požehnania, ktorých udelenie Boh sľubuje ľuďom, sa stali ambíciou a túžbou antikristov. Sú odhodlaní ich získať, nechcú však nasledovať Božiu cestu a nemilujú pravdu. Namiesto toho sa usilujú o požehnania, odmeny a koruny. Ešte predtým, ako Boh povie, že im tieto veci neudelí, chcú s Ním súperiť. Aká je ich logika? „Ak nemôžem získať požehnania a odmeny, budem sa s tebou hádať, budem ti oponovať a poviem, že nie si boh!“ Nevyhrážajú sa Bohu tým, že hovoria také veci? Nesnažia sa Ho zvrhnúť? Dokonca majú odvahu popierať Božiu zvrchovanosť nad všetkým. Pokiaľ sa Božie činy nezhodujú s ich vôľou, odvažujú sa popierať, že Boh je Stvoriteľ, jediný pravý Boh. Nie je to satanova povaha? Nie je to jeho podlosť? Je nejaký rozdiel medzi tým, ako konajú antikristi, a satanovým postojom k Bohu? Tieto dva prístupy možno úplne stotožniť. Antikristi odmietajú uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkým a chcú Bohu z rúk vyrvať požehnania, odmeny a koruny. Čo je to za povahu? Na akom základe chcú takto konať a zmocňovať sa vecí? Ako môžu nazhromaždiť takú energiu? Dôvod toho teraz možno zhrnúť: Je to podlosť antikristov. Antikristi nemilujú pravdu, a predsa chcú získať požehnania a koruny a vyrvať tieto odmeny z Božích rúk. Nie je to koledovanie si o smrť? Uvedomujú si, že si koledujú o smrť? (Neuvedomujú si to.) Možno majú aj nejasný pocit, že získať odmeny je nemožné, a tak najprv vyslovia výrok ako: „Ak nemôžem získať požehnania, pôjdem do tretieho neba a budem sa hádať s bohom!“ Už predvídajú, že pre nich bude nemožné získať požehnania. Koniec koncov, satan mnoho rokov vykrikoval proti Bohu vo vzduchu, a čo mu za to Boh dal? Jediným Božím výrokom pre neho je: „Keď sa dielo dokončí, hodím ťa do bezodnej jamy. Patríš do bezodnej jamy!“ Toto je jediný Boží „sľub“ satanovi. Nie je zvrátené, že stále túži po odmenách? To je podlosť. Vrodená podstata antikristov je nepriateľská voči Bohu a samotní antikristi ani nevedia, prečo to tak je. Ich srdcia sú zamerané výlučne na získanie požehnaní a korún. Kedykoľvek sa niečo týka pravdy alebo Boha, dvíha sa v nich odolávanie a hnev. To je podlosť. Normálni ľudia pravdepodobne nedokážu porozumieť vnútorným pocitom antikristov; antikristi to majú dosť ťažké. Majú také obrovské ambície, prechovávajú v sebe takú obrovskú podlú energiu a takú veľkú túžbu po požehnaniach. Možno ich opísať ako horiacich túžbou. Boží dom však neustále hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde – musí byť pre nich veľmi bolestivé a ťažké to počúvať. Musia sa veľmi premáhať a pretvarovať, aby to vydržali! Nejde tu o druh podlej energie? Keby obyčajní ľudia nemilovali pravdu, cirkevný život by sa im zdal nezaujímavý, a dokonca by k nemu cítili odpor. Čítanie Božích slov a hovorenie o pravde v duchovnom spoločenstve by pre nich bolo skôr utrpením ako potešením. Ako to teda môžu antikristi vydržať? Je to preto, že ich túžba po požehnaniach je taká obrovská, že ich núti premáhať sa a neochotne to vydržať. Navyše sa vkrádajú do Božieho domu, aby pôsobili ako satanovi služobníci, a venujú sa spôsobovaniu narušení a vyrušení v práci cirkvi. Veria, že toto je ich poslanie, a kým nedokončia svoju úlohu vzdorovania Bohu, necítia sa vo svojej koži a majú pocit, že sklamali satana. To je určené prirodzenosťou antikristov.