Antikristi majú zjavnú záľubu v postavení a všetci to vedia. Do akej miery majú radi postavenie? Aké to má prejavy? V prvom rade sa chopia každej príležitosti, aby sa vyšplhali nahor, či už prostredníctvom vtierania sa alebo klamlivých metód, alebo konaním dobrých vecí, aby si získali ľudské srdcia. V každom prípade, kedykoľvek sa naskytne príležitosť stúpať nahor, využijú ju. Keď dosiahnu postavenie, vážia si ho ešte viac ako predtým. Keď postavenie dosiahnu normálni ľudia, majú zmysel pre hanbu a trochu sa krotia. Navyše, pozícia vodcu alebo pracovníka v Božom dome je povinnosť. Nejde o postavenie ani úradný titul, je to povinnosť. Niekedy môžu títo normálni ľudia odhaliť trochu zo svojej skazenej povahy tým, že sa predvádzajú, mysliac si, že teraz sú v úradnej funkcii. Normálni ľudia považujú občasné takéto správanie za do istej miery prijateľné, ale ak to robia pravidelne, budú znechutení sami zo seba a budú sa báť, že si to ich bratia a sestry všimnú. Majú dôstojnosť a zmysel pre hanbu, takže sa trochu krotia. Po porozumení pravde postupne prikladajú postaveniu menší význam. Aký pozitívny vplyv to bude mať a aké dobré výsledky to prinesie? Umožní im to konať svoju povinnosť s pokojom v duši. Bez ohľadu na svoju súčasnú úlohu to budú považovať za povinnosť. Keďže boli vybraní, aby viedli, a vedenie je pre človeka zároveň bremenom aj povinnosťou, musia najprv porozumieť tomu, aké veci spadajú do rozsahu tejto povinnosti. Keď nie si vo vodcovskej úlohe, určitými záležitosťami sa nemusíš zaoberať a v skutočnosti nemáš žiadne bremená. Keď však prevezmeš vodcovskú úlohu, musíš prísť na to, ako dobre vykonávať svoje úlohy a ako konať svoju povinnosť v súlade s princípmi a pracovnými opatreniami Božieho domu. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu takto napredovať pozitívnym smerom. Aký je teda rozdiel medzi antikristami a tými, ktorí sa usilujú o pravdu, pokiaľ ide o to, ako pristupujú k postaveniu? Antikristi sú zanietení pre svoje postavenie, usilujú sa oň, majú ho v láske a riadia ho. Myslia naň na každom kroku. Postavenie je pre nich ako krv života. Ak si ich ostatní nevážia alebo ak nechtiac povedia niečo nesprávne a ostatní sa na nich pozerajú zvrchu a oni stratia svoje miesto v srdciach iných ľudí, budú sa neustále úzkostne obávať o svoje postavenie a stanú sa mimoriadne opatrnými v tom, ako konajú a hovoria. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o usilovaní sa o pravdu, nebudú to schopní pochopiť. Čomu jedinému dokážu porozumieť? „Ako môžem dobre vykonávať tento ‚úrad‘ a správať sa ako úradník?“ Existujú určité konkrétne prejavy tohto správania. Napríklad, keď sa cirkevný vodca fotí v skupine s viac ako 20 bratmi a sestrami, kam by si sadol niekto, kto má dôstojnosť a zmysel pre hanbu? Našiel by si nejaký kút na boku, kam by si sadol. Kde zvyčajne sedia antikristi? (V strede.) Je to, že sedia v strede, to, čo chcú všetci, alebo je to ich osobná túžba? (Je to ich osobná túžba.) Niekedy sa môže stať, že im všetci ostatní nechajú miesto v strede, čím ich dotlačia do centrálnej pozície, a oni sú v srdci so sebou veľmi spokojní: „Pozrite sa, akú mám od všetkých podporu! Musím sedieť tu. Z toho vidím, že mám miesto v srdci každého. Bezo mňa by sa nezaobišli!“ Cítia sa celkom šťastní a spokojní. Keby sa im nepáčila myšlienka, že im všetci nechajú miesto v strede, prečo by si tam išli sadnúť? Je zrejmé, že si v tom konkrétnom okamihu dôkladne užívajú svoju pozíciu a pocit, ktorý to prináša. Naozaj potrebujú a cenia si pocit daného okamihu, a preto tú pozíciu neodmietnu. Tento vodca sedí priamo v strede, obklopený desiatkami ďalších ľudí, a dokonca si podloží vankúš, aby vynikol. Myslí si: „Byť v rovnakej výške ako všetci ostatní, to by nešlo. Ako toto môže ukázať moju výnimočnosť ako vodcu? Musím sa trochu vyvýšiť, sadnúť si do stredu, potom ma bude dobre vidno. Ide o to, vedieť, kam si sadnúť. Keď sa ľudia pozrú na fotku, prvé, čo uvidia, budem ja. Povedia: ‚Toto je náš vodca ten a ten.‘ Koľká sláva! Táto fotka vydrží toľko rokov. Ak ma ľudia nevidia a pomaly na mňa zabúdajú, aký má potom zmysel, že som vodcom?“ Takto vysoko si vážia svoje postavenie.

Raz som vyhľadal nejakých ľudí z cirkvi, aby som sa dozvedel o tamojšej situácii. Keď zapli video, všetci si sadli pred kameru a nechali v strede miesto. Nerozumel som prečo a navrhol som, nech sa posunú bližšie k stredu, pretože záber kamery nebol až taký veľký a vyzerali čudne, keď im bolo vidieť len polovicu tváre. Potom sa trochu posunuli do stredu, aj tak však nechali v strede prázdne sedadlo. Zamrmlal som si pre Seba: „Prečo nikto nesedí v strede? Je to, akoby tam bol nejaký posvätný Budha – prečo sa tam nikto neodváži ísť?“ Nato prišiel dosť tučný muž a usalašil sa priamo v strede, vyzeral presne ako posvätný „Budha“, celý guľatý a kyprý. Ukázalo sa, že stredné sedadlo bolo rezervované pre neho. Uhádnete, kto to bol? (Vodca.) Správne, sedel presne v strede. To je symbol postavenia. Keď tento diabol prišiel, so svojím výzorom Budhu, a sadol si tam, zaujal to miesto celkom prirodzene, akoby to bolo jeho právoplatné miesto. Všetci boli viac než šťastní, že sa mohli posadiť po oboch stranách, a pozerali na neho s osobitnou náklonnosťou, akoby mu nesmierne „rozumeli“. Pripadalo mi to, akoby to bola banda pätolizačov, ktorí hovoria: „Ach, konečne si prišiel. Tak dlho sme na teba čakali.“ Kým som hovoril, nikto nič z toho nevnímal; čakali na vodcu. Tento posvätný „Budha“ musel vyjsť prvý. Ak by nevyšiel, nemohol by som ďalej hovoriť. Ako tam mohol sedieť, a sedieť tam tak prirodzene? Má to niečo spoločné s jeho obvyklými preferenciami, prioritami a tým, o čo sa usiluje? (Áno.) Akú scénu by títo ľudia zvyčajne predvádzali? Použite svoju predstavivosť a zamyslite sa nad tým. Keď tento vodca vedie zhromaždenie alebo vstúpi do miestnosti, kde ľudia konajú svoje povinnosti, ako sa k nemu správajú? Je to, akoby bol predok alebo Budha: Rýchlo mu ponúknu miesto a hlavné miesto musí byť rezervované pre neho. Bolo by v poriadku, keby mu ho nerezervovali? Na základe javu, ktorý som v tej chvíli videl na kamere, by asi nebolo v poriadku, keby mu nenechali hlavné miesto – stalo sa z toho pravidlo, nepísané pravidlo. Keď „Budha“ príde, musí mu byť okamžite odovzdané hlavné miesto. Ak tam „Budha“ nie je, hlavné miesto musí zostať prázdne. To sa nazýva postavenie. Správa sa niekto z vás takto a považuje postavenie za vyššie od všetkého ostatného? Čo si môžete všimnúť na scéne, ktorú som práve opísal? Rôzni ľudia pristupujú k postaveniu rôzne. Tí, ktorí milujú pravdu, považujú svoje postavenie za povinnosť a v srdci si vážia Božie poverenie. Prijímajú svoju povinnosť, nepresadzujú však svoje postavenie. Niektorí ľudia vnímajú postavenie ako príťaž, veria, že je to dodatočné bremeno, ktoré im prináša tlak, obmedzenia a dokonca problémy. Avšak tí, ktorí postavenie uctievajú, k nemu pristupujú ako k úradu a vždy si užívajú jeho výhody. Bez postavenia nemôžu žiť. Keď ho dosiahnu, sú ochotní obetovať preň všetko vrátane svojho života a sebaúcty – sú preň dokonca ochotní predať svoje telo. Nie je to podlé? (Je.) Toto sa nazýva podlosť. Čím je postavenie v ich očiach? Je cestou a prostriedkom, ako sa dostať na vrchol, a metódou na zmenu ich identity, osudu a hodnoty medzi ľuďmi. Preto si postavenie veľmi cenia. Keď ho dosiahnu a ľudia ich počúvajú, poslúchajú ich, hovejú im a vo všetkom sa im vtierajú do priazne, namiesto toho, aby boli z toho všetkého znechutení, nachádzajú v tom extrémne potešenie. Presne ako ten vodca, ktorý si sadol do stredu – mal také uvoľnené a nenútené držanie tela a vyžarovalo z neho také nesmierne potešenie a pôžitok. Nie je to podlé? Ak si človek obzvlášť užíva všetky pocity nadradenosti a všetky výhody, ktoré postavenie prináša, a obzvlášť sa o tieto veci usiluje a má ich v láske, pričom sa ich nechce vzdať, potom je ten človek extrémne podlý. Prečo hovorím, že je extrémne podlý? Pokiaľ ide o tých, ktorí sa zaliečajú, hovoria príjemné slová a skladajú komplimenty ľuďom s postavením, čo vlastne hovoria? Vyslovujú falošné slová, nehanebné slová, odporné a nechutné slová a slová klamstva, a dokonca aj veci, ktoré sú urážajúce pre uši. Povedzme napríklad, že niekto s postavením má syna, ktorý je skutočne dosť škaredý, má špicatú tvár a opičie líca – povedia o ňom títo lichotníci, že je škaredý? Čo povedia? (Je naozaj fešák.) Stačí im povedať len to, že „je naozaj fešák“? Musia povedať niečo odporné, napríklad: „Má plné čelo a širokú, okrúhlu čeľusť. Jeho tvár je tvárou niekoho, kto bude v budúcnosti bohatý a dosiahne vysoké postavenie!“ Aj keď je jasné, že to tak nie je, stále sa odvažujú otvorene vyslovovať tieto klamstvá. Keď to ten úradník počuje, cíti sa polichotene, rád počúva tieto veci – užíva si ich počúvanie. Ako veľmi ich rád počúva? Keby pred ním nikto nehovoril tieto pokrytecké slová, zaliečavé slová a slová klamstva, keby nikto nehovoril žiadne falošné a nechutné slová, aby ho potešil a ulahodil mu, život by mu pripadal nezaujímavý. Nie je to podlé? (Je.) To je extrémne podlé. Keď sami klamú, už z toho dosť napína, ale tiež si užívajú, keď sa okolo nich ako roj smradľavých múch točia iní klamári, a nikdy ich to neomrzí. Milujú každého, kto to vie so slovami, kto je dobrý v lichotení a vtieraní sa do priazne a kto hovorí okľukou – držia si týchto ľudí blízko pri sebe a dosadzujú ich na dôležité pozície. Nie sú takíto vodcovia v nebezpečenstve? Akú prácu môžu urobiť? Neskončila by cirkev, keby sa ocitla pod ich kontrolou? Mohla by mať ešte dielo Ducha Svätého?

Počul som, že niektorí vodcovia si radi zajedia. Keď bývali s bratmi a sestrami, ktorí nevedeli dobre variť a nepripravovali dobré jedlá, našli si hostiteľa, ktorý sa im vedel podlizovať a lichotiť im a ktorý každý deň špeciálne pre nich pripravoval chutné jedlá. Každý deň títo vodcovia jedli a pili do sýtosti a hovorili: „Vďaka bohu, každý deň si môžeme užívať božiu hostinu. Toto je skutočne božia milosť!“ Takíto ľudia sú v nebezpečenstve. Aj keď ešte nie sú antikristami, ich správanie už odhalilo, že majú antikristovu prirodzenosť-podstatu a podlú povahu, ako aj to, že momentálne kráčajú po ceste antikrista. To, či sa môžu stať antikristami, alebo či sú antikristami, závisí od cesty, ktorú si neskôr zvolia. Je celkom zrejmé, že v tejto chvíli kráčajú po ceste antikrista a že ich povaha-podstata sa zhoduje s povahou-podstatou antikrista, a to preto, lebo majú radi negatívne veci a nemajú radi tie, ktoré sú pozitívne. Opovrhujú pozitívnymi vecami, v srdci ich odsudzujú a odmietajú. Čo prijímajú? Dvojakosť, klamstvá a všetko, čo súvisí s negatívnymi vecami. Keď prídem na určité miesto, niektorí ľudia hovoria: „Nevyzeráš dobre; odpočiň si na chvíľu.“ Či sa cítim dobre alebo nie a kedy si potrebujem odpočinúť, to viem Ja Sám. Nemusíš sa hrať na múdreho a nemusíš sa predvádzať, aký si bystrý. Neprijímam to; bridí sa Mi to. Akých ľudí mám rád? Takých, ktorí dokážu pohotovo hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď sa niečo stane, a povedať Mi, čo si myslia. Ja s tebou hovorím v duchovnom spoločenstve, aby som vyriešil tvoje ťažkosti, a ty sa Mi tak môžeš viac priblížiť. Nezaoberaj sa vtieraním sa do Mojej priazne a snahou zapáčiť sa Mi – to je strašne odporné! Takíto ľudia by sa mali odo Mňa držať ďalej, pretože ich považujem za odporných. Charakterizujem ťa ako otravnú muchu alebo škodcu. Drž sa ďalej! Niektorí ľudia hovoria: „Nepotrebuješ mať po Svojom boku niekoho, kto by Ti slúžil?“ Podľa tvojho názoru by v súlade s Mojou identitou a postavením malo existovať nejaké zodpovedajúce zaobchádzanie a služba. Ale Ja to nepotrebujem. Nesmieš robiť tieto veci, rozumieš? Cítim voči týmto veciam averziu a odpor. Ak máš v srdci úprimnú túžbu brať na Mňa ohľad a starať sa o Mňa, existuje veľa vhodných spôsobov, ako to robiť. Napríklad, ak ti poviem, aby si niečo urobil, poslušne to vykonáš, a keď narazíš na ťažkosti, môžeš ich so Mnou pohotovo prediskutovať. Nech však robíš čokoľvek, nenapodobňuj spôsob, akým sa neverci vtierajú do priazne ľuďom, ktorí zastávajú úrad, a vyslovujú množstvo pekne znejúcich lichôtok – Ja ich počúvam nerád. Je jasné, že nie som vysoký, a predsa silou-mocou tvrdíš: „Možno nie Si vysoký, ale Si vyšší ako my.“ Nerád to počúvam, takže čokoľvek robíš, nehovor Mi to; hovoríš to nesprávnej osobe. Antikristi radi počúvajú slová tohto druhu. Napríklad sa pýtajú bratov a sestier pod sebou: „Vyzerám byť tučný?“ A niektorí ľudia povedia: „Aj keď si tučný, vyzeráš lepšie ako my.“ „Som teda chudý?“ „Aj keď si chudý, vyzeráš úžasne. Či tak alebo tak, si ako model; všetko ti pristane.“ Keď to antikristi počujú, sú nadšení a považujú ťa za svojho druha a spojenca. Všetky tieto veci, ktoré majú antikristi radi, sú odporné a podlé – ako inak by mohli byť nazvaní, ak nie podlými? Milujú antikristi prvky normálnej ľudskej prirodzenosti, ako sú svedomie, rozum, zmysel pre hanbu a dôstojnosť, ako aj rozlišovanie medzi dobrom a zlom, čiernym a bielym a správnym a nesprávnym, medzi inými vecami v normálnej ľudskej prirodzenosti? Milujú antikristi ľudí so zmyslom pre hanbu? Milujú ľudí s dôstojnosťou? Milujú tých, ktorí nepoznajú hanbu, ktorí dokážu hovoriť presladeným spôsobom bez akejkoľvek sebareflexie a bez toho, aby sa cítili zahanbene. Nechýba im zmysel pre hanbu? Čím sú tvoje slová presladenejšie, tým sú šťastnejší. Keď sa pozrieme na to, čo antikristi uprednostňujú a na ich postoje k rôznym veciam, ako aj na ich voľby a orientácie, je zrejmé, že ich podlosť nepozná hraníc. Zabudnite na tých, ktorí rozumejú pravde – dokonca ani ľudia s čo i len štipkou zmyslu pre spravodlivosť v spoločnosti neuznávajú takéto správanie. Vidíš, niektorí ľudia v úradníckych kruhoch sa zúfalo vtierajú do priazne tým, ktorí zastávajú úrad. Dajú tým v úrade všetko, čo potrebujú, dokonca sa vzdajú vlastných manželiek – nechýba im vari dôstojnosť? (Chýba.) Okrem toho niektorí úradníci nadväzujú vzťahy s osobami rovnakého pohlavia a niektorí ľudia rovnakého pohlavia ako títo úradníci sa s nimi intímne zblížia, aj keď to osobne nechcú. Mohli by ste vy robiť také veci? (Nie, nemohli.) Oni by ich však robiť mohli. Nemajú žiadne morálne zábrany, žiadny zmysel pre hanbu, žiadne uvedomenie si svedomia ani rozumnosť – preto robia tieto veci. Ty by si nedokázal ani len vysloviť to, čo hovoria oni, ak by si to mal predniesť ako repliky v hre; títo ľudia sú ešte presladenejší ako herci na javisku. Čo myslím pod pojmom herci na javisku? Myslím tých, ktorým neprekáža a ani brvou nepohnú, keď ich niekto vidí alebo za nimi príde, keď sú úplne nahí. Takíto ľudia sa nazývajú herci na javisku. Títo pochlebovači so svojimi nechutnými a odpudzujúcimi slovami a záľubou v podlých veciach sú teda ešte horší ako tí herci na javisku. Tí druhí predávajú len svoje telá, ale čo predáva táto banda podlých ľudí známych ako antikristi? Predávajú svoje duše. Je to tlupa zlých démonov, ktorých nemožno vykúpiť. Preto hovoriť o pravde týmto ľuďom je ako hádzať perly sviniam – je nemožné, aby milovali pravdu. Takto pristupujú k postaveniu, užívajúc si rôzne pocity nadradenosti a iné dobré pocity, ktoré s ním prichádzajú. Aké sú tie rôzne pocity, ktoré pramenia z tohto pôžitku? Sú to pozitívne alebo negatívne veci? Všetko sú to negatívne veci. Keď získajú postavenie, očakávajú, že si budú užívať, ako im ľudia lichotia, uspokojujú ich potreby a nadbiehajú ich záujmom. Chcú si tiež užívať špeciálne zaobchádzanie – ich jedlo, ubytovanie a veci, ktoré používajú, musia byť výnimočné a vo všetkom sa musia líšiť od ostatných. Naozaj sa tvoje fyzické telo nejako líši od tiel ostatných? Len čo si antikristi zabezpečia postavenie, veria, že sú vznešení a výnimoční, akoby už na zemi nebolo miesta, kam by sa zmestili – musia sedieť na tróne a ľudia im musia prinášať obety. Nie je to tak? Povedzte Mi, sú toto myšlienky, ktorými sa zvyčajne zaoberajú normálni ľudia? Bez ohľadu na to, či majú postavenie alebo nie, normálni ľudia môžu po ňom do určitej miery túžiť a dychtiť, ale pretože majú zmysel pre hanbu, svedomie a rozumnosť a navyše teraz už trochu rozumejú pravde, ich lipnutie na postavení sa zmenšuje a vytráca. Okrem toho môžu prikladať menší význam výhodám, ktoré s postavením prichádzajú, a ak dokážu tieto výhody považovať za nepodstatné, môžu tiež cítiť odpor k lichoteniu a sladkým rečiam iných ľudí, k pätolizačstvu a inému podobnému správaniu a môžu sa od takýchto vecí dištancovať alebo sa im dokonca obrátiť chrbtom a zanechať ich. Môžu však tieto veci zanechať alebo sa ich vzdať antikristi? Rozhodne nie. Ak ich požiadaš, aby sa ich vzdali, je to, akoby si im siahol na život. Prečo by inak niektorí ľudia hovorili: „Už nebudem veriť, nebudem ďalej žiť, život nestojí za nič,“ len čo prídu o svoje postavenie? Nie je v tom niečo? Prečo je pre nich postavenie také dôležité? Nemôžu žiť pokojný a obyčajný život; musia mať postavenie, musia stáť nad masami a vyhrievať sa v úcte, uctievaní a vyvyšovaní zo strany iných, ako aj v klamstvách určených na to, aby im nadbiehali, zavádzali ich a lichotili im. Chcú sa týmto veciam oddávať. Hovejú si ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou ochotne v takýchto veciach? Určite nie; cítia sa z nich nepokojne. Prečo si antikristi radi užívajú tieto veci? Je to preto, lebo majú v sebe satanské povahy. Iba tí, ktorí sú satanovho druhu, sa usilujú o tieto veci a majú takéto požiadavky. Normálni ľudia si možno tieto veci chvíľu užívajú, ale časom zistia, že sú nezmyselné a dokonca otravné, a potom sa od nich všetkých držia ďalej. Niektorí ľudia sa ich však tvrdohlavo odmietajú vzdať. Prečo sa napríklad niektoré filmové hviezdy nikdy nestiahnu z filmového sveta, hoci už majú svoje roky? Je to preto, že bez tej žiary, bez ľudí, ktorí ich obklopujú, im život pripadá fádny. Cítia, že obloha nie je taká modrá, že ich život nemá smer a že sa stal nezmyselným a bezcenným. Cítia, že celý ich život sa stáva pochmúrnym, a tak sa musia vrátiť do filmového priemyslu, aby znovu prežili pocit, že sú hviezdami. Antikristi majú rovnakú vlastnosť ako oni: majú rovnako podlú povahu a podstatu. Keď antikristi získajú postavenie, všade sa ním vystatujú, dokonca preberajú autoritársku úlohu vo svojich domovoch a nútia členov rodiny, aby ich poslúchali. Antikristi majú podlú povahu a podstatu a k postaveniu pristupujú s osobitnou náklonnosťou, pričom robia všetko pre to, aby ho vystavili na obdiv a vystatovali sa ním. Čo nám to ukazuje? Majú títo ľudia zmysel pre hanbu? Nemajú. Získajú postavenie a myslia si, že ich identita sa zmenila a že sa zmenil dokonca aj ich vzťah s rodičmi. Nie je tu nejaký problém? Je to zvrátené! To, že môžu mať takýto postoj k postaveniu, je jedným z dôkazov, ktoré odhaľujú ich podlú podstatu.

Boh je Stvoriteľ a Jeho identita a postavenie sú najvyššie. Boh má autoritu, múdrosť a moc a má svoju vlastnú povahu a svoje vlastníctvo a bytie. Vie niekto, koľko rokov Boh koná dielo uprostred ľudstva a všetkého? Konkrétny počet rokov, počas ktorých Boh až doposiaľ konal dielo a riadil celé ľudstvo, nie je známy; nikto nemôže uviesť presné číslo a Boh o týchto veciach ľudstvo neinformuje. Keby však niečo také urobil satan, pochválil by sa tým? Rozhodne áno. Chce sa predvádzať, aby zavádzal viac ľudí a aby si viac ľudí uvedomilo jeho zásluhy. Prečo Boh o týchto veciach nehovorí? V Jeho podstate je aspekt pokory a skrytosti. Čo je opakom toho byť pokorný a skrytý? Je to byť arogantný a predvádzať sa. Bez ohľadu na to, aké veľké dielo Boh koná, hovorí ľuďom len to, čo dokážu pochopiť a čomu dokážu porozumieť, a uspokojí sa s tým, že im umožní získať poznanie, spoznať Jeho podstatu prostredníctvom diela, ktoré koná. Aký úžitok to ľuďom prináša? Aký výsledok sa tým dosahuje? Je to tak, že ľudia musia vedieť tieto veci, aby mohli uctievať Boha? V skutočnosti to tak nie je. To, že ľudia sú schopní uctievať Boha, je konečný objektívny výsledok, ale aký je Boží pôvodný úmysel v tom, že umožňuje ľuďom spoznať tieto veci? Je to preto, aby sa po tom, čo o nich získajú poznanie, po tom, čo porozumejú tomu, ako Boh riadi ľudstvo a ako má nad ľudstvom zvrchovanosť a usporadúva ho, dokázali podriadiť Božej zvrchovanosti, aby už nekládli márny odpor a nezišli z cesty – takto budú ľudia trpieť oveľa menej. Tým, že budeš žiť prirodzene a existovať v súlade s cestami a zákonmi, ktoré Boh poskytuje, a podľa Jeho požiadaviek a princípov, ktoré dáva, už viac nepadneš do satanových pazúrov, ani nebudeš druhýkrát skazený a pošliapaný. Namiesto toho budeš žiť navždy v rámci pravidiel stanovených Bohom, žiť s ľudskou podobou a ako stvorená bytosť a prijímať Božiu starostlivosť a ochranu. Toto je pôvodný úmysel a účel Božieho diela. Takže, ak sa pozrieme na nesmierne dielo, ktoré Boh vykonal, vystatoval sa ním niekedy? Povedal niekedy ľuďom, čo urobil? Nikdy. Mnohí ľudia nevedia, čo Boh urobil ani aké druhy vecí Boh urobil a aké nie. V skutočnosti Boh urobil veľmi veľa, nikdy však tieto veci ľudstvu neoznámil. Boh ich ľudstvu neoznamuje; všetko, čo musíš urobiť, je mať jasno v tom, čo by si mal vedieť. V budúcnosti bude ľudstvo schopné normálne existovať na zemi a prijímať Božie vedenie, a keď Boh príde medzi ľudstvo, ľudia budú môcť mať s Bohom normálny kontakt, budú Ho môcť prijať, uctievať Ho, počúvať Jeho slová a už nebudú kráčať so satanom. Takto sa na zemi objaví Božie kráľovstvo a na zemi bude skupina ľudí schopných uctievať Ho, skupina ľudí, ktorí dokážu počúvať Jeho slová a uvádzať ich do praxe. Božie dielo tak bude dokončené; stačí dosiahnuť tento výsledok. Keď teda Boh robí čokoľvek, ak tomu nerozumieš alebo si to neuvedomuješ, Boh ti to nebude vysvetľovať. Prečo to nevysvetľuje? Nie je to potrebné. Je veľa vecí, ktorým nerozumieš, a Boh ti nepovie určité tajomstvá, aby ti dal spoznať tieto veci alebo porozumieť Jeho identite a podstate či porozumieť Jeho moci. Boh toto dielo nekoná. Na čo sa Boh momentálne zameriava? Zameriava sa na to, aby ľudia porozumeli pravde. Len čo porozumieš pravde, spoznáš Boha, budeš mať základ pre svoj život a budeš sa môcť v budúcnosti podriadiť Bohu a uctievať Ho, a takisto budeš schopný rozlíšiť a zanechať satana, pričom ťa už nebude zavádzať ani ho nebudeš nasledovať – vtedy je Jeho dielo dokončené. Čo sa týka tých tajomstiev, ľudstvo bude mať v budúcnosti príležitosť im porozumieť, tajomstvá Božích činov sú však neuveriteľne rozsiahle a aj keby ti ich Boh prejavil, neznamená to nevyhnutne, že im porozumieš. Aj keby si s nimi prišiel do kontaktu, možno ich nebudeš schopný pochopiť alebo uchopiť. Prečo je to tak? Je to preto, že existuje vzdialenosť medzi stvorenými bytosťami a Bohom, medzi ľudskými myšlienkami a Božími zámermi. Napríklad možno vieš, že dúha je znakom zmluvy medzi Bohom a ľudstvom, vieš však, ako dúha vzniká? Keby ti Boh toto tajomstvo vysvetlil, rozumel by si tomu? Nerozumel, takže ti to Boh nehovorí. Bolo by pre teba zaťažujúce, keby to urobil, pretože by si to musel študovať a analyzovať, čo by ti spôsobilo problémy. Preto Boh o tajomstvách veľa nehovorí. Ale môže človek, ktorý je zo satana, mlčať, ak o týchto tajomstvách vie? Rozhodne nie. V tom sa ich podstata líši. Vysvetľuje Boh tie mnohé veci, ktoré roky prejavuje ľudstvu, ale ktorým ľudia nikdy nemôžu porozumieť? Robí nadprirodzené veci? Nie, nerobí. Ľudstvo je stvorené Bohom a On vie, koľko toho ľudia dokážu pochopiť a do akej miery tomu dokážu porozumieť. Ľudia majú tieto veci priamo pred očami, ale ak nie je potrebné, aby im rozumeli, nie je potrebné ich osvecovať ani im tieto veci vnucovať a spôsobiť, aby sa pre nich stali bremenom, takže Boh takto nekoná. Preto existujú princípy Božieho konania. Jeho prístup k ľudstvu je založený na opatrovaní, ohľaduplnosti a láske. Boh chce pre ľudí to najlepšie – to je zdroj a pôvodný úmysel všetkých Božích činov. Na druhej strane sa satan predvádza, vnucuje ľuďom veci, núti ich, aby ho uctievali a nechali sa ním zavádzať, a vedie ich k tomu, aby sa stali skazenými, takže sa postupne menia na živých diablov a smerujú k zničeniu. Ak však veríš v Boha, ak rozumieš pravde a získaš ju, potom môžeš uniknúť spod satanovho vplyvu a dosiahnuť spásu – nebudeš čeliť výsledku, ktorým je zničenie. Satan neznesie, keď vidí, že sa ľudia majú dobre, a je mu jedno, či ľudia žijú alebo zomierajú; záleží mu len na sebe, na vlastnom prospechu a vlastnom potešení a nemá žiadnu lásku, žiadne milosrdenstvo a už vôbec žiadnu zhovievavosť či tolerantnosť. Satan tieto vlastnosti nemá; iba Boh vlastní tieto pozitívne veci. Boh vykonal na ľuďoch značné množstvo diela, ale hovoril o tom niekedy? Vysvetľoval to niekedy? Vyhlasoval to niekedy? Nie, nevyhlasoval. Bez ohľadu na to, ako nesprávne ľudia Boha chápu, On nič nevysvetľuje. Z Božieho pohľadu, či máš šesťdesiat alebo osemdesiat rokov, tvoje chápanie Boha je veľmi obmedzené a na základe toho, ako málo vieš, si stále dieťa. Boh ti to nezazlieva; si stále nezrelé dieťa. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia možno žijú už mnoho rokov a ich telo vykazuje známky starnutia, ich chápanie Boha je stále veľmi detinské a povrchné. Boh ti to nezazlieva – ak nerozumieš, tak nerozumieš. To je tvoja kvalita a tvoja kapacita a nedá sa to zmeniť. Boh ti nebude nič vnucovať. Boh vyžaduje, aby ľudia o Ňom svedčili, ale svedčil On sám o sebe? (Nie.) Na druhej strane sa satan bojí, že ľudia sa nedozvedia ani o tej najmenšej veci, ktorú urobí. Antikristi sú takí istí: Vychvaľujú sa pred všetkými každou maličkosťou, ktorú urobia. Keď ich počúvaš, zdá sa, že svedčia o Bohu – ale ak počúvaš pozorne, zistíš, že nesvedčia o Bohu, ale sa predvádzajú a vyvyšujú. Úmysel a podstata toho, čo hovoria, je súperenie s Bohom o Jeho vyvolený ľud a o postavenie. Boh je pokorný a skrytý a satan sa vystatuje. Je v tom rozdiel? Predvádzanie sa verzus pokora a skrytosť: čo z toho sú pozitívne veci? (Pokora a skrytosť.) Dal by sa satan opísať ako pokorný? (Nie.) Prečo? Súdiac podľa jeho podlej prirodzenosti-podstaty, je to bezcenný odpad; pre satana by bolo nenormálne, keby sa nevystatoval. Ako by mohol byť satan nazvaný „pokorným“? Slovo „pokora“ sa vzťahuje na Boha. Božia identita, podstata a povaha sú vznešené a ctihodné, ale On sa nikdy nepredvádza. Boh je pokorný a skrytý, takže ľudia nevidia, čo urobil. Boh takto jednoducho koná dielo v skrytosti a ľudstvo je neustále zaopatrované, vyživované a vedené – všetko z toho usporadúva Boh. Nie je to skrytosť a pokora, že Boh tieto veci nikdy nevyhlasuje, nikdy ich nespomína? Boh je pokorný práve preto, že je schopný robiť tieto veci, ale nikdy ich nespomína ani nevyhlasuje a neháda sa o nich s ľuďmi. Aké máš právo hovoriť o pokore, keď nie si schopný takých vecí? Neurobil si žiadnu z tých vecí, a predsa trváš na tom, že si za ne budeš pripisovať zásluhy – to sa nazýva bezostyšnosť. Boh vedie ľudstvo, vykonáva také veľké dielo a vládne nad celým vesmírom. Jeho autorita a moc sú také obrovské, a predsa nikdy nepovedal: „Moja moc je mimoriadna.“ Zostáva skrytý medzi všetkým, vládne nad všetkým, vyživuje a zaopatruje ľudstvo, čím umožňuje celému ľudstvu pretrvať z generácie na generáciu. Vezmi si napríklad vzduch a slnečné svetlo alebo všetky materiálne veci potrebné pre ľudskú existenciu na zemi – všetky prúdia bez prestania. Niet pochýb o tom, že Boh zaopatruje človeka. Keby satan urobil niečo dobré, mlčal by o tom a zostal by neospievaným hrdinom? Nikdy. Je to ako s niektorými antikristami v cirkvi, ktorí predtým vykonávali nebezpečnú prácu, ktorí zanechali veci a znášali utrpenie, ktorí možno dokonca išli do väzenia; sú aj takí, ktorí kedysi prispeli k jednej stránke práce Božieho domu. Nikdy na tieto veci nezabúdajú, myslia si, že si za ne zaslúžia celoživotné zásluhy, myslia si, že toto je ich celoživotný kapitál. Práve to ukazuje, akí sú ľudia malí! Ľudia sú naozaj malí a satan je bezostyšný.

Povedzte Mi, keby mali antikristi rovnaké postavenie ako Boh, čo by museli jedávať a nosiť? Museli by jedávať najlepšie jedlá a nosiť najlepšie značky, však? Pokiaľ teda ide o ich požiadavky na materiálne veci, povedzte Mi, nemajú určité špecifikácie? Keď niekam idú, musia letieť lietadlom. Keď tam dorazia, môžu ich obyčajní bratia a sestry hostiť u seba doma? Aj keby mohli, tí antikristi u nich nezostanú – musia bývať v luxusnom hoteli. Nie sú antikristi veľmi nároční, pokiaľ ide o ich špecifikácie? Čo sa týka pocty, pôžitku a márnivosti, ktoré by im postavenie prinieslo, dokážu sa týchto vecí vzdať? Pokiaľ majú vhodné podmienky a príležitosti, berú tieto veci plnými hrsťami a užívajú si ich. Aké sú ich princípy? Pokiaľ majú postavenie, môžu sa dostať k peniazom a nosiť značkové oblečenie a doplnky. Nechcú nosiť obyčajné veci; musia sa obliekať do známych značiek. Ich kravaty, obleky, košele, manžetové gombíky, zlaté náhrdelníky a opasky – všetko je značkové. To nie je dobré znamenie a netrpia kvôli tomu bratia a sestry? Peniaze, ktoré bratia a sestry obetujú, používajú títo antikristi na nákup značkového tovaru. Nie je toto veľké zlo, ktoré spáchali? Nie je to spôsobené ich podlosťou? Toto sú veci, ktoré dokážu robiť. Bol jeden človek, ktorý, keď prvýkrát prevzal vodcovskú úlohu, sa obliekal skromne a mal len tri až päť súprav oblečenia, ktoré nebolo značkové ani luxusné. Po niekoľkých rokoch vo vedení bol prepustený, pretože nevykonával žiadnu skutočnú prácu. Keď odchádzal, odviezol si plné auto vecí: značkové oblečenie, tašky, všelijaké pekné veci. Ako vodca nezarábal žiadne peniaze, tak odkiaľ sa to všetko vzalo? Prinieslo mu ich jeho postavenie. Keby odmietol, keď mu ostatní kupovali tieto veci, trvali by bratia a sestry stále na tom, že mu ich kúpia? Došlo by k niečomu takému? Keby tieto veci nechcel, bratia a sestry by mu ich nekúpili. V čom je tu problém? Násilne a chamtivo sa týchto statkov zmocňoval. V istom ohľade vydieral bratov a sestry a v inom si tie veci aktívne kupoval sám. Navyše nechal bratov a sestry, aby mu ich kupovali, a ak niekto odmietol, trýznil ho a robil mu problémy. Všetky tieto dôvody zohrávajú úlohu. Nakoniec získal „bohatú úrodu“ a zbohatol. Závidíte takémuto vodcovi? Keby ste mali príležitosť, mohli by ste aj vy získať takéto bohatstvo? Poviem ti, že nie je dobré takto zbohatnúť – má to následky! Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami, obávajú sa, že sa im tieto veci stanú. Myslia si, že pokušenia by boli príliš veľké, že by bolo ťažké sa im vyhnúť alebo ich zvládnuť a že by bolo ľahké im podľahnúť. Niektorým ľuďom je to však jedno a myslia si: „To je normálne. Kto nastúpi do funkcie bez toho, aby si užíval takéto veci? Prečo inak vôbec vziať funkciu? O to predsa ide!“ Aký je to hlas? Je to hlas antikristov a títo ľudia sú v nebezpečenstve.

Konám dielo už takmer tridsať rokov. Vynútil som si niekedy od niekoho niečo? Napríklad, ak som videl, že niekto nosí pekné šperky, vynútil som si ich od neho tým, že som mu poslal odkaz ako: „Daj Mi svoje šperky; nepristanú ti. Zlaté a strieborné šperky sú určené pre ľudí s postavením a tí bez postavenia by ich nosiť nemali?“ Stalo sa to niekedy? Nestalo. Dokonca aj keď mali niektorí bratia a sestry trochu peňazí a kúpili Mi koženú bundu alebo niečo podobné, vždy som to vrátil. Nebolo to preto, že by sa Mi to nepáčilo; jednoducho som pre také veci nemal využitie. Neskôr som o tom premýšľal: „Ako by som mal s týmito vecami vhodne naložiť? Čo mám urobiť, aby sa ľudia, ktorí ich kúpili, necítili dotknutí?“ Vzal som tieto veci do cirkvi, aby ich bratia a sestry mohli rozdeliť podľa princípov. Ak bol niekto ochotný kúpiť cenné predmety, cirkev by ich predala za zľavnenú cenu. Nešlo o zarábanie peňazí; išlo o to, aby sa veci riešili spôsobom, ktorý by vyhovoval obom stranám. Nikto by tieto veci nemal dostať zadarmo, pretože pôvodne neboli určené pre teba. Počet týchto položiek bol obmedzený a nedali sa rozdeliť rovnomerne medzi všetkých a nebolo vhodné, aby ich niekto dostal ako dar. Preto jedinou možnosťou bolo, aby si ich tí, ktorí mali peniaze a boli ochotní ich kúpiť, jednoducho kúpili. Boli určite lacnejšie ako to, čo sa predávalo na trhu, takže to bola láskavosť od Božieho domu. Mal som právo robiť veci takýmto spôsobom. To preto, že keď Mi bolo niečo dané, stalo sa to Mojím a mal som právo naložiť s tým, ako som uznal za vhodné. Už to nemalo nič spoločné s osobou, ktorá to pôvodne kúpila. Tým, že som záležitosti riešil takto, som už bral ohľad na hrdosť tej osoby. Nemali byť žiadne námietky, keďže tento prístup bol úplne primeraný. Mnohí bratia a sestry Mi kúpili veci. Nepoveril som ich, aby Mi kupovali veci, nieto ešte aby som od nich vyžadoval, aby to robili. Robili to zo srdca, čo som ocenil, bolo však veľa vecí, ktoré som nemohol prijať, pretože som ich nepotreboval. Toto je praktická záležitosť. Je to, čo som povedal, primerané? (Áno.) Bolo aj Moje riešenie primerané? (Áno.) Našli sa aj bratia a sestry, ktorí vedeli, že som citlivý na chlad a nejedávam studené jedlá, tak Mi kúpili nejaké lieky na „studený žalúdok“. Po ich užití som sa však necítil príliš dobre – Moje telo takéto experimenty neznesie, existuje teda veľa liekov, pri ktorých musím byť opatrný. Musíte to pochopiť. Niektorí bratia a sestry kúpili aj nejaké výživové doplnky, ako napríklad horský ženšen, červený ženšen a iné druhy posilňujúcich prostriedkov. Nemohol som užiť žiadny z nich. Prečo? Pretože Mi nevyhovovali. Nebolo to tak, že by som pohŕdal tým, čo Mi bratia a sestry kúpili, alebo tým, odkiaľ to kúpili; jednoducho som ich nemohol užívať; nebol som schopný ich užívať. Nie všetky dobré veci sú vhodné pre každého. Existuje veľa dobrých vecí, a ak si vezmeš niečo dobré a spôsobí to nepriaznivú alebo alergickú reakciu, potom to pre teba nie je dobrá vec. Ako by sa to teda malo riešiť? Najlepšie je nechať to užívať tým, pre ktorých je to vhodné. Preto vám poviem, že bez ohľadu na to, kto míňa peniaze na to, aby Mi kúpil veci, pamätajte na tieto slová – nekupujte ich. Ak budem niečo potrebovať, poviem ti to priamo a nebudem pritom taký zdvorilý. Rozumieš? Ale keď Mi prinesiete tieto veci a Ja poviem, že ich nepotrebujem alebo že sa nehodia, nerobím to len zo slušnosti. Nie je to falošné ani pokrytecké. Všetko, čo hovorím, je skutočné; všetko je to pravda. Prosím, nečítajte medzi riadkami, keď hovorím. Keď vravím, že to nepotrebujem, znamená to, že to nepotrebujem. Keď hovorím, že to nemôžem užívať, znamená to, že to nemôžem užívať. Čokoľvek robíte, nemárnite čas premýšľaním o kúpe vecí ani nemíňajte zbytočne peniaze. Nemysli si, že všetky dobré veci by sa mali dávať Bohu – vieš vôbec, či ich potrebujem alebo nepotrebujem? Ak Mi ich netreba, nekúpil si ich zbytočne? Ak si Mi naozaj chcel niečo kúpiť, tak ti poviem – nekupuj Mi nič. Ak povieš, že si to pre Mňa kúpil na to, aby som sa podelil so všetkými, tak dobre, môžem to posunúť ďalej. Pokiaľ ide o to, ako zaobchádzam s takýmito vecami a ako zaobchádzam s materiálnymi statkami, ktoré prináša postavenie a pozícia, toto je Môj postoj. Zaobchádzajú antikristi s týmito záležitosťami rovnako? (Nie.) Po prvé, určite nič neodmietnu – čím viac, tým lepšie. Bez ohľadu na to, kto im posiela dary alebo o aké dary ide, prijímajú ich. Po druhé, nepochybne si od ľudí vynucujú určité veci, a nakoniec, niektoré veci si berú pre seba. Toto je to, čo hľadajú a čo chcú; je to to, čo im prináša postavenie, o ktoré sa usilujú.

Pokiaľ ide o podlú podstatu antikristov, dokážete na základe nášho duchovného spoločenstva minule aj dnes prísť s jednovetovým zhrnutím, ktoré odhaľuje túto podlú podstatu? Najväčšou charakteristikou podlosti antikristov je toto: odsudzujú všetko pozitívne, všetko spravodlivé a v súlade s pravdou a všetko, čo sa medzi ľudstvom považuje za krásne. Tieto veci nenávidia a majú k nim odpor. Naopak, všetko negatívne a všetko, čo ľudia so svedomím, rozumom a zmyslom pre spravodlivosť odsudzujú a čím pohŕdajú, je presne to, z čoho majú antikristi potešenie. To sú veci, o ktoré sa usilujú a ktoré majú v láske. Existuje aj ďalšia veta, ktorá to môže zhrnúť: antikristi nenávidia všetko pozitívne, čo pochádza od Boha, a nenávidia to, čo Boh miluje, miesto toho milujú presne tie veci, ktoré sa Bohu hnusia a ktoré odsudzuje. To je podlosť antikristov. Aká je hlavná charakteristika tejto podlosti? Spočíva v tom, že majú zvláštnu záľubu vo všetkom škaredom a negatívnom, pričom cítia odpor ku všetkému, čo je krásne, pozitívne a je v súlade s pravdou, a prejavujú voči tomu nepriateľstvo. To je podlosť. Rozumiete, však? Dnešné duchovné spoločenstvo sa týkalo témy „čo antikristi milujú“. Uviedli sme aj niekoľko príkladov, z ktorých niektoré boli typickejšie ako iné, všetky však môžu slúžiť ako dôkaz na vysvetlenie podlej prirodzenosti-podstaty antikristov. Ďalej potom musíte uvažovať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ktoré podlé alebo pozitívne veci vidíte a rozumiete im, ktoré negatívne veci antikristi milujú, ktoré pozitívne veci nenávidia a čomu dokážete porozumieť, ako aj o tom, čo vidíte a zažívate. Antikristi a obyčajní skazení ľudia zdieľajú určité spoločné problémy, čo sa týka ich pováh a podstát, a hoci sa závažnosť týchto spoločných čŕt môže líšiť, podstaty ich pováh sú rovnaké. Cesty, ktorými kráčajú, a ciele, o ktoré sa usilujú, sa takisto môžu líšiť, oni však odhaľujú mnohé rovnaké podstaty skazenej povahy. Preto je odhaľovanie rôznych aspektov podstaty antikristov užitočné pre každého skazeného človeka. Ak Boží vyvolený ľud dokáže rozlíšiť podstatu antikristov, má zaručené, že sa nimi nenechá zaviesť a nebude ich ani uctievať či nasledovať.

7. augusta 2019