Rozbor úskočného, svojvoľného a diktátorského správania antikristov a toho, ako nútia ľudí, aby ich poslúchali

I. Rozbor úskočného správania antikristov

Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o piatom bode prejavov antikristov – zavádzajú a získavajú si ľudí, vyhrážajú sa im a ovládajú ich. Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o šiestom bode – správajú sa úskočne, sú svojvoľní a diktátorskí, nikdy nehovoria s ostatnými v duchovnom spoločenstve a nútia ostatných, aby ich poslúchali. Je medzi týmto a piatym bodom nejaký rozdiel? Pokiaľ ide o povahu, nie je v tom veľký rozdiel; konanie oboch sa týka uchopenia moci a svojvoľného a diktátorského konania. Povahy sú u oboch podlé, arogantné, neoblomné a surové; sú rovnaké. Šiesty bod však zdôrazňuje ďalší výrazný prejav antikristov, a to, že ich konanie je úskočné – to sa týka povahy konania antikristov. Teraz najprv prediskutujme slovo „úskočný“. Je toto slovo na prvý pohľad hanlivé alebo pochvalné? Ak niekto urobí niečo úskočné, je tá vec dobrá alebo zlá? (Zlá.) Ak sa o niekom povie, že koná úskočne, je tento človek dobrý alebo zlý? Je zrejmé, že podľa dojmov a pocitov ľudí je ten, kto koná úskočne, naničhodník. Ak sa niekomu prihodí niečo úskočné, je to dôvod na radosť, alebo mu to naháňa hrôzu? (Naháňa to hrôzu.) Jednoducho to nie je dobrá vec. Skrátka, slovo „úskočný“ je na prvý pohľad hanlivý výraz; či už opisuje samotný čin alebo spôsob konania človeka, nič z toho nie je pozitívne; je to určite negatívne. Teraz si najprv vysvetlime, aké sú prejavy úskočnosti. Prečo sa to nazýva úskočné a nie ľstivé? Aký osobitný význam má v tomto prípade slovo „úskočný“? Úskočnosť je hlbšia ako ľstivosť. Netrvá ľuďom dlhšie a nie je pre nich ťažšie prekuknúť niekoho, kto koná úskočne? (Áno.) Toľkoto je zrejmé. Vysvetlite teda pojem „úskočný“ slovami, ktorým všetci rozumiete. Tu „úskočný“ znamená zákerný a ľstivý a vzťahuje sa na abnormálne správanie. Táto abnormálnosť spočíva v tom, že človek je hlboko skrytý a pre priemerného človeka nepreniknuteľný, takže ten nevidí, čo si takýto človek myslí alebo čo robí. Inými slovami, metódy, motívy a východiská konania tohto typu ľudí sú obzvlášť ťažko pochopiteľné a niekedy je ich správanie aj pokútne a tajnostkárske. Skrátka, existuje výraz, ktorý dokáže opísať skutočný prejav a stav úskočnosti človeka, a to je „nedostatok transparentnosti“, vďaka čomu je pre ostatných nevyspytateľný a nepochopiteľný. Konanie antikristov má túto povahu – to znamená, že keď si uvedomíš a vycítiš, že ich úmysly pri konaní niečoho nie sú priame, považuješ to za dosť desivé, no v krátkodobom horizonte alebo z nejakého dôvodu stále nedokážeš prekuknúť ich motívy a úmysly a len nevedomky cítiš, že ich konanie je úskočné. Prečo v tebe vyvolávajú takýto pocit? Z jedného hľadiska je to preto, že nikto nemôže prísť na koreň tomu, čo hovoria alebo robia. Ďalším dôvodom je, že často hovoria okľukou a zavádzajú ťa, až nakoniec nie si si istý, ktoré z ich výrokov sú pravdivé a ktoré nepravdivé a čo ich slová v skutočnosti znamenajú. Keď klamú, myslíš si, že je to pravda; nevieš, ktorý výrok je pravdivý a ktorý nepravdivý, a často máš pocit, že ťa oklamali a napálili. Prečo vzniká tento pocit? Je to preto, že takíto ľudia nikdy nekonajú transparentne; nevidíš jasne, čo robia alebo čím sú zaneprázdnení, čo v tebe voči nim nevyhnutne vzbudzuje podozrenie. Nakoniec vidíš, že ich povaha je ľstivá, zákerná a tiež podlá. Slovo „úskočný“ je ťažko zrozumiteľné a ľuďom znie dosť nezvyčajne, ale prečo ho vysvetľovať takým jednoduchým slovným spojením ako „nedostatok transparentnosti“? V tomto slovnom spojení je skrytý význam. Aký je tento skrytý význam? Ide o to, že antikristi ti často ukazujú falošný obraz, keď chcú niečo urobiť, a preto je pre teba ťažké prekuknúť ich. Napríklad, ak ťa chce antikrist udrieť na ľavé líce, namieri úder na tvoje pravé líce. Keď uhneš, aby si si ho chránil, úspešne ti vrazí facku na ľavé líce, čím dosiahne svoj cieľ. Toto je úskočnosť a plnosť intríg – každý, kto s ním komunikuje a má s ním do činenia, je zahrnutý v jeho kalkuláciách. Prečo stále kalkuluje? Okrem toho, že chce ovládať ľudí a zaujať miesto v ich srdciach, chce tiež od každého získať výhody. Okrem toho môžeš u takýchto ľudí objaviť aj istý druh podlej povahy: obzvlášť radi využívajú iných alebo využívajú svoje silné stránky na to, aby si uťahovali zo slabostí iných, a majú potešenie z toho, že sa s ľuďmi zahrávajú. To je prejav ich podlosti. V svetskom ponímaní sa takíto ľudia považujú za prefíkaných. Obyčajní ľudia si myslia: „Len starší ľudia môžu byť prefíkaní. Tí mladí nemajú skúsenosti ani svetskú múdrosť, tak ako môžu byť prefíkaní?“ Je tento výrok správny? Nie, nie je. Podlá povaha antikristov nezávisí od veku; s touto povahou sa rodia. Ide len o to, že keď sú mladší a menej skúsení, ich používanie takýchto machinácií môže byť elementárnejšie a menej rafinované. Keď zostarnú, stanú sa nepreniknuteľnými, ako tí starí diabolskí králi, ktorých činy sú dokonale skryté a pre väčšinu ľudí úplne nevyspytateľné.

Práve som podal približné vysvetlenie slova „úskočný“, takže teraz hovorme v duchovnom spoločenstve o konkrétnych stavoch a prejavoch úskočnosti. Nestojí toto za duchovné spoločenstvo? Ak o tom nebudeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, budete ich vedieť rozlíšiť? Dokážete ich prekuknúť? (Nie.) Nie je to tak, že ich vôbec nedokážete rozlíšiť alebo prekuknúť; niekedy budeš mať aj pocit, že konkrétny človek je naozaj prešibaný – taký prešibaný, že nakoniec robíš to, čo chce, aj keď ťa zradil – a že sa pred ním musíš mať na pozore. Takže, aké veci robia antikristi a aké reči a činy, ktoré ukazujú, že robia veci úskočným spôsobom a s podlou povahou, odhaľujú pri zaobchádzaní s bratmi a sestrami a ľuďmi okolo seba? Toto stojí za duchovné spoločenstvo. Keď sa vysvetlí len slovo „úskočný“, ľuďom to vo všeobecnosti pripadá celkom jednoduché; na pochopenie jeho významu pravdepodobne stačí pozrieť sa do slovníka. Ale keď príde na to, ktoré činy, správanie a povahy ľudí sú s týmto slovom spojené a sú konkrétnymi prejavmi a stavmi tohto slova, stáva sa to náročnejším a ťažšie pochopiteľným, však? Najprv sa zamyslite nad ľuďmi alebo konkrétnymi antikristmi, ktorých ste stretli a s ktorými ste prišli do kontaktu. Ktoré ich činy v tebe vyvolali pocit, že povaha tohto činu súvisí s úskočnosťou, alebo ktoré ich každodenné slová, činy a správanie s tým súviseli? (Raz som stretla antikrista, ktorý jasne chcel bojovať o postavenie a byť vodcom, ale bratom a sestrám povedal: „Musíme nahlasovať falošných vodcov a falošných pracovníkov. Len tak môžeme mať dielo ducha svätého. Ak falošných vodcov nebudeme nahlasovať a odhaľovať, nemôžeme získať dielo Ducha Svätého. Musíme povstať, aby sme spoločne chránili prácu cirkvi.“ Konajúc pod zástavou ochrany práce cirkvi hľadal spôsoby, ako získať páky na vodcov a pracovníkov, pričom robil veľký rozruch pre menšie problémy a podnecoval bratov a sestry, aby nahlasovali vodcov a pracovníkov. Jeho cieľom bolo zvrhnúť ich, aby mal sám šancu stať sa vodcom. Mnohí bratia a sestry to nerozlíšili a nechali sa ním zaviesť. Namiesto toho, aby problém rozlíšil na základe princípov, chytil sa nejakých menších problémov a odhalení skazenosti vodcov a pracovníkov, aby ich odsúdil, onálepkoval a zveličil veci, čím uvrhol cirkev do chaosu.) Povedzte Mi, je toto úskočnosť? (Áno.) Presne to je ono. Prečo je to úskočné? Mával zástavou spravodlivosti, aby dosiahol svoje skryté ciele, a zároveň nabádal ostatných, aby konali, zatiaľ čo on sa neukazoval a zostal skrytý, aby pozoroval výsledky. Ak by to vyšlo, tým lepšie, a ak nie, nikto by ho neprekukol, keďže bol hlboko skrytý. Toto je úskočnosť – ide tu o jednu z foriem jej prejavov. Nedovolil by ti spoznať jeho skutočné myšlienky hlboko vo vnútri, a keby si čo i len trochu uhádol, rýchlo by vyrukoval s rôznymi výhovorkami a argumentmi, aby ich zakryl a za každú cenu sa obhájil, zo strachu, že ľudia uvidia pravdu. Zámerne veci komplikoval; to je úskočnosť. Ešte niekto? (Pred niekoľkými rokmi sa v našej cirkvi objavila skupina antikristov a ujala sa kontroly, pričom prácu cirkvi zanechala v neporiadku. Zhora poslali niekoho, aby prácu prevzal, táto skupina antikristov však konala pod zámienkou a tvrdila: „Máme svojich vodcov a neprijímame vodcov preložených z iných miest; prácu zvládneme sami.“ Výsledkom bolo, že mnohí boli zavedení a počúvali antikristov, pričom odmietli prijať vodcu, ktorého zariadili Zhora. Títo antikristi dokonca zadržiavali vodcu poslaného Zhora na jednom mieste, zakazovali mu stýkať sa s bratmi a sestrami a znemožňovali mu zapojiť sa do práce cirkvi alebo akúkoľvek prácu uskutočniť.) Toto bolo od antikristov strašne úskočné – aký bol ich skrytý motív? Chceli ovládnuť cirkev a založiť si vlastné nezávislé kráľovstvo. Toto je úskočné; toto je druh vecí, ktoré robia antikristi.

Aké sú hlavné prejavy toho, že antikristi konajú úskočne? Jedným je nedostatok transparentnosti a ďalším je, že v skrytosti prechovávajú nekalé intrigy. Keby svoje plány a úmysly odhalili každému, podarilo by sa im ich uskutočniť? Určite nie. Prečo ľudia, ktorí používajú úskočné metódy, robia veci takto? Aký je účel týchto činov? Doteraz ste mysleli len na ovládanie cirkvi, niektoré záležitosti však nezahŕňajú ovládanie cirkvi ani ovládanie všetkých. Zavádzanie ľudí v cirkvi alebo v regióne je pomerne veľká vec, takže aký je účel menej závažného správania a činov antikristov v bežných časoch? Deje sa to preto, aby využívali ľudí a prinútili ich vynakladať úsilie na uspokojenie ich záujmov a pre ich vlastné ciele. Zatiaľ čo Boh ovláda ľudí a uplatňuje zvrchovanosť nad ich osudmi, aj antikristi chcú ľuďom diktovať osudy a manipulovať nimi. Ale keby priamo povedali, že ťa chcú zmanipulovať, súhlasil by si s tým? Keby povedali, že ťa chcú komandovať ako otroka, dal by si im na to svoj súhlas? Keby povedali, že sú vodcom a ty ich musíš počúvať, súhlasil by si? Určite by si nesúhlasil. Preto sa musia uchýliť k nejakým nekonvenčným metódam, aby si bol nevedomky využitý; to sa nazýva byť úskočným. Napríklad veľký červený drak funguje úskočným spôsobom a používa zdanlivo legitímne zámienky na zavádzanie ľudí. Ako postupoval pri konfiškácii majetku statkárov a kapitalistov? Stanovil písomne politiku, že všetok majetok presahujúci určitú sumu sa musí odovzdať štátu? Fungovalo by to, keby to vyhlásil otvorene? (Nefungovalo.) Keďže by to nefungovalo, čo urobil? Musel nájsť spôsob, o ktorom by všetci verili, že je správny, aby oprávnene skonfiškoval a zabavil majetok statkárov a kapitalistov. Tým ich zbavil moci, obohatil štát a upevnil svoju vládu. Ako to veľký červený drak urobil? (Útokom na statkárov a prerozdelením pôdy.) Mával zástavami „útoku na statkárov a prerozdeľovania pôdy“ a „rovnosti pre všetkých“ a potom si vymyslel príbehy ako „Bielovlasé dievča“, aby falošne obvinil a odsúdil všetkých statkárov a kapitalistov. Využil silu verejnej mienky a propagandy, aby ľuďom vštepil tieto mylné myšlienky, čím priviedol všetkých neinformovaných k tomu, aby si mysleli, že statkári a kapitalisti sú zlí a nie sú si rovní s pracujúcimi masami, že teraz sú ľudia pánmi svojej vlastnej krajiny, že štát patrí ľudu, že týchto pár jednotlivcov by nemalo vlastniť toľko bohatstva a že by sa im malo skonfiškovať a prerozdeliť medzi všetkých. Podnecovaní takýmito takzvanými dobrými, správnymi a chudobným naklonenými ideológiami a teóriami boli ľudia zavedení a zaslepení a začali bojovať proti miestnym boháčom a útočiť na statkárov a kapitalistov. A aký bol konečný výsledok? Niektorí z týchto statkárov a kapitalistov boli ubití na smrť, ďalší boli zmrzačení a iní zase utiekli ďaleko do cudziny. Skrátka, konečným výsledkom bolo, že veľký červený drak dosiahol svoje. Tieto hlúpe a nevedomé masy boli s použitím takýchto podvodov postupne vedené k dosiahnutiu cieľov, o ktoré sa títo diabli usilovali. Podobne si aj antikristi pri svojom konaní osvojujú takéto úskočné metódy. Napríklad, keď antikrist spolupracuje s niekým vo vedúcej úlohe a vidí, že tento človek má zmysel pre spravodlivosť, rozumie pravde a dokáže ho rozlíšiť, začne sa cítiť neisto: „Mohol by ma tento chlap podkopať za mojím chrbtom? Chystá niečo v zákulisí? Prečo sa mu neviem dostať na kobylku? Je na mojej strane alebo nie? Mohol by ma nahlásiť zhora?“ S týmito myšlienkami sa začne obávať, že jeho postavenie nie je bezpečné, však? Čo teda urobí ďalej? Priamo toho človeka trýzni? Niektorí antikristi by takého človeka otvorene trýznili, ten úskočný druh by to však neurobil priamo. Namiesto toho by začal tým, že by sa porozprával s niekoľkými relatívne slabšími, popletenými a nerozlišujúcimi bratmi a sestrami, vypytoval by sa ich a diskrétne by ich sondoval: „Ten a ten je veriacim už viac ako desať rokov, takže jeho viera by mala mať nejaký základ, však?“ Niekto by mohol odpovedať: „Má celkom dobrý základ. Za všetky tie roky viery v Boha zanechal svoju rodinu a kariéru; jeho viera je väčšia ako naša. Spolupráca s ním by mala byť pre teba celkom dobrá.“ Antikrist by povedal: „Áno, je to celkom dobré, ale nikdy sa nemieša s ostatnými bratmi a sestrami. Nezdá sa byť veľmi spoločenský.“ Iný človek by mohol dodať: „Nie je to tak – on sa usiluje o pravdu viac ako my. Často sa spolu rozprávame, ale on väčšinu času trávi čítaním Božích slov, počúvaním kázní a učením sa chválospevov, a keď je s nami, hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách.“ Keď antikrist počuje tieto priaznivé a schvaľujúce komentáre o tejto osobe, cíti, že už toho viac povedať nemôže, a tak zmení tému a povie: „Verí v boha už mnoho rokov a má viac skúseností ako my. V budúcnosti by sme s ním mali viac komunikovať a neizolovať ho.“ Keď to ostatní počujú, stále nič nerozlišujú. Antikrist tak vidí, že väčšina ľudí o tom jednotlivcovi hovorí s uznaním, a keďže nemôže dosiahnuť svoje motívy, už k tejto téme viac nehovorí. Neskôr si nájde inú skupinu ľudí a pýta sa: „Vídate niekedy toho a toho čítať božie slová? Mám dojem, že stále je v duchovnom spoločenstve s ostatnými a navonok vyzerá zaneprázdnene; prečo nikdy nečíta božie slová?“ Táto skupina je vypočítavejšia, zachytí podtón a myslí si: „Zdá sa, že medzi týmito dvoma je nezhoda; snaží sa nás priviesť k tomu, aby sme toho človeka podkopali a vylúčili.“ A tak odpovedia: „Áno, stále je zaneprázdnený nedôležitými úlohami, za všetkým niečo hľadá. Málokedy číta božie slová, a keď ich už číta, nakoniec len zaspí; všimol som si to už viackrát.“ Aká povaha je prítomná v antikristových slovách na základe jeho rozhovorov s prvou a druhou skupinou ľudí? Nie je to podlé? (Áno.) Aká je povaha a prostriedky jeho konania? Sú úskočné. Prvá skupina ľudí si neuvedomila, o čo sa antikrist snaží, zatiaľ čo tá druhá zachytila náznak toho, čo sa deje, a potom sa pridala k tomu, čo hovoril. Keď antikrist vidí, že druhá skupina sa riadi tým, čo hovoril, a že sa dá získať, chce ju využiť na to, aby sa zbavil svojho partnera. Tento myšlienkový pochod je úskočný. Po všelijakom presviedčaní je druhá skupina zavedená a získaná a hovorí: „Keďže ten človek nespĺňa princípy a podmienky na to, aby bol cirkevným vodcom, predpokladám, že by sme ho nabudúce nemali voliť za vodcu, však?“ Táto skupina je dosť záludná, a keď dohovorí, sleduje postoj antikrista. Ten povie: „To nepôjde; bolo by to nespravodlivé. Toto je boží dom, nie spoločnosť!“ Keď to počujú, pýtajú sa: „Naozaj to nepôjde? Tak čo máme robiť? Tak ho teda nabudúce budeme voliť.“ Antikrist okamžite povie: „Voliť ho tiež nebude fungovať.“ Vidíš? Nech povedia čokoľvek, nie je to správne; toto je problém. V skutočnosti chce antikrist len naviesť týchto ľudí na svoju cestu a kope im jamu, do ktorej spadnú. Nakoniec, po vypočutí toho a onoho, títo ľudia prídu na antikristove úmysly: „Len spravme spravodlivé voľby. On za veľa nestojí, takže ho možno aj tak nezvolia.“ Antikrist je potešený. Pozrite sa: Tu je vlk a nejaké líšky a spájajú sa, aby v skrytosti konali. Toto je princíp a povaha činov, ktoré koná antikrist a sily, ktoré ho v cirkvi nasledujú; toto je ich prejav. Ľudia, ktorí nasledujú antikristov, hovoria: „Tak poďme voliť. Okrem toho, on nie je až taký skvelý; ak budeme voliť, možno ani nebude zvolený.“ Je tu niečo podozrivé? Plánujú niečo? Už zachytili náznaky zo vzájomných slov, nikto však priamo nehovorí, čo robiť; majú medzi sebou tichú dohodu a každý to chápe. Navonok antikrist nikoho priamo neinštruuje, aby nevolil jeho partnera, a ani ľudia pod ním nehovoria: „My ho nezvolíme; zvolíme teba.“ Prečo to nepovedia na rovinu? Je to preto, že ani jeden nechce dať tomu druhému do rúk žiadnu páku. Nie je to úskočné? Je to čistá podlosť. Počúvajú tón reči toho druhého, ale nikto nehovorí priamo a nakoniec dôjde k dosiahnutiu zhody. Toto sa nazýva satanský dialóg. Medzi nimi je jeden „hlupák“, ktorý po vypočutí stále nerozumie a pýta sa ostatných, či budú toho človeka voliť alebo nie. Ako odpovie antikrist? Keby povedal: „Urob, ako uznáš za vhodné,“ bolo by to príliš okaté. Takáto odpoveď v sebe nesie povahu hrozby a navádzania; podlí ľudia takto nehovoria. Namiesto toho povie: „Nemá boží dom pracovné opatrenia? Hlasuj za toho, za koho by si mal; ak niekto nemá byť zvolený, nevoľ ho.“ Nie je to dvojzmyselné rozprávanie? Použije zdanlivo legitímnu zámienku a povie: „Musíš konať podľa princípov; nemôžeš počúvať mňa. Na tom, čo hovorím ja, nezáleží. Ja nie som princípy; božie slová sú princípy.“ „Hlupák“ to počuje a myslí si: „Ak máme konať podľa princípov, tak ho budem voliť.“ Keď skupina vidí, že tento človek je hlúpy a mohol by im pokaziť plány, spoločne ho vyhodí a nedovolí „hlupákovi“ zostať medzi nimi. Nakoniec, keď sa „hlupák“ naďalej pýta, či majú toho človeka voliť alebo nie, niekto povie: „Povieme si o tom neskôr. Určíme to na základe jeho prejavov.“ Je v týchto slovách nejaká rozhodnosť? Nejaký prvok čestnosti? (Nie.) Čo teda v skutočnosti je v týchto slovách? Tieto slová vyjadrujú ich podlú povahu, ako aj ich skryté motívy, úmysly a ciele. Zahŕňajú tajné sprisahanie medzi nimi – vlkom a líškami –, aby sa zbavili človeka, ktorý je tŕňom v antikristovom oku. Prečo sa táto skupina ľudí môže takto správať? Okrem toho, že ich ovláda ich podlá povaha, dôvodom, prečo to môžu robiť, je to, že ich nadriadený, antikrist, nemá toho človeka rád. Ak ho budú voliť a antikrist sa to dozvie, nečaká ich nič dobré. Takže pre nich je najnaliehavejšou a najkľúčovejšou, najvýhodnejšou vecou nevoliť toho človeka. Všetci počúvajú antikrista; čokoľvek povie, akýmkoľvek smerom sa jeho slová obrátia, títo ľudia to nasledujú, pričom pravdy-princípy a Božie slová odhadzujú bokom. Vidíš, pokiaľ sa objaví antikrist, nevyhnutne sa nájdu tí, ktorí ho poslúchajú. Pokiaľ antikrist koná, niektorí ľudia ho budú sprevádzať a nasledovať – neexistuje antikrist, ktorý by konal úplne sám a v izolácii.

To, o čom sme práve hovorili, bol jeden z prejavov toho, ako antikristi konajú úskočne. Úskočnosť, o ktorej sa tu hovorí, znamená, že antikristi majú pri svojom konaní vlastné ciele a motívy, ale nepovedia ti o nich, ani ti nedovolia ich vidieť. Keď to odhalíš, budú sa všemožne snažiť to zakryť, použijú rôzne prostriedky, aby ťa zaviedli a zmenili tvoj pohľad na nich. V tom spočíva úskočnosť antikristov. Keby boli ich motívy ľahko odhalené, všade rozhlásené a zdieľané s každým, aby o tom ľudia vedeli, bolo by to úskočné? To by nebolo úskočné; aké by to bolo? (Hlúpe.) Nie hlúpe – bola by to arogancia až do bodu straty rozumu. Antikristi sú vo svojom správaní úskoční. V čom spočíva ich úskočnosť? Vždy sa správajú spôsobom, ktorý je založený na taktizovaní, a ich slová nič neprezrádzajú, takže pre ľudí je ťažké pochopiť ich úmysly a ciele. To je úskočné. V ničom, čo hovoria alebo robia, neprichádzajú ľahko k záverom; robia to tak, aby ich podriadení a poslucháči vycítili ich úmysel, a títo ľudia, ktorí pochopili antikrista, konajú podľa jeho vlastných plánov a pohnútok a plnia jeho príkazy. Ak je úloha splnená, antikrist je spokojný. Ak nie je, nik nenájde nič, čo by sa mu dalo vytknúť, ani nepochopí pohnútky, úmysly či ciele, ktoré stoja za jeho konaním. Úskočnosť toho, čo antikristi robia, spočíva v skrytých sprisahaniach a tajných cieľoch, ktorých účelom je oklamať všetkých ostatných, zahrávať sa s nimi a ovládnuť ich. To je podstata úskočného správania. Úskočnosť nie je len obyčajné klamstvo alebo robenie niečoho zlého, namiesto toho zahŕňa väčšie úmysly a ciele, ktoré sú pre bežných ľudí nepochopiteľné. Ak ste urobili niečo, o čom nechcete, aby sa niekto dozvedel, a zaklamete, považuje sa to za úskočnosť? (Nie.) Je to len ľstivosť, ktorá nedosahuje úroveň úskočnosti. Prečo je úskočnosť hlbšia ako ľstivosť? (Ľudia ju nedokážu pochopiť.) Pre ľudí je ťažké ju pochopiť. To je jedna časť. Čo ešte? (Ľudia nemajú úskočnému človeku čo vytknúť.) To je pravda. Ide o to, že pre ľudí je ťažké nájsť niečo, čo by mu mohli vytknúť. Aj keď niektorí z nich vedia, že ten človek urobil zlé veci, nevedia určiť, či je to dobrý, alebo zlý človek, zlovoľný človek, alebo antikrist. Ľudia ho nedokážu prekuknúť, ale myslia si, že je dobrý, a môžu sa ním nechať zavádzať. To je úskočnosť. Ľudia sú vo všeobecnosti náchylní klamať a spriadať drobné úklady. To je iba ľstivosť. Antikristi sú však zákernejší ako bežní ľstiví ľudia. Sú ako diabolskí králi; nik nedokáže pochopiť, čo robia. V mene spravodlivosti dokážu urobiť veľa zlých vecí a ubližujú ľuďom, tí ich však aj tak chvália. Tomu sa hovorí úskočnosť.

V minulosti sa stal takýto prípad: istý vodca bol počas kontaktu a duchovného spoločenstva so Zhora informovaný o niektorých pracovných plánoch Božieho domu. V tom čase pracovné opatrenie ešte nebolo oficiálne vydané. Po návrate sa začal predvádzať, ale ty si nemohol poznať, že sa predvádza. Počas zhromaždenia hovoril veľmi vážne a zrazu uprostred svojho duchovného spoločenstva povedal niečo, čo nikto predtým nepočul: „Doteraz bol každý krok božieho diela dokončený a ľudia sa v podstate stabilizovali. Od budúceho mesiaca budeme šíriť evanjelium, takže musíme zriadiť tímy pre evanjelium. Ako by sa mali tieto tímy zriadiť? Sú v tom isté detaily…“ Keď to ostatní počuli, pomysleli si: „Odkiaľ sa vzali tieto slová? Zhora ešte nevydali žiadne pracovné opatrenia. Ako to vie? Musí mať dar predvídavosti!“ Uctievali ho, však? Postoj ľudí k nemu sa okamžite zmenil. Urobil len to, že spomenul zriadenie tímov pre evanjelium, potom však nevykonal žiadnu konkrétnu prácu – len vykrikoval prázdne heslá. Samozrejme, na vykrikovanie prázdnych hesiel mal svoj dôvod; predvádzal sa a chcel, aby o ňom ľudia mali vysokú mienku, aby ho uctievali. Onedlho bolo vydané pracovné opatrenie od Zhora. Keď ho bratia a sestry uvideli, žasli a hovorili: „Neuveriteľné! Nie je to prorocké? Ako si o tom vedel? Rozumieš pravde lepšie ako my; tvoj duchovný vzrast je väčší. Ten náš je príliš malý. Keď nastal čas kázať evanjelium, už si nám to povedal, zatiaľ čo my sme boli otupení a nevedomí. Veď pozri, nezhoduje sa to, o čom si hovoril v duchovnom spoločenstve, s pracovným opatrením od Zhora? Je to náhodná zhoda a teraz sa to potvrdilo.“ Vďaka tejto udalosti ho všetci uctievali ešte viac, a nie len tak obyčajne, ale s úplnou podriadenosťou, takmer tak, že pred ním kľačali a klaňali sa mu. Väčšina ľudí o tejto záležitosti nevedela; keby o nej sám nepovedal, nevedel by o nej nikto, vie to len Boh. Bola to taká zrejmá vec, a on ju nikomu neprezradil, namiesto toho sa rozhodol tak bezostyšne ich oklamať. Považuje sa toto správanie za úskočné? (Áno.) Prečo takto klamal ostatných? Prečo sa mohol takto správať a konať? Čo si v skutočnosti myslel vo svojom srdci? Chcel, aby ho ľudia vnímali ako iného, aby si mysleli, že nie je obyčajný človek. Je to niečo, čo by sa malo nachádzať v normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Činy takéhoto človeka sú odporné a nehanebné. Považovali by ste to za úskočné? (Áno.) Okrem toho, že je to úskočné, je to aj tak trochu odporné.

Medzi antikristmi existuje typ človeka, o ktorom nikto nepočul, že by povedal niečo zlé, ani ho nevidel urobiť niečo zlé; to, čo robí a ako koná, sa všeobecne považuje za dobré a všetci to schvaľujú. Často sa usmieva, tvári sa ako milosrdný svätec a nikoho neorezáva. Bez ohľadu na to, aké chyby ľudia robia, vždy ich toleruje so srdcom takým odpúšťajúcim ako je srdce milujúcej matky. Nikdy sa nezaoberá tými v cirkvi, ktorí porušujú správne ustanovenia, spôsobujú narušenia a vyrušenia alebo páchajú zlé skutky. Je to preto, že tieto veci nevidí alebo nedokáže rozlíšiť? Nie, nie je to ani jedno, ani druhé; vidí a dokáže ich rozlíšiť, ale vo svojom srdci verí, že keby boli títo ľudia odstránení a cirkev by sa stala pokojnou, plnou len čestných ľudí, tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a tých, ktorí sa úprimne vydávajú Bohu, potom by jeho samotného bolo ľahké rozlíšiť a možno by už v cirkvi neobstál. Preto si týchto ľudí ponechá pri sebe a zlosynov necháva naďalej páchať zlo, klamárov klamať a tých, čo vyrušujú, naďalej vyrušovať, čím prostredníctvom týchto vyrušovaní zabezpečuje, že v cirkvi nie je nikdy pokoj, a tým si zaisťuje svoje vlastné postavenie. Takže, len čo má byť niekto vypudený, riešený, izolovaný alebo odvolaný zo svojej funkcie, čo povie? „Musíme dať ľuďom šancu na pokánie. Kto je bez nedostatkov alebo skazenosti? Kto nerobí chyby? Musíme sa naučiť tolerancii.“ Bratia a sestry o tom uvažujú a hovoria: „Sme tolerantní voči tým, ktorí skutočne veria v Boha a dopúšťajú sa priestupkov alebo sú hlúpi a nevedomí, ale netolerujeme zlých ľudí. On je zlý človek.“ Antikrist odpovedá: „Ako to, že je zlý človek? Len občas povie tvrdé slová; to nie je zlo. Ľudia, ktorí vo svete vraždia a podpaľujú, to sú skutoční zlí ľudia.“ Čo si však antikrist myslí naozaj? „On je zlý človek? Je taký zlý ako ja? Ty si nevidel, čo som urobil ja, nevieš, čo si myslím vo vnútri. Keby si to vedel, neodstránili by ste ma? Myslíš na to, že ho odstrániš? Ani nápad! Nedovolím ti, aby si sa ním zaoberal. Ktokoľvek sa o to pokúsi, rozzúrim sa na neho, poriadne mu to osladím! Ktokoľvek sa ho pokúsi riešiť, toho vypudím!“ Povedal by to však nahlas? Nie, nepovedal. Čo teda robí? Najprv upokojí situáciu, stabilizuje pomery, javí sa ako schopný viesť cirkev a vyvážiť rôzne sily, takže cirkev sa bez neho nezaobíde. Nie je takto jeho postavenie zaistené? Keď má postavenie isté, nie je zachované jeho živobytie? Tomuto sa hovorí úskočnosť. Preto väčšina ľudí nedokáže takýchto jedincov prekuknúť. Prečo nie? Nikdy nehovoria pravdu ani nekonajú ľahkovážne. Čokoľvek od nich Zhora žiadajú, urobia to len formálne; akékoľvek knihy treba rozdať, rozošlú ich; udržiavajú tých pár zhromaždení týždenne a počas nich si duchovné spoločenstvo neprivlastňujú. Navonok sa všetko zdá dokonalé a bezchybné, bez priestoru na kritiku. Je tu však jedna vec, ktorú môžete rozlíšiť: Nikdy sa nezaoberajú zlými ľuďmi. Naopak, chránia ich, neustále ich kryjú a obhajujú. Nie je to úskočné? V čom spočíva ten úskočný aspekt v ich správaní, na čo sa zameriava? Toto musí byť jasné. Nikdy nehovoria pravdu, vždy hovoria klamstvá, aby oklamali Boží dom. Vidia zlých ľudí páchať zlo, ale nezaoberajú sa nimi, vždy veci uhládzajú a praktizujú trpezlivosť a toleranciu. Čo ich motivuje k robeniu týchto vecí? Je to skutočne to, aby pomohli ľuďom vzájomne si dopĺňať svoje silné stránky a byť voči sebe tolerantní? (Nie.) Aký je teda ich cieľ? Chcú upevniť svoj vlastný vplyv, stabilizovať si postavenie. Vedia, že keď budú zlí ľudia odstránení, oni budú ďalší na rade; toho sa boja. Preto si ich nechávajú pri sebe; kým sú tam, postavenie antikrista je isté. Keby boli zlí ľudia odstránení, s antikristom by bol koniec. Oni sú jeho ochranný dáždnik, jeho štít. Takže bez ohľadu na to, kto zlých ľudí odhalí alebo navrhne, že by mali byť odstránení, oni nesúhlasia a hovoria: „Stále môžu konať svoje povinnosti, obetovať peniaze; prinajmenšom môžu stále pracovať!“ Nachádzajú dôvody a výhovorky na obhajobu zlých ľudí a ľudia bez rozlišovacej schopnosti ten zákerný úmysel, ktorý sa v nich skrýva, zvyčajne nevidia, nedokážu ho rozlíšiť.

Sú ešte nejaké iné prípady, kde vo vás antikristove úskočné činy zanechali hlboký dojem? Podeľte sa niekto. (Bola jedna sestra, ktorá pôsobila ako vedúca tímu pre evanjelium, a každý mesiac sa jej podarilo získať nejakých ľudí, z ktorých niektorí boli neverci. Antikrist interpretoval pracovné opatrenie mimo kontextu a povedal, že kázanie evanjelia by sa malo zamerať hlavne na ľudí z denominácií, pričom neverci sú druhoradí, a že ak sa hlavný dôraz kladie na nevercov, ide o vážne porušenie pracovného opatrenia. Dokonca použil Božie slová z „Varovania pre tých, ktorí nepraktizujú pravdu“, aby toto správanie rozobral. Potom nechal všetkých hlasovať a pýtal sa: „Môže byť takýto človek stále vedúcim?“ V tom čase boli mnohí v cirkvi noví veriaci, verili len rok alebo dva, a nevedeli rozlišovať, takže mali pocit, že porušenie pracovného opatrenia je vážne, a súhlasili s prepustením sestry. Sestra vtedy veľmi prepadla negatívnosti; po tom, čo ju tento antikrist rozobral a odsúdil, mala pocit, že ona sama je antikrist, že ju Boh určite vyradí, a stala sa extrémne negatívnou, nechcela žiť. Okrem toho tento antikrist zadržiaval aj niektoré kázne a nahrávky duchovného spoločenstva Zhora a nedovolil nám ich počúvať. Tvrdil, že duchovné spoločenstvo Zhora je veľmi prísne a že my, ako noví veriaci s malým duchovným vzrastom, by sme si po vypočutí vytvorili predstavy. Navonok to vyzeralo, že mu ide o naše dobro, v skutočnosti sa však bál, že keby sme počúvali kázne Zhora, dokázali by sme ho rozlíšiť, a potom by nás nemohol ovládať. Používal tieto zdanlivo rozumné metódy na to, aby trýznil a zavádzal ľudí, pričom to vyzeralo tak, že to, čo robí, je logické a v súlade s pracovnými opatreniami Božieho domu.) Tento incident sa dá určite označiť ako úskočný. Stále praktiky kohokoľvek, kto je antikristom, sú vždy rovnaké, ani v najmenšom sa nelíšia, majú rovnaké úmysly a zameriavajú sa na rovnaké ciele, čokoľvek robia. Nedokazuje to, že antikristi sú skutočne démoni a zlí duchovia? (Áno.) Rozhodne. Opísať činy antikristov – týchto démonov a zlých duchov – ako úskočné je úplne výstižné a vôbec nie prehnané.

Po týchto príkladoch ste mali získať určitý vhľad; začali ste si už trochu rozvíjať rozlišovaciu schopnosť, pokiaľ ide o úskočné činy antikristov? Pri čomkoľvek, čo zahŕňa úskočné správanie so skrytými úmyslami a motívmi, nejde o činy normálneho človeka, nie je to počínanie čestného človeka a určite to nie sú činy toho, kto sa usiluje o pravdu. Je to, čo robia, praktizovaním pravdy? Obhajujú záujmy Božieho domu? (Nie.) Čo teda robia? Narušujú a ničia prácu cirkvi, páchajú zlo; nenasledujú Božiu cestu ani neobhajujú prácu Božieho domu. To, čo robia, nie je práca cirkvi; len využívajú zámienku konania cirkevnej práce na presadzovanie vlastnej agendy, pričom v podstate chránia svoje osobné a satanove záujmy. Sú tu ešte nejaké iné príklady? (V roku 2015 bolo Zhora vydané pracovné opatrenie, ktoré nám nariaďovalo použiť článok od „Prebudeného“ na duchovné spoločenstvo o rozlišovaní falošných vodcov a rozlišovaní medzi pravými a falošnými cirkvami. V cirkvi bol jeden vodca, ktorého práve prepustili a ktorý povedal, že sme vo viere v Boha noví, máme malý duchovný vzrast a že pracovné opatrenie Zhora chápeme príliš povrchne – Božie činy sú nepochopiteľné a Zhora toto opatrenie vydalo s hlbším významom. Povedal tiež: „Pokiaľ ide o pravdy týkajúce sa rozlišovania falošných vodcov a antikristov, Zhora už predtým poskytlo veľa duchovného spoločenstva a vysvetlilo to veľmi jasne. Keby išlo len o rozlišovanie falošných vodcov a antikristov, bolo by potrebné vydať ďalšie pracovné opatrenie?“ Potom vytrhol časti z kontextu minulých pracovných opatrení, kázní a textov duchovného spoločenstva Zhora a zostavil materiál s desiatkami tisíc slov, aby zviedol bratov a sestry a viedol nás k tomu, aby sme namiesto toho rozlišovali „Prebudeného“. V tom čase sme boli zvedení a nesústredili sme sa na rozlišovanie falošných vodcov a antikristov. Neskôr bol tento človek zjavený ako antikrist. Bál sa, že ak všetci začnú rozlišovať falošných vodcov a antikristov, odhalia jeho zlé skutky a rozlíšia ho, preto nás zámerne zaviedol, aby sme namiesto toho rozlišovali „Prebudeného“.) Bol to podvodný trik, taktika zavádzania, manéver na odpútanie pozornosti, aby si ho nikto nevšímal. Neznie táto metóda povedome? Keď veľký červený drak čelí kríze, ako napríklad vnútornému zmätku vnútri svojho politického systému alebo verejnosti plánujúcej štrajky, či vzbury, používa tú istú taktiku – odvedenie pozornosti. Túto metódu používa často. Kedykoľvek sa objaví kríza, podnecuje paniku z vojny, podporuje vlastenectvo, potom neustále vysiela filmy o odbojových vojnách a vlastenectve alebo šíri falošné správy na rozprúdenie nacionalistických nálad, aby odviedol pozornosť. Tieto veci robí veľký červený drak s postrannými úmyslami, prechováva nevyslovené ciele – to sa nazýva úskočné správanie. Kto je predkom antikristov? Je to veľký červený drak, diabol. Prirodzenosť ich činov je úplne rovnaká, akoby boli spolu spriahnutí. Odkiaľ pochádzajú intrigy a metódy antikristov? Naučil ich to ich predok, diabol satan. Satan v nich prebýva, konať úskočným spôsobom je teda pre nich celkom normálne; plne to zjavuje, že majú prirodzenosť antikrista.

(Bože, chcem sa podeliť o príklad. Tento prípad antikrista sa stal v pastoračnej oblasti Ťi-ťin. Bolo to približne na jar roku 2012. Antikrist menom An šíril v rôznych cirkvách mnohé bludy a dokonca napísal brožúrku s názvom „Na čom Bohu najviac záleží pred odchodom zo Zeme“, ktorú súkromne distribuoval do všetkých cirkví. Tvrdil, že to, na čom Bohu najviac záleží pred odchodom, je, či bude Boží vyvolený ľud po Jeho odchode počúvať človeka, ktorého používa Duch Svätý, takže by sme mali chápať Božie úmysly; a že teraz stačí len čítať kázne, texty duchovných spoločenstiev a pracovné opatrenia človeka, ktorého používa Duch Svätý, čo nahrádza potrebu jesť a piť Božie slová. V dôsledku toho boli mnohí bratia a sestry zvedení; prestali jesť a piť Božie slová, čo bolo cieľom, ktorý sa antikrist snažil dosiahnuť. Jeho zákernosť spočívala v tom, že pod zámienkou vydávania svedectva o človeku, ktorého používa Duch Svätý, odvádzal ľudí od Božích slov, zanechávajúc jedenie a pitie Božieho slova, pričom zároveň v ľuďoch vyvolával pocit, že hlboko porozumel Božiemu srdcu. Uvedomil si, na čom Bohu záleží pred odchodom, takže si ho ľudia veľmi vážili a uctievali ho.) Prečo vyvyšoval človeka, ktorého používa Duch Svätý? Ten, koho používa Duch Svätý, je človek, a on je tiež človek. Tým, že vyvyšoval toho, koho používa Duch Svätý, v skutočnosti viedol ľudí k tomu, aby uctievali a vyvyšovali jeho; to bol jeho cieľ. Nemôžeme len posudzovať, či to, čo povedal, bolo správne alebo nesprávne; musíme sa pozrieť na dôsledky a ciele, ktoré jeho slová dosiahli; to je kľúčové. Jeho účelom pri vyvyšovaní človeka, ktorého používa Duch Svätý, bolo teda v skutočnosti vyvyšovať seba samého; to bol jeho cieľ. Vedel, že proti vyvyšovaniu človeka, ktorého používa Duch Svätý, určite nebude nikto namietať a ľudia s ním budú súhlasiť a budú ho vyvyšovať. Keby však priamo vyvyšoval seba a svedčil o sebe, ľudia by ho mohli odhaliť, rozlíšiť a odmietnuť. Preto antikrist použil taktiku vyvyšovania človeka, ktorého používa Duch Svätý, aby dosiahol sebavyvyšovanie a svedectvo o sebe; v tom spočívala antikristova zákernosť. Anove činy boli veľmi úskočné, ľudia nimi boli ľahko zavedení – toto je typický prípad antikrista. Boží vyvolený ľud by sa mal na tomto prípade antikrista naučiť rozlišovať, pochopiť úskočné aspekty antikristov, ako aj bežné metódy a prostriedky, ktoré používajú na dosiahnutie dôsledku, ktorým je zavádzanie ľudí. Pochopenie týchto vecí je pre ľudí pri rozlišovaní antikristov veľmi prospešné. Kto má ešte nejaký príklad, o ktorý sa chce podeliť?

(Bože, aj ja mám prípad antikrista, o ktorý sa chcem podeliť. K tomuto incidentu došlo v pastoračnej oblasti Che-nan. Približne v roku 2011 bola antikristka Jü, prepustená falošná vodkyňa, poverená cirkvou, aby mala na starosti prácu na odstránení, pretože mala nejaké dary a pracovné skúsenosti. V tom čase bolo Zhora vydané pracovné opatrenie na dôkladné odhalenie a odstránenie falošných vodcov a antikristov. Jü, ktorá mala rada postavenie, v tom videla príležitosť na návrat. Pod zámienkou vykonávania pracovného opatrenia neustále hovorila s bratmi a sestrami v duchovnom spoločenstve o tom, aby nasledovali prúd diela Ducha Svätého a zamerali sa na rozlišovanie falošných vodcov a antikristov. Nehovorila však v duchovnom spoločenstve o princípoch ich rozlišovania a namiesto toho nás viedla k tomu, aby sme svoju pozornosť zamerali na vodcov a pracovníkov. Na každom zhromaždení žiadala bratov a sestry, aby hovorili o výkone vodcov a pracovníkov. Keď sme dohovorili, chytila sa nejakých odchýlok v ich práci a skazených pováh, ktoré odhalili, zveličila charakter týchto problémov, priamo ich označila za falošných vodcov a prepustila ich. Potom bratom a sestrám neustále svedčila o tom, ako prepustila týchto falošných vodcov a pracovníkov, čím v nich vyvolávala pocit, že má rozlišovaciu schopnosť a pracovnú schopnosť. V skutočnosti mala za cieľ využiť prepustenie týchto vodcov a pracovníkov ako príležitosť na svoj návrat a pokračovanie vo funkcii vodkyne. Bratia a sestry, zvedení Jü, keď videli skazenosť, ktorú vodcovia a pracovníci odhalili, a odchýlky v ich práci, začali premýšľať o tom, či nie sú falošnými vodcami, a dokonca spochybňovali cirkevných vodcov na všetkých úrovniach, pričom nedokázali normálne spolupracovať s dielom vodcov a pracovníkov. Mnohí vodcovia a pracovníci s malým duchovným vzrastom boli tiež veľmi obmedzovaní, žili v stave negatívnosti a ostražitosti, neschopní normálne konať svoje povinnosti, čo viedlo k chaosu v cirkvi. V tom čase túto antikristku uctievali mnohí ľudia a asi tucet cirkví ňou bolo zvedených a ovládaných. Dokonca aj po tom, čo bola zjavená, ju niektorí ľudia stále nedokázali rozlíšiť, verili, že obhajuje prácu cirkvi, a boli takí, ktorí sa jej dokonca zastávali.) Čo sa neskôr stalo s tými bratmi a sestrami, ktorí boli zvedení? (Prostredníctvom duchovného spoločenstva a pomoci niektorí získali schopnosť antikristku rozlíšiť a boli zachránení, zatiaľ čo iní, bez ohľadu na to, ako s nimi ostatní hovorili v duchovnom spoločenstve, zostali tvrdohlaví a odhodlaní nasledovať ju, a títo ľudia boli nakoniec vyradení.) Rozlišuje teraz väčšina ľudí túto antikristku? (Teraz už majú určitú rozlišovaciu schopnosť.) Tí, ktorí zostávajú tvrdohlaví a nemenní, si zaslúžia zahynúť; to je výsledok nasledovania antikrista.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rôznych prejavoch úskočných činov antikristov. Teraz si to zhrňme: Aká je podstata a povaha vyjadrená takýmto správaním antikristov? (Podlosť.) Je to povaha, ktorá sa vyznačuje predovšetkým podlosťou. Môžeme teda povedať, že ľudia s podlou povahou zvyčajne konajú úskočne a tí, ktorí konajú úskočne, majú veľmi podlú povahu? (Áno.) Je to logické uvažovanie? Hoci to navonok vyzerá trochu ako uvažovanie, v skutočnosti je to presne tak – ľudia s podlou povahou často konajú úskočným spôsobom. Prirodzenosť-podstata toho, že antikristi konajú úskočne, pochádza od satana; je celkom jasné, že sú podobní diablom a satanovi. Pri pozorovaní toho, ako konajú antikristi, môžeš pochopiť, ako fungujú diabli a satan. Skutoční diabli a satan a veľký červený drak konajú ešte horšie ako len takto. Dokonca aj obyčajný antikrist dokáže konať tak úskočne, s takými rafinovanými taktikami, hovoriac bez toho, aby v jeho reči boli akékoľvek medzery, že je nemožné, aby niekto našiel chybu alebo ho prichytil. O čo viac to platí pre starých diablov a satana! Keď sa na to pozrieme z pohľadu úskočného správania antikristov, bežní ľudia bez postavenia, ktorí zriedka komunikujú alebo sa otvárajú iným, konajú bez transparentnosti a nechcú, aby ostatní vedeli, o čom premýšľajú alebo čo hlboko vo vnútri zvažujú urobiť a aké sú ich úmysly pri konaní, ktorí sa hlboko skrývajú a tesne zahaľujú – nemajú aj ich reč a činy nádych úskočnosti? Ak takíto ľudia nie sú charakterizovaní ako antikristi, potom určite kráčajú po ceste antikrista. To je isté. Ak tí, ktorí kráčajú po ceste antikrista, neprijímajú orezávanie, nedbajú na návrhy iných a už vôbec neprijímajú pravdu, len čo získajú postavenie, nevyhnutne sa stanú antikristmi; je to len otázka času. Ak majú niektorí ľudia takúto podlú povahu a kedysi kráčali po ceste antikrista, pričom vykazovali určitú podobnosť s ním, ale po prijatí orezávania sa kajajú, dokážu prijať pravdu, opustiť svoju predchádzajúcu cestu a sú schopní obrátiť sa a praktizovať pravdu, aký bude výsledok? Takáto premena ich vzdiali od cesty antikrista, uľahčí im vstup na správnu koľaj viery v Boha a potom budú mať nádej na spásu. Toľko k duchovnému spoločenstvu o prejavoch toho, ako antikristi konajú úskočne; ďalším prejavom, o ktorom budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, je to, ako sú svojvoľní a diktátorskí.