Antikristi sú svojvoľní a diktátorskí, nikdynie sú s ostatnými v duchovnom spoločenstve a vo všetkých veciach musia mať posledné slovo – nie sú tieto problémy jasne viditeľné? Pri duchovnom spoločenstve s ostatnými a hľadaní princípov nejde o formalitu ani povrchný proces; čo je cieľom? (Konať si povinnosti podľa princípov a mať v ich konaní cestu.) Správne; ide o to, aby človek dokázal mať princípy a cestu pri konaní svojich povinností. Musíte najprv pochopiť, že len hľadaním pravdy v Božích slovách a pochopením princípov môže človek svoju povinnosť konať efektívne. Ak hovoríte o pravde v duchovnom spoločenstve, aký prístup by sa mal zvoliť, aby ste vyriešili problémy? Ktorí ľudia musia byť zapojení? Mali by sa vybrať správni jednotlivci; mali by ste byť v duchovnom spoločenstve hlavne s ľuďmi dobrej kvality, ktorí dokážu pochopiť pravdu, pretože to povedie k efektívnym výsledkom. Je to nevyhnutné. Ak vyberiete popletených ľudí so slabou kvalitou, ktorým chýba rozum a žiadne množstvo diskusií im neumožní pochopiť pravdu alebo na ňu dosiahnuť, potom aj keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o množstve pravdy, neprinesie to žiadne výsledky. Bez ohľadu na problémy, ktoré sa v cirkvi vyskytnú, má Boží vyvolený ľud právo byť informovaný a mal by poznať situáciu v práci cirkvi a existujúce problémy. Ak vodcovia a pracovníci klamú tých nad sebou a skrývajú pravdu pred tými pod sebou a používajú metódy na zaslepenie ostatných, Boží vyvolený ľud má právo ich odhaliť a nahlásiť alebo o situácii informovať smerom nahor. Je to takisto povinnosť a záväzok Božieho vyvoleného ľudu. Niektorí falošní vodcovia konajú svojvoľne a diktátorsky a ovládajú Boží vyvolený ľud v cirkvi. Toto je odporovanie a oponovanie Bohu; ide o stálu praktiku antikristov. Ak to Boží vyvolený ľud neodhalí a nenahlási a práca cirkvi sa zdrží alebo bude stagnovať, nenesú zodpovednosť len vodcovia a pracovníci, ale aj Boží vyvolený ľud, pretože práve oni trpia, keď v cirkvi majú moc falošní vodcovia a antikristi, čo môže zmariť ich šancu na získanie spásy. Preto má Boží vyvolený ľud právo a zodpovednosť nahlásiť a odhaliť falošných vodcov a antikristov, čo je prospešné pre prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: „Vy všetci hovoríte, že som svojvoľný a diktátorský, však? Tentoraz taký nebudem. Nechám všetkých, aby vyjadrili svoje názory. Jeden deň, dva dni – počkám, kým sa o ne podelíte, nech to trvá akokoľvek dlho.“ Niekedy, keď čelia určitým zvláštnym problémom, spory sa ťahajú celé dni bez vyriešenia a oni len čakajú. Čakajú, kým všetci dosiahnu zhodu, a až potom pokračujú v práci. Koľko práce sa tým zdrží? Veci to zbrzdí až príliš; je to jasný prejav nezodpovednosti. Ako môže vodca alebo pracovník efektívne riadiť prácu cirkvi, ak nedokáže robiť rozhodnutia? Hoci v práci cirkvi majú právomoc rozhodovať vodcovia a pracovníci, bratia a sestry majú právo byť informovaní. Nakoniec sú to však vodcovia a pracovníci, kto musí robiť rozhodnutia. Ak vodca alebo pracovník nie je schopný robiť rozhodnutia, potom je jeho kvalita príliš slabá a nie je vhodný na vodcovské úlohy. Aj keď sú vodcami, nedokážu vykonávať skutočnú prácu ani konať svoje povinnosti na požadovanej úrovni. Niektorí vodcovia a pracovníci sa dlho hádajú o jedinej veci, nie sú schopní rozhodnúť a nakoniec sa len pridajú k tomu, kto sa im zdá ráznejší. Je tento prístup zásadový? (Nie.) Akí sú to vodcovia? Sú to len popletení ľudia. Ak povieš: „Antikristi sú svojvoľní a diktátorskí a ja sa bojím, že sa jedným z nich stanem; nechcem kráčať po ceste antikrista. Počkám, kým všetci vyjadria svoje názory, a potom ich zhrniem a prídem so strednou cestou pre rozhodnutie“ – je to prijateľné? (Nie.) Prečo nie? Ak výsledok nie je v súlade s pravdami-princípmi, môže to byť efektívne, aj keď budeš postupovať takto? Uspokojí to Boha? Ak to nie je efektívne a Boha to neuspokojí, potom je problém vážny. Nekonať podľa právd-princípov, byť pri konaní svojej povinnosti nezodpovedný, povrchný a robiť veci podľa satanovej filozofie znamená byť neverný Bohu. Je to klamanie Boha! Aby si sa vyhol podozreniu alebo tomu, že ťa budú súdiť ako antikrista, vyhýbaš sa zodpovednosti, ktorú by si mal plniť, a prijímaš „kompromisný“ prístup satanovej filozofie. V dôsledku toho škodíš Božiemu vyvolenému ľudu a ovplyvňuješ prácu cirkvi. Nie je to bezzásadové? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Ako vodca alebo pracovník musíš hovoriť a konať podľa princípov, plniť si povinnosti s výsledkami a efektivitou. Mal by si konať akýmkoľvek spôsobom, ktorý prospieva práci Božieho domu a je v súlade s pravdami-princípmi. Napríklad veci pre cirkev sa musia nakupovať s ohľadom na praktický výsledok. Mali by mať primeranú cenu a byť funkčné. Ak míňaš peniaze bezhlavo a bez princípov, môže to spôsobiť stratu záujmom Božieho domu a Božím obetám. Ako by ste riešili takúto situáciu? (Hľadaním vedenia Zhora.) Hľadať vedenie Zhora je jeden spôsob. Okrem toho, nebuďte leniví. Dôkladne hľadajte informácie, veľa sa vypytujte, pýtajte sa viac v okolí, pochopte detaily a primerane sa pripravte; možno potom sa nájde relatívne vhodné riešenie. Ak nevykonáte túto prípravnú prácu a konáte nedbanlivo bez toho, aby ste rozumeli detailom, čoho výsledkom je premrhanie množstva peňazí, ako sa to nazýva? Nazýva sa to byť povrchný. Niektorí ľudia konajú svoju povinnosť takto, pričom im v tom, čo robia, chýba transparentnosť. Hlásia len polovicu toho, čo by mali, a zvyšok skrývajú, pretože majú pocit, že úplná otvorenosť im prinesie problémy a bude sa od nich vyžadovať ďalšie hľadanie informácií a vylepšovanie. Jednoducho teda zataja skutočnú situáciu a detaily pred ostatnými, rýchlo dokončia úlohu a potom žiadajú Boží dom, aby zaplatil. Pri kontrole sa však zistí, že úloha nie je na požadovanej úrovni a vyžaduje si prepracovanie, a premrhá sa ešte viac peňazí. Nepoškodzuje to Boží dom? Nie je to správanie Judáša? (Áno.) Judášovo správanie zahŕňa zámerné zrádzanie záujmov Božieho domu. Keď takýto človek čelí situáciám, drží s tými mimo cirkvi, berie ohľad len na svoje vlastné telo a vôbec nemyslí na záujmy Božieho domu. Majú nejakú vernosť voči Bohu? (Nie.) Nemajú jej ani kúsok. Nachádzajú potešenie v zrádzaní záujmov Božieho domu a poškodzovaní práce cirkvi – to je správanie Judáša. Je tu aj iná situácia: Niektoré povinnosti zahŕňajú špecializované znalosti alebo odbornosť v iných oblastiach, ktoré nemusia byť známe všetkým. V takýchto prípadoch sa nesmiete vyhýbať námahe. V tejto dobe hojnosti informácií by ste nemali byť leniví, ale aktívne vyhľadávať relevantné údaje a informácie. Začneš získaním tých najzákladnejších informácií, nadobudneš základné porozumenie o danej profesii alebo oblasti a potom sa postupne učíš o ďalších aspektoch v rámci rozsahu tejto oblasti, či už ide o údaje alebo rôzne odborné výrazy, čím sa s tým v základných rysoch oboznámiš. Keď dosiahneš túto úroveň, nie je to prospešnejšie pre verné plnenie tvojich povinností a takým spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni? (Áno.) Aký je teda účel všetkej tejto prípravnej práce pri konaní tvojej povinnosti? Hľadanie informácií, pochopenie detailov a následné nájdenie uskutočniteľných riešení prostredníctvom duchovného spoločenstva a kritickej diskusie sú súčasťou prípravy na plnenie tvojej povinnosti spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. Dobré vykonanie týchto príprav dokazuje vernosť pri konaní povinnosti; zjavuje to aj tých, ktorí sú povrchní. A čo postoj pochybovačov a tých, ktorí sa pri konaní svojej povinnosti úprimne nevydávajú Bohu? Sú úplne povrchní; bez ohľadu na to, čo kupujú pre cirkev, míňajú peniaze bezhlavo podľa vlastných rozmarov, bez toho, aby hľadali vedenie Zhora, mysliac si, že všetkému rozumejú. V dôsledku toho plytvajú peniazmi Božieho domu. Nie sú to márnotratníci, zvestovatelia nešťastia? Spôsobujú straty na Božích obetách a ani si neuvedomujú, že páchajú zlo a vzdorujú Bohu; ich srdcia necítia vôbec žiadnu ľútosť. Až keď ich Boží vyvolený ľud odhalí a rozlíši a odhlasuje sa, aby boli vyčistení a vypudení, nadobudnú určité povedomie a začnú ľutovať. Neuvedomili si, že ich činy budú mať také vážne následky – naozaj, neuronia ani slzu, kým neuvidia vlastný hrob! Takíto ľudia sú väčšinou tupci, ktorí majú v hlave o koliesko menej, a predsa sa usilujú byť vodcami a pracovníkmi a vykonávať úlohy pre Boží dom. Sú ako prasatá, ktoré si naniesli rúž – úplne nehanební. Títo ľudia sú pochybovači; bez ohľadu na to, koľko rokov veria, nerozumejú žiadnej pravde. A predsa chcú byť stále vodcami a pracovníkmi v Božom dome, mať moc a posledné slovo – nie sú drzo nehanební? Prečo sú takíto ľudia považovaní za pochybovačov? Je to preto, že napriek tomu, že v Boha veria mnoho rokov a počuli toľko kázní, nerozumejú žiadnym pravdám a nedokážu ani žiadne uviesť do praxe, čo z nich robí pochybovačov. Prejavuje niekto z vás toto správanie? Tí, ktorí áno, zdvihnite ruky. Všetci? Potom ste všetci pochybovači a to je vážny problém. Ak tí, ktorí úprimne veria v Boha, dlhodobo počúvajú kázne, potom porozumejú niektorým pravdám a urobia určitý pokrok, pričom sa stanú spoľahlivejšími vo svojej reči a konaní. Ak niekto roky počúva kázne bez akéhokoľvek pokroku, je to popletený človek, zver, pochybovač. Niektorí ľudia v priebehu troch až piatich rokov viery v Boha pochopia celkom dosť a dokážu hľadať pravdu vo svojej reči a konaní. Ak si všimnú nedostatky pri konaní svojej povinnosti alebo spôsobia nejakú stratu Božiemu domu, cítia sa skľúčení, vyčítajú si to a nenávidia sa; cítia, že ich chvíľkové chyby, momentálny nedostatok vernosti, chvíľková lenivosť či krátke oddávanie sa telesnému pohodliu viedli k takým významným nedostatkom a spôsobili také veľké straty, a nenávidia sa za to. Takíto ľudia s ľútostivým srdcom majú určitú ľudskú prirodzenosť a môžu dospieť k získaniu spásy. Ak niekto po mnohých rokoch počúvania kázní nerozumie žiadnym pravdám, stále pri konaní svojej povinnosti robí chyby, vždy vytvára problémy pre Boží dom a spôsobuje straty dielu cirkvi a chýba mu čo i len ľútostivé srdce, potom takýto človek nemá vôbec žiadnu ľudskú prirodzenosť, je horší ako svine a psy. Mohol by ešte poriadne konať svoju povinnosť? Aj keď povinnosť koná, je to povrchné a nezíska Božie schválenie.

Niektorí ľudia vždy hovoria o Božom dome ako o „našej rodine“, v rozhovore ju neustále spomínajú, a ako sladko pri tom znejú! Čo je táto „naša rodina“, o ktorej hovoria? Existuje len Boží dom, Božia rodina, cirkev. Je vhodné vždy hovoriť „naša rodina“? Mne sa to tak nezdá. Výraz „naša rodina“ sa môže používať, ale je vhodný len vtedy, ak to, čo sa hovorí, zodpovedá realite. Ak nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, ak často konáš svoje povinnosti povrchne, vôbec nepodporuješ prácu cirkvi, neberieš ju vôbec vážne, a predsa stále hovoríš „naša rodina“, potom je to nevhodné. Má to nádych falošnosti a pretvárky, čo vyvoláva nevôľu a hnus; ak si však niekto, kto skutočne vlastní pravdu-realitu a podporuje prácu cirkvi, potom je označovanie Božieho domu ako „našej rodiny“ prijateľné. Ostatným to znie úprimne, bez falošnosti, a budú ťa vnímať ako brata alebo sestru, budú ťa mať radi a obdivovať ťa. Ak vo svojom srdci nemiluješ pravdu ani ju neprijímaš a si nezodpovedný pri konaní svojich povinností, potom o Božom dome nehovor ako o „našej rodine“. Mal by si sa úprimne usilovať o pravdu, dobre si plniť povinnosti a byť schopný chrániť prácu cirkvi, aby Boží vyvolený ľud cítil, že si súčasťou Božieho domu. Keď potom povieš „naša rodina“, dáva to ostatným pocit blízkosti bez akýchkoľvek pocitov odporu, pretože vo svojom srdci skutočne považuješ Boží dom za svoj vlastný domov a pri konaní svojich povinností si naozaj zodpovedný a chrániš prácu cirkvi. Keď povieš „naša rodina“, znie to úplne zaslúžene, bez stopy falošnosti. Ak niekto neprejavuje žiadnu zodpovednosť voči práci cirkvi, akékoľvek povinnosti, ktoré má, vykonáva povrchne, ani sa neobťažuje zdvihnúť veci zo zeme, upratať špinavú miestnosť alebo v zime odpratať sneh či upratať dvor, pričom nevyzerá ako člen Božieho domu, ale skôr ako cudzí človek, je niekto takýto oprávnený nazývať Boží dom „našou rodinou“? Sú to len vykonávatelia služby, dočasní pracovníci, ľudia bez života, ktorí sú zo satana a vôbec nepatria do Božieho domu. A predsa často nehanebne označujú Boží dom ako „našu rodinu“, hovoria to zakaždým, keď otvoria ústa, a s takou dôvernosťou, bratov a sestry oslovujú s veľkou vrúcnosťou – ale neriešia žiadne skutočné úlohy. Keď sa podujmú na úlohy, robia chyby a spôsobujú škodu Božiemu domu. Nie sú to iba pokrytci? Takíto ľudia sú úplne nemorálni, chýba im akékoľvek svedomie alebo rozum. Najzákladnejšími vlastnosťami, ktoré by mal mať veriaci v Boha, sú svedomie a rozum a mal by byť tiež schopný prijať pravdu. Ak nemajú ani svedomie a rozum a vôbec neprijímajú pravdu, zaslúžia si ešte nazývať Boží dom „našou rodinou“? Sú to len dočasní pracovníci a vykonávatelia služby; sú zo satana a s Božím domom majú málo spoločného. Boh takýchto ľudí neuznáva; v Jeho očiach sú to zlí ľudia. Mnohí ľudia veria v Boha, vôbec sa však neusilujú o pravdu a prejavujú ľahostajnosť voči záležitostiam Božieho domu. Ignorujú problémy, na ktoré narazia, zanedbávajú svoje zodpovednosti, vyhýbajú sa bratom a sestrám v ťažkostiach a neprejavujú žiadnu nenávisť voči tým, ktorí robia zlé veci a poškodzujú záujmy Božieho domu alebo ničia prácu cirkvi. Chýba im uvedomenie vo veľkých otázkach toho, čo je správne a nesprávne; čokoľvek sa v Božom dome stane, ich sa to netýka. Považujú ho za svoj vlastný domov? Zjavne nie. Títo ľudia nie sú oprávnení nazývať Boží dom „našou rodinou“; tí, ktorí to robia, sú len pokrytci. Ktorí ľudia sú oprávnení hovoriť „naša rodina“? Nedávno som si všimol, že niektorí ľudia naozaj nie sú zlí, hoci sú, samozrejme, v menšine. Zatiaľ nebudeme hovoriť o tom, koľko pravdy chápu alebo aký veľký je ich duchovný vzrast či viera, úprimne však veria v Boha, dokážu sa podujať na skutočné úlohy a sú naozaj zodpovední v akýchkoľvek povinnostiach, ktoré vykonávajú – majú určitú podobu ľudskej prirodzenosti. Len takíto ľudia môžu byť skutočne považovaní za súčasť Božieho domu. Keď povedia „naša rodina“, pôsobí to hrejivo a skutočne úprimne. Napríklad cirkev potrebovala stôl, ktorý by v prípade kúpy stál šesťsto alebo sedemsto dolárov. Niektorí bratia a sestry povedali: „To je príliš drahé. Môžeme ušetriť veľa peňazí tým, že kúpime drevo a vyrobíme ho sami. Poslúžil by rovnako dobre, bez akéhokoľvek rozdielu.“ Ako som sa po vypočutí tohto cítil vo Svojom srdci? Cítil som sa trochu dojatý: „Títo ľudia nie sú zlí; vedia ušetriť peniaze pre Boží dom.“ Takíto ľudia sú oveľa lepší v porovnaní s tými, ktorí mrhajú obetami, prinajmenšom majú nejaké svedomie a rozum a trochu ľudského citu. Niektorí ľudia bez akéhokoľvek uvedomenia spôsobujú Božiemu domu straty v stovkách alebo tisíckach dolárov, dokonca hovoria, že to nie je ich vec, a necítia vo svojom srdci žiadne výčitky. Na druhej strane sú iní, ktorí hovoria: „Aj ušetrenie desiatich alebo ôsmich dolárov stojí za to. Nemali by sme zbytočne míňať peniaze na veci, ktoré môžeme vyriešiť sami. Mali by sme šetriť, kde sa dá. Nie je potrebné míňať peniaze, ktoré sa minúť nemusia. Je správne, aby sme zniesli trochu ťažkostí a námahy.“ Iba tí, ktorí dokážu povedať takéto veci, sú ľudia so svedomím a rozumom, majú normálnu ľudskú prirodzenosť a sú skutočne zosúladení s Božím domom. Títo ľudia môžu právom nazývať Boží dom „našou rodinou“, pretože berú ohľad na jeho záujmy. Niektorí ľudia na záujmy Božieho domu vôbec nemyslia. Je to tým, že nie sú schopní takýchto úvah? Pokiaľ ide o ich vlastný život, sú mimoriadne šetrní, ľutujú každý cent, vždy chcú kúpiť tie najlacnejšie a najpraktickejšie veci, šetria, kde sa dá, dokonca zjednávajú ceny, starostlivo počítajú, zjavne sú zbehlí v riadení svojho života. Ale keď ide o robenie vecí pre Boží dom, nekonajú takto. Márnotratne míňajú peniaze z Božieho domu, míňajú ich, ako sa im zachce, akoby ich neminúť bolo plytvanie. Nie je to znak hrozného charakteru? Takíto ľudia sú extrémne sebeckí, vôbec neberú ohľad na Boží dom, snažia sa uspokojiť len sami seba. Dúfajú, že sa votrú do nebeského kráľovstva a získajú veľké požehnania za čo najnižšiu cenu. Takíto sebeckí a opovrhnutiahodní ľudia stále prechovávajú takéto veľké ambície a túžby; to ukazuje vážny nedostatok v ich charaktere!

Prebrali sme už v našom duchovnom spoločenstve v podstate úplne tento prejav antikristov, že sa správajú ľstivo a sú svojvoľní a diktátorskí? (Áno.) Zhrňme si to teda. To, že antikristi robia veci ľstivo a že sú svojvoľní a diktátorskí, sú dve odlišné, ale rovnako významné a súbežné správania, ktoré sú im spoločné. Tento prejav odhaľuje dve z hlavných pováh antikristov – podlosť a surovosť; sú podlí aj suroví. Niekedy možno ich surovú stránku nevidíš, môžeš však vidieť ich podlú stránku. Môžu konať jemne, takže je ťažké vidieť nejaké ich donucovacie alebo barbarské správanie. Navonok nepôsobia drsne ani ťa nenútia nič robiť, dostanú ťa však do osídel inými podlými prostriedkami, omotajú si ťa, aby ťa ovládali, a prinútia ťa slúžiť ich zámerom – a tak ťa zneužívajú. Nevedomky padáš do ich pasce a ochotne sa podriaďuješ ich manipulácii a zahrávaniu sa. Prečo môžu spôsobiť takéto následky? Antikristi často používajú správne výroky a frázy, aby ťa poučovali a ovplyvňovali, podnecujú ťa k tomu, aby si robil určité veci, a vyvolávajú v tebe pocit, že všetko, čo hovoria, je správne, že by si to mal vykonať a mal by si to robiť takto, inak budeš mať pocit, že ideš proti pravde, budeš cítiť, že neposlúchnuť ich znamená vzdorovať Bohu. Takto ich ochotne poslúchneš. Aký je konečný výsledok tohto všetkého? Aj keď ľudia nasledujú ich slová a praktizujú to, čo hovoria, rozumejú pravde? Je ich vzťah s Bohom čoraz bližší alebo čoraz vzdialenejší? Keď ľudia čelia situáciám, nielenže neprichádzajú pred Boha a nemodlia sa k Nemu, ale ani nevedia, ako hľadať pravdy-princípy v Božích slovách, ani ako pochopiť Božie úmysly a požiadavky. Namiesto toho vyslovia neuveriteľný výrok: „Verím v Boha už toľko rokov a spolieham sa hlavne na vodcov, pokiaľ ide o podporu a zaopatrenie. Nech sa stane čokoľvek, pokiaľ oni poskytnú duchovné spoločenstvo, existuje cesta vpred. Bez vodcov to jednoducho nejde.“ Veria v Boha už mnoho rokov a ich duchovný vzrast je len takýto, stále nie sú schopní fungovať bez vodcov. Nie je to úbohé? Aký je tu skrytý význam? Znamená to, že sa nevedia modliť k Bohu, spoliehať sa na Boha, vzhliadať k Bohu ani jesť a piť Božie slová. Vo všetkých týchto veciach ich musia podporovať vodcovia, aby týmto veciam porozumeli; vodca môže nahradiť Boha, v ktorého veria. Dá sa povedať, že viera takéhoto človeka v Boha je v skutočnosti vierou v jeho vodcov. Počúvajú všetko, čo vodcovia hovoria, a veria všetkému, čo povedia. V koho skutočne veria, koho nasledujú a koho poslúchajú – Boha alebo vodcov? Nie je to presne ako u náboženských ľudí, ktorí nominálne veria v Pána, ale v skutočnosti veria svojim pastorom, nasledujú ich a dôverujú im? Nie je to ovládanie ľuďmi? Uctievaš vodcov a počúvaš ich vo všetkých záležitostiach. To znamená veriť v ľudí a nasledovať ich, byť obmedzovaný a ovládaný ľuďmi. Boh hovoril tak jasne, a predsa Jeho slovám nerozumieš ani nevieš, ako ich praktizovať, zato ale rozumieš diablom a satanom, už potom, čo povedia len pár slov? Čomu vlastne rozumieš? Niekedy rozumieš predpisu alebo učeniu – počíta sa to ako pochopenie pravdy? (Nie.) To nie je pochopenie pravdy; znamená to byť zavedený. Presne o to ide.

V prejave antikristov, ktorí sa správajú úskočne a sú svojvoľní a diktátorskí, sú ich hlavnými povahami podlosť a surovosť. Kde sa prejavuje ich podlosť? V ich úskočnom správaní. A kde sa prejavuje ich surovosť? (V tom, že sú svojvoľní a diktátorskí.) Prejavuje sa predovšetkým v tom, že sú svojvoľní a diktátorskí a nútia ostatných, aby ich poslúchali; ich nátlak so sebou nesie surovú povahu. Boh vyžaduje, aby sa ľudia podriadili Jemu a pravde. Aký je Boží spôsob konania diela? Po tom, čo Boh vyjadrí svoje slová, povie ľuďom, že najdôležitejšou vecou vo viere v Boha je, aby sa podriadili pravde a Božím slovám. Poznáš túto pravdu, vieš, že tento výrok je správny, ale pokiaľ ide o to, či a ako sa podriadiš, aký je Boží postoj? Máš slobodnú vôľu, právo voľby. Ak sa chceš podriadiť, urobíš to; ak sa nechceš podriadiť, nemusíš. Čo sa však týka následkov, ktoré môže priniesť nepodriadenie sa, čo Boh u ľudí podrobne skúma a aké sú Jeho závery o nich, Boh v týchto veciach nerobí nič navyše. Nevaruje ťa, nevyhráža sa ti ani ťa nenúti, aby si za to zaplatil, ani ťa za to netrestá. Boh takto nekoná. V období, keď sa Boh venuje spáse ľudí, keď vyjadruje slová, aby ich zaopatril, Boh dovoľuje ľuďom robiť chyby, vydať sa na nesprávnu cestu a dovoľuje im, aby Mu vzdorovali a robili hlúpe veci. Prostredníctvom svojich slov a niektorých svojich pracovných metód však Boh postupne umožňuje ľuďom pochopiť, aké sú Jeho požiadavky, čo je pravda a čo je správne a čo nesprávne – napríklad prostredníctvom orezávania, karhania a disciplinovania a takisto prostredníctvom nabádaní. Niekedy ti dá nejakú milosť, vnútorne ťa pohne alebo ti dá nejaké osvietenie a osvetlenie, čím ti dá vedieť, čo je správne a čo nesprávne, aké sú v skutočnosti Božie požiadavky, akú pozíciu by mali ľudia zaujať a čo by mali praktizovať. Zatiaľ čo ti umožňuje pochopiť, dáva ti aj na výber. Ak povieš: „Budem vzdorovitý, budem svojvoľný, nechcem si vybrať to, čo je správne, nechcem byť verný, chcem len konať takto!“ potom si v konečnom dôsledku zodpovedný za svoj vlastný konečný osud a výsledok. Musíš prevziať zodpovednosť za svoje činy a zaplatiť cenu; Boh v tomto ohľade nerobí nič, je nestranný a spravodlivý. Ak konáš podľa Jeho požiadaviek a si človek, ktorý sa podriaďuje Bohu, alebo ak naopak nekonáš podľa Božích požiadaviek a nie si človek, ktorý sa podriaďuje Bohu, potom v oboch prípadoch, nech už bude tvoj konečný osud akýkoľvek, Boh ho určil už dávno vopred. Nemusí robiť nič navyše. Nie je to tak, že ak dnes nekonáš podľa Božích požiadaviek, bude ťa Boh disciplinovať, karhať alebo trestať a privedie na teba pohromy – Boh takýmto spôsobom nekoná. U Neho platí, že vyžaduje od ľudí, aby sa podriadili, jednoducho preto, aby pochopili pravdu o podriadenosti; neexistuje tu žiadny prvok „nátlaku“. Boh nenúti ľudí, aby sa podriadili alebo praktizovali tento aspekt pravdy. Preto v Božom spôsobe, či už ovláda ľudí, uplatňuje zvrchovanosť nad ich osudom, vedie ich alebo im poskytuje pravdu, predpokladom týchto činov nie je nátlak ani nutnosť. Ak budeš konať podľa Božích slov, budeš postupne chápať pravdu viac a viac a tvoja situácia pred Bohom sa bude naďalej zlepšovať – udržíš si dobrú situáciu a Boh ťa osvieti aj v aspektoch každodenného života, ktorým nerozumieš. Ak však nebudeš praktizovať pravdu, nebudeš sa podriaďovať Bohu a nebudeš ochotný usilovať sa o pravdu, to, čo získaš, bude veľmi obmedzené. To je ten priepastný rozdiel medzi týmito dvoma. Boh neprejavuje zaujatosť; je spravodlivý ku každému. Niektorí ľudia hovoria: „Nepraktizoval by som, keby ma Boh jednoducho prinútil?“ Boh ľudí nenúti; to robí satan. Boh takýmto spôsobom nekoná. Ak sa Mu dokážeš podriadiť len vtedy, keď si nútený, čo to z teba robí? Naozaj sa podriaďuješ Bohu? To nie je ten druh podriadenosti, po ktorom Boh túži. Podriadenosť, o ktorej hovorí, je taká, kde na základe pochopenia pravdy človek ochotne praktizuje Božie slová zo svedomia a rozumu. Toto je vlastný význam podriadenosti. Nezahŕňa nátlak, obmedzovanie, vyhrážky ani žiadnu formu zväzovania či kontroly. Preto, keď sa cítiš v nejakej veci obzvlášť zviazaný alebo obmedzovaný, určite nejde o Božie dielo. V jednom ohľade to môže prameniť z ľudských myšlienok alebo skresleného chápania a obmedzení, ktoré si zavádzaš sám. V inom môže ísť o niekoho iného, kto sa ťa snaží obmedzovať, používa predpisy alebo nejaký správne znejúci argument či teóriu, aby ťa obmedzoval, čo ťa vedie k tomu, že si vo svojom myslení vytvoríš nejaké skreslenia. To naznačuje problém s tvojím chápaním. Ak sa cítiš ochotne a šťastne podriadený Bohu, pochádza to z diela Ducha Svätého a tiež zo skutočnej ľudskej prirodzenosti, zo svedomia a rozumu.

V Božom dome sú niektorí ľudia, ktorí sa nepodriaďujú pravde, pracovným opatreniam Božieho domu ani opatreniam cirkvi. Ako toto Boží dom rieši? Používajú sa na vyriešenie tohto nejaké donucovacie metódy? Ak vodca nevykonáva skutočnú prácu, nepracuje podľa pracovných opatrení a nepraktizuje pravdu alebo nedokáže vykonávať skutočnú prácu, ako to Boží dom rieši? (Prepustí ho.) Je priamo prepustený, ale je vypudený? (Nie.) Tí, ktorí nepáchali zlo, vypudení nie sú. Pokiaľ ide o bežných bratov a sestry, ak sú poverení, aby vykonávali určitú povinnosť, a oni odmietnu, počíta sa to ako nepodriadenie sa? Ak nepôjdu, možno nájsť niekoho iného; nútil by niekto niekoho vykonávať povinnosť? (Nie.) Neexistuje žiadny nátlak. Ak sú prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde ochotní prijať to a podriadiť sa, potom je to v poriadku. Toto sa nepovažuje za donucovanie; ide o ich pridelenie, aby vykonávali túto povinnosť pod podmienkou ich osobného súhlasu a ochoty. Napríklad niektorí ľudia radi varia, je im však pridelené upratovanie, a oni povedia: „Ak sa odo mňa žiada, aby som upratoval, tak budem upratovať. Podriaďujem sa opatreniam Božieho domu.“ Je tu nejaký nátlak? Je tu nejaké nútenie proti niečej vôli? (Nie.) Toto je zariadené na základe ich ochoty a podriadenosti bez toho, aby niekoho z nich dostávali do ťažkej situácie alebo ho nútili niečo vykonať. Môžu sa vyskytnúť aj prípady, keď sa na určitú povinnosť dočasne nedá nikto nájsť a je potrebné, aby si na ten čas zaskočil; ty osobne možno nie si ochotný, je to však nevyhnutné pre prácu, ide o osobitný prípad. Ty si členom Božieho domu, ješ jedlo z Božieho domu a vykonávaš tam svoje povinnosti – keďže sa uznávaš za niekoho, kto verí v Boha a nasleduje Ho, nemôžeš v tejto maličkosti vzdorovať svojmu telu? Toto sa v skutočnosti ani nepočíta za podriadenosť alebo utrpenie; je to len dočasné, nežiada sa od teba, aby si túto povinnosť vykonával dlhodobo. Niektorí ľudia sa sťažujú, že práca, ktorú majú vykonávať, je špinavá a únavná, a nie sú ochotní ju robiť. Ak to nadnesú, mali by byť okamžite preradení. Pokiaľ to však vyjadrujú len slovne, ale v skutočnosti sú ochotní sa podriadiť a ochotní trpieť, potom by vo vykonávaní svojej povinnosti mali pokračovať. Je tento prístup vhodný? (Áno.) Je tento princíp správny? (Áno.) Boží dom v žiadnom prípade nenúti ľudí proti ich vôli. Existuje ďalšia situácia, keď sú niektorí ľudia bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávajú, leniví, nezodpovední a chýba im vernosť. Niekedy dokonca potajomky robia zlé veci. Keď svoju povinnosť nevykonávajú dobre, vyhovárajú sa a tvrdia, že tá povinnosť nie je pre nich vhodná, nejde o ich silnú stránku alebo že danej oblasti nerozumejú. V skutočnosti však všetci jasne vidia, že k ich zlyhaniu pri dobrom vykonávaní nedošlo z týchto dôvodov. Ako by sa mali takíto ľudia riešiť? Ak požiadajú o vykonávanie povinnosti inde, malo by sa s tým súhlasiť? (Nie.) Čo by sa teda malo urobiť? Takíto ľudia nie sú vhodní na vykonávanie povinností; robia to neochotne a bez správneho postoja, takže by mali byť poslaní preč. Existuje ďalší druh človeka, ktorý začne byť problémový a odolávajúci, len čo sa mu povie, aby vykonal povinnosť. Je mimoriadne neochotný a zdráha sa, ledva potláča svoju nespokojnosť a myslí si: „Len sa tu budem držať v úzadí a pretĺkať sa pár rokov, ktovie, kde skončím potom!“ Ľuďom s takýmito úmyslami by sa nemalo dovoľovať vykonávať povinnosti, a aj keby chceli vykonávať nejaké iné, nie je to dovolené. Takéto prípady sa musia riešiť rázne. Prečo je to tak? Pretože ich podstata je prekuknutá – tí, ktorí ich poznajú, hovoria, že sú to pochybovači; ľudia v ich okolí takisto vravia, že nie sú vhodní na vykonávanie povinností. Takíto ľudia sú neverci a musia byť odstránení. Ak sa to nestane, môžu v cirkvi spôsobovať len vyrušenia, páchať zlé skutky a škodiť Božiemu vyvolenému ľudu, čo je absolútne neprijateľné. Takéto prípady by sa mali riešiť podľa princípov, ako zaobchádzať s tými, ktorí vykonávajú povinnosti v cirkvi; ich neochota nie je faktorom. Je toto nátlak? Toto nie je nátlak; je to konanie podľa princípov, obhajovanie záujmov a práce Božieho domu. Ide o odstránenie pochybovačov a tých, ktorí sú v Božom dome len preto, aby sa tam priživovali. Ak sa chceš priživovať, rob to niekde inde, nie tu. Boží dom nie je domov dôchodcov; neživí povaľačov. Rozumieš?