Existujú nejaké podmienky, ktoré antikristi hľadajú, aby si získali ľudí? Získavajú si tých, ktorí milujú pravdu a úprimne sa podriaďujú Bohu? (Nie.) Tí, ktorí milujú pravdu a podriaďujú sa Bohu, majú určitú rozlišovaciu schopnosť, nedajú sa získať a nebudú nasledovať antikristov. Koho si teda antikristi získavajú? Vo svojich srdciach najviac uprednostňujú tých, ktorí vedia dobre lichotiť ľuďom s postavením, ktorí sa vedia zaliečať a pekne rozprávať, a niektorých, ktorí urobili zlé veci a boja sa, že budú vypudení, a preto sa snažia antikristom čo najviac zavďačiť. Antikristi využívajú podmienku ochraňovania ľudí, aby si ich získali, rovnako ako ich srdcia, pričom im dovoľujú priblížiť sa. Väčšina tých, ktorých si antikristi získajú, okrem nových veriacich, ktorí nerozumejú pravde, sú ľudia, ktorí nemilujú pravdu. Majú všetci tí, ktorí nemilujú pravdu, svedomie a rozum? Nikto z nich nie je dobrý a Boh si takých ľudí nevyberá. Antikristi si týchto ľudí získavajú a vodia ich za nos. Dokonca si myslia, že dosiahli oficiálnu pozíciu a majú postavenie, a vo svojich srdciach sú obzvlášť spokojní. Nie je to nehanebné? Aké ďalšie typy ľudí si antikristi získavajú? (Ľudí s relatívne zlou ľudskou prirodzenosťou.) Presne tak, zlých ľudí. Ako antikristi zaobchádzajú so zlými ľuďmi? Chránia ich. Predpokladajme napríklad, že v cirkvi je zlý človek a všetci bratia a sestry hlásia, že tento človek je obzvlášť zlý, spôsobuje v cirkvi nepokoj, kedykoľvek je nablízku, vyrušuje každého pri konaní jeho povinnosti a vyrušuje prácu cirkvi. Pokiaľ ho zapoja do konania povinnosti, práca cirkvi utrpí stratu. Antikristi však takýchto zlých ľudí vidia ako užitočných a pritiahnu si ich na svoju stranu, aby im slúžili. Antikristi zlých ľudí nevypudia; namiesto toho ich chránia. Ibaže by niektorí zlí ľudia antikrista nepodporovali alebo by ho dokázali rozlíšiť – potom sa s nimi porátajú. Pokiaľ zlý človek antikristovi lichotí, podporuje ho a neprotirečí mu, antikrist si ho získa a podmaní, aby zväčšil svoju vlastnú silu. Ako teda antikristi vychádzajú s týmito ľuďmi, ktorí sa neusilujú o pravdu? Ich spôsobom interakcie je v podstate vzájomné lichotenie a pekné reči. Kamkoľvek antikristi idú, títo zlí ľudia sa okolo nich zlietajú ako muchy. Určite sa nestretávajú, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, pretože k nej majú všetci odpor a nikto z nich sa nesnaží riešiť problémy prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Hovoria len veci, ktoré hovoria neverci, väčšinou rozosievajú nezhody prostredníctvom klebiet, ponižujú ostatných a vyvyšujú samých seba a radia sa, ako trýzniť ľudí. Okrem toho študujú, ako sa chrániť pred Božím domom, diskutujú o tom, ako čeliť Zhora, ako sa vopred dozvedieť, či niekto chce nahlásiť ich problémy, a ako reagovať, keď sa to dozvedia. Toto sú záležitosti, o ktorých diskutuje táto banda zlých ľudí. Keď sú spolu, nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o takých veciach, ako je konanie ich povinností, a nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy. Nikdy napríklad nediskutujú o legitímnych záležitostiach, ako je podpora a pomoc bratom a sestrám, ktorí sa stali negatívnymi a slabými a nemajú energiu na konanie svojich povinností, alebo hľadanie riešení a ciest na zlepšenie efektívnosti určitých aspektov cirkevnej práce. Hovoria o tom, ako podviesť Zhora a ako podviesť Boží dom, a zabezpečujú, aby Boží dom o nich nepoznal fakty. Len čo sa zistí, že niekto je v kontakte so Zhora alebo nahlásil ich situáciu, považujú to za hrozbu pre svoje postavenie a za ničivé pre ich záležitosti. Neúnavne vyšetrujú, kto je zodpovedný, hľadajú podozrivých a keď ich nájdu, dotyčnú osobu izolujú, preložia ju inam, a potom vydajú príkazy zakazujúce komukoľvek hlásiť ich situáciu Zhora. Tým zabezpečia, že sa nikto neodváži o nich niečo hlásiť. Antikristi takto získavajú úplnú kontrolu nad cirkvou. Zhora sa nemá ako dozvedieť, aké zlé skutky páchajú v zákulisí, až kým sa Zhora o situácii nedozvedia a neodhalia ich slabé miesto, potom nariadia ich vyšetrovanie a nakoniec ich prepustia alebo vypudia. Táto skupina antikristov a zlých ľudí dokáže za pár mesiacov urobiť z práce cirkvi chaos a môže spôsobiť, že sa bratia a sestry budú navzájom podozrievať, podkopávať, odhaľovať a napádať, čím rozdeľuje cirkev. To je dôsledok toho, že antikristi zavádzajú ľudí a preberajú kontrolu nad cirkvou. Takto antikristi zavádzajú všetkých, ktorí sa neusilujú o pravdu, a dokonca si získavajú niektorých užitočných zlých ľudí, aby ovládli cirkev a upevnili si tak svoje vlastné postavenie a autoritu. Ak ich zlí ľudia počúvajú, chránia ich. Ak nie, so zlými ľuďmi sa porátajú najprv. Ak ich zlí ľudia nasledujú a dajú sa naverbovať a získať, urobia z nich svojich prisluhovačov, svoje ruky a oči na páchanie zlých vecí, infiltrujú ich medzi bratov a sestry, aby tam vyzvedali, kto má proti nim námietky, kto rozlišuje ich konanie, ktoré z ich zlých skutkov boli odhalené a kto sa vždy chce spojiť so Zhora, aby nahlásil ich problémy. Antikristi a zlí ľudia sa pri vyšetrovaní špecificky zameriavajú na tieto záležitosti, ktorých sa najviac obávajú. Často spolu diskutujú o protiopatreniach a s tými, ktorí ich dokážu rozlíšiť alebo ich podozrievajú, zaobchádzajú ako s nepriateľmi. Dnes si nájdu zámienky na trýznenie jednej osoby a zajtra získajú páky na trýznenie ďalšej; dokonca používajú rôzne dôvody a zámienky na podnecovanie Božieho vyvoleného ľudu, aby týchto jednotlivcov vyčistil a vypudil. Len čo sa antikristi stanú vodcami alebo pracovníkmi, zapájajú sa do týchto činností. Len za pár mesiacov dokážu uvrhnúť cirkev do chaosu, dokonca úplne uhasiť vrúcne nadšenie cirkvi nových veriacich, ako keď voda hasí oheň. Preto sú antikristi skutočne Božími nepriateľmi a nepriateľmi Božieho vyvoleného ľudu. To vôbec nie je zveličovanie – je to neuveriteľne presné! Tam, kde majú moc antikristi alebo zlí ľudia, panuje v cirkvi dusná atmosféra. Neexistuje tam vôbec žiadny cirkevný život, žiadne normálne jedenie a pitie Božieho slova a žiadna atmosféra duchovného spoločenstva o pravde. Namiesto toho je naplnená intrigami a bezuzdným zlým správaním. Toto znamená, že diabol prevzal kontrolu. Môže byť nejaký dobrý výsledok, keď má diabol kontrolu? Božiemu vyvolenému ľudu to môže priniesť len pohromu – to je bezpochyby isté.

Niektorí antikristi, keď prídu do cirkvi, aby prevzali vodcovskú úlohu, najprv vyšetrujú, kto v cirkvi v minulosti často hlásil problémy Zhora. Chcú si takýchto ľudí držať od tela a nejdú sa ubytovať do ich domu, aj keď by ich tam mohli hostiť. Ak je niekto dobrý v podlizovaní sa, neustále sa točí okolo vodcu a zalieča sa, plánujú zostať v jeho dome. Niekto povie: „Hostia dve sestry.“ Antikrist odpovie: „To nie je dobré, nech sa presťahujú inam.“ Tá osoba povie: „Nemôžeš len tak presúvať ľudí, ako sa ti zachce; tie dve sestry sa na to miesto celkom hodia – ich presťahovanie by mohlo ovplyvniť vykonávanie ich povinností.“ On odpovie: „Platí to, čo poviem ako vodca, a ty ma musíš poslúchať!“ Potom prinúti tie dve sestry, aby sa presťahovali. Prečo trvá na tom, aby bol ubytovaný v tomto dome? Je to preto, že táto rodina je nevinná a slabá a nepredstavuje pre antikrista žiadnu hrozbu. Bez ohľadu na to, aké zlé skutky spácha alebo akým bezuzdným sa stane jeho správanie za chrbtom ľudí, rodina ho nenahlási. Hľadá teda takéto miesto na ubytovanie. Po nejakom čase si privedie svojich zlých kumpánov a tam konajú svoje zlé skutky, diskutujú o protiopatreniach a plánujú, ako trýzniť tú a tú osobu. Keď sa v cirkvi objaví antikrist alebo zlý človek, najprv si hľadá ľudí, ktorí sa mu pozdávajú a ktorých môže využiť, a predovšetkým si zväčšuje a zabezpečuje svoju silu. Tých, ktorí rozumejú pravde, zatiaľ necháva na pokoji, aby neohrozil svoje vlastné postavenie. Zatiaľ nenarúša súčasný poriadok. Po upevnení svojej pozície a nájdení vhodných komplicov začne diskutovať o protiopatreniach na trýznenie tých bratov a sestier, ktorí sa usilujú o pravdu, a na porátanie sa s nimi. Ako ich trýzni a vysporiada sa s nimi? Najprv si získa tých, ktorí ho schvaľujú, ktorí ho nedokážu rozlíšiť a ktorých môže využiť. Ak sú ľudia, ktorých si nemôže získať alebo ktorí ho dokážu rozlíšiť, nájde si zámienku alebo dôvod, aby ich izoloval alebo vyčistil. Aká povaha sa odhaľuje v správaní týchto antikristov? (Surovosť.) Kdekoľvek prevezmú vodcovské úlohy, zavládne tam dusná atmosféra. Poriadok cirkevného života je narušený. Ak ich nepočúvaš, si potláčaný, obmedzovaný alebo dokonca vyčistený či vypudený. Niektorí antikristi sa správajú ako chuligáni, surovci alebo fúrie. Aj po tom, čo uverili v Boha, chcú stále získať pozíciu, správať sa v Božom dome panovačne a ovládať Boží vyvolený ľud. Takto robia v cirkvi neporiadok. Ak ľudia nemajú rozlišovaciu schopnosť, budú nimi zavádzaní a ovládaní, čo nakoniec povedie k ich vlastnej záhube.

Viac-menej sme skončili našu diskusiu o tom, ako si antikristi získavajú ľudí. Keďže ste počúvali tieto veci, o ktorých som hovoril, máte pocit, že sú zriedkavé? Ste udivení a myslíte si: „Mohlo by sa to naozaj stať? To je nemožné, však? Ako môžu medzi veriacimi existovať takíto ľudia?“ Poviem vám, môže to byť ešte horšie. Každý si pred ostatnými nasadzuje masku ľudskej podoby, ale tým, čo odhaľuje jeho pravú tvár, je to, aký je v súkromí. Jeho slová a činy pred ostatnými sú len pretvárka, falošný dojem. Jeho pravé ja sa odráža v tom, čo hovorí a robí v súkromí. Ak sa niekto javí jedným spôsobom pred ľuďmi a iným v súkromí, mali by ste byť schopní rozlíšiť, čo je pravé a čo falošné, však? Antikrist sa môže pred ľuďmi javiť ako veľmi zdvorilý, keby však vedeli, čo robí v súkromí, považovali by to za nechutné. Cítili by, že stýkať sa s antikristom je hanba, že to nie je človek s integritou, ale že je podlý a malicherný. V takom prípade, môže antikrist vychádzať s normálnymi ľuďmi? Nie, nemôže. Toto nie je otázka normálneho človeka, ktorý má zopár zlozvykov, ale otázka jeho povahy. Len čo uvidíte jeho povahu, uvedomíte si, že to nie je človek, ale beštia, diabol. Povedzte Mi, aké to je, keď ľudia komunikujú so zvieratami? Je to ako priniesť do domu prasa, umyť ho, obliecť mu šatočky a správať sa k nemu ako k domácemu miláčikovi. Na druhý deň zistíš, že z domu sa stal chlievik. Žerie, pije a vyprázdňuje sa v dome bez akéhokoľvek ohľadu na čistotu. Vtedy si uvedomíš, že takto sa ošípané chovať nedajú – sú to zvieratá! Ľudia ako antikristi môžu navonok vyzerať, že majú určitú kvalitu a výchovu, alebo mohli byť kedysi v spoločnosti prestížnou osobnosťou, čo im vynieslo určitý rešpekt. Väčšina z nich je však ako zvieratá, chýba im aj svedomie a rozum. Majú normálnu ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Môžu byť bez normálnej ľudskej prirodzenosti ešte považovaní za ľudí? Môžete prijať ich vedenie? Čo sa stane, ak sa bratia a sestry dostanú do rúk takýchto ľudí? Budú zavedení a získaní a určite budú trpieť. Antikristi sú diabli a nemajú svedomie ani rozum. Navonok sa zdá, že sú k niektorým ľuďom veľmi láskaví, chápaví a súcitní s ich ťažkosťami, slabosťami a emocionálnymi potrebami. V skutočnosti to sú ľudia, ktorým dávajú prednosť a ktorí im lichotia. Ale ak títo ľudia ohrozia ich postavenie alebo povesť, ani s nimi nebudú zaobchádzať láskavo, ale bezohľadne sa s nimi vysporiadajú ešte zlomyseľnejšími metódami, bez jedinej stopy súcitu alebo tolerancie. Láska a tolerancia antikristov sú len pretvárka a ich cieľom absolútne nie je priviesť ľudí pred Boha, ale prinútiť ich, aby ich uctievali a nasledovali. Ich cieľom pri takomto zlákaní ľudí je zabezpečiť si vlastné postavenie a získať si uctievanie a nasledovanie ľudí. Bez ohľadu na to, aké metódy antikristi používajú na zavádzanie a získavanie ľudí, jedna vec je istá: V záujme vlastnej moci a postavenia si budú lámať hlavu a použijú všetky potrebné prostriedky. Ďalšou istotou je, že bez ohľadu na to, čo robia, nerobia to preto, aby konali svoje povinnosti, a už vôbec nie preto, aby ich konali dobre; robia to skôr preto, aby dosiahli svoj cieľ chopiť sa moci v cirkvi. Okrem toho, bez ohľadu na to, čo robia, nikdy neberú do úvahy záujmy Božieho domu a už vôbec neberú do úvahy záujmy Božieho vyvoleného ľudu. V slovníku antikristov tieto dve úvahy neexistujú; sú im prirodzene cudzie. Bez ohľadu na úroveň ich vodcovstva neprejavujú ani najmenší záujem o záujmy Božieho domu alebo Božieho vyvoleného ľudu. V ich myšlienkach a názoroch sú práca cirkvi a záujmy Božieho domu nepodstatné a pod ich úroveň. Myslia len na svoje postavenie a vlastné záujmy. Z toho je zrejmé, že prirodzenosť-podstata antikristov je popri tom, že je podlá, obzvlášť sebecká a opovrhnutiahodná. Konajú len v záujme vlastnej slávy, zisku a postavenia, bez toho, aby venovali najmenšiu pozornosť životu a smrti iných. Každý, kto predstavuje hrozbu pre ich postavenie, je vystavený bezohľadnému potláčaniu a vylučovaniu a je trýznený najkrutejším spôsobom. Niekedy, keď sú antikristi nahlásení, pretože spáchali príliš veľa zla a Zhora sa o nich dozvedia, a oni cítia, že stratia svoje postavenie, začnú roniť horké slzy. Navonok sa zdajú byť kajúcni a vyzerá to, že sa vracajú k Bohu, ale čo je skutočným dôvodom ich sĺz? Čo naozaj ľutujú? Smútia a trpia, pretože stratili srdcia ľudí, svoje vlastné postavenie a svoju povesť. To je to, čo sa skrýva v ich slzách. Zároveň už plánujú svoje ďalšie kroky, aby si upevnili postavenie, poučili sa zo svojich zlyhaní a zosnovali svoj návrat. Súdiac podľa tohto správania antikristov, nikdy necítia výčitky svedomia ani netrpia kvôli svojim priestupkom a skazenej povahe, ktorú odhalili, a už vôbec sa nebudú skutočne poznať alebo kajať. Možno kľačia pred Bohom, ronia horké slzy, uvažujú o sebe a preklínajú sa, ale to je pretvárka, ktorá má ľudí zaviesť, a niektorí ľudia tomu dokonca uveria. Je možné, že v tej chvíli sú ich pocity skutočné. Treba si však pamätať, že antikristi nikdy nezažijú skutočnú ľútosť. Aj keby boli jedného dňa odhalení a vyradení, nebudú úprimne ľutovať. Uznajú len svoje vlastné zlyhanie, že pokazili svoje predstavenie a odhalili všetky svoje zlé skutky. Prečo to hovorím? Pretože na základe ich prirodzenosti nenávidieť pravdu a Boha, oni nikdy pravdu neprijmú. Preto je sebapoznanie antikristov vždy falošné. Priznajú len to, že stratili srdcia ľudí, pretože sa im nepodarilo chopiť sa príležitosti na uchopenie moci a upevnenie postavenia. Za ich ľútosťou a utrpením sú tieto dôvody. Keď antikristi prežívajú muky, môžu tiež roniť slzy, ale prečo plačú? Čo sa skrýva za ich slzami? Plačú, pretože ich množstvo zlých skutkov bolo odhalených a prišli o svoje postavenie. Keby mohli byť skutočne kajúcni a plakať, pretože urobili niečo zlé a cítili by sa byť dlžníkmi Bohu, nepáchali by toľko zla. Nemajú výčitky svedomia a nepriznávajú svoje zlé skutky – ako potom môže vzniknúť skutočná ľútosť? Po spáchaní zla necítia ľútosť; sú plní ľahostajnosti, cítia len, že stratili tvár a urobili zo seba divadlo. Nálada sa im môže mierne zhoršiť. Hoci sa navonok tvária, akoby sa nič nestalo, v skutočnosti sú v hĺbke duše ako nemý, čo ochutnáva palinu – trpia v tichosti. V srdci prežívajú smršť emócií a ronia horké slzy, nie je v tom však žiadna skutočná ľútosť. Taký je skutočný stav vecí. Niekedy môžu antikristi povedať nejaké pekne znejúce slová, ako napríklad: „Je to preto, že moja kvalita bola slabá, že som prácu nevykonal poriadne a dopustil som sa vyrušenia a narušenia; zlyhal som vo vedení a nie som hodný vodcovstva. Nech ma Boh disciplinuje a prekľaje. Ak sa v budúcnosti rozhodnete nezvoliť ma za vodcu, nebudem sa sťažovať.“ Hneď nato sa rozplačú. Niektorí ľudia, ktorí nemajú rozlišovaciu schopnosť, s nimi súcitia a hovoria: „Neplač, v budúcnosti ťa zvolíme opäť.“ Keď to počujú, okamžite prestanú plakať. Vidíte teraz, ako sa vyfarbili? Keď povedia zopár pekných slov, je to preto, aby si získali srdcia ľudí, zavádzali ich a oklamali, a niektorí im na to dokonca skočia. Vždy, keď antikristi ronia slzy, je za tým nepochybne nejaký zámer. Keď ich ľudia, ktorí ich uctievajú, začnú spochybňovať a ich postavenie sa stane neistým, plačú. Cítia sa tak zúfalo, že nemôžu jesť ani spať a opakovane hovoria svojej rodine: „Ako môžem ďalej žiť, ak nebudem vo vodcovskej práci?“ Ich rodina odpovedá: „Nežil si predtým bez postavenia úplne v pohode? Prečo nemôžeš ďalej žiť?“ Odpovedajú: „Keby nebolo môjho postavenia, dostal by som tieto výhody? Mali by sme sa tak dobre? Prečo si taký hlúpy?“ Doma niektorí otvorene hovoria: „Aký zmysel má život bez postavenia? Aký je zmysel života? V našej rodine je len zopár ľudí a doma môžem mať na starosti iba týchto pár. Som len hlavou domácnosti a moje postavenie nie je vysoké. Mal by som mať funkciu v cirkvi; inak je môj život premárnený. Okrem toho, bez tohto postavenia v cirkvi, mohla by mať naša rodina taký dobrý život?“ Za zatvorenými dverami hovoria úprimne a ich ambície sú odhalené. Nie je toto nehanebný človek? Zavádzanie antikristov nie je občasný priestupok – nie je to neúmyselné. Ak by išlo o občasné a neúmyselné zlé činy, neboli by považovaní za antikristov. Antikristi zavádzajú ľudí úmyselne; sú ovládaní satanovou prirodzenosťou. Preto neustále zavádzajú ľudí a zámerne používajú túto metódu na ich ovládanie a konečné získanie moci. V skutočnosti je cieľom antikrista pri zavádzaní a ovládaní ľudí priviesť ich k tomu, aby ho počúvali, nasledovali jeho vedenie a vzdialili sa od Boha. Úmysly antikrista sú veľmi jasné; jeho cieľom je súperiť s Bohom o ľudí. Jeho činy nie sú chvíľkovým odhalením skazenosti, ani nie sú vykonané impulzívne, proti jeho vôli, a už vôbec nie sú vynútené zvláštnymi okolnosťami. Je to výlučne kvôli jeho podlej prirodzenosti, jeho nafúknutým ambíciám a túžbam, jeho zákernej povahe a jeho množstvu intríg. Jeho schopnosť robiť tieto veci teraz je určená jeho prirodzenosťou-podstatou: Po tom, čo uveril v Boha, prechovával tieto úmysly a plány a len čakal, kým sa stane vodcom, aby tieto sny začal realizovať a dosiahol svoje ciele. Toto je skutočný stav srdca antikrista, do posledného písmena.

Z obsahu, o ktorom sme hovorili vyššie, by ste mali pochopiť pravdu, do ktorej musíte vstúpiť. Na jednej strane by ste mali rozlišovať antikristov a zlých ľudí, ktorí prejavujú takéto správanie a prirodzenosť-podstatu. Na druhej strane by ste sa mali aj porovnávať, aby ste zistili, či toto správanie prejavujete. Ak teraz dokážete nájsť zhodu medzi tým, čo hovoríte vy a čo hovoria antikristi, alebo ak sa v podobných situáciách správate rovnako, dokážete potom rozlíšiť podobnosti vo vašej odhalenej povahe alebo v praxi medzi vami a antikristmi? Dokážete pochopiť pravdu, o ktorej sa tu hovorí v duchovnom spoločenstve, prostredníctvom niektorých príkladov, o ktorých hovorím, alebo detailov, slov a činov opísaných v týchto príkladoch, alebo dokážete pochopiť skazené povahy ľudí, ktoré sú tu odhalené? Dokážete takto počúvať? Z akej perspektívy počúvate? Ak rozlišujete tieto povahy a podstaty antikristov a pozeráte sa na tieto správania a praktiky úplne z pohľadu diváka, môžete získať pravdu? (Nie.) Z akej perspektívy by ste teda mali počúvať? (Porovnávať sa so sebou samým.) Porovnávať sa – to je to najzákladnejšie. Čo ešte? (Vyzbrojiť sa pravdou.) Správne, musíte pochopiť pravdu, ktorú potrebujete pochopiť v každom príklade, o ktorom hovorím. Tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, dokážu pochopiť len fakty, zatiaľ čo tí, ktorí majú duchovné porozumenie a dobrú kvalitu, z nich dokážu pochopiť a získať pravdu. Dokážete vytriediť pravdy obsiahnuté v príbehoch a príkladoch, o ktorých sa hovorilo? Hovorenie v duchovnom spoločenstve o určitých príbehoch alebo príkladoch má pomôcť ľuďom spojiť ich s realitou, lepšie pochopiť rôzne problémy odrážajúce sa v realite a prehĺbiť ich predstavu o rôznych prejavoch a podstatách súvisiacich s týmto aspektom pravdy. Inými slovami, pokiaľ ide o tento aspekt pravdy alebo prirodzenosti-podstaty, spomenieš si na konkrétny príklad alebo situáciu. Takto, keď budeš poznávať sám seba alebo rozlišovať iných, budeš mať názorné porozumenie, ktoré je ľahšie pochopiteľné, praktickejšie a konkrétnejšie ako len čítanie teórie alebo textu. Ak je to len text a nemáš s ním žiadne skúsenosti, tvoje chápanie textu môže byť obmedzené na samotné slová, vždy obmedzené tvojimi vlastnými obmedzenými skúsenosťami a zostávajúce len v tomto rozsahu. Avšak, ak do Svojho duchovného spoločenstva pridám určité príklady, spojím niekoľko príbehov, niekoľko živých obrazov, konkrétnych slov a činov a správaní, pomôže to tvojmu chápaniu pravdy v tomto aspekte. Ak sa tento účinok dosiahne, znamená to, že si tento aspekt pravdy pochopil. Aký stupeň porozumenia musíš dosiahnuť, aby sa to počítalo ako porozumenie? Nemusí to byť 100 %, ale tvoje chápanie, definícia, koncept a poznanie tohto aspektu pravdy by mali byť aspoň upevnené. Čo znamená toto upevnenie? Znamená to, že sa stáva relatívne čistým, v podstate bez akejkoľvek ľudskej vedomosti, predstáv, fantázií alebo špekulácií, alebo s menším primiešaným množstvom týchto vecí. Toto sú účinky, ktoré majú takéto príklady. Možno poznáš ľudí alebo udalosti, ktoré v niektorých z týchto príkladov spomínam, alebo si s takými ľuďmi dokonca bol v kontakte a si s nimi celkom dobre oboznámený, alebo si sa mohol stretnúť s takými udalosťami a dokonca byť svedkom celého procesu, ako títo ľudia robili také veci. Ale aký je jeho prínos pre tvoje porozumenie pravde a jej uznanie? Je možné, že si s takými ľuďmi žil, videl si, ako sa takéto príbehy odohrávajú, a na vlastnej koži si zažil všetko, čo sa v týchto príbehoch stalo, to však nevyhnutne neznamená, že tomuto aspektu pravdy rozumieš. Čo tým chcem povedať? Nepredpokladaj, že keďže poznáš alebo si oboznámený s osobou alebo udalosťou, o ktorej hovorím, nemusíš počúvať detaily alebo pravdu a konkrétny obsah, o ktorom sa tu hovorí v duchovnom spoločenstve. To by bola veľká chyba. Aj keď je táto osoba niekto, koho dôverne poznáš, neznamená to, že si už porozumel pravde, ktorá je tu obsiahnutá, a pochopil ju. Prečo vám to pripomínam? Je to preto, aby som vám zabránil zaseknúť sa na detailoch. Kedykoľvek uvidíte niekoho urobiť niečo také a Boh ho uvedie ako príklad, vysmievate sa mu a pohŕdate takými ľuďmi. Je to správny postoj k pravde? (Nie.) Aký je to postoj? Nie je to odbočenie z cesty? Toto je skreslené chápanie. Práve vďaka týmto živým príkladom, príbehom a konkrétnym ľuďom a udalostiam môže každý skutočne porozumieť, aké je odhalenie skazenej povahy ľudí, skutočne byť svedkom toho, aké je odhalenie skazenej povahy a prirodzenosti-podstaty ľudí, čo je prirodzenosť-podstata ľudí, čo je skazená povaha, akou cestou sa ľudia s určitým typom skazenej povahy a prirodzenosti-podstaty uberajú, čo milujú, aký je rozsah ich emócií, ako si počínajú a zaobchádzajú so svetom a aký je ich pohľad na život, aké sú ich princípy riešenia vecí a aký môže byť ich postoj k Bohu a pravde. Práve vďaka týmto príkladom, týmto konkrétnym jednotlivcom a konkrétnym udalostiam môžu ľudia lepšie spojiť pravdu-realitu s Božím odhalením ľudskej podstaty a dosiahnuť tak o niečo jasnejší a presnejší pohľad na ne. Aký je teda zmysel týchto Mojich slov? Znamená to, že by si tieto príbehy nemal podceňovať. Bez ohľadu na to, aký príbeh rozprávam, o kom je, alebo o akom type človeka je, cieľ je len jeden, a to pomôcť ti pochopiť pravdu. Ak z neho získaš pravdu, potom sa dosiahol želaný účinok. Preto ti tieto príbehy možno pri prvom počutí umožnia pochopiť len niektoré povrchné pravdy, uchopiť povrchný alebo doslovný význam. Avšak s tým, ako tvoj duchovný vzrast neustále rastie, ako starneš, ako rastieš v živote prostredníctvom rôznych okolností, tvoj život takisto postupne dospieva a budeš mať odlišné chápanie udalostí v týchto príbehoch a prirodzenosti-podstaty, správania a prejavov rôznych jednotlivcov, ktoré sa tu odrážajú. Ako vzniká toto chápanie? Pochádza z právd obsiahnutých v týchto príbehoch, nie z príbehov samotných. Ak je to len rozprávanie príbehu, ako napríklad príbeh o chlapcovi, ktorý kričal „Vlk!“, potom, čo si ho vypočuješ, to je všetko; nemá to nič spoločné s pravdou. Len to ľuďom dáva pokyny, ako sa správať: je to veľmi priamočiare a povrchné. Ale pokiaľ ide o pravdu, hĺbka takéhoto príbehu presahuje povrchné významy, ktoré človek dokáže ľahko pochopiť. Dotýka sa skazenej povahy a prirodzenosti-podstaty ľudí, zahŕňa to, ako rozlišovať ľudí, ako si zvoliť cestu, ako pristupovať k pravde a aké by mali byť postoje ľudí k Božím požiadavkam. Zahŕňa to, čo by ľudia mali odmietnuť a čo by si mali osvojiť. Ak ste schopní takto počúvať, zakaždým, keď budete počuť kázne, niečo získate, získate viac svetla, pochopíte viac princípov týkajúcich sa rôznych aspektov pravdy a zažijete určitý život-vstup. S tým, ako ľudia starnú, ako plynie čas, ako sa menia spoločenské okolnosti, ako sa menia trendy, pravda naďalej pôsobí v srdciach ľudí a oni budú vedieť, ako pravdu praktizovať a ako sa pozerať na ľudí a veci na jej základe. Toto znamená získať život – pravda sa môže stať životom človeka. Preto, bez ohľadu na to, kedy sa rozpráva nejaký príbeh, nepočúvajte ho len raz a nemyslite si, že tým je to hotové. Počúvajte ďalej, a ak nerozumiete, môžete o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak to v súčasnej fáze ťažko chápeš, môže to byť spôsobené tým, že tvoj duchovný vzrast nie je dostatočný. V takom prípade počúvaj to, čo dokážeš pochopiť, a vyberaj si to, čo vyhovuje tvojmu súčasnému duchovnému vzrastu. Ak sa ti príbeh zdá jasný vtedy, keď ho počuješ, ale neskôr sa ti zdá hlboký, ak je nad tvoje chápanie alebo sa nezhoduje s tvojimi skúsenosťami a životnými okolnosťami v tejto fáze, potom si ho uchovaj v srdci a nechaj ho na sebe pôsobiť. Keď sa neskôr stretneš s podobnými situáciami, to, čo si si uchoval v srdci, sa môže odraziť na povrchu. Je to ako so slovnou zásobou a termínmi, ktoré si sa naučil, alebo s informáciami, ktoré si tvoj mozog osvojil. Myslíš na ne každý deň? Pravdepodobne nie. Zvyčajne sa nimi nezaoberáš, keď sa však ocitneš v prostredí, kde sú tieto termíny, slovná zásoba alebo informácie relevantné, niektoré z nich ti prídu na myseľ. Ľudia majú pamäť a niektoré veci si prirodzene ukladajú do mysle. Tieto veci sú dostatočné na to, aby si ich mohol používať v každodennom živote a môžu byť do istej miery prospešné, ale ak sa ich pokúšaš úmyselne použiť a skostnatene uplatňovať predpisy, je pravdepodobnejšie, že urobíš chyby. Mal by si selektívne počúvať na základe svojho vlastného duchovného vzrastu a okolností, ktoré si zažil. Takto bude tvoj pokrok rýchlejší. Tí, ktorí vedia počúvať, získajú viac, zatiaľ čo tí, ktorí nevedia, získajú menej, alebo možno vôbec nič. Možno dokonca budú mať pocit, že nechcú počúvať nijaký z týchto príbehov, že ani jeden z nich neobsahuje pravdu, a budú sa čudovať, prečo nehovorím o pravde, namiesto toho, aby som sa púšťal do planého tárania a neustáleho klebetenia. Akí ľudia prejavujú toto správanie? (Tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie.) Ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, si to môžu myslieť. Môžu si myslieť, že keď kážem, hovorím len o týchto každodenných záležitostiach; no, to dokážu aj oni, takže keď nemajú čo iné na práci, zapájajú sa do planého tárania s ostatnými. Možno poznáš viac klebiet než príbehov, ktoré rozprávam, ale týkajú sa tvoje diskusie pravdy? (Nie, netýkajú sa.) Ak sa netýkajú pravdy, dávaj si pozor, aby si nehovoril bez rozmyslu, inak by si mohol skončiť pri diskusiách o veciach, ktoré s pravdou nesúvisia. Rozprávam príbehy, aby som pomohol ľuďom pochopiť pravdu. Nemali by ste Ma slepo napodobňovať. Mali by ste sa sústrediť len na hľadanie pravdy, pochopenie pravdy a snahu riešiť záležitosti podľa princípov. Či už v reči alebo v činoch, uprednostňujte to, aby ste boli v súlade s pravdami-princípmi. Takto postupne vstúpite do pravdy-reality.