III. Rozbor toho, ako sa antikristi vyhrážajú ľuďom

Dohovorili sme v duchovnom spoločenstve o dvoch prejavoch antikristov, ktorými sú zavádzanie ľudí a ich získavanie; teraz si povedzme o tom, ako sa ľuďom vyhrážajú. Tieto metódy antikristov sú jedna horšia ako druhá. Je táto metóda vyhrážania sa v porovnaní so zavádzaním a získavaním viac alebo menej rafinovaná? (Menej rafinovaná.) Ak zavádzanie a získavanie nefungujú, uchýlia sa k vyhrážkam. Ako sa antikrist vyhráža ľuďom? Prečo sa uchyľuje k takejto metóde? (Pretože nedosiahol svoje ciele.) Jeho ciele neboli dosiahnuté. Vo vyhrážaní je obsiahnutý aj ďalší význam – akou frázou ho možno vyjadriť? (Odhalenie svojej pravej tváre.) To nie je celkom presné; skúste inú frázu. (Nahnevanie vyplývajúce zo zahanbenia.) Blížite sa. Existuje vhodnejšia fráza? (Pocit podráždenosti a zúrivosti.) Presne tak, pocit podráždenosti a zúrivosti. Je to ako miestne príslovie „vyletieť z kože“; význam je: „Skúšal som to po dobrom aj po zlom. Väčšinou som sa k vám nesprával nespravodlivo. Prečo ma nepočúvaš? Keďže ma nepočúvaš, odskáčeš si to: použijem na teba túto taktiku – vyhrážky!“ Zmení postup. Satan má rôzne taktiky, všetky sú opovrhnutiahodné. Vyhrážky sa zvyčajne spájajú s lákaním. Ak sa len vyhrážajú, niektorí ľudia sa neboja a nepočúvajú ich. Potom nemá inú možnosť a niekedy sa môže uchýliť k lákaniu. Ak to nefunguje, skúsi niečo iné – používa mäkké aj tvrdé taktiky. Prečo sa teda antikristi vyhrážajú ľuďom? Za akých okolností sa uchyľujú k vyhrážkam? Ak dvaja ľudia spolunažívajú v mieri, každý si ide svojou cestou a nie sú medzi nimi žiadne konflikty záujmov, uchýlia sa k vyhrážkam? (Nie, neuchýlia.) Za akých okolností sa teda začne objavovať toto správanie a praktika vyhrážania sa? Samozrejme, je to vtedy, keď ide o ich záujmy alebo povesť, keď sa ich ciele nenapĺňajú. Vytiahnu ťažké zbrane a myslia si: „Takže ty ma nepočúvaš? Tak potom ti ukážem následky!“ Aké sú to následky? Čohokoľvek, čoho sa bojíš. Spomínate si na nejaké príklady vyhrážok, ktorých ste boli svedkami? (Niektorí antikristi, keď vidia, že sa im bratia a sestry nepodriaďujú, začnú ich súdiť a odsudzovať a hovoria: „Nepodriadenie sa vodcom je nepodriadenie sa bohu,“ a používajú to na vyhrážanie sa ľuďom.) (Napadá mi ďalší príklad – keď niekto nepočúva vedenie, vodca použije svoju autoritu na jeho prepustenie.) V každom prípade chcú, aby ľudia pochopili, že ak ich neposlúchnu, bude to mať následky. Aký je teda ich základ pre to, aby ich ľudia počúvali? Často hovoria: „Podriadenosť vedeniu je podriadenosť bohu, pretože vedenie je ustanovené bohom. Musíš sa podriadiť. Ak sa nepodriadiš alebo nepočúvaš vodcov, je to arogancia, samospravodlivosť a odpor voči bohu. Následkom odporu voči bohu je vyradenie. V menej vážnych prípadoch môžeš byť izolovaný, aby si nad sebou uvažoval; v tých závažných môžeš byť dokonca vypudený z cirkvi!“ Tieto zdanlivo pravdivé, no mylné tvrdenia používajú na to, aby prinútili ľudí podriadiť sa im. Ako sa okrem tohto niektorí iní antikristi vyhrážajú ľuďom? Podnecujú ostatných, aby sa spojili proti tým, ktorí sa im nepodriaďujú, a aby ich odmietli. Popritom prepúšťajú alebo upravujú pridelenie povinnosti tým, ktorí ich neposlúchajú. Niektorí jednotlivci sa skutočne obávajú, že nebudú mať povinnosť, ktorú by konali. Veria, že konaním svojich povinností môžu mať šancu na spásu a nekonanie povinnosti by ich o ňu mohlo pripraviť. Antikristi si v srdci myslia: „Viem, v čom je tvoja slabina. Ak ma nebudeš počúvať, zbavím ťa práva konať svoju povinnosť. Nenechám ťa konať ju!“ Nenechajú ľudí, aby konali ich povinnosť preto, lebo títo ľudia nie sú vo svojej povinnosti na požadovanej úrovni alebo preto, lebo ich konanie povinnosti poškodzuje záujmy Božieho domu? (Nie.) Prečo to teda robia? Je to preto, aby vylúčili odporcov a použili túto metódu, aby sa ľuďom vyhrážali a prinútili ich počúvať. Pokiaľ ide o vyhrážky, antikristi sa pri zaoberaní sa ľuďmi alebo pri riešení záležitostí rozhodne neriadia pravdami-princípmi. Namiesto toho používajú zastrašovanie, silu a nátlak, aby sa im ľudia poslušne podriadili, počúvali ich, nerobili im žiadne problémy ani im nekazili ich záležitosti.

To, že antikrist používa vyhrážky, nie je len preto, že ho ľudia neposlúchajú, neberú vážne alebo si ho nevšímajú – to je len jeden aspekt. Je tu aj ďalší dôvod, a to, že keď ostatní prídu na antikristove problémy a chcú ho odhaliť alebo to nahlásiť Zhora, bojí sa, že sa to dozvedia Zhora alebo ďalší ľudia, a tak sa tieto veci snaží všemožne zakryť a potlačiť a nikdy nedovolí, aby došlo k ich odhaleniu. Čo by sa stalo, keby sa to dozvedelo viac ľudí? Tak by tohto antikrista odmietli a prekliali, nikto by ho už neuctieval a prišiel by o svoju pozíciu a autoritu. Preto je antikristovým účelom pri používaní tejto metódy vyhrážania sa aj ochrana vlastnej pozície a autority. Verí, že ak to neurobí, bratia a sestry ho začnú rozlišovať a v ďalších voľbách ho nezvolia, čím sa z neho stane obyčajný veriaci. Čo pre neho znamená byť obyčajným veriacim? Znamená to, že nemá žiadnu autoritu, nikto ho nenasleduje ani sa nestane jeho prívržencom a jeho pozícia a autorita mu boli odňaté, takže jeho ambície a túžby zostali nenaplnené. Nechce byť obyčajným veriacim ani nasledovníkom, takže používa túto metódu vyhrážania sa, aby ľudí zastrašil a donútil, aby ho počúvali a poslúchali, čo mu umožňuje naďalej si udržať autoritu a pozíciu, naďalej ovládať ľudí a získavať podporu určitých z nich. Všetko, čo antikrist robí, sa točí okolo jeho pozície. Kedykoľvek sa jej niečo týka, použije určité prostriedky alebo metódy, aby ju energicky ochránil a zabezpečil, a dokonca aj keď sa ho Zhora pýtajú na určité záležitosti, je schopný drzo im klamať do očí. Napríklad keď sa ho Zhora opýtajú, koľko ľudí cirkev získala kázaním evanjelia tento mesiac, aj keby antikrist vedel, že nezískala nikoho, no predsa by chcel klamať a povedať, že získala päť ľudí. Keď ho bratia a sestry, ktorí poznajú skutočnosť, konfrontujú a hovoria: „Tých päť ľudí to len skúmalo. Prečo si povedal, že sme získali piatich? Mal by si Zhora povedať pravdu,“ čo povie antikrist? „Prečo by sme ich nemohli získať päť? Povedal som päť ľudí, takže to platí. Tvoj názor sa nepočíta. Ak povieme, že sme nezískali ani jedného, ako by som to vysvetlil zhora? Ak to chceš nahlásiť, len do toho, ale ak povieš pravdu, zhora ťa možno orežú. Možno prepustia všetkých vás, ktorí sa podieľate na kázaní evanjelia, alebo dokonca rozpustia tím pre evanjelium. Potom nebudeš môcť konať svoju povinnosť a ja za to nebudem môcť.“ Keď tento človek počuje takéto slová, zostane zarazený a neodváži sa to nahlásiť. Nie je to vyhrážka? (Áno.) Je to očividná vyhrážka, ktorú vyslovil takto otvorene. Keď to niektorí ľudia počujú, myslia si: „Byť čestným človekom má následky. Ak budem čestný, nebudem môcť konať svoju povinnosť, takže to nenahlásim. Musíme nahlásiť päť ľudí.“ Niektorí ľudia sa v srdci znepokoja a hovoria: „Ak sme nikoho nezískali, tak to tak jednoducho je. Mali by sme sa podriadiť tomu, ako sa s nami Zhora rozhodnú zaobchádzať.“ Aký je názor antikrista, keď to počuje? „Podriadenosť? To závisí od situácie. Vedia zhora o ťažkostiach, ktorým teraz čelíme pri kázaní evanjelia? Zaujíma ich to?“ Keď sa Zhora pýtali na situáciu pri kázaní evanjelia, neboli si nevedomí problémov, ktoré s tým súvisia. Vedeli minimálny počet ľudí, ktorý sa dá získať každý mesiac, a nikdy nepovedali, že ak tím pre evanjelium nezíska za mesiac nikoho, bude rozpustený. Odkiaľ teda antikrist vzal toto tvrdenie? (Vymyslel si ho.) Vymyslel si ho sám, aby zakryl svoje klamstvá, aby týchto ľudí ovládal, aby zabránil Zhora alebo bratom a sestrám odhaliť jeho klamstvá a aby si zabezpečil svoju pozíciu a nebol prepustený – pre toto sa odvážil vymyslieť také diabolské slová. Ľudia, ktorí dokážu rozlišovať, ho môžu odhaliť, ale tí, ktorým schopnosť rozlišovať chýba, sú zavedení a myslia si: „Naozaj sa k tejto povinnosti nedá ľahko dopracovať. Nemôžeme byť k Zhora úprimní. Ak povieš, že ich bolo päť, tak ich bolo päť. Hoci sme tento mesiac nezískali piatich, pokúsime sa ich získať budúci mesiac. Koniec koncov, ak ich získame vtedy, potom to nebude lož.“ Antikrist sa zapája do podvodov a tí, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sa do nich zapájajú spolu s ním; sú skupinou podvodníkov. Aký je antikristov cieľ, keď sa vyhráža ľuďom? Je ním prinútiť ich, aby ho poslúchali a počúvali. Klame a pácha zlo, ovláda cirkev, zavádza ľudí, vykonáva prácu bez dodržiavania princípov alebo pracovných opatrení a bez ohľadu na to, ako bezohľadne sa správa, nedovoľuje bratom a sestrám, aby ho odhalili alebo nahlásili Zhora. Len čo zistí, že ho niekto plánuje nahlásiť Zhora, uchýli sa k vyhrážkam. Ako sa tej osobe vyhráža? Povie: „Pracujeme tu dole a práca je ťažká. Dokonca čelíme riziku, že nás zatkne veľký červený drak. Zhora vždy požadujú, aby sa naša prax riadila pracovnými opatreniami. Pri kázaní evanjelia znášame toľko utrpenia a podstupujeme tak veľa rizika. Výsledky sú slabé, a ty to ešte chceš nahlásiť zhora; keď podáš hlásenie, oreže ťa. Nebojím sa, že ma po tom, čo vás orežú, prepustia z pozície vodcu. Bojím sa, že už nebudete mať povinnosť, ktorú by ste mohli konať. Ak už nebudete mať povinnosť, ktorú by ste mohli konať, neobviňujte mňa!“ Znie to tak rozumne! Povie tiež: „Kto to vlastne chce nahlásiť? Ak to chcete nahlásiť, nebudem vám brániť; o týchto veciach aj tak všetci vedia. Ak to nenahlásite zhora, tak nás nebudú obviňovať. Ak to nahlásite, tak nás orežú. Sami si môžete vybrať; ak to chcete nahlásiť Zhora, tak do toho. Kto to chce nahlásiť, nech zdvihne ruku.“ Keď všetci počujú tento jeho tón, začnú uvažovať: „Môžem to vlastne nahlásiť, alebo nie?“ Po zvážení niektorí ľudia zdvihnú ruky. Antikrist to vidí a myslí si: „Stále to chceš nahlásiť? Nekoleduješ si o problémy? Dobre, nezabudnem ti to.“ Potom začne uvažovať o príležitostiach, ako túto osobu trýzniť. Nájde si zámienku a povie: „V poslednom čase si pri konaní svojej povinnosti nedosahoval žiadne výsledky. Každému, kto tri mesiace nedosahuje výsledky pri konaní svojej povinnosti, bude odňaté právo konať povinnosť. Ak sa jeho výkon nezlepší, bude izolovaný. A ak sa stále nebude kajať, potom bude vyčistený alebo vypudený!“ Odváži sa ešte tento hlupák a zbabelec nahlásiť to? Keď to počuje, myslí si: „Nenahlasujem to pre seba. Aký zmysel má, že to nahlásim? Čo ak to urobím a potom na mňa vodca zaútočí, pomstí sa mi a moji bratia a sestry ma odmietnu? Potom budem v cirkvi izolovaný. Dôležitejšie je, aby som počúval vodcu; neviem ani to, kde boh je. Môže mu záležať na mojom živote a smrti?“ Takže to už nenahlási. Nenechal sa tým antikristom zastrašiť? (Áno.) Tento človek verí: „Uraziť boha nie je veľká vec. Boh je milujúci, milosrdný, tolerantný a trpezlivý; nenahnevá sa len tak ani nepreklína a netrestá ľudí. Ale ak urazím vodcu, potom budem musieť trpieť. Nahlasovanie problémov mi neprinesie nič dobré; všetci ma odmietnu. Nemôžem urobiť takú hlúposť.“ Nie je to prejav slabosti? (Áno.) Ako by sa malo zaobchádzať s takýmto slabochom? Stojí za to ho ľutovať? Takýto človek bez chrbtovej kosti by mal byť odovzdaný satanovi, antikristovi, aby ho antikrist trýznil – zaslúži si to. Chýba mu viera, odhodlanie a sila praktizovať pravdu a podriadiť sa Bohu, ale pokiaľ ide o podriadenie sa antikristovi, získa zvláštnu silu, je ochotný urobiť čokoľvek, o čo ho požiada, a je plný nadšenia. Keď sa mu antikrist vyhráža a straší ho, už sa neodváži nahlasovať problémy. Nie je to zbabelosť? Ako sa to povie hovorovo? Že je to mäkkýš, ktorý ustúpi, keď čelí antikristovi. V cirkvi je dosť ľudí, ktorí sa stali mäkkýšmi v dôsledku vyhrážok antikristov! Títo jednotlivci nevedia, ako pristupovať k vete „Boh je zvrchovaný nad všetkým“. Keď sa im antikrist vyhráža, odmieta ich alebo ich izoluje, cítia sa, akoby nemali žiadnu oporu, neveria v Božiu zvrchovanosť nad všetkým ani v Božiu spravodlivosť a neveria, že životy ľudí sú v Božích rukách. Stačí pár zastrašujúcich alebo výhražných slov od antikrista a sú vystrašení, ustúpia a už sa neodvážia to nahlásiť.

Keď antikrist nahlasuje svoju prácu Zhora, drzo klame a podvádza ich. Niektorí, ktorí poznajú pravdu, to nemôžu zniesť a chcú situáciu nahlásiť Zhora. Antikrist prísne ovláda ľudí a pozorne ich sleduje. Okamžite spozoruje každého, kto má v úmysle nahlásiť problém Zhora. Keď nemá na práci nič iné, sústreďuje sa na pozorovanie ľudí, ich slov a výrazov tváre, hľadá tých, ktorí majú na neho názory, ktorí sú nelojálni, tých, ktorí ho neposlúchajú, ktorí ohrozujú jeho pozíciu, tých, ktorí sú k nemu ľahostajní, ktorí ho neberú vážne, ktorí mu nedali čestné miesto a ktorí ho nenechali počas jedla jesť ako prvého. To pre týchto ľudí znamená problémy. Čo takýmto jednotlivcom antikrist robí? Niektorí zákerní antikristi svoju pravú tvár neukážu hneď. Čakajú na príležitosť, aby sa s tebou vysporiadali. Ak to nefunguje, uchýlia sa k tvrdým vyhrážkam, aby si mal pocit, že tvoj život pevne zvierajú v rukách. To, či ako veriaci môžeš byť spasený, či sa dostaneš až do konca, či môžeš zostať v cirkvi – všetko je v ich moci a stačí na to len ich slovo. Oni majú posledné slovo. Ak nepočúvaš, nepodriaďuješ sa ich kontrole, neberieš ich vážne a stále sa snažíš nahlasovať ich problémy, potom budeš trpieť. Začnú plánovať, ako ťa budú trýzniť. Ako antikrist vníma správanie bratov a sestier, ktorí nahlasujú jeho problémy Zhora? (Ako žalovanie.) Presne tak, nevnímajú to ako nahlasovanie situácie; vnímajú to ako žalovanie. Čo to znamená? Znamená to nahlásiť všetky tie rôzne veci, ktoré robia a ktoré sú v rozpore s pravdou, a všetky ich zlé skutky Zhora, alebo im podať správu o veciach, ktoré o nich ostatní nevedia. Považujú to za žalovanie. Len čo odhalia niekoho, kto žaluje, ten človek musí byť trýznený. Niektorí popletení zbabelci sú vystrašení antikristovými vyhrážkami, jeho panovačnými a podlými spôsobmi. Keď sa antikrist pýta, kto je v kontakte so Zhora, ešte predtým, ako sa k nim dostane, rýchlo objasnia: „Ja to nie som.“ Antikrist sa pýta: „Ako sa teda Zhora dozvedeli o tej záležitosti?“ Zamyslia sa nad tým a povedia: „Ani ja neviem.“ Antikrist ich trýzni do tej miery, že žijú v neustálom strachu, stále v napätí, boja sa, že by ich antikrist mohol vypudiť z cirkvi. Sú takí úzkostliví a bojazliví, že je pre nich ťažké prežiť deň. Báli by sa takto, keby sa im antikrist takto nevyhrážal? Nie, nebáli. Okrem toho, majú skutočnú vieru v Boha? Nie, nemajú. Sú to ľudia bez chrbtovej kosti a popletenci. Keď stretnú antikrista, stiahnu sa. Nemajú skutočnú vieru v Boha, ochotne sa však podvoľujú antikristovi, pripravení plniť jeho príkazy. Svojou prirodzenosťou sú služobníkmi satana.

Aké ďalšie praktiky používajú antikristi na vyhrážanie sa ľuďom? Niektorí z nich sú zruční v hovorení určitých správnych a príťažlivých učení, aby ťa obmedzili a spútali. Povedia: „Nemiluješ pravdu? Ak miluješ pravdu, musíš ma počúvať, pretože ja som vodca. Všetko, čo hovorím, je v súlade s pravdou. Musíš poslúchať všetko, čo poviem; keď poviem choď na východ, nesmieš ísť na západ. Keď niečo poviem, nesmieš mať pochybnosti; nesmieš mať žiadne názory ani sa do ničoho slepo miešať. To, čo hovorím, je pravda.“ Ak ich nepočúvaš, môžu ťa nenávidieť alebo odsúdiť. Aké bude to odsúdenie? Povedia: „Ty v skutočnosti nie si niekto, kto miluje pravdu; ak by si ju skutočne miloval, potom sú moje slová ako vodcu správne – prečo by si ich nepočúval?“ Antikristi tieto zdanlivo správne teórie a učenia používajú na to, aby ťa ovládali a obmedzovali. Okrem toho nútia niektorí antikristi ľudí, aby sa starali o ich osobné záležitosti, a hovoria: „Teraz som vodca a na určité osobné záležitosti nemám čas. Okrem toho som vodca a moje záležitosti sú záležitosťami božieho domu. Záležitosti božieho domu sú aj mojimi záležitosťami. Už ich nemôžeme tak jasne rozlišovať. Preto musíte zdieľať časť bremena mojich domácich záležitostí, ako sú napríklad starostlivosť o deti, poľnohospodárske práce, predaj zeleniny alebo stavba domu, a veci ako nedostatok peňazí doma. Toto všetko bývalo mojou povinnosťou, ale teraz, keď som vodca, stalo sa vašou povinnosťou – musíte zdieľať bremeno. Inak sa pre svoje domáce záležitosti budem neustále trápiť, budem týmito záležitosťami rozptyľovaný, a môžem potom ešte byť efektívnym vodcom?“ Čím viac hovoria, tým sú nehanebnejší. Niektorí ľudia to počujú a myslia si: „Nevedeli sme, že máme brať ohľad na tvoje starosti – naozaj sme boli bezcitní! Nemusíš nič hovoriť; odteraz sa postaráme o všetky tvoje domáce práce.“ Aké príjemne znejúce meno dávajú títo antikristi svojim vlastným domácim záležitostiam a záležitostiam svojho každodenného života? Nazývajú ich „povinnosťou ľudí“, to znamená, že antikristi berú prácu ľudí pre ich rodinu, službu mladým a starým v ich domácnosti a starostlivosť o ich osobné životné záležitosti, a menia ich na záležitosti Božieho domu. Keďže sú to teraz záležitosti Božieho domu, každý človek by mal prispieť svojím dielom, a ak vodca chce, aby si niečo urobil, stáva sa to tvojou povinnosťou. Neznie to správne? Ľudia bez schopnosti rozlišovať si môžu myslieť, že je to správne. Veria, že keďže vodca je príliš zaneprázdnený, aby sa staral o svoje vlastné domáce záležitosti, a oni sami majú nízku kvalitu a nemôžu konať žiadnu povinnosť, môžu len pomôcť vodcovi prevziať zopár domácich prác. Kedykoľvek teda nie sú zaneprázdnení, pracujú v dome vodcu a pomáhajú s rôznymi úlohami. Možno to považovať za konanie povinnosti? Dá sa to vnímať len ako nadšená pomoc ľuďom. Pre ľudí, ktorí sa skutočne vydávajú Bohu, ktorí nasledujú Božiu vôľu, keď ich rodiny čelia ťažkostiam, cirkev zariadi, aby im ostatní pomohli a postarali sa o ich domáce záležitosti. V takýchto prípadoch sa to do určitej miery dá považovať za konanie povinnosti. Je to teraz jasné? Antikrist, zaneprázdnený zavádzaním a ovládaním ľudí v cirkvi, prideľuje svoje domáce práce bratom a sestrám a tvrdí, že aj to je konanie povinnosti. Niektorí bratia a sestry sú v dôsledku nedostatku porozumenia pravde zavedení, ochotne tieto úlohy prijímajú a cítia sa pri tom šťastní. Nakoniec dokonca majú pocit, že sú vodcovi dlžní, a myslia si: „Vodca sa pre nás uštval a zodral si ústa. Sme takí nehodní. Urobili sme toľko práce, a predsa – ako je možné, že stále nerozumieme žiadnej pravde?“ Ak si po celý deň zaneprázdnený prácou pre vodcu a zanedbávaš účasť na zhromaždeniach alebo počúvanie kázní, môžeš pochopiť pravdu? To je absolútne nemožné. Toto je podliezanie až na smrť! Je to behanie za antikristom a zablúdenie na krivú cestu. Antikrist často používa zdanlivo správne tvrdenia, zaobaľuje ich a spracováva do správnej reči, čím spôsobuje, že ľudia si mylne myslia, že tieto slová sú skutočne pravdou, niečím, čo by mali nasledovať a praktizovať, a že by mali tieto slová prijať. Takto ľudia nemusia rozlišovať, či to, čo vodca robí, je správne alebo nesprávne, alebo či to, čo nasledujú, je správne alebo nesprávne. Nie je to tak? Toto sa nazýva zavádzanie a je to aj vyhrážanie sa ľuďom. Antikrist tieto zdanlivo správne teórie a tvrdenia používa na ovládanie týchto ľudí. Do akej miery ich ovláda? Títo ľudia sa pre neho ochotne namáhajú, pracujú pre neho až do úmoru a starajú sa o všetky jeho osobné záležitosti. Radšej vynechajú zhromaždenia, zanedbajú svoje vlastné povinnosti, nechajú svoje vlastné úlohy bokom a obetujú svoj vlastný čas na duchovnú pobožnosť, zhromaždenia a jedenie a pitie Božích slov, len aby až do úmoru mohli slúžiť a pracovať pre antikrista na plný úväzok. Prečo sú schopní takto sa pre neho namáhať? Má to svoj dôvod. Aký? Je to preto, lebo antikrist im zámerne hovorí: „Ak nedokážeš poriadne zvládnuť ani tieto záležitosti, akú povinnosť môžeš konať? Ak nemôžeš konať svoju povinnosť, si ešte členom božieho domu? Dobre teda, nebudem ťa viesť. Ak ťa nebudem viesť, nebudeš započítaný v božom dome. Keďže som bol zvolený za vodcu, som bránou do tejto cirkvi. Každý, kto chce do cirkvi vstúpiť, musí mať moje schválenie. Bez môjho súhlasu nemôže vstúpiť nikto. Aj keď cirkev niekoho vyčisťuje, predtým, ako môže odísť, musí mať moje schválenie. Preto práca, ktorú vám prideľujem, a úlohy, ktoré vám odovzdávam, tvoria vašu povinnosť. Ak túto povinnosť nekonáte, v božích slovách sa hovorí, že tí, ktorí ju nekonajú, nebudú mať šancu na spásu a že nebudú započítaní v božom dome!“ Nie je to vyhrážka? (Áno, je.) Aká metóda sa používa na vyhrážanie sa ľuďom? (Správne slová.) Je to vyhrážanie sa ľuďom pomocou správnych slov, takých, ktoré zdanlivo súhlasia s pravdou – to je miešanie jabĺk s hruškami. Antikrist používa konanie povinností ako zámienku na dosiahnutie svojich osobných cieľov. Ale je robenie vecí pre neho skutočne konaním povinnosti? Prekrúca to tak, aby sa zdalo, že je to povinnosť, ktorú by ľudia mali konať, a potom používa princíp a štandardy konania povinnosti na to, aby od bratov a sestier požadoval, aby sa pre neho namáhali. Dokonca sa vyhráža, že ak sa pre neho nebudú namáhať, nebudú mať žiadnu šancu na spásu a budú vyčistení z cirkvi a odrezaní od Božieho domu. Keď títo hlúpi, nerozlišujúci jednotlivci počujú o závažnosti následkov, rýchlo prevezmú všetky domáce práce vodcovej domácnosti a jeho každodenné záležitosti a po ich dokončení cítia úľavu. Dokonca si spokojne myslia: „Teraz som si poriadne splnil svoju povinnosť. Vôbec som nebol lenivý a bol som ohľaduplný k vôli vodcu. Urobil som všetko, čo mi prikázal, a postaral som sa o všetky jeho domáce práce. Toto znamená byť ohľaduplný k bohu! Vodca je spokojný, a tak je spokojný aj boh. Teraz mám nádej na spásu!“ Nazýva sa to nádej? Nestali sa otrokmi antikrista? Neboli zvedení z cesty antikristom? Akú úlohu tu hrá antikrist? Nespráva sa ako únosca? Má podlú povahu a podlosť je samozrejme oveľa vážnejšia ako klamlivosť. Preto presne vie, čo povedať a aké teórie použiť, aby obmedzil ľudí, aby dosiahol svoje skryté ciele, aby si získal srdcia ľudí a aby ovládal ich správanie a myšlienky. Je si toho všetkého dobre vedomý. Preto sú ciele, ktoré chce antikrist dosiahnuť všetkým, čo hovorí a robí, starostlivo premyslené a dlho vopred naplánované. Určite to nie je záležitosť toho, že sa niečo nevedome povie alebo urobí a následne sa dosiahne neočakávaný výsledok – takto to určite nie je. Takže tí, ktorí ochotne slúžia antikristovi a zodierajú sa pre neho, okrem toho, že sú zavedení jeho slovami, sú tiež zastrašovaní a nútení akousi antikristovou rétorikou. Možno tie veci pre antikrista robia ochotne, ale nie je v tejto „ochote“ problém? Nemala by byť v úvodzovkách? (Áno.) Toto v žiadnom prípade nie je skutočné vykonávanie povinnosti, ale skôr dôsledok toho, že boli zavedení určitou teóriou, určitým správnym a príjemne znejúcim argumentom alebo rétorikou, ktorá zavádza ľudí. V obavách, že nebudú môcť konať svoju povinnosť, že budú vypudení a že nebudú spasení, ochotne prijímajú úlohy, ktoré im pridelil antikrist, a dokonca si myslia, že konajú svoju povinnosť pre Boha. Akí sú len popletení!

Vyhrážky antikristov umožňujú ľuďom jasne vidieť ich pravú tvár. Uchyľujete sa k takýmto vyhrážkam? Je rozdiel medzi vyhrážkami a varovaniami alebo radami? (Áno.) Dokážete to rozlíšiť alebo nie? V čom je ten rozdiel? Nájdite tento rozdiel a pochopíte a budete schopní rozlišovať. (Zámery sú odlišné.) Zámery a motívy sa určite líšia. V čom presne teda spočíva ten rozdiel? Čo je to vyhrážka? Vyhrážka zahŕňa slová, ktoré môžu znieť dobre a správne, a ľudia sa necítia príliš rozrušení, keď ich počujú, ich účelom je však osobný zisk. Na druhej strane, čo je účelom rád a varovaní? Je ním pomôcť ľuďom, zabrániť im v robení chýb, v odbočení z cesty, v tom, aby išli okľukou, nechali sa zaviesť, a pomôcť im znížiť alebo predísť stratám. Cieľom nie je osobný prospech, ale čisto pomoc druhým. Nie je to ten rozdiel? (Áno.) V tomto ohľade sa musíte naučiť rozlišovať. Len preto, že sa v duchovnom spoločenstve hovorilo o prejave antikristov, ktorí sa vyhrážajú ľuďom, neznamená to, že sa pri rozhovore s ostatnými v prípade potreby neodvážite varovať. Keď je potrebné varovanie, mali by ste ho vysloviť. Varovania a rady nie sú to isté ako vyhrážky. Varovania sú skutočne zamerané na pomoc ľuďom, aby mohli správne konať svoje povinnosti a aby sa zabezpečilo, že práca Božieho domu nebude ohrozená. Ich cieľ je oprávnený. Vyhrážanie sa má na druhej strane nelegitímny a skrytý cieľ – zahŕňa osobné ambície a sebecké túžby. Napríklad, keď antikrist núti ostatných, aby robili jeho domáce práce, aká je jeho sebecká túžba? Jednoducho si chce užívať výhody postavenia, núti ostatných robiť špinavú a vyčerpávajúcu prácu, zatiaľ čo on nerobí nič. Potom mu dokonca niekto musí podávať tri jedlá denne. Verí, že teraz, keď zaujíma pozíciu, môže si začať užívať. Je však neoprávnené priamo povedať ľuďom, aby za neho robili prácu, a tak si antikrist vytvára súbor výhovoriek a hovorí: „Teraz, keď som vodca, som veľmi zaneprázdnený svojimi povinnosťami. Ak máte bremeno a ľudskú prirodzenosť, potom by ste sa mali naučiť spolupracovať. Čo môžete urobiť? Všetko, čo môžete urobiť, je vynaložiť úsilie, no nie? V mojej zeleninovej záhrade doma nemá kto pracovať a vy nepomáhate! Ak pomôžete, dokážete, že máte láskavé srdce, a tým, že mi pomáhate s prácou, vlastne konáte svoju povinnosť. Som váš vodca – nie sú moje záležitosti aj vaše? Nie sú vaše záležitosti veci, ktoré by ste mali robiť, a to, čo by ste mali robiť, je vaša povinnosť, no nie?“ Keď na tvoje plecia položí takú veľkú zodpovednosť a ty sa zamyslíš, že to, čo vodca hovorí, dáva zmysel, ideš a urobíš pre neho prácu. Nenaletel si takto na podvod? Antikrist má svoje vlastné ciele a predtým, ako ich môže dosiahnuť, si musí nájsť vhodné výhovorky a teórie, aby si vytvoril zámienku. Potom tí, ktorí tieto teórie prijmú, idú pracovať pre neho, on dosiahne svoj cieľ a potom si môže užívať výhody postavenia. Nie je to niekto, kto žije z cirkvi? (Áno.) To je presne to, čo to je. Je lenivý a neochotný pracovať, túži po telesnom pohodlí a výhodách postavenia. Politikárči, a keď nenájde vhodné slová, vyberie si rozumné a ľahšie prijateľné frázy z Božích slov a učenia, ktoré chápe. Tieto slová používa na zavádzanie a obmedzovanie tých, ktorí nechápu pravdu a sú hlúpi. Týmto spôsobom dosahuje svoje skryté ciele a núti ľudí, aby ochotne prijali jeho manipuláciu. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ak neposlúchnu vodcove slová alebo nesplnia úlohy, ktoré im pridelil, potom svoju povinnosť nevykonali náležite. Cítia sa, akoby dlhovali Bohu, a dokonca ronia slzy. Nie je to priam neuveriteľná popletenosť? Sú takí popletení, až je to odporné.

Antikristi často používajú vyhrážky, aby dosiahli svoje ciele, ich vyhrážky však niekedy prichádzajú vo forme správnych slov a jemným spôsobom, ako had, ktorý sa okolo teba pomaly ovinie – len čo si nimi ovinutý, sú pripravení požadovať tvoj život. Inokedy ich vyhrážky nie sú jemné, ale drsné a surové, ako vlk, ktorý zbadá ovcu a odhalí svoju surovú tvár. Ich úmyslom je povedať ľuďom: „Ak ma nepočúvaš, odskáčeš si to, a ak vzniknú následky, ponesieš zodpovednosť sám!“ Aké sú typické vyjednávacie tromfy, ktoré antikristi používajú pri svojich vyhrážkach? Zameriavajú sa na konečný osud ľudí, ich povinnosť a dokonca aj ich pozíciu a to, či v cirkvi zostanú alebo odídu. Antikristi tieto taktiky – a samozrejme aj iné – používajú na vyhrážanie sa jednotlivcom. Ich stratégie však vo všeobecnosti spadajú do týchto dvoch kategórií: niekedy ti lichotia príjemnými slovami a inokedy na teba idú násilne a zlomyseľne. Aký je účel vyhrážok antikristov? V prvom rade chcú, aby ich ľudia počúvali. Ich cieľom je ťažiť z iných ľudí, užívať si výhody postavenia a oddávať sa rôznym výhodám a potešeniam, ktoré s ním prichádzajú. Po druhé, nechcú, aby niekto odhalil skutočný stav vecí alebo spochybnil ich pozíciu. Neznášajú, keď ľudia robia čokoľvek, čo ich pozíciu ohrozuje. Napríklad, ak určití ľudia chcú nahlásiť ich situáciu nadriadeným alebo ak ich niektorí ľudia rozlíšia a chcú zjednotiť bratov a sestry, aby ich odmietli a zosadili, antikristi sa uchýlia k vyhrážkam. Jedným z aspektov cieľa vyhrážania sa je užívať si mnohé výhody, ktoré prichádzajú s ich pozíciou, a druhým je zabezpečiť si svoju pozíciu. Toto sú presne dva ciele, ktoré antikristi pri vyhrážaní sa ľuďom majú – oba sa točia okolo pozície. Odkiaľ pochádzajú všetky tieto rôzne výhody? Takisto pochádzajú z ich pozície. Niektorí antikristi hovoria: „Ak v tejto veci neposlúchnete, ponesiete následky!“ Ak ich niekto rozlíši a nepočúvne ich, nerozmýšľajú vari o spôsobe, ako to vyriešiť? Nezmieria sa jednoducho s tým, čo môže prísť. Pokiaľ existuje čo i len iskierka nádeje, že si zachovajú svoju pozíciu, budú za ňu bojovať zubami-nechtami. Ich túžba po nej prevyšuje túžbu väčšiny ľudí. Je to ako keď vlk zbadá ovcu – sliny sa mu spustia ešte predtým, ako začne jesť. Oči mu divoko zažiaria a uvažuje o tom, že ju zožerie; takéto baženie má. Nie je to jeho prirodzenosť? (Áno.) Túžba antikristov po pozícii sa podobá túžbe vlka po ovci; je to potreba vyplývajúca z ich zlomyseľnej prirodzenosti. Preto sú ich vyhrážky voči ostatným neodmysliteľné.