Doplnok: Lov na potkany

Nedávno som sa dozvedel o jednej novej veci. Počúvajte o nej a zamyslite sa nad tým, ako súvisí s ľudským správaním a povahou, o čom je tento príbeh a aký problém ilustruje. Keď niektorí Číňania prišli do Ameriky, okrem toho, že videli, že spoločenské prostredie a atmosféra sa tu podstatne líšia od Číny, našli aj niečo iné, čo považovali za veľmi zaujímavé. V tejto krajine boli slobodní nielen ľudia, veľmi slobodné boli aj všetky druhy živých tvorov a zvierat a nikto im neubližoval. Ľudská sloboda je, samozrejme, produktom spoločenských systémov, tak čo prináša slobodu všetkým druhom živých tvorov a zvierat? Má to súvis so spoločenskými systémami? (Áno.) Súvisí to s tým, ako spoločenské systémy a vládne politiky chránia a spravujú celé prírodné prostredie. Tu sú divé zvieratá všade a možno ich vidieť po celej krajine. Môžeme napríklad natrafiť na divé husi, ako sa pasú na lúke pri diaľnici, a v niektorých parkoch, na lúkach a v lesoch možno vidieť jelene, medvede alebo vlky, ako aj moriaky, bažanty a všetky druhy vtákov a iných divých zvierat. Aký prvý dojem majú ľudia, keď sa im naskytne takýto pohľad? (Majú pocit, že videli prírodu.) A aké pocity majú, keď vidia prírodu? Nepovedia: „Pozrite sa na túto ich krajinu. Nielenže sú tu ľudia slobodní, dokonca aj zvieratá sú tu slobodné. Byť reinkarnovaný ako zviera na tomto mieste by bolo lepšie ako žiť ako človek v Číne, pretože tu sú dokonca aj zvieratá slobodné a nikto ich netýra?“ Nemajú takéto pocity? (Majú.) Pre tých, ktorí tu zostávajú dlhší čas, sa tieto veci stávajú bežnými a vôbec nie nezvyčajnými; myslia si, že tieto veci sú úplne normálne. Ale v hlavách niektorých ľudí sa po tom, čo sa zoznámili s takýmto prostredím, začnú vynárať nejaké aktívne myšlienky: „Tieto zvieratá sú všetky také slobodné a nikto na ne nedohliada ani ich nestráži, môžem ich teda chytiť a zjesť? Bolo by skvelé, keby som ich mohol zjesť, nemôžem to však robiť bez rozdielu, pre prípad, že by boli chránené zákonom. Musím si to overiť.“ Po overení informácií vidia, že zákon výslovne uvádza, že divé zvieratá sú plošne chránené štátnym zákonom a že ľudia ich nemôžu loviť a zabíjať, ako sa im zachce. Ak chcú ľudia loviť zvieratá, musia tak robiť v štátom určenom poľovnom revíri; potrebujú takisto povolenie a za ulovené zvieratá možno budú musieť zaplatiť poplatok. Môžeme to zhrnúť tak, že zákon tieto divé zvieratá chráni a má o nich jasné ustanovenia. Niektorí ľudia zákon o ochrane voľne žijúcich zvierat nedokážu pochopiť a uvažujú: „Je tu toľko divokých pochúťok, a predsa nám vláda nedovoľuje chytať a jesť ich, ako sa nám zachce. Je to taká škoda! V Číne sa o to nikto nestará: ‚Ak to nikto nenahlási, úrady to nebudú vyšetrovať.‘ Pokiaľ o tom nikto nevie, môžete zviera chytiť a zjesť. Ale v demokratickej krajine to urobiť nemôžete. Tu platia právne predpisy a ja nemôžem na cudzom pozemku robiť, čo chcem. Tieto zvieratá sú však všetko lovná zver; je taká škoda, že sa na ne môžeme len pozerať a nie ich jesť! Musím vymyslieť riešenie. Ako môžem jesť túto divinu bez toho, aby si to niekto všimol a bez porušenia zákona?“ Niektorí ľudia vymyslia trik a povedia si: „Ak urobím klietku a dám do nej nejaké chutné jedlo, aby som prilákal zvieratá, chytím niekoľko malých, napríklad divé zajace, a potom nájdem odľahlé miesto, kde ich zabijem a zjem, neporušoval by som tým zákon, však? Tieto malé zvieratá nie sú štátom chránené a zákon na ne nepamätá žiadnym konkrétnym ustanovením. Ak to urobím, môžem jesť divinu a zároveň si zabezpečiť, že neporušujem zákon. Je to to najlepšie z oboch svetov.“ Keď dostanú tento nápad, zhotovia klietku a začnú loviť. Neubehnú ani dva dni a do klietky vlezie potkan, oni ho chvatne zabijú a zjedia s pocitom, že toto je pravá divina! K akému záveru dospejú po tom, čo ho zjedia? „Divé zvieratá sú celkom chutné. Odteraz vymyslím ďalšie spôsoby, ako jesť iné druhy lovnej zveri. Nebojím sa ich jesť, pokiaľ neporušujem zákon.“ Tu sa príbeh končí.

Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je tento príbeh pravdivý alebo vymyslený?“ Zatiaľ sa nestarajte o to, či je pravdivý alebo vymyslený, a či sa naozaj stal alebo nie. Len sa na základe tohto príbehu zamyslite nad tým, čo je zlé na ľuďoch, ktorí robia takéto veci. Je robenie takýchto vecí vážnou chybou? Považuje sa to za porušenie zákona? Býva to považované za konanie proti morálnej spravodlivosti? (Áno.) Ide to proti morálnej spravodlivosti, proti ľudskej prirodzenosti alebo proti niečomu inému? Najprv Mi povedzte: Je takéto správanie hodné chvály alebo odsúdenia? Na ktorú stranu sa prikláňate? (Na stranu odsúdenia.) Bez ohľadu na to, či ide proti morálnej spravodlivosti, proti zákonu alebo proti ľudskej prirodzenosti, je takéto správanie v každom prípade zlé a nie je to správanie ľudí, ktorí majú ľudskú prirodzenosť. Tak čo to je? Predstavuje takáto povaha alebo správanie vážny problém? Ako by ste túto záležitosť posúdili podľa svojich vlastných noriem? Je takéto správanie bežné v každodennom živote a medzi všetkými skupinami ľudí? (Áno.) Nejde o nejaký nesmierne prefíkaný alebo zlý skutok, je to však neslušné a nie je to prejav, ktorý by mal byť vlastný ľuďom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. O aký prejav presne ide? Pokračujte a klasifikujte ho. O aký druh správania ide? Malo by sa podporovať? (Nie.) Nie je hodné podpory a ľudia ho nechvália, malo by teda byť odsúdené a malo by sa ním opovrhovať. Takéto správanie je bežné, často sa s ním stretávame medzi všetkými skupinami ľudí a v každodennom živote, často ho môžeme pozorovať a sú ľudia, ktorí často robia takéto veci. Nie je teda hodné, aby sme sa ním špeciálne zaoberali a diskutovali o ňom, čím by si každý mohol túto záležitosť presne definovať a podľa možnosti sa od takéhoto správania dištancovať? Nebolo by to dobré? (Áno.) Tak to teda definujme – o aký typ správania ide? Je arogantné? Je neoblomné? Je ľstivé? (Nie.) Je podlé? (Trochu.) Do istej miery sa tomu približuje. Sú medzi slovami, ktoré ste sa naučili a ktorým rozumiete, nejaké, ktoré dokážu definovať tento typ správania? (Nízke.) Nízke, má to trochu z tejto vlastnosti. V tomto slove je obsiahnutý tento typ správania a podstata, ale nezhŕňa to úplne a celistvo. Toto správanie sa nedá považovať za zlomyseľné, pretože ak by zabitie potkana bolo zlomyseľné, potom by hubenie potkanov bolo negatívnou vecou. Hubenie potkanov je pozitívna vec; potkany škodia ľuďom, takže je správne ich vyhubiť. Nie je však rozdiel medzi ich ničením a jedením? (Je.) Ako sa dá teda toto správanie zhrnúť? Ktoré slová súvisiace s takýmto správaním vám napadnú? (Špinavé.) (Nízky charakter.) Nízky charakter, nízke a špinavé. Aké slovo sa v každodennom živote používa na zhrnutie nízkeho správania a nevenovania sa svojej riadnej práci? (Darebácke.) Slovo „darebácke“ tento typ správania zhŕňa presne a prenikavo. Prečo je definované ako „darebácke“? Ak sa povie, že je nízke, sebecké alebo špinavé, je to len jeden druh prejavu, ktorý darebáci odhaľujú. „Darebácke“ obsahuje mnoho významov – byť nízky, skazený, špinavý, sebecký, nemorálny, nesprávať sa slušne, nebyť otvorený alebo čestný vo svojich činoch a namiesto toho konať potajomky a robiť len neprístojné veci. Toto sú rôzne správania a prejavy darebákov. Napríklad, ak chce niečo urobiť normálny človek, pokiaľ je to správne, urobí to otvoreným spôsobom, a ak to porušuje zákon, upustí od toho a neurobí to. Darebáci takí nie sú; svoje ciele dosiahnu za každú cenu a majú stratégie na obchádzanie obmedzení zákona. Obchádzajú ho a hľadajú spôsoby, ako dosiahnuť svoje ciele, bez ohľadu na to, či je to v súlade s etikou, morálkou alebo ľudskou prirodzenosťou, a bez ohľadu na to, aké sú následky. O nič z toho sa nestarajú a hľadajú len dosiahnutie svojich cieľov akýmikoľvek možnými prostriedkami. Toto je „darebáctvo“. Majú darebáci nejakú integritu alebo dôstojnosť? (Nie.) Sú to vznešení alebo nízki ľudia? (Nízki.) V čom sú nízki? (V ich počínaní neexistuje žiadna morálna hranica.) Taká je pravda, tento druh človeka nemá vo svojom počínaní žiadnu hranicu ani princípy; neberie do úvahy následky a robí si, čo chce. Takíto ľudia sa nestarajú o zákon, o morálku, o to, či ich svedomie dokáže prijať ich činy, alebo či ich niekto odsudzuje, súdi alebo zatracuje. Je im to všetko ľahostajné a nevadí im to, pokiaľ získavajú výhody a užívajú si. Ich spôsob konania je skazený, ich myslenie je opovrhnutiahodné a oboje je hanebné. Toto znamená byť darebákom. Dá sa slovo „darebácky“ nahradiť prejavmi tých niekoľkých pováh, o ktorých sme hovorili predtým? To by naozaj nefungovalo. Slovo „darebácky“ je dosť špeciálne, sú teda darebáci špeciálnym druhom ľudí? Nie sú. Máte v sebe niečo darebácke? (Áno.) Aké to má konkrétne prejavy? (Niekedy, keď sa ľudia umyjú, nechajú všade okolo umývadla vodu a neutrú ju. A keď dojedia, neupracú zo stola zrnká ryže a zeleninovú polievku. Keď sa im zašpinia šaty, len ich niekam pohodia bez toho, aby ich poskladali. Myslím si, že aj toto sú prejavy darebáctva.) V skutočnosti tu máme do činenia so samými malými detailmi každodenného života a nedodržiavanie hygieny nie je skutočným darebáctvom, súvisí so žitím v ľudskej prirodzenosti. Ak človek v skupine nerobí veci, ktoré sú prospešné pre ostatných, a ak nie je správne vychovaný alebo sa nespráva dobre, lezie ľuďom na nervy a dotlačí ostatných k tomu, aby ním opovrhovali, nevie dodržiavať pravidlá alebo systémy akéhokoľvek miesta, kam príde, a chýba mu toto povedomie, nechýba potom jeho ľudskej prirodzenosti niečo? (Áno.) Čo jej chýba? Chýba jej rozum. Nechýba takýmto ľuďom dôstojnosť? (Áno.) Nemajú žiadnu dôstojnosť, žiadnu integritu a boli zle vychovaní. Súvisí to so základnou hranicou počínania si a so žitím normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak človek nedokáže splniť ani tieto normy, ako by potom mohol praktizovať pravdu? Ako by mohol oslavovať Boha? Ako by mohol konať podľa pravdy-princípov? Od toho všetkého má veľmi ďaleko. Ľudia tohto druhu nemajú svedomie ani rozum – je ľahké ich riadiť? Je pre nich ľahké zmeniť sa? V žiadnom prípade to nie je ľahké. Ako sa teda môžu zmeniť? Bude to závisieť od toho, či ich každý kontroluje, obmedzuje a napomína. V závažných prípadoch sa všetci musia postaviť a kritizovať ich. Aký je cieľ tejto kritiky? Je ním byť im na pomoci, pomôcť im správne si počínať a zabrániť im v konaní vecí, ktoré sú hanebné a nevkusné. Na čo presne sa teda vzťahuje pojem darebáctvo? Aké sú jeho hlavné príznaky a prejavy? Pozrite sa, či je Moje zhrnutie presné alebo nie. Čomu sa rovnajú darebáci? Rovnajú sa neskroteným, zle vychovaným, divým zvieratám a hlavnými prejavmi toho sú arogancia, surovosť, nedostatok zdržanlivosti, bezohľadné konanie, neprijímanie čo i len kúska pravdy, ako aj robenie si, čo sa komu zachce, nepočúvanie nikoho, nedovolenie nikomu, aby ich riadil, odvaha postaviť sa proti komukoľvek a nebrať na nikoho ohľad. Povedzte Mi, sú rôzne prejavy darebáctva vážne? (Sú.) Prinajmenšom táto povaha arogancie, nedostatku rozumu a bezohľadného konania je veľmi vážna. Aj keď sa zdá, že takíto ľudia nerobia veci, ktoré Boha súdia, alebo Mu pre svoju arogantnú povahu odporujú, je extrémne pravdepodobné, že budú konať zlo a odolávať Mu. Všetky ich činy sú odhaleniami ich skazených pováh. Keď človek začne byť do určitej miery darebákom, stane sa z neho bandita a diabol a banditi a diabli nikdy neprijmú pravdu – môžu byť jedine zničení.

Má zmysel hovoriť o tomto príbehu? (Áno.) Hoci sa tento príbeh nedotýka prirodzenosti-podstaty človeka alebo povahy, týka sa ľudského správania, ktoré sa až tak nelíši od ľudskej podstaty a dosť s ňou súvisí. Ako by sa mal tento príbeh volať? Dajme mu názov s alegorickým charakterom, a nech nie je príliš priamočiary. (Lov na potkany.) „Lov na potkany“ znie celkom dobre. Niekto chytil potkana „dokonale oprávneným“ spôsobom a povedal: „Čo môžem robiť? Vbehol sem a je mi ho ľúto. Navyše je zranený. Ak vybehne von, zahynie a potom sa aj tak stane potravou pre iné zvieratá, tak prečo by som ho nemal zjesť ja? Nebolo by to dokonale oprávnené?“ Aby mohol zjesť toho potkana, vymyslel si všetky tie výhovorky a dôvody a potom ho s čistým svedomím zjedol. Toto je darebáctvo. Nie je to tak, že by ľudia v Amerike nemohli jesť mäso, neoplatí sa teda prechádzať všetkými tými problémami a vynakladať celé to úsilie na takéto niečo. Toto patrí medzi veci, ktoré robia darebáci. Robia takéto veci normálni ľudia? Robia takéto veci ľudia s ľudskou prirodzenosťou a integritou? (Nie.) Prečo to nerobia? Súvisí to s integritou. Tí, ktorí sú od prírody nenapraviteľní zlodeji, vždy kradnú a páchajú drobné krádeže a robia hanebné veci. Chýba im doma niečo? Nie nevyhnutne. Keďže sú darebákmi, musia kradnúť, spoliehajúc sa na krádež, aby uspokojili svoje vlastné záľuby a svoju nenásytne chamtivú povahu. Robenie týchto vecí prináša útechu ich srdciam. Keby takéto veci nerobili, cítili by sa rozrušení. Toto je darebáctvo. Teraz príbeh ukončím a prejdem k hlavnej téme.

Ešte predtým, ako budem hovoriť o hlavnej téme, pouvažujme o obsahu nášho posledného duchovného spoločenstva. Povinnosti, ktoré koná Boží vyvolený ľud, možno rozdeliť do šiestich hlavných kategórií. Skončili sme diskusiu o prvej kategórii, ktorou sú ľudia, ktorí konajú povinnosť kázania evanjelia. Druhou kategóriou sú tí, ktorí konajú povinnosti vodcov a pracovníkov v cirkvi na rôznych úrovniach. Členovia tejto kategórie sa v podstate dajú rozdeliť na dva hlavné typy a minule sme hovorili o jednom z týchto typov, konkrétne o antikristoch. Ako antikristi pracujú, aké majú prejavy a aké veci robia, ktoré ich môžu charakterizovať ako antikristov – toto sú prejavy a povahy antikristov, ktoré sme klasifikovali. Ktoré konkrétne body to boli? (Prvý bod: Snažia sa získať si ľudské srdcia; druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich; tretí bod: Vylučujú tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a útočia na nich; štvrtý bod: Vyvyšujú sa a svedčia o sebe; piaty bod: Zavádzajú a získavajú si ľudí, vyhrážajú sa im a ovládajú ich.) Minule bolo roztriedených päť bodov a vy všetci ste si ich poznamenali. Teraz si poznamenajte ďalšie. Šiesty bod: Správajú sa úskočne, sú svojvoľní a diktátorskí, nikdy nehovoria s ostatnými v duchovnom spoločenstve a nútia ostatných, aby ich poslúchali; siedmy bod: Sú podlí, zákerní a ľstiví; ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu; deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú a zamieňajú za osobnú slávu; desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu; jedenásty bod: Neprijímajú, keď ich niekto orezáva, ani nemajú kajúcny postoj, keď spáchajú niečo zlé, ale namiesto toho šíria predstavy a verejne súdia Boha; dvanásty bod: Keď nemajú postavenie ani nádej na získanie požehnaní, chcú sa stiahnuť; trinásty bod: Ovládajú cirkevné financie, ako aj srdcia ľudí; štrnásty bod: Zaobchádzajú s Božím domom ako so svojou osobnou doménou; pätnásty bod: Neveria v Božiu existenciu a popierajú Kristovu podstatu. Celkovo je to 15 bodov, ktoré všetky rozoberajú a odhaľujú rôzne prejavy antikristov. Týchto 15 bodov v podstate zhŕňa rôzne druhy správania, prejavov a pováh, ktoré majú antikristi. Niektoré z nich sa na povrchu javia ako správanie, za týmto správaním sa však skrýva základná povaha-podstata antikristov. Čo sa týka ich doslovného významu, týchto 15 bodov je predsa ľahké pochopiť, či nie? Všetky sú formulované jednoduchým jazykom a v istom pohľade sú ľahko pochopiteľné, a navyše to, čo každý z nich zhŕňa, sa týka prejavov, odhalení a podstaty človeka. Každý bod je typom povahy; nie je to pominuteľné správanie alebo myšlienka. Čo je to povaha? Ako možno vysvetliť, čo je to povaha? Povahou je to, keď sa zmýšľanie, nápady, princípy konania, spôsoby fungovania a cieľ, o ktorý sa človek usiluje, nemenia so zmenami času a geografickej polohy, bez ohľadu na to, kam ide. Ak spôsob konania človeka zmizne, len čo sa zmení jeho prostredie, nejde o odhalenie skazenej povahy, ale skôr o pominuteľné správanie. Na čo sa vzťahuje skutočná povaha? (Môže ovládať človeka kedykoľvek a kdekoľvek.) Správne, môže ovládať slová a činy človeka bez ohľadu na čas a miesto, bez podmienených obmedzení alebo vplyvov; to je podstata. Podstata je to, na čo sa niekto spolieha, aby prežil; nezmení sa v závislosti od zmien času, miesta alebo iných vonkajších faktorov. To je podstata človeka. Niektorí ľudia hovoria: „Mám viac-menej všetky z týchto 15 prejavov antikristov, ktoré si vymenoval, ale neusilujem sa o postavenie a nenarodil som sa so žiadnymi ambíciami. Okrem toho teraz nenesiem žiadnu zodpovednosť. Nie som vodca ani pracovník a nerád sa ocitám v centre pozornosti, nie je teda pre mňa prirodzenosť-podstata antikristov irelevantná? Ak je irelevantná, nie je potom pravda, že nemusím počúvať tieto duchovné spoločenstvá ani sa s nimi porovnávať?“ Je to tak? (Nie.) Ako by teda mal človek pristupovať k týmto prejavom antikristov? Ako by mal človek pristupovať k pravdám o týchto prejavoch, o ktorých sa hovorí v duchovnom spoločenstve? Človek musí v týchto duchovných spoločenstvách pochopiť pravdu a spoznať samého seba, potom nájsť správnu cestu a dospieť k tomu, že bude mať princípy pri konaní svojej povinnosti a službe Bohu. Len tak sa môžu odpútať od cesty antikristov a vydať sa na cestu zdokonalenia. Ak si tieto prejavy antikristov dokážete spojiť so sebou, potom to pre vás bude varovaním, pripomienkou, odhalením a súdom. Ak si ich so sebou spojiť nedokážete, ale cítite, že aj vy máte podobné stavy, mali by ste sa na vyriešenie týchto stavov snažiť viac uvažovať o sebe, spoznávať sa a hľadať pravdu. Takto môžete postupne odvrhnúť aj svoje skazené povahy a vyhnúť sa kráčaniu po ceste antikristov.

Rozbor toho, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe

Dnešné duchovné spoločenstvo je o štvrtom bode rôznych prejavov antikristov: vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe. Vyvyšovať sa a svedčiť o sebe, predvádzať sa, snažiť sa, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich – týchto vecí je schopné skazené ľudstvo. Ľudia takto inštinktívne reagujú, keď ich ovláda ich satanská prirodzenosť, a je to bežné v celom skazenom ľudstve. Ako sa ľudia obvykle vyvyšujú a svedčia o sebe? Ako dosiahnu cieľ, aby o nich ostatní mali vysokú mienku a uctievali ich? Svedčia o tom, ako veľa práce vykonali, ako veľa trpeli, ako veľmi sa vydávali a akú veľkú cenu zaplatili. Vyvyšujú sa tým, že rozprávajú o svojom kapitáli, aby si v srdciach ostatných získali vyššie, pevnejšie a istejšie miesto, aby ich viac ľudí ocenilo, malo o nich vysokú mienku a závidelo im a aby ich dokonca viac ľudí uctievalo, vzhliadalo k nim a nasledovalo ich. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, robia veľa vecí, ktoré zdanlivo svedčia o Bohu, ale v podstate sa vyvyšujú a svedčia sami o sebe. Je takéto správanie rozumné? Sú za hranicou rozumnosti a nemajú hanbu: to znamená, že nehanebne svedčia o tom, čo urobili pre Boha a koľko pre Neho trpeli. Dokonca predvádzajú svoje dary, talenty, skúsenosti, zvláštne zručnosti, šikovné techniky pre svetské záležitosti, prostriedky, ktoré používajú, aby sa s ľuďmi zahrávali a podobne. Ich metóda, ktorou sa vyvyšujú a svedčia o sebe, spočíva vo vychvaľovaní seba a znevažovaní ostatných. Okrem toho sa maskujú a zahaľujú, skrývajú pred ľuďmi svoje slabosti, chyby a nedostatky, aby ľudia vždy videli len to, akí sú skvelí. Neodvážia sa dokonca povedať iným ľuďom ani to, že sa cítia negatívne; chýba im odvaha otvoriť sa a byť s nimi v duchovnom spoločenstve, a keď urobia niečo nesprávne, urobia všetko pre to, aby to zatajili a skryli. Nikdy nespomenú škodu, ktorú počas vykonávania svojej povinnosti spôsobili na práci cirkvi. No keď niečím malým prispejú alebo dosiahnu nejaký drobný úspech, rýchlo sa tým pochvália. Nevedia sa dočkať, aby dali celému svetu vedieť, akí sú schopní, akú majú veľkú kvalitu, akí sú výnimoční a o koľko sú lepší než normálni ľudia. Nie sú to spôsoby, ako sa vyvyšovať a svedčiť o sebe? Je vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe niečo, čo robí človek so svedomím a s rozumom? Nie je. Takže keď to ľudia robia, aká povaha je zvyčajne odhalená? Arogancia. To je jedna z hlavných odhalených pováh, po ktorej nasleduje klamlivosť, ktorá spočíva v tom, že človek robí všetko pre to, aby ho mali ostatní ľudia vo veľkej úcte. Ich slová sú nepriestrelné a zjavne obsahujú pohnútky a plány, predvádzajú sa, ale chcú túto skutočnosť zakryť. Výsledkom ich vyjadrení je, že ľudia si o nich pomyslia, že sú lepší ako ostatní, že nikto sa im nevyrovná, že všetci ostatní sú horší ako oni. A nedosahuje sa tento výsledok pokútnymi prostriedkami? Aká povaha sa skrýva za týmito prostriedkami? A sú v nej nejaké prvky podlosti? (Áno, sú.) Je to druh podlej povahy. Je vidno, že tieto prostriedky, ktoré používajú, sú riadené ľstivou povahou – prečo teda hovorím, že je to podlé? Ako to súvisí s podlosťou? Čo myslíte? Dokážu otvorene hovoriť o svojich cieľoch, keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe? Nedokážu. V hĺbke srdca však majú vždy túžbu a to, čo hovoria a robia, podporuje túto túžbu, pričom ciele a pohnútky toho, čo hovoria a robia, si uchovávajú vo veľkej tajnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov použijú napríklad zavádzanie alebo nejaké pokútne taktiky. Nie je takéto tajnostkárstvo v podstate úskočné? Nemožno takúto úskočnosť nazvať podlou? (Áno.) Skutočne ju možno nazvať podlou a siaha hlbšie ako klamlivosť. Na dosiahnutie svojich cieľov používajú určité spôsoby alebo metódy. Táto povaha je klamlivosť. Avšak ambície a túžby hlboko v ich srdciach, aby ich ľudia neustále nasledovali, vzhliadali k nim a uctievali ich, ich často vedú k tomu, aby sa vyvyšovali a svedčili o sebe a aby tieto veci robili bezohľadne a nehanebne. Aká je to povaha? Toto už dosahuje úroveň podlosti. Podlosť je viac než len bežná úzkoprsosť alebo ľstivosť a klamanie. Ak sa človek z bežnej skazenosti dostane na úroveň podlosti, neznamená to snáď, že je skazený do väčšej hĺbky? (Áno.) Opíšte potom úroveň podlosti – ako sa to dá vhodne vyjadriť? Prečo človek prejde z bežnej skazenosti k podlosti? Vidíte túto záležitosť jasne? Aký je rozdiel medzi nečestnosťou a ľstivosťou? Pokiaľ ide o to, ako sa prejavujú, podlosť a ľstivosť úzko súvisia, ale podlosť je závažnejšia – ide o ľstivosť dovedenú do extrému. Ak sa o niekom povie, že má podlú povahu, myslí sa tým, že tento človek nie je bežne ľstivý, keďže bežná ľstivosť môže znamenať len to, že je notorickým klamárom alebo nie je vo svojom konaní veľmi čestný, zatiaľ čo podlosť je závažnejšia a je na hlbšej úrovni ako ľstivosť. Ľstivosť niekoho s podlou povahou je väčšia a závažnejšia ako u priemerného človeka a jeho prostriedky a metódy konania a intrigy za jeho činmi sú prefíkanejšie, tajnostkárskejšie a väčšina ľudí ich prekuknúť nedokáže. To je podlosť.

Ako sa vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe u antikrista líši od toho, keď to robí priemerný človek? Priemerný človek sa často vychvaľuje a predvádza, aby si o ňom ľudia vytvorili vysokú mienku, a má aj prejavy týchto pováh a stavov, v čom sa teda líši vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe u antikrista od toho u bežných ľudí? V čom spočíva ten rozdiel? Musíš si v tom urobiť jasno – nezaraďuj všetky prejavy občasného vyvyšovania sa alebo vychvaľovania sa do kategórie antikristov. Nie je to pojmová chyba? (Je.) Ako teda možno túto záležitosť jasne rozlíšiť? V čom spočíva ten rozdiel? Ak to dokážeš povedať jasne, dokážeš dôkladne pochopiť, aká je podstata antikrista. Skús to. (Spôsob, akým antikrist koná, je úskočnejší; používa nejaké prostriedky, ktoré sa javia ako veľmi legitímne na zavedenie ľudí. Zdá sa, že hovorí o správnej veci, ale skôr ako si to uvedomíš, začne sa vyvyšovať a svedčiť o sebe bez toho, aby si to niekto uvedomil. Jeho prostriedky sú pomerne úskočné.) Pomerne úskočné prostriedky – to je rozlišovanie na základe spôsobu, akým sa vyvyšujú a svedčia o sebe. Je tu ešte niečo iné? Povedz mi, aký je rozdiel v podstate medzi vedomým vyvyšovaním sa a svedčením o sebe a nevedomým konaním toho istého? (Úmysly sú odlišné.) Nie je práve v tom ten rozdiel? (Áno.) Keď sa vyvyšuje a predvádza priemerný človek so skazenou povahou, je to len preto, aby sa ukázal. Keď sa ukáže, je koniec a nestará sa o to, či o ňom ostatní ľudia zmýšľajú vysoko alebo nízko. Jeho zámer nie je príliš jednoznačný, je to len povaha, ktorá ho ovláda, odhalenie povahy. To je všetko. Je ľahké zmeniť tento druh povahy? Ak sa dotyčná osoba usiluje o pravdu, bude sa môcť postupne zmeniť potom, ako zažije orezávanie, súd a napomínanie. Postupne nadobudne väčší zmysel pre hanbu a rozumnosť a tento druh správania bude prejavovať čoraz menej. Bude tento typ správania odsudzovať a bude sa ovládať a krotiť. To je nevedomé vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe. Aj keď sú povahy obsiahnuté vo vedomom vyvyšovaní sa a svedčení o sebe a v nevedomom konaní toho istého rovnaké, podstata týchto dvoch je odlišná. V čom sa líšia vo svojej podstate? Vedomé vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe sa robí so zámerom. Ľudia, ktorí to robia, nehovoria len tak náhodne – zakaždým, keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe, prechovávajú určité úmysly a skryté ciele a veci tohto typu robia so satanskými ambíciami a túžbami. Na povrchu sa to javí ako rovnaký druh prejavu. V oboch prípadoch sa ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, ale ako nevedomé vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe definuje Boh? Ako odhalenie skazenej povahy. A ako Boh definuje vedomé vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe? Ako niekoho, kto chce zaviesť ľudí, so zámerom prinútiť ich, aby o ňom zmýšľali vysoko, uctievali ho, vzhliadali k nemu a potom ho nasledovali. Jeho konanie je vo svojej podstate zavádzajúce. Takže len čo má v úmysle zaviesť ľudí a zmocniť sa ich, aby ho nasledovali a uctievali, použije pri rozprávaní a konaní nejaké prostriedky a metódy, ktoré môžu ľahko zaviesť a pomýliť tých, ktorí nerozumejú pravde a chýba im hlboký základ. Takíto ľudia nielenže nemajú rozlišovaciu schopnosť, naopak, myslia si, že to, čo táto osoba hovorí, je správne, a môžu k nej vzhliadať, zmýšľať o nej vysoko, a časom ju budú uctievať a dokonca nasledovať. Najbežnejším javom v každodennom živote je, že niekto pôsobí dojmom, že po vypočutí kázne celkom dobre rozumie, ale neskôr, keď sa mu niečo stane, nevie, ako to vyriešiť. Vydá sa hľadať pred Boha, to však neprináša ovocie, a nakoniec musí ísť za svojím vodcom, aby sa ho na túto záležitosť spýtal a požiadal ho o riešenie. Zakaždým, keď sa mu niečo stane, chce požiadať svojho vodcu, aby to vyriešil. Je to ako keď sa z fajčenia ópia stane pre niektorých ľudí závislosť a zvyk a časom bez neho nebudú môcť ďalej žiť. Nenápadné vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe antikristov sa teda stávajú akýmsi druhom drogy pre tých, ktorí majú malý duchovný vzrast, chýba im rozlišovacia schopnosť a sú pochabí a nevedomí. Kedykoľvek sa im niečo stane, spýtajú sa na to antikrista, a ak ten nevydá príkaz, neodvážia sa nič vykonať, aj keď sa už všetci o veci porozprávali a dosiahli zhodu. Boja sa ísť proti vôli antikrista a byť potlačení, takže pri každej záležitosti sa odvážia konať až potom, čo prehovorí antikrist. Dokonca aj keď jasne pochopili pravdu-princípy, neodvážia sa rozhodnúť alebo záležitosť riešiť, namiesto toho čakajú na „pána“, ku ktorému vzhliadajú, na konečný verdikt a rozhodnutie. Ak ich pán nič nepovie, ktokoľvek, kto záležitosť rieši, sa bude cítiť neistý v tom, čo by mal robiť. Neboli títo ľudia otrávení? (Boli.) Toto znamená byť otrávený. Aby boli tak hlboko otrávení, koľko práce musí antikrist vynaložiť a koľko jedu im musí podstrčiť? Ak by sa antikrist často rozoberal a spoznával sám seba a často by svoje slabosti, chyby a priestupky odhaľoval pred ľuďmi, uctieval by ho stále takto každý? Rozhodne nie. Zdá sa, že antikrist vynakladá na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe značné úsilie, a preto dosiahol takýto „úspech“. To je výsledok, ktorý chce. Bez neho by nikto nevedel, ako primerane konať svoje povinnosti, a všetci by boli úplne stratení. Je zrejmé, že kým ovládal týchto ľudí, antikrist im tajne podstrčil mnoho jedov a vynaložil veľké úsilie! Keby povedal len pár slov, boli by ním títo ľudia stále takto obmedzovaní? Rozhodne nie. Keď sa antikristovi podarí dosiahnuť svoj cieľ, aby ho ľudia uctievali a v každej veci k nemu vzhliadali a počúvali ho, neurobil snáď mnoho vecí a nepovedal mnoho slov, ktorými sa vyvyšuje a svedčí o sebe? Aký je výsledok, ktorý týmto konaním dosahuje? Výsledkom je to, že ľudia by bez neho nemali cestu a nemohli by ďalej žiť – je to, akoby sa bez neho mohlo zrútiť nebo, zem by sa prestala otáčať, viera v Boha by nemala žiadnu hodnotu ani zmysel a počúvanie kázní by bolo zbytočné. Je ním aj to, že keď je antikrist nablízku, ľudia cítia, že vo svojom živote majú nejakú nádej, a stratili by ju všetku, keby antikrist zomrel. Neboli títo ľudia zajatí satanom? (Boli.) A nezaslúžia si to takíto ľudia? (Zaslúžia.) Prečo hovoríme, že si to zaslúžia? Boh je Ten, v koho veríš, tak prečo uctievaš a nasleduješ antikristov a nechávaš sa nimi na každom kroku obmedzovať a ovládať? Okrem toho, bez ohľadu na to, akú povinnosť človek koná, Boží dom poskytol ľuďom jasné princípy a pravidlá. Ak existuje ťažkosť, ktorú človek nedokáže vyriešiť sám, mal by hľadať u niekoho, kto rozumie pravde, a v závažnejších záležitostiach hľadať u Zhora. Ty však nielenže nehľadáš pravdu, ale naopak, uctievaš ľudí a vzhliadaš k nim a veríš tomu, čo títo antikristi hovoria. Stal si sa teda satanovým lokajom, a nemôžeš si za to snáď sám? Nezaslúžiš si to? Vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe je správanie a prejav, ktoré majú antikristi spoločné, a je to jeden z najbežnejších prejavov. Aká je hlavná charakteristika toho, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe? V čom sa to líši od toho, ako sa vyvyšuje a svedčí o sebe priemerný človek? V tom, že antikristi majú za týmto konaním svoj vlastný zámer a rozhodne to nerobia nevedome. Skôr prechovávajú zámery, túžby a ambície a dôsledky toho, že o sebe takto svedčia, sú príliš hrozné na to, aby si ich človek dokázal predstaviť – môžu zaviesť a ovládať ľudí.

Dám vám príklad. Môžete sa zamyslieť, či tento druh prejavu a povahy súvisí s vyvyšovaním sa a svedčením o sebe. Kedysi bol jeden vodca, ktorý dva alebo tri roky konal prácu cirkvi na istom mieste. Chodieval po cirkvách a nakoniec tam zapustil korene. Čo to znamená, že zapustil korene? Znamená to, že ho väčšina ľudí poznala a mala o ňom vysokú mienku a že bol na tom mieste pomerne známy. Len čo ho ľudia uvideli, privítali ho, ponúkli mu svoje miesta na sedenie a dali mu niečo dobré na jedenie. Nezazneli tam žiadne nesúhlasné hlasy, neboli tam žiadni ľudia, ktorí by mu odporovali; každý tohto vodcu dosť dobre poznal a hlboko vnútri všetci celkom schvaľovali, ako robí veci, a prijímali jeho vedenie. Nie je isté, koľko práce tam ten vodca vykonal, koľko alebo o čom hovoril; tieto podrobnosti známe nie sú, ale skrátka, väčšina ľudí celkom schvaľovala jeho vedenie. Po nejakom čase vodca povedal: „Tunajší bratia a sestry sú všetci poslušní a podriadení a v cirkvi sa vo všetkých ohľadoch darí dobre. Bohužiaľ, je tu jedna vec, ktorá nie je úplne uspokojivá, a to, že tunajšie prostredie je hrozné. Keby bolo prostredie vhodné, našli by sme si pekný, slnečný deň, aby sme išli do rozsiahleho parku na veľké zhromaždenie s tisíckami ľudí, a pomocou mikrofónu a súpravy veľkých reproduktorov by sme uvoľnili pravdu a priviedli by sme viac ľudí k viere v boha. Nepriniesla by potom naša práca ovocie?“ Keď to všetci počuli, povedali „Amen“ a schválili to. Povedzte Mi, je nejaký problém s frázou „uvoľnili by sme pravdu“? (Áno.) V čom je problém? (Ten vodca sa považoval za Boha.) Vy všetci ste spoznali, že s frázou je problém, ale tí popletení ľudia, ktorí tam boli, nie. Dokonca na túto vetu odpovedali „Amen“! Uvoľňuje tento vodca pravdu? Kto je on? Je to obyčajný vodca; odpracoval pár rokov a potom si začal myslieť, že je nadradený všetkým ostatným, zabudol, kým je, dokonca chcel vyjadriť pravdu – a to by pre neho bola náročná úloha. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že nevedel, kým je, a nevedel, akú povinnosť koná. Keďže má takúto povahu, je nejaká časť jeho bežnej práce alebo reči v súlade s pravdou? Jeho bežná práca a reč sú určite plné popletených slov a diabolských slov a v žiadnom prípade nemôžu dosiahnuť výsledok, ktorým je zaopatrenie a polievanie cirkvi. Nevie, čo je pravda, a už vôbec nevie, čo znamená vyjadriť pravdu. Potom, čo niekde pracoval len dva alebo tri roky, cítil, že má trochu prestíže a kapitálu, a nato zabudol, kým je, cítil sa celkom dobre a chcel vyjadriť pravdu. Nie je nechutné mať takúto mylnú predstavu? Odkiaľ táto mylná predstava pochádza? Mal duševnú poruchu alebo išlo o chvíľkový impulz? Urobil trochu práce, nikto v miestnej cirkvi mu neodporoval a zdalo sa mu, že všetko ide hladko, veril teda, že všetko je výsledkom práce, ktorú vykonal, a zrazu mal pocit, že si za to môže pripísať zásluhu. Pomyslel si: „Ak dokážem vykonávať takú významnú prácu, nie som snáď boh? A ak som boh, potom som teraz strašne pridúšaný – keby bolo vonkajšie prostredie lepšie, mohol by som vyjadriť pravdu!“ Táto myšlienka mu napadla z ničoho nič. Nie je s jeho hlavou niečo v neporiadku? (Je.) S jeho hlavou je niečo v neporiadku. Nechýba mu rozum? Môže byť v činoch a slovách satanov a antikristov rozum normálnej ľudskej prirodzenosti? V žiadnom prípade nemôže. Tento vodca vykonal trochu práce a dosiahol nejaké výsledky, a potom zrazu zabudol, že je človek. Nesúvisí to, že dokázal vyhŕknuť také nerozumné slová, s jeho povahou? (Súvisí.) Ako to súvisí? Je v rámci svojej povahy ochotný byť nasledovníkom? Vie, že je len obyčajným nasledovníkom Boha? Absolútne nie. Verí, že jeho postavenie a identita sú mimoriadne úctyhodné a nadradené všetkým ostatným. Nie sú vám snáď tento druh správania a jeho podstata známe? Prečo bol satan zvrhnutý dolu medzi nebo a zem? (Chcel byť na rovnakej úrovni s Bohom.) Je to preto, že chcel byť na rovnakej úrovni s Bohom. Pretože satan nepoznal svoje miesto na svete, nevedel, kým je, a nepoznal svoju vlastnú mieru, keď mu Boh dovolil chodiť v rovnakom priestore ako On, satan si začal myslieť, že je Boh. Chcel robiť veci, ktoré robil Boh, chcel Ho zastupovať, nahradiť Ho a poprieť Jeho existenciu, a v dôsledku toho bol zvrhnutý dolu medzi nebo a zem. Antikristi robia to isté, podstata ich konania je rovnaká a sú jedného pôvodu so satanom. Pre antikrista takýto prejav nie je občasným odhalením ani výsledkom rozmaru – ide o absolútne prevládanie jeho satanskej prirodzenosti a prirodzené odhalenie jeho satanskej povahy. Aká je podstata prejavu vodcu, o ktorom som práve hovoril? (Je to podstata antikrista.) Prečo o tomto prejave diskutujeme v rámci bodu o vyvyšovaní sa a svedčení o sebe? Ako podstata tohto prejavu súvisí s vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? Aká bola podstata slov „uvoľniť pravdu“, ktoré vyslovil? Prečo hovorím, že tieto slová súvisia s vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? (Ten vodca veril, že môže ľuďom poskytnúť pravdu.) To mal na mysli. Keď povedal takéto veci, ľudia, ktorí ich počuli, si pomysleli: „Máš také pôsobivé vystupovanie a dokážeš hovoriť takým tónom – nie je to ten druh tónu, ktorým by mal hovoriť Boh? Nie je to ten druh pôsobivého vystupovania a šírky mysle, ktorým by sa vyznačoval Boh?“ Nedosiahol tento vodca cieľ vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Spôsobil, že v ľuďoch sa voči nemu nevedomky vyvinuli pocity úcty, uctievania a obdivu. Nebolo to tak? (Áno.) Toto je ohavný zjav antikrista; toto je antikrist, ktorý sa skryto vyvyšuje a svedčí o sebe.