Existujú nejaké ďalšie prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Všetci by ste v súvislosti s touto vecou mali uvažovať o sebe. Urobili by ste niečo také, ako svedčiť o sebe? Dokážeš sa nechať ovládať svojím svedomím a rozumom a zabrániť si v urobení takej hanebnej veci? Ak sa dokážeš ovládať, dokazuje to, že máš rozumnosť, že si iný ako antikristi. Ak túto rozumnosť nemáš a máš takéto ambície a túžby a si tiež schopný urobiť niečo také, ako svedčiť o sebe, potom si rovnaký ako antikrist. Ako je to teda s vami? Dokážete sa ovládať? Ak máš bohabojné srdce, zmysel pre hanbu a rozumnosť, potom, hoci si želáš robiť tieto veci, budeš si myslieť, že urazia Boha a On ich bude nenávidieť, a ty sa potom dokážeš ovládať a neodvážiš sa svedčiť o sebe. Ak sa ovládneš raz a potom druhýkrát, po chvíli sa tieto myšlienky, tieto úmysly a nápady začnú pomaly, kúsok po kúsku, zmenšovať. Budeš mať schopnosť rozpoznať tieto myšlienky a budeš cítiť, že sú opovrhnutiahodné a nechutné, tvoje impulzy a túžby robiť takéto veci sa zmenšia a postupne sa budeš vedieť krotiť a ovládať až do takej miery, že tieto myšlienky sa budú objavovať čoraz zriedkavejšie. Ak si ich uvedomuješ, ale nedokážeš sa ovládať, a prechovávaš obzvlášť silné zámery, len chceš, aby ťa ľudia uctievali, a cítiš sa nespokojný, ak ťa nikto neuctieva alebo nenasleduje, a napĺňa ťa nenávisť a chceš niečo urobiť a dokážeš bezškrupulózne svedčiť o sebe a predvádzať sa – potom si antikrist. Aký je váš prípad? (Keď si ich uvedomujem, dokážem sa ovládať.) Na čo sa spoliehate, aby ste sa ovládali? (Spolieham sa na to, že mám nejaké poznanie o Bohu a že mám bohabojné srdce.) Ak má človek bohabojné srdce, dokáže sa ovládať. Ovládanie sa nedosahuje zdržiavaním sa alebo zabraňovaním si, ide skôr o výsledok dosiahnutý pochopením pravdy a bátím sa Boha. Človek sa ovláda prostredníctvom rozumnosti a poznania a zároveň sa ovláda, pretože má trochu bohabojné srdce a bojí sa Ho uraziť. Ak ťa tvoja rozumnosť nedokáže ovládať a nemáš ani bohabojné srdce, a ak necítiš hanbu, keď svedčíš o sebe, a chceš v tom vytrvať a nevzdať sa, kým nedosiahneš svoj cieľ, potom je podstata toho iná – si antikrist.

Techniky a prejavy, ktoré antikristi používajú na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe, sú rozmanité. Niektoré zahŕňajú antikristov priamo vyvyšujúcich sa a svedčiacich o sebe a hovoriacich o všetkých svojich zásluhách, zatiaľ čo iné zahŕňajú ich hľadanie spôsobov, ako použiť nepriame frázy alebo metódy na nenápadné dosiahnutie toho, aby o nich ľudia zmýšľali vysoko, a dosiahnutie svojho cieľa, aby k nim ľudia vzhliadali, uctievali a nasledovali ich, a dokonca aby zaujali miesto v srdciach ľudí – to je podstata takéhoto správania. Povaha povyšovania sa a svedčenia o sebe antikristov sa líši od povahy obyčajných ľudí, pokiaľ ide o jej podstatu, výsledky, ktoré prináša, ako aj spôsoby, akými sa prejavuje, a jej základné úmysly a ciele. Okrem toho, hovoria ľudia, ktorí sa vyvyšujú a svedčia o sebe, len o všetkých svojich zásluhách? Niekedy hovoria aj o svojich zlých stránkach, ale skutočne sa pri tom snažia rozoberať a spoznať samých seba? (Nie.) Ako teda zistiť, že ich sebapoznanie nie je skutočné a že je namiesto toho poškvrnené a skrýva sa za ním nejaký zámer? Ako možno túto záležitosť dôkladne pochopiť? Ústredným bodom je, že zároveň s tým, ako sa snažia spoznať samých seba a odhaliť svoje slabosti, chyby, nedostatky a skazené povahy, hľadajú aj výhovorky a dôvody, ako sa zbaviť viny. Nepriamo ľuďom hovoria: „Každý je schopný robiť chyby, nielen ja. Aj vy všetci ste schopní robiť chyby. Chyba, ktorú som urobil, je ospravedlniteľná; je to malá chyba. Keby ste vy urobili tú istú chybu, išlo by o oveľa závažnejší prípad ako ten môj, pretože by ste o sebe neuvažovali a nerozoberali sa. Aj keď robím chyby, som lepší ako vy a mám viac rozumnosti a integrity.“ Keď to všetci počujú, myslia si: „Máš úplnú pravdu. Ty tak veľmi rozumieš pravde a naozaj máš duchovný vzrast. Keď urobíš chybu, dokážeš o sebe uvažovať a rozoberať sa; si oveľa lepší ako my. Ak urobíme chybu my, neuvažujeme o sebe a nesnažíme sa spoznať samých seba, a zo strachu pred zahanbením nenájdeme odvahu rozoberať sa. Ty máš väčší duchovný vzrast a odvahu ako my.“ Títo ľudia urobili chyby, a napriek tomu si získali úctu ostatných a spievali chválospevy na samých seba – aká je to povaha? Niektorí antikristi sú obzvlášť zdatní v predstieraní, podvádzaní ľudí a vytváraní fasády. Keď stretnú ľudí, ktorí rozumejú pravde, začnú hovoriť o svojom sebapoznaní a takisto hovoria, že sú diabol a satan, že ich ľudská prirodzenosť je zlá a že si zaslúžia byť prekliati. Predpokladajme, že sa ich spýtaš: „Keďže hovoríš, že si diabol a satan, aké zlé skutky si spáchal?“ Povedia: „Neurobil som nič, ale som diabol. A nie som len diabol; som aj satan!“ Potom sa ich spýtaš: „Keďže hovoríš, že si diabol a satan, ktoré zlé skutky diabla a satana si spáchal a ako si sa vzoprel Bohu? Môžeš povedať pravdu o zlých veciach, ktoré si urobil?“ Povedia: „Nič zlé som neurobil!“ Nato naliehaš ďalej a spýtaš sa: „Ak si neurobil nič zlé, prečo teda hovoríš, že si diabol a satan? Čo sa týmto snažíš povedať?“ Keď sa s nimi rozprávaš takto vážne, nebudú mať čo povedať. V skutočnosti urobili veľa zlých vecí, ale v žiadnom prípade sa s tebou o faktoch nepodelia. Budú len hovoriť veľké reči a chrliť nejaké učenia, aby o svojom sebapoznaní rozprávali prázdnym spôsobom. Pokiaľ ide o to, ako konkrétne lákali ľudí, podvádzali ľudí, využívali ľudí na základe svojich vlastných pocitov, nebrali vážne záujmy Božieho domu, išli proti pracovným opatreniam, podvádzali Zhora, zatajovali veci pred bratmi a sestrami a o to, ako veľmi poškodili záujmy Božieho domu, o týchto skutočnostiach nepovedia ani slovo. Je to skutočné poznanie seba samého? (Nie.) Nepredstierajú sebapoznanie tým, že hovoria, že sú diabol a satan, aby sa vyvyšovali a svedčili o sebe? Nie je to metóda, ktorú používajú? (Je.) Priemerný človek túto metódu nedokáže prekuknúť. Keď sú niektorí vodcovia prepustení, čoskoro sú zvolení znovu, a keď sa spýtaš na dôvod, niektorí ľudia povedia: „Toto je vodca s dobrou kvalitou. Vie, že je diabol a satan. Kto iný má takú úroveň poznania? Takéto poznanie majú len ľudia, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu. Nikto z nás nie je schopný získať také poznanie o sebe; priemerný človek nemá taký duchovný vzrast. Z tohto dôvodu ho všetci znovu zvolili.“ Čo sa tu deje? Títo ľudia boli zavedení. Tento vodca vedel, že je diabol a satan, ale napriek tomu ho všetci zvolili, aký účinok a dôsledok má teda na ľudí to, že hovorí, že je diabol a satan? (Spôsobuje to, že o ňom ľudia zmýšľajú vysoko.) Správne, spôsobuje to, že o ňom ľudia zmýšľajú ešte vyššie. Neverci túto metódu nazývajú „ústup v záujme postupu“. To znamená, že aby o nich ľudia zmýšľali ešte vyššie, najprv o sebe hovoria zlé veci, nech ostatní uveria, že sa dokážu otvoriť a spoznať, že majú hĺbku a vhľad a hlboké porozumenie, a preto ich všetci viac uctievajú. A aký je výsledok toho, že ich všetci viac uctievajú? Keď je opäť čas voliť vodcov, naďalej sú považovaní za dokonalú osobu pre túto úlohu. Nie je táto metóda celkom šikovná? Keby o svojom sebapoznaní nehovorili takto a nepriznávali sa, že sú diabol a satan, a namiesto toho boli len negatívni, keď by to videli ostatní, povedali by: „Len čo si bol prepustený a stratil si svoje postavenie, stal si sa negatívnym. Učieval si, aby sme neboli negatívni, a teraz je tvoja negatívnosť ešte závažnejšia ako tá naša. Nezvolíme ťa.“ Nikto by o tomto vodcovi nemal vysokú mienku. Hoci by ani teraz všetci nemali schopnosť rozpoznať ho, aspoň by ho znovu nezvolili za vodcu a táto osoba by nedosiahla svoj cieľ, aby o nej ostatní zmýšľali vysoko. Tento vodca však preberá iniciatívu a hovorí: „Som diabol a satan; nech ma boh prekľaje a pošle ma na osemnástu úroveň pekla a na celú večnosť mi nedovolí, aby som sa reinkarnoval!“ Niektorí ľudia ich po vypočutí tohto ľutujú a hovoria: „Náš vodca toľko trpel. Ó, ako mu bolo ukrivdené! Ak mu Boh nedovolí byť vodcom, potom ho zvolíme my.“ Všetci tohto vodcu podporujú do takej miery, neboli teda zavedení? Pôvodný zámer ich slov sa potvrdil, čo dokazuje, že skutočne takto zavádzajú ľudí. Satan niekedy zavádza ľudí tým, že sa vyvyšuje a svedčí o sebe, a niekedy, keď nemá inú možnosť, dokáže priznať svoje chyby okľukou, ale všetko je to fasáda a jeho cieľom je získať súcit a pochopenie ľudí. Dokonca povie: „Nikto nie je dokonalý. Každý má skazené povahy a každý je schopný robiť chyby. Pokiaľ človek dokáže svoje chyby napraviť, je dobrým človekom.“ Keď to ľudia počujú, cítia, že je to správne, a pokračujú v uctievaní a nasledovaní satana. Satanova metóda je proaktívne uznávať svoje chyby a nenápadne sa vyvyšovať a zvyšovať svoje postavenie v srdciach ľudí, a tí tak prijímajú všetko o ňom – dokonca aj jeho omyly – a potom tieto omyly odpúšťajú, postupne na ne zabúdajú a nakoniec satana úplne prijímajú, stávajú sa mu vernými až do smrti, nikdy ho neopustia a nasledujú ho až do konca. Nie je to satanova metóda konania? Takto koná satan, a antikristi tento druh metódy používajú tiež, keď konajú s cieľom naplniť svoje ambície a ciele, aby ich ľudia uctievali a nasledovali. Dôsledky, ku ktorým to vedie, sú rovnaké a vôbec sa nelíšia od dôsledkov toho, keď ľudí zavádza a kazí satan.

Keď niektorí ľudia hovoria o svojom sebapoznaní, vykresľujú sa ako úplný chaos a naničhodníci, dokonca hovoria, že sú diabol a satan, že si zaslúžia byť prekliati a že by sa nesťažovali, keby ich Boh vyradil. Títo ľudia však nemajú skutočné pochopenie svojej prirodzenosti-podstaty ani svojich skazených pováh a o svojom skutočnom stave nedokážu povedať nič. Namiesto toho sa snažia používať pretvárku, aby zaviedli ostatných, a používajú metódu a techniku proaktívneho priznávania si chýb a „ústupu v záujme postupu“, aby ľudí zaslepili a oklamali, a potom dosiahli, aby si ľudia o nich vytvorili dobrú mienku. Toto je praktika antikristov. Ako by ste sa mali nabudúce zachovať, keď stretnete niekoho takého? (Pátrať po podrobnostiach.) Správne, musíte sa naučiť problém preskúmať a pátrať po podrobnostiach. A do akej hĺbky by ste mali skúmať? Robte to, kým nebudú prosiť o milosť a nepovedia: „Už vás nikdy nebudem zavádzať. Aj keby ste si ma zvolili za vodcu, neprijmem túto úlohu.“ Povedzte im: „Už sa tebou nikdy nenecháme zaviesť ani si ťa nezvolíme za vodcu, tak prestaň snívať!“ Ako to znie? Všetci tí, ktorí veľmi prehnane hovoria o svojom sebapoznaní a dokonca sa preklínajú, pričom nič z toho neznie nijako pravdivo, sú falošne duchovní a pokryteckí ľudia a všetky ich slová sú zavádzajúce. Reč takýchto ľudí sa vyznačuje jednou charakteristikou a niekoľkými detailmi, ktoré musíš vedieť rozlíšiť. Napríklad, povedzte Mi, ak niekoho požiadajú, aby napísal prísahu o úschove obiet, čo by mala obsahovať jej prvá veta? Čo by napísal niekto s rozumnosťou a ľudskou prirodzenosťou? Aký tón a slovné spojenia by použil, aby stál na svojom správnom mieste a dal najavo svoj postoj? Keď hovoria bežní ľudia, každý cíti, že hovoria normálne, ale ctižiadostiví jedinci, ktorí sú zlými ľuďmi alebo antikristmi, majú pri rozprávaní zvláštny tón, ktorý sa líši od tónu priemerného človeka. Napríklad hovoria: „Ak ja, ten a ten, spreneverím z božích obiet jediný cent, nech zomriem úbohou smrťou – nech ma prejde auto!“ Aký je to tón? Začínajú slovom „ja“, pričom používajú velikášsky tón – motiváciu ich tónu a spôsobu reči možno vybadať v doslovných slovách, ktoré používajú. Prvé slovo je „ja“ – používajú pompézny tón a takú vysokú polohu hlasu – nie je to velikášska prísaha? Ako sa takáto prísaha nazýva? Nazýva sa velikášska a pokrytecká. Napísať prísahu s takou agresívnosťou – aká je to povaha? Toto je prísaha, tak komu ju skladáš? Túto prísahu skladáš Bohu, ako by teda mal v tomto prípade hovoriť normálny človek? Mal by hovoriť pokorne, stáť na svojom správnom mieste, modliť sa k Bohu a hovoriť od srdca. Nemal by sa uchyľovať k velikášskym slovám ani byť agresívny. Takíto ľudia sú takí agresívni, ešte aj keď skladajú prísahu – ich satanská povaha je taká vážna! Ťažko povedať, či je ich prísaha pravdivá alebo falošná. Myslia tým: „Ty mi neveríš? Bojíš sa, že zneužívam boží dom, že kradnem obety? Využívaš ma, ale neveríš mi a žiadaš ma, aby som zložil prísahu – no tak ja ju zložím, len pozeraj, či sa odvážim zložiť túto prísahu! Neverím, že by som niečo také mohol urobiť.“ Čo je toto za postoj? Je to agresívnosť a bezohľadnosť. Dokonca majú tú opovážlivosť kričať proti Bohu a použiť prísahu, aby sa obhájili a zaviedli ľudí. Je toto bátie sa Boha? V tomto nie je vôbec žiadna zbožnosť. Takýto človek je satan a antikrist; takto hovoria antikristi. Skladanie prísahy s podtónom kriku – aká je toto povaha? Dá sa takýto človek ešte spasiť? Stretli ste sa už s niekým takýmto? Neviete, ako rozpoznať tieto prejavy, odhalenia alebo povahy, ktoré prejavuje, však? Niektorí ľudia si dokonca myslia, že takýto človek má jasnú myseľ a duchovné porozumenie, je čestný a verný Bohu. Nie je to hlúposť? Nie je to nedostatok rozlišovacej schopnosti? Toto hrozné správanie a povahu možno vidieť v doslovných slovách a vo formulácii ich prísahy, ale ľudia si aj tak myslia, že tento antikrist je celkom dobrý. Rozumejú títo ľudia pravde? Zdá sa, že všetko, čomu rozumiete, sú učenia, že viete rozprávať len o učeniach a hovoriť prázdne slová a že pri konkrétnych záležitostiach a problémoch nemáte rozlišovaciu schopnosť. Budete v budúcnosti, ak sa stretnete s takýmito záležitosťami, vedieť rozlišovať? (Áno, budeme.) Všetci ľudia, ktorí píšu takéto prísahy, sú beštie a všetkým chýba ľudská prirodzenosť. Videli ste už takúto prísahu? Napísali ste už niekedy takúto prísahu? (Áno.) Mala rovnaký tón a rovnaký začiatok ako táto? (Nebola taká priama.) Bola teda jej povaha rovnaká? (Áno.) Jej povaha bola rovnaká. Skladanie prísahy nie je ako vstup na bojisko, ktorý si vyžaduje ducha hrdinskej sebaobetavosti. Nevyžaduje si takého ducha. Keď skladáš prísahu Bohu, musíš si to dôkladne premyslieť a pochopiť, prečo musíš túto prísahu napísať a komu ju skladáš a komu dávaš tento sľub. To, čo Boh chce, je postoj človeka, nie niečo ako duch. Ten tvoj duch je agresívny a krikľúnsky; je to prejav satanovej arogantnej povahy. Nejde tu o zbožnosť a nie je to prejav, ktorý by mali mať stvorené bytosti, a už vôbec to nie je postavenie, ktoré by stvorené bytosti mali zaujať. Neboli ľudia, ktorí prejavujú tento prejav, ovplyvnení národným hrdinstvom? Súvisí to s tým? Ľudia boli otrávení príliš hlboko – len čo napíšu prísahu alebo sľub, myslia na všetky slávne postavy v priebehu vekov, ktoré boli verné svojim krajinám a ľuďom. Tieto slávne postavy boli súčasťou satanovej bandy a konali bezohľadne, aby sa odlíšili a svedčili o sebe a aby zaujali miesto v srdciach ľudí a zanechali o sebe dobrú povesť, aby sa mohli zapísať do dejín a získať si dobré meno, ktoré pretrvá naveky. Neskoršie generácie to hodnotili ako slepú oddanosť svojim krajinám; myslíš si, že boli naozaj slepí? Čo je vlastne táto slepota? Ide o najzradnejšiu, najpodlejšiu praktiku a je v nej osobný úmysel. Nie je to slepota a určite to nie je oddanosť – je to podlosť.

Už sme mali veľa duchovného spoločenstva na tému antikristov, ktorí svedčia o sebe. Sú tu nejaké ďalšie problémy súvisiace s touto témou, ktorým stále dôkladne nerozumiete? Niektorí ľudia o sebe svedčia pomocou reči a vravia určité slová, ktorými sa predvádzajú, zatiaľ čo iní ľudia používajú správanie. Aké sú prejavy toho, keď človek používa správanie, aby o sebe svedčil? Navonok sa správa spôsobom, ktorý sa skôr zhoduje s predstavami ľudí a priťahuje ich pozornosť. Ľudia považujú toto správanie za celkom ušľachtilé a skôr v súlade s morálnymi normami. Vyvoláva v nich dojem, že daný človek je ctihodný a má integritu, naozaj miluje Boha, je veľmi zbožný, má skutočne bohabojné srdce a je to niekto, kto sa usiluje o pravdu. Navonok často vykazuje nejaké dobré správanie, aby ľudí zavádzal – nezaváňa to aj vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? Ľudia sa zvyčajne vyvyšujú a svedčia o sebe prostredníctvom slov a pomocou explicitnej reči, aby vyjadrili, ako sa líšia od masy a že majú múdrejšie názory než ostatní, aby si ich ľudia vážili a vzhliadali k nim. Existujú však aj metódy, ktoré nezahŕňajú explicitnú reč, pričom ľudia namiesto toho používajú vonkajšie praktiky, aby svedčili, že sú lepší než ostatní. Tieto druhy praktizovania sú dobre premyslené, nesú so sebou motív a určitý zámer a sú dosť účelné. Boli zabalené a spracované tak, aby ľudia videli niektoré správania a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ktoré sú ušľachtilé, zbožné a zodpovedajú svätej slušnosti a ktoré sú dokonca bohamilné, bohabojné a v zhode s pravdou. Tak sa dosahuje rovnaký cieľ vyvyšovania sa a svedčenia o sebe samom a vedenia ľudí k tomu, aby o nich mali vysokú mienku a uctievali ich. Stretli ste sa niekedy s niečím takým alebo videli ste niečo také? Máte takéto prejavy? Sú tieto veci a táto téma, o ktorej diskutujem, oddelené od skutočného života? V skutočnosti nie sú. Uvediem veľmi jednoduchý príklad. Keď niektorí ľudia konajú svoje povinnosti, na povrchu pôsobia mimoriadne zaneprázdnene; zámerne pokračujú v práci v čase, keď ostatní jedia alebo spia, a keď ostatní začnú konať svoje povinnosti, oni idú jesť alebo spať. Čo tým sledujú? Chcú upútať pozornosť a ukázať všetkým, že sú takí zaneprázdnení konaním svojich povinností, že nemajú čas na jedlo ani spánok. Myslia si: „Vy naozaj nenesiete bremeno. Ako to, že ste takí iniciatívni, pokiaľ ide o jedlo a spánok? Vy naničhodníci! Pozrite sa na mňa: ja pracujem, kým vy všetci jete, a pracujem aj v noci, keď vy spíte. Dokázali by ste takto trpieť? Ja toto utrpenie dokážem znášať; svojím správaním idem príkladom.“ Čo si myslíte o takomto správaní a prejavoch? Nerobia to títo ľudia zámerne? Niektorí ľudia robia tieto veci zámerne. Čo je to za správanie? Títo ľudia chcú byť nekonformní; chcú sa odlíšiť od masy a ukázať ľuďom, že celú noc usilovne konajú svoje povinnosti a že sú obzvlášť schopní znášať utrpenie. Takto ich budú všetci obzvlášť ľutovať a prejavovať im osobitný súcit, pretože si budú myslieť, že majú na pleciach ťažké bremeno, a to do takej miery, že sú až po krk v práci a príliš zaneprázdnení, aby sa najedli alebo vyspali. A ak nemôžu byť spasení, každý bude za nich prosiť Boha, orodovať za nich u Boha a modliť sa za nich. Títo ľudia pritom využívajú dobré správanie a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ako napríklad znášanie ťažkostí a platenie ceny, aby oklamali iných ľudí a podvodne získali ich sympatie a pochvalu. A aký to má konečný výsledok? Všetci, čo s nimi prišli do styku a videli, ako platia cenu, jednohlasne povedia: „Náš vodca je najspôsobilejší a najschopnejší znášať utrpenie a zaplatiť cenu!“ Nedosiahli potom svoj cieľ zavádzať ľudí? Jedného dňa potom Boží dom povie: „Váš vodca nevykonáva skutočnú prácu. Je zaneprázdnený a pracuje bezúčelne; koná bezohľadne a je svojvoľný a panovačný. V cirkevnej práci narobil neporiadok, nerobil žiadnu prácu, ktorú mal robiť, nevykonával prácu na evanjeliu ani filmovú produkciu a cirkevný život je takisto v rozklade. Bratia a sestry nerozumejú pravde, nemajú život-vstup a nedokážu písať články o svedectvách. Najžalostnejšie je, že nedokážu rozoznať ani falošných vodcov a antikristov. Takýto vodca je príliš nekompetentný; je to falošný vodca, ktorý by mal byť prepustený!“ Bude za týchto okolností ľahké ho prepustiť? Mohlo by to byť ťažké. Keďže všetci bratia a sestry ho schvaľujú a podporujú, ak sa niekto pokúsi tohto vodcu prepustiť, bratia a sestry podajú protest a predložia žiadosť, aby ho Zhora podržali. Prečo to bude mať takýto výsledok? Pretože tento falošný vodca a antikrist využíva vonkajšie dobré správanie, ako je znášanie ťažkostí a platenie ceny, ako aj pekne znejúce slová, aby ľudí dojímal, kupoval si ich a zavádzal. Keď raz použije tieto falošné prejavy na zavádzanie ľudí, každý bude hovoriť za neho a nikto ho nedokáže opustiť. Ľudia jasne vedia, že tento vodca nevykonal veľa skutočnej práce a že neviedol Boží vyvolený ľud k tomu, aby porozumel pravde a získal život-vstup, ale aj tak ho podporujú, schvaľujú a nasledujú a dokonca im nezáleží ani na tom, či to znamená, že nezískajú pravdu a život. Okrem toho, v dôsledku toho, že ich tento vodca zaviedol, ho všetci títo ľudia uctievajú, neprijímajú žiadnych iných vodcov okrem neho a už nechcú ani Boha. Nezaobchádzajú s týmto vodcom ako s Bohom? Ak Boží dom povie, že tento človek nevykonáva skutočnú prácu a že je falošným vodcom a antikristom, ľudia v jeho cirkvi budú protestovať a vzbúria sa. Povedzte Mi, do akej miery tento antikrist tých ľudí zaviedol? Ak je to dielo Ducha Svätého, potom sa stav ľudí bude len zlepšovať, budú viac rozumieť pravde, stávať sa podriadenejšími Bohu, mať v srdci viac miesta pre Boha a budú lepšie rozlišovať falošných vodcov a antikristov. Z tohto pohľadu situácia, o ktorej sme práve hovorili, v žiadnom prípade nie je dielom Ducha Svätého – len antikristi a zlí duchovia dokážu ľudí po určitom čase práce zaviesť do takej miery. Mnohí ľudia boli týmito antikristmi zavedení a ovládaní a vo svojich srdciach majú miesto len pre antikristov a žiadne miesto pre Boha. Toto je konečný výsledok, ktorý antikristi dosiahli vyvyšovaním sa a svedčením o sebe prostredníctvom vonkajšieho dobrého správania. Vonkajšie dobré správanie, ako je znášanie útrap a platenie ceny, používajú na to, aby sa vyvyšovali a svedčili o sebe, čo je jeden z prostriedkov, ktoré antikristi používajú na zavádzanie a ovládanie ľudí. Teraz to už vidíte jasne, však? Nie je antikrist používajúci vonkajšie dobré správanie v podobe znášania útrap a platenia ceny na zavádzanie ľudí veľmi prefíkaný a zákerný? A nerobíte tieto veci niekedy aj vy? Niektorí ľudia pijú kávu, aby si večer zvýšili energiu a pripravili sa na ponocovanie pri konaní svojich povinností. Bratia a sestry sa obávajú o ich zdravie a varia im kuraciu polievku. Keď dojedia polievku, títo ľudia povedia: „Vďaka bohu! Zažil som božiu milosť. Nezaslúžim si to. Teraz, keď som dojedol túto kuraciu polievku, musím byť efektívnejší pri konaní svojich povinností!“ V skutočnosti pokračujú v konaní svojich povinností rovnakým spôsobom ako zvyčajne, bez akéhokoľvek zvýšenia efektivity. Nepredstierajú? Predstierajú a týmto typom správania tiež skryto vyvyšujú sami seba a svedčia o sebe; výsledkom je to, že ľudia ich schvaľujú, majú o nich vysokú mienku a stávajú sa ich oddanými nasledovníkmi. Ak majú ľudia takúto mentalitu, nezabudli na Boha? Už viac nemajú Boha v srdci, tak na koho myslia deň a noc? Je to ich „dobrý vodca“, ich „milovaný“. Niektorí antikristi sú na povrchu k väčšine ľudí veľmi láskaví a pri rozprávaní používajú techniky, aby ľudia videli, že sú láskaví, a boli ochotní sa k nim priblížiť. Žiarivo sa usmievajú na každého, kto sa k nim priblíži a začne sa s nimi baviť, a s týmito ľuďmi hovoria veľmi jemným tónom. Aj keď vidia, že niektorí bratia a sestry konali bez princípov, čím poškodili záujmy cirkvi, ani najmenej ich neorezávajú, len ich nabádajú, utešujú a chlácholia ich, keď konajú svoje povinnosti – chlácholia a chlácholia ľudí, až kým neprivedú všetkých pred seba. Ľudia sú postupne týmito antikristmi dojatí; každý veľmi schvaľuje ich milujúce srdcia a nazýva ich ľuďmi, ktorí milujú Boha. Nakoniec ich všetci uctievajú a vyhľadávajú ich duchovné spoločenstvo vo všetkých záležitostiach, hovoria týmto antikristom všetky svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity, až do tej miery, že sa už ani nemodlia k Bohu a ani nehľadajú pravdu v Božích slovách. Nezaviedli antikristi týchto ľudí? To je ďalší spôsob, ktorý antikristi používajú na zavádzanie ľudí. Keď sa zapájate do týchto správaní a praktík alebo prechovávate tieto úmysly, uvedomujete si, že v tom je problém? A keď si to uvedomíš, môžeš zmeniť smer svojich činov? Ak dokážeš nad sebou uvažovať a cítiť pravú ľútosť, keď si uvedomíš a preskúmaš, že tvoje správanie, praktiky alebo úmysly sú problematické, dokazuje to, že si zmenil svoj smer. Ak si uvedomuješ svoje problémy, ale necháš ich tak a konáš podľa vlastných úmyslov, pričom padáš stále hlbšie, až kým nedosiahneš bod, z ktorého sa už nedokážeš vymaniť, potom si sa neobrátil a úmyselne sa staviaš proti Bohu, vyvyšuješ sa a svedčíš o sebe a odkláňaš sa od pravej cesty. Aká je to povaha? Je to povaha antikrista. Je to vážne? (Áno.) Ako veľmi je to vážne? Výsledok toho, keď si človek osvojí zákernejšie a klamlivejšie prostriedky, keď používa znášanie útrap a platenie ceny na zavádzanie ľudí, aby ich priviedol k uctievaniu a nasledovaniu ho, je rovnaký, ako keď sa človek otvorene vyvyšuje a svedčí o sebe – je to rovnakej podstaty. Bez ohľadu na to, aké prostriedky používaš na to, aby si sa vyvyšoval a svedčil o sebe, či už je to jasná reč alebo nejaké dosť zjavné dobré správanie, všetko je to rovnakej povahy. Má to antikristovskú povahu a povahu boja s Bohom o Jeho vyvolený ľud. Nech už tvoje prejavy nadobúdajú akúkoľvek formu alebo nech už používaš akékoľvek prostriedky, pokiaľ sa tvoj úmysel nemení a následky sú rovnaké, potom je to všetko rovnakej povahy. Je teda zrejmé, že antikristi sú veľmi prefíkaní. Nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, ale dokážu použiť znášanie ťažkostí a platenie ceny ako prostriedok na zavádzanie ľudí – to je podlosť antikristov.

Niektorí ľudia hovoria o absurdných teóriách a abstraktných argumentoch, aby si tí ostatní mysleli, že sú intelektuálni a vzdelaní a že ich konanie má veľkú hĺbku, a tým dosahujú svoj cieľ, aby ich ľudia uctievali. To znamená, že sa vždy chcú do všetkého zapájať a ponúkať svoj názor, a aj keď už všetci dospeli ku konečnému rozhodnutiu, ak s ním oni nie sú spokojní, chrlia nejaké velikášske nápady, aby sa predviedli. Nie je to spôsob, ako sa vyvyšovať a svedčiť o sebe? V niektorých záležitostiach už v skutočnosti všetci všetko prediskutovali, poradili sa, našli princípy a rozhodli o postupe, oni však toto rozhodnutie neprijímajú a nerozumne veci blokujú, hovoriac: „To nepôjde. Nezvážili ste to komplexne. Okrem tých niekoľkých aspektov, o ktorých sme hovorili, som myslel aj na ďalší.“ V skutočnosti je tým aspektom, na ktorý mysleli, len nejaká absurdná teória; je to len puntičkárstvo. Sú si plne vedomí, že ide len o puntičkárstvo a že ostatným sťažujú situáciu, ale aj tak to robia. Aký je ich cieľ? Je ním ukázať ľuďom, že sú iní, že sú múdrejší ako ostatní. Myslia tým: „Takže toto je úroveň, na ktorej vy všetci ste? Musím vám ukázať, že ja som na vyššej.“ Zvyčajne ignorujú všetko, čo hovoria ostatní, ale len čo sa objaví niečo dôležité, začnú veci narúšať. Ako sa nazýva takýto človek? Hovorovo sa nazýva puntičkár a všivák. Aké sú bežné prístupy puntičkára? S obľubou chrlí velikášske nápady a zapája sa do odporných a nečestných praktík. Ak ho požiadaš, aby predložil správny plán postupu, nedokáže ho vytvoriť, a ak ho požiadaš, aby vybavil niečo vážne, nie je toho schopný. Robí len odporné veci a vždy chce mať pre ľudí „prekvapenie“ a predviesť svoje schopnosti. Na zopakovanie, ako znie tá fráza? „Stará dáma si dá rúž – aby si sa mal na čo pozerať“. To znamená, že sa vždy chcú predviesť, a bez ohľadu na to, či im to vyjde dobre alebo nie, chcú dať ľuďom vedieť: „Som výnimočnejší ako vy. Vy všetci ste nanič, ste len obyčajní smrteľníci, bežní ľudia. Ja som mimoriadny a transcendentný. Podelím sa o svoje nápady, aby som vás prekvapil, a potom uvidíte, či som lepší alebo nie.“ Nejde tu o narúšanie vecí? Úmyselne narúšajú veci. Aké je to správanie? Spôsobujú narušenia a vyrušenia. Myslia tým: V tejto veci som ešte neukázal, aký som múdry, takže bez ohľadu na to, čie záujmy sú poškodené a čie úsilie je zmarené, budem to sabotovať, kým všetci neuveria, že som lepší, schopný a zdatný. Až potom nechám túto záležitosť bez prekážok prejsť. Existujú takíto zlí ľudia? Robili ste už takéto veci? (Áno. Niekedy iní prediskutovali záležitosť a prišli na vhodný plán, ale keďže ma počas rozhodovacieho procesu neinformovali, úmyselne som v ňom nachádzal nejaké chyby.) Keď si to robil, vedel si vo svojom srdci, či je to správne alebo nesprávne? Vedel si, že podstata tohto problému je vážna, že spôsobuje narušenie a vyrušenie? (Vtedy som si to neuvedomoval, ale vďaka prísnemu orezávaniu od mojich bratov a sestier a jedeniu a pitiu Božích slov súdu a napomínania som videl, že tento problém je vo svojej podstate vážny, že narúša a vyrušuje prácu cirkvi a ide o druh satanského správania.) Keďže si si uvedomil, aké je to vážne, keď sa ti potom stali podobné veci, dokázal si sa trochu zmeniť a mať nejaký vstup, pokiaľ ide o tvoj prístup? (Áno. Keď som odhalil takéto myšlienky a nápady, uvedomil som si, že je to satanská povaha, že takto nemôžem konať, a dokázal som sa vedome modliť k Bohu a vzdorovať tým nesprávnym myšlienkam a nápadom.) Dokázal si sa trochu zmeniť. Keď máš takéto problémy skazenosti, musíš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil, musíš sa obmedziť a modliť sa k Bohu. Keď si myslíš, že sa na teba ostatní pozerajú s pohŕdaním, že si ťa veľmi nevážia alebo ťa neberú vážne, a následne chceš spôsobiť vyrušenie, keď máš túto myšlienku, musíš si uvedomiť, že nepochádza z normálnej ľudskej prirodzenosti, ale skôr zo satanskej povahy, a že ak takto budeš pokračovať, budú problémy a pravdepodobne urazíš Božiu povahu. Najprv sa musíš naučiť obmedziť sa a potom prísť pred Boha, modliť sa k Nemu a obrátiť sa. Keď ľudia žijú vo svojich vlastných myšlienkach, vo svojich skazených povahách, nič, čo robia, nie je v súlade s pravdou ani nedokáže uspokojiť Boha; všetko, čo robia, je voči Nemu nepriateľské. Túto skutočnosť už teraz dokážete rozpoznať, však? Najzjavnejšími prejavmi antikristov sú neustála túžba bojovať za slávu a zisk a neváhanie narúšať a vyrušovať prácu cirkvi s cieľom získať reputáciu a postavenie. V skutočnosti majú tieto prejavy všetci ľudia, ale ak to dokážeš rozpoznať a priznať si to a potom sa obrátiť, zaujať postoj skutočného pokánia pred Bohom a zmeniť svoj prístup, správanie a povahy, potom si niekto, kto sa usiluje o pravdu. Ak si tieto skutočné problémy nepriznáš, určite nezastávaš postoj pokánia a nie si človekom, ktorý sa usiluje o pravdu. Ak sa budeš tvrdohlavo držať cesty antikrista a nasledovať túto cestu až do samého konca a stále si budeš myslieť, že to nie je problém, a nebudeš ochotný činiť pokánie, budeš v tom pokračovať a súťažiť o slávu a zisk s pracovníkmi a vodcami, trvať na tom, aby si vynikal viac ako ostatní, vyčnieval z davu a bol lepší ako ostatní bez ohľadu na to, v akej skupine si, potom máš problém! Ak sa naďalej usiluješ o povesť a postavenie a tvrdohlavo sa odmietaš kajať, potom si antikrist a si odsúdený na trest. Božie slová, pravda, svedomie a rozum na teba nemajú vplyv a určite ťa stretne koniec antikristov. Nemôžeš byť spasený a si nenapraviteľný! To, či ľudia môžu dosiahnuť spásu a vydať sa na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, závisí od toho, či po spoznaní samých seba prejavia známky skutočného pokánia, a od postoja, s akým pristupujú k pravde, ako aj od cesty, ktorú si zvolia. Ak neopustíš cestu antikrista a namiesto toho si zvolíš uspokojenie vlastných ambícií a túžob, trúfalo sa postavíš proti pravde a proti Bohu, potom si nenapraviteľný. Ak niekto nevie, že sa má báť bez ohľadu na veľkosť svojich chýb alebo na to, koľko zlých skutkov urobí, a necíti sa vinný a stále sa ospravedlňuje bez toho, aby pocítil čo i len štipku výčitiek, potom je to pravý antikrist a diabol. Ak má niekto len rôzne prejavy antikristov, ale dokáže si priznať chyby, obrátiť sa a má srdce plné ľútosti, potom je to čo do podstaty iné ako u antikristov a ide o úplne inú vec. Kľúč k tomu, či niekto môže dosiahnuť spásu, teda spočíva v tom, či dokáže uvažovať o sebe, či má srdce plné pokánia a či sa dokáže vydať na cestu usilovania sa o pravdu.