Štvrtý bod, vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe, je bežnou praktikou antikristov. Dokážete rozoznať zjavné prostriedky, spôsoby a metódy, ktorými sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe, dokážete však rozoznať aj tie skrytejšie prejavy správania? Pokiaľ ide o zjavné veci, ako je používanie reči na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe, tieto veci odhaľujete, videli ste ich odhaľovať aj u iných a dokážete ich rozpoznať. Ak sa však nepoužije žiadna reč a sú tu len prejavy správania, budete ich stále schopní rozoznať? Dá sa povedať, že väčšina ľudí to nedokáže. Aké sú teda charakteristiky správania, ktorým sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe? Ich správanie je určite v súlade s ľudskými predstavami, fantáziami, morálkou, svedomím a pocitmi. Čo ešte? (Získava si súhlas a uctievanie ľudí.) Získava si súhlas a uctievanie; to je výsledok, ktorý prináša. Ak sa na to pozrieme z hľadiska výsledku, toto správanie má skutočne zavádzajúcu povahu. Z hľadiska povahy tohto konania je veľmi cieľavedomé. Napríklad, keď niekto ochorie, ak chce zavádzať ľudí a priviesť ich k tomu, aby si o ňom urobili vysokú mienku, užije svoj liek pred ľuďmi, alebo keď nikto nie je nablízku? (Pred ľuďmi.) Nie je za tým úmysel? To znamená, že sú veľmi cieľavedomí. Aký je ich skutočný cieľ, keď lieky užívajú takto? Chcú si za to pripísať zásluhy a povedať ti: „Pozri, som taký unavený z konania svojej povinnosti, až som ochorel, a predsa som sa nesťažoval ani nevyronil jedinú slzu. Liečim sa, ale aj počas užívania liekov dokážem vytrvať v konaní svojej povinnosti.“ V skutočnosti túto chorobu nemuseli dostať z vyčerpania pri konaní svojej povinnosti alebo po tom, čo uverili v Boha. Len sa snažia použiť všemožné správanie, aby ľuďom odovzdali odkaz, že znášajú utrpenie a platia cenu, že v tomto prostredí toľko trpeli, ale ani raz sa nesťažovali, a stále tak aktívne konajú svoju povinnosť, a že majú odhodlanie znášať utrpenie. Čo to ľuďom nebadane hovorí? Že ich vernosť Bohu je nepochybná. Chcú vyjadriť, že sú verní a ochotní platiť cenu. Nie je to forma skrytého vyvyšovania sa? Keby mali rozum, túto záležitosť by nespomínali, modlili by sa k Bohu, keď nikto nie je nablízku, vyjadrovali by svoje odhodlanie a snažili by sa spoznať samých seba, alebo by jednoducho normálne užili svoj liek. Skrátka, nepoužívali by tieto vonkajšie prejavy správania, aby ľuďom hovorili, že trpia, že verne konajú svoje povinnosti a že by mali byť odmenení. Neprechovávali by takéto úmysly. Ak však konajú obzvlášť okázalo a chcú, aby si ich ľudia vysoko vážili a chválili ich, potom je to veľmi cieľavedomé. A aký je ich cieľ? Je to dosiahnutie výsledku vyvyšovania sa a svedčenia o sebe prostredníctvom odkazu, ktorý odovzdávajú ľuďom. Ak sú verní, Boh to bude vedieť, tak prečo sa tým musia chváliť pred ostatnými a dávať im to na známosť? Aký je ich cieľ v tom, aby to všetci vedeli? Ide im o to, aby o nich ľudia mali vysokú mienku. Keby tento cieľ nemali, konali by bez úmyslov a ostatní by ich tieto veci robiť nevideli. Ak sú veľmi cieľavedomí, budú merať rozsah svojich činov a budú robiť rozruch a premyslia si čas a miesto, čakajúc, kým budú všetci nablízku, aby niekoho požiadali, aby im priniesol liek, a zverejnia to s veľkou pompou. Je v tom veľmi jasný účel. Keby tento cieľ nemali, počkali by, kým nikto nebude nablízku, aby si vzali liek. Tvoja ochota znášať utrpenie a platiť cenu sa týka tvojho vzťahu s Bohom; nemusíš to jasne dávať najavo ostatným. Ak to dáš jasne najavo ostatným, čo ti môžu dať? Okrem toho, že získaš ich súcit a chválu, môžeš od nich získať ešte niečo iné? Nie, nič. Keď pri výkone svojej povinnosti znášaš nejaké utrpenie a platíš nejakú cenu, v jednom ohľade sú to veci, ktoré by si mal robiť a ktoré si ochotný robiť, a konáš svoju vlastnú povinnosť. A v druhom sú to prejavy, ktoré by si mal ako stvorená bytosť prejavovať voči Stvoriteľovi, tak prečo by si ich mal zverejňovať? Keď ich zverejníš, stanú sa nechutnými; akou sa stane povaha takého správania? Stane sa z nej vyvyšovanie sa, svedčenie o sebe a zavádzanie ostatných – povaha sa mení. Napríklad, niektorí ľudia sa pred ostatnými stále škriabu na pokožke hlavy, a keď sa ich na to niekto opýta, povedia: „Neumyl som si vlasy viac ako 10 dní – stretával som sa s jedným potenciálnym prijímateľom evanjelia za druhým. Minule som si skúsil nájsť čas na umytie vlasov, potom sa však prišiel informovať potenciálny prijímateľ evanjelia a nemohol som odísť.“ V skutočnosti si vlasy neumývajú úmyselne, aby v ľuďoch vyvolali dojem, že sú veľmi zaneprázdnení konaním svojich povinností. Tomu sa hovorí robenie divadla. Aký je ich cieľ pri robení divadla? Je ním to, aby si ich ľudia vysoko vážili, a povaha tohto správania je vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe. Ani takú malú záležitosť, ako je táto, nenechajú len tak, stále z nej chcú urobiť veľkú vec a premeniť ju na akýsi cenný zdroj, ktorý môžu použiť na predvádzanie sa, uspokojenie svojich ambícií a túžob a dosiahnutie svojho cieľa, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a uctievali ich. Nie je to hanebné? Je to hanebné a nechutné. Odkiaľ všetky tieto veci pochádzajú? Pochádzajú zo satanovej skazenej povahy, v ktorej sa skrýva pretvárka, ľstivosť, podlosť a ambície. Takíto ľudia neustále myslia na svoj imidž, postavenie a povesť. Nič nenechajú len tak, vždy hľadajú spôsoby, ako tieto veci premeniť na kapitál, na zdroje, ktoré môžu použiť, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a uctievali ich. Nakoniec, keď dosiahnu svoj cieľ, tvária sa, že im na tom nezáleží. Aj to je istý druh pretvárky a vo svojom vnútri v skutočnosti potajomky oslavujú a sú so sebou spokojní. Nie je to ešte nechutnejšie? Je jasné, že už majú veľmi vysoké postavenie, že si ich všetci vážia, vzhliadajú k nim, poslúchajú ich a nasledujú ich, navonok však stále predstierajú, že nemajú radi postavenie. To je ešte pokryteckejšie. Nakoniec sú nimi všetci zavedení a hovoria, že sa narodili bez akýchkoľvek ambícií, že sú ľuďmi činu. V skutočnosti to dokáže zjaviť malá skúška: ak ich zbavia postavenia, okamžite prestanú konať svoje povinnosti. Bude to takéto rýchle; jedna malá vec zjaví ich ambície. Toto sú správania a prístupy, ktoré v ľuďoch vyvoláva satanova skazená povaha, ako aj rôzne ohavné stavy ľudí. Z týchto prejavov vidieť, že ľudia majú radi postavenie a chcú zaujať miesto v srdciach iných. Chcú vlastniť srdcia iných, získať si ich a primäť ich, aby ich uctievali, vzhliadali k nim a dokonca ich nasledovali, a tak nahradiť Božie postavenie v srdciach iných ľudí. Je to túžba, ktorú má každý človek od narodenia. A čo to dokazuje? Že v živote ľudí je to, čo ich ovláda, satanova povaha. Medzi skazeným ľudstvom niet jediného človeka, ktorý by nemal rád postavenie – aj hlupáci sa chcú stať úradníkmi a aj tí tupí chcú riadiť iných. Každý má rád postavenie, každý robí veci kvôli postaveniu a súťaží s Bohom o postavenie. Každý má takéto správanie a prístupy, ako aj takúto povahu. Takže keď odhaľujeme, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe, odhaľujeme aj skazené povahy každého človeka. Aký je cieľ tohto odhaľovania? Je to preto, aby ľudia pochopili, že toto správanie a prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe nie sú tým, čo by v normálnej ľudskej prirodzenosti malo byť, ale namiesto toho sú odhaleniami skazených pováh a negatívnymi, ohavnými vecami. Bez ohľadu na to, aké inteligentné sú tvoje metódy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe a bez ohľadu na to, aké skryté sú tvoje činy, nič z toho nie je to, čo by mala mať normálna ľudská prirodzenosť, a Boh to všetko nenávidí, odsudzuje a preklína. Ľudia by teda mali všetky tieto prístupy zanechať. Vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe nie je inštinkt, ktorý Boh stvoril pre človeka – je to skôr jedno z najtypickejších odhalení satanovej skazenej povahy, ba čo viac, ide o jednu z najtypickejších a najšpecifickejších pováh a prístupov satanovej skazenej podstaty.

Je hovorenie v duchovnom spoločenstve o niektorých konkrétnych príkladoch pre vás nápomocné pre pochopenie rôznych prejavov vyvyšovania sa a svedčenia o sebe, či už ide o zjavné, alebo skrytejšie spôsoby reči a konania? (Áno, je.) V čom to pomáha? Pomáha to ľuďom rozpoznať samých seba aj ostatných. Tieto stavy, prejavy a odhalenia, o ktorých hovorím, sú všetko veci, ktoré často prejavujete, a mali by ste si s nimi porovnávať svoje vlastné stavy, aby ste pochopili, čím presne ste, čím presne je život, od ktorého závisíte a na ktorý sa spoliehate, aby ste prežili, čo presne sa v tomto živote nachádza, čo presne tieto povahy nútia ľudí robiť a čo ich nútia žiť. Pochopením týchto konkrétnych spôsobov správania, prejavov, prístupov a pováh môžu ľudia postupne rozobrať a spoznať samých seba, svoju vlastnú podstatu a svoju prirodzenosť, ktorá je v nepriateľstve voči Bohu, a tak zanechať tieto prístupy, prísť pred Boha a skutočne sa obrátiť, praktizovať v súlade s pravdou a žiť ju. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe je prístup, ktorý nie je v súlade s pravdou a je zo satana a antikristov, ak nič nehovorím ani nerobím, neznamená to potom, že sa nevyvyšujem ani o sebe nesvedčím?“ To nie je správne. Aký spôsob konania teda nie je vyvyšovaním a svedčením o sebe? Ak sa v určitej veci predvádzaš a svedčíš o sebe, dosiahneš výsledok, že si ťa niektorí ľudia budú vysoko vážiť a uctievať. Ale ak sa v tej istej veci obnažíš a budeš hovoriť o svojom sebapoznaní, má to inú povahu. Nie je to tak? Obnažiť sa a podeliť sa o svoje sebapoznanie je niečo, čo patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to pozitívna vec. Ak sa naozaj poznáte a hovoríte o svojom stave presne, úprimne a precízne, ak sa delíte o poznanie, ktoré je úplne založené na Božích slovách, ak sú tí, ktorí vás počúvajú, duchovne budovaní a majú z toho úžitok; a ak svedčíte o Božom diele a oslavujete Ho, potom to znamená svedčiť o Bohu. Ak tým, že sa obnažíš, budeš veľa rozprávať o svojich silných stránkach a o tom, ako si trpel a zaplatil cenu a pevne vytrval vo svojom svedectve, a v dôsledku toho si o tebe ľudia vytvárajú vysokú mienku a uctievajú ťa, potom svedčíš o sebe samom. Musíš byť schopný rozlíšiť medzi týmito dvoma prejavmi. Napríklad opisovanie toho, aký si bol slabý a negatívny, keď si čelil skúškam, a ako si po modlitbe a hľadaní pravdy konečne pochopil Boží úmysel, získal vieru a pevne vytrval vo svojom svedectve, znamená vyvyšovanie Boha a svedčenie o Ňom. Absolútne to nie je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Preto to, či sa predvádzaš a svedčíš o sebe, alebo nie, závisí hlavne od toho, či hovoríš o svojich skutočných skúsenostiach a či dosiahneš účinok svedectva o Bohu; je tiež potrebné pozrieť sa na to, aké sú tvoje úmysly a ciele, keď hovoríš o svojom skúsenostnom svedectve. Takto sa tieto dva prejavy budú dať ľahko rozoznať. Ak máš správny úmysel, keď zdieľaš svedectvo, potom aj keď si o tebe ľudia vytvárajú vysokú mienku a uctievajú ťa, nie je to v skutočnosti problém. Ak máš nesprávny úmysel, potom aj keď si o tebe nikto nevytvára vysokú mienku ani ťa neuctieva, stále je to problém – a ak si o tebe ľudia vytvárajú vysokú mienku a uctievajú ťa, potom je to ešte väčší problém. Preto sa nemôžeš pozerať len na výsledky, aby si určil, či sa človek vyvyšuje a svedčí o sebe. Musíš sa pozerať hlavne na jeho úmysel; rozlišovať medzi týmito dvoma prejavmi na základe úmyslov je presné. Ak sa to pokúsiš rozoznať len na základe výsledkov, je pravdepodobné, že falošne obviníš dobrých ľudí. Niektorí ľudia zdieľajú obzvlášť skutočné svedectvo a niektorí iní si o nich následne vytvárajú vysokú mienku a uctievajú ich – môžeš povedať, že títo ľudia svedčia o sebe? Nie, nemôžeš. S týmito ľuďmi nie je žiadny problém, svedectvo, ktoré zdieľajú, a povinnosť, ktorú konajú, sú na úžitok ostatným, a len hlúpi a nevedomí ľudia, ktorí majú skreslené chápanie, ich uctievajú. Kľúčom k rozoznaniu, či sa ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, alebo nie, je pozrieť sa na úmysel hovoriaceho. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým skazenosť, ktorú si odhalil, a ako si sa zmenil, a umožniť im, aby z toho mali úžitok, tak sú tvoje slová úprimné a pravdivé a v súlade s faktami. Takýto úmysel je správny a nepredvádzaš sa ani nesvedčíš o sebe. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým, že máš skutočné skúsenosti a že si sa zmenil a vlastníš pravdu-realitu, aby o tebe mali vysokú mienku a uctievali ťa, tak je tento úmysel nesprávny. To je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Ak je skúsenostné svedectvo, o ktorom hovoríš, falošné, znečistené a určené na oklamanie ľudí, aby nevideli tvoj pravý stav a aby sa tvoje úmysly, skazenosť, slabosť alebo negativita neodhalili ostatným, tak takýto spôsob rozprávania klame ľuďom a zavádza ich. Toto je vydávanie falošného svedectva, je to pokus oklamať Boha a robí Mu to hanbu, a to Boh nenávidí najviac zo všetkého. Medzi týmito stavmi sú jasné rozdiely a všetky sa dajú rozoznať na základe úmyslov. Ak dokážeš rozpoznať ostatných, budeš schopný vidieť do ich stavov, a potom budeš schopný rozpoznať aj sám seba a vidieť do svojich vlastných stavov.

Po vypočutí všetkých týchto kázní sa niektorí ľudia naďalej vyvyšujú a svedčia o sebe ako predtým. Ako by ste s takými ľuďmi mali zaobchádzať? Rozpoznajte ich, odhaľte ich a držte si od nich odstup. Ak majú ich slová referenčnú hodnotu, môžete ich prijať, ale ak nemajú vôbec žiadnu referenčnú hodnotu, mali by ste ich zanechať a nenechať sa nimi ovplyvniť. Ak sú dotyční ľudia vodcovia, potom ich odhaľte, nahláste ich, zanechajte ich a neprijímajte ich vedenie. Povedzte toto: „Ty sa vždy vyvyšuješ a svedčíš o sebe, vždy nás otupuješ a ovládaš a zavádzaš nás. Všetci sme sa vzdialili od Boha a v srdciach Ho ani nemáme – máme tam len teba. Teraz sa postavíme a zanecháme ťa.“ Musíte konať takto, musíte na seba navzájom dohliadať, dohliadať na seba aj na ostatných. Neškriabete sa často pred ostatnými na hlave alebo nehovoríte ľuďom, že ste vynechali niekoľko jedál, zatiaľ čo v skutočnosti ste za ich chrbtom jedli veľa občerstvenia? Keď to z času na čas prostredie nedovoľuje, je normálne, že sa ľudia mesiac nesprchujú alebo sprchu či umytie vlasov vynechajú, pretože sú príliš zaneprázdnení prácou. To všetko sú bežné udalosti a predstavujú ceny, ktoré by ľudia mali platiť. Nie je to nič veľké – nerobte z komára somára. Ak niekto naozaj robí takéto veci väčšími, než v skutočnosti sú, úmyselne sa škriabe na hlave pred ostatnými a hovorí, že si niekoľko dní neumyl vlasy, úmyselne užíva lieky pred zrakmi ostatných alebo predstiera, že je vyčerpaný a vo veľmi zlom fyzickom stave, potom by sa mali všetci postaviť, aby ho odhalili a vyjadrili voči nemu nespokojnosť. Takto môže byť táto nehanebná osoba obmedzená. Je pokrytecká, hrá divadlo pred ostatnými, a predsa sa snaží, aby ľudia vyjadrili súhlas s jej správaním, aby na ňu hľadeli so závisťou, obdivom a uznaním. Neopantáva ľudí klamstvom? Tieto prístupy sú také isté, ako keď farizeji držali Písmo a modlili sa k Bohu na rohoch ulíc. V ničom sa nelíšia. Len čo niekto spomenie farizejov, ako držia Písmo a stoja na rohoch ulíc, čítajú z Písma alebo sa modlia, títo ľudia si myslia: „To je príliš hanebné. Ja by som niečo také neurobil.“ A predsa úmyselne užívajú lieky alebo sa škriabu na hlave pred ostatnými, neuvedomujúc si, že to, čo robia, má rovnakú povahu. Nedokážu to prezrieť. Neskôr, keď sa stretnete s takýmito záležitosťami, musíte sa naučiť takýchto ľudí rozpoznávať a odhaľovať, odhaliť všetko ich pokrytectvo – potom sa nebudú odvažovať takto konať. Musíte na nich vyvinúť trochu tlaku a prinútiť ich, aby si mysleli, že takéto prístupy, správanie a povahy sú hanebné a všetkých veľmi znechucujú. Ak tak veľmi znechucujú ľudí, znechucujú aj Boha? Znechucujú Ho ešte viac. V podstate nie si nič. Už tak si dosť úbohý, aj keď sa nevyvyšuješ a nesvedčíš o sebe, takže ak si taký úbohý a stále sa vyvyšuješ a svedčíš o sebe, nebude to ľudí znechucovať? Nikdy si verne nekonal svoju povinnosť, nikdy si nekonal podľa princípov a v žiadnom ohľade si nesplnil Božie požiadavky. Už tak si v problémoch, takže ak sa ešte aj vyvyšuješ a svedčíš o sebe, nebude to pre teba ešte ťažšie? Budeš ešte ďalej od Božích požiadaviek a ešte viac vzdialený od dosiahnutia štandardu pre získanie spásy.

Povedzte mi, aká je povaha problému vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Satan skazil ľudí do takejto miery; nie sú ich ľudská prirodzenosť a rozum už nenormálne? Vyskytli sa u vás pri výkone svojich povinností prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Kto o tom môže hovoriť? (Ja som taký prejav ukázal. Keď vykonávam svoju povinnosť do neskorej noci, pošlem správu do skupiny zhromaždenia, aby ostatní vedeli, že v túto hodinu ešte nespím, a aby si mysleli, že dokážem znášať utrpenie a platiť cenu. Sám som to urobil a často som to videl robiť aj ostatných.) Zdá sa, že takýchto ľudí je veľa a nie sú v menšine. Nie je robenie takej veci nepotrebné? Aké je to hlúpe! Kto ešte chce niečo povedať? (Ja som taký prejav ukázal. Keď vidím, že v práci cirkvi existujú nejaké problémy, pustím sa do ich riešenia, čím falošne vyvolávam v ľuďoch dojem, že som veľmi zápalistý, ale väčšinou po tom, čo sa ozvem, v skutočnosti nič neurobím. Moje konanie nepostupuje a je neefektívne a nakoniec problém zostane nevyriešený a záležitosť sa nechá tak ako bola. Svoj povrchný zápal používam na klamanie ľudí a zakrývanie skutočnosti, že nepraktizujem pravdu.) Hovoríte prázdne slová, prednášate veľké reči a nekonáte žiadne skutočné činy. Nechávate ľudí, aby videli vaše nadšenie, akoby ste praktizovali pravdu, ale keď príde čas niečo urobiť, nerobíte to s nohami pevne na zemi a len vykrikujete heslá. Nakoniec začnete s treskom a skončíte s nezdarom, nechávajúc záležitosť nedokončenú. Takýto prejav je tiež zavádzajúci. A v budúcnosti, keď sa vám stane niečo podobné, budete v tejto veci vedieť rozlišovať? (Teraz to už trochu rozlíšim.) Máte teda smer, ktorým by ste zvrátili svoj kurz? Ak sa ti takáto vec stane znova, môžeš postupovať v dvoch krokoch: Prvým krokom je posúdiť, či sa o túto záležitosť dokážeš skutočne postarať. Ak áno, mal by si k tomu pristúpiť vážne a prakticky. Druhým krokom je modliť sa pred Bohom a prosiť Ho, aby ťa v tejto veci viedol, a keď budeš konať, musíš takisto prijať dohľad všetkých a zároveň mať odhodlanie urobiť svoj diel a spolupracovať so všetkými na dokončení tejto úlohy. Ak sa naučíš robiť veci krok za krokom a pracovať praktickým spôsobom, potom tento problém vyriešiš. Ak vždy hovoríš prázdne slová, veľké reči, rozprávaš do vetra, len mechanicky urobíš veci, keď niečo robíš a vôbec nie si oboma nohami na zemi, potom si darebácky. Vzhľadom na to, že dokážeš vidieť, že v práci cirkvi je problém, a dokážeš navrhnúť, ako by sa mal vyriešiť, dokazuje to, že môžeš mať potenciál a pracovnú schopnosť dať túto záležitosť do poriadku. Jediný problém je v tvojej povahe – konáš impulzívne, nie si ochotný platiť cenu a sústreďuješ sa len na vykrikovanie prázdnych hesiel. Keď objavíš problém, najprv sa pozri, či ho dokážeš vyriešiť, a ak áno, potom sa tejto úlohy ujmi a dotiahni ju do konca, vyrieš problém, vykonaj a splň svoju zodpovednosť a zlož z toho účet Bohu. Toto znamená vykonávať svoje povinnosti a počínať si s oboma nohami na zemi. Ak tento problém nedokážeš vyriešiť, potom ho nahlás svojmu vodcovi a prídeš na to, kto je na riešenie tejto záležitosti najvhodnejší. Najprv musíš splniť svoju zodpovednosť; takto sa udržíš vo svojej povinnosti a budeš stáť na správnom mieste. Keď objavíš problém, ak ho nedokážeš vyriešiť, ale dokážeš ho nahlásiť, potom si splnil svoju prvú zodpovednosť. Ak cítiš, že je to povinnosť, ktorú by si mal vykonať a že na to máš, potom by si mal hľadať pomoc svojich bratov a sestier, najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch a stanoviť si plán a potom harmonicky spolupracovať na dokončení tejto záležitosti. To je tvoja druhá zodpovednosť. Ak sa dokážeš ujať oboch týchto zodpovedností, tak si dobre vykonal svoje povinnosti a budeš stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni. Povinnosti ľudí sa neskladajú z ničoho iného ako z týchto dvoch aspektov. Ak sa dokážeš ujať vecí, ktoré vidíš a ktoré dokážeš urobiť, a dobre vykonávať svoje povinnosti, tak si v súlade s Božími úmyslami.

Existujú nejaké ďalšie prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? (Nedávno som mal taký prejav. Keď som vykonával svoje povinnosti, bol som celý deň niečím zaneprázdnený a v cirkvi boli nejaké problémy, ktoré som prakticky nevyriešil, ale namiesto toho som sa nimi zaoberal len povrchne. Niektorí ľudia však videli, že som každý deň zaneprázdnený vykonávaním svojej povinnosti, a tak si ma vysoko vážili a obdivovali ma. Neobsahuje toto správanie aj prvky vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Nevidím túto záležitosť jasne a vždy sa cítim trochu obmedzený.) Je to svedčenie o sebe? Ak si zaneprázdnený vykonávaním svojich povinností, dokážeš znášať utrpenie a nesťažuješ sa a Boží vyvolený ľud si ťa vysoko váži a obdivuje ťa, je to normálne a nie je to spôsobené svedčením o sebe. Si len zaneprázdnený vykonávaním svojich povinností, nepredvádzaš sa ani sa nevychvaľuješ a neustále nehovoríš o svojich skúsenostiach s utrpením, nemá to teda súvis so svedčením o sebe. Mnohí ľudia sa však pri vykonávaní svojich povinností navonok javia ako zaneprázdnení, hoci v skutočnosti ich práca nepriniesla žiadne výsledky a nevyriešili žiadne problémy. Schvaľuje Boh ľudí, ktorí sú takto zaneprázdnení? Ak si celý deň zaneprázdnený jednoduchými problémami, ktoré by ľudia, ktorí rozumejú pravde a chápu princípy, mohli vyriešiť za dve hodiny, a cítiš sa dosť unavený a tak, že si veľa trpel, nie si potom len zbytočne zaneprázdnený, nepobehuješ len tak bezcieľne? Môžeš získať Božie schválenie vykonávaním svojich povinností týmto spôsobom? (Nie.) Pracuješ príliš neefektívne! V tejto veci musíš hľadať pravdu-princípy. Niekedy majú ľudia veľa práce a sú skutočne zaneprázdnení, čo je normálne, niekedy však veľa práce nemajú, a predsa sú stále zaneprázdnení. Čo to spôsobuje? Jedným z dôvodov je, že tvoja práca nebola naplánovaná a usporiadaná rozumne. Musíš pochopiť kľúčové pracovné povinnosti, rozumne ich naplánovať a usporiadať a vykonávať svoje povinnosti s väčšou efektivitou. Bezcieľne pobehovanie a zbytočné zaneprázdňovanie sa Boh neschváli. Ďalšou situáciou je, keď je tvojím úmyslom, aby si ľudia mysleli, že si zaneprázdnený, a používaš tento prostriedok a falošný dojem na klamanie ostatných. Niektorí vodcovia a pracovníci pri každom zhromaždení neriešia skutočné problémy, namiesto toho vedú zbytočné reči, neustále odbiehajú od témy a jednostaj len hovoria bez toho, aby sa dostali k jadru veci. Tento spôsob zaneprázdnenosti – bez snahy o efektivitu alebo pokrok – sa nazýva zaneprázdňovanie sa ničím. A aký je to postoj? Je to len formálne vykonávanie práce, povrchnosť, zabíjanie času a nakoniec si ešte myslíš: „Nezáleží na tom, čo si myslia ostatní alebo čo si myslí Boh, pokiaľ mám čisté svedomie, budem v poriadku. Aspoň nečinne nesedím, aspoň nejedávam zadarmo.“ Navonok sa môže zdať, že nečinne nesedíš, že nejedávaš zadarmo, že každý deň buď navštevuješ zhromaždenia, alebo vykonávaš svoju povinnosť a že všetko, čo robíš, súvisí s prácou cirkvi, ale v skutočnosti, hlboko vo vnútri, vieš, že veci, ktoré robíš, nie sú vôbec užitočné ani hodnotné a že ich robíš len formálne. To je problematické. Takže, ako dobre vykonávaš svoju povinnosť? Veľmi dobre vieš, že máš problém, ale nehľadáš pravdu, aby si ho vyriešil – to je povrchnosť, otupenosť a zatvrdnutosť. Aký je dôsledok povrchnosti a odkladania pri vykonávaní tvojich povinností? Určite nezískaš Božie schválenie, pretože nekonáš podľa princípov ani efektívne a vykonávanie tvojej povinnosti takýmto spôsobom je čisté pracovanie. Ak si orezávaný a pomáha sa ti, ale stále sa nekajáš, a dokonca sa sťažuješ, si negatívny a flákaš sa pri práci, potom môžeš byť len vyradený. Ak sa teda neusiluješ o pravdu, aby si vyriešil problém povrchnosti, nezáleží na tom, ako dlho vykonávaš svoje povinnosti, nebude to vôbec na úžitok a nedosiahneš štandardy pre verné vykonávanie svojich povinností. Stojí za to uvažovať nad týmto problémom. Boh vyžaduje, aby ľudia konali podľa princípov, aby praktizovali pravdu a aby boli čestní. Ak človek dokáže vstúpiť do týchto právd, potom dosiahne výsledky pri výkone svojich povinností a prinajmenšom bude schopný konať podľa princípov. V tom spočíva základ a kľúč k zvýšeniu efektivity. Ak človek nemá pravdu-princípy, potom nezáleží na tom, ako horlivo vykonáva svoje povinnosti a ako dlho každý deň pracuje, neuvidí skutočné výsledky. Keď Boh posudzuje, či ľudia vykonávajú svoje povinnosti verne, nepozerá sa na to, ako dlho ich vykonávajú, ale skôr na ich praktické výsledky a efektivitu práce a na to, či konajú podľa princípov a v súlade s pravdou. Jednoducho povedané, pozerá sa na to, či ľudia majú pri výkone svojich povinností skutočné skúsenostné svedectvo a vstup do života. Ak ľudia nemajú žiadnu pravdu-realitu, potom sú len Robotníkmi, ak však dokážu praktizovať pravdu a konať podľa princípov, potom je to znak toho, že vykonávajú svoje povinnosti ako Boží ľud. Prostredníctvom tohto porovnania možno pochopiť, že len tí, ktorí sú na požadovanej úrovni pri vykonávaní svojich povinností, sú Boží ľud. Tí, ktorí vo svojich povinnostiach nie sú na požadovanej úrovni, ktorí sú vždy povrchní, sú Robotníkmi. Ak človek dokáže pochopiť pravdu a konať podľa princípov, potom vykonávanie akejkoľvek povinnosti pre neho nebude problémom, a pokiaľ bude chvíľu hľadať cestu, nakoniec bude vykonávať svoje povinnosti spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. Pokiaľ ide o tých, ktorí majú príliš nízku kvalitu alebo sú vždy povrchní, bude pre nich ťažké splniť požiadavky a vykonávanie ich povinností nie je ničím iným ako prácou. Pokiaľ ide o popletených ľudí, tvrdohlavcov a ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou, ktorí nerobia poriadnu prácu, neprijímajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, a naďalej konajú bezohľadne, môžu byť len vyradení a ponechaní, aby verili v Boha, ako chcú. Takže ak človek nevykonáva svoju povinnosť podľa princípov a každý deň bezcieľne pobehuje a zbytočne sa zaneprázdňuje, potom musí rýchlo hľadať pravdu, aby to vyriešil a konal podľa princípov. Mali by byť schopní normálne vykonávať svoju povinnosť každý deň a nebyť spokojní iba s tým, že dlho pracovali, ale klásť dôraz na efektivitu a vytvárať hotový produkt – len takí ľudia sú ľudia, ktorých Boh schvaľuje a ktorí verne vykonávajú svoje povinnosti.

V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí nasledujú Boha a vykonávajú si svoje povinnosti, ale časť z nich sa nikdy neusilovala o pravdu a pri plnení svojich povinností vždy konajú nerozvážne a na základe vlastných želaní, robia si, čo chcú. Nerobia veľké chyby, neustále sa však dopúšťajú malých, najmä navonok vyzerajú každý deň zaneprázdnení, hoci v skutočnosti sa takmer nevenovali žiadnym poriadnym záležitostiam a len márnia čas. Dalo by sa tiež povedať, že svoju prácu robia len tak, aby prežívali. Nie sú takíto ľudia v nebezpečenstve? Ak človek k svojim povinnostiam a k Božiemu povereniu vždy pristupuje s takým neúctivým postojom, aké budú následky? Neefektívna práca a odvolanie z povinností je ľahký následok – ak človek robí rôzne zlé skutky, mal by byť vyčistený a Boh takého človeka odovzdá satanovi. Čo znamená byť odovzdaný satanovi? Znamená to, že Boh sa o neho už nebude starať, že ho nespasí a že on začne kráčať po zlej ceste a potom bude potrestaný. Rozumiete tomu, však? Teraz je čas, keď Boh zjavuje ľudí, a ak dočasne nenasleduješ správnu cestu, Boh využije praktické prostredie, aby ti dal príležitosť rozpoznať tvoje problémy. Keď však vieš, že ti Boh dal nejaký čas na uvažovanie, že ti dáva poslednú príležitosť, ak sa aj tak neobrátiš a tvrdohlavo pokračuješ v povrchnom konaní svojej povinnosti, potom bude Boh konať. Keď Boh zamýšľal zničiť mesto Ninive, urobil to hneď? Neurobil. Aký bol Jeho prvý krok, keď konal? Najprv to oznámil Jonášovi a výslovne mu povedal, ako celý proces prebehne a aké boli Jeho úmysly. Potom Jonáš odišiel do Ninive a prešiel celé mesto, pričom oznamoval: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude zničené.“ (Jon 3, 4) Táto správa sa dostala do uší každého; počuli o tom muži a ženy, mladí i starí a ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev – vedela o tom každá domácnosť a dokonca aj ich kráľ počul túto novinu. Prečo Boh konal takto? Pri pohľade na túto záležitosť možno vidieť, že či už ľudí spasí, odhaľuje alebo trestá, spôsoby, akými s nimi zaobchádza, majú svoje postupy a princípy. Nekoná z náhleho popudu, že by niekoho okamžite zničil, keď sa Mu nepáči jeho vzhľad. Namiesto toho nechá uplynúť nejaký čas. Aký je Jeho účel v tom, že nechá tento čas uplynúť? (Aby sa ľudia mohli kajať.) Je to preto, aby obyvatelia Ninive vedeli, čo sa chystá urobiť, aby im umožnil uvažovať, porozumieť Jeho úmyslom a postupne sa začať obracať. Uvedomenie si tejto skutočnosti je pre ľudí proces a týchto 40 dní je čas, ktorý Boh dal ľuďom na obrátenie. Ak sa ani po 40 dňoch neobrátia a nevyznajú Mu svoje hriechy, potom Boh vykoná túto záležitosť podľa toho, čo povedal, že urobí. Je to preto, lebo Boh mieni to, čo hovorí, stane sa to, čo povie, a to, čo urobí, bude trvať naveky – v týchto slovách niet žiadnej lži. Aká bola teda reakcia obyvateľov Ninive, keď dostali túto správu? Okamžite sa obliekli do vrecoviny a posypali popolom? Nie, bol to proces. Na začiatku mohli ľudia pochybovať: „Boh nás zničí; naozaj to povedal? Čo sme urobili?“ Potom sa všetky domácnosti navzájom informovali o tejto záležitosti a spoločne o nej diskutovali. Cítili, že prišla kríza a že sú na križovatke života a smrti. Čo teda mali robiť? Mali sa vyznať z hriechov a kajať, alebo byť skeptickí a vzdorovať? Ak by sa skutočne rozhodli byť skeptickí a vzdorovať, následkom by bolo, že by boli po 40 dňoch zničení, ak by však vyznali svoje hriechy a obrátili sa, stále by mali záchranné lano. Po mnohých dňoch diskusií o tejto záležitosti na všetkých úrovniach bola len malá menšina občanov schopná zaujať postoj vyznania svojich hriechov a obrátenia. Boli schopní pokloniť sa v uctievaní, prinášať obete alebo preukazovať nejaké dobré správanie a prejavy. Bola tu však jedna najdôležitejšia osoba, ktorá zachránila toto mesto – kto to bol? Bol to kráľ Ninive. Nariadil celej krajine, od kráľa až po najnižšieho prostého človeka, aby sa všetci obliekli do vrecoviny a posypali popolom, vyznali svoje hriechy a kajali sa pred Bohom Jahvem. Potom, čo vyšiel takýto príkaz, odvážil by sa niekto v meste neurobiť to? Kráľ má takúto moc. Keby použil moc, ktorú mal, na zlé veci, potom by ľudí v krajine zasiahla veľká pohroma, on však namiesto toho použil túto moc na dobré veci, na uctievanie Boha a obrátenie sa k Nemu, a mesto bolo zachované, ľudia celej krajiny boli zachránení a mali nádej na omilostenie. Nebolo to celé rozhodnuté jedinou myšlienkou tohto kráľa? Keby povedal: „Bez ohľadu na to, či ste ochotní činiť pokánie, ja to neurobím; ste v tom sami. Ja v také veci neverím a neurobil som nič zlé. Navyše mám postavenie, tak čo mi môže Boh urobiť? Môže ma zosadiť z trónu? Ak bude mesto zničené, nech je. Bez týchto prostých ľudí budem stále kráľom, tak ako predtým!“ Čo keby mal takýto nápad, takýto spôsob myslenia? Potom by sa zachránilo oveľa menej prostých ľudí a Boh by si nakoniec možno vybral a vyviedol ľudí, ktorí boli ochotní činiť pokánie. Potom, čo by ich vyviedol, by tí, ktorí by radšej zomreli, ako by sa kajali, boli zničení spolu s mestom a kráľ by samozrejme bol medzi nimi. A pokiaľ ide o tých, ktorí boli ochotní činiť pokánie, mohli by ďalej žiť potom, čo by ich Boh vyviedol z mesta. Ale najlepšie na tom bolo, že kráľ Ninive bol schopný ísť príkladom, odieť sa do vrecoviny a popola a tiež povedať prostým ľuďom mesta, či už to boli ženy alebo muži, mladí alebo starí – bez ohľadu na to, kto boli, bez ohľadu na to, aký je to vysokopostavený úradník alebo roľník s nízkym postavením – od aristokratov po bežných občanov, že sa všetci musia odieť do vrecoviny a popola a pokľaknúť pred Bohom Jahvem v uctievaní, padnúť na tvár a vyznať svoje hriechy, vyjadriť svoj postoj obrátenia, odvrátiť sa od svojej zlej cesty a zanechať zlo vo svojich rukách, kajať sa pred Bohom a modliť sa, aby ich nezničil. Kráľ Ninive išiel príkladom tým, že sa kajal a vyznal svoje hriechy Bohu, a tým zachránil všetkých obyvateľov mesta, pričom mnohí ľudia z toho mali úžitok spolu s ním. Tým, že išiel príkladom, sa jeho moc stala hodnotnou. To, že tento kráľ viedol svoj ľud k obráteniu sa pred Bohom, je niečo, čo si Boh pamätá.

Má pre vás nejaký úžitok takéto podrobné duchovné spoločenstvo o tom, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe? Keď o tom v duchovnom spoločenstve takto opakovane hovoríme, uvádzame príklady, rozprávame príbehy, používame rôzne prostriedky a výrazy na opis a definovanie – ak to ľudia aj tak nechápu, potom im skutočne chýba duchovné porozumenie a takíto ľudia sú nenapraviteľní. Čo je cieľom takého podrobného duchovného spoločenstva? Je ním, aby ľudia po vypočutí týchto slov pochopili a prijali nie učenia, nie doslovný význam ani určitý výraz, ale skôr pravdu o skutočnom stave vecí a niektoré pravdy a princípy, ktoré súvisia s podstatou človeka, jeho existenciou a životom. Ak si tieto výroky alebo príklady, o ktorých som hovoril, dokážete vzťahovať na váš skutočný stav alebo to, čo odhaľujete vo svojom živote, potom dokážete pochopiť pravdu a ste človekom s duchovným porozumením. Vzťahovať si to znamená prepojiť si každý príklad a každú záležitosť, o ktorej sa diskutuje, so svojím stavom a prepojiť si každý aspekt pravdy, o ktorom sa hovorí v duchovnom spoločenstve, so svojím vlastným stavom a svojimi vlastnými odhaleniami. Ak vieš, ako si tieto veci prepojiť a uplatniť ich, potom máš duchovné porozumenie, máš nádej na vstup do pravdy-reality a dokážeš pochopiť pravdu. Ak nechápeš bez ohľadu na to, čo sa hovorí, ak si tieto záležitosti nedokážeš prepojiť so sebou samým, ak máš pocit, že bez ohľadu na to, čo počuješ, to nemá nič spoločné s tým, čo odhaľuješ, a s tvojou vlastnou prirodzenosťou-podstatou, a ak nedokážeš nájsť súvislosť, potom si úplne nechápavý a nič ti nejde do hlavy; nemáš duchovné porozumenie. Takíto ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie, sú dobrí len na prácu a nemôžu vstúpiť do pravdy-reality. Ľudia, ktorí chcú dosiahnuť spásu, musia vstúpiť do pravdy-reality a na to, aby vstúpili do pravdy-reality, musí človek rozumieť týmto slovám a chápať tieto príbehy a okolnosti, o ktorých som hovoril, ako aj to, čo je každá záležitosť, každý typ odhalenia a podstata každého typu človeka a jeho prejavov a stavov, a stať sa schopným si toto všetko vzťahovať na seba. Len tak môže pochopiť pravdu; ak tento bod nedosiahne, potom ju nemôže pochopiť. Je to podobné, ako keď ľudia chovajú sliepky – ak niekto chová sliepku pol roka a ona ešte nezniesla vajce, možno povedať, že táto sliepka neznáša vajcia? (Nie.) Ak majiteľ túto sliepku chová tri roky a kŕmi ju zrnom a zeleným krmivom, tá však bez ohľadu na to, čo žerie, stále neznáša vajcia, možno potom povedať, že táto sliepka neznáša vajcia? (Áno.) Takže pokiaľ ide o ľudí, niektorí z nich nerozumejú bez ohľadu na to, aké kázne počúvajú a bez ohľadu na to, ako im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde. To je človek bez duchovného porozumenia. Existuje aj iný typ človeka, taký, ktorý dokáže pochopiť, čo počul, ale neuvádza to do praxe, neobráti sa. S takýmto človekom je koniec a je taký istý ako ľudia z mesta Sodoma – odsúdený na zničenie. Antikristi patria do tejto kategórie ľudí; neobrátia sa bez ohľadu na to, ako im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde. Je za tým len neoblomná povaha? (Nie.) Majú prirodzenosť-podstatu, ktorá odporuje Bohu a je nepriateľská voči pravde, a u takého človeka neprichádza do úvahy, aby pochopil pravdu. Robí si z pravdy nepriateľa, odporuje pravde a Bohu a je nepriateľský voči pozitívnym veciam, keď mu teda hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, nepovažuje ju za pravdu, ale skôr za akúsi teóriu, učenosť alebo učenie. Keď si vypočuje duchovné spoločenstvo, vyzbrojí tým svoje srdce, takže sa potom môže predvádzať a získavať si vlastné výhody, postavenie, slávu a zisk. To je jeho cieľ. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a bez ohľadu na to, o akých príkladoch diskutuješ, nemôžeš ho napraviť a nemôžeš zvrátiť jeho úmysly ani zmeniť spôsob, akým robí veci. To je niekto, kto sa neusiluje o pravdu. Ľudia, ktorí pravdu po jej vypočutí neprijmú a nepraktizujú ju, nemôžu byť pravdou zmenení a Boh takýchto ľudí nespasí. Ľudí tohto druhu možno v podstate charakterizovať ako tých, ktorí sú nepriateľskí voči pravde, a presnejšie povedané, sú to antikristi. To je rozdiel medzi antikristmi a obyčajnými ľuďmi.