Niektorí ľudia majú povahu antikrista a často odhaľujú určité skazené povahy, ale zároveň s tým, ako sa takto odhaľujú, o sebe aj uvažujú a spoznávajú sa, dokážu prijať a praktizovať pravdu a po nejakom čase na nich možno vidieť zmenu. Sú to ľudia, ktorých je možné spasiť. Sú aj takí, ktorí sa navonok zdajú byť schopní zanechávať veci, vydávať sa, trpieť ťažkosti a platiť cenu, ale vo svojej prirodzenosti-podstate majú odpor k pravde a nenávidia ju. Keď im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde, majú k nej odpor a odolávajú. Počas zhromaždení a kázní driemu a zaspávajú. Považujú ich za nudné, a aj keď rozumejú tomu, čo počujú, neuvádzajú to do praxe. Sú aj ďalší, ktorí sa zdajú, že pozorne počúvajú kázne, ale ich srdcia netúžia po pravde a ich postoj k Božím slovám je taký, že ich hodnotia ako druh duchovného poznania alebo teórie. A tak bez ohľadu na to, koľko rokov sú veriaci, koľko Božích slov prečítali alebo koľko kázní si vypočuli, v ich názore na usilovanie sa o postavenie a uctievanie moci, ani v ich postoji odporu k pravde, nenávisti voči pravde a odolávaniu Bohu, nedochádza k žiadnej zmene. Sú to typickí antikristi. Ak ich odhalíš tým, že povieš: „To, čo robíš, je snaha získať si ľudí, a keď sa vyvyšuješ a svedčíš o sebe, zavádzaš ľudí a súperíš s Bohom o postavenie. To sú skutky satana a antikristov,“ dokážu prijať takéto odsúdenie? Určite nie. Čo si myslia? „Je správne, že takto konám, takže takto aj konám. Bez ohľadu na to, ako ma odsudzuješ, bez ohľadu na to, čo hovoríš a akokoľvek správne sa to môže zdať, nevzdám sa tohto spôsobu konania, tejto túžby, tohto úsilia.“ Potom je to určené: sú to antikristi. Nič, čo povieš, nemôže zmeniť ich názory, úmysly, agendu, ambície ani túžby. To je typická prirodzenosť-podstata antikristov; nikto ich nemôže zmeniť. Bez ohľadu na to, ako s nimi ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aký jazyk alebo slová používajú, bez ohľadu na čas, priestor alebo kontext, nič ich nemôže zmeniť. Bez ohľadu na to, ako sa mení ich prostredie, ako sa menia osoby, udalosti a veci okolo nich, a bez ohľadu na to, ako sa menia časy, aké veľké znamenia a zázraky Boh ukáže, koľko milosti im Boh udelí, alebo dokonca ako ich Boh potrestá, na spôsobe, akým vidia veci, a ich zámeroch sa nezmení nikdy nič a ich ambícia a túžba uchvátiť moc sa nikdy nezmenia. To, ako si počínajú a zaobchádzajú s ostatnými sa nikdy nezmení, a ani ich nenávistný postoj voči pravde a Bohu. Keď ostatní poukážu na to, že to, čo robia, je vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe a snaha zavádzať ľudí, zmenia svoj spôsob reči na taký, na ktorom ostatní nenájdu chybu ani ho nedokážu rozlíšiť. Používajú ešte rafinovanejšie prostriedky, aby pokračovali vo venovaní sa vlastnému podniku a dosiahli svoj cieľ vládnuť Božiemu vyvolenému ľudu a ovládať ho. To je to, čo sa prejavuje v antikristovi, a je to spôsobené podstatou antikrista. Aj keby im Boh povedal, že budú potrestaní, že prišiel ich koniec, že sú prekliati, mohlo by to zmeniť ich podstatu? Mohlo by to zmeniť ich postoj k pravde? Mohlo by to zmeniť ich lásku k postaveniu, sláve a zisku? Nemohlo. Zmeniť ľudí, ktorí boli skazení satanom, na ľudí s normálnou ľudskou prirodzenosťou, ktorí uctievajú Boha, je Božie dielo; to sa dá dosiahnuť. Je ale možné zmeniť démonov, ľudí, ktorí sú odetí v ľudskej koži, ale ktorých podstata je satanská a ktorí sú nepriateľskí voči Bohu, na normálnych ľudí? To by bolo nemožné. Boh takúto prácu nerobí; títo ľudia nie sú zahrnutí medzi tými, ktorých Boh spasí. Ako teda Boh vynesie rozsudok nad takýmito ľuďmi? Sú zo satana. Nie sú predmetom Božieho výberu ani spásy; Boh takýchto ľudí nechce. Bez ohľadu na to, ako dlho verili v Boha, koľko trpeli alebo čo dosiahli, ich zámery sa nezmenia. Nevzdajú sa svojich ambícií ani túžob, a už vôbec sa nevzdajú svojej motivácie a túžby súperiť s Bohom o postavenie a o ľudí. Takíto ľudia sú skutoční antikristi.

Niektorí ľudia hovoria: „Nekonajú antikristi zlo a neodolávajú Bohu kvôli chvíľkovej popletenosti? Keby Boh ukázal nejaké znamenia a zázraky alebo ich trochu potrestal, aby mohli vidieť Boha, neboli by potom schopní uznať Boha a podriadiť sa Mu? Neboli by potom schopní prijať a uznať, že Boh je pravda, a už by nesúperili s Bohom o postavenie? Nie je to tak, že nemajú vieru, pretože neboli svedkami toho, že by Boh ukázal nejaké znamenia a zázraky, ani nevideli Božie duchovné telo, a tak sú veľmi slabí a potom ich obalamutil satan?“ Nie, nie je to tak. Ambície, túžby a podstata antikristov sa úplne líšia od toho, keď je niekto dočasne oklamaný a hlúpy a nerozumie pravde. Antikristi majú vo svojej podstate satanskú prirodzenosť a od narodenia majú odpor k pravde a nenávidia ju. Sú to satani, ktorí sú nezmieriteľní s Bohom, ktorí odporujú Bohu a súperia s Ním až do konca, a sú to živí satani, ktorí sú oblečení do ľudskej kože. Takíto ľudia sú podľa svojej prirodzenosti-podstaty charakterizovaní ako antikristi, a teda akú úlohu môžu zohrávať a čo môžu robiť v Božom dome? Narušujú, vyrušujú, búrajú a ničia Božie dielo. Títo ľudia nemôžu inak, len robiť tieto veci v Božom dome. Sú to takéto tvory, majú satanskú prirodzenosť a je to presne ako keď vlci vnikajú do stáda s úmyslom zožrať ovce – to je ich jediný cieľ. Z iného uhla pohľadu, prečo Boh dovoľuje, aby sa títo ľudia objavili v Jeho dome? Je to preto, aby sa Boží vyvolený ľud naučil rozlišovať. Sú ľudia schopní jasne vidieť, čo je diabol satan, aká je podstata jeho slov a skutkov, aké povahy odhaľuje alebo ako zavádza ľudí a stavia sa proti Bohu vo svete? Keď sa spomenie diabol satan, ľudia nedokážu jasne povedať, či ide presne o diabla alebo satana; považujú to za abstraktné a prázdne, za niečo, čo nie je dosť konkrétne. „Kde je satan?“ pýtajú sa. „Vo vzduchu,“ znie odpoveď. „Tak aký veľký je satan? Aké zázraky konkrétne robí? Ako konkrétne sa stavia proti Bohu? Aká je jeho prirodzenosť-podstata?“ Považujú to všetko za veľmi abstraktné, vágne a prázdne. Avšak prostredníctvom prejavov a odhalení antikristov si môžu tieto veci spojiť s tým, čo robí satan, a s jeho prirodzenosťou-podstatou, a potom sa to všetko stane konkrétnym a už to viac nie je abstraktné ani prázdne. Keď sa to všetko stane konkrétnym, ľudia ho potom môžu počuť hovoriť, vidieť jeho správanie a pozorne rozlišovať jeho prirodzenosť-podstatu. Necítia potom, že podstata diabla satana, o ktorej hovorí Boh, sa stáva konkrétnejšou a skutočnejšou a že ju môžu prakticky spojiť so skutočnými prejavmi? Niektorí ľudia majú nezrelý duchovný vzrast a nerozumejú pravde, a tak sa kvôli chvíľkovej hlúposti nechajú oklamať a zaviesť antikristmi, a tak odídu na rok alebo tak nejako. Keď sa vrátia do Božieho domu, uvedomia si, že nasledovať satana nie je dobrý pocit. Keď títo ľudia prvýkrát začnú nasledovať antikristov, cítia, že majú dostatočný dôvod a veľkú sebadôveru, a hovoria: „Zhora nechcú, aby sme nasledovali antikristov, my ich však aj tak budeme nasledovať a jedného dňa sa ukáže, že sme mali pravdu!“ Výsledkom toho je, že po nejakom čase cítia, že stratili dielo Ducha Svätého, nedokážu vo svojich srdciach cítiť žiadne potvrdenie. Pripadá im to, akoby Boh už nebol s nimi, akoby ich viera stratila zmysel a smer, a postupne začínajú mať čoraz väčšiu schopnosť rozlišovať antikristov. Predtým si mysleli, že antikristi skutočne rozumejú pravde a že ich nasledovaním nemôžu vo svojej viere urobiť chybu, ale teraz vidia, že antikristi majú vážne problémy, že hovoria, akoby rozumeli pravde, ale nikdy pravdu nepraktizujú – toto je fakt. Vidia, že nasledovali antikristov tak dlho a nezískali žiadnu pravdu a že je naozaj veľmi nebezpečné pokračovať v nasledovaní antikristov, a tak cítia ľútosť, odvrhujú antikristov a sú ochotní vrátiť sa do Božieho domu. Keď Boží dom takýchto ľudí prijme späť, požiadajú ich, aby porozprávali o svojej skúsenosti, a oni hovoria: „Ten antikrist bol taký dobrý v zavádzaní ľudí. Vtedy pôsobil ako ten správny človek bez ohľadu na to, ako som o ňom premýšľal, ale výsledkom bolo, že po tom, čo som ho nasledoval viac ako rok, som nič nezískal, neporozumel žiadnej pravde a nezískal ani náznak pravdy-reality. Premárnil som drahocenný čas. Naozaj som utrpel takú veľkú stratu!“ Táto skúsenosť zlyhania sa stáva ich najhlbšou spomienkou. Potom, čo sa vrátia do Božieho domu, čím viac počúvajú kázne, tým viac rozumejú pravde a tým majú v srdci jasnejšie. Keď si spomenú na čas, ktorý strávili nasledovaním tých antikristov, a vidia, akú stratu utrpeli, začnú cítiť, že antikristi sú skutočne satani a v podstate nemajú žiadnu pravdu, že len Boh je pravda, a neodvážia sa znovu nasledovať inú ľudskú bytosť. Keď príde čas znovu voliť vodcu, hlasujú veľmi opatrne a myslia si: „Ak dám svoj hlas takej a takej osobe, možno pomôžem zvoliť antikrista. Ak za ňu nebudem hlasovať, možno zvoleniu antikrista zabránim. Musím byť opatrný a hodnotiť ľudí podľa princípov.“ Nie sú ich skutky teraz založené na princípoch a štandardoch? (Áno, sú.) To je dobrá vec. Niektorí ľudia sú zavedení antikristmi a hovoria: „Prečo sa to stalo nám? Odložil nás Boh bokom? Už sa o nás nestará?“ Ak by si bol v takejto situácii, poslúchol by si, keby ti Boh povedal, aby si nenasledoval antikristov? Nie, nesúhlasil by si. Naďalej by si trval na tom, že ich budeš nasledovať, a Bohu by neostalo nič iné, len ti to dovoliť a potom ťa naučiť lekciu pomocou faktov. Po nejakom čase nasledovania antikristov zrazu prídeš k rozumu a uvidíš, že si vo svojom živote utrpel stratu, a až vtedy pocítiš ľútosť a budeš ochotný zavrhnúť antikristov a znovu sa vrátiť pred Boha. Našťastie pre teba, Boh je tolerantný a milosrdný a stále ťa chce. Keby ťa nechcel, bol by s tebou úplný koniec, už by si nemal žiadnu šancu na spásu – nasledovanie antikristov nikdy nedopadne dobre.

Antikristov musíte jasne vidieť a správne ich rozpoznať. Musíte vedieť, ako rozlíšiť rôzne prejavy antikristov, a zároveň by ste mali jasne vedieť, že vaša vlastná prirodzenosť-podstata má s antikristmi mnoho spoločného. Je to preto, lebo všetci patríte k ľudstvu, ktoré bolo skazené satanom, a jediný rozdiel je v tom, že antikristi sú úplne pod kontrolou satana a stali sa jeho komplicmi a hovoria v jeho mene. Aj ty patríš k skazenému ľudstvu, si však schopný prijať pravdu a máš nádej na dosiahnutie spásy. Avšak v podstate máš s antikristmi mnoho spoločného a tvoje metódy a zámery sú rovnaké. Rozdiel je len v tom, že keď si vypočuješ pravdu a kázne, si schopný zmeniť smer, a schopnosť zmeniť smer určuje, že máš nádej na dosiahnutie spásy – to je rozdiel medzi tebou a antikristmi. Preto, keď odhaľujem antikristov, mal by si si to tiež porovnať a rozpoznať, čo máš s antikristmi spoločné a ktoré prejavy, povahy a aspekty podstaty s nimi zdieľaš. Keď to budeš robiť, nebudeš tak schopný lepšie spoznať samého seba? Ak sa vždy cítiš vzdorujúco, veríš, že nie si antikrist, cítiš intenzívnu nenávisť voči antikristom a nie si ochotný si to porovnať alebo uvažovať o sebe a pochopiť, akou cestou kráčaš, aký bude následok? So satanskou povahou je veľmi pravdepodobné, že sa staneš antikristom. Je to preto, lebo žiadny antikrist sa vedome nesnaží stať antikristom a potom sa ním stane; je to preto, lebo sa neusiluje o pravdu a prirodzene skončí na ceste antikrista. Nie sú všetci v náboženskom svete, ktorí nemilujú pravdu, antikristi? Každý jeden človek, ktorý neuvažuje o svojej vlastnej prirodzenosti-podstate a nerozumie jej a ktorý verí v Boha podľa svojich predstáv a výmyslov, je antikrist. Len čo sa vydáš na cestu antikrista, len čo získaš postavenie, a v kombinácii s tým, že máš nejaké dary a vzdelanie a všetci ťa obdivujú, potom, ako sa predlžuje čas, ktorý tráviš prácou, získaš miesto v srdciach ľudí. Ako sa rozširuje rozsah práce, za ktorú si zodpovedný, vedieš čoraz viac ľudí, získavaš čoraz viac kapitálu a potom sa stávaš skutočným Pavlom. Bolo to tvojím zámerom? Nemal si v pláne ísť touto cestou, ale ako to, že si sa nevedomky vydal na cestu antikrista? Jedným dôležitým dôvodom je, že ak sa neusiluješ o pravdu, určite sa budeš usilovať o postavenie a prestíž, budeš sa venovať vlastnému podniku, až nakoniec, bez toho, aby si si to uvedomoval, budeš kráčať po ceste antikrista. Ak ľudia, ktorí kráčajú po ceste antikrista, včas nezmenia kurz, je dosť možné, že potom, keď získajú postavenie, sa stanú antikristmi – tento výsledok je nevyhnutný. Ak túto záležitosť nevidia jasne, potom sú v nebezpečenstve, pretože každý má skazenú povahu a každý miluje povesť a postavenie; ak nemilujú pravdu, potom sú veľmi náchylní padnúť kvôli povesti a postaveniu. Bez Božieho súdu a napomínania by každý kráčal po ceste antikrista a padol by kvôli povesti a postaveniu, a to je niečo, čo nikto nemôže poprieť. Hovoríš: „Tieto odhalenia mám len občas, ide len o dočasné prejavy. Aj keď mám rovnakú podstatu ako antikristi, aj tak sa od nich líšim, pretože nemám také veľké ambície ako oni. Takisto, keď konám svoju povinnosť, neustále o sebe uvažujem, cítim výčitky svedomia a hľadám pravdu a konám v súlade s pravdou-princípmi. Súdiac podľa môjho správania, nie som antikrist a nechcem ním byť, preto sa ním nemôžem stať.“ Možno práve teraz nie si antikrist, ale môžeš zaručiť, že nebudeš kráčať po ceste antikrista a nestaneš sa ním? Môžeš poskytnúť takúto záruku? Nie, nemôžeš. Ako teda môžeš dať takúto záruku? Jediný spôsob, ako to urobiť, je usilovať sa o pravdu. Ako by si sa teda mal usilovať o pravdu? Máš na to nejakú cestu? Po prvé, musíš uznať skutočnosť, že zdieľaš rovnakú povahu-podstatu ako antikristi. Aj keď práve teraz antikrist nie si, čo je pre teba najsmrteľnejšie a najnebezpečnejšie? Je to to, že máš rovnakú prirodzenosť-podstatu ako antikristi. Je to pre teba dobrá vec? (Nie.) Určite nie. Je to pre teba smrteľné. Preto, keď počúvaš tieto kázne odhaľujúce rôzne prejavy antikristov, nemysli si, že tieto veci s tebou nemajú nič spoločné; to je nesprávny postoj. Aký postoj by si teda mal zaujať, aby si prijal tieto fakty a prejavy? Porovnaj sa s nimi, uznaj, že máš prirodzenosť-podstatu antikrista, a potom sa skúmaj, aby si zistil, ktoré z tvojich prejavov a odhalení sú totožné s prejavmi antikristov. Po prvé, uznaj túto skutočnosť – nesnaž sa maskovať alebo sa prikrášľovať. Cesta, po ktorej kráčaš, je cesta antikrista, takže je v súlade s faktmi povedať, že si antikrist; ide len o to, že Boží dom ťa ešte takto necharakterizoval a dáva ti šancu na pokánie, to je všetko. Rozumieš? Po prvé, prijmi a uznaj túto skutočnosť, a čo musíš urobiť potom je prísť pred Boha a požiadať Ho, aby ťa disciplinoval a držal na uzde. Neodchádzaj od svetla Božej prítomnosti ani neopúšťaj Jeho ochranu, a takto ťa bude pri konaní vecí držať na uzde tvoje svedomie a rozum a budeš mať aj Božie slová, ktoré ťa budú osvecovať, viesť a držať na uzde. Navyše budeš mať dielo Ducha Svätého, ktoré ťa vedie, usporiada osoby, udalosti a veci okolo teba, aby slúžilo ako varovania a aby ťa disciplinovalo. Ako ťa Boh varuje? Boh koná mnohými spôsobmi. Niekedy Boh spôsobí, že budeš mať v srdci jasný pocit, ktorý ti umožní jasne si uvedomiť, že musíš byť držaný na uzde, že nemôžeš konať svojvoľne, že ak budeš konať nesprávne, urobíš hanbu Bohu a urobíš zo seba blázna, a tak sa ovládaš. Nie je to Boh, ktorý ťa chráni? To je jeden spôsob. Niekedy ťa bude Boh vnútorne karhať a predloží ti jasné slová, aby ti povedal, že takéto konanie je hanebné, že sa Mu to hnusí, že je to prekliate, to znamená, že použije jasné slová, aby ti to vyčítal, aby si si to porovnal so sebou. Aký je Boží cieľ v tom, že ťa takto karhá? Robí to preto, aby tvoje svedomie niečo pocítilo, a keď niečo pocítiš, budeš zvažovať vplyv, následky a svoj vlastný pocit hanby a vo svojich skutkoch a konaní budeš zdržanlivejší. Keď budeš mať mnoho takýchto skúseností, zistíš, že hoci sú tieto skazené povahy v ľuďoch zakorenené, keď sú ľudia schopní prijať pravdu a jasne vidieť pravdu o svojich vlastných skazených povahách, môžu vedome vzdorovať svojmu telu; keď sú ľudia schopní uvádzať pravdu do praxe, ich satanská povaha je očistená a zmenená. Satanská povaha človeka nie je nezničiteľná ani nezmeniteľná – keď si schopný prijať pravdu a uvádzať ju do praxe, tvoja satanská povaha bude prirodzene zlomená a nahradená. Keď okúsiš, aké sladké je uvádzať pravdu do praxe, pomyslíš si: „Predtým som bol taký nehanebný. Bez ohľadu na to, aké bezostyšné boli moje slová alebo ako som sa vyvyšoval, aby ma ostatní uctievali, necítil som žiadnu hanbu a potom som si to ani neuvedomoval. Teraz cítim, že také konanie bolo nesprávne a stratil som tvár, a cítim sa, akoby sa na mňa pozeralo mnoho očí.“ To je Božie dielo. Boh ti dáva pocit a ty by si mal mať pocit, akoby si si to vyčítal sám, a potom nebudeš páchať zlo ani sa držať svojej vlastnej cesty. Tvoje spôsoby vyvyšovania sa a svedčenia o sebe budú nevedomky čoraz zriedkavejšie, budeš sa čoraz viac ovládať a čoraz viac budeš cítiť, že pri takomto konaní máš pokoj v srdci a tvoje svedomie je pokojné – to je život vo svetle – a už viac nemusíš byť v úzkosti a strachu z odhalenia ani používať lži či príjemné slová na maskovanie sa. V minulosti si každý deň klamal a živil svoje lži, aby si si chránil povesť. Zakaždým, keď si povedal lož, musel si ju potom udržiavať, tak si sa bál, že by si sa mohol prezradiť. Výsledkom bolo, že si klamal čoraz viac a neskôr si musel vynaložiť veľké úsilie a lámať si hlavu, aby si svoje lži udržal; žil si život, ktorý sa nepodobal ani ľudskému, ani démonskému, a bolo to také vyčerpávajúce! Teraz sa usiluješ byť čestným človekom a môžeš otvoriť svoje srdce a hovoriť slová, ktoré sú skutočné. Nemusíš každý deň klamať a udržiavať svoje lži, už nie si obmedzovaný lžami, trpíš oveľa menej, žiješ čoraz uvoľnenejší, slobodnejší a oslobodenejší život, v hĺbke svojho srdca si užívaš pocity pokoja a radosti – ochutnávaš sladkosť tohto života. A zatiaľ čo ochutnávaš sladkosť tohto života, tvoj vnútorný svet už nie je klamlivý, podlý ani falošný. Namiesto toho si teraz ochotný prísť pred Boha, modlíš sa k Bohu a hľadáš pravdu, keď máš nejaký problém, si schopný o tom diskutovať s ostatnými, keď máš nejaký problém, a už nekonáš jednostranne ani svojvoľne. Čoraz viac cítiš, že spôsob, akým si predtým robil veci, bol opovrhnutiahodný a už takto konať nechceš. Namiesto toho konáš tak, ako je to v súlade s pravdou, s rozumom a s Božími úmyslami; spôsob, akým konáš, sa zmenil. Keď si schopný dosiahnuť tieto veci, neznamená to, že si opustil cestu antikrista? A keď si opustil cestu antikrista, neznamená to, že si sa vydal na cestu spásy? Keď si sa vydal na cestu spásy a často prichádzaš pred Boha, tvoj postoj, úmysel, pohľad, tvoje životné ciele a smer v živote už nie sú v rozpore s Bohom, začínaš milovať pozitívne veci a začínaš milovať férovosť, spravodlivosť a pravdu. Keď sa to stane, tvoje najvnútornejšie srdce a myšlienky sa začali premieňať. Keď si sa vydal na cestu spásy, môžeš sa ešte stať antikristom? Môžeš ešte vedome vzdorovať Bohu? Nie, nemôžeš, a teraz si mimo nebezpečenstva. Len vstupom do tohto stavu sa ľudia dostanú na správnu cestu viery v Boha a len takýmto hľadaním a prijímaním pravdy môžu odvrhnúť bremená, ovládanie a vyrušovanie spôsobené ich satanskou prirodzenosťou a prirodzenosťou antikrista. Vydal si sa už na správnu životnú cestu usilovania sa o pravdu? Ak nie, ponáhľaj sa a usilovne sa snaž na ňu dostať. Ak sa nemôžeš dostať na cestu usilovania sa o pravdu, stále budeš žiť v nebezpečenstve – všetkým tým, ktorí kráčajú po ceste antikristov, hrozí nebezpečenstvo, že budú kedykoľvek vyradení.

Väčšina ľudí počas konania svojej povinnosti bojuje s vlastnou antikristovskou povahou, je vyčerpaná z boja o povesť, postavenie, peniaze a záujmy, unavená na mysli i na tele. Kedy sa teda dá tento problém vyriešiť? Iba ak sa budeš usilovať o pravdu a budeš schopný ju prijať, môžeš postupne odvrhnúť obmedzenia a putá svojej antikristovskej prirodzenosti-podstaty a spôsobiť, že tvoja satanská povaha postupne zoslabne a zmizne, a tak budeš mať nádej oslobodiť sa spod satanovej moci. Plakali ste v súkromí pre tieto veci s pocitom, že sa nikdy nemôžete zmeniť, nikdy nebudete milovať pravdu a nikdy nebudete riešiť veci podľa pravdy-princípov, a nenávideli ste sa tak veľmi, že ste sa fackovali a plakali horkými slzami? Robili ste to často? Ak to niekto nerobil často, nie je potom taký človek otupený? Nikdy nedokáže vnímať, že je skazený, a napriek tomu verí, že pracuje dobre, že má kvalitu a talent, že rozumie mnohým pravdám a že mnohé veci dokáže riešiť podľa princípov, pričom sa cíti veľmi sebaisto – taký človek je otupený, myslí si, že je skvelý, a to je pre neho veľmi nebezpečné! Dokážete teraz skutočne vnímať, že váš duchovný vzrast je príliš malý, že máte ďaleko k odvrhnutiu svojich skazených pováh a že ste stále v nebezpečnej zóne? Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, toto vnímanie nemajú, rovnako ako ľudia, ktorí sú bez diela Ducha Svätého. Väčšina ľudí je ako omámená a zmätená, myslia si, že pokiaľ riadne konajú svoju povinnosť a nekonajú zlo, nenasledujú cestu antikristov, a že pokiaľ nekonajú všemožné zlo, nie sú antikristi. Z tohto dôvodu sú väčšinu času v stave otupenosti, často sú so sebou spokojní, myslia si, že sú skvelí a že čoskoro dosiahnu spásu a že cesta antikristov sa ich netýka. Podľa vašich každodenných modlitieb sa dá zistiť, či sa v tomto stave nachádzaš. Za čo sa modlíte, keď každý deň prichádzate pred Boha? Ak každý deň hovoríš: „Ó, Bože, milujem Ťa! Ó, Bože, som ochotný sa Ti podriadiť! Ó, Bože, som ochotný splniť poverenie, ktoré si mi dal! Dokážem verne konať svoju povinnosť a mám odhodlanie uspokojiť Ťa a byť Tebou zdokonalený. Bez ohľadu na to, aké antikristovské prejavy mám alebo ako málo sa poznám, Ty ma stále miluješ a chceš ma spasiť,“ aký je to prejav? To je otupenosť, vyjadruješ len odhodlanie a vôbec nerozumieš svojej vlastnej prirodzenosti-podstate. Si vo fáze nadšenia a máš veľmi ďaleko k tomu, aby si mal pravdu-realitu. Koľko času uplynie, kým sa dokážete pomodliť jednu skutočnú modlitbu, povedať Bohu, čo máte na srdci, povedať Mu o svojej skutočnej situácii, pocítiť v srdci pokoj a radosť a cítiť, že skutočne žijete pred Bohom? Povedzte Mi, koľko času uplynie, kým to dokážete urobiť jedenkrát? Mesiac, dva mesiace, šesť mesiacov alebo rok? Ak ste sa nikdy nepomodlili jednu skutočnú modlitbu a stále sa modlíte tak, ako ľudia v náboženskom svete, vždy hovoríte, že milujete Boha, vždy vyjadrujete svoje odhodlanie, vždy hovoríte tie isté otrepané frázy, potom vám toho chýba príliš veľa a nemáte vôbec žiadnu pravdu-realitu. Ľudia, ktorí veria v Boha tri alebo päť rokov, obyčajne nehovoria také detinské a nevedomé veci, keď prichádzajú pred Boha, pretože sú si istí, že budú nasledovať Boha, a takisto majú vieru a už jasne rozumejú pravdám vízií o Božom diele, Božích úmysloch, Božom pláne riadenia a cieli Božieho diela. Za čo sa väčšinou modlia, keď prichádzajú pred Boha? Jedna vec je poznať samých seba a druhá je povedať nejaké pravdivé slová: Ó, Bože, dnes mám nejaké ťažkosti, urobil som niečo, čím som sa stal Tvojím dlžníkom, v nejakej veci mám nedostatky a prosím Ťa, aby si ma chránil a viedol, osvecoval a osvetľoval ma. Takýto človek začína hovoriť nejaké celkom pravdivé veci, ktoré súvisia s pravdou-realitou, a už nehovorí tie prejavy odhodlania a heslá, ktoré hovoria tí nadšení ľudia, ktorí práve začali veriť. Prečo tieto veci nehovorí? Cíti, že nemá zmysel hovoriť ich, že také veci nemôžu uspokojiť ich vnútornú potrebu pravdy ani ich potrebu života-vstupu. Bez ohľadu na to, koľko rokov veríš, bez ohľadu na to, či to robíš len povrchne, alebo úprimne prichádzaš pred Boha, keď sa k Nemu modlíš, koľko dní z desiatich hovoríš tie prázdne slová a frázy? Niekto môže povedať, že jeden deň, za čo sa teda modlí ostatných deväť dní? Ak sa ich modlitby týkajú ich povinnosti a života-vstupu, potom je to v poriadku a ukazuje to, že nesú nejaké bremeno voči pravde, voči Božím slovám a voči svojej vlastnej povinnosti a že už nie sú takí otupení. Čo mám na mysli tým, že „už nie sú takí otupení“? Myslím tým, že keď sa spomenú záležitosti súvisiace so skazenými povahami ľudí a rôznymi stavmi, niečo cítia, uvedomujú si to a dokážu to aj pochopiť. Sú schopní dosiahnuť porozumenie a pochopenie, rozumejú týmto záležitostiam bez ohľadu na to, ako sú vysvetlené, a takmer s nimi držia krok – to ukazuje, že získali nejaký duchovný vzrast. Aké prejavy majú otupení ľudia? Každý deň žijú rovnako, nesnažia sa a nerobia pokroky, a preto zakaždým, keď sa modlia k Bohu, hovoria tie isté staré veci. Vôbec nerozumejú životu-vstupu, nemajú duchovné porozumenie, nič necítia, nereagujú bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, a bez ohľadu na to, ako sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, majú pocit, že je to všetko monotónne a znamená to to isté. Majú teda čo povedať Bohu? To, za čo sa ľudia budú modliť a čo povedia, keď prídu pred Boha, závisí od slov v ich srdciach, ktoré chcú povedať Bohu, a cítia, že tieto veci Bohu bezpodmienečne povedať musia. Vo svojom srdci musíš mať prinajmenšom svoje chápanie Božích požiadaviek, ťažkostí, ktorým čelíš, a to, ako by si mal splniť Božie požiadavky. Ak vo svojom srdci nemáš nič a všetko, čo dokážeš, je povedať nejaké pekne znejúce slová a nejaké heslá a učenia a len to formálne odbaviť, potom to nie je modlitba. Ak si celé tie roky sľuboval vernosť, ale neurobil si vôbec nič praktické a nakoniec si stále náchylný kedykoľvek zradiť Boha, zaprieť Boha a odpadnúť, potom to ukazuje, že si bez duchovného vzrastu. Ak teraz, keď prichádzate pred Boha, aby ste sa modlili, dokážete väčšinou udržať svoj vzťah s Bohom v súlade s Božími požiadavkami a zmenou svojej vlastnej povahy, potom sa tvoj vzťah s Bohom vytvoril, nebudeš nasledovať cestu antikrista, a to znamená, že si nastúpil na správnu cestu viery v Boha.

Máte už jasno v rôznych prejavoch antikristov, ktorí sa vyvyšujú a svedčia o sebe, ako aj v definíciách povahy takého správania? Je nejaký rozdiel medzi prejavmi antikristov a prejavmi skazených pováh obyčajných ľudí? Keď sa skutočne stretnete s nejakým problémom, dokážete si ich porovnať? Môže sa stať, že budete považovať prejavy antikristov za prejavy obyčajných skazených ľudí a naopak? Ako by ste mali tieto dve veci rozlíšiť? Presný spôsob, ako človeka charakterizovať, je posudzovať jeho povahu prostredníctvom sústavných prejavov a odhalení, a posudzovať jeho podstatu na základe povahy. Antikristi neprijímajú pravdu ani nevyvyšujú Boha; len sa vyvyšujú a svedčia o sebe. Tento prejav je mimoriadne zjavný a výrazný a úplne ovládaný ich satanskou prirodzenosťou. Hoci sa aj obyčajní ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, dokážu ju prijať a uznať, že Boh je pravda. Dokážu prijať pravdu, hoci sa zmena u nich nedeje veľmi rýchlo ani ľahko – to je rozdiel medzi antikristmi a obyčajnými ľuďmi. Možno ich po tomto vysvetlení ľahšie rozlíšiť? Antikristi majú jednu charakteristickú črtu: keď nemilujú pravdu alebo ju popierajú, popierajú ju priamo? (Nie.) Akou metódou popierajú pravdu, aby si videl, že ju neuznávajú? Pustia sa do sofistiky, aby ti oponovali, a povedia, že nie je pravda to, o čom v duchovnom spoločenstve hovoríš ty, a pravda je len to, o čom v duchovnom spoločenstve hovoria oni. Napríklad svedčia o sebe a niekto ich odhalí. Aké prejavy potom umožňujú ostatným potvrdiť, že nemilujú ani neprijímajú pravdu? Jedným z nich je púšťanie sa do sofistiky a snaha obhájiť sa, ďalej je tu zatajovanie skutočnej pravdy, a práve táto pravda je ich zámerom. Ich skutočným úmyslom je svedčiť o sebe, aby si ich ostatní vysoko vážili. Nedovolia ti poznať svoj úmysel; budú len hovoriť falošné a ľúbivé veci, púšťať sa do sofistiky, balamutiť ťa, miasť ťa, aby si nakoniec povedal, že nesvedčia o sebe. Tak dosiahnu svoj cieľ. Hovoria falošné a ľúbivé veci, púšťajú sa do sofistiky, balamutia ľudí, nepriznávajú, že svedčia o sebe, neprijímajú tvoje odhalenie ani výčitky, a už vôbec neprijímajú toto charakterizovanie na základe faktov. Nijako to neprijímajú, dokonca si vymýšľajú výhovorky a hovoria: „Ja predsa nesvedčím o sebe. Na to, čo hovorím, mám dôvod a kontext. Povedať pár nevhodných vecí v takej situácii je úplne normálne a nie je to žiadny problém. Dá sa to považovať za svedčenie o sebe? Navyše som urobil všetku túto prácu, a aj keď som nič nedosiahol, znášal som útrapy. Nie je na tom nič vážne, ak si ma niektorí ľudia vysoko vážia a uctievajú ma.“ Nepovažujú takéto hanebné správanie, takýto nechutný čin, za nič vážne – je toto postoj prijímania pravdy? Necítia za tieto zlé skutky žiadnu hanbu a dokonca si myslia, že sú skvelí – to je podstata zlých ľudí. Antikristi veria, že keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe, je to úplne primerané a presne to majú robiť. Myslia si: „Robím to, pretože mám túto schopnosť – sú toho ostatní ľudia hodní? Zaslúžil som si podporu všetkých, vynaložil som toľko úsilia pri konaní cirkevnej práce, tak významne som prispel k božiemu domu a niesol som toľko rizika! Je spravodlivé, ak mi nedáš žiadnu odmenu a žiadnu výhodu? Nie je snáď boh spravodlivý? Neodpláca každému podľa jeho skutkov? Takže si potom nezaslúžim podporu všetkých za všetky tieto príspevky a všetko to podstúpené riziko?“ Myslia si, že za konanie svojej povinnosti musia niečo dostať na oplátku a že odmenou by mala byť prinajmenšom podpora všetkých a možnosť tešiť sa z oddanosti, cti a výhod, ktoré si zaslúžia. Je to postoj prijímania pravdy? (Nie.) Čo je tu teda pravda? Povieš im napríklad: „Bez ohľadu na to, koľko ľudia trpia, sú to stvorené bytosti a mali by trpieť, pretože majú skazené povahy. Utrpenie človeka pri konaní povinnosti je len jedným zo spôsobov, akým ľudia trpia. Bez ohľadu na to, akí sme schopní alebo aké dary máme, nemali by sme očakávať žiadnu odmenu ani sa snažiť uzatvárať s Bohom dohody.“ Nie je to pravda? Toto je najzákladnejšia pravda, ktorú by stvorené bytosti mali pochopiť. Možno však túto pravdu nájsť v ich filozofiách pre svetské záležitosti a v ich myšlienkach a názoroch? (Nie.) Prijímajú túto pravdu, keď ju počujú? Nie, neprijímajú. Aký je ich postoj? Veria, že byť v Božom dome je ako byť vo svete, že musia byť odmenení podľa svojej práce, že za vykonávanie povinnosti musia niečo dostať a že ak nesú nejaké riziko, mali by dostať výhody a milosť, aké si zaslúžia. Vykonávanie povinnosti je zodpovednosťou a záväzkom každého jedného človeka a odmena v tom zahrnutá nie je. Prijímajú antikristi túto pravdu? Aký je ich postoj? Sú pohŕdaví a vzdorovití, hovoria: „Vy idioti, vy to dokonca prijímate! Toto je pravda? To nie je pravda, to je len klamanie ľudí. Spravodlivosť a rovnosť medzi ľuďmi – to je pravda!“ Čo je to za reč? To je logika, kacírstvo a blud satana. Môžu zaviesť tých, ktorí nerozumejú pravde? Môžu ich zaviesť naozaj ľahko! Niektorí ľudia sú slabí, nerozumejú pravdám súvisiacim s vykonávaním povinnosti, navyše majú nízku kvalitu a schopnosť chápania a nemajú veľa viery. Keď počujú takéto veci, majú pocit, že dávajú dokonalý zmysel, a myslia si: „Áno, presne tak. Ako som mohol byť taký hlúpy? Dnes som konečne stretol niekoho, kto tomu rozumie. To, čo hovorí, je správne!“ Títo ľudia len počúvajú a prijímajú veci, ktoré znejú rozumne a sú v súlade s ich predstavami. Nepristupujú k Božím slovám podľa princípu, že Božie slová sú pravda. Či už sú Božie slová v súlade s pocitmi ľudí, s ich myslením a logikou, ich zvykmi a tradíciami alebo s tradičnou kultúrou, Božie slová sú konečné a každé jedno slovo, od začiatku do konca, je pravda. Božie slová nepotrebujú, aby ich niekto spochybňoval alebo analyzoval, a bez ohľadu na to, či ich celé ľudstvo považuje za správne alebo nesprávne, alebo či ich niekto dokáže prijať, sú Božie slová navždy pravda. Božie slová nemusia obstáť v skúške času, ani nepotrebujú, aby si ich ľudstvo overovalo skúsenosťami – Božie slová sú pravda. Myslia si to antikristi? Myslia si: „Boh musí byť rozumný! Čo znamená božia spravodlivosť? Neplatí snáď, že tí, ktorí veľa trpia a sú veľmi schopní, dostanú veľké odmeny, a tí, ktorí trpia málo, nie sú veľmi schopní a neprispievajú, dostanú malú odmenu?“ Hovorí to snáď Boh? (Nie.) Boh to nehovorí. Čo hovorí Boh? Boh hovorí, že vykonávanie povinnosti je základným poslaním každého jedného človeka, že vykonávanie povinnosti má svoje vlastné princípy, že každý by mal svoju povinnosť vykonávať v súlade s pravdou-princípmi a presne to majú stvorené bytosti robiť. Spomína sa tu nejaká odplata? Spomína sa tu nejaká odmena? (Nie.) Nie je tu reč o žiadnej odplate ani odmene – je to záväzok. Čo znamená „záväzok“? Záväzok je niečo, čo majú ľudia robiť, niečo, na čo sa nevzťahuje odmeňovanie podľa práce. Boh nikdy nestanovil, že ten, kto koná svoju povinnosť veľa, by mal dostať veľkú odmenu, a ten, kto koná svoju povinnosť málo alebo ju koná zle, by mal dostať malú odmenu – Boh nikdy nič také nepovedal. Čo teda hovoria Božie slová? Boh hovorí, že konanie povinnosti je povolaním každého jedného človeka a že ide o niečo, čo majú stvorené bytosti robiť – to je pravda. Chápu to takto antikristi? Ako zaobchádzajú s týmito Božími slovami? Budú s nimi zaobchádzať iným spôsobom. Z hľadiska vlastných záujmov budú vykladať Božie slová skreslene. Presnejšie povedané, pozmeňujú Božie slová. Na pretvorenie Božích slov a pravdy na iný výklad používajú svoje vlastné prostriedky a chápanie. A aká je povaha takéhoto výkladu? Je v ich prospech, môže zaviesť ľudí a môže ich provokovať a lákať. Pretvárajú Božie slová na svoj spôsob reči, akoby to boli pravdy, ktoré sami vyjadrujú. A keď Boh niečo povie, musia zmeniť spôsob, akým to hovorí Boh, ako aj princípy Božích slov, na svoj vlastný spôsob. Keď to zmenia na svoj vlastný spôsob, je to ešte pravda? Nie, nie je – je to blud a kacírstvo. Dokážete túto záležitosť rozlíšiť? (Áno, do určitej miery.) Po vypočutí toľkých kázní niektorí ľudia získali určitú schopnosť rozlišovať. A aká je podstata odporu a popierania pravdy zo strany antikristov? (Je to pozmeňovanie a skreslený výklad Božích slov.) A aký je ich úmysel pri pozmeňovaní a skreslenom výklade Božích slov? Ide im o to, aby ľudia neprijímali pravdu a namiesto toho prijímali ich bludy a kacírstva. Prekrúcajú pravdu podľa svojho myslenia a logiky, svojich záujmov a názorov a svojich predstáv. Majú z toho potom prospech a môžu tiež provokovať a zavádzať niektorých ľudí, ktorí sú pochabí, nevedomí a nerozumejú pravde. Ich slová sa ti môžu zdať správne, keď ich počuješ prvýkrát, ale ak ich pozorne analyzuješ, nájdeš v nich skryté ambície a úklady satana. Aký je účel ich ambícií a úkladov? Je ním získať prospech pre seba, urobiť svoje vlastné spôsoby konania a správanie obhájiteľnými, priviesť ľudí, aby ich dobre hodnotili, zmeniť svoje zlé a podlé správanie na správne správanie a spôsoby konania, ktoré sú v súlade s pravdou. Veria, že takto ich ľudia neodmietnu a Boh ich neodsúdi. Možno dokážu zaviesť ostatných, aby ich ľudia neodmietli, ale môžu dosiahnuť, aby ich neodsúdil Boh? Môže človek zmeniť podstatu Boha? (Nie.) V tomto sú antikristi najhlúpejší. Chcú použiť svoju výrečnosť a svoje „chytré mozgy“ na vymyslenie nejakého bludu a kacírstva na skreslenie pravdy, aby ich tvrdenie bolo obhájiteľné, a tým zavrhnúť Božie výroky a poprieť existenciu pravdy – nie je to z ich strany pomýlené? Môžu dosiahnuť svoj cieľ? (Nie.) Niektorí ľudia sa pýtajú, čo sa dá robiť, keď antikrist niekoho zavedie. Ak takí ľudia boli skutočne zavedení a nedokážu zmeniť kurz, znamená to, že sú odhalení a vyradení, a to zaslúžene. Sú odsúdení a nemôžu uniknúť; sú odsúdení na smrť a Boh takých ľudí nikdy neplánoval spasiť. Pod falošnou zámienkou sa dostanú do cirkvi, vykonajú nejakú prácu a tešia sa z určitej milosti, a keď ich Boh už nechce, dá ich satanovi. Stáva sa, že počujú kacírstvo a blud, a keď to počujú, zatlieskajú a súhlasia s ním. Potom odídu a nasledujú satana. Čo je to? To je využívanie satana, aby slúžil. V knihe Zjavenia je verš, ktorý hovorí: „Kto je nespravodlivý, nech je naďalej nespravodlivý, a kto je špinavý, nech je stále špinavý, a kto je spravodlivý, nech je stále spravodlivý, a kto je svätý, nech je naďalej svätý.“ (Zjavenie 22:11) To znamená, že ľudia sú triedení podľa svojho druhu. Pokiaľ ide o tých, ktorí nasledujú antikristov, ide z ich strany len o chvíľkovú nepozornosť? Bolo to preto, že Boh nedával pozor? Je to ich odsúdenie na smrť! Po nejakom čase strávenom s takými ľuďmi uvidíš, že si nezaslúžia byť spasení – sú príliš úbohí! Súdiac podľa ich charakteru a úsilia o pravdu, ich prirodzenosť je podlá, majú odpor k pravde a nezaslúžia si byť spasení, nezaslúžia si zdediť takú obrovskú milosť od Boha. Ak im Boh túto milosť nedá, jednoducho ju nedostanú, a tak najpresnejší spôsob, ako ich zhrnúť tromi slovami, je „odsúdení na smrť“.