Doplnok: Doplňujúce pravdy v kázaní evanjelia

Témou, o ktorej sa diskutovalo na predchádzajúcich niekoľkých stretnutiach, bolo konanie povinností na požadovanej úrovni a roztriedili sme povinnosti, ktoré by ľudia mali konať, ako aj personál. Aké sú to konkrétne kategórie? (Prvá kategória zahŕňa evanjelizačných pracovníkov, druhá kategória zahŕňa vodcov a pracovníkov na rôznych úrovniach v cirkvi, tretia kategória zahŕňa personál, ktorý koná rôzne špeciálne povinnosti, štvrtá kategória pozostáva z tých, ktorí konajú bežné povinnosti, piata kategória zahŕňa tých, ktorí konajú povinnosti vo svojom voľnom čase, a šiesta kategória sa vzťahuje na tých, ktorí nekonajú povinnosti.) Celkovo je šesť kategórií. Minule sme hovorili o prvej kategórii, ktorá sa týka princípov a právd spojených s povinnosťou kázania evanjelia, zahŕňajúca témy zo všetkých aspektov kázania evanjelia vrátane bodov, na ktoré treba dbať, relevantných princípov a právd a oblastí, v ktorých by ľudia mali byť opatrní, ako aj bežných chýb a skreslení, ktoré sa vyskytujú počas konania tejto povinnosti. Keď si vypočujete kázeň na určitú tému, dokážete zhrnúť jej hlavné body? Ak dokážete pochopiť kľúčový obsah témy, vziať si k srdcu súvisiace pravdy a potom ich postupne, v priebehu konania svojej povinnosti, premeniť na svoju vlastnú realitu, svoj vlastný život a svoju vlastnú cestu praktizovania, potom ste si skutočne osvojili obsah, o ktorom som hovoril v duchovnom spoločenstve. Ak po duchovnom spoločenstve o kázni máte len všeobecnú predstavu alebo si pamätáte určité udalosti a príbehy, ale nerozumiete tomu, aké sú základné pravdy a princípy, a prečo sa o týchto veciach hovorilo, počíta sa to za pochopenie? Počíta sa to za pochopenie pravdy? (Nie.) Nepočíta sa to za pochopenie pravdy; to znamená, že ste nepochopili, aké pravdy sa odovzdávali, neporozumeli ste im a neprijali ste ich. Dokážete teda urobiť zhrnutie? Môže Mi niekto povedať hlavné body z nášho posledného duchovného spoločenstva? (Roztriedili sme sedem bodov: po prvé, ako definovať evanjelizačných pracovníkov; po druhé, podstata povinnosti kázania evanjelia; po tretie, postoje ľudí k tejto povinnosti, ako aj ich vnútorné názory; po štvrté, konkrétne princípy praktizovania pri kázaní evanjelia, napríklad kto spĺňa princípy pre prijatie evanjelia a kto nie; po piate, ako zaobchádzať s tými, ktorí sú v súlade s princípmi prijatia evanjelia; po šieste, následky, keď evanjelizační pracovníci opustia svoje miesta a utečú počas konania svojej povinnosti; po siedme, obeta svätých v priebehu dejín pri kázaní evanjelia a ako by sme si mali ceniť súčasné príležitosti konať svoje povinnosti a urýchlene sa vyzbrojiť pravdou.) Vaše zhrnutie v podstate pokrýva kľúčové aspekty nášho predchádzajúceho duchovného spoločenstva – veľmi dobre. Niečo chýbalo? (Je tu ešte jeden bod: zmena názorov ľudí, aby pochopili, že kázanie evanjelia nie je len povinnosťou evanjelizačných pracovníkov, ale zodpovednosťou, ktorej sa nemôže vyhnúť nikto, kto verí v Boha a nasleduje Ho. To je pravda, ktorú musí Boží vyvolený ľud pochopiť.) Kázanie evanjelia je zodpovednosťou a povinnosťou každého jednotlivca – aj to je jeden z aspektov. Viete, aký je účel nášho duchovného spoločenstva o tejto pravde? Je ním riešenie odchýlok v chápaní ľudí. Viete, v ktorých aspektoch sú odchýlky? (Neviem.) To, že neviete, dokazuje, že nerozumiete tomuto aspektu pravdy. Prečo som teda potreboval hovoriť v duchovnom spoločenstve o tejto pravde? Z pozitívnej stránky je to jeden aspekt pravdy, ktorý by ľudia mali pochopiť. Z negatívnej stránky ide o riešenie odchýlok, ktoré majú všetci ľudia vo svojom chápaní kázania evanjelia.

Mnoho ľudí má odchýlky vo svojom chápaní tejto záležitosti kázania evanjelia. Niektorí ľudia si myslia: „Momentálne konám špeciálnu povinnosť, takže kázanie evanjelia so mnou nemá nič spoločné. Netýka sa ma to. Preto pravdy, princípy a Božie požiadavky, ktoré treba pochopiť, aby sa kázalo evanjelium, sa ma netýkajú. Nemusím týmto veciam rozumieť.“ Takže, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte pravdy o kázaní evanjelia, sú nedbalí, vôbec sa nad tým dôkladne nezamýšľajú a nevenujú tomu pozornosť. Aj keď počúvajú, nevedia, o čom sa diskutovalo. Sú aj takí, ktorí hovoria: „Po tom, čo som uveril v Boha, som bol vždy vodcom. Mám kvalitu a pracovnú schopnosť. Narodil som sa, aby som bol vodcom. Zdá sa, že povinnosť, ktorú mi Boh dal, a moje životné poslanie je byť vodcom.“ Tým nepriamo naznačujú, že kázanie evanjelia sa ich netýka. Takže, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde o kázaní evanjelia, neberú to vážne. Keď sú požiadaní, aby zhrnuli, o čom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve na poslednom stretnutí, niektorí ľudia dlho listujú vo svojich poznámkach a stále nevedia. Prečo sa to deje? Môže za to ich slabá pamäť? (Nie.) Je to preto, že majú príliš veľa starostí a ich myseľ je plná? (Nie.) Nie je. To ukazuje, že postoj ľudí k pravde je taký, že k nej majú odpor a nemilujú ju. Preto napomínam všetkých a dávam všetkým vedieť, že kázanie evanjelia nie je špeciálnou zodpovednosťou určitého typu človeka alebo skupiny ľudí, ale zodpovednosťou každého človeka, ktorý nasleduje Boha. Prečo musia ľudia pochopiť pravdu o kázaní evanjelia? Prečo ľudia potrebujú poznať tieto pravdy? Pre stvorenú bytosť, pre jedného z tých, ktorí nasledujú Boha, bez ohľadu na vek, pohlavie alebo na to, aký je človek mladý či starý, je kázanie evanjelia poslaním a zodpovednosťou, ktorú musí prijať každý. Ak k tebe príde toto poslanie a bude si od teba vyžadovať, aby si sa vydával, zaplatil cenu alebo dokonca položil život, čo by si mal urobiť? Je tvojou povinnosťou ho prijať. To je pravda, ktorej by si mal porozumieť. Nie je to jednoduché učenie – je to pravda. Prečo hovorím, že je to pravda? Pretože bez ohľadu na to, ako sa mení doba, ako plynú desaťročia alebo ako sa menia miesta a priestory, kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu bude vždy pozitívnou vecou. Jeho význam a hodnota sa nikdy nezmenia: v žiadnom prípade ho neovplyvnia zmeny času ani geografickej polohy. Kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu je večné a ako stvorená bytosť by si ho mal prijať a praktizovať. To je večná pravda. Niektorí ľudia hovoria: „Kázanie evanjelia nie je povinnosť, ktorú vykonávam.“ Avšak táto pravda, ktorá sa týka kázania evanjelia, je niečo, čomu by mal človek porozumieť, pretože je to pravda súvisiaca s víziami, ktorej by mali rozumieť všetci veriaci v Boha. Je základom viery v Boha a je prospešná pre vstup do života. Okrem toho, bez ohľadu na to, akú povinnosť v cirkvi vykonávaš, budeš mať príležitosti prísť do kontaktu s nevercami, a preto máš zodpovednosť kázať im evanjelium. Keď pochopíš pravdu o kázaní evanjelia, v srdci budeš vedieť: „Je mojou zodpovednosťou hlásať nové Božie dielo a evanjelium o Božom diele spásy ľudstva. Bez ohľadu na to, kedy a kde, a bez ohľadu na to, aké je moje postavenie alebo rola, ak slúžim ako aktér, mám povinnosť kázať evanjelium; a ak som v súčasnosti cirkevným vodcom, mám tiež povinnosť kázať evanjelium. Bez ohľadu na to, akú povinnosť v súčasnosti vykonávam, mám povinnosť hlásať evanjelium o kráľovstve. Kedykoľvek sa naskytne príležitosť alebo mám voľný čas, mal by som ísť kázať evanjelium. Je to zodpovednosť, ktorej sa nemôžem vyhnúť.“ Uvažuje tak v súčasnosti väčšina ľudí? (Nie.) Čo si teda väčšina ľudí myslí? „Práve teraz mám pevne stanovenú povinnosť. Študujem a prehlbujem svoje znalosti v konkrétnej profesii, v učebnom odbore, takže kázanie evanjelia so mnou nemá nič spoločné.“ Aký je to postoj? Je to postoj vyhýbania sa zodpovednosti a poslaniu, negatívny postoj. Títo ľudia neberú ohľad na Božie úmysly, sú vzdorovití voči Bohu. Bez ohľadu na to, kto si, ak nemáš bremeno za kázanie evanjelia, nie je to znakom toho, že ti chýba svedomie a rozum? Ak aktívne nespolupracuješ, nepreberáš zodpovednosť a nepodriaďuješ sa, potom veci len pasívne a negatívne odbíjaš – tento postoj je neprijateľný. Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávaš, a bez ohľadu na profesiu alebo učebný odbor, jedným z hlavných výsledkov, ktoré dosiahneš, by mala byť tvoja schopnosť podávať svedectvo o evanjeliu o Božom diele spásy ľudstva a hlásať ho. Toto je minimálna požiadavka na stvorenú bytosť. Ak nedokážeš splniť ani túto minimálnu požiadavku, čo si získal vykonávaním svojej povinnosti počas týchto rokov viery v Boha? Čo si nadobudol? Rozumieš Božím úmyslom? Aj keď vykonávaš svoju povinnosť už mnoho rokov a stal si sa zručným vo svojej profesii, ak nedokážeš nič povedať alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve o žiadnom aspekte pravdy, keď ťa požiadajú, aby si podal svedectvo o Bohu, v čom je problém? Problém je v tom, že nerozumieš pravde. Niektorí ľudia môžu mať pocit, že je nespravodlivé povedať, že nerozumejú pravde. Možno si myslia, že pri vykonávaní svojej povinnosti boli efektívni, ale nerozumejú víziám Božieho diela a Jeho úmyslu spasiť ľudstvo. Dá sa to považovať za pochopenie pravdy? Prinajmenšom si si vo svojej viere v Boha nevytvoril základ na pravej ceste. Nenesieš žiadne bremeno za hlásanie Božieho diela a evanjelia o Jeho spáse pre ľudstvo a chýba ti akýkoľvek vhľad, pochopenie či chápanie. Možno ťa potom skutočne považovať za niekoho, kto nasleduje Boha? Nadviazal si normálny vzťah s Bohom? Ak si nič z toho nedosiahol, potom nevlastníš pravdu-realitu.

Teraz sa vráťme k téme, o ktorej sme hovorili skôr. Kázanie evanjelia je zodpovednosťou a povinnosťou celého Božieho vyvoleného ľudu. Keď sme hovorili o tomto aspekte pravdy, čo je tá jedna vec, ktorú by mal každý chápať? Bez ohľadu na to, či človek platí cenu, zanecháva svoju rodinu a prácu, aby sa vydal Bohu, alebo dokonca ponúkne svoj život, v skutočnosti sú to všetko povrchné veci. Čo Boh od ľudí nakoniec vyžaduje? Je to to, že ako tvoje duchovné postavenie rastie a tvoj život dozrieva, ako plynie čas, postupne začínaš chápať rôzne pravdy o Božom diele a Jeho úmysle spasiť ľudstvo. Tvoje bremeno za kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu je čoraz zrejmejšie a tvoje odhodlanie vziať na plecia túto povinnosť silnie. Ak cirkevný vodca pracuje mnoho rokov, ale ako plynú roky jeho vedenia cirkvi, cíti stále menší zápal, je čoraz menej pohnutý a nesie stále menšie bremeno, pokiaľ ide o kázanie evanjelia, ako dobre vykonáva svoju povinnosť? (Nie dobre.) Prečo? Aký problém tu vzniká? Ak sa u neho vyvinie takýto stav alebo v ňom žije, prinajmenšom jedna vec je istá: tento človek sa počas týchto rokov neusiloval o pravdu a nevykonával žiadnu skutočnú prácu. Je ako byrokratický káder veľkého červeného draka. V dôsledku toho nemá žiadne bremeno a nemá ani porozumenie, pokiaľ ide o ohlasovanie Božieho mena a podávanie svedectva o Jeho diele. Nie je to výsledok? (Áno.) Je to nevyhnutný výsledok. Bez ohľadu na to, koľko rokov tento človek pracuje, aj keď si myslí, že má veľké duchovné postavenie, že dokáže brať ohľad na Božie bremeno a slúžiť podľa Božích úmyslov, predsa len, keď príde na kázanie evanjelia, ustúpi a nevie, ako na to. Keď stretne ľudí, ktorí túžia po Božom zjavení a prichádzajú hľadať a skúmať pravú cestu, onemie. Nedokáže povedať ani slovo a nevie, kde začať. V čom je problém? Je to tak, že nerozumie pravde a nezískal pravdu, takže nedokáže podávať svedectvo o Bohu. Iba tí, ktorí rozumejú pravde, môžu svedčiť o Bohu. Kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu spadá do rozsahu tvojich povinností. Ak rozumieš pravde, ak si získal pravdu, prečo by si nemal čo povedať, keď stretneš ľudí, ktorí skúmajú pravú cestu? Nie je to problém? Ocitáte sa často v takýchto situáciách? (Áno.) V čom je problém? Nemáte bremeno. Je problém nemať bremeno? Môžete vykonávať svoju povinnosť bez toho, aby ste niesli bremeno? Aj keď vykonávate svoju povinnosť, môžete ju konať verne? Môžete ju konať tak, aby bola na požadovanej úrovni? Hoci neniesť bremeno nemusí byť fatálny problém, stále je to vážny problém, pretože ovplyvňuje to, ako dobre vykonávate svoju povinnosť. Netreba tento problém vyriešiť? (Áno, treba.) Ako ho teda vyriešiť? Musíte napraviť svoje mylné názory na kázanie evanjelia a pochopiť jeho pravdu. Všetka práca, ktorej sa v súčasnosti venujete, priamo súvisí s kázaním evanjelia a spadá do rozsahu kázania evanjelia. Je zameraná na podávanie svedectva o Bohu, šírenie práce na evanjeliu, svedčenie o Božom mene a hlásanie tohto evanjelia o Božom diele spásy ľudstva, aby sa o ňom dozvedelo viac ľudí a aby viac ľudí prišlo pred Boha, prijalo Božie podmanenie, dostalo Božiu spásu a nakoniec, ak budú mať to šťastie, že ich Boh zdokonalí – to je ešte lepšie. Čo znamená, aby viac ľudí prišlo pred Boha, a aký konečný výsledok by sa tým mal dosiahnuť? (Umožniť, aby viac ľudí dosiahlo Božiu spásu.) Prečo by sa mal tento cieľ dosiahnuť? Pretože je to Boží úmysel. Preto neúnavne vysvetľujeme tieto pravdy. Ak by to nemalo nič spoločné s Božím úmyslom, hovoriť o týchto veciach by bolo zbytočné a prázdne. Pretože je to Boží úmysel, objasňujeme ho a pomáhame každému, aby ho pochopil, aby vedel, že toto je pravda a že každý by mal vložiť úsilie do tejto pravdy kázania evanjelia, aby každý človek mal takéto porozumenie a vypestoval si takéto bremeno.

Ďalšou otázkou je, prečo by sme mali nechať viac ľudí pochopiť Boží úmysel, aby mohli kázať evanjelium a plniť si svoje povinnosti? Prečo by sa to malo robiť? Niektorí môžu povedať: „Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby, preto by sme mali nechať viac ľudí prijať Božie dielo.“ Toto tvrdenie je správne, ale nie je to podstatná odpoveď na túto otázku. Aká je teda podstatná odpoveď na túto otázku? Viete? (Boh chce získať skupinu ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle.) Boh chce získať skupinu ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle, a to sa musí dosiahnuť šírením evanjelia. To, o čom teraz hovoríme, je kázanie evanjelia naširoko. Je rozdiel medzi kázaním evanjelia naširoko a získaním skupiny ľudí? (Áno.) Aký je teda účel kázania evanjelia naširoko? (Spasiť čo najviac ľudí.) Spasiť čo najviac ľudí je princípom Božej spásy, ale nie odpoveďou na túto otázku. Odkedy sa toto dielo začalo, opakovane som hovoril o tom, ako tentoraz Boh prišiel konať dielo, aby otvoril nový vek, priniesol nový a ukončil starý – aby priniesol Vek kráľovstva a ukončil Vek milosti. Všetci tí, ktorí prijímajú Božie dielo v posledných dňoch, boli svedkami tejto skutočnosti. Boh koná nové dielo, vyjadruje pravdu, aby súdil, očisťoval a spasil ľudstvo. Evanjelium o kráľovstve sa začalo šíriť v mnohých krajinách. Toto ľudstvo už vyšlo z Veku zákona a Veku milosti. Už nečíta Bibliu, už nežije pod krížom a už nevzýva meno Spasiteľa Ježiša. Namiesto toho sa modlí v mene Všemohúceho Boha a zároveň prijíma súčasné Božie slová ako princípy, spôsoby a ciele prežitia vo svojom živote. Nevstúpili v tomto zmysle títo ľudia už do nového veku? (Áno.) Vstúpili do nového veku. V akom veku teda stále žije ešte viac ľudí, ktorí neprijali evanjelium posledných dní a nové Božie slová? Stále žijú vo Veku milosti. Čo je teraz vašou zodpovednosťou? Vyviesť ich z Veku milosti do nového veku. Môžete splniť Božie poverenie len tým, že sa k Bohu budete modliť a vzývať Jeho meno? Stačí len hlásať niekoľko Božích slov? Zaiste nie. Vyžaduje si to, aby ste všetci mali bremeno a prijali toto poverenie kázania evanjelia, aby ste šírili Božie slová doširoka, hlásali Božie slová rôznymi spôsobmi a hlásali a šírili evanjelium o kráľovstve. Čo presne znamená šíriť evanjelium? Znamená to sprostredkúvať Božie slová tým, ktorí neprijali Božie dielo posledných dní, aby sa viac ľudí dozvedelo, že Boh koná nové dielo, a následne im svedčiť o Božích slovách, využiť svoje skúsenosti na podávanie svedectva o Božom diele a tiež ich priviesť do nového veku – tak vstúpia do nového veku rovnako ako vy. Boží úmysel je jasný. Do nového veku vstúpite nielen vy, ktorí ste počuli Jeho slová, prijali ich a nasledovali Ho, ale On do tohto nového veku privedie celé ľudstvo. Taký je Boží úmysel a to je pravda, ktorú by mal pochopiť každý človek, ktorý teraz nasleduje Boha. Boh do nového veku neprivádza iba istú skupinu ľudí, malú frakciu či malú etnickú skupinu, ale zamýšľa priviesť doň celé ľudstvo. Ako sa dá tento cieľ dosiahnuť? (Rozsiahlym kázaním evanjelia.) Rozhodne sa to musí dosiahnuť širokým kázaním evanjelia, s použitím rôznych metód a ciest na široké kázanie evanjelia. Hovoriť o širokom kázaní evanjelia je ľahké, no ako presne to treba robiť? (Vyžaduje si to ľudskú spoluprácu.) Skutočne si to vyžaduje ľudskú spoluprácu. Ak ľudia vo svojich srdciach stále lipnú na starých veciach, stále prechovávajú určité skreslené názory, držia sa starých predpisov a praktík, ale neberú prácu na evanjeliu vážne a neprijímajú Božie poverenie, považujúc prácu na evanjeliu za niečo, čo sa ich netýka, môže Boh takýchto ľudí povýšiť a použiť? Môžu byť spôsobilí žiť pred Bohom? Môžu získať Božie schválenie? Rozhodne nie. Preto vám musím radiť vo vašom spôsobe myslenia, všímať si všetky prvky, ktorým nerozumiete, a neúnavne vysvetľovať príslušné pravdy, kým ich nepochopíte. Bez ohľadu na to, akí otupení a nechápaví môžete byť, musím k vám stále hovoriť a umožniť vám pochopiť, že toto je Boží úmysel, toto je povinnosť, ktorú musíte vykonávať, a je to vaše poslanie a záväzok v tomto živote. Ak si to, čo hovorím, nevšímaš alebo tomu nerozumieš, musím hovoriť ďalej. Aj keby si toho mal už dosť, musím hovoriť ďalej, kým nepochopíš pravdu. Čo je pravda? Pravda je to, čo vyjadruje Boh; sú to Božie úmysly, Božie požiadavky na ľudstvo a pravda-realita, ktorú musia mať ľudia v novom veku. Ako by mali ľudia zaobchádzať s Božími úmyslami? Mali by ich bezvýhradne a absolútne prijať, potom sa podriadiť a spolupracovať, a tak uspokojiť Božie úmysly. To je povinnosť človeka. Rozumiete, keď to takto poviem? Niektorí môžu povedať: „Ach jaj, Boh vyžaduje, aby ľudia prijali Jeho poverenie, ale čo to má spoločné s nami, bezvýznamnými jednotlivcami?“ Myslíte si, že to s nimi má niečo spoločné? (Áno, má.) Čo to s nimi má spoločné? Vysvetlím to. Boh je Stvoriteľ a ľudia sú Jeho stvorené bytosti. Aký je vzťah medzi „stvoriť“ a „stvorený“? Je to vzťah medzi konaním a prijímaním konania, medzi Stvoriteľom a stvorením. Keďže úmysly Stvoriteľa ti boli zjavené, s akým postojom by si mal reagovať? (Prijať ich a spolupracovať zo všetkých síl.) Presne tak, mal by si sa im podriadiť a prijať ich, spolupracovať zo všetkých síl, bez ohľadu na cenu. Zahŕňa táto spolupráca hľadanie pravdy? Zahŕňa porozumenie pravde? Zahŕňa oboje. Keďže rozumieš Božím požiadavkám a povereniu, súvisia s tvojím poslaním, sú tvojou povinnosťou – keďže to vieš, mal by si to prijať. To by mal urobiť niekto so svedomím a rozumom. Ak poznáš Božie požiadavky a poverenie, ale nedokážeš ich prijať, potom si bez svedomia a rozumu a nezaslúžiš si nazývať sa ľudskou bytosťou. Niektorí ľudia to možno stále nechápu a myslia si: „Čo majú Božie úmysly spoločné s nami?“ Ak Božie úmysly s tebou nemajú nič spoločné, potom nie si nasledovníkom Boha ani členom Božieho domu. Napríklad tvoji rodičia ťa porodili a vychovávali mnoho rokov; jedol si ich jedlo, býval si v ich dome a míňal si ich peniaze. Ale keď je doma problém a ty povieš, že to s tebou nemá nič spoločné, ignoruješ to a jednoducho utečieš, čo by si to bol za úbožiaka? Povedať, že si cudzí, znie príjemne, no v skutočnosti si vzdorovitý úbožiak, surovec v ľudskej koži, horší ako zviera. Boží úmysel ti bol objasnený a Boh hovorí: „Prijali ste túto etapu diela a Ja som vám už tieto slová dal ako prvým, aby ste ich mohli počuť ako prví, a vy ste ich počuli, pochopili a porozumeli im. Teraz vám tiež poviem svoj úmysel a svoju požiadavku na vás. Mali by ste hlásať Moje dielo, Moje slová a veci, ktoré uskutočním, aby celé ľudstvo počulo Môj hlas; mali by ste šíriť Moje evanjelium o kráľovstve, aby mohlo celé ľudstvo rýchlo prijať Božie dielo a vstúpiť do Veku kráľovstva. Toto je Boží úmysel a požiadavka.“ Ako by si mal uvažovať, keď to počuješ? Aký postoj by si mal zaujať? Ako by si si mal vybrať? Ako by si mal plniť povinnosť, ktorú by mala plniť stvorená bytosť? Niektorí ľudia môžu mať pocit, že toto bremeno je ťažké, ale samotný pocit nestačí; potrebuješ konať a mať skutočné porozumenie. Mal by si sa modliť k Bohu takto: „Ó, Bože, zveril si mi zodpovednosť za kázanie evanjelia – to je Tvoje povznesenie. Hoci rozumiem príliš málo pravde, som ochotný urobiť maximum, aby som toto poverenie splnil. Počul som toľko kázní a pochopil som niektoré pravdy – to všetko je Tvoje požehnanie a teraz mám túto zodpovednosť svedčiť o Božích slovách a diele, aby som splnil toto poverenie.“ To je správne; keď majú ľudia srdce podriadené Bohu, On ich vedie. Boh už ľuďom jasne povedal a riekol, že hlásanie Božieho evanjelia je záväzok a zodpovednosť, ktorým sa nikto nemôže vyhnúť. Je to celoživotná povinnosť, povinnosť každej stvorenej bytosti. Obsahujú tieto slová príkaz od Boha? Obsahujú Jeho nabádanie? (Áno, obsahujú.) Obsahujú Boží úmysel? (Áno.) Obsahujú pravdy, ktorým by mali ľudia rozumieť? (Áno.) Sú tu princípy a cesty praktizovania, ktorými sa človek môže riadiť? (Áno.) Koľko bodov som celkovo spomenul? (Štyri body: Prvým je Boží príkaz a nabádanie. Druhým je Boží úmysel. Tretím sú pravdy, ktorým by sme mali rozumieť. Štvrtým sú princípy a cesty praktizovania, ktorými by sa mal človek riadiť.) Správne; spomenul som celkovo tieto štyri body. Ďalej si pohovorme v duchovnom spoločenstve o konkrétnom obsahu každého z nich.

Prvý bod je Boží príkaz. Čo je Boží príkaz? (Hlásať evanjelium o kráľovstve.) Je to doširoka kázať evanjelium o kráľovstve. Druhý bod je Boží úmysel. Čo je Boží úmysel? Je to dať vedieť viacerým ľuďom, že Boh už prišiel, že koná nové dielo, že Boh zamýšľa zmeniť vek, ukončiť starý vek a viesť ľudstvo do nového veku. Toto je Boží úmysel, však? Dá sa povedať, že Boží úmysel je šíriť evanjelium? Nie je to také jednoduché. Šírenie evanjelia má konečný účel a výsledok – čo by to malo byť? (Dať vedieť viacerým ľuďom, že Boh prišiel, koná nové dielo a zamýšľa ukončiť starý vek a viesť celé ľudstvo do nového veku.) Správne, viesť celé ľudstvo do nového veku. Aký to má vplyv na ľudstvo? Ľudstvo vstupuje do nového veku; tento vek sa mení. Aký je teda Boží úmysel? Zopakujte to, prosím. (Boh zamýšľa zmeniť vek, ukončiť starý vek a viesť ľudstvo do nového veku.) Nemôžete nič vynechať – zapísali ste si to všetko? (Áno.) Tretí bod je pravda, ktorej by mali ľudia porozumieť. Aká by mala byť táto pravda? (Kázanie evanjelia je povinnosťou a zodpovednosťou každej stvorenej bytosti.) To je pravda. V rámci tejto pravdy to, čo by ľudia mali urobiť, je prijať povinnosť kázať evanjelium a potom v tomto výroku nájsť princípy a cesty praktizovania. Tento výrok je pre ľudí pravdou. Aký je to výrok? (Kázanie evanjelia je povinnosťou a zodpovednosťou každej stvorenej bytosti.) Mala by to byť povinnosť a poslanie. Ako rozumiete povinnosti a poslaniu? Povinnosť je zodpovednosť, ktorú by mal človek plniť, a zodpovednosť, ktorú by mal plniť, je tiež jeho povinnosťou. Ale poslanie je iné; poslanie je väčšie, vhodnejšie, s hlbším významom a väčšou váhou ako zodpovednosť. Zapísali ste si to? (Áno.) Teraz som si niečo všimol; všetok tento obsah, o ktorom diskutujeme, musí byť zaznamenaný písomne, aby ste o ňom mohli mať jasno. Ak si to nezapíšete, len takéto počúvanie nezanechá ani dojem. Čo to naznačuje? Ukazuje to, že ľudia nerozumejú pravde; chápu len trochu učenia a poznajú definíciu, pojem a náčrt určitých právd. Pokiaľ ide o konkrétne detaily týchto právd, ako ich praktizovať a uplatňovať, sú bezradní, však? Pre väčšinu z vás nie je ťažké hovoriť o učení dve alebo tri hodiny, ale keď príde na uplatňovanie pravdy na riešenie situácií s použitím princípov a ciest praktizovania, ktoré ste zažili a pochopili – to je ťažké. V čom je problém? Neporozumenie pravde, však? Teraz prejdime k štvrtému bodu. Čo je štvrtý bod? (Princípy a cesty praktizovania, ktorými by sa mal človek riadiť.) Ako sa určujú tieto princípy a cesty? Určujú sa na základe dvoch vecí: Jednou je Boží úmysel a druhou je pravda. Tieto dve veci musia ľudia pochopiť. Napríklad ak sa zdráhaš kázať evanjelium, keď ťa o to požiadajú, ale Boh hovorí, že kázanie evanjelia je Jeho úmysel, čo by si mal robiť? Aké by mali byť tvoje princípy praktizovania? Aký by mal byť tvoj postoj? Mal by si sa tomu podriadiť a prijať to bezvýhradne, bez odmietania, bez analyzovania či podrobného skúmania, bez pýtania sa na dôvod. To je pravá podriadenosť. Je to dôležitý princíp, ktorý sa musí dodržiavať pri praktizovaní pravdy. Keď hovoríme o Božom úmysle v zmysle definície, na čo sa to zvyčajne vzťahuje? Boží úmysel je v podstate Božia túžba, účel, zdroj a východiskový bod Jeho konania. V duchovnej terminológii sa to označuje ako Jeho „úmysel“ alebo „vízia“. Keď ti Boh zjaví Svoj úmysel, dá ti všeobecný smer, aby si vedel, čo plánuje urobiť. Ak však Boh neposkytne podrobnosti alebo princípy, poznáš presnú cestu a smer praktizovania? Nepoznáš. Preto keď poviem ľuďom, aby niečo urobili, tí, ktorí majú rozum, srdce a ducha, budú po prijatí úlohy okamžite hľadať podrobnosti a konkrétny spôsob, ako to urobiť. Tí bez rozumu, srdca a ducha si môžu myslieť, že je to ľahké, a vrhnú sa do akcie bez toho, aby čakali na ďalšie podrobnosti. To znamená nemať hlavu na správnom mieste a robiť úlohu slepo. Keď prijmeš poverenie od Boha a snažíš sa plniť si svoju povinnosť a dokončiť svoje poslanie, musíš najprv pochopiť Boží úmysel. Musíš vedieť, že toto poverenie pochádza od Boha, že je to Jeho úmysel, a mal by si ho prijať, brať naň ohľad a, čo je dôležitejšie, podriadiť sa mu. Po druhé, mal by si hľadať, ktoré pravdy potrebuješ pochopiť, aby si mohol vykonávať túto povinnosť, ktoré princípy by si mal dodržiavať a ako praktizovať spôsobom, ktorý prospieva Božiemu vyvolenému ľudu a práci Božieho domu. Toto sú princípy praktizovania. Po pochopení Božieho úmyslu by si mal pohotovo hľadať a pochopiť pravdy súvisiace s vykonávaním tejto povinnosti a po pochopení pravdy určiť princípy a cestu praktizovania týchto právd. Na čo sa vzťahujú „princípy“? Princíp sa konkrétne vzťahuje na niečo, na čom musí byť založené dosiahnutie cieľa alebo výsledkov pri praktizovaní pravdy. Napríklad ak máš za úlohu kúpiť nejakú vec, aké sú konkrétne princípy praktizovania? Po prvé, musíš pochopiť parametre a model veci, ktorá sa má kúpiť, kvalitatívne normy, ktoré musí spĺňať, a či je cena primeraná. V procese hľadania získaš jasno o konkrétnych princípoch praktizovania. Tieto princípy ti poskytujú mierku a rozsah – nič nepokazíš, pokiaľ zostaneš v tomto rozsahu. Keď si pochopil základné princípy týkajúce sa parametrov, kvality a ceny veci, ukazuje to, že si pochopil požadované štandardy pre túto úlohu. Znamená to, že si sa v podstate naučil, ako praktizovať. Človek musí pochopiť princípy, aby mohol praktizovať pravdu: princípy sú kľúčovým a najzákladnejším prvkom. Keď si pochopil základné princípy vykonávania svojej povinnosti, ukazuje to, že rozumieš požadovaným štandardom pre vykonávanie tejto povinnosti. Zvládnutie týchto princípov je to isté, ako vedieť, ako praktizovať pravdu. Na akom základe je teda táto schopnosť praktizovať postavená? Je to na základe pochopenia Božieho úmyslu a pravdy. Považuje sa za pochopenie pravdy, ak poznáš len jednu vetu z toho, čo Boh požaduje? Nie, nepovažuje. Aké štandardy musia byť splnené, aby sa to považovalo za pochopenie pravdy? Musíš pochopiť význam a hodnotu vykonávania svojej povinnosti, a keď si si tieto dva aspekty ujasnil, pochopil si pravdu o vykonávaní svojej povinnosti. Okrem toho, po pochopení pravdy musíš tiež pochopiť princípy vykonávania svojej povinnosti a cesty praktizovania. Keď dokážeš pochopiť a uplatňovať princípy vykonávania svojej povinnosti a niekedy uplatniť aj trochu múdrosti, môžeš zabezpečiť účinnosť vykonávania svojej povinnosti. Pochopením týchto princípov a konaním podľa nich splníš štandardy na praktizovanie pravdy. Ak vykonávaš povinnosť bez primiešavania akýchkoľvek ľudských úmyslov, ak sa to deje v absolútnej podriadenosti Božím požiadavkám a podľa pracovných opatrení Božieho domu, v plnom súlade s Božími slovami, potom si si svoju povinnosť splnil úplne na požadovanej úrovni, a aj keď by mohli byť nejaké odchýlky vo výsledkoch v porovnaní s Božími požiadavkami, stále sa to považuje za splnenie Božích požiadaviek. Ak vykonávaš svoju povinnosť úplne v súlade s princípmi, ak si verný, a to všetko podľa svojich najlepších schopností, potom je tvoje vykonávanie povinnosti úplne v súlade s Božím úmyslom. Splnil si si svoju povinnosť ako stvorená bytosť celým svojím srdcom, mysľou a silou, čo je výsledok dosiahnutý praktizovaním pravdy. A teraz, aby si pochopil princípy a cesty praktizovania, čo by si mal najprv pochopiť, aby si dosiahol tento výsledok? (Po prvé, mali by sme pochopiť Boží úmysel a potom ho prijať a podriadiť sa mu bezvýhradne a bez odmietania.) Toto by mali ľudia vlastniť, pokiaľ ide o praktizovanie a postoj. Čo by sa malo pochopiť ďalej? Mal by si pochopiť pravdu a podrobnosti v rámci pravdy tvoria princípy a cesty. Aby si pochopil princípy a cesty praktizovania, ktoré by si mal nasledovať, prvá vec, ktorú musíš pochopiť, je Boží úmysel a potom pravda. To sú dva hlavné body a všetko ostatné pozostáva z podrobného obsahu, ktorý je v nich obsiahnutý.

Prvú kategóriu týkajúcu sa tých, ktorí vykonávajú svoju povinnosť pri kázaní evanjelia, nateraz uzavrieme. Dnes som pridal malý doplnok, ktorý má slúžiť ako pripomienka hlavného obsahu, o ktorom sme hovorili minule. Zároveň slúži ako varovanie, aby si každý uvedomil dôležitosť tejto pravdy, aby každá úloha, ktorej sa práve venuješ, a každá povinnosť, ktorú vykonávaš, smerovali k tomuto smeru a cieľu a vykonávali sa na tomto základe – všetko v súvislosti s kázaním evanjelia. Hoci nie si v prvej línii v kontakte s potenciálnymi prijímateľmi evanjelia, možno povedať, že všetky povinnosti, ktoré práve vykonávaš, súvisia s prácou na evanjeliu. Na tomto základe, nemal by mať každý jasnejšie a osvietenejšie pochopenie pravdy súvisiacej s kázaním evanjelia? (Áno.) Získali ste prostredníctvom dnešného doplnku jasný pohľad na váhu a dôležitosť povinnosti kázať evanjelium? (Áno.) Aký je teda najvhodnejší a najprimeranejší postoj, ktorý treba v budúcnosti zaujať voči tejto pravde? Šírenie evanjelia je Boží úmysel. Boh zamýšľa ukončiť tento starý vek a priviesť pred seba viac ľudí, vyviesť ich zo starého veku a priviesť ich do nového. Toto je Boží úmysel a je to niečo, čomu by mal každý rozumieť. Niektorí môžu povedať: „Rozumiem, ale nedokážem v sebe prebudiť horlivosť potrebnú na kázanie evanjelia a odhodlať sa, aby som sa zapojil.“ V čom je tu problém? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Presne tak. Uznávaš sa za stvorenú bytosť a nasledovníka Boha, ale pokiaľ ide o Boží úmysel, o ktorom všetkých často napomína, o Jeho naliehavý úmysel, ktorý jasne vysvetlil všetkým ľuďom, ak tomu nevenuješ žiadnu pozornosť a nedbáš na to, akým človekom ťa to robí? Je to prejav chýbajúcej ľudskej prirodzenosti. Chceš si ctiť Boha ako veľkého a vravíš, že je tvoj Boh a tvoj Pán, ale pokiaľ ide o Boží úmysel, neprejavuješ oň najmenší záujem, vôbec žiadnu ohľaduplnosť. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti a taký človek je bezcitný. Táto téma sa tu uzatvára.