Definície vodcov a pracovníkov a dôvody ich ustanovenia

Ďalej sa zaoberajme druhou kategóriou: tými, ktorí vykonávajú povinnosti vodcov a pracovníkov. Hoci je takýchto ľudí málo, z hľadiska povahy svojej práce zohrávajú dôležitú úlohu. Aj povinnosti vodcov a pracovníkov zahŕňajú mnoho právd – dokonca viac právd ako kázanie evanjelia. Prečo to hovorím? Tieto povinnosti majú veľmi široký rozsah. Jedným aspektom týchto povinností je navonok šíriť prácu na evanjeliu a druhým je vnútorne polievať a zaopatrovať Boží vyvolený ľud, dobre riadiť cirkevný život, ako aj spravovať cirkevné záležitosti a riešiť všetky druhy problémov. To znamená, že vodcovia a pracovníci musia chápať viac právd, kladú sa na nich prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o určité princípy praktizovania, a ich vzťah s Bohom musí byť užší. Byť vodcom alebo pracovníkom zahŕňa praktizovanie a vstup do rôznych aspektov pravdy, cesty, ktorými sa ľudia uberajú, ako aj mnohých ďalších aspektov. V porovnaní s vykonávaním povinnosti kázať evanjelium je byť vodcom alebo pracovníkom užšie spojené so vstupom do života a vyžaduje si aj dosiahnutie zmeny povahy. To znamená, že rôzne pravdy týkajúce sa toho, ako dobre vykonávať prácu vodcov, sú početnejšie a majú širší rozsah. Avšak bez ohľadu na to, koľko ich je, naďalej spadajú pod niekoľko hlavných tém, prejdime si ich teda jednu po druhej, bod po bode, a vy im postupne porozumiete. Začnime tým, že si povieme o definícii vodcov a pracovníkov. Prečo je potrebné definovať ich? Definícia je ekvivalentom určenia pozície niečoho, to znamená, že ľuďom hovorí o povahe a rozsahu zodpovedností týchto povinností, ako aj o ich tituloch – inými slovami, ako ich nazývať. Presným definovaním týchto povinností môžu ľudia získať jasnú predstavu, pokiaľ ide o postavenie, ktoré má táto kategória ľudí v Božej mysli, o tom, čo od nich On vyžaduje, aké požiadavky má na vykonávanie týchto povinností, akou cestou by sa mali uberať a aké princípy by mali praktizovať. Bez ohľadu na to, či sú mladí alebo starí, či majú vysoké a vznešené, alebo nízke a obyčajné postavenie, a bez ohľadu na ich pôvod, má Boh v každom prípade pre takýchto ľudí požadované štandardy. Inými slovami, existujú pravdy, ktorým musia ľudia vykonávajúci takéto povinnosti rozumieť; existujú pravda-princípy pravdy, ktoré by mali pochopiť a praktizovať, a existuje určitá cesta, ktorú by mali nasledovať. Ako sú teda zvyčajne definovaní tí, ktorí sú spomedzi Božích nasledovníkov vybraní, aby viedli a pracovali? Aká je presná definícia? Čo ľudia považujú za definíciu? A aké postavenie presne majú takíto ľudia v srdciach ostatných? Nemá to súvis s definovaním identity a postavenia takýchto ľudí? Ako si ostatní túto skupinu ľudí zaraďujú vo svojich srdciach? Ako apoštolov? Nie. Ako učeníkov? Ani ako učeníkov nie. Nazýva ich niekto pastiermi? (Áno.) Je titul „pastieri“ vhodný? (Nie je.) Prečo nie je? (Je to nesprávne postavenie.) Sú ľudia schopní prevziať úlohu pastierov? (Nie.) Keďže nie sú ani apoštolmi, ani učeníkmi a nie je vhodné ani nazvať ich „pastiermi“, aké pomenovanie presne je najvhodnejšie pre ľudí, ktorí vykonávajú tieto povinnosti? Aký je priliehavejší výraz? (Strážcovia.) Je výraz „strážcovia“ vhodný? Nevidím žiadny rozdiel medzi týmto titulom a „pastiermi“. Je to honosne znejúce meno, ale práca, ktorú títo ľudia vykonávajú, je dosť podružná. Žiadny z týchto titulov nie je vhodný. Takže, vychádzajúc z povahy povinností, ktoré títo ľudia vykonávajú, aké je priliehavejšie meno a definícia? Aké sú princípy pre definovanie takýchto ľudí? Definícia sa musí zhodovať s povahou ich práce, ako aj s ich identitou a postavením, a musí byť presne adekvátna, nie príliš honosná. Ak by sme týchto ľudí definovali ako „apoštolov“, znelo by to príliš veľkolepo? (Áno.) Alebo, čo tak „strážcovia“? (To znie ešte veľkolepejšie.) Si schopný dohliadať na ľudí? Ak nie, nie si strážca. A čo „pastieri“? Na čo sa vzťahuje výraz „pastieri“? (Na ľudí, ktorí sa starajú o stádo.) Vzťahuje sa na ľudí, ktorí sa starajú o stádo oviec a dohliadajú naň. Toto pomenovanie sa na túto skupinu v skutočnosti hodí, už len z hľadiska povahy ich práce. Avšak, vzhľadom na to, čo dnes ľudia dokážu uniesť, čo dokážu dosiahnuť, a na ich skazené povahy, je titul „pastieri“ vhodný? (Nie.) Znie trochu veľkolepo. Nie sú toho schopní, ani sa to nezhoduje s povahou alebo rozsahom práce, ktorú dnes ľudia vykonávajú. Je zrejmé, že tento titul sa im nehodí. Aký je teda najvhodnejší spôsob, ako definovať túto kategóriu ľudí? (Ako vodcov a pracovníkov.) Tento výraz je relatívne vhodný.

Čo je príčinou vzniku kategórie ľudí, ktorí sú vodcami a pracovníkmi? Ako vznikli? V širšom zmysle sú potrební pre Božie dielo, v tom užšom zmysle sú potrební pre dielo cirkvi a Boží vyvolený ľud. Bez ohľadu na ich identitu alebo postavenie a bez ohľadu na úlohu, ktorú zohrávajú, sú si rovní s bežnými členmi Božieho vyvoleného ľudu; ich identita a postavenie pred Bohom sú rovnaké. Hoci v cirkvi existuje termín „vodcovia a pracovníci“ a aj keď sú títo jednotlivci „vodcami“ a „pracovníkmi“, ktorí vykonávajú iné povinnosti ako ich bratia a sestry, ich označenie ako „stvorené bytosti“ pred Bohom zostáva rovnaké; táto identita sa nezmení. Rozdiel medzi vodcami a pracovníkmi a obyčajnými členmi Božieho vyvoleného ľudu spočíva len v osobitnej charakteristike povinností, ktoré vykonávajú. Táto osobitná charakteristika sa prejavuje hlavne v ich vodcovských úlohách. Napríklad bez ohľadu na to, koľko ľudí je v cirkvi, vodca je jej hlavou. Takže akú rolu zohráva tento vodca medzi členmi? Vedie celý Boží vyvolený ľud v cirkvi. Aký má teda účinok na celú cirkev? Ak sa tento vodca vydá nesprávnou cestou, všetci v cirkvi ho po nesprávnej ceste budú nasledovať, čo bude mať obrovský vplyv na celý Boží vyvolený ľud v cirkvi. Pozrime sa napríklad na Pavla. Viedol mnohé cirkvi, ktoré založil, i Boží vyvolený ľud. Keď Pavol zblúdil, Boží vyvolený ľud a cirkvi, ktoré viedol, zblúdili tiež. Keď sa teda vodcovia vydajú vlastnou odlišnou cestou, nemá to dosah len na nich samotných, ale aj na cirkvi a Boží vyvolený ľud pod ich vedením. Ak je vodca správny človek, ten, ktorý kráča správnou cestou, usiluje sa o pravdu a praktizuje ju, potom ľudia, ktorých vedie, budú normálne jesť a piť Božie slová a normálne sa usilovať o pravdu, a zároveň budú životné skúsenosti a pokrok vodcu viditeľné pre ostatných a budú ich ovplyvňovať. Aká je teda správna cesta, po ktorej by mal vodca kráčať? Je to byť schopný viesť druhých k porozumeniu pravde a k vstupu do pravdy, ako aj priviesť druhých pred Boha. Aká je nesprávna cesta? Je ňou usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, často sa predvádzať a svedčiť o sebe a nikdy nepodávať svedectvo o Bohu. Aký vplyv to má na Boží vyvolený ľud? (Privádza ich to pred neho samotného.) Zablúdia ďaleko od Boha a dostanú sa pod kontrolu tohto vodcu. Ak vedieš ľudí k tomu, aby predstúpili pred teba, znamená to, že ich vedieš, aby predstúpili pred skazeného človeka a vedieš ich, aby predstúpili pred satana, nie pred Boha. Len vedenie ľudí k tomu, aby predstúpili pred pravdu, je ich vedením k tomu, aby predstúpili pred Boha. Bez ohľadu na to, či vodcovia a pracovníci kráčajú správnou, alebo nesprávnou cestou, majú priamy vplyv na Boží vyvolený ľud. Keď ešte neporozumeli pravde, väčšina Božieho vyvoleného ľudu nasleduje slepo. Vodcom by mohol byť niekto dobrý a oni by ho nasledovali; vodcom by mohol byť niekto zlý a oni by ho tiež nasledovali – nerobia rozdiely. Nasledujú tak, ako sú vedení, bez ohľadu na to, kto je vodca. A tak je kľúčové, aby si cirkvi volili za vodcov dobrých ľudí. Cesta, ktorou kráča každý, kto verí v Boha, priamo súvisí s cestou, ktorou kráčajú jeho vodcovia, a títo vodcovia a pracovníci ju môžu v rôznej miere ovplyvniť. Začnime teda v duchovnom spoločenstve hovoriť o rôznych pravdách, ktoré sa týkajú povinností vodcov a pracovníkov, a to z dvoch hľadísk: na jednej strane je to správna cesta a na druhej tá nesprávna. S ktorou z nich by sme mali začať duchovné spoločenstvo? (S nesprávnou cestou.) Prečo ste si ju vybrali? Je lepšie hovoriť najprv o správnej ceste, alebo o tej nesprávnej? (O tej nesprávnej.) Vlastne sú správne obe, ale to, ktorú preberieme ako prvú, bude mať odlišný účinok. Ak začneme diskusiou o nesprávnej ceste, ľudia môžu práve cez ňu lepšie pochopiť tú správnu a tiež spoznať mnoho negatívnych vecí alebo poznanie, ktoré im poslúži ako varovanie. Môžu si z toho vziať niečo pozitívne, a keď potom prejdeme k diskusii o správnej ceste, ľudia budú schopní pochopiť to pozitívne hlbšie a rýchlejšie. V podstate je tento prístup uskutočniteľný a pre ľudí je prospešný. Začnime teda diskusiou o nesprávnej ceste.

Techniky, ktoré antikristi používajú na ovládanie ľudí

Keď je človek vybraný za vodcu alebo pracovníka a začne vykonávať svoje povinnosti, mal by si osvojiť určité vystupovanie? Niektorí sa pýtajú: „Aké vystupovanie? Mal by vystúpať do oblakov alebo rozkazovať vetru a dažďu?“ Ani jedno nie je správne. Hoci by nemal vystúpiť do oblakov ani rozkazovať vetru a dažďu a určite by nemal kričať zo striech, keďže je skazenou ľudskou bytosťou so skazenou povahou a podstatou satana, v takých chvíľach každý človek cíti hlboko vnútri hromovú silu. Všetci majú vznešené ambície a cítia motiváciu uspieť vo svojej kariére, predviesť svoje schopnosti, urobiť dojem a ísť do toho naplno. Zatiaľ nebudeme diskutovať o tom, či je tento druh motivácie správny alebo nesprávny. Keď je niekto vybraný za vodcu alebo pracovníka, hlboko vnútri prechováva veľmi zložité pocity. Čo myslím pod pojmom zložité? Niektorí veria, že vôbec nie je ľahké byť vybraný za vodcu, a hoci si nie sú istí, či dokážu odviesť dobrú prácu, a nevedia, aká bude ich budúca cesta, ich vrodená prirodzenosť je taká, že sú za túto príležitosť veľmi radi, sú veľmi šťastní, že môžu prijať túto čestnú zodpovednosť a ťažké bremeno. Hlboko vnútri sa cítia aj trochu samoľúbo a šťastne. Prečo majú pocit, že mali šťastie? Veria: „Bol som vybraný spomedzi desiatok iných – musím byť dosť výnimočný a schopný. Musím byť lepší ako obyčajní ľudia a mať lepšie chápanie a viac duchovného porozumenia ako väčšina. Verím v boha mnoho rokov, veľa som tomu obetoval a veľa som vynaložil a namáhal sa. Fakty dokazujú, že som spôsobilý viesť cirkev, byť ľuďom vodcom pri vstupe do božích slov a porozumenia pravde. Je toľko ľudí, ktorí sú múdrejší, vzdelanejší a výrečnejší ako ja, tak prečo som bol práve ja vybraný namiesto nich? Ukazuje to, že som schopný a mám dobrú ľudskú prirodzenosť. Toto je božia milosť.“ Toto je ich vnútorný monológ. Na záver je pridaná „božia milosť“, ale v skutočnosti ich pravé myšlienky a pravé chápanie vidíme v prvej časti ich monológu. Myslia si: „Aj keď som o to nesúťažil ani nebojoval, aj tak som bol vybraný. A čo by som mal teraz robiť? Nemôžem všetkých sklamať, musím do toho ísť naplno!“ A ako do toho idú naplno? Hneď v prvý deň v práci zvolajú nadriadených každého tímu na stretnutie a prejavujú sa určitým vystupovaním a energiou. Akým druhom energie? Konajú rýchlo a rozhodne, stoja si za slovom a horlia po tom, aby sa postarali o pôsobivý začiatok. Najprv sa snažia všetkým ukázať, akí sú schopní, potom sa snažia priviesť ľudí k tomu, aby rozlíšili a zanechali svojho predchodcu. Hovoria: „Dnes najprv venujme nejaký čas rozoberaniu môjho predchodcu, napríklad spôsobov, akými obmedzoval ľudí, v ktorých aspektoch práce mal nedostatky alebo bol nedbanlivý a podobne – o všetkých týchto veciach môžeme hovoriť v duchovnom spoločenstve. Keď duchovné spoločenstvo skončíme a vy budete jasne rozlišovať, aký bol predchádzajúci vodca, budete ho schopní zanechať, nebudete ním viac obmedzovaní a nebudete na ňom viac lipnúť, potom budete môcť byť považovaní za takých, ktorí majú porozumenie a takých, ktorí sú verní a podriadení bohu. Na dnešnom stretnutí začneme kritikou predchádzajúceho falošného vodcu a antikrista. Odhaľme ho.“ Všetci na to odpovedia, že o tom v duchovnom spoločenstve už hovorili a rozlíšili, že predchodca bol falošný vodca a antikrist, takže nemajú čo odhaliť. Títo noví vodcovia však nesúhlasia a začnú si vyberať jednotlivcov a nútia ich hovoriť v duchovnom spoločenstve. Duchovné spoločenstvo niektorých ľudí sa im nepáči, tak požiadajú jedného z bratov a sestier, ktorý bol k bývalému vodcovi najbližšie, aby ho odhalil a rozobral, po vypočutí tohto duchovného spoločenstva si však títo noví vodcovia myslia: „Tento človek nemá rozlíšenie môjho predchodcu a ani ho nezanechal. Zdá sa, že v srdci tohto človeka má stále miesto. To vôbec nepôjde; dnes musím vymyslieť spôsob, ako svojho predchodcu úplne odhaliť.“ Potom vyzvú niekoho, kto mal s predchádzajúcim vodcom najhoršie vzťahy, aby vstal a odhalil ho. Keď predchádzajúceho vodcu odhalí táto osoba, sú spokojní a myslia si, že túto osobu sa oplatí rozvíjať. A čo chcú rozvíjať? Chcú si rozvíjať komplica, vybudovať si vlastné sily. Takto prebieha prvé stretnutie. A môžu po tomto stretnutí dosiahnuť svoj cieľ? Nie tak dôkladne ani tak rýchlo. Čo plánujú vo svojich srdciach? „Nič nie je nevyspytateľnejšie ako ľudské srdce a nič nie je zlovestnejšie. Musím zistiť, čo si každý človek myslí o mojom predchodcovi, a musím mať jasno v tom, čo si myslia o mne, či poznajú moju minulosť a či poznajú všetky podrobnosti o mne, a nakoniec im všetkým ukázať, že so mnou nie sú žarty. Musím si však starostlivo vyberať metódy a taktiky. Nemôžem prezradiť svoje úmysly; musím ich skryť.“ A odkiaľ pochádzajú všetky tieto myšlienky, pracovné metódy a pohnútky? Z ich satanskej prirodzenosti. Máte takéto prejavy? V deň, keď ste boli vybraní za vodcov alebo pracovníkov, ste možno na začiatku varovali sami seba, aby ste nešli zlou cestou, aby ste nekráčali cestou falošných vodcov a antikristov. Možno ste si povedali, že sa musíte vzdať postavenia a nepracovať pre vlastnú slávu, zisk alebo postavenie, ani sa pri práci nenechať viesť túžbou, ale namiesto toho tvrdo pracovať na plnení svojich povinností a byť verní Bohu. No ako čas plynie, sú takí, ktorí si nemôžu pomôcť, a len čo prehovoria alebo konajú, ich cieľ sa stáva veľmi jasným – okamžite sa snažia upevniť si vlastné postavenie a získať si srdcia ľudí. Len čo niekto prejaví najmenší náznak nespokojnosti alebo vzdoru, podráždi ich to, a hoci ho možno otvorene nevylúčia ani na neho nezaútočia, hlboko vnútri voči nemu cítia veľký odpor. Ako tento pocit odporu prejavujú? (Ignorujú tú osobu.) Ich ignorovanie je tichý prejav, aké konkrétne činy teda tento odpor zahŕňa? Napríklad na stretnutiach posadia ľudí, ktorých majú radi, oproti sebe a nájdu si dôvod, aby ľudí, ktorých radi nemajú, posadili nabok. Je to útok? (Áno.) Toto je začiatok ich útoku. Konajú, však? (Áno.) Činy sú vážnejšie a závažnejšie ako slová alebo myšlienky. Prečo sú závažnejšie? Myslieť si niečo, ale nekonať podľa toho – to pochádza z mysle a myšlienok. Ale len čo dôjde k činu, stáva sa to skutočnosťou. Keď sa z toho stane správanie, nie je to len skazená povaha satana, ale zlý skutok. Keď sú ľudia vybraní za vodcov, prinášajú si do práce, ktorú vykonávajú, a do povinností, ktoré plnia, vlastné priania, ambície a ašpirácie. Čo je však spoločným prejavom všetkých ľudí, ktorí majú satanskú skazenú povahu? Čo majú všetci spoločné? Snažia sa uchopiť moc a upevniť si vlastné postavenie. Akými prostriedkami sa snažia uchopiť moc? Po prvé, pozorujú v skupinách, kto sa im snaží lichotiť a priblížiť sa k nim. Potom sa k týmto ľuďom aktívne približujú a či už prostredníctvom lichotenia alebo poskytovania malých láskavostí vytvárajú postranné vzťahy a vlichocujú sa im, aby sa títo ľudia – s ktorými zdieľajú spoločné preferencie, záujmy a prehnané ambície alebo rovnakú prirodzenosť – stali ich skalnými prívržencami a spojili s nimi sily. A aký je cieľ ich úsilia o to, aby sa títo ľudia s nimi spojili? Upevniť si svoje postavenie a rozšíriť rozsah svojich síl. Po získaní moci nejde len o to, že majú posledné slovo a tým sa to končí – chcú tiež, aby ich nasledovalo, podporovalo a hovorilo v ich mene viac ľudí, aby sa aj vtedy, keď povedia niečo zlé, urobia zlé veci alebo na ľudí útočia a obmedzujú ich, stále našli takí, ktorí urobia, čo povedia, a potvrdia ich. Toto je ich cieľ. Potom, ak Zhora jedného dňa odhalia ich problémy a prepustia ich, stále sa nájdu ľudia, ktorí sa budú zo všetkých síl snažiť hovoriť v ich mene, ktorí sa ich budú zastávať a snažiť sa chrániť ich povesť. A akú metódu používajú pri svojich činoch, aby dosiahli takýto výsledok? Získavanie si sŕdc ľudí. Používajú metódu získavania si sŕdc ľudí, aby si upevnili svoje postavenie a rozšírili rozsah svojich síl. Toto je jedna z metód, ktorými antikristi uchopujú moc.

Pokiaľ ide o metódy, ktoré antikristi používajú na upevnenie si svojho postavenia, prvou je získavanie si sŕdc ľudí a druhou útočenie na odporcov a ich vylučovanie. Získavanie si sŕdc ľudí znamená, že používajú metódu získavania si ľudí na tých, ktorí im lichotia, ktorí sa k nim približujú, ktorí im dôverujú a ktorí ich nasledujú bez ohľadu na to, či konajú správne alebo nesprávne. Útočenie na odporcov a ich vylučovanie znamená, že za nepriateľov považujú všetkých, ktorí chápu pravdu a ktorí ich následne dokážu rozlíšiť, zdržia sa ich nasledovania a držia sa od nich ďalej. S týmito ľuďmi zaobchádzajú ako s tŕňom v oku a metódou, ktorú na nich používajú, je útočenie a vylučovanie. Napríklad, povedzme, že antikrist si všimne, že zakaždým, keď hovorí v duchovnom spoločenstve, ľudia sú veľmi nadšení, niektorí si robia poznámky alebo si ho nahrávajú na magnetofón. Je tam len jedna mladá sestra, ktorá si nikdy nerobí poznámky ani sa neozve. Tak si v duchu pomyslí: „Má so mnou nejaký problém? Alebo si myslí, že v mojom duchovnom spoločenstve nehovorím dobre? Navyše, zakaždým, keď prídem, ostatní ma zdravia a priateľsky mi kývnu, nalievajú mi vodu a ponúkajú mi miesto, ona sa však ku mne takto nikdy nesprávala. Vyzerá to tak, že sa mi nepodriaďuje – musím vymyslieť spôsob a nájsť príležitosť, ako jej dať lekciu! Akú príležitosť by som mal hľadať? Zariadim, aby dostala na starosť niečo, v čom určite zlyhá – to mi dá dôvod, aby som jej udelil lekciu. Toto je moja najlepšia šanca, ako ju prinútiť, aby sa mi podvolila.“ Následne zariadi, aby táto sestra išla pracovať na nebezpečné miesto. Myslí si: „Pošlem ju kázať evanjelium starému náboženskému pastorovi, ktorý je trochu chlipný a neprijíma pravdu. Uvidíme, či ho dokáže obrátiť. Čo povie potom, ak sa jej to nepodarí? Pokiaľ sa mi nepodriadi, pošlem ju preč!“ Potom jej povie: „Práve teraz o tebe väčšina ostatných bratov a sestier zmýšľa veľmi dobre. Veríš v boha mnoho rokov a rozumieš mnohým pravdám. Je tu jeden náboženský pastor, ktorý dobre pozná Bibliu, a ty si tá najvhodnejšia, aby si mu išla kázať evanjelium.“ Keď sa sestra stretne s pastorom, ten vidí, že je mladá a krásna, a zapáči sa mu – dokonca si k nej nevhodne dovoľuje. Po svojom návrate sestra povie, že tam už viac ísť nechce, na čo antikrist odpovie: „Cirkev ti pridelila úlohu kázať mu evanjelium. Toto je tvoja povinnosť, musíš ísť!“ Keď to sestra počuje, nemá inú možnosť, ako poslúchnuť, a výsledkom je, že po každej návšteve plače. Tento vodca je schopný robiť takéto veci, aby útočil na iných a mstil sa im. Aký je to človek? Zlý. Keby bol ženou, išiel by v takejto situácii? (Nie.) Absolútne nie. Vyhýbal by sa tomu viac ako ktokoľvek iný. Vidí, kto sa mu nepáči, na kom sa dá ľahko vyvŕšiť, kto sa mu nepodvoľuje a nevtiera sa mu, a potom hľadá príležitosti, ako proti týmto ľuďom intrigovať a pomstiť sa im. Povedzte Mi, keď má niekto zlé a podlé úmysly, nie je schopný robiť všemožné hrozné veci? A ako tieto zlé, podlé úmysly vznikajú? Jedným z hlavných dôvodov je, že jeho prirodzenosť-podstata je príliš zlá a zlomyseľná, a ďalším je, že nemá bohabojné srdce. Keď ľudia nemajú bohabojné srdce, niet ničoho, čo by sa neodvážili urobiť; nielenže budú ubližovať iným ľuďom, dokážu dokonca robiť veci ako súdiť a zapredať Boha – ubližovanie ľuďom je pre nich malina. Bez ohľadu na to, ako veľmi iným ľuďom ublížia, si nebudú myslieť, že je to veľká vec; nemajú súcit s ostatnými a v jadre sú veľmi zlomyseľní. A aký bol cieľ tohto antikrista, keď túto mladú sestru strčil do ohnivej jamy? Neurobil to preto, aby kázal evanjelium a získaval ľudí; bolo to len preto, aby ju trýznil. Akých ľudí trýzni? Ak je to niekto, kto mu vyhovie a poslúcha ho, bude ho trýzniť? Nie, nebude. Prečo sa teda sestre dostalo takéhoto zaobchádzania? (Pretože sa mu nepodriadila.) Pretože sa mu nepodvolila, nelíškala sa mu, nerobila, čo povedal, ani ho nebrala vážne a namiesto toho ním pohŕdala, zaobchádzalo sa s ňou takto a v dôsledku toho jej bolo ublížené. Keď antikristi takto ubližujú ľuďom, ako zvyčajne zareagujú tí, ktorí majú nízke duchovné postavenie a nerozumejú pravde? Pomyslia si: „Miestni úradníci majú väčšiu moc ako štátni úradníci. Práve teraz sme pod kontrolou tejto osoby, takže by sme mali robiť, čo povie, a ísť tam, kam nám povie. Akokoľvek sa k nemu správajú ostatní, tak by sme sa mali správať aj my. Musíme sa začleniť do skupiny. Mali by sme sa mu líškať rovnako ako ostatní a mali by sme to robiť lepšie a pozornejšie ako ostatní. Len tak budeme mať od tohto vodcu pokoj. Tomuto vodcovi nie je ľahké slúžiť – nemali by sme sa s ním zahrávať!“ A nie je to presne ten výsledok, ktorý chce antikrist vidieť? (Áno.) V tomto dosiahol svoj cieľ. Nie je to to isté ako metóda, ktorú satan používa na zneužívanie ľudí? (Je.) Čo to ukazuje? Že ich činy predstavujú satana. Stali sa nástrojom a predstaviteľom satana; konajú v jeho mene. Je vykonávanie povinnosti takýmto spôsobom skutočným vykonávaním povinnosti? Je to služba Bohu? (Nie.) Takíto vodcovia nie sú hodní nazývať sa vodcami – sú to zlí ľudia a satani.

Hneď ako sa antikristi stanú vodcami, prvé, čo urobia, je, že sa snažia získať si srdcia ľudí, aby im ľudia verili, dôverovali a podporovali ich. Keď je ich postavenie isté, začnú sa správať nenormálne. Aby si ochránili svoje postavenie a moc, začnú útočiť na odporcov a vylučovať ich. Voči odporcom – najmä voči ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu – vyskúšajú čokoľvek, pričom používajú vytrvalé, presné a neúprosné metódy, aby ich potlačili, napadli a trýznili. Pokoj pocítia až vtedy, keď zvrhnú a očiernia každého, kto ohrozuje ich postavenie. Každý antikrist je taký. Aký cieľ sledujú pri používaní týchto nespočetných taktík na získavanie a potláčanie ľudí? Ich cieľom je získať moc, upevniť si postavenie, zavádzať a ovládať ľudí. Čo predstavujú ich úmysly a pohnútky? Chcú si založiť vlastné, nezávislé kráľovstvo, chcú stáť proti Bohu. Takáto podstata je ešte závažnejšia ako skazená povaha: divoké ambície a zradné plány satana sa úplne odhalili. Nie je to len problém odhalenia skazenej povahy. Napríklad, keď sú ľudia trochu arogantní a samospravodliví alebo sú niekedy trochu nečestní a lživí, sú to len odhalenia skazenej povahy. Všetko, čo robia antikristi, je medzitým zamerané na získanie si sŕdc ľudí, na útok a vylúčenie odporcov, na upevnenie svojho postavenia, na uchopenie moci a na ovládanie ľudí. Aká je povaha týchto činov? Praktizujú pravdu? Vedú Boží vyvolený ľud k vstupu do Božích slov a k príchodu pred Boha? (Nie.) Čo teda robia? Súperia s Bohom o Jeho vyvolený ľud, súťažia o srdcia ľudí a snažia sa o založenie svojho vlastného, nezávislého kráľovstva. Kto by mal mať miesto v srdciach ľudí? Miesto by mal mať Boh. Ale všetko, čo robia antikristi, je presným opakom. Nedovolia, aby Boh alebo pravda mali miesto v srdciach ľudí; namiesto toho chcú, aby v nich mal miesto človek – on ako vodca – a satan. Hneď ako zistia, že v niekoho srdci nemajú miesto, že sa k nim tento človek nespráva ako k vodcovi, sú mimoriadne rozladení a pravdepodobne sa ho pokúsia potlačiť a trýzniť. Všetko, čo antikristi robia a hovoria, sa točí okolo ich postavenia a povesti a má za cieľ spôsobiť, aby si ich ľudia vysoko vážili, aby im závideli a uctievali ich – dokonca aby sa ich báli. Chcú, aby sa k nim Boží vyvolený ľud správal ako k Bohu a myslia si: „Nezáleží na tom, kde som v cirkvi, ľudia ma musia počúvať, musia sa riadiť podľa mňa. Nezáleží na tom, kto aký problém hlási zhora, musí to ísť cezo mňa, smú to hlásiť len mne a nie priamo im. Ak mi niekto povie ‚nie‘, potrestám ho, aby každý, kto ma uvidí, pocítil strach, úzkosť a triasol sa v srdci. A čo viac, ak dám príkaz alebo niečo vyhlásim, nikto sa nesmie odvážiť nesúhlasiť; čokoľvek poviem, ľudia sa tomu musia podriadiť. Musia ma bezpodmienečne počúvať, musia ma vo všetkom poslúchať a ja tam musím byť ten, kto rozhoduje.“ Presne takýmto tónom hovoria antikristi, to je hlas antikristov, takto sa antikristi snažia vládnuť v cirkvách. Ak Boží vyvolený ľud robí, čo hovoria, a poslúcha ich, nestanú sa takéto cirkvi kráľovstvami antikristov? Hovoria: „Pracovné opatrenia vydané zhora musím preveriť ja, musím za vás prevziať zodpovednosť, ja musím byť ten, kto analyzuje, čo je správne a čo nesprávne, o výsledku musím rozhodnúť ja. Vy nemáte dostatočné duchovné postavenie a nie ste dostatočne spôsobilí. Ja som vodca cirkvi a o všetkom rozhodujem ja.“ Nie sú ľudia, ktorí hovoria tieto veci, krajne nabubrelí? Sú naozaj takí arogantní, že im chýba akýkoľvek rozum! Nesnažia sa založiť si vlastné, nezávislé kráľovstvo? Aký druh ľudí je náchylný pokúsiť sa o vytvorenie svojho vlastného kráľovstva? Nie sú to praví antikristi? Nie je všetko, čo antikristi hovoria a robia, zamerané na ochranu ich vlastného postavenia? Nesnažia sa zavádzať a ovládať ľudí? Prečo sa nazývajú antikristi? Aký je význam slova „anti“? Znamená antitézu a nenávisť. Znamená nepriateľstvo voči Kristovi, nepriateľstvo voči pravde a nepriateľstvo voči Bohu. Čo znamená „nepriateľstvo“? Znamená to stáť na opačnej strane, zaobchádzať s tebou ako s nepriateľom, akoby bol človek naplnený veľkou a hlbokou nenávisťou; znamená to byť v diametrálnom protiklade k tebe. Taký je spôsob myslenia, s akým sa antikristi správajú k Bohu. Aký postoj majú takíto ľudia, ktorí nenávidia Boha, k pravde? Sú schopní milovať pravdu? Sú schopní prijať pravdu? Určite nie. Preto ľudia, ktorí stoja v opozícii voči Bohu, sú ľuďmi, ktorí nenávidia pravdu. Prvá vec, ktorá sa u nich prejavuje, je odpor k pravde a nenávisť k pravde. Hneď ako počujú pravdu alebo Božie slová, v ich srdciach je nenávisť, a keď im niekto číta Božie slová, v očiach sa im zračí hnev a zúrivosť, presne ako keď sa pri kázaní evanjelia čítajú Božie slová démonovi. Ľudia, ktorí majú odpor k pravde a nenávidia ju, vo svojich srdciach cítia najväčší odpor k Božím slovám a pravde, zaujímajú postoj odporu a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že nenávidia každého, kto im číta Božie slová alebo sa s nimi v duchovnom spoločenstve rozpráva o pravde, ba dokonca sa k takejto osobe správajú ako k nepriateľovi. Cítia krajný odpor voči rôznym pravdám a voči pozitívnym veciam. Všetky pravdy, ako napríklad podriadenie sa Bohu, verné konanie si povinností, bytie čestným človekom, hľadanie pravdy vo všetkých veciach a tak ďalej – cítia k nim čo i len trochu subjektívnej túžby alebo lásky? Vôbec nie, ani v najmenšom. Preto vzhľadom na takúto prirodzenosť-podstatu, akú majú, už stoja v priamom protiklade s Bohom a pravdou. Je nepochybné, že takíto ľudia hlboko vo vnútri nemilujú pravdu ani žiadnu pozitívnu vec; hlboko vo vnútri dokonca cítia odpor k pravde a nenávidia ju. Napríklad ľudia vo vedúcich pozíciách musia byť schopní prijať odlišné názory svojich bratov a sestier, musia byť schopní otvoriť sa a odhaliť sa bratom a sestrám, prijať ich výčitky, a nesmú si presadzovať svoje postavenie. Čo by antikrist povedal na všetky tieto správne spôsoby praktizovania? Povedal by: „Keby som počúval názory bratov a sestier, bol by som ešte vodcom? Mal by som ešte postavenie a prestíž? Ak nemám prestíž, akú prácu môžem robiť?“ Presne takúto povahu má antikrist; ani v najmenšom neprijíma pravdu a čím je spôsob praktizovania správnejší, tým viac mu odoláva. Neprijímajú, že konať podľa princípu znamená praktizovať pravdu. Čo si myslia, že je praktizovanie pravdy? Myslia si, že musia na každého používať intrigy, triky a násilie, a nie sa skôr spoliehať na Božie slová, pravdu a lásku. Každý ich prostriedok a cesta sú podlé. To všetko plne predstavuje prirodzenosť-podstatu antikristov. Pohnútky, názory, pohľady a úmysly, ktoré často odhaľujú, sú všetko prejavy povahy, ktorá má odpor k pravde a nenávidí ju, a to je prirodzenosť-podstata antikristov. Čo teda znamená stáť v opozícii voči pravde a Bohu? Znamená to nenávidieť pravdu a pozitívne veci. Napríklad, keď niekto povie: „Ako stvorená bytosť by mal človek plniť povinnosť stvorenej bytosti. Bez ohľadu na to, čo Boh povie, ľudia by sa mali podriadiť, pretože sme stvorené bytosti,“ ako rozmýšľa antikrist? „Podriadiť sa? Nie je nepravda, že som stvorená bytosť, ale pokiaľ ide o podriadenie sa, to závisí od situácie. V prvom rade z toho musím mať nejaký prospech, nesmiem byť znevýhodnený a moje záujmy musia byť na prvom mieste. Ak sa tu dajú získať odmeny alebo veľké požehnania, potom sa môžem podriadiť, ale ak je to bez odmien a bez konečného osudu, prečo by som sa mal podriaďovať? Nemôžem sa podriadiť.“ Toto je postoj neprijímania pravdy. Ich podriadenosť Bohu je podmienená, a ak ich podmienky nie sú splnené, nielenže sa nepodriadia, ale sú schopní aj vzoprieť sa a odporovať Bohu. Napríklad Boh žiada, aby ľudia boli čestní, títo antikristi však veria, že len blázni sa snažia byť čestní a že múdri ľudia sa o to nesnažia. Čo je podstatou takéhoto postoja? Je ňou nenávisť k pravde. Taká je podstata antikristov a ich podstata určuje, akou cestou kráčajú, a cesta, ktorou kráčajú, určuje všetko, čo robia. Keď majú antikristi prirodzenosť-podstatu nenávisti k pravde a k Bohu, aké veci sú schopní robiť? Sú schopní snažiť sa získať si srdcia ľudí, útočiť na odporcov, vylučovať ich a trýzniť ľudí. Cieľom, ktorý sa týmito činmi snažia dosiahnuť, je uplatňovať moc, ovládať Boží vyvolený ľud a založiť si vlastné, nezávislé kráľovstvo. O tom niet pochýb. Každý, kto potom, ako získal nejaké postavenie, nie je schopný absolútneho podriadenia sa Bohu a nie je schopný nasledovať Boha alebo usilovať sa o pravdu, je antikrist.