Aké veci robia antikristi pri konaní povinnosti vodcov? Práve sme hovorili o tom, ako sa snažia získať si srdcia ľudí a tiež útočiť na odporcov a vylučovať ich, ale antikristi majú aj ďalší spoločný prejav – aký je ich postoj k tým, ktorí sa usilujú o pravdu? (Nenávisť.) A k čomu ich to vedie? Jednoducho tých ľudí nenávidia a to je všetko? Nie, hľadajú spôsoby, ako ich vylúčiť a potlačiť. Útočia na odporcov a vylučujú ich. Títo odporcovia môžu byť ľudia, ktorí sú trochu popletení, ktorí sa nevedia zaliečať iným alebo využívať filozofie pre svetské záležitosti. Môžu to byť aj ľudia, ktorí sú pomerne horliví a dosť sa usilujú o pravdu. Aká je teda tretia technika antikristov? Vylučujú a útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Je tu ešte jedna: Snažia sa zabezpečiť si miesto v srdciach ľudí. Ako sa to nazýva? (Obsadzovanie sŕdc ľudí.) To je to, čo sa snažia dosiahnuť. Aké prostriedky na to používajú? (Vyvyšujú sa a svedčia o sebe.) A čo je cieľom antikristov pri vyvyšovaní sa a svedčení o sebe? Je ním obsadiť srdcia ľudí a ovládať ich. O akých veciach ľudia zvyčajne hovoria, keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe? Jednou z nich je hovorenie o svojej kvalifikácii. Niektorí ľudia napríklad hovoria o tom, ako hostili určitých cirkevných vodcov na vyššej úrovni. Sú takí, čo dokonca hovoria: „Ja som hostil samotného Boha a On bol ku mne celkom milý – určite budem zdokonalený.“ Čo tým myslia? (Snažia sa spôsobiť, aby si ich ľudia vysoko vážili.) Keď hovoria tieto veci, majú svoj cieľ. Iní hovoria: „Bol som v kontakte so Zhora, majú o mne dosť vysokú mienku a nabádali ma, aby som sa usilovne snažil.“ V skutočnosti nikto netuší, čo si o nich Zhora myslia. Niektorí ľudia naozaj preháňajú a niekedy si dokonca vymýšľajú. Nevedeli by, čo robiť, keby sa zišla skupina ľudí, aby si overila a skontrolovala ich príbehy. Zhora môžu niekomu povedať: „Tvoja kvalita a schopnosť chápania sú dobré. Mal by si si precvičovať písanie svojho skúsenostného svedectva. Keď budeš mať životné skúsenosti, mohol by si sa stať vodcom.“ Aký je tu podtext? Aj keď je tento človek talentovaný, napriek tomu potrebuje istý čas precvičovať a zažívať veci. Keď sa ten človek predvádza a chváli ešte pred cvičením alebo získaním skúseností, aká je povaha tohto konania? Je arogantný a namyslený a stratil rozum, však? Aj keď brat Predstavený povie, že tento človek má kvalitu a je talentovaný, je to len povzbudenie alebo hodnotenie. Čo je cieľom toho človeka, keď sa takto všade predvádza? Je ním spôsobiť, aby si ho ľudia vysoko vážili, aby ho ostatní uctievali. Hovorí tým: „Pozri – brat Predstavený si ma vysoko váži, tak prečo ty nie? Teraz, keď som ti to povedal, mal by si si ma tiež vysoko vážiť.“ To je cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Sú aj takí, ktorí hovoria: „Kedysi som bol vodcom. Bol som vodcom regiónu, dištriktu, cirkvi – stále som klesal po rebríku dole a stúpal hore – bol som niekoľkokrát povýšený a degradovaný. Nakoniec moja úprimnosť dojala Nebo a dnes som opäť vodcom na vyššej úrovni. A ani raz som nebol negatívny.“ Keď sa ich spýtate, prečo nikdy neboli negatívni, odpovedia: „Mám vieru, že pravé zlato sa skôr či neskôr zablyští.“ K takémuto záveru dospeli. Je to pravda-realita? (Nie.) Čo to teda je, ak to nie je pravda-realita? Je to bizarná teória; mohli by sme aj povedať, že je to blud. Aké následky môže mať, keď takto hovoria? Niektorí ľudia by mohli povedať: „Tento človek sa naozaj usiluje o pravdu. Ani po toľkých povýšeniach a degradáciách sa nestal negatívnym. A teraz sa opäť stal vodcom – pravé zlato sa naozaj blyští. Je len otázkou času, kedy bude zdokonalený.“ Nie je to to, o čo sa ten človek usiloval? V skutočnosti je to presne to, o čo sa usiloval. Bez ohľadu na spôsob, akým antikristi hovoria, je to vždy preto, aby si ich ľudia vysoko vážili a uctievali ich, aby obsadili určité miesto v ich srdciach, dokonca aby tam zaujali Božie miesto – to všetko sú ciele, ktoré chcú antikristi dosiahnuť, keď svedčia o sebe. Zakaždým, keď je pohnútkou za tým, čo ľudia hovoria, kážu a o čom sú v duchovnom spoločenstve, chcieť dosiahnuť, aby si ich ostatní vysoko vážili a uctievali ich, je takéto správanie vyvyšovaním sa a svedčením o sebe a robí sa to s cieľom obsadiť miesto v srdciach ostatných. Aj keď spôsoby, akými títo ľudia hovoria, nie sú úplne rovnaké, vo väčšej či menšej miere majú za následok svedčenie o sebe a spôsobenie toho, aby ich ostatní uctievali. Takéto správanie sa v rôznej miere vyskytuje takmer u všetkých vodcov a pracovníkov. Ak dosiahnu určitý bod, v ktorom sa nedokážu zastaviť a je pre nich ťažké sa ovládať, a prechovávajú obzvlášť silný a jasný úmysel a cieľ, chcú spôsobiť, aby sa k nim ľudia správali, akoby boli Bohom alebo modlou, aby mohli obmedzovať a ovládať ostatných a dosiahnuť, aby ich ostatní poslúchali a uctievali, potom je povaha toho všetkého vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe a má to charakter antikristov. Aké prostriedky ľudia zvyčajne používajú na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe? (Rozprávajú o svojich zásluhách.) Čo zahŕňa rozprávanie o zásluhách? Hovorenie o tom, ako dlho veria v Boha, koľko trpeli, akú cenu zaplatili, koľko práce vykonali, koľko sa naháňali, ako aj koľko ľudí získali a koľko poníženia zniesli počas kázania evanjelia. Niektorí ľudia tiež často hovoria o tom, koľkokrát boli zatknutí alebo uväznení bez toho, aby zapredali cirkev alebo bratov a sestry, pevne stojac vo svojom svedectve a tak ďalej; to všetko patrí k hovoreniu o zásluhách. Pod zámienkou konania práce cirkvi sa venujú vlastnému podniku, upevňujú si svoje postavenie a vytvárajú si v srdciach ľudí dobrý obraz. Zároveň používajú všemožné metódy a triky, aby si získali srdcia ľudí, dokonca útočia na každého, kto má odlišné názory, a vylučujú ho, predovšetkým robia všetko pre to, aby vylúčili a potlačili tých, ktorí sa usilujú o pravdu a držia sa princípov. A pokiaľ ide o tých, ktorí sú hlúpi a nevedomí a popletení vo svojej viere, ako aj o tých, ktorí veria v Boha len krátko a majú malé duchovné postavenie, aké metódy používajú na týchto ľudí? Zavádzajú ich, ťahajú na svoju stranu a dokonca sa im vyhrážajú, pričom tieto prostriedky používajú na dosiahnutie svojho cieľa upevniť si postavenie. To všetko je správanie antikristov.

Takéto veci sa v cirkvách stávajú často: Niektorí bratia a sestry počúvajú kázne a duchovné spoločenstvá, v ktorých Zhora hovoria, že ak vodca alebo pracovník urobí niečo, čo porušuje pracovné opatrenia Božieho domu, Boží vyvolený ľud má právo to nahlásiť. Keď to niektorí počujú a rozpoznajú, že vodca v ich cirkvi pracuje spôsobom, ktorý nie je v súlade s pracovnými opatreniami, rozhodnú sa, že ho chcú nahlásiť. Potom sa o tom dozvie vodca a pomyslí si: „Ukazuje sa, že sú ľudia, ktorí naďalej majú tú drzosť ma nahlásiť. Ako sa opovažujú! Kto sú títo ľudia?“ Následne prešetrí každého jedného z niekoľkých desiatok členov cirkvi. Ako ďaleko pri tomto vyšetrovaní zájde? Zistí si vek každého, to, ako dlho verí v Boha, aké povinnosti vykonával v minulosti, aké sú jeho súčasné povinnosti, s kým je v kontakte, či sa môže alebo nemôže spojiť so Zhora a tak ďalej. Všetko si to zistí a vynaloží na to veľa úsilia. Po dôkladnom vyšetrovaní zistí, že dvaja alebo traja ľudia sa zdajú byť podozriví, a tak na ďalšom zhromaždení vodca prednesie kázeň, ktorá sa zameriava konkrétne na túto záležitosť. Povie: „Ľudia musia mať svedomie. Kto ťa v tvojej viere v boha viedol až doteraz? Teraz rozumieš toľkým pravdám; keby som neorganizoval zhromaždenia a nebol s tebou v duchovnom spoločenstve, mohol by si týmto pravdám porozumieť? Naša cirkev priviedla toľko ľudí kázaním evanjelia a naša práca na evanjeliu dosiahla taký obrovský pokrok. Keby som tu nebol a neriadil to, dokázali by ste niekoho priviesť? Komu za to všetko vlastne máte ďakovať?“ Niektorí ľudia sa nad tým zamyslia a pomyslia si: „Boh je Tým, komu by som mal ďakovať; aké zásluhy má človek?“ Vodca však pokračuje a hovorí: „Keby som vám nepriniesol tieto knihy božích slov, dokázali by ste sa k nim dostať? Keby som ja neorganizoval zhromaždenia, dokázali by ste sa zhromaždiť? Ľudia musia mať svedomie! Takže, ak máte svedomie, čo by ste mali robiť? Keď váš vodca občas urobí menšiu chybu, nemali by ste to priveľmi dôkladne vyšetrovať. Tým, že sa chytáš jeho nedostatkov a odmietaš ich nechať tak, snažíš sa proti nemu vzbúriť? Ak sa stane niečo menšie, mali by sme to vyriešiť interne. Aký zmysel má podávať hlásenie? Ľudia, ktorí nahlasujú záležitosti, sú neschopní a majú malé duchovné postavenie. Je vhodné všetko hlásiť zhora? Ako by mohli zhora mať čas riešiť takéto problémy? Ak je nutné ich vyriešiť, potom ich vyriešia cirkevní vodcovia. Nedá sa o veciach hovoriť za zatvorenými dverami? Musíte zhora hlásiť všetko? Nebude to zhora len vyrušovať? Počúvaj, ak niečo nahlásiš mne, pokojne a priateľsky nájdem riešenie bez toho, aby som ťa orezával. Ale vieš, aký bude postoj zhora, ak to nahlásiš im? So zhora sa neradno zahrávať – sú ako levy a orly. Môžu ľudia s malým duchovným postavením ako my dosiahnuť ich úroveň? Ak nahlásiš problém zhora, nič dobré z toho nevzíde; určite budeš podrobený orezávaniu. Mne sa to stalo mnohokrát; ako by to mohol zvládnuť niekto s takým malým duchovným postavením ako ty? Možno dokonca prestaneš veriť a kto potom ponesie následky? Ak chceš niečo nahlásiť, ponesieš následky. Keď príde čas a budeš orezaný a staneš sa negatívnym a slabým, neobviňuj mňa. Ak chceš podať hlásenie, nebudem ti brániť. Pokojne to urob; uvidím, kto to hlási!“ Odvážil by sa niekto podať hlásenie, keď tento vodca vystupuje tak zastrašujúco? (Nie.) Niektorí ľudia by chceli, boli by však priveľmi zastrašení. Nie sú títo ľudia naničhodníci? Čoho sa boja? Ako ich mohol vodca tak vystrašiť? Aj keby ich ten vodca chcel utrýzniť na smrť, ich životy nie sú v jeho rukách; ako by sa ten vodca odvážil trýzniť ich bez Božieho dovolenia? Po niekoľkých zastrašujúcich slovách od toho vodcu sa nájdu ľudia, ktorí by sa naozaj príliš mohli báť podať hlásenie; mohli by si pomyslieť: „Boha nikde nevidno. Budú Zhora riešiť vodcu, ak podám hlásenie? Čo ak nie – pomstí sa mi vodca? Mohol by som potom ešte normálne vykonávať svoju povinnosť? V tom prípade nesmiem podať hlásenie. Okrem toho, táto záležitosť sa ma netýka. Nikto iný to nenahlásil, tak prečo by som to mal spraviť ja?“ Stiahli by sa a neodvážili by sa podať hlásenie. Je pravdepodobné, že antikrist prejaví takýmto ľuďom milosť? (Nie.) Čo im urobí? Keď zistí, kto ho plánuje nahlásiť, kto s ním nie je zajedno, začne premýšľať: „Stále niečo chystáš; vždy máš ústa plné kvázi vznešených myšlienok, zakaždým sa snažíš vyvolávať problémy, vždy chceš nahlásiť moje problémy – to je nehorázne! Hľadal si príležitosť, ako sa spojiť so zhora, aby si im mohol nahlásiť moju situáciu. Teraz cúvaš, neodvažuješ sa to urobiť; ale ktovie, ak nájdeš správnu príležitosť, možno ma ešte nahlásiš. Ó, ja ťa dostanem!“ Antikrist teda bude hľadať zámienky a príležitosti, ako týchto ľudí znevážiť, aby k nim bratia a sestry cítili odpor. Potom vymyslí všemožné spôsoby, ako ich prichytiť, aby im narobil problémy a pošpinil ich povesť. A čo si tí ľudia potom pomyslia? „To je hrozné! Neposlúchol som vodcu, slepo som sa ho snažil nahlásiť a teraz musím trpieť. Musím si zapamätať túto lekciu: v nijakom prípade nesmiem uraziť vodcu! Práve teraz je to tento vodca, kto rozhoduje. Ak povie ‚východ‘, nemôžem povedať ‚západ‘; ak povie ‚jeden‘, nemôžem povedať ‚dva‘. Musím urobiť čokoľvek, čo mi vodca povie. Za žiadnych okolností nesmiem kontaktovať Zhora, aby som hlásil problémy. Toto je naozaj vážne! Vodca mi spôsobil utrpenie a Zhora o tom nevedia – kto sa ma zastane? Ako sa hovorí: ‚Miestni úradníci majú väčšiu moc ako štátni úradníci!‘“ Títo ľudia sa stali negatívnymi. Neveria, že v Božom dome vládne pravda, a už vôbec nie, že Boh je zvrchovaný nad všetkým. Majú ešte Boha vo svojich srdciach? Nie, Boha vo svojich srdciach nemajú. Chýba im pravá viera v Boha, chcú nahlásiť problém, ale boja sa toho zlého človeka, vôbec nemajú schopnosť rozlíšiť podlé sily, ten zlý človek im spôsobil utrpenie na mieste, kde má moc, a stali sa z nich naničhodníci. Pôvodne mali trochu zmyslu pre spravodlivosť, čo je žiaduca vlastnosť, ale pretože nerozumejú pravde a nevedia, ako konať podľa princípov, ten zlý človek, falošný vodca a antikrist ich zničil do tej miery, že stratili všetku vieru; nevedia, ako sa spoliehať na Boha, aby hľadali pravdu alebo konali na základe múdrosti. Teraz sa boja a sú bojazliví, kedykoľvek uvidia antikrista. Aký veľký strach majú? Myslia si: „V tomto svete vládnu zlí ľudia. V akejkoľvek skupine som, musím sa správať slušne. Chýba mi takáto dravosť a odvaha, kamkoľvek teda pôjdem, budem musieť ochotne znášať zlé zaobchádzanie a ochotne poslúchať ostatných – musím sa k nim správať ako k svojim predkom. Ak povedia ‚východ‘, nemôžem povedať ‚západ‘. Nemôžem vyjadrovať odlišné názory, nemôžem podávať hlásenia o problémoch iných ľudí a nemôžem strkať nos do záležitostí iných ľudí. Môžem sa sústrediť len na vieru v Boha. Nesmiem uraziť vodcov a pracovníkov, držať sa pravdy-princípov, túžiť po svetle alebo milovať spravodlivosť – v tomto svete niet svetla ani spravodlivosti. Budem sa len sústreďovať na vytrvalosť až do konca a pamätať si, kamkoľvek v budúcnosti pôjdem, že vždy treba uprednostňovať udržiavanie pokoja!“ K takémuto záveru dospeli. Neboli tým antikristom porazení? (Áno.) Čo to potvrdzuje? Po tom, čo ich ten antikrist potlačil, boli vydesení na smrť, príliš sa boja niečo povedať alebo urobiť. Stratili svoju pravú vieru a už nekonajú svoje povinnosti verne; v ich srdciach bol malý plamienok ich lásky k spravodlivosti uhasený; boli tým antikristom úplne porazení a zničení. Nie sú to naničhodníci? Nie sú to zbabelci? (Áno.) Ako to viete? Ak sa ich spýtaš: „Ako sa má ten a ten vo vašej cirkvi?“, odpovedia: „Nie zle.“ Ak povieš: „A čo ten nový cirkevný vodca, ktorého ste si všetci zvolili; poznáš ho?“, odpovedia: „Nie som s ním príliš oboznámený.“ Ak sa spýtate: „Aký je teraz cirkevný život? Spôsobil niekto vyrušenia poriadku?“, povedia: „Je to dobré, ide to ako má.“ Čokoľvek sa ich spýtaš, odpovedia len týmito niekoľkými slovami. Nie je to preto, že boli vystrašení? Prečo sú takí vystrašení? Je to preto, že nepoznajú Božiu spravodlivosť; nedokážu prehliadnuť podlosť, krutosť, bezohľadnosť a temnotu satana; nevedia, čo to znamená, keď vládne pravda, ani aký to má význam – a tak sa boja. Preto, čokoľvek sa ich spýtaš, ich odpoveď bude vágna a nejasná; nedostaneš od nich odpoveď na otázku o tom, čo sa v cirkvi skutočne deje, ani nezistíš, čo si vnútri naozaj myslia. Tak pevne sa zabalia, že si ani nebudeš istý, o čom hovoria. Nepovedia nič o problémoch, ktoré v cirkvi existujú, ani o tom, akí sú vodcovia a pracovníci, a nedozvieš sa nič o ťažkostiach, ktorým čelí Boží vyvolený národ. Nedozvieš sa nič z toho – budú s tebou hovoriť len týmto spôsobom. A čo budeš cítiť, keď ich budeš počúvať? Budeš cítiť, že medzi srdcami vás dvoch niečo je. Majú tento postoj: „Nesnaž sa o mne nič dozvedieť, nechcem ti odhaliť žiadne informácie ani to, čo sa skutočne deje. Drž sa odo mňa ďalej; ak sa odo mňa pokúsiš zistiť, čo sa deje v cirkvi, potom sa mi snažíš spôsobiť problémy a narušiť moje súčasné životné prostredie, rutinu a situáciu. Nezasahuj do žiadneho aspektu môjho života; nechaj ma, aby som sa s týmito vecami vysporiadal sám.“ Boja sa, že im antikrist spôsobí utrpenie alebo sa im pomstí, a majú strach nahlásiť akékoľvek problémy týkajúce sa ich cirkvi. Nie je to kapitulácia pred tým antikristom? Neboli tým antikristom zavedení a ovládaní? (Áno.) A toho antikrista teší, keď to vidí. Utrýznil ľudí do tej miery, že sa už neodvažujú hlásiť svoje problémy, takže má pevnú kontrolu nad cirkvou. Je v cirkvi veľa ľudí ovládaných antikristom týmto spôsobom? Zabránili ste vy sami niekedy niekomu, aby nahlásil problém? Možno ste to urobili, ale nie ste si toho vedomí, alebo to urobíte v budúcnosti. Dá sa teda považovať za problém, keď sú ľudia získavaní a ovládaní antikristmi? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Niektorí ľudia v cirkvi sa boja antikrista, ale neveria v toho antikrista ani ho nenasledujú, a už vôbec mu neslúžia. Je to len tak, že boli tým antikristom trochu obmedzení a zdržaní pri ich vstupe na správnu cestu viery v Boha. Prečo hovoríš, že je to problém?“ V jednom ohľade, keď sa pozriete na metódy, ktoré antikristi používajú na získanie a ovládanie ľudí, mali by ste byť schopní vidieť, že ich prirodzenosť-podstata je podstatou satana; je nepriateľská voči pravde a Bohu. Antikristi chcú súperiť s Bohom o ľudí, súťažiť o Jeho vyvolený ľud. V inom ohľade môžu metódy a spôsoby, akými antikristi konajú, naozaj mať vplyv na ľudí, ktorí sú hlúpi, nevedomí, zmätení a nerozumejú pravde. Skutočne môžu týchto ľudí zaviesť, udržať ich v poslušnosti pod kontrolou antikristov a prinútiť ich, aby sa vo všetkých veciach radili s antikristmi a podriaďovali sa im. Antikristi nielenže držia týmto ľuďom ústa zatvorené; ovládajú aj ich činy, ovplyvňujú ich myšlienky a idey a ovplyvňujú smer, ktorým kráčajú. Toto sú účinky a následky, ktoré činy antikristov prinášajú tým, ktorí sú hlúpi a nevedomí.

Práve som hovoril o rôznych pravdách týkajúcich sa konania povinnosti vodcu alebo pracovníka. Odhalil som aj určité problémy, ktoré majú vodcovia a pracovníci, pričom som sa zameral hlavne na prejavy najhoršieho typu človeka – a aký je to typ človeka? (Antikristi.) Aký je spoločný prejav zdieľaný všetkými antikristmi? Snažia sa uchopiť moc pre seba a ovládať cirkev. Ich túžba po moci prevyšuje všetko ostatné; moc je ich život, ich koreň; je to téma, smer a cieľ, okolo ktorého sa točí všetko, čo v živote robia. Preto sú činy antikristov a povahy, ktoré odhaľujú, totožné s taktikami, ktoré satan používa na zavádzanie, získavanie a ovládanie ľudí. Dá sa povedať, že všetko, čo tento typ človeka robí, z neho nerobí nič menšie ako nástroj, stelesnenie a vyjadrenie satana; hlavným cieľom každého ich činu a celého ich správania je vlastniť moc. A koho sa snažia ovládať? Sú to ľudia, ktorých vedú, ktorí sú nasledovníkmi Boha, sú to ľudia, ktorí sú v dosahu ich moci, ktorých sú schopní ovládať. Pred chvíľou sme takisto hovorili o technikách, ktoré antikristi používajú na ovládanie ľudí. Prvou je získať si srdcia ľudí; druhou je útočiť na odporcov a vylučovať ich; treťou je vylučovať a útočiť na ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu; štvrtou je neustále sa vyvyšovať a svedčiť o sebe; a piatou je zavádzať, ťahať na svoju stranu, vyhrážať sa a ovládať ľudí. Všetkých päť týchto hlavných prejavov predstavuje základné techniky a prostriedky, ktoré antikristi používajú na získanie moci a na nárokovanie si a ovládanie ľudí. Toto sú široké kategórie. Ďalej budeme tieto široké kategórie podrobnejšie rozoberať a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve.

Rozbor toho, ako sa antikristi snažia získať si srdcia ľudí

A. Získavanie ľudí malými láskavosťami

Prvou technikou, ktorú antikristi používajú na ovládanie ľudí, je získanie ich srdca. Koľko existuje spôsobov, ako si získať ľudské srdce? Jedným z nich je získať si ich malými láskavosťami. Niekedy antikristi dávajú ľuďom nejaké pekné veci, inokedy im robia komplimenty alebo im dávajú malé sľuby. A niekedy antikristi vidia, že niektoré povinnosti môžu ľuďom otvoriť cestu na výslnie alebo že iní si myslia, že tieto povinnosti môžu tomu, kto ich vykonáva, priniesť výhody a vzbudiť úctu u všetkých, a tak tieto povinnosti prideľujú tým, ktorých si chcú získať. „Malé láskavosti“ zahŕňajú veľa vecí: niekedy ide o hmotné veci, inokedy o nehmotné a niekedy sú to príjemné slová, ktoré ľudia chcú počuť. Keď sa napríklad niekomu niečo stane, zoslabne a stratí motiváciu pri konaní svojej povinnosti, a keď túto svoju slabosť porovná s Božími slovami, uvedomí si, že je to nevernosť Bohu, neochota konať svoju povinnosť, nedostatok skutočnej podriadenosti, a má veľké výčitky. Keď to vodca vidí, môže povedať: „Máš len malé duchovné postavenie. Boh sa na túto vec nebude pozerať takto. Veríš len krátko. Nemôžeš od seba očakávať tak veľa. Takéto veci si vyžadujú čas – nemôžeš to uponáhľať. Boh nemá na ľudí vysoké nároky a pre teba, človeka, ktorý v neho verí len krátky čas, je normálne, že si občas trochu slabý, a nemal by si si kvôli tomu robiť starosti.“ Znamená to, že si netreba robiť starosti pre slabosť, a už vôbec nie pre to, že v nej človek zotrváva, a že toto všetko je normálna negativita, ktorú si Boh nepamätá. Niektorí ľudia sú príliš sentimentálni a pri konaní svojej povinnosti sú vždy obmedzovaní svojimi pocitmi; ich vodca hovorí: „To je spôsobené vaším malým duchovným postavením, je to v poriadku.“ Niektorí ľudia sú vo svojej povinnosti leniví a neverní, ale ich vodca ich nepokarhá a namiesto toho im na každom kroku hovorí pekne znejúce veci, ktoré chcú títo ľudia počuť, aby ich potešil, aby ho nazývali dobrým a aby im ukázal, aký je chápavý a láskavý. Títo ľudia si myslia: „Náš vodca je ako milujúca matka. Skutočne k nám cíti lásku – naozaj zastupuje Boha. Naozaj je od Boha!“ Nevysloveným podtextom toho je, že ich vodca môže konať ako Boží hovorca, že môže zastupovať Boha. Je to cieľom tohto vodcu? Možno to nie je také jasné, ale jeden z jeho cieľov je zrejmý: Chcel by, aby ľudia hovorili, že je úžasný vodca, ohľaduplný voči ostatným, súcitný k slabostiam ľudí a veľmi chápavý, čo sa týka ich sŕdc. Keď niektorí cirkevní vodcovia vidia, že bratia alebo sestry konajú svoje povinnosti povrchne, nepokarhajú ich, hoci by mali. Keď jasne vidia, že záujmy Božieho domu trpia, netrápia sa pre to ani sa na nič nepýtajú a ostatných ani trochu neurazia. V skutočnosti vôbec neberú ohľad na slabosti ľudí; namiesto toho je ich úmyslom a cieľom získať si srdcia ľudí. Sú si plne vedomí: „Pokiaľ to budem robiť a nikoho neurazím, budú si myslieť, že som dobrý vodca. Budú mať o mne dobrú, vysokú mienku. Budú ma schvaľovať a budú ma mať radi.“ Je im jedno, aké veľké škody budú spôsobené záujmom Božieho domu alebo ako veľmi sa poškodí vstup Božieho vyvoleného ľudu do života, či ako veľmi je vyrušený ich cirkevný život; oni len zotrvávajú vo svojej satanskej filozofii a nikoho neurážajú. V ich srdci sa nikdy neobjavia výčitky svedomia. Keď vidia, že niekto spôsobuje narušenia a vyrušenia, nanajvýš s ním prehodia pár slov, bagatelizujú celý problém a tým sa to pre nich končí. Nebudú hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve ani tomuto človeku neukážu podstatu problému, a už vôbec nebudú rozoberať jeho stav. Nikdy nebudú v duchovnom spoločenstve hovoriť o tom, aké sú Božie úmysly. Falošní vodcovia nikdy neodhaľujú ani nerozoberajú chyby, ktorých sa ľudia často dopúšťajú, ani to, aké skazené povahy často odhaľujú. Neriešia žiadne skutočné problémy, ale namiesto toho sú zakaždým zhovievaví k mylným praktikám ľudí a odhaleniam skazenosti a bez ohľadu na to, akí sú ľudia negatívni alebo slabí, neberú to vážne. Len kážu nejaké slová a učenia a povedia zopár slov nabádania, aby v snahe zachovať harmóniu situáciu povrchne vyriešili. Výsledkom je, že Boží vyvolený ľud nevie o sebe uvažovať a spoznávať sa, nemá riešenie pre žiadne skazené povahy, ktoré odhaľuje, a žije uprostred slov a učení, predstáv a fantázií, bez akéhokoľvek vstupu do života. V srdciach dokonca veria: „Náš vodca má pre naše slabosti ešte väčšie pochopenie ako Boh. Naše duchovné postavenie je príliš malé na to, aby sme mohli splniť Božie požiadavky. Stačí, ak splníme požiadavky nášho vodcu; podriadením sa nášmu vodcovi sa podriaďujeme Bohu. Ak príde deň, keď Zhora prepustia nášho vodcu, ozveme sa; aby sme si svojho vodcu udržali a zabránili jeho prepusteniu, budeme so Zhora vyjednávať a prinútime ich, aby súhlasili s našimi požiadavkami. Takto sa odvďačíme svojmu vodcovi.“ Keď majú ľudia v srdci takéto myšlienky, keď si k svojmu vodcovi vytvorili takýto vzťah a v ich srdci vznikol k ich vodcovi takýto druh závislosti, obdivu a uctievania, majú čoraz väčšiu vieru v tohto vodcu a vždy chcú počúvať jeho slová, namiesto toho, aby hľadali pravdu v Božích slovách. Takýto vodca v srdci ľudí takmer zaujal miesto Boha. Ak je vodca ochotný udržiavať takýto vzťah s Božím vyvoleným ľudom, ak z toho v srdci čerpá pocit potešenia a verí, že Boží vyvolený ľud by sa k nemu mal správať takto, potom nie je rozdiel medzi týmto vodcom a Pavlom, on už vykročil na cestu antikrista a Boží vyvolený ľud sa už týmto antikristom nechal zaviesť a úplne mu chýba schopnosť rozlišovať. Tento vodca vlastne nemá pravdu-realitu a vôbec nenesie bremeno za vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Vie len kázať slová a učenia a udržiavať si vzťahy s ostatnými. Vie sa dobre predvádzať pomocou pokryteckých metód, jeho reč a činy sú v súlade s ľudskými predstavami, a tým ľudí zavádza. Nevie, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde ani spoznať samého seba, a preto je pre neho nemožné viesť ostatných do pravdy-reality. Pracuje len pre povesť a postavenie a hovorí len pekne znejúce slová, aby ľudí chytil do pasce, a spôsobuje, že ho uctievajú a vzhliadajú k nemu, čo vážne ovplyvňuje a zdržiava prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Nie je takýto človek antikrist? Niektorí ľudia konajú rovnako ako antikristi, ale keď vidia, že je nejaký antikrist zjavený, sú schopní sa s ním porovnať. Cítia, že cesta, po ktorej kráčajú, je takisto cestou antikristov, že by sa mali stiahnuť z okraja priepasti a okamžite činiť pokánie pred Bohom a prestať sa zameriavať na svoje osobné postavenie a obraz; myslia si, že by mali vo všetkom vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom a dosiahnuť, aby ľudia mali vo svojich srdciach miesto pre Boha a ctili si Ho ako veľkého – cítia, že len vtedy spoznajú vo svojich srdciach skutočný pokoj. Len takýto človek je ten, kto miluje a dokáže prijať pravdu. Ak má človek prirodzenosť antikrista, tiež sa bude cítiť v srdci nesvoj, keď počuje slová, ktoré odhaľujú antikristov, ale nebude schopný prijať súd a napomínanie Božích slov ani sa otvoriť a odhaliť svoje skazené povahy. To dokazuje, že nedokáže prijať pravdu a že skutočné pokánie je pre neho nemožné. Bude trvať na presadzovaní svojho postavenia, užívaní si výhod postavenia a užívaní si toho, že ho Boží vyvolený ľud uctieva a vzhliada k nemu. To spôsobuje, že tí, ktorých zaviedol, sa odklonia od pravej cesty a od Božích slov; stránia sa Boha a namiesto toho nasledujú toho človeka. Ten človek však o sebe vôbec neuvažuje. Neuvedomuje si, že sa už dostal do nebezpečenstva, stále má o sebe vysokú mienku a naďalej zavádza ostatných a získava si ich. Pokiaľ ľudia dbajú na to, čo hovorí, a poslúchajú ho, potom bez ohľadu na to, akí povrchní alebo nezodpovední sú títo ľudia pri vykonávaní svojich povinností, prižmúri nad tým oko. Navyše sa bude tešiť z toho, že ho títo nevedomí, hlúpi ľudia uctievajú a vzhliadajú k nemu, a dokonca im poskytne ochranu a nedovolí nikomu, aby ich odhalil alebo rozlíšil. Keď to antikrist robí, nezakladá si tým nezávislé kráľovstvo? Antikrist nevykonáva skutočnú prácu, nehovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešil problémy, nevedie ľudí k jedeniu a pitiu Božích slov a k vstupu do pravdy-reality. Pracuje len pre postavenie, slávu a zisk, stará sa len o to, aby sa presadil, chránil si miesto, ktoré má v srdciach ľudí, a o to, aby ho všetci neustále uctievali, vzhliadali k nemu a nasledovali ho; to sú ciele, ktoré chce dosiahnuť. Takto sa antikrist snaží získať si srdcia ľudí a ovládať Boží vyvolený ľud – nie je takýto spôsob práce podlý? Je to jednoducho príliš nechutné! Chvíľu takto pracuje, vďaka čomu si ho ľudia obľúbia, dôverujú mu a spoliehajú sa na neho – aké sú však dôsledky? Títo ľudia nielenže nedokážu pochopiť pravdu, nielenže vôbec nenapredujú vo svojom vstupe do života – namiesto toho si osvoja antikrista ako svojho duchovného rodiča, ako náhradu za Boha, a dovoľujú antikristovi, aby v ich srdciach nahradil Božie postavenie. Keď má niekto problém, už neprichádza pred Boha, a nech sa stretne s akýmkoľvek problémom, nemodlí sa k Bohu ani sa na Neho nespolieha, ani nehľadá pravdu v Jeho slovách. Namiesto toho sa ide opýtať tohto vodcu. Žiada vodcu, aby mu ukázal cestu, a čoraz viac k tomuto vodcovi vzhliada a závisí od neho. Nevie, ako hľadať Boha, a nevie, ako k Nemu vzhliadať a spoliehať sa na Neho, a už vôbec nie, ako konať v súlade s pravdou a s princípmi. Nech sa mu stane čokoľvek, so zatajeným dychom čaká, kým o tom rozhodne vodca. Robí všetko, čo mu vodca povie, a dodržiava všetky jeho pokyny. Tým, že antikrist privádza ľudí do tohto bodu, nezavádza a neovláda ich? Prečo Boží vyvolený ľud nehľadá pravdu u Boha, keď sa mu niečo stane? Prečo Boží vyvolený ľud slepo poslúcha, čo hovorí jeho vodca, bez toho, aby jeho slová skúmal alebo uplatňoval rozlišovanie? Prečo sa Boží vyvolený ľud dokáže podriadiť slovám svojho vodcu hneď, ako ich počuje, ale nedokáže to urobiť pri Božích slovách? Hľadá túžby svojho vodcu namiesto toho, aby hľadal Božie; počúva slová svojho vodcu namiesto toho, aby počúval Božie, a namiesto toho, aby hľadal pravdu a podriaďoval sa jej. Spolieha sa na to, že jeho vodca bude konať, ako aj na to, že ho podporí, bude za neho hovoriť a rozhodovať, namiesto toho, aby sa spoliehal na Boha, vzhliadal k Nemu a podriaďoval sa Mu. Nezaujali títo takzvaní vodcovia v srdciach ľudí určité postavenie? Toto je dôsledok toho, že antikrist ľudí zavádza a chytá ich do pasce.

Keď sa niektorým ľuďom niečo stane a ty im povieš, aby sa modlili k Bohu, povedia, že ich duchovné postavenie je príliš malé a nevedia, ako hľadať. Ak im povieš, aby jedli a pili Božie slová, povedia, že nemajú kvalitu a nemôžu dosiahnuť veľké svetlo. A ak im povieš, aby počúvali kázne, povedia, že obsah kázní je pre nich príliš vznešený a hlboký a že to presahuje ich možnosti. Veria, že ak je človek slabej kvality, má slabosti a je vo všetkom nedostatočný, musí vyhľadať vodcov. Predpokladajme, že sa ich opýtaš: „Prečo musíš vyhľadať vodcu? Prečo nehľadáš Boha a neprichádzaš pred Neho?“ Povedia: „Pre ľudí je veľmi ťažké prísť pred Boha: máme predstavy, naša kvalita je slabá a sme pomalí a otupení. Božie slová nie sú vždy také priamočiare a nie sú v nich žiadne príklady, ktoré by ukazovali, čo znamenajú. Náš vodca nám jednoducho priamo hovorí, čo máme robiť, spôsobom, ktorý je naozaj priamočiary, ako keď sa jedna plus jedna rovná dvom. Keď príde na čítanie Božích slov, ak ich dokážem prečítať nahlas, je to už celkom dobré, ale nemám ani potuchy, čo znamenajú, a neviem, čo Boh vyžaduje od človeka alebo ako praktizovať spôsobom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Nikdy nedokážem nájsť odpovede. Keďže som človekom slabej kvality, niekým, kto má také malé duchovné postavenie, kto je otupený a hlúpy a kto do ničoho nevidí, musím sa na všetko, čo sa objaví, pýtať nášho vodcu a nechať ho, aby rozhodoval. Náš vodca môže nájsť odpovede za mňa; ja len robím to, čo mi povie. Presne takým človekom som – jednoduchým a poslušným.“ „Nie je nič zlé na tom, že si jednoduchý a poslušný, ale má váš vodca skutočne pravdu-realitu? Je skutočne niekým, kto sa podriaďuje Bohu? Ak jediné, čo dokáže, je kázať slová a učenia a nie je niekým, kto sa podriaďuje Bohu, znamená potom to, že sa mu podriaďuješ, že sa podriaďuješ Bohu?“ Povedia: „Náš vodca má vysokú kvalitu a všetko, čo hovorí, je správne. To dokazuje, že rozumie pravde a že je v súlade s Božími úmyslami.“ V tom, čo hovoria, je trochu logického uvažovania, však? Všetko je založené na ich osobných pocitoch. Ich kvalita je slabá a chýba im rozlišovanie, takže ak by bolo s ich vodcom skutočne niečo v neporiadku, nedokázali by to vidieť. Väčšina ľudí je pochabých, nevedomých a má slabú kvalitu, no nechajme tento dôvod na chvíľu bokom. Keď sa na to pozrieme z hľadiska vodcu, ak ľudia prejavujú tieto prejavy, majú takúto závislosť od svojho vodcu a prechovávajú k nemu tento druh názoru a postoja, nemá to nejakú súvislosť s taktikou a metódami vodcu na získanie si sŕdc ľudí? (Má.) Aká veľká je táto súvislosť? Spája sa to priamo so spôsobom práce vodcu? Môžeme s istotou povedať, že tam existuje úplné priame spojenie a že tieto veci sú stopercentne prepojené. Prečo to hovorím? Existuje veľa vodcov, ktorí by zo svojej subjektívnej vôle chceli priviesť ľudí pred Boha, ale pretože nerozumejú pravde alebo nevedia, ako riešiť rôzne skutočné problémy, dokážu zvládnuť len nejaké administratívne úlohy a všeobecné záležitosti a predvádzať sa, aby si ich ľudia vážili, a nevedomky sa vydávajú na cestu antikristov. Používajú svoje vlastné spôsoby a prostriedky, aby sa neustále snažili získať si srdcia ľudí a ovládať ich srdcia, správanie a myšlienky, aby ľudia vždy robili to, čo im povedia, vo svojich činoch, v praktizovaní pravdy a v každom aspekte vykonávania svojich povinností. Ak sa ľudia podriaďujú antikristovi a nepodriaďujú sa skutočne Bohu – ak sa podriaďujú antikristovi oveľa viac ako Bohu – a ak ich vykonávanie povinností neprináša žiadne výsledky a nerobia dobre ľudskú povinnosť, sú takíto ľudia tými, ktorí budú spasení? Ľudia majú „presné“ cesty praktizovania poslušnosti a vernosti vodcom a pracovníkom, ale ani len presne nepraktizujú, pokiaľ ide o podriadenie sa Bohu a vernosť voči Nemu – nikto o tom nehovorí v duchovnom spoločenstve a nikto nevykonáva tento aspekt skutočnej práce. Ľudia radi hovoria a konajú pre svoje vlastné postavenie a povesť, namáhajú svoje mozgy a zabúdajú jesť alebo spať pri práci na tom, aby ich Boží vyvolený ľud poslúchal a uctieval. Je zrejmé, že to všetko robia preto, aby dosiahli svoj cieľ vládnuť v cirkvi ako vodcovia alebo pracovníci. Aký to má dôvod? Je to preto, že všetko skazené ľudstvo má rovnakú povahu a rovnaké preferencie. Keď ti niekto ukáže cestu a ty si veľmi ochotný praktizovať ju, neznamená to, že praktizuješ pravdu – znamená to, že robíš to, čo ten človek hovorí, a poslúchaš ho. Prečo teda ľudia nie sú ochotní prísť pred Boha alebo Ho hľadať? Pretože v ľudskej prirodzenosti nie je nič, čo by bolo v súlade s pravdou. To, čo ľudia majú radi, po čom túžia a čo si uchovávajú vo svojich srdciach, je v rozpore s pravdou, je to s ňou v protiklade. Takže ak niekoho požiadaš, aby hľadal pravdu, keď sa mu niečo stane, bude to pre neho ťažšie ako letieť na Mesiac – no ak ho požiadaš, aby poslúchol človeka, bude mu to pripadať oveľa ľahšie. Je zrejmé, že keď antikristi používajú techniku získavania si sŕdc ľudí na ich ovládanie, dosahujú výsledky veľmi rýchlo. Len jednou mimochodom utrúsenou poznámkou môžu spôsobiť, že si o nich niekto urobí priaznivú mienku; len jednou náhodnou poznámkou, ktorá v sebe skrýva určitý úmysel alebo uhol pohľadu, môžu spôsobiť, že sa na nich niekto bude pozerať z novej perspektívy, v novom svetle. To odhaľuje presne to, čo sa vnútri ľudí nachádza. Znamená to, že ak sa neusiluješ o pravdu a namiesto toho sa vydáš na cestu usilovania sa o postavenie a moc, vplyv a dôsledok všetkého, čo robíš, na každého člena skazeného ľudstva, budú také, že sa obráti chrbtom k pravej ceste, bude sa vyhýbať pravde, bude sa vyhýbať Bohu a zavrhne Ho. Toto je jediný dôsledok, jediný výsledok. To jasne vidieť.

Prvým prejavom snahy antikristov získať si srdcia ľudí je získavanie si ľudí malými láskavosťami. Malé láskavosti nemusia nevyhnutne znamenať hmotné veci; zahŕňajú širokú škálu. Niekedy sú to ohľaduplné slová, inokedy je to splnenie niekoho túžby alebo preferencie a niekedy je to zase vycítenie niečích myšlienok a hovorenie akýchkoľvek príjemne znejúcich vecí, ktoré ten človek chce počuť, aby si dotyčný myslel, že jeho vodca je veľmi dobrý a veľmi chápavý. Inými slovami, antikristi hojne využívajú toleranciu, lásku, teplo a takzvanú ohľaduplnosť, aby zakryli svoju tajnú ambíciu ovládať ľudí. Ak bratia a sestry napríklad darovali nejaké pekné veci, môžu sa o ne podeliť s kýmkoľvek, s kým majú dobré vzťahy. Tieto malé láskavosti používajú na to, aby si získali srdcia ľudí a kúpili si ich. Ak je v cirkvi nejaká nenáročná práca, ktorá si nevyžaduje, aby bol človek vystavený nepriazni počasia, a môže mu umožniť dostať sa do centra pozornosti, poveria ňou toho, s kým majú dobré vzťahy. Prečo sú toho schopní? Čiastočne je to preto, že vo svojej podstate nemilujú pravdu a konajú bezzásadovo. Druhou časťou je, že si túto dobrú povinnosť vyhradia pre tých, s ktorými majú dobré vzťahy, a potom im povedia nejaké pekne znejúce veci, aby im títo ľudia boli vďační. Týmto spôsobom dosahujú svoj cieľ získať si srdcia týchto ľudí. Táto taktika nie je len o rozdávaní maličkostí a občasnom povedaní niečoho sladkého – je v tom úmysel, cieľ. A aký je to cieľ? Má to v srdciach ľudí zanechať priaznivé hodnotenie. Ak je v skupine desať ľudí, začnú s ich posudzovaním: „Z týchto desiatich sú dvaja, ktorí sa vedia dobre podlizovať ľuďom. Nemusím sa nimi zaoberať a aj tak sa mi budú líškať. Potom sú tu dvaja popletení ľudia; urobia, čo poviem, ak im dám nejaké výhody. Ďalší dvaja sú ľudia s určitou kvalitou; pokiaľ im prednesiem niekoľko vznešených kázní a poviem im niekoľko pôsobivých slov, podvolia sa mi. A potom sú tu traja, ktorí sa podľa všetkého usilujú o pravdu, takže bude trochu ťažké zvládnuť ich. Budem musieť získať jasnú predstavu o ich skutočnej situácii, zistiť, čo potrebujú, a potom ich uspokojiť. Ak mi to niektorí z nich nezhltnú a neposlúchnu ma, nakoniec sa s nimi porátam a vyčistím ich. Aj keď je ten posledný proti mne, môže mi spôsobiť len obmedzené problémy a bude ľahké sa s ním vyrovnať.“ Jediným pohľadom dokážu určiť, s kým v skupine si poradia a s kým nie. Ako to môžu vedieť tak rýchlo? Sú toho schopní, pretože ich srdcia sú plné satanskej politiky a filozofií. Princípy ich správania a ich spôsoby počínania si a interakcie s ostatnými nie sú o priateľskom vychádzaní s ľuďmi alebo o normálnych medziľudských vzťahoch. Nie sú o pomáhaní alebo zaopatrení ostatných, alebo o ich povznesení, alebo o zaobchádzaní s ostatnými ako s rovnými, alebo o používaní pravdy-princípov na riešenie záležitostí a zaobchádzanie s inými ľuďmi. Úplne im chýba aj najmenší náznak týchto princípov. Aké sú ich princípy? „Ako ma každý človek vníma vo svojom srdci? Nemusím sa zaoberať tými, ktorí si ma vysoko cenia, ktorí ma majú vo svojom srdci a ktorí sa ma boja, rešpektujú ma a ctia si ma. To a to by som mal ďalej urobiť s tými, ktorí si ma nectia, a to a to by som mal urobiť s tými, ktorí si ma ctia, ale ešte sa mi celkom nepodvolili. A pokiaľ ide o tých, ktorí si vo všeobecnosti ostatných veľmi nevšímajú, to a to by som mal urobiť s nimi.“ Majú postup krok za krokom, ako ovládať ľudí. Prečo vytvárajú tieto kroky a myšlienky? Pretože túžba po moci v ich srdciach je neovládateľná. Ak by mali v skupine s ľuďmi vychádzať priateľsky, cítili by sa dosť nenaplnení a nedôstojní. Aký je teda ich cieľ? Dosiahnuť, aby pre nich mal každý vo svojom srdci miesto – ak nie prvé, tak druhé, a ak nie druhé, tak tretie. Interagovať s ostatnými na rovnakej úrovni jednoducho neprichádza do úvahy. Môžu títo ľudia ako vodcovia počúvať odlišné názory ostatných? Nemôžu. Okolo čoho sa točí všetko, čo robia? (Okolo moci.) Všetko, čo robia, sa točí okolo moci. Aké veci, ktoré sa točia okolo moci, robia? Najprv preskúmajú tvoje srdce a zmocnia sa ho, čo znamená, že si ťa najprv kúpia, prinútia ťa, aby si sa im otvoril, dostanú z teba tvoje skutočné pocity a zistia, aký je tvoj skutočný názor na nich. Keď ho pochopia, prispôsobia svoje metódy každej situácii a konajú v každom prípade individuálne. Chcú ovládať srdcia ľudí, a keď nájdu niekoho, kto s nimi nie je zajedno, niekoho, kto si ich nectí, a niekoho, kto im nie je oddaný, udrú a začnú toho človeka trýzniť. Pohnútkou antikristov pri získavaní si sŕdc ľudí je teda moc. A aké sú metódy a techniky, ktoré používajú na získanie moci? Dôkladne rozumejú srdciam ľudí, chápu a ovládajú ich. Čím sú ovládané myšlienky ľudí? Ich srdcom a ich prirodzenosťou. Keď je niečie srdce ovládané antikristom, myšlienky a nápady toho človeka už nie sú dôležité. Keď antikrist ovládne srdce človeka, ovláda celého človeka.