Keď sa stretnete s antikristom, ako by ste sa k nemu mali správať? Boli niektorí vodcovia, ktorí boli charakterizovaní ako falošní vodcovia alebo antikristi a boli prepustení. Pri jednom z nich bratia a sestry po čase hlásili, že má určitú pracovnú schopnosť, že sa medzitým kajal a podával dobrý výkon. Konkrétne nie je celkom jasné, či podával dobrý výkon, pokiaľ ide o jeho správanie, alebo či hovoril ľúbivým spôsobom, alebo či sa stal disciplinovanejším vo svojej úlohe. Keďže bratia a sestry povedali, že podáva dobrý výkon, a vzhľadom na to, že na niektoré práce chýbali ľudia, bolo zariadené, že bude vykonávať nejakú prácu. A výsledkom bolo, že ani nie o dva mesiace neskôr bratia a sestry podali správu: „Okamžite ho prepustite – neznesiteľne nás utláča. Ak nebude prepustený, nebudeme môcť konať svoje povinnosti.“ Za žiadnu cenu nesúhlasili s tým, aby bol použitý; kohokoľvek by zvolili za vodcu, on by to nebol. Bol to ten istý starý hriešnik – mal len silné reči, ale v skutočnosti sa ani trochu nezmenil. Čo sa dialo? Jeho prirodzenosť bola úplne odhalená. Ako by sa podľa teba mala táto záležitosť riešiť? To, že bratia a sestry mali takú silnú reakciu, dokazuje, že skutočne mali trochu rozlišovacej schopnosti. Niektorí ľudia ním boli zavedení, a keď ho Zhora vyriešili, niektorí sa ho zastali a neskôr niektorí povedali, že sa kajal. Tak bol opäť povýšený a po chvíli bol úplne odhalený. Bratia a sestry ho teraz úplne prezreli a spojili sa, aby ho zosadili. Zhora videli, že títo ľudia teraz rozlišujú. Neboli polievaní nadarmo. Takže vzhľadom na to, že nikto nesúhlasil s tým, aby bol použitý, Zhora ho prepustili. Odkiaľ pochádzala ich rozlišovacia schopnosť? (Z porozumenia pravde.) Áno – porozumeli pravde. Rozlišovacia schopnosť pochádza z porozumenia pravde. Nevládla tam ešte stále pravda a Boh? (Áno.) Rozlíšili ho včas: po jeho prepustení už bratia a sestry netrpeli pod jeho kontrolou. Ľudia pod jeho útlakom tak veľmi trpeli. Nemal vôbec žiadnu ľudskú prirodzenosť. Nerobil si svoju prácu, ale vyrušoval bratov a sestry pri vykonávaní ich povinností – tyranizoval ich a zneužíval svoju moc. Kto by s tým súhlasil? Hlupák – ten áno! Keď sú takíto ľudia prepustení, majú z toho potom nejaké pocity? Naposledy bol ten človek prepustený Zhora; tentoraz ho zosadili bratia a sestry, vypískali ho z pódia – nie práve slávny odchod! Pôvodne chcel získať pozíciu. Ako sa ukázalo, nakoniec žiadnu nezískal, ale zrazu sa zrútil a bol vrátený do svojej pôvodnej podoby. Nemal o sebe uvažovať? (Áno.) Keby bol normálnym človekom, len s vážne skazenou povahou, nemusel by tiež o sebe uvažovať? (Áno.) Existuje typ človeka, ktorý neuvažuje. Myslí si, že má pravdu, že čokoľvek robí, je správne; neprijíma fakty, neprijíma pozitívne veci a neprijíma svoje hodnotenie zo strany ostatných. Sú to ľudia, ktorí majú povahu-podstatu antikrista. Iba antikristi nevedia o sebe uvažovať. Nad čím namiesto toho špekulujú? „Pche! Príde deň, keď moja hviezda opäť vyjde. Počkajte, kým vás budem mať v hrsti – potom uvidíte, ako vás budem trýzniť!“ Budú mať na to príležitosť? (Nie.) Už nemajú príležitosť. Keď bratia a sestry začnú rozumieť čoraz viacerým pravdám a keď dokážu rozlíšiť všetky rôzne stavy rôznych ľudí, a najmä rozlíšiť antikristov, priestor, ktorý antikristovi zostane na páchanie zla, sa bude zmenšovať a antikrist na to bude mať čoraz menej príležitostí. Nebude pre neho ľahké pokúsiť sa o návrat. Dúfa, že Zhora budú kázať o niečo menej o rozlišovaní a už nebudú rozlišovať, kto je. Keď počuje, ako sa v duchovnom spoločenstve hovorí o takýchto pravdách, vie, že je s ním koniec, a myslí si, že už nie je nádej na jeho návrat. Jeho špekulácie nejdú smerom: „To, čo odhaľujú a rozlišujú, je správne – úplne to odráža môj stav. Ako by som sa mal zmeniť? Ak si budem naďalej takto počínať, nebude to môj koniec? Budem odpísaný. Čo dobré by mohlo vzísť z kráčania po ceste archanjela a znepriatelenia si Boha?“ Mal by takéto myšlienky? (Nie.) Nebude premýšľať a určite nebude o sebe uvažovať a snažiť sa spoznať samého seba; namiesto toho by radšej zomrel, než by sa kajal. To je jeho prirodzenosť. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, neprebudí ho to ani ho to neprinúti kajať sa. Existuje úniková cesta bez pokánia? (Nie.) Nekajá sa. Kráča po svojej ceste až do jej trpkého konca, do svojej záhuby, ktorú si sám privodil, čo diktuje prirodzenosť antikristov.

Celý tento čas sme hovorili o téme rozlišovania antikristov. Aký pocit majú podľa vás tí, ktorí sú antikristi, keď to počúvajú? Keď príde čas zhromaždiť sa, cítia neznesiteľné muky a v srdci odolávajú. Nie sú to antikristi? (Sú.) Keď normálny človek so skazenou povahou vie, že má povahu antikrista, dychtivo si želá počuť a pochopiť viac, pretože len čo porozumie, bude sa schopný usilovať o zmenu. Myslí si, že ak neporozumie, zíde z cesty a môže prísť deň, keď vykročí na cestu antikristov, kde by páchal veľké zlo, otvoril by stavidlá, a tak by stratil príležitosť na spásu a prišiel by do záhuby. Bojí sa toho. Myslenie antikrista je iné. Zúfalo túži, aby nikto iný nehovoril o takýchto kázňach o rozlišovaní a aby ich nepočúval; dychtivo si želá, aby boli všetci popletení a bez rozlišovacej schopnosti a aby ich mohol zavádzať. To by ho urobilo šťastným. Čo je najväčším želaním antikrista? Prevziať moc. Chceli by ste prevziať moc? (Nie.) Nie svojím srdcom, ale niekedy vám to napadne v myšlienkach ako niečo, čo by ste chceli, a tak je to v skutočnosti niečo, čo by ste chceli urobiť. Možno máte v sebe subjektívne želanie, túžbu hlboko v srdci nebyť takým človekom, nevydať sa touto cestou, ale keď sa vám niečo stane, tvoja skazená povaha ťa ovplyvní a poháňa. Namáhaš si myseľ premýšľaním o tom, ako si ochrániš svoje postavenie a vplyv, koľko ľudí môžeš ovládať, ako hovoriť s autoritou, aby si si získal úctu ostatných. Keď stále myslíte na tieto veci, vaše srdce už nie je pod vašou kontrolou. Čo ho ovláda? (Skazená povaha.) Áno – je pod kontrolou satanovej skazenej povahy. Človek celé dni špekuluje o záujmoch svojho tela; stále bojuje s ostatnými a v procese týchto bojov nič nezíska a je to pre neho veľmi bolestivé – žije len pre telo a satana. A tak sa rozhodne, že bude dobre konať svoju povinnosť a žiť pre Boha, len aby opäť bojoval o postavenie a svoje záujmy, keď sa mu niečo prihodí: boj tam a späť, ktorý ho unavuje až do špiku kostí a z ktorého nič nezíska. Povedzte Mi, nie je to vyčerpávajúci spôsob života? (Je.) Žije tak deň čo deň a ani sa nenazdá, prejdú desaťročia. Niektorí ľudia veria v Boha desať alebo dvadsať rokov – koľko pravdy získali? Ako veľmi sa zmenila ich skazená povaha? Pre koho žijú každý deň? Pre čo sa zamestnávajú? Pre čo si lámu hlavu? Všetko je to pre telo. Boh povedal, že „každý výtvor myšlienok ľudského srdca je po celý čas len zlý“. Je v tých slovách chyba? Okús ich; precíť ich. Keď myslíš na tieto slová, keď ich zažívaš, nebojíš sa? Môžeš povedať: „Cítim strach. Navonok platím cenu celý deň; zanechávam, vydávam sa a trpím. To robí moje telo – ale všetky myšlienky môjho srdca sú zlé. Všetky idú proti pravde. V mnohých veciach, ktoré robím, to, z čoho vychádzam, môj motív a moje ciele sú čisto o konaní zla podľa mojich vlastných myšlienok.“ Čo vzíde z takéhoto konania? Zlé skutky. Bude si ich Boh potom pamätať? Niektorí môžu povedať: „Verím v Boha dvadsať rokov. Všetkého som sa vzdal – a predsa si to Boh nepamätá.“ Sú zarmútení a trpia. Čo ich bolí? Keby bol Boh k človeku skutočne prísny, človek by sa nemal čím chváliť. Toto všetko je Božia milosť, Jeho milosrdenstvo – Boh je k človeku taký tolerantný. Zamyslite sa nad tým: Boh je taký svätý, taký spravodlivý, taký všemohúci a len sa pozerá, ako tí, ktorí Ho nasledujú, myslia na úplne zlé veci, a to celý deň, a na myšlienky, ktoré idú proti pravde, a na myšlienky, ktoré sa týkajú výlučne záujmov ich vlastného postavenia, slávy a zisku. Bude Boh tolerovať, aby Mu Jeho nasledovníci takto odporovali a zrádzali Ho? Rozhodne nie. Ľudia ovládaní týmito úvahami, myšlienkami, úmyslami a motívmi bezostyšne robia veci vo vzbure a odpore voči Bohu, pričom sa chvália, že konajú svoju povinnosť a spolupracujú s Božím dielom. To všetko Boh vidí, a predsa to musí znášať. Ako to znáša? Poskytuje pravdu; polieva a odhaľuje; tiež osvecuje a osvetľuje a dáva vedenie a karhá a disciplinuje – a keď je toto disciplinovanie prísne, musí dokonca poskytnúť uistenie. Aký trpezlivý musí byť Boh, aby to všetko robil! Sleduje rôzne skazené povahy týchto ľudí, skutočnosť, že všetky ich rôzne odhalenia, správanie a úvahy sú zlé – a predsa to dokáže zniesť. Povedzte Mi, dokázal by to človek? (Nie.) Trpezlivosť, ktorú rodičia prejavujú svojim deťom, je skutočná, ale stále ich môžu opustiť alebo s nimi dokonca prerušiť vzťahy, keď sa veci stanú neznesiteľnými. Čo potom trpezlivosť, ktorú Boh prejavuje človeku? Každý deň, ktorý žiješ, je dňom, keď ti Boh prejavuje Svoju trpezlivosť. Taký je trpezlivý. Čo je v tej trpezlivosti? (Láska.) Nielen láska – má od teba očakávanie. Aké je to očakávanie? Že uvidí výsledok a úrodu prostredníctvom diela, ktoré koná, a umožní človeku okúsiť Jeho lásku. Má človek takú lásku? Nemá. Len s trochou učenia a vzdelania, len s trochou daru alebo špeciálnej zručnosti sa človek cíti byť vo vznešenejšom postavení ako ostatní a má pocit, že obyčajní ľudia sa k nemu nemôžu ani priblížiť. To je odpornosť človeka. Koná tak Boh? Je to práve naopak: takí nepredstaviteľne špinaví, hlboko skazení ľudia sú tí, ktorých Boh spasí; ba čo viac, žije spolu s nimi, hovorí s nimi a podporuje ich, tvárou v tvár. To človek nedokáže.

Nasleduje ďalšie duchovné spoločenstvo o ďalšom probléme. Niektorí ľudia, keď podávajú svedectvo, hovoria: „Vždy, keď sa mi niečo prihodí, myslím na Božiu lásku a Jeho milosť a som dojatý. Vždy, keď na tieto veci myslím, prestanem odhaľovať svoju skazenú povahu.“ Väčšina ľudí má pocit, že tento výrok je dobrý, že skutočne dokáže vyriešiť problém odhaľovania skazenej povahy. Obstojí toto tvrdenie? Nie, neobstojí. Božia láska, Jeho všemohúcnosť, Jeho zhovievavosť voči človeku a všetko dielo, ktoré Boh na človeku koná, môžu človeka len dojať – tú jeho časť, ktorá je jeho ľudskou prirodzenosťou, tú časť, ktorá je jeho svedomím a rozumnosťou; nemôže to však vyriešiť skazenú povahu človeka ani zmeniť cieľ a smer jeho usilovania sa. Preto Boh koná dielo súdu posledných dní: vyjadruje a poskytuje pravdu, aby vyriešil problém skazenej povahy človeka. Akú najdôležitejšiu vec Boh robí? Vyjadruje a poskytuje pravdu a súdi a napomína človeka. Nechce ťa dojať Svojimi činmi ani vecami, ktoré robí, aby zmenil smer a cieľ tvojho usilovania sa. Takto by nekonal. Čokoľvek Boh hovorí o tom, aký je trpezlivý s človekom alebo ako ho spasí, za akúkoľvek veľkú cenu – akokoľvek to podá, želá si len, aby človek porozumel Jeho úmyslu spasiť ľudí. Nehovorí tieto veci preto, aby obmäkčil srdcia ľudí a umožnil im obrátiť sa, pretože sú dojatí tým, že Ho počuli. To sa nedá dosiahnuť. Prečo nie? Skazená povaha človeka je jeho prirodzenosť-podstata a táto prirodzenosť-podstata je základom, na ktorý sa ľudia spoliehajú, aby prežili. Nie je to zlý zvyk ani návyk, ktorý sa zmení, keď človeka trochu postrčíme; nezmení sa, len čo je človek šťastný, ani získaním určitého množstva vedomostí či prečítaním niekoľkých kníh. To by bolo nemožné. Nikto nemôže zmeniť prirodzenosť človeka. Človek sa môže zmeniť len prijatím a získaním pravdy – jedine pravda môže zmeniť ľudí. Ak chceš dosiahnuť zmenu vo svojom živote-povahe, musíš sa usilovať o pravdu, a aby si sa usiloval o pravdu, musíš začať tým, že jasne porozumieš rôznym pravdám, ktoré Boh hovorí. Niektorí ľudia veria, že ak niekto pochopil učenie, potom pochopil pravdu. Nesprávnejšie to už ani nemôže byť. Nie je to tak, že ak rozumieš učeniu o viere v Boha a dokážeš hovoriť o niekoľkých duchovných teóriách, potom si pochopil pravdu. Teraz sa nad tým zamyslite: čo presne označuje pravda? Prečo stále hovorím, že je toľko ľudí, ktorí nerozumejú pravde? Domnievajú sa: „Ak dokážem pochopiť význam Božích slov, znamená to, že som pochopil pravdu,“ a „Všetky Božie slová sú správne; všetky prehovárajú do nášho srdca, a tak sú naším spoločným jazykom.“ Povedzte Mi, je tento výrok správny, alebo nie? Čo vlastne znamená rozumieť pravde? Prečo hovoríme, že nerozumejú pravde? Najprv si povieme niečo o tom, čo je pravda. Pravda je realitou všetkých pozitívnych vecí. Ako teda realita týchto pozitívnych vecí súvisí s človekom? (Bože, ja to chápem tak, že keď človek rozumie pravde, prejavuje sa to tak, že bez ohľadu na to, s akými osobami, udalosťami a vecami sa stretne, má princípy a vie, ako s nimi zaobchádzať, a má cestu na praktizovanie; pravda dokáže vyriešiť jeho ťažkosti a stať sa realitou v jeho živote. Boh práve povedal, že chápanie učenia nie je chápaním pravdy – ľudia majú pocit, akoby pravde rozumeli, ale nedokážu vyriešiť žiadne problémy a ťažkosti, ktoré majú v reálnom živote. Nemajú na to žiadnu cestu; nedokážu si veci spojiť s pravdou.) To znamená nerozumieť pravde. Časť z toho, čo bolo práve povedané, vystihla podstatu: Čo je pravda? (Vďaka pravde môžu mať ľudia cestu na praktizovanie a konať podľa princípov; dokáže vyriešiť ich ťažkosti.) Správne. Porovnávať sa s pravdami-princípmi a praktizovať podľa nich – to je cesta. Dokazuje to, že ide o porozumenie pravde. Ak rozumieš len učeniu, a keď sa ti niečo stane, nedokážeš ho uplatniť a nájsť princípy, potom to nie je porozumenie pravde. Čo je pravda? Pravda sú princípy a kritériá pre konanie všetkých vecí. Nie je to tak? (Je.) Keď hovorím, že nerozumiete pravde, hovorím, že po vypočutí kázní poznáte len učenie. Neviete, aké sú v ňom princípy a kritériá pravdy, ani ktoré veci, čo sa vám stávajú, súvisia s týmto aspektom pravdy, ani ktoré stavy s ním súvisia, ani neviete, ako tento aspekt pravdy uplatniť. Nič z tohto neviete. Povedzme napríklad, že ste položili nejakú otázku. To, že položíte otázku, znamená, že nerozumiete príslušnej pravde. Porozumiete jej po tom, čo o nej budete hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Možno po duchovnom spoločenstve trochu porozumiete, ale ak tomu neporozumiete, keď sa vám znova stane podobná vec, nie je to skutočné porozumenie pravde. Nepoznáš princípy a kritériá tejto pravdy; neovládaš ich. Možno si o nejakej pravde myslíš, že si ju pochopil – ale pokiaľ ide o to, aké reality rieši a na aké stavy človeka je zameraná, ak si ju pochopil, dokážeš s ňou potom porovnať svoj vlastný stav? Ak to nedokážeš a nikdy nevieš, aký je tvoj skutočný stav, je to potom porozumenie pravde? (Nie.) Nie je to porozumenie pravde. Keď ide o jeden aspekt pravdy a princípov a ty vieš, ktoré záležitosti a stavy s touto pravdou súvisia a ktoré druhy ľudí alebo ktoré z tvojich vlastných stavov sa jej týkajú, a si tiež schopný použiť ju na ich vyriešenie, potom to znamená, že rozumieš pravde. Ak máš pri počúvaní kázne pocit, že jej rozumieš, ale keď máš hovoriť v duchovnom spoločenstve, len papagájuješ slová, ktoré si počul, a nie si schopný o tom hovoriť a vysvetliť to z hľadiska stavov a reálnych situácií, je to porozumenie pravde? Nie, to nie je ono. Rozumiete teda väčšinou pravde, alebo nie? (Nerozumieme.) Prečo nie? Pretože keď si vypočujete väčšinu právd, rozumiete len učeniu. Nedokážete viac, než to dodržiavať ako predpis; neviete, ako to flexibilne uplatniť. Keď sa ti niečo prihodí, zostaneš zaskočený; keď sa ti niečo prihodí, nedokážeš v danej situácii použiť ten kúsok učenia, ktorému si porozumel, – je to nanič. Je to porozumenie pravde, alebo nie? (Nie je.) To znamená nerozumieť pravde. Ak nerozumieš pravde, čo potom? Musíš sa usilovať o vyššiu úroveň a dať si tú námahu, aby si na to prišiel. V tvojej ľudskej prirodzenosti musí byť niekoľko vecí: musíš byť svedomitý a dôkladný v tom, čo sa učíš a čo robíš. Ak sa chceš usilovať o pravdu, ale nemáš svedomie a rozum normálnych ľudí, potom nikdy nebudeš schopný porozumieť pravde a tvoja viera je popletená. Nezávisí to od tvojej kvality; závisí to len od toho, či máš tento druh ľudskej prirodzenosti. Ak áno, potom dokážeš porozumieť základným pravdám, aj keď je tvoja kvalita priemerná. Aspoň sa to týka pravdy. A ak máš veľmi dobrú kvalitu, potom to, čomu rozumieš, môžu byť veci na hlbokých úrovniach pravdy, a v tom prípade do nej budeš môcť vstúpiť hlbšie. Súvisí to s tvojou kvalitou. Ak však v tvojej ľudskej prirodzenosti nie je postoj svedomitosti a dôkladnosti a si vždy nejasný a neistý, popletený, vždy v stave zahmlenosti – zahmlený, nejasný a povrchný vo všetkých záležitostiach, potom pre teba bude pravda vždy len predpismi a učením. Nebudeš ju môcť získať. Máte teraz, keď Ma to počujete hovoriť, pocit, že usilovať sa o pravdu je ťažké? Je v tom istá miera ťažkosti, ktorá však môže byť veľká alebo malá. Ak sa nad tým zamyslíš a vynaložíš úsilie, ťažkosti sa zmiernia a získaš niekoľko právd; ak nevynaložíš žiadne úsilie na pravdu, ale len na učenie a vonkajšie praktizovanie, potom nebudeš môcť získať pravdu.

Prenikli ste prostredníctvom Môjho systematického duchovného spoločenstva o týchto pravdách k podstate veci? Uvedomili ste si niečo? Nie je vo veciach v rámci ktorejkoľvek oblasti pravdy viac podrobností než v súbore vedomostí akéhokoľvek vysokoškolského kurzu? (Je.) Je tam tak veľa podrobností. Ľudia sa dokážu naučiť veci už za pár rokov úsilia, prostredníctvom neustálej praxe a praktických skúseností, pokiaľ si tieto veci dokážu zapamätať a pochopiť ich. Keď si človek osvojuje nejaký akademický predmet, dokáže ho postupne zvládnuť len tým, že vynaloží čas a energiu a trochu sa nad ním zamyslí. Ale na pochopenie pravdy nestačí len používať rozum – musíš používať srdce. Ak o Božích slovách neuvažuješ srdcom alebo ich nezažívaš srdcom, nebudeš schopný porozumieť pravde. Pravdu môžu dosiahnuť len ľudia, ktorí majú duchovné porozumenie, sú svedomití a majú schopnosť chápania; tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, majú chabú kvalitu a nemajú schopnosť chápania, ju nikdy nebudú môcť dosiahnuť. Ste povrchní ľudia alebo ste dôkladní? (Sme povrchní ľudia.) Nie je to nebezpečné? Dokážete byť dôkladní? (Dokážeme.) To je dobré; rád to počujem. Nehovorte stále, že to nedokážete – ako to budete vedieť, kým to neskúsite? Mali by ste toho byť schopní. Je nádej, že s vaším súčasným odhodlaním a postojom vo vašom usilovaní sa porozumiete základným pravdám. Je to dosiahnuteľné. Pokiaľ je človek ochotný používať srdce a zaplatiť cenu a v srdci vynakladá úsilie smerom k pravde, Duch Svätý začne konať dielo a zdokonalí ho. Ak v srdci nevynakladá úsilie smerom k pravde, potom Duch Svätý nebude konať dielo. Pamätajte: Aby človek dospel k porozumeniu pravde, musí proaktívne vynaložiť úsilie a zaplatiť cenu, ale tým možno dosiahnuť len polovicu želaných výsledkov, možno tým dosiahnuť len tú časť, v ktorej ľudia musia priložiť ruku k dielu. Druhá polovica je kľúčová časť porozumenia pravde, na ktorú ľudia nestačia a v záujme dosiahnutia ktorej sa musia spoliehať na dielo a zdokonalenie Ducha Svätého. Nesmiete zabúdať, že hoci pri získavaní vedomostí a učení sa o vede sa stačí spoliehať na vynaloženie úsilia, pri porozumení pravde to tak nefunguje. Je zbytočné spoliehať sa len na myseľ – človek musí používať srdce a musí zaplatiť cenu. Čo sa dosiahne zaplatením ceny? Dielo Ducha Svätého. Ale čo je základom pre dielo Ducha Svätého? Myseľ človeka musí byť dostatočne dôkladná; jeho srdce musí byť dostatočne tiché a pokojné a dostatočne úprimné, až potom bude Boh konať dielo. Dielo Ducha Svätého je jemné a tí, ktorí ho okúsili, to vedia. Ľudia, ktorí často vynakladajú úsilie smerom k pravde, môžu často cítiť osvietenie Ducha Svätého, takže ich cesta praktizovania pri konaní povinnosti je hladká a v ich srdciach je čoraz väčšia jasnosť. Ľudia bez skúseností nemôžu cítiť dielo Ducha Svätého a nikdy nemôžu vidieť správnu cestu. Všetky záležitosti sú pre nich zahmlené a nejasné; nevedia, aká je správna cesta. Dosiahnuť porozumenie pravde a jasne vidieť cestu praktizovania v skutočnosti nie je ťažké: Ak má človek v srdci tieto stavy, Duch Svätý bude konať dielo. Ale ak tvoje srdce tieto stavy opustí, dielo Ducha Svätého nebudeš schopný vnímať. Nie je to abstraktné ani hmlisté. Keď si v týchto stavoch a tvoje srdce je v týchto stavoch, ak hľadáš, vynakladáš úsilie, uvažuješ a modlíš sa, Duch Svätý bude v tebe konať dielo. Ale ak si nepozorný, stále sa chceš usilovať o postavenie a bojovať o slávu a zisk, stále sa chceš prehnane zameriavať na formu a vynakladať na ňu úsilie – ak sa stále vyhýbaš Bohu, skrývaš sa pred Ním, strániš sa Ho a odmietaš Ho, nie si úprimný a nemáš voči Nemu otvorené srdce – Duch Svätý nebude konať dielo, nebude si ťa všímať a nebude ťa ani karhať. Koľko pravdy môže pochopiť niekto, kto ani nezažil karhanie Ducha Svätého? Niekedy ťa Duch Svätý karhá, aby ti dal najavo, ktorý spôsob konania je správny a ktorý nesprávny. Keď v tebe vyvolá takýto pocit, čo tým nakoniec získaš? Získaš schopnosť rozlišovať správne od nesprávneho a budeš mať v tej veci na prvý pohľad úplne jasno: „Ten spôsob je nesprávny – nie je v zhode s princípmi. To nemôžem urobiť.“ Budeš pri tej veci jasne vedieť, aké sú princípy, aký je Boží úmysel a čo je v skutočnosti pravda, a tak budeš vedieť, čo máš robiť. Ale ak Duch Svätý nekoná dielo, ak ťa takto nedisciplinuje, budeš vo vzťahu k takýmto veciam navždy v zmätenom stave a nebudeš v nich mať jasno. Keď sa ti prihodia, zostaneš zaskočený; keď sa ti prihodia, nebudeš vedieť, čo sa deje, a v srdci budeš veľmi zmätený – nebude ti jasné, čo máš robiť. Môžeš sa zblázniť od úzkosti – prečo však Duch Svätý nezačne konať dielo? Možno niektoré stavy v tebe nie sú správne a ty odolávaš. Čím odolávaš? Ak lipneš na nejakom mylnom názore alebo predstave, Boh nebude konať dielo, ale počká, kým si uvedomíš, že tá predstava alebo názor sú nesprávne. Duch Svätý bude konať dielo len na tomto základe. Keď Duch Svätý koná dielo, nekončí pri tom, že ti dá vedome najavo, čo je správne a čo nesprávne. Namiesto toho ti umožní jasne vidieť, aká je cesta, smer a cieľ a ako ďaleko je tvoje porozumenie od pravdy. Dá ti to jasne vedieť. Mali ste takéto skúsenosti? Ak niekto verí v Boha desať alebo dvadsať rokov bez takýchto konkrétnych skúseností, aký je to človek? Povrchný. Dokáže ponúknuť len zopár často opakovaných učení a fráz a problémy dokáže riešiť len pomocou niekoľkých svojich stratégií a jednoduchých techník. Preto je predurčený dosiahnuť len malý pokrok – nikdy neporozumie pravde a Duch Svätý v ňom nebude konať dielo. Takíto povrchní ľudia, pre ktorých je pravda úplne nedosiahnuteľná, nedokážu pravde porozumieť, ani keby ich Duch Svätý osvecoval. A tak v nich Duch Svätý nebude konať dielo. Prečo nie? Nadržiava Boh niekomu? Nie. Aký je teda dôvod? Pretože ich kvalita je príliš chabá a je to mimo ich dosahu. Nerozumejú pravde, ani keď Duch Svätý koná dielo; keby im bolo povedané, že niečo je princíp, dokázali by to pochopiť? Nie. Takže Boh to neurobí. Máte s tým skúsenosti? Pravda je nestranná. Keď sa o ňu usiluješ, keď do nej prenikáš, Duch Svätý bude konať dielo a ty ju získaš. Ale ak si lenivý, túžiš po pohodlí a nie si pri pravde ochotný vynaložiť úsilie, Duch Svätý nebude konať dielo a pravdu nebudeš môcť získať, nech si ktokoľvek. Rozumiete teraz? Usilujete sa v súčasnosti o pravdu? Kto sa o ňu usiluje, ten ju získa, a tí, ktorí ju nakoniec získajú, sa stanú pokladmi. Tí, ktorí ju nedokážu získať, im môžu závidieť, ale márne: Ak premeškajú túto príležitosť, bude preč.

Kedy je najlepšie obdobie na usilovanie sa o pravdu? Toto obdobie, keď Boh koná dielo v tele, hovorí a je s tebou v duchovnom spoločenstve tvárou v tvár, vedie ťa a pomáha ti. Prečo hovorím, že toto je najlepšie obdobie? Pretože vďaka dielu a reči vteleného Boha môžeš úplne porozumieť úmyslom Ducha Svätého a spoznať, ako Duch Svätý koná dielo. Vtelený Boh je schopný v úplnosti chápať princípy, vzorce, spôsoby a prostriedky diela Ducha Svätého a hovorí ti o tom, aby si v tom nemusel sám tápať. Vydaj sa touto skratkou a budeš to môcť dosiahnuť hneď. Keď vtelený Boh prestane hovoriť a dokončí Svoje dielo, budeš v tom musieť tápať sám. Nie je nikto, kto by mohol toto vtelené telo zastúpiť, kto by ti mohol výslovne povedať, čo máš robiť, kam máš smerovať a akou cestou sa máš vydať. Nie je nikto, kto by ti tie veci mohol povedať; nech by bol niekto akokoľvek duchovne založený, nedokázal by to. Existujú na to príklady. Je to presne ako s veriacimi v Ježiša, ktorí veria už dvetisíc rokov: Niektorí z nich teraz robia krok späť, aby čítali Starý zákon a dodržiavali zákon; a niektorí nosia kríže, no v izbách si vešajú Desatoro a dodržiavajú predpisy a prikázania. Čo nakoniec získali? Duch Svätý koná dielo, ale ak nie sú prítomné Božie výslovné slová, ľudia vždy len tápu. Čo znamená neprítomnosť výslovných slov? Znamená to, že to, v čom ľudia tápu a čo získavajú, je nejednoznačné. Nie je nikto, kto by ti mohol dať istotu a povedať, že je správne, aby si robil toto, a nesprávne robiť tamto. Nie je nikto, kto by ti to mohol povedať. Aj keby ťa Duch Svätý osvecoval a ty by si veril, že je to správne, schvaľoval by to potom Boh? Ani ty si nie si istý, však? (Nie, nie sme.) Tie slová Pána Ježiša, ktoré zanechal pred dvetisíc rokmi a boli zaznamenané v Biblii – teraz, o dvetisíc rokov neskôr, veriaci v Pána ponúkli najrôznejšie vysvetlenia záležitosti Jeho návratu a nie je nikto, kto v skutočnosti pozná presné vysvetlenie. Takže prijať túto etapu diela si od nich vyžaduje veľa úsilia. Čo to ukazuje? Že pri týchto nejednoznačných slovách, ktoré nie sú podané výslovne, má desať ľudí desať vysvetlení a sto ľudí sto. Každý má svoje vlastné odôvodnenia a argumenty. Ktoré vysvetlenie je presné? Kým Boh neprehovorí alebo neponúkne záver, nezáleží na ničom, čo povie človek. Nech je tvoja denominácia akokoľvek veľká, nech má akokoľvek veľa členov, je to pre Boha dôležité? (Nie.) Boh sa nepozerá na tvoju silu. Aj keby ani jeden človek na svete nedokázal prijať to, čo Boh robí, je to správne a je to pravda. Toto je večný, nemenný fakt! Všetky náboženstvá a denominácie to vysvetľujú tak a onak, a čo sa nakoniec stane? Je tvoje vysvetlenie na niečo užitočné? (Nie.) Boh to vyvráti jedinou vetou. Nech to budeš vysvetľovať akokoľvek, bude si ťa Boh všímať? (Nie.) Prečo si ťa nebude všímať? Boh začal konať nové dielo, ktoré trvá už takmer tridsať rokov. Bude si všímať týchto ľudí, nech kričia akokoľvek arogantne? (Nie.) Nebude si ich všímať. Ľudia v náboženstve by povedali: „Keď si ich Ty nebudeš všímať, nemôžu byť spasení?“ Faktom je, že Božie slová už dávno všetko objasnili a čo On povie, to platí. Bez ohľadu na to, akú veľkú silu má náboženský svet, nebude to na nič; nech sú ich počty akokoľvek veľké, nedokazuje to, že vlastnia pravdu. Boh koná tak, ako má; kde má začať, tam začne; koho si má vybrať, toho si vyberie. Je ovplyvňovaný a obmedzovaný náboženským svetom? (Nie.) Ani v najmenšom. Toto je Božie dielo. A predsa sa skazené ľudstvo chce s Bohom hádať a celé dni Mu ponúka vysvetlenia – je to na niečo užitočné? Ľudia sa dokonca chytajú slov Biblie, aby si ich vykladali, ako chcú – jasne ich vytrhávajú z kontextu a dokonca na nich chcú celý život lipnúť a čakať, kým ich Boh naplní. Snívajú! Ak človek nehľadá pravdu v Božích slovách a vždy chce žiadať Boha, aby urobil tú či onú vec, má ten človek ešte rozum? O čo sa snaží? Chce sa vzbúriť? Chce zápasiť s Bohom? Keď zostúpia veľké kataklizmy, všetci zostanú ohromení; budú plakať a kričať, ale márne. Nebude to tak? Bude.

Teraz je najlepšie obdobie – je to čas, keď Boh prináša ľuďom spásu a zdokonaľuje ich. Nečakaj, kým príde deň, keď toto obdobie premeškáš, a potom budeš uvažovať: „Čo znamená tá vec, ktorú Boh povedal? Bolo by lepšie opýtať sa vtedy, teraz sa už nemôžem opýtať. Budem sa teda len modliť; Duch Svätý bude konať dielo, to je to isté.“ Bude to to isté? (Nie.) Keby bolo, potom by ľudia, ktorí verili v Pána počas týchto dvetisíc rokov, neboli takí, akí sú. Len sa pozri na slová, ktoré napísali takzvaní svätí v prvej polovici druhého tisícročia – aké sú plytké, aké úbohé! Teraz existuje hrubá kniha chválospevov, ktoré spievajú ľudia všetkých náboženstiev a denominácií, a tieto chválospevy hovoria len o Božej milosti a získavaní požehnania – len o týchto dvoch veciach. Je to poznanie Boha? Nie, nie je. Je v tom štipka pravdy? (Nie.) Vedia len to, že Boh miluje ľudí sveta. Vo svete existuje výrok, ktorý je tu stále, je nemenný: „Boh je láska.“ To je jediná veta, ktorú poznajú. Nuž, ako Boh miluje ľudí? Teraz ich opúšťa a vyraďuje – je stále láskou? Podľa nich nie – už nie. A tak Ho odsudzujú. To, že sa človek neusiluje o pravdu a nedokáže jej porozumieť, je tá najúbohejšia vec. V súčasnosti je tu taká veľká príležitosť. Boh sa vtelil, aby vyjadril pravdu a osobne spasil ľudí. Bola by taká škoda, keby si sa neusiloval o pravdu a nezískal ju. Keby si sa o ňu usiloval a robil to s vervou, a predsa by si ju nakoniec nepochopil, mal by si čisté svedomie – aspoň by si nesklamal sám seba. Začali ste sa teraz usilovať? Počíta sa vykonávanie povinnosti ako usilovanie sa o pravdu? Počíta sa to ako istý druh spolupráce, ale pokiaľ ide o dosiahnutie usilovania sa o pravdu, o to, či sa to počíta za takéto usilovanie, ešte to tým nie je. Je to len forma správania, druh konania – znamená to mať postoj usilovania sa o pravdu. Ako sa teda niečo môže počítať ako usilovanie sa o pravdu? Musíš začať tým, že porozumieš pravde. Ak nerozumieš pravde, nič neberieš vážne, svoju povinnosť konáš povrchne a robíš si, čo chceš, bez toho, aby si niekedy hľadal pravdu alebo venoval pozornosť pravdám-princípom, budeš potom schopný porozumieť pravde? Ako sa môžeš usilovať o pravdu, ak jej nerozumieš? Nie je to tak? (Je.) Akí sú to ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu? Sú to hlupáci. Ako sa teda usilovať o pravdu? Musíš začať tým, že jej porozumieš. Je namáhavé porozumieť pravde? Nie, nie je. Začni od prostredí, s ktorými prichádzaš do kontaktu, a povinnosti, ktorú vykonávaš, a praktizuj a cvič sa podľa právd-princípov. Takéto konanie ukazuje, že si začal kráčať po ceste usilovania sa o pravdu. Najprv začni na základe týchto princípov hľadať, uvažovať, modliť sa a kúsok po kúsku získavať osvietenie – to osvietenie, ktoré získaš, je pravda, ktorej by si mal porozumieť. Hľadaj pravdu najprv pri vykonávaní svojej povinnosti a usiluj sa o konanie podľa právd-princípov. Všetky tieto veci sú neoddeliteľné od reálneho života: osôb, udalostí a vecí, s ktorými sa v živote stretávaš, a záležitostí, ktoré spadajú do rozsahu tvojej povinnosti. Začni týmito záležitosťami a dosiahni porozumenie pravdám-princípom – potom budeš mať život-vstup.

23. októbra 2019