Rozbor toho, ako by antikristi podriaďovali ostatných len sebe, nie pravde ani Bohu

IV. Rozbor toho, ako antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí

Minule sme mali duchovné spoločenstvo o ôsmom bode prejavov antikristov – podriaďovali by ostatných len sebe, nie pravde ani Bohu. Ôsmy bod je celkovo rozdelený na štyri podtémy. O prvých troch podtémach sme už hovorili v duchovnom spoločenstve, takže aká je tá štvrtá? (Antikristi predstierajú, že sú stelesnením pravdy, keď získajú trochu skúseností a vedomostí a vezmú si nejaké ponaučenia.) Toto je štvrtá podtéma ôsmeho bodu. Samozrejme, týka sa to aj jedného aspektu prejavov témy ôsmeho bodu – súvisia spolu. Aká je táto téma? Podriaďovali by ostatných len sebe, nie pravde ani Bohu. Rozdeľme si túto podtému a hovorme o nej kúsok po kúsku. Čo sú jednotlivo skúsenosti, vedomosti a poučenia? Akí ľudia ich majú? Akí ľudia sa nimi radi vyzbrojujú? Akí ľudia kladú dôraz na to, aby sa vyzbrojili týmito vecami, a nie pravdou? Akí ľudia považujú tieto veci za pravdu? Po prvé, jedna vec je istá: bez ohľadu na kvalitu týchto ľudí a bez ohľadu na to, aké je ich vnímanie, majú veľkú lásku k vedomostiam, ktorá presahuje ich lásku k pravde-realite. Cieľom a smerom, o ktoré sa vo svojej viere v Boha usilujú, je získať nejaké takzvané skúsenosti a vedomosti. Tieto vedomosti a skúsenosti chcú použiť na to, aby sa vyzbrojili a prikrášlili, aby sa stali vkusnejšími, štýlovejšími, kultivovanejšími a aby si ich ľudia mohli viac vážiť a uctievať ich. Myslia si, že s týmito vedomosťami a skúsenosťami je život hodnotnejší, naplnenejší a plnší sebadôvery. Podľa ich názoru veria v Boha preto, aby sa vyzbrojili týmito vedomosťami a výrokmi, ktoré sa týkajú teológie a rôznych aspektov bežných znalostí, vedomostí a poučení. Veria, že vďaka vyzbrojeniu sa týmito vecami môžu zaujať miesto v Božom dome a v tejto skupine ľudí. Preto všetko, o čom každý deň premýšľajú, čo v srdci uctievajú a čo nasledujú, súvisí s vedomosťami, skúsenosťami a tak ďalej.

Pozrime sa najprv na to, aké druhy vedomostí, skúseností a poučení existujú, ako aj na to, ktoré z nich možno nazvať predstieraním, že sú stelesnením pravdy. Po prvé, s istotou možno povedať, že tieto veci nemajú nič spoločné s pravdou, nie sú v zhode s pravdou a sú s ňou v rozpore. Môžu to byť veci, ktoré sú podľa ľudských predstáv správne, veci, ktoré sú podľa ich predstáv pozitívne, krásne a dobré. Tieto veci však v skutočnosti v Božích očiach nesúvisia s pravdou a sú dokonca v podstate zdrojom ľudského odsudzovania pravdy, koreňom a zdrojom ľudského odporu voči Bohu a predstáv ľudí o Ňom. Skúsenosti, vedomosti a poučenia – existuje rozdiel vo veku a pohlaví medzi tými, ktorí tieto veci získavajú? (Nie, neexistuje.) S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Niektorí ľudia majú dary. Čo sú to dary? Po tom, ako si napríklad niektorí ľudia vypočujú nejakú teóriu alebo výrok a pochopia jadro alebo základné pojmy takejto teórie, ich myseľ reaguje veľmi rýchlo. Okamžite vedia, ako takúto teóriu alebo výrok vysvetliť a ako ich previesť do svojho vlastného jazyka, ktorým hovoria s inými ľuďmi. Tieto veci si po ich vypočutí rýchlo zapamätajú; to zďaleka neznamená, že sú veľmi vnímaví, majú len vynikajúcu pamäť, čo je druh zvláštneho daru. Je niekto, kto má takýto dar? (Áno.) Sú ľudia, ktorí po tom, čo povieš jednu vec, dokážu túto vec okamžite použiť na vyvodenie záverov o niečom inom. Keď dostanú informácie o jednom aspekte témy, dokážu ich aplikovať na iné oblasti. Dokážu veľmi dobre použiť tému, o ktorej sa diskutuje, na to, aby predložili vlastné myšlienky. Sú veľmi dobrí, pokiaľ ide o vonkajšie veci a teórie – o tieto logické a jazykové záležitosti. To znamená, že vynikajú v slovíčkarení a používaní teórií na to, aby nalákali a presvedčili ostatných. Existujú ľudia s týmto druhom daru. Sú veľmi výreční, s mimoriadne bystrým myslením a reakciami. Keď počujú o nejakom aspekte pravdy, so svojím malým chytráctvom a darmi chápu tento aspekt pravdy ako druh vedomostí a učenosti a tento druh učenosti potom používajú na to, aby hovorili v duchovnom spoločenstve s ostatnými a vykonávali takzvanú prácu polievania a pasenia. Aký to má účinok na ľudí? Má to nejaké dobré výsledky? (Nie, nemá.) Prečo je to tak? (Nie je to praktické a keď to ľudia počujú, nemajú žiadnu cestu k praktizovaniu.) Keď si ostatní vypočujú, čo títo ľudia povedali, myslia si, že všetko, čo povedali, je správne, že v tom nie je jediné nesprávne slovo a ani slovo, ktoré by bolo v rozpore s princípmi – všetko je to správne. Ale keď to uvádzajú do praxe, cítia, že tieto slová sú prázdne, že pri praktizovaní neexistuje žiadny cieľ ani smer a že tieto slová sa nedajú použiť ako princípy praktizovania. Aké sú teda tieto slová? (Učenia.) Sú druhom učenia, druhom vedomostí. Takéto prejavy antikristov sú veľmi zjavné a výrazné. Pravdu považujú za vedomosti, za niečo akademické, za teóriu. Hoci veciam rozumejú len napoly, vždy vyžadujú, aby ostatní robili to či ono. Keď ostatní nerozumejú a požiadajú ich, aby to podrobne vysvetlili, antikristi to nedokážu jasne vysvetliť a namiesto toho reagujú protiargumentom: „Ty nemiluješ pravdu. Keby si ju miloval, dokázal by si porozumieť tomu, čo hovorím, a mal by si cestu k praktizovaniu.“ Keď to počujú niektorí, ktorí sú popletení a chýba im schopnosť rozlišovať, pomyslia si: „To je pravda. Keby som naozaj miloval pravdu, dokázal by som ich slovám porozumieť.“ Ľudia, ktorí nemajú schopnosť rozlišovať, majú pocit, že to, čo tento človek hovorí, je správne – že oni nerozumejú pravde. Preberajú zodpovednosť na seba, a tak sú antikristami zavedení, až strácajú orientáciu.

Hovorme teraz o skúsenostiach. Skúsenosť je metóda, ktorá bola zhrnutá počas dlhého obdobia prežívania vecí. Majú ľudia, ktorí pracovali dva dni, nejaké skúsenosti? (Nemajú.) Takže tí, ktorí pracovali 10 alebo 20 rokov, určite skúsenosti majú. Niektorí ľudia majú pocit, že majú skúsenosti z dlhoročnej práce, že pokiaľ ide o to, čo majú robiť tvárou v tvár určitým záležitostiam, ako zaobchádzať s určitými typmi ľudí a aké druhy učení majú hovoriť akým druhom ľudí, všetko vedia. Výsledkom je, že keď sa jedného dňa stane niečo nové, o čom nevedia, prelistujú záznamy svojej práce za posledných 20 rokov, uvažujú o nich a potom bez rozlišovania uplatnia tieto minulé výroky a postupy. Keď takto konajú, tí, ktorí nerozumejú pravde, si stále myslia, že to, čo títo ľudia robia, je v zhode s pravdou, zatiaľ čo tí, ktorí pravde rozumejú, sa pozrú a povedia: „Tento človek koná naslepo. Vo svojej práci nemá žiadne princípy; úplne sa spolieha na skúsenosti a nerozumie Božiemu úmyslu ani tomu, ako konať spôsobom, ktorý chráni záujmy Božieho domu a je v súlade s princípmi Božieho domu o tom, ako zaobchádzať s ľuďmi. Slepo uplatňuje predpisy.“ Tu je problém. Ak priemerný človek pracoval len krátky čas, nemusí mať kapitál na to, aby povedal: „Mám skúsenosti; nebojím sa. Pracoval som toľko rokov. Aký typ človeka som nevidel a aké záležitosti som neriešil?“ Títo ľudia sa to však odvážia povedať. Aj keď si sa zaoberal mnohými vecami a viac než len niekoľkými rôznymi typmi ľudí, môžeš zaručiť, že pri riešení každej záležitosti a pri zaobchádzaní s každým človekom konáš v súlade s pravdami-princípmi? V skutočnosti to nie je niečo, čo by si sa odvážil zaručiť. Ak ale niekto vznesie námietku voči tým, ktorí považujú skúsenosti a rutinu za pravdu, takíto ľudia povedia: „Pracujem už toľko rokov. Prešiel som po viacerých mostoch, než po koľkých si ty prešiel cestách, a ty sa stále odvažuješ so mnou nesúhlasiť? Choď domov a modli sa!“ Nikto sa pred nimi neodváži povedať „nie“, predložiť iné názory ani vysloviť slovo nesúhlasu. Čo je to za správanie? Je to považovanie skúseností za pravdu a viera, že oni sami sú stelesnením pravdy. Niektorí hovoria: „Nepovažujem sa za stelesnenie pravdy – kto by sa odvážil nosiť taký titul? Iba Boh je pravda. Nikdy som tak nekonal ani som tak nikdy nezmýšľal.“ Subjektívne tak nezmýšľaš ani nemáš v úmysle tak konať. Objektívne ťa však tvoje spôsoby konania vecí, tvoje správanie a podstata tvojich činov nakoniec charakterizujú ako niekoho, kto sa považuje za stelesnenie pravdy. Prečo vyžaduješ, aby ľudia do bodky poslúchali tvoje návrhy? Ak sa nepovažuješ za Boha a si len obyčajný človek, si oprávnený nútiť ostatných, aby ťa poslúchali? (Nie, nie som.) Existuje jedna okolnosť, za ktorej ťa ľudia môžu poslúchať, a to ak rozumieš pravde – ak si človek, ktorý rozumie pravde. Ale na druhej strane, aj keď si človek, ktorý rozumie pravde, stále si len obyčajný človek, a môže byť obyčajný človek stelesnením pravdy? (Nie, nemôže.) Ak niekto dokáže pochopiť všetky slová, ktoré Boh povedal, a všetky pravdy a porozumenie, ktoré Boh od človeka vyžaduje, môže sa ten človek stať stelesnením pravdy? (Nie, nemôže.) Niektorí hovoria: „Môže to byť preto, že nebol zdokonalený. Peter bol zdokonalený človek. Mohol by byť Peter nazývaný stelesnením pravdy?“ Byť zdokonalený nerobí z človeka stelesnenie pravdy, a vieš prečo? (Je tam rozdiel v podstate.) Je tam rozdiel v podstate; to je jeden aspekt. Či sa človek môže stať stelesnením pravdy – to je záležitosť, o ktorej musíme diskutovať. Prečo sa hovorí, že človek v žiadnom prípade nemôže byť stelesnením pravdy? Je stelesnenie pravdy len otázkou podstaty? Niektorí ľudia hovoria: „Človek sa rodí ako stvorená bytosť a Ten v nebi je vo svojej podstate Stvoriteľ. O tejto veci sa nemusíme hádať – Boh bude vždy stelesnením pravdy. Je teda Kristus stelesnením pravdy preto, lebo rozumie pravde a vlastní pravdu? Ak sme získali všetky pravdy od Boha, môžeme byť aj my nazývaní stelesnením pravdy?“ Iní hovoria: „Nemôžeme. Kedysi som si myslel, že keď ľudia viac porozumejú pravdám, môžu sa stať kristom a bohom. Teraz viem, že táto podstata je nenahraditeľná a nemenná.“ Ich porozumenie dospelo do tohto bodu. Ste teda schopní porozumieť tejto veci ešte hlbšie? Mali by ste tejto veci porozumieť hneď, ako s vami dohovorím v duchovnom spoločenstve. Keď hovoríme o stelesnení pravdy, čo presne je toto „stelesnenie“? Tento pojem je trochu abstraktný, tak si to povedzme čo najjednoduchšie. Boh sám je pravdou a vlastní všetky pravdy. Boh je zdrojom pravdy. Každá pozitívna vec a každá pravda pochádza od Boha. Boh môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci a udalosti správne, alebo nesprávne; môže vyniesť súd nad vecami, ktoré sa stali, nad vecami, ktoré sa dejú teraz, i nad vecami v budúcnosti, o ktorých ľudstvo ešte nevie. Boh je jediný Sudca, ktorý môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne, a to znamená, že len Boh môže súdiť, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne. Pozná kritériá pre všetky veci. Kedykoľvek a kdekoľvek môže vyjadriť pravdy. Boh je stelesnením pravdy, čo znamená, že On sám vlastní podstatu pravdy. Aj keby človek rozumel mnohým pravdám a bol zdokonalený Bohom, mal by potom niečo do činenia so stelesnením pravdy? Nie. To je isté. Keď je človek zdokonalený, pokiaľ ide o súčasné Božie dielo a rôzne štandardy, ktoré Boh od človeka vyžaduje, získa presný úsudok a metódy praxe a plne porozumie Božím úmyslom. Dokáže rozlíšiť medzi tým, čo pochádza od Boha a čo od človeka, a medzi tým, čo je správne a čo nie. Existujú však veci, ktoré zostávajú pre človeka nedosiahnuteľné a nejasné, veci, ktoré sa môže dozvedieť, až keď mu to povie Boh. Môže človek poznať alebo predvídať zatiaľ neznáme veci, veci, ktoré mu Boh ešte nepovedal? Rozhodne nie. A čo viac, aj keby človek získal od Boha pravdu, vlastnil pravdu-realitu, poznal podstatu mnohých právd a vedel rozlíšiť správne od nesprávneho, mal by schopnosť všetko ovládať a riadiť? Túto schopnosť by nemal. To je rozdiel medzi Bohom a človekom. Stvorené bytosti môžu pravdu získať vždy len od zdroja pravdy. Môžu získať pravdu od človeka? Je človek pravdou? Vie človek poskytnúť pravdu? Nevie, v tom je ten rozdiel. Pravdu vieš iba prijať, nevieš ju poskytnúť – možno ťa potom nazvať človekom, ktorý vlastní pravdu? Možno ťa nazvať stelesnením pravdy? Rozhodne nie! Čo presne je podstatou stelesnenia pravdy? Je to zdroj, ktorý poskytuje pravdu, zdroj riadenia a zvrchovanosti nad všetkým a je to tiež jediné kritérium a štandard, podľa ktorého sa posudzujú všetky veci a udalosti. To je stelesnením pravdy. Antikristi tento bod často odmietajú prijať. Veria, že vedomosti sú sila, že skúsenosti sú zbraňou, ktorou sa ľudia vyzbrojujú, aby sa stali mocnými, a že keď majú ľudia skúsenosti, vedomosti a tieto poučenia, môžu všetko ovládať. Môžu ovládať osudy ľudí, ovládať a ovplyvňovať ich myšlienky a dokonca ovplyvňovať ich správanie. Alebo si niektorí budú myslieť, že tieto veci môžu ľudí poučovať a meniť ich myslenie a povahy. Čo sú to za myšlienky? (Myšlienky antikristov.) Sú to myšlienky antikristov. Prečo môže mať Boh zvrchovanosť nad osudom ľudstva? Boh je realitou všetkých pozitívnych vecí a Jeho slová sú realitou všetkých pozitívnych vecí. Aká je podstata Boha? Jeho podstatou je pravda, a preto je schopný mať zvrchovanosť nad osudom ľudstva. Antikristi tento bod nevidia ani neuznávajú, nieto ešte aby ho prijali. Za pravdu považujú veci, ktoré pochádzajú od ľudí, z vedomostí a zo spoločnosti a ktoré si zlé ľudstvo cení, a pokúšajú sa tieto veci použiť na to, aby ľudí zavádzali a ovládali a získali miesto v cirkvi a medzi Božím vyvoleným ľudom. Aký je účel toho, že zavádzajú ľudí? Aký je ich účel v tom, že tieto veci študujú a vyzbrojujú sa nimi? Je to preto, aby ich ľudia poslúchali a počúvali ich slová. Aký je ich účel v tom, že vyžadujú, aby ľudia počúvali ich slová? (Ovládať ich.) Správne, ich účelom je ovládať ich. Znamená to, že keď vyslovia nejaké slová, ľudia ich poslúchnu a nechajú sa nimi manipulovať, čím sa stanú ich nástrojmi a ich otrokmi. Keďže ľudia prijímajú ich názory a prijímajú ich takzvané skúsenosti, vedomosti a poučenia, potom týchto ľudí uctievajú. Neznamená ich uctievanie to, že ich počúvajú? (Áno, znamená.) Neznamená ich počúvanie, že týmito ľuďmi možno ľahko manipulovať? Neuspeli antikristi? (Áno, uspeli.) Keď ich raz niekto počúva, neznamená to, že bol odvedený od Boha? (Áno, znamená.) To antikristov teší; to je ich účel. V skutočnosti hlboko vo svojom srdci nemusia jednoznačne veriť, že sú stelesnením pravdy a že sú pravdou, ale tak zmýšľajú a tak konajú. Prečo tak zmýšľajú a konajú? Veria, že ich vedomosti, skúsenosti a všetko, čo pochádza z ich darov, je správne, a chcú tieto veci použiť na to, aby ovládali ľudí a držali ich pevne vo svojich rukách. Niektoré z ich vedomostí, skúseností a poučení sú zjavne diabolské slová určené na oklamanie ľudí. Niektoré, hoci nie sú zjavné, v sebe skrývajú úklady, ľstivé plány a intrigy, a tí, ktorí ich nedokážu prezrieť, budú zavedení. Aké sú následky toho, že sú zavedení? Ľudia sa vzďaľujú od Boha a prestávajú rozumieť pravde, pričom ľudské vedomosti, skúsenosti a poučenia považujú za pravdu a Božie slová dávajú bokom. V Božích slovách začnú mať veľmi nejasno, ale veľmi im záleží na týchto vedomostiach a skúsenostiach a vyzdvihujú ich, dokonca vynakladajú úsilie na ich praktizovanie a uplatňovanie. To je účel konania antikristov. Vyzbrojovali by sa týmito vecami, keby nemali takú ambíciu manipulovať ľuďmi, ovládať ich a urobiť ich poslušnými? Nevynaložili by na to žiadne úsilie. Majú cieľ; ich zmysel pre účel je veľmi jasný. Aký je tento jasný účel? (Ovládať ľudí.) Je ním ovládať ľudí. Bez ohľadu na to, či ovládajú celú skupinu ľudí alebo len ich časť, dokázali by niekoho ovládať bez teoretického základu? Najprv musia nájsť súbor myšlienok a teórií, ktoré sú najviac v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami a najviac vyhovujú vkusu ľudí, a všemožne ich šíriť medzi ľuďmi. Znamená to vymývanie mozgov ľuďom, spracovávanie ich myslenia, neustále vštepovanie a neustále nútenie ľudí k tomu, aby počúvali, oboznamovali sa s týmito myšlienkami a názormi a prijímali ich. V skutočnosti sú im pasívne vštepované názory a pasívne vymývané mozgy a oni tieto názory nevedomky prijímajú. Keďže ľudia nemajú vnútornú schopnosť rozlišovať správne od nesprávneho, predtým ako porozumejú pravde, nemajú schopnosť týmto veciam odolať – nemajú proti tomu žiadnu protilátku. Keď ľudia prijmú tieto mylné názory, rýchlo sa stanú ich zajatcami. Čo sa myslí pod pojmom „zajmú“? Znamená to, že po prijatí týchto názorov sú ľudia čoraz viac skalopevne presvedčení, že tieto veci sú správne, a neustále tieto názory používajú na to, aby presvedčili seba aj ostatných. Boli zavedení a ovládaní a satan takto dosahuje svoj cieľ, keď zavádza ľudí.

Niektorí, ktorí si vo svete osvojili nejaké špeciálne odborné zručnosti, alebo tí, ktorí majú v spoločnosti určité spoločenské postavenie, majú po príchode do Božieho domu spoločnú myšlienku, ktorá v nich vyvoláva spoločný prejav. Čo je to za myšlienku? Považujú sa za elitu spoločnosti. Čo je elita? Sú to ľudia, ktorí v skupinách vynikajú. Získali nejaké špeciálne vyššie vzdelanie a ich talenty, kvalita a dary sú o triedu vyššie ako u ostatných. Čo to znamená byť o triedu vyššie ako ostatní? Znamená to, že v skupine ľudí majú vynikajúce myslenie, inteligenciu a výrečnosť a majú zvláštnu schopnosť porozumieť určitým veciam a zručnostiam. To sa nazýva byť o triedu vyššie ako ostatní a títo ľudia sú v spoločnosti známi ako elita. Každá krajina pestuje tento druh ľudí. Aký je účel ich pestovania? Aby sa krajina rýchlejšie rozvíjala. Keď sa takíto ľudia venujú rôznym pozíciám, rozvoj sa zrýchľuje vo všetkých oblastiach života. Je postavenie takýchto ľudí v spoločnosti vysoké alebo nízke? (Vysoké.) Rozhodne nemajú obyčajné postavenie. Majú nejaké špeciálne talenty, naučili sa nejaké špeciálne vedomosti a získali nejaké špeciálne vzdelanie. Ich kvalita, talenty a naučené vedomosti sú vyššie ako u bežných ľudí. Aký je spôsob myslenia týchto ľudí, ak prídu do cirkvi? Aká je ich prvá myšlienka? Po prvé, myslia si: „Oslabený medveď je stále silnejší ako jeleň. Hoci sa po tom, čo som uveril v boha, už neusilujem o svet ani si v ňom neužívam slávu, vzhľadom na špeciálne vzdelanie, ktoré som získal, ako aj vedomosti, ktoré som sa naučil, a talenty, ktorými som vybavený, by som mal byť medzi vami vodcom. V božom dome by som mal byť oporou a pilierom. Mal by som byť tým, kto vedie a usmerňuje.“ Nezmýšľajú takto? Na čom je založené toto myslenie? Keby boli prostými roľníkmi, odvážili by sa takto zmýšľať? (Neodvážili by sa.) Prečo nie? (Nemajú na to kapitál.) Nemajú kapitál na to, aby takto zmýšľali. Akí ľudia teda môžu takto zmýšľať? Všetci sú to ľudia s určitými vedomosťami, talentmi, darmi a takzvanou kvalitou. Keď prídu do Božieho domu, myslia si: „Už sa neusilujem o svet. Svet je príliš zlý, tak prídem do božieho domu a budem sa usilovať tam. V božom dome môžem získať aspoň postavenie vodcu alebo pracovníka.“ Majú dobré úmysly? (Nemajú.) Prečo nemajú dobré úmysly? Veci, ktoré sa naučili, a ich spoločenské postavenie im strašne ubližujú. Ak sa nebudú usilovať o pravdu, nikdy v živote z takejto pozície nezostúpia. Vždy budú mať pocit, že sú vysoko v oblakoch, ale v skutočnosti sa z Božieho pohľadu nelíšia od žiadnej obyčajnej stvorenej bytosti. Vždy sa budú stavať vysoko do oblakov. Nie je to nebezpečné? Ak spadnú, dopadnú tvrdo a ich život môže byť v ohrození! Prečo majú takíto ľudia pocit, že by mali mať vysoké postavenie, že by mali byť uctievaní, že by sa okolo nich malo točiť veľa ľudí, že by sa s nimi mali o všetkom radiť a počúvať ich názory a že by sa na nich malo myslieť a dávať ich vo všetkom na prvé miesto? Prečo myslia na toľko vecí, ktoré „by sa mali“? Pretože prikladajú veľký význam svojmu spoločenskému postaveniu, vedomostiam a špeciálnym veciam, ktoré sa naučili. Myslia si: „Bez ohľadu na to, koľko pravdy sa hovorí alebo aká je vznešená, tieto moje veci sú stále cenné; sú cennejšie ako pravda a pravda ich nemôže nahradiť. V spoločnosti som šéfom firmy. Riadim tisíce ľudí. Mávnem rukou a všetci ma musia počúvať. Mám takú veľkú moc – len si pomyslite, akú pozíciu a postavenie zastávam! Koľkí z týchto malých ľudí v božom dome sú vyššie ako ja? Keď sa rozhliadnem okolo seba, nevidím veľa výnimočných ľudí. Keby som ich mal riadiť ja, nebol by to problém; nebola by to veľká vec!“ Predpokladajme, že im povieš: „Dobre. Je dobré, že máš túto ambíciu. Uspokojím tvoju túžbu, odporučím ťa za cirkevného vodcu. Priveď týchto ľudí pred Boha, aby vedeli, ako čítať Božie slová a uvádzať pravdu do praxe, a podopri slabých, negatívnych a tých, ktorí nekonajú svoju povinnosť.“ Povedia: „To je ľahké. Keď som podnikal, mojou prácou bolo usmerňovať myslenie ľudí. Som v tom dobrý.“ Čo sa stane po tom, čo sa im do rúk zverí viac ako tridsať ľudí v cirkvi? Za necelé dva mesiace sa tí, ktorí boli slabí, stanú ešte slabšími, tí, ktorí boli negatívni, sa stanú ešte negatívnejšími a tí, ktorí kážu evanjelium, nedokážu získať ľudí. Tí, ktorí nevedia čítať Božie slovo, začnú byť ospalí, len čo príde čas na zhromaždenie, a už ani nechcú počúvať kázne Zhora. Keď sa ich opýtajú: „Nie si celkom schopný?“, povedia: „Áno, bol som šéf. Moje schopnosti sú zjavné!“ Nech si vo svete akýmkoľvek šéfom, je to zbytočné. Ak nerozumieš pravde, potom si pri vykonávaní cirkevnej práce laik. Ak sa týmto ľuďom dovolí prevziať zodpovednosť za prácu na evanjeliu, budú sa venovať len zbytočným a povrchným formalitám, nedosiahnu žiadne výsledky a cirkev s desiatkami ľudí nebude dobre polievaná. Čo sa tu deje? Takíto znalí ľudia boli kedysi šéfmi firiem a vedúcimi pracovníkmi v spoločnosti, tak prečo nedokážu prejaviť svoje zručnosti, keď prídu do Božieho domu? (Duch Svätý ich neochraňuje.) To, že ich Duch Svätý neochraňuje, je jeden aspekt, ale čo je hlavným dôvodom? Nerozumejú pravde, takže pokiaľ ide o stavy ľudí, ich skazené povahy, Božie požiadavky na človeka, Božie slová, ktoré odhaľujú človeka, a spôsob, akým Boh hovorí, nemajú duchovné porozumenie, nedokážu prezrieť, čo sa s týmito vecami deje, a konajú len slepo a povrchne. Myslia si, že práca v cirkvi je ako podnikanie vo svete a že pokiaľ inšpirujú mysle ľudí a podnietia ich nadšenie, potom odviedli dobrú prácu. Myslia si, že by mali v jednom ohľade usmerňovať myslenie ľudí a v druhom dobre využívať svoje zavedené spôsoby riešenia vecí vo svete a snažiť sa podplatiť tých nad sebou a kúpiť si tých pod sebou. Veria, že pokiaľ zabezpečíš, aby ľudia dostali peniaze, potom ťa budú počúvať a nasledovať – myslia si, že je to také jednoduché. Vonkajšie veci sa netýkajú pravdy. Vo viere v Boha sa týka pravdy a zmeny v povahe všetko, čo človek robí. Bude fungovať používanie rovnakých metód, aké používali vo svete? (Nie.) Nebude to fungovať. Pokiaľ ide o to, ako riešiť stavy ľudí, ako riešiť slabosti ľudí, ako ľudí dobre podporovať, ako riešiť ich predstavy o Bohu, ako ich viesť k tomu, aby spoznali samých seba, keď odhaľujú svoje skazené povahy, a ako dosiahnuť, aby boli čestní, nemajú ani potuchy a dokonca tárajú nezmysly a slepo uplatňujú predpisy. Ak napríklad niekto povie niečo, čo je laické a nemá duchovné porozumenie, povedia, že tento človek má slabú kvalitu a neusiluje sa o pravdu. Len slepo uplatňujú predpisy a robia to tak a onak, až kým ostatní nemajú žiadnu cestu vpred, čím ich vyrušujú a demotivujú. Tí, ktorí konajú svoju povinnosť, už na ňu nemajú žiadnu energiu, zatiaľ čo tí, ktorí sú negatívni, sa stávajú ešte negatívnejšími. Niektorí ľudia hovoria, že ak ich cirkev vedie takýto človek, bolo by pre nich lepšie čítať Božie slová doma. Čo to spôsobilo? Keď vedú cirkev, spôsobujú, že ľudia strácajú motiváciu, takže už nechcú veriť v Boha. Prečo nechcú veriť? Pretože pôvodne mali trochu jasnej vízie, ale konanie tohto človeka ich vyrušuje a mätie. V srdciach týchto ľudí na začiatku neboli žiadne pravdy – len chápanie učení. Po tom, čo ich tento človek vyruší, sú ešte viac popletení a už nedokážu precítiť dielo Ducha Svätého. Aj existencia samotného Boha sa stáva trochu nejasnou. Aké metódy teda používajú, aby ľudí priviedli do tohto bodu? Je napríklad výrok „Človeka stvoril Boh“ pravdou? (Áno.) Musíš použiť svoje skutočné postrehy, porozumenie a skúsenosti, aby si dokázal tento výrok, aby bratia a sestry mohli pevnejšie veriť, že tento výrok je pravdou a je správny, a aby boli presvedčení, že ľudstvo pochádza od Boha, čím sa zvýši ich viera v Boha. Keď má človek vieru v Boha, keď prijíma disciplinovanie alebo trpí nejakými ťažkosťami či prenasledovaním, bude mať silu vo svojom srdci. To je fakt. Čo však hovoria títo ľudia? „V jednom televíznom programe sa hovorí, že sa zistilo, že pred 100 miliónmi rokov žili ľudia v kmeňoch.“ Keď sa takto predvádzajú svojimi vedomosťami a hovoria o histórii, každý, kto ich počuje, je zmätený: „Nehovorí sa, že človeka stvoril Boh? Keď to povieš takto, neznie to tak. Pochádza človek z opíc?“ Pozri, kam tých ľudí priviedli? Neškodí to ľuďom? (Škodí.) Vždy, keď majú príležitosť, predvádzajú sa svojimi vedomosťami a hovoria o histórii, filozofii a o tom, ako komunikujú a spolčujú sa s vládnymi úradníkmi vo svete, len sa týmito vecami predvádzajú. Keď sa takto predvádzajú a keď tieto veci počujú niektorí bratia a sestry, ktorí majú malý duchovný vzrast, sú slabí a ich viera je malá, kam sa uberajú ich srdcia? (Utekajú k svetu.) Správne. Čomu sa to rovná? Títo ľudia, ktorí im boli zverení, sú nimi zničení. Je zrejmé, že sú laici. Nielenže nerozumejú záležitostiam života-vstupu, ale nerozumejú ani tomu, čo je ich prácou, nieto ešte duchovným záležitostiam v živote alebo zmenám v povahe. Ničomu z toho nerozumejú, a predsa sa tvária, že sú tými, ktorí rozumejú pravde, a chcú byť pastiermi, ktorí vedú Boží vyvolený ľud. Nie je to absurdné? Ak nerozumieš duchovným záležitostiam v živote, čo by si mal robiť, keď ťa vyberú za vodcu? Povieš: „Som laik a nikdy som neviedol cirkev. Musím hľadať a zistiť, čo o tom stanovujú pracovné opatrenia, a nájsť ľudí, ktorí tomu rozumejú, aby som s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, ako by sa mala práca vykonávať, alebo nájsť bratov a sestry, ktorí rozumejú pravde, a spolupracovať s nimi.“ Je to správny postoj? (Je.) Ale niektorí ľudia to nerobia. Vyvyšujú sa a hovoria: „Chceš, aby som spolupracoval s ostatnými – kto má viac praxe než ja? Kto má vyššie spoločenské postavenie ako ja? V spoločnosti som dosť uznávaný. Každý, kto ma stretne, mi musí preukázať trochu úcty.“ Len sa takto vystatujú a predvádzajú svoje spôsobilosti. Keď takto vedú cirkev, majú bratia a sestry ešte nádej na vstup do pravdy-reality? (Nemajú.) Nemajú. A hoci je to tak, títo ľudia stále nútia ostatných, aby im o všetkom podávali správy. Títo diabli chodili chvíľu na univerzitu a majú trochu vedomostí, a preto sa v spoločnosti odvážia naparovať a podvádzať a robiť všelijaké zlé veci. Majú nejaké prostriedky na prežitie, takže chcú prísť do Božieho domu, aby niečo dosiahli. Aby získali postavenie a priniesli slávu svojim predkom, dokonca chcú predstierať, že sú stelesnením pravdy, aby ich Boží vyvolený ľud počúval a nasledoval. Čo pre nich znamená „stelesnenie pravdy“? Znamená to: „Každú moju myšlienku, prístup a názor musíte všetci považovať za pravdu. Stanovil som ti pravidlo: Všetky účty, aj tie, ktoré sú nižšie ako päť dolárov, mi musia byť nahlásené.“ Iní hovoria: „Nemalo by byť potrebné hlásiť päť dolárov. Aj my máme rozsah právomocí. Nemôžeme jednoducho konať podľa princípu?“ Čo si myslia? „Ako by to mohlo byť v poriadku? Toto je veľká vec. Ja som vodca. Ja jediný mám posledné slovo!“ Hoci to nepovedia, takto zmýšľajú vo svojom srdci. Takto ovládajú ľudí. Môžu urobiť čokoľvek, čo je zlé alebo čo klame ostatných. Keď klamú iných a ubližujú im, ani nemihnú okom, srdce im ani nezabúši a vo vnútri necítia vôbec žiadny nepokoj. Keď dostanú pozíciu v Božom dome, odvážia sa ju prijať. Keď ju prijmú, nechcú odstúpiť a chcú predstierať, že sú stelesnením pravdy, aby dosiahli, že ich budú ostatní poslúchať. Existujú takí ľudia? (Existujú.)