Práca na šírení evanjelia zahŕňa rôzne projekty, ktoré si vyžadujú, aby ľudia študovali a osvojovali si rôzne zručnosti a profesie; niektorí ľudia však nechápu Boží úmysel a ľahko zídu z cesty. Študujú len odborné vedomosti a zručnosti bez toho, aby prijali čo i len štipku pravdy. Čo je to za človeka? (Človek s povahou antikrista, ktorý sa zameriava na dary.) Správne. Toto je typ človeka, ktorého odhaľujeme; tento typ človeka má povahu antikrista a vo vážnych prípadoch je antikristom. Chce využiť túto príležitosť, aby sa naučil tieto veci a potom sa stal najlepším z najlepších spomedzi všetkých, ktorí poznajú túto profesiu alebo zručnosť, aby sa stal najvzdelanejším a najzdatnejším v tejto oblasti, takže sa naňho budú ostatní vo všetkom spoliehať a počúvať ho namiesto praktizovania pravdy, zatiaľ čo on v tejto skupine prevezme vedúcu úlohu. V tom spočíva problém. Akí ľudia sú takíto? Tí, ktorí sa snažia len študovať a vybaviť sa všetkými druhmi vedomostí, učenia a skúseností; ktorí sa pri konaní všetkého spoliehajú na svoju kvalitu, talenty a dary. Skôr či neskôr sa všetci vydajú takouto cestou. Je to nevyhnutné. Je to cesta Pavla. Bez ohľadu na to, v akej oblasti alebo odbore pôsobíš, to, že máš o niečo viac vedomostí, skúseností alebo poučení ako ostatní, nestačí na to, aby to dokázalo, že rozumieš pravde alebo že si vstúpil do pravdy-reality, a určite to neznamená, že si získal pravdu. Čo to teda dostatočne dokazuje? Získanie lepšieho porozumenia princípom konania tohto druhu povinnosti, ako aj požadovaným štandardom Božieho domu pre konanie tejto povinnosti v priebehu štúdia týchto odborných zručností. Sú ľudia, ktorí tým viac odolávajú, čím viac sa ich snažíš prinútiť učiť sa odborné vedomosti, a myslia si, že nie je možné, aby konali svoju povinnosť, pričom dokonca hovoria: „Viera v Boha by mala byť o oddelení sa od neveriaceho sveta, tak prečo sa musíme učiť zručnosti a vedomosti neveriaceho sveta?“ Nechcú sa učiť. To je lenivosť. Nemajú zodpovedný postoj k svojej práci, chýba im vernosť a nie sú ochotní do takejto veci investovať žiadne úsilie. Účelom učenia sa odborných vedomostí a zručností je dobre konať svoju povinnosť. Je veľa vedomostí a základných poznatkov, s ktorými si sa ešte nestretol a ktoré sa potrebuješ naučiť. Toto je Božia požiadavka a poverenie pre človeka. Preto učenie sa týchto vecí nebude zbytočné; je to všetko kvôli tomu, aby si dobre konal svoju povinnosť. Niektorí ľudia si myslia, že keď si osvoja takéto zručnosti, budú sa môcť uchytiť v Božom dome. Neznamená tento spôsob myslenia problémy? Tento pohľad je nesprávny. Je niekto schopný kráčať touto cestou? Čím väčšia moc, čím väčší rozsah práce, čím väčšia zodpovednosť je takémuto človeku zverená, tým vo väčšom nebezpečenstve sa nachádza. Ako toto nebezpečenstvo vzniká? Je to samozrejme preto, že má skazené povahy a povahu antikrista. Keď robí veci, sústredí sa len na to, ako vykonať úlohu a robí to len mechanicky. Nehľadá princípy. V procese konania svojej povinnosti neporozumie Božím úmyslom, ani hlbšie neporozumie pravdám-princípom ani ich nepochopí. Nehľadá princípy, ani neskúma či neprehodnocuje skazenosť, ktorú odhaľuje, nesprávne názory, ktoré v ňom vznikajú, alebo nesprávne stavy, do ktorých upadá pri konaní svojej povinnosti. Zameriava sa len na vonkajšie praktiky, pričom venuje pozornosť len tomu, aby zvládol rôzne druhy vedomostí potrebných pre svoju povinnosť a vybavil sa nimi. Verí, že bez ohľadu na to, v akej oblasti človek pracuje, vedomosti sú nadovšetko; že bude silný a presadí sa v skupine, ak vlastní vedomosti; a že bez ohľadu na to, v akej skupine sa nachádza, tí s vysokou úrovňou vedomostí a pokročilými akademickými titulmi majú vysoké postavenie. Napríklad v nemocnici je riaditeľ nemocnice vo všeobecnosti ten najlepší vo všetkých aspektoch profesie a má najväčšie technické zručnosti, a takíto ľudia si myslia, že je to tak aj v Božom dome. Je tento spôsob chápania vecí správny? Nie, nie je. Je to v rozpore s výrokom: „V Božom dome vládne pravda.“ Takíto ľudia veria, že v Božom dome vládnu vedomosti, že ten, kto má vedomosti a skúsenosti, ten, kto slúži dostatočne dlho a má dostatočný kapitál, sa v Božom dome presadí a všetci ho musia počúvať. Nie je tento názor nesprávny? Niektorí ľudia môžu nevedome myslieť a konať týmto spôsobom; usilujú sa o to a možno jedného dňa narazia. Prečo by mohli naraziť? Môže človek, ktorý nemiluje pravdu ani sa o ňu neusiluje, ktorý pravdu úplne ignoruje, rozumieť sám sebe? (Nie.) A hoci nepozná sám seba, vybavil sa množstvom vedomostí, zaplatil nejakú cenu pre Boží dom a niečím prispel – na čo to premenil? Premenil to na kapitál. A čo je pre neho tento kapitál? Je to záznam o jeho praktizovaní pravdy, dôkaz o tom, že vstupuje do pravdy-reality a rozumie pravde. Na toto tieto veci premenil. V srdci každého jednotlivca sa porozumenie pravde a vstup do pravdy-reality považujú za dobrú a pozitívnu vec. Samozrejme, platí to aj v očiach tohto druhu človeka. Je však nešťastné, že si zamenil vedomosti za pravdu. A predsa má z tohto omylu stále dobrý pocit. To je znak nebezpečenstva. Aký človek by takto konal? Všetci ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, by konali takto a nevedomky by sa vydali na nesprávnu cestu. A keď už na nej budú, nebudeš ich môcť stiahnuť späť. Ak s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, poukážeš na ich stavy a odhalíš ich, nebudú rozumieť, nebudú si to vedieť vztiahnuť na seba. To je vážny nedostatok duchovného porozumenia. Takýto človek prirodzene považuje svoje vedomosti, skúsenosti a poučenia za pravdu. A keď raz tieto veci považuje za pravdu, nakoniec nastane určitá situácia. Je to nevyhnutné. Predpokladajme, že Boh povie jednu vec a tento druh človeka povie inú vec – ich pohľady by boli určite odlišné. Čí pohľad by teda takýto človek považoval za správny? Bude veriť, že jeho vlastný pohľad je správny. Bude sa teda schopný podriadiť Bohu? (Nie.) Čo urobí? Bude sa držať svojho vlastného pohľadu a popierať to, čo povedal Boh. Nepovažuje sa týmto konaním za stelesnenie pravdy? (Áno.) Myslí si, že rovnako ako budhista, konečne dosiahol úspech vo svojom sebazdokonaľovaní; zatiaľ čo popiera Boha, dosahuje, že ostatní s ním zaobchádzajú ako s Bohom, a myslí si, že sa stal stelesnením pravdy. Aké je to absurdné! Povedzme napríklad, že niekto je obzvlášť zdatný v určitej oblasti vedomostí alebo v odbore. Keďže Ja som v tejto oblasti laik, kladiem mu otázky súvisiace s týmto odborom, ale keď to urobím, začne sa predvádzať. Čo je to za človeka? Povedzte Mi, mýlim sa, keď sa ho pýtam? (Nie.) Prečo sa ho teda pýtam? Pretože niektoré záležitosti súvisia s prácou a profesiami, a keďže im nerozumiem, mal by som sa opýtať niekoho iného. Navyše viem, že má skúsenosti a rozumie týmto veciam. Je úplne vhodné, aby som sa ho pýtal. Je Môj úmysel a prístup správny? (Áno.) Nemalo by na tom byť nič zlé, však? Aký je teda správny spôsob, akým by mal ten človek k tejto veci pristupovať? Mal by Mi povedať všetko, čomu rozumie. A ako by o tom mal potom premýšľať? Aký je správny spôsob uvažovania? Aký je nesprávny spôsob? Ako by o tom premýšľal normálny, rozumný človek? Ako by o tom premýšľal niekto s povahou antikrista? Keď niektorí ľudia počujú, že Ja nerozumiem, povedia: „Ó, ty tomu nerozumieš! Nevieš, aké ťažké pre nás bolo to urobiť! Ty to nevieš a nerozumieš tomu!“ Ako rozprávajú, začnú sa predvádzať. A čo toto predvádzanie sa znamená? Že je tu problém. Títo ľudia sú zvyčajne veľmi kultivovaní a zbožní, prečo sa však zrazu začnú predvádzať? (Považujú sa za pravdu, pretože majú trocha vedomostí a majú trochu skúseností.) Správne. Predtým, keď sa ich ostatní na niečo pýtali, nepovažovali to za veľkú vec. Ale keď sa ich opýtam Ja, myslia si: „Nie si ty pravda? Nemáš rozumieť všetkému? Ako môžeš nerozumieť takej veci? Ak ty tomuto nerozumieš, potom som ja viac ako ty.“ Chcú sa trochu predviesť. Nemyslia si práve toto? (Áno.) Necítia sa poctení, namiesto toho z nich vytryskne akási satanská povaha. Zrazu majú pocit, že sú predsa len takí mocní medzi nebom a zemou! Nie je to mylná predstava? Nie sú to tupci? (Áno.) Tiež si to myslím. Len tupec by takto uvažoval. Či nerozumejú tejto oblasti len trochu? Je veľa vecí, ktoré ľudia nevedia; mali by mať trochu sebauvedomenia. Niektorí ľudia sa trochu vyznajú v látkach a dokážu celkom presne určiť typ materiálu len dotykom. Ak im polichotíte slovami: „Zdá sa, že sa vyznáš v látkach,“ odpovedia: „Správne. Vy to neviete, keďže ste sa o tom neučili. Ja som sa o tom učil, som v tom väčší odborník ako vy. Nepozerám sa na teba zvrchu, len naozaj musíš viac študovať.“ Nie je to dosť odpudzujúce? Potom sú ľudia, ktorí trochu varia a začnú sa predvádzať, koľko jedál vedia pripraviť a koľko pokrmov vedia uvariť. Niektorí ľudia chvíľu pracovali ako bosí lekári na vidieku. Keď ich brat alebo sestra ľahko ochorie a požiada ich, aby im urobili masáž alebo akupunktúru či bankovanie, a spýta sa, či ich to môže vyliečiť, odpovedia: „Myslíš si, že sa to dá tak ľahko vyliečiť? Vy tomu nerozumiete. My v lekárskej profesii všetci vieme, že ľudské telo je zložité. V božom stvorení človeka sú tajomstvá. Takže to, či sa dá použiť akupunktúra alebo bankovanie, závisí od okolností.“ V skutočnosti aj oni vedia veľmi málo. Nedokážu jasne vysvetliť žiadny zdravotný stav ani vyliečiť veľa chorôb. No aby si zachovali tvár, stále sa robia dôležitými, pretvarujú sa a správajú sa ako odborníci. Prejavy týchto rôznych typov ľudí ukazujú, že všetci skazení ľudia majú povahu satana a povahu antikrista. Stále však existujú ešte vážnejšie prípady, v ktorých sa ľudia maskujú a pretvarujú až do úplného konca. Bez ohľadu na to, či ich ostatní chvália, hlboko v sebe prechovávajú temnú myšlienku. Čo je to za myšlienku? „Nikdy nikomu nedovolím spoznať moju pravú identitu a moje skutočné schopnosti.“ Ak sú napríklad len bosými lekármi, vždy sa snažia, aby si ostatní mysleli, že sú uznávanými lekármi, a nikdy nechcú, aby niekto vedel, že sú bosými lekármi, alebo či skutočne dokážu liečiť choroby. Boja sa, že ostatní ľudia spoznajú pravdu o ich situácii. A do akej miery sa prikrášľujú? Do takej miery, že každý, kto s nimi príde do kontaktu, si myslí, že nikdy nerobia chyby a nemajú žiadne nedostatky; že sú zdatní vo všetkom, čo sa naučili, a dokážu urobiť čokoľvek, čo ostatní potrebujú. Ak sa ich ostatní opýtajú, či vedia variť, povedia, že vedia. Keď sa ich opýtajú, či vedia pripraviť mandžusko-hanskú hostinu, hoci si v duchu pomyslia: „To nedokážem,“ na ďalšiu otázku odpovedia: „Áno!“ Keď ich však požiadajú, aby to urobili, vymyslia si výhovorku, aby to odmietli. Nie je to podvod? Predstierajú, že vedia všetko, že dokážu urobiť všetko, že sú schopní všetkého – nie sú to tupci? Ale bez ohľadu na to, či sú to tupci, alebo majú trochu kvality, nejaké schopnosti či dary, akú jednu vec majú antikristi spoločnú? Je to ich túžba predstierať, že všetkému rozumejú, predstierať, že sú pravdou. Hoci priamo netvrdia, že sú pravdou, chcú predstierať, že sú realitou všetkých pozitívnych vecí, že dokážu všetko. Neznamená to teda, že sú stelesnením pravdy? Veria, že sú stelesnením pravdy, že všetko, čo hovoria, je správne, že je to pravda.

Sú ľudia, ktorým Zhora pridelia špeciálnu úlohu. Keď sa o tom dozvedia, pomyslia si: „Túto úlohu mi zverili Zhora, moja moc sa teda zväčšila. Teraz budem mať príležitosť predviesť svoj talent a moc. Dosiahnem, aby tí podo mnou videli, aký som impozantný.“ Keď sú v styku s bratmi a sestrami, rozkazujú im a hovoria: „Choď urobiť toto!“ Na otázku, ako to majú urobiť, povedia: „Urobíš to alebo nie? Ak nie, tak si to s tebou vybavím! Je to príkaz Zhora. Môžeš si dovoliť uraziť ich tým, že to budeš zdržiavať? Keď budú Zhora žiadať zodpovednosť, kto si môže dovoliť niesť ju?“ Bratia a sestry odpovedajú: „Chceme si to len ujasniť a hľadať princípy, ako to urobiť, namiesto toho, aby sme k tomu pristupovali chaoticky a uplatňovali akýkoľvek prístup, ktorý uznáme za vhodný. Všetko sa musí robiť podľa princípov. Dodržiavanie princípov je nemenná pravda bez ohľadu na záležitosť alebo na jej naliehavosť či dôležitosť a bez ohľadu na to, kto ňou poveruje. Toto je naša povinnosť a musíme byť zodpovední. Hľadanie princípov je to, čo od nás Boh vyžaduje. Hľadáme a žiadame o objasnenie so zodpovedným postojom. Na tom nie je nič zlé. Musíš nám túto záležitosť objasniť.“ Oni však odpovedajú: „Čo sa dá o tejto veci povedať? Môže byť to, čo povedali Zhora, nesprávne? Ponáhľaj sa a urob to!“ Na čo bratia a sestry odvetia: „Keďže to Zhora povedali, určite to urobíme okamžite. Ale môžeš nám jasne povedať, ako sa to má urobiť? Existujú nejaké konkrétne pravidlá alebo pokyny?“ Hovoria: „Urobte to tak, ako uznáte za vhodné. Pokyny Zhora neboli také podrobné. Príďte na to sami!“ Čo je to za človeka? Zabudnime na chvíľu na jeho motív alebo hlavnú príčinu, prečo to robí; namiesto toho najprv preskúmajme jeho povahu. Je tento jeho prístup dobrý? (Nie.) Ako mohol prísť s takýmto prístupom? Je to normálny prístup? (Nie, nie je.) Nie je normálny. Je to problém s jeho duševným stavom alebo s jeho povahou? (Problém s jeho povahou.) Správne, jeho povaha je problematická. Existuje výraz „čakať na svoju chvíľu“. Znamená to, že v minulosti nikdy nemal vhodnú príležitosť stavať na svojej moci; no teraz, keď sa takáto príležitosť naskytla, chopí sa jej a použije ju ako zámienku na konanie. Čo je to za povahu? Bez ohľadu na povinnosť, ktorú dostaneš Zhora, princípy tvojho konania sa nemôžu zmeniť. Keď ťa Zhora poveria nejakou prácou alebo úlohou, je ti zverené len poverenie. Urobiť to je aj tvojou povinnosťou. Môžeš však po prijatí poverenia od Zhora a prevzatí práce tvrdiť, že si splnomocneným veľvyslancom a odborníkom na pravdu? Máš teraz autoritu rozkazovať iným a robiť si, čo chceš? Je ti dovolené jednoducho nasledovať svoje vlastné sklony, konať tak, ako sa ti páči, podľa vlastných preferencií a vlastným spôsobom? Je nejaký rozdiel medzi tým, keď ťa Zhora priamo poveria niečo urobiť, a tým, keď konáš svoju obvyklú povinnosť tak, ako by si ju normálne konal? Nie je v tom žiadny rozdiel; oboje je tvoja povinnosť. Keďže oboje je tvoja povinnosť, zmenili sa princípy konania vecí? Nie, nezmenili. Preto bez ohľadu na to, odkiaľ svoju povinnosť prijímaš, podstata a povaha tvojej povinnosti sú rovnaké. Čo tým myslím? Znamená to, že musíš konať podľa princípov bez ohľadu na povinnosť, ktorú konáš. Neznamená to, že len preto, že ťa Zhora priamo poverili niečo urobiť, môžeš to urobiť akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa ti páči, a že všetko, čo urobíš, bude správne a oprávnené. Aj keď máš nejaké schopnosti, môžeš sa odchýliť od cesty hľadania právd-princípov? Stále si skazená ľudská bytosť. Nestal sa z teba boh; nie si v špeciálnej skupine. Stále si to ty a vždy budeš človekom. V Biblii je veľa ľudí, ktorých Boh osobne povolal: Mojžiš, Noe, Abrahám, Jób a mnohí ďalší. Je v nej tiež veľa ľudí, ktorí hovorili s Bohom; avšak ani jeden z nich neveril, že je špeciálnou postavou alebo členom špeciálnej skupiny. Niektorí z nich osobne videli Boha zjaviť sa v plameňoch ohňa, iní na vlastné uši počuli Boží výrok, niektorí počuli poslov odovzdávať Božie slová, zatiaľ čo ďalší osobne prijali Božie skúšky. A bol medzi nimi niekto, koho Boh vnímal ako odlišného od obyčajných ľudí? (Nie.) Nie. Boh to tak nevidí. Ale ak tomu rozumieš takto a vždy sa považuješ za špeciálnu postavu, akú máš povahu? (Povahu antikrista.) Je to skutočne povaha antikrista, čo je desivé! Aj keby ti Boh položil ruky na hlavu a udelil ti moc konať zázraky podložené božskou mocou alebo vykonať určité úlohy, vždy by si zostal človekom; nemohol by si sa stať stelesnením pravdy. Čo to znamená? Znamená to, že nikdy nebudeš mať právo používať Božie meno na to, aby si išiel proti pravde a konal tak, ako sa ti páči, to je správanie archanjela. Boh niekedy používa špeciálne metódy alebo špeciálne kanály, aby poveril určitých ľudí vykonaním špeciálnych vecí, vykonaním špeciálnej práce alebo odovzdaním špeciálnych udalostí či úloh. Je to preto, že Boh verí, že títo ľudia sú schopní prevziať takúto prácu, že dokážu dokončiť prácu, ktorú im zveril, že sú hodní Božej dôvery – a nič viac. Aj keď boli osobne poverení samotným Bohom, počuli výroky z Božích úst alebo hovorili s Bohom, nestanú sa v ničom odlišnými od obyčajného človeka; ani nebudú povýšení z bežnej stvorenej bytosti na jedinečnú alebo vyššiu stvorenú bytosť. To sa nikdy nestane. Preto uprostred ľudstva, v Božom dome, nemôžu talenty, identita, postavenie, skúsenosti určitého človeka alebo ponaučenia, ktoré získal, a podobné veci, premeniť tohto človeka na stelesnenie pravdy, nech sú akokoľvek výnimočné. Ak niekto tak bezohľadne predstiera, že je taký, potom je nepochybne antikristom. Hoci niektorí ľudia občas odhalia takúto povahu, stále dokážu prijať pravdu a kajať sa. Takíto ľudia majú povahu antikrista a kráčajú cestou antikrista; stále majú nádej na spásu. Ak však niekto neustále predstiera, že je stelesnením pravdy, naďalej verí, že má pravdu, a odmieta sa kajať, potom je skutočným antikristom. Žiadny antikrist neprijme ani štipku pravdy. Aj keď je odhalený a vyradený, stále nedokáže spoznať samého seba, ani nemôže cítiť skutočnú ľútosť. Niektorí vodcovia a pracovníci majú len povahu antikrista. Princípy, podľa ktorých konajú, a cesty, ktoré si vyberajú, sú rovnaké ako u antikrista. Aj im chýba rozumnosť a nerozumejú pravde, neuvedomujú si charakter a dôsledky svojich činov a konajú bezohľadne. Odlišuje ich však to, že niektorí z nich stále dokážu prijať niečo z toho, čo hovorím. Moje slová ich stále dokážu podnietiť a slúžiť im ako varovanie. Hoci majú povahu antikrista, stále dokážu prijať niečo z pravdy; dokážu prijať určité orezávanie, cítiť skutočnú ľútosť a do určitej miery sa kajať. To ich odlišuje od antikristov. Sú to ľudia, ktorí majú len povahu antikrista. Medzi tým, keď má niekto prirodzenosť-podstatu antikrista, a tým, keď má povahu antikrista, existuje spoločná črta. V podstate to je rovnaké, pričom spoločným znakom antikrista a niekoho s povahou antikrista je to, že obaja majú povahu antikrista. Niektorí z týchto ľudí však dokážu prijať pravdu a prejaviť skutočnú ľútosť. Takýto človek nie je antikristom, ale skôr niekým s povahou antikrista. Toto je rozdiel medzi antikristom a tými, ktorí majú povahu antikrista. Každý, kto nedokáže prijať ani štipku pravdy a chýba mu skutočná ľútosť, je skutočným antikristom. Každý, kto dokáže prijať pravdu a má skutočnú ľútosť, je niekým s povahou antikrista a môže byť spasený. Mali by ste vedieť jasne rozlišovať medzi týmito dvoma typmi ľudí a nerobiť slepé charakterizácie. Ktorým typom ste vy? Niektorí ľudia môžu povedať: „Prečo mám pocit, že som rovnaký ako antikrist? Zdá sa, že v tom nie je žiadny rozdiel.“ Tento pocit je presný, nie je v tom žiadny zjavný rozdiel. Ak dokážeš prijať pravdu a prejaviť skutočnú ľútosť, potom je to jediný rozdiel; je to tiež rozdiel z hľadiska ľudskej prirodzenosti. To znamená, že antikrist je zlý človek. Človek s povahou antikrista na druhej strane nie je zlý človek; len má skazenú povahu. To je jediný rozdiel. V ich skazených povahách nie je žiadny rozdiel, v tomto ohľade sú všetci rovnakí, je to ich spoločná črta. Rôzne situácie skazeného ľudstva odhalené Božími slovami sú úplne presné a ani v najmenšom sa neodchyľujú od reality. Keď Boží vyvolený ľud číta Božie slová, všetci cítia to isté; všetci sa delia o rovnaké porozumenie, líšia sa len hĺbkou svojich skúseností. Všetci si uvedomujú svoju vlastnú aroganciu a nedostatok rozumu. Všetci si dokážu uvedomiť, že majú príliš veľa skazených pováh, že satanovo skazenie ľudstva siaha príliš hlboko a že pre Boha nie je ľahké spasiť ľudstvo. Hoci toho bolo povedané tak veľa, stále je čo povedať. Všetci uznávajú, že ľudstvo je úbohé a poľutovaniahodné, slepé a nevedomé. Všetci si uvedomujú, že je to satan, kto príliš hlboko skazil ľudstvo, že hlavná príčina skazenosti a podlosti ľudstva spočíva v tom, že ho skazil a ovládol satan. Po tom, čo bolo ľudstvo skazené satanom, poškvrnilo sa satanovým jedom, čím si vytvorilo povahu satana a stratilo racionalitu, svedomie a rozum normálnych ľudských bytostí. Ľuďom chýbala schopnosť rozlišovať medzi správnym a nesprávnym. Keby Boh pre ľudstvo neustanovil zákony, ľudia by nevedeli, či je správne alebo nesprávne niekoho udrieť alebo zabiť, alebo kradnúť či byť promiskuitný. Verili by, že ich činy sú oprávnené a že by mali takto konať. Avšak po tom, čo Boh vyhlásil zákony a prikázania, si ľudia uvedomili, že robiť tieto veci je hriech; ich rozumnosť sa stala o niečo normálnejšou. Samozrejme, bola to len tá najpovrchnejšia úroveň rozumnosti, ktorá sa prirodzene prehĺbila, keď porozumeli pravde. Ak sú teda ľudia schopní ďalej porozumieť rôznym pravdám, spoznať samých seba, nájsť svoje správne miesto a presne zmerať rozsah svojej vlastnej kvality, vnímavosti a schopnosti porozumieť pravde, a ak sú tiež schopní použiť pravdu ako meradlo a spoliehať sa na Božie slová, aby prišli na také veci, ako napríklad ktoré z rôznych postojov, ktoré skazené ľudské bytosti prechovávajú voči Bohu, sú pozitívne a ktoré nie, ktoré z nich sú predstavy a výmysly a ktoré sú v súlade s pravdou, potom sa ich rozumnosť stane ešte normálnejšou. Preto len pravda môže dať ľuďom nový život. Ak sa však vybavíš vedomosťami, budeš klásť dôraz na určité praktiky a vždy sa budeš predvádzať, neustále sa budeš vystavovať na obdiv a vždy sa budeš chváliť tou troškou nejasných, bezvýznamných vedomostí alebo učenia a nebudeš sa usilovať o pravdu, budeš schopný získať tento nový život? Nie, to by bol blud. Nielenže ho nezískaš, ale stratíš príležitosť na spásu, a to je veľmi nebezpečné.

Každý z vás počul veľa kázní o pravde a ste viac-menej schopní rozlišovať rôzne druhy ľudí. Hoci dokážete rozlíšiť zlých ľudí a podliakov, stále nedokážete rozlíšiť falošných vodcov a antikristov. Boží dom teraz postupne odstraňuje z cirkvi všetkých tých, ktorí neprijímajú ani najmenší kúsok pravdy, stále konajú bezohľadne a vyrušujú a narúšajú prácu Božieho domu. To ukazuje, že Božie dielo dosiahlo túto etapu a Boží vyvolený ľud sa začína prebúdzať. Keď som v minulosti prichádzal do kontaktu s určitými ľuďmi, vždy som cítil, že z nich vychádza akýsi „pach“. Aký pach? Bol presne ako pach divých šeliem a dravých zvierat, ktoré sa naježili a zavýjali skôr, ako sa k nim človek vôbec priblížil. Aj ľudské bytosti prejavujú určité správanie podobné zvieratám. Ako toto správanie vzniká? Vychádza zo skazených satanských pováh, ktoré ľudia majú. Čo myslím pod „pachom“? Myslím tým, že keď sa im pozrieš do očí, nevidíš úprimnosť a namiesto toho sa stretneš s prázdnym blúdiacim pohľadom. Cítia, že ťa nedokážu odhadnúť, a tak im oči pri pohľade na teba blúdia. Ani v slovách, ktoré hovoria, nemôžeš postrehnúť žiadnu otvorenosť, pretože hlboko vo vnútri vôbec otvorení nie sú. Čo tým myslím, keď hovorím, že vôbec nie sú otvorení? Myslím tým, že bez ohľadu na to, s kým komunikujú, je hlboko v nich obranná bariéra. Túto obrannú bariéru môžeš vnímať z pohľadu v ich očiach, z tónu ich hlasu a zo spôsobu ich reči. Je to ten druh pachu, ktorý majú; vyvoláva v človeku pocit, že hoci počuli veľa kázní, stále nerozumejú pravde ani sa nevydali na cestu spásy. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde alebo odhaľuješ skazenú povahu ľudstva, a bez ohľadu na to, ako úprimne sa k nim správaš, zaopatruješ ich, pasieš ich alebo im pomáhaš, sa ti od nich nedostane úprimného postoja. Čo sa v nich teda skrýva? Ostražitosť a pochybnosti – tie sú najčastejšie; a navyše je tu aj istý druh sebaochrany a túžba, aby o nich ľudia vždy mali vysokú mienku. Preto ich slová, pohľad v ich očiach a výrazy ich tváre všetky odhaľujú niečo celkom neprirodzené. To, čo vnímaš z ich očí a výrazov, sa totiž líši od toho, čo si myslia hlboko vo vnútri. Stručne povedané, bez ohľadu na to, či je človek bojazlivý, opatrný alebo mal vnútorné ťažkosti, nebolo by problematické, ak by si nedokázal vidieť jeho otvorenosť? (Áno.) Skutočne je to problém. Ako to teda môžeme zistiť? Môžeme to zistiť z ich správania alebo spôsobu, akým hovoria. Nehovoria to, čo majú na mysli; skôr si vyberajú slová, ktoré považujú za vhodné, a hovoria s tebou v duchovnom spoločenstve o veciach, ktoré už zvážili. Je to sebaobranná taktika nevercov. Vždy, keď sa im niečo prihodí, sa najprv zježia ako ježko a chránia sa. Ich pravda, schopnosti a talenty, chyby, ktoré urobili, ich zmätenosť a dokonca aj ich klamstvá a pokrytectvo – to všetko je zabalené v ich ostňoch, skryté pred pohľadmi vonkajšieho sveta a skryté ešte aj predo Mnou. Vynakladajú veľké úsilie, aby sa zakryli a zaobalili a tiež aby sa chránili. Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Ľudstvo tieto veci získalo po tom, čo ho skazil satan. Na začiatku, po tom, čo Boh stvoril Adama a Evu, ich viedol, aby žili v Rajskej záhrade, a povedal im, ktoré ovocie z ktorých stromov môžu jesť a ktoré nie. Boli nahí a nehanbili sa pred Bohom. A čo si o tom mysleli? Mysleli si, že takto ich Boh stvoril, že majú všetko, čo im Boh dal, a že sa pred Ním nemusia skrývať – nikdy im ani nenapadlo urobiť to. Preto boli bez ohľadu na to, ako sa pred Bohom javili, vždy otvorení. V ich očiach si mohol vidieť úprimnosť; hlboko vo svojich srdciach neboli voči Bohu nijako ostražití a nemali tam ani ochranné múry. Nepotrebovali sa pred Ním chrániť, pretože hlboko v srdci vedeli, že Boh pre nich nepredstavuje žiadnu hrozbu; boli v úplnom bezpečí. Boh by ich len chránil, miloval a opatroval. Nikdy by im neublížil. Bola to najzákladnejšia a najpevnejšia myšlienka hlboko v ich vnútri. Kedy sa to však začalo meniť? (Keď zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla.) Jedenie zo stromu poznania dobra a zla je v skutočnosti symbolické. Znamenalo to, že od chvíle, keď satan prvýkrát zviedol Evu, ním boli kúsok po kúsku zvádzaní, páchali hriechy, robili zlé veci a kráčali po nesprávnej ceste; vtedy do nich vstúpil satanov jed. Čoskoro nato sa pred Bohom pred Jeho príchodom často skrývali a nechceli, aby ich našiel. Prečo to robili? Cítili sa od Boha vzdialení. A ako táto vzdialenosť vznikla? Bolo to preto, lebo v sebe mali niečo iné. Satan im vnukol určité myšlienky a názory; dal im istý druh života, čo spôsobilo, že pochybovali o Bohu a boli voči Nemu ostražití. Potom okamžite začali uvažovať, či sa im Boh bude smiať, keď ich uvidí nahých. Odkiaľ prišla táto myšlienka? (Od satana.) Prečo takto neuvažovali predtým, ako ich satan zviedol? V tom čase mali ten najprvotnejší život daný Bohom; nebáli sa, že sa im Boh bude smiať, a nemali ani takéto myšlienky. Po tom, čo ich zviedol satan, sa však všetko začalo meniť. Najprv si pomysleli: „Nemáme nič oblečené. Nebude sa nám Boh smiať? Znamená to, že nemáme žiadnu hanbu?“ V ich mysliach sa zrodil rad otázok. A len čo sa tieto myšlienky zrodili, nemohli si pomôcť a museli sa pred Bohom skryť. Určite si pomysleli: „Kedy príde Boh? Čo mám urobiť, keď príde? Musím sa rýchlo skryť!“ Cítili potrebu neustále sa skrývať. Je to skazená povaha? (Áno.) Koreňom tejto skazenej povahy je zvádzanie zo strany satana. Keď boli ostražití voči Bohu a skrývali sa pred Ním, dôverovali Mu ešte vo svojich srdciach? Spoliehali sa ešte na Neho? (Nie.) Čo teda zostalo? (Ostražitosť.) Jediné, čo zostalo, bola ostražitosť a podozrievavosť, ako aj odstup, strach a pochybnosti – to všetko prišlo. Dokonca si mysleli: „Ublížil by nám Boh? Sme nahí a nemáme sa čím brániť. Mohol by nás Boh udrieť? Mohol by nás zabiť?“ Nikdy im nenapadlo, že to Boh im dal život a určite by ich tak ľahko nezabil. Ich mysle boli zahmlené a boli zmätení. Satanovo skazenie ľudstva pokračuje až do súčasnosti; postoj ľudstva k Bohu možno vidieť v očiach ľudí a nikdy sa nezmenil. Úprimnosť je preč; skutočná viera, dôvera a spoliehanie sa na Boha sú preč. V čom spočíva koreň tohto všetkého? (V kazení satanom.) Správne, spočíva v satanovom skazení. Satan strašne ublížil ľudstvu! Hoci si ľudia môžu myslieť, že obdobie predtým, ako satan skazil ľudstvo, bolo celkom dobré, v porovnaní s obdobím po spasení, porozumení pravde a poznaní Boha to vtedy vlastne nebolo až také dobré ako po spasení. Keby ste si mohli vybrať, ktorý z týchto scenárov by ste si vybrali? (Obdobie po spasení.) V skutočnosti nie je vhodné, aby si ľudia vybrali jedno ani druhé; ľudia si nemôžu vyberať. Toto je ustanovené Bohom – je to osud ľudstva. Hoci mali ľudia predtým, ako boli skazení satanom, dôveru v Boha a spoliehali sa na Neho, prví ľudia nerozumeli pravde a nevedeli, kto je Boh. V súčasnosti o tom majú aspoň predstavu; vedia, že ľudstvo pochádza od Boha, že sú stvorené bytosti a že Boh je ich Stvoriteľ. Vedia, že Boh má všetko pod kontrolou. No ľudia v tom čase týmto veciam nerozumeli. Boli celkom prostí, čo znamená, že sa nebáli, že ich Boh uvidí alebo sa im bude smiať, a so všetkým sa na Neho obracali. Ich viera bola veľmi jednoduchá. Vedeli však, kto je Boh? Nie. Preto má všetko dielo, ktoré Boh vykonal, hlbokú hodnotu a veľký význam pre ľudstvo. Všetko je to dobré. Keď hovoríme o histórii vzbury ľudstva proti Bohu, cítite sa celkom smutní? Ten kedysi dôverný vzťah medzi ľudstvom a Bohom sa stal takým vzdialeným. Boh ľudstvo úprimne chráni a miluje, a ľudia o Ňom predsa pochybujú; skrývajú sa pred Ním a vzďaľujú sa od Neho a dokonca sa na Boha pozerajú ako na nepriateľa. Skutočne prináša veľa smútku povedať to. Ale my svoju nenávisť môžeme nasmerovať len na satana; je to satan, kto tak strašne skazil ľudstvo. Hoci ho tak veľmi skazil, Boh má spôsob, ako ľudstvo spasiť. Akokoľvek veľmi satan vyrušuje, neovplyvní to Božie dielo spásy ľudstva. Toto je Božia všemohúcnosť, Božia autorita.

Keď antikristi získajú trochu skúseností a vedomostí a nejaké poučenia, predstierajú, že sú stelesnením pravdy. O tejto téme sme v duchovnom spoločenstve hovorili viac-menej dosť. Aké informácie ste z toho získali? Akým pravdám rozumiete? (Nemali by sme si ceniť vedomosti.) To je jeden aspekt. Sú aj ďalšie? (Ľudstvo nikdy nie je pravdou a nemalo by predstierať, že je Bohom.) Predstieranie, že človek je pravdou, nie je samo osebe pozitívna vec. Pravda nie je niečo, čo sa dá predstierať; je to Božia podstata. Boh ti poskytuje nejakú pravdu – a získať štipku pravdy je už dosť dobré. A predsa sa niektorí ľudia chcú stať stelesnením pravdy. To je nemožné. Takéto tvrdenia sú úplne neopodstatnené. Navyše, ak chcú byť ľudia spasení prostredníctvom viery v Boha, musia sa naučiť počínať si s oboma nohami pevne na zemi a neusilovať sa o dokonalosť. Hoci slovo „dokonalosť“ môže existovať, myšlienka, že sa stvorené ľudské bytosti stanú dokonalými, je neudržateľná. Dokonalosť možno nájsť iba v Bohu. Kto spomedzi ľudských bytostí, ktoré sú plné skazenosti, je dokonalý? Všetko, čo Boh tvorí, je bezchybné. Toto nazývame „dokonalosť“. Vezmite si ryby v mori, vtáky na oblohe, zvieratá a šelmy na zemi – všetky sú dokonalé. Nájdeš nejaké, ktoré nie sú dobré? Potom je tu biologický reťazec tvorený všetkými živými organizmami – aký je dokonalý! Skazené ľudské bytosti dokážu len ničiť, čím ho robia nedokonalým, chybným a nedostatočným. Aké sebecké a opovrhnutiahodné! Všetko, čo Boh vytvára, je dobré. Listy na stromoch majú najrôznejšie tvary; veľké a malé zvieratá majú najrozmanitejšie telesné stavby, pričom každá má svoju funkciu. Boh je voči ľudstvu príliš ohľaduplný; avšak ľudstvo, keďže je skazené satanom, nedokázalo všetko riadiť. Namiesto toho veci zničilo a premrhalo Boží úporný úmysel. Ľudia si toto všetko nevážili; namiesto toho to intenzívne ničili, pričom extrémne plytvali všetkými zdrojmi a likvidovali ich. A aký to má výsledok? Aký je konečný výsledok? Žnú, čo zasiali! Životné prostredie je zničené, potravinový reťazec je narušený, vzduch je znečistený a voda je kontaminovaná. Nezostalo žiadne jedlo prírodného pôvodu; nie je ani čistá voda na pitie. Preto pojem „dokonalosť“ medzi ľudskými bytosťami skazenými satanom neexistuje. Každý človek, ktorý pod zástavou usilovania sa o pravdu tvrdí, že je dokonalý alebo že sa usiluje o dokonalosť, vyslovuje tvrdenie, ktoré neobstojí – je to klamlivá, zavádzajúca lož. A predsa chcú takéto skazené ľudské bytosti predstierať, že sú stelesnením pravdy! Napáchali toľko zlých vecí, a aj tak si myslia, že môžu predstierať, že sú stelesnením pravdy! Neznamená to, že ich satanská prirodzenosť je nemenná? (Áno.) Nemajú vôbec žiadnu pravdu, a predsa chcú predstierať, že sú stelesnením pravdy – aký nehanebný je satanov druh!

20. novembra 2019