Božia autorita (I) Prvá časť

Niekoľko Mojich posledných duchovných spoločenstiev sa týkalo Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Máte po vypočutí týchto duchovných spoločenstiev pocit, že ste pochopili a spoznali Božiu povahu? Aký stupeň pochopenia a poznania ste dosiahli? Môžete to vyjadriť číslom? Priniesli vám tieto duchovné spoločenstvá hlbšie pochopenie Boha? Dá sa povedať, že toto chápanie je pravým poznaním Boha a tiež poznaním celej Božej podstaty a všetkého, čo Boh má a čím je? Nie, samozrejme, že nie! Je to preto, že tieto duchovné spoločenstvá nám poskytli pochopenie len časti Božej povahy a toho, čo Boh má a čím je – nie všetkého v plnom rozsahu. Tieto duchovné spoločenstvá vám umožnili pochopiť časť diela, ktoré Boh vykonal v minulosti; prostredníctvom nich ste uzreli Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, ako aj postoj a zmýšľanie, ktoré sa skrývajú za všetkým, čo vykonal. Je to však len doslovné, slovami vyjadrené chápanie Boha a vy vo svojich srdciach ostávate neistí, čo z toho je skutočné. Čo teda hlavne rozhoduje o tom, či je v ľudskom chápaní takýchto vecí nejaká realita? Rozhoduje o tom, koľko z Božích slov a Božej povahy ľudia skutočne zažili počas svojich skutočných skúseností a koľko toho mohli počas nich vidieť a poznať. Vyslovil azda niekto slová: „Niekoľko posledných duchovných spoločenstiev nám umožnilo pochopiť veci, ktoré vykonal Boh, Jeho myšlienky, a taktiež postoj k ľudstvu a dôvody, ako aj princípy Jeho konania; a tak sme pochopili Božiu povahu a spoznali Božiu celistvosť?“ Je namieste to povedať? Zjavne nie. Prečo hovorím, že to nie je správne? Božia povaha a to, čo Boh má a čím je, sa prejavuje vo veciach, ktoré vykonal, a v slovách, ktoré vyslovil. Prostredníctvom diela, ktoré vykonal, a slov, ktoré vyslovil, je človek schopný pozorovať, čo Boh má a čím je, ale to znamená len toľko, že Jeho dielo a slová umožňujú človeku pochopiť len časť Jeho povahy a časť toho, čo má a čím je. Ak chce človek dosiahnuť väčšie a hlbšie pochopenie Boha, potom musí zažiť viac Božích slov a Jeho diela. Aj keď pri skúsenosti s časťou Božích slov alebo Jeho diela človek získava len čiastočné pochopenie Boha, predstavuje toto čiastočné chápanie skutočnú Božiu povahu? Odráža podstatu Boha? Samozrejme, že predstavuje skutočnú Božiu povahu a podstatu Boha; o tom niet pochýb. Bez ohľadu na čas a miesto, alebo na to, akým spôsobom Boh koná svoje dielo, v akej podobe sa človeku zjavuje, či akým spôsobom vyjadruje svoje úmysly, všetko, čo zjavuje a vyjadruje, predstavuje samotného Boha, Jeho podstatu a to, čo má a čím je. Boh uskutočňuje svoje dielo prostredníctvom toho, čo má a čím je, a vo svojej pravej identite; to je absolútna pravda. Dnes však ľudia chápu Boha len čiastočne, skrze Jeho slová a to, čo počúvajú pri kázaní, a tak sa dá povedať, že toto chápanie je do istej miery len teoretickým poznaním. Pochopenie alebo poznanie Boha, ktoré ste dnes počuli, videli alebo poznávali a pochopili vo svojom srdci, si vzhľadom na váš reálny stav môžete overiť len vtedy, ak ich každý z vás okúsi prostredníctvom svojich reálnych skúseností a kúsok po kúsku ich spozná. Keby som vám tieto slová nesprostredkoval, boli by ste schopní dosiahnuť pravé poznanie Boha len prostredníctvom svojich skúseností? Obávam sa, že by to bolo veľmi ťažké. Je to preto, že ľudia musia najprv poznať Božie slová, aby vedeli, ako majú čo prežívať. Koľko Božích slov ľudia zjedia, toľko ich aj môžu skutočne zažiť. Božie slová vedú človeka na ceste vpred a usmerňujú ho v jeho skúsenostiach. Skrátka, tým, ktorí majú nejakú ozajstnú skúsenosť, týchto niekoľko posledných duchovných spoločenstiev pomôže dospieť k hlbšiemu pochopeniu pravdy a k reálnejšiemu poznaniu Boha. Ale pre tých, ktorí nemajú žiadnu reálnu skúsenosť, alebo ju ešte len získavajú, prípadne sa len začínajú dotýkať tejto skutočnosti, je to veľká skúška.

Hlavnou náplňou niekoľkých posledných duchovných spoločenstiev bola „Božia povaha, Božie dielo a samotný Boh“. Čo ste vnímali ako kľúčové a ťažiskové časti všetkého, o čom som hovoril? Dokážete vďaka týmto duchovným spoločenstvám uznať, že ten, kto vykonal dielo a zjavil túto povahu, je jedinečný samotný Boh, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým? Ak je vaša odpoveď kladná, čo vás vedie k takémuto záveru? Koľko aspektov ste zvážili pri vyvodzovaní tohto záveru? Môže Mi to niekto povedať? Viem, že niekoľko posledných duchovných spoločenstiev vás výrazne ovplyvnilo a prinieslo nový začiatok do vašich sŕdc pre spoznávanie Boha, čo je vynikajúce. Ale hoci ste v porovnaní s predchádzajúcim obdobím urobili veľký skok vo vašom chápaní Boha, vaša definícia Božej identity ešte neprekročila hranice mien Boha Jahveho z Veku zákona, Pána Ježiša z Veku milosti a Všemohúceho Boha z Veku kráľovstva. Tým chcem povedať, že hoci vám tieto duchovné spoločenstvá o „Božej povahe, Božom diele a samotnom Bohu“ umožnili pochopiť nejaké slová, ktoré kedysi vyslovil Boh, dielo, ktoré vykonal, bytie a vlastníctvo, ktoré kedysi zjavil, nedokážete však správne definovať slovo „Boh“ a presne sa v ňom orientovať. Neviete sa ani správne a presne orientovať a nepoznáte postavenie a identitu samotného Boha, teda postavenie Boha medzi všetkými vecami a v celom vesmíre. Je to tak preto, že v predchádzajúcich duchovných spoločenstvách o samotnom Bohu a Jeho povahe bol celý obsah založený na Jeho predchádzajúcich vyjadreniach a zjaveniach tak, ako sú zaznamenané v Biblii. Pre človeka je však ťažké objaviť bytie a vlastníctvo, ktoré Boh zjavil a vyjadril počas alebo mimo svojho riadenia a spásy ľudstva. Takže aj keď chápete Božie bytie a vlastníctvo, zjavené v diele, ktoré vykonal v minulosti, vaša definícia Božej identity a Jeho postavenia je stále veľmi vzdialená od definície „jedinečného Boha, toho, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým“, a líši sa od definície „Stvoriteľa“. Z niekoľkých posledných duchovných spoločenstiev mali všetci rovnaký pocit: Ako môže človek poznať Božie myšlienky? Ak by ich niekto naozaj poznal, potom by to bol určite Boh, pretože len samotný Boh pozná svoje myšlienky a len On pozná dôvody a postoje, ktoré sú základom všetkého, čo koná. Zdá sa vám racionálne a logické takto rozpoznať Božiu identitu, ale kto môže na základe Božej povahy a Jeho diela povedať, že je to naozaj dielo samotného Boha, a nie ľudské dielo, ktoré nemôže v Božom mene vykonať človek? Kto vie pochopiť, že toto dielo spadá pod zvrchovanosť toho, ktorý má Božiu podstatu a moc? To jest, podľa akých vlastností alebo podstaty rozpoznáte, že je to samotný Boh, ktorý má Božiu identitu a je tým, kto má zvrchovanosť nad všetkým? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Ak nie, potom to dokazuje len jednu skutočnosť: niekoľko posledných duchovných spoločenstiev vám prinieslo len určité pochopenie kúska histórie, v ktorom Boh konal svoje dielo, a tiež Božieho postoja, prejavov a zjavení počas vykonávania tohto diela. Hoci vďaka takémuto pochopeniu každý z vás bezpochyby uznáva, že ten, kto vykonal tieto dve etapy diela, je samotný Boh, v ktorého veríte a ktorého nasledujete, ten, ktorého musíte vždy nasledovať, ešte stále nedokážete uznať, že je to Boh, ktorý existuje od stvorenia sveta a bude existovať naveky. Rovnako tak nedokážete uznať, že On je tým, kto vedie a má zvrchovanú moc nad celým ľudstvom. O tomto probléme ste určite nikdy neuvažovali. Či už je to Jahve alebo Pán Ježiš, pomocou ktorých aspektov podstaty a prejavov dokážete uznať, že On je nielen Bohom, ktorého musíte nasledovať, ale aj tým, kto velí ľudstvu a má zvrchovanú moc nad jeho osudom, a navyše je samotným jedinečným Bohom, ktorý má zvrchovanú moc nad nebom, zemou a všetkým? Akým spôsobom uznávate, že ten, v ktorého veríte a nasledujete, je samotným Bohom, ktorý má zvrchovanú moc nad všetkými vecami? Akým spôsobom spájate Boha, v ktorého veríte, s Bohom, ktorý má moc nad osudom ľudstva? Čo vám pomáha uznať, že Boh, v ktorého veríte, je sám jedinečný Boh, ktorý je na nebi, na zemi a vo všetkom? To je problém, ktorý rozoberiem v nasledujúcej časti.

Otázky, o ktorých ste nikdy nepremýšľali alebo o ktorých nedokážete premýšľať, by mohli byť práve tými, ktoré sú pre spoznanie Boha najdôležitejšie a v ktorých možno hľadať pre človeka nepochopiteľné pravdy. Keď narazíte na tieto problémy tak, že sa im budete musieť postaviť tvárou v tvár a rozhodnúť sa, ak ich nebudete schopní úplne vyriešiť pre svoju hlúposť a nevedomosť alebo preto, že vaše skúsenosti sú príliš povrchné a chýba vám pravé poznanie Boha, potom sa stanú najväčším úskalím a prekážkou na ceste vašej viery v Boha. A preto cítim, že je veľmi potrebné, aby som sa s vami v súvislosti s touto témou spojil v duchovnom spoločenstve. Viete, v čom teraz spočíva váš problém? Je vám jasné, o akých problémoch hovorím? Ide o problémy, ktorým budete čeliť, ktorým nerozumiete a nikdy vám nenapadli? Sú pre vás dôležité? Sú to skutočne problémy? Táto záležitosť je pre vás zdrojom veľkého zmätku, čo svedčí o tom, že nemáte pravé pochopenie Boha, v ktorého veríte, a že Ho neberiete vážne. Niektorí ľudia hovoria: „Viem, že je Bohom, a tak Ho nasledujem, pretože Jeho slová sú výrokmi Boha. To mi stačí. Aký ďalší dôkaz potrebujeme? Určite nemusíme o Bohu pochybovať a nemáme Ho skúšať? Naozaj netreba spochybňovať Božiu podstatu a identitu samotného Boha?“ Bez ohľadu na to, či si to myslíte, nepredkladám takéto otázky preto, aby som vás ohľadom Boha zmiatol alebo aby ste Ho skúšali, a už vôbec nie preto, aby som vo vás vyvolal pochybnosti o Božej identite a podstate. Robím to skôr preto, aby som vás povzbudil k väčšiemu pochopeniu Božej podstaty, k istote a viere v Božie postavenie, aby sa Boh stal jediným v srdciach všetkých, ktorí nasledujú Boha, a aby sa pôvodné postavenie Boha – ako Stvoriteľa, Zvrchovaného nad všetkým, jedinečného samého Boha – obnovilo v srdci každej stvorenej bytosti. Aj to je téma, o ktorej budem v duchovnom spoločenstve hovoriť.

Poďme si teraz prečítať ďalšie úryvky z Biblie.

1. Boh tvorí všetko pomocou slov

Gn 1, 3-5 A Boh riekol: „Nech sa objaví svetlo!“ A objavilo sa svetlo. A Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil ho od tmy. A Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A večer a ráno boli prvým dňom.

Gn 1, 6-7 A Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd.“ A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou, a tak sa stalo.

Gn 1, 9-11 A Boh riekol: „Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!“ A tak sa stalo. A Boh nazval súš zemou a zhromaždenie vôd nazval morami; a Boh videl, že je to dobré. A Boh riekol: „Nech zem vydá trávu, bylinu, ktorá prináša semeno, a ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, ktorého semeno je v ňom, na zemi.“ A tak sa stalo.

Gn 1, 14-15 A Boh riekol: „Nech sú svetlá na nebi, aby oddeľovali deň od noci, a nech určujú znamenia a odlišujú obdobia, dni a roky. A nech sú svetlá na nebi, aby svietili na zem.“ A tak sa stalo.

Gn 1, 20-21 A Boh riekol: „Nech vody hojne prinesú hýbajúce sa živé tvory a vtáctvo, ktoré môže lietať nad zemou na otvorenom nebi.“ A Boh stvoril veľké veľryby a každé živé stvorenie, ktoré sa pohybuje a ktoré vody hojne prinášali, podľa ich druhu a všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

Gn 1, 24-25 A Boh riekol: „Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu, dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu.“ A stalo sa tak. A Boh stvoril zver zeme podľa jej druhu a dobytok podľa jeho druhu a všetko, čo sa plazí po zemi podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

V prvý deň sa vďaka Božej autorite rodia a upevňujú deň a noc ľudstva

Pozrime sa na prvý úryvok: „A Boh riekol: ‚Nech sa objaví svetlo!‘ A objavilo sa svetlo. A Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil ho od tmy. A Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A večer a ráno boli prvým dňom.“ (Gn 1, 3-5) Tento úryvok opisuje prvý Boží počin na začiatku stvorenia, prvý deň, ktorý Boh strávil a v ktorom vznikol večer a ráno. Bol to však výnimočný deň: Boh začal pripravovať pre všetky veci svetlo a okrem toho oddelil svetlo od tmy. V tento deň začal Boh hovoriť a Jeho slová a autorita jestvovali súčasne vedľa seba. Jeho autorita sa vo všetkom začala prejavovať a Jeho moc sa šírila medzi všetkými vecami v dôsledku Jeho slov. Od toho dňa sa všetko formovalo a upevňovalo vďaka Božím slovám, autorite a moci a vďaka nim začalo všetko tiež fungovať. Keď Boh vyriekol slová: „Nech sa objaví svetlo!“, objavilo sa svetlo. Nepustil sa do žiadneho programu diel; svetlo sa objavilo ako dôsledok Jeho slov. Bolo to svetlo, ktoré Boh pomenoval dňom a od ktorého dodnes závisí existencia človeka. Z Božieho príkazu sa jeho podstata a hodnota nikdy nezmenili ani nezanikli. Jeho existencia poukazuje na Božiu autoritu a moc a deklaruje existenciu Stvoriteľa. Znovu a znovu potvrdzuje identitu a postavenie Stvoriteľa. Nie je to nehmotné ani iluzórne, ale skutočné svetlo, ktoré môže človek vidieť. Od tej chvíle v tomto prázdnom svete, v ktorom „Zem bola beztvará a prázdna, tma bola nad priepasťou“, vznikla prvá hmotná vec. Táto vec pochádzala zo slov Božích úst a objavila sa v prvom počine stvorenia všetkého vďaka Božej autorite a Jeho výrokom. Krátko nato Boh prikázal, aby sa svetlo oddelilo od tmy… Všetko sa zmenilo a dotvorilo vďaka Božím slovám… Boh pomenoval toto svetlo „dňom“ a tmu „nocou“. V tom čase vznikli vo svete, ktorý Boh zamýšľal stvoriť, prvý večer a prvé ráno a Boh povedal, že to bol prvý deň. Tento deň bol prvým z dní, keď Stvoriteľ všetko stvoril, a bol začiatkom všetkých stvorených vecí. Bol to prvý deň, keď sa v tomto svete, ktorý Boh stvoril, prejavila autorita a moc Stvoriteľa.

Prostredníctvom týchto slov môže človek vidieť Božiu autoritu a slová, ako aj Jeho moc. Keďže len Boh disponuje takou mocou, len On má takú autoritu; keďže Boh disponuje takou autoritou, len On má takú moc. Mohol by nejaký človek alebo predmet vlastniť takú autoritu a moc? Máte vo svojom srdci odpoveď? Má okrem Boha nejaká stvorená alebo nestvorená bytosť takú autoritu? Videli ste niekedy takýto príklad v nejakej knihe alebo publikácii? Existuje nejaký záznam o tom, že niekto stvoril nebo, zem a všetko? Neobjavuje sa to v žiadnych iných knihách ani záznamoch. Toto sú, samozrejme, jediné autoritatívne a mocné slová o veľkolepom Božom stvorení sveta, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Tieto slová svedčia o jedinečnej autorite a identite Boha. Možno povedať, že takáto autorita a moc symbolizujú jedinečnú identitu Boha a že ich vlastní výlučne Boh? Takúto autoritu a moc má bezpochyby len samotný Boh! Nemôže ich mať ani nahradiť žiadna stvorená či nestvorená bytosť! Patrí k jednej z vlastností samotného jedinečného Boha? Boli ste jej svedkami? Tieto slová umožňujú ľuďom rýchlo a jasne pochopiť skutočnosť, že Boh disponuje jedinečnou autoritou a mocou, že má najvyššiu identitu a postavenie. Môžete na základe hore uvedeného duchovného spoločenstva prehlásiť, že Boh, v ktorého veríte, je samotným jedinečným Bohom?

Na druhý deň Božia autorita ovláda vody, vytvára oblohu a vzniká priestor pre najzákladnejšie potreby ľudského prežitia

Prečítajme si druhý úryvok z Biblie: „A Boh povedal: ‚Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd.‘ A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou, a tak sa stalo.“ (Gn 1, 6-7) Aké zmeny nastali potom, čo Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd“? Vo Svätom písme sa píše: „A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou.“ Aký bol výsledok po tom, čo Boh prehovoril a vykonal to? Odpoveď sa nachádza v poslednej časti úryvku: „a tak sa stalo.“

Tieto dve krátke vety zaznamenávajú veľkolepú udalosť a opisujú úžasnú scénu – obrovský počin, v ktorom Boh ovládol vody a vytvoril priestor, aby mohol existovať človek…

V tomto výjave sa vody a obloha odrazu objavia pred zrakom Boha a autoritou Jeho slov sa vody oddelia na tie „pod“ a „nad“ oblohou spôsobom, ktorý ustanovil Boh. To znamená, že Bohom stvorená obloha nielen zakrývala vody pod ňou, ale aj udržovala vody nad ňou… Človek si nemôže pomôcť, iba nehybne hľadieť a lapať po dychu v úžase nad silou Jeho autority a nádherou scény, v ktorej Stvoriteľ hýbal vodami, rozkazoval im a stvoril oblohu. Skrze Božie slová, moc a autoritu vykonal Boh ďalší veľký čin. Či to nie je moc Stvoriteľovej autority? Na vysvetlenie Božích skutkov použime Sväté písmo: Boh vyslovil svoje slová a vďaka nim sa uprostred vôd vytvorila obloha. Zároveň sa v tomto priestore kvôli týmto Božím slovám udiala obrovská zmena, a nebola to zmena v bežnom zmysle slova, ale akási zámena, pri ktorej sa z ničoho stalo niečo. Zrodilo sa to z myšlienok Stvoriteľa a z ničoho sa stalo niečo pre slová, ktoré vyslovil. Navyše, od tohto okamihu to bude existovať a pretrvávať vďaka Stvoriteľovi a bude sa to posúvať, meniť a obnovovať v súlade s Jeho myšlienkami. Tento úryvok opisuje druhý počin Stvoriteľa pri stvorení celého sveta. Bol to ďalší prejav autority a moci Stvoriteľa, Jeho ďalšia priekopnícka iniciatíva. Tento deň bol druhým dňom, ktorý Stvoriteľ od založenia sveta prežil, a bol to pre Neho ďalší úžasný deň: kráčal vo svetle, priniesol oblohu, usporiadal a ovládal vody a Jeho skutky, autorita a moc sa prejavili v novom dni…

Bola uprostred vôd obloha predtým, ako Boh vyslovil svoje slová? Samozrejme, že nie! A čo potom, čo Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha“? Objavilo sa to, čo Boh zamýšľal. Uprostred vôd bola obloha a vody sa oddelili, pretože Boh povedal: „Nech delí vody od vôd.“ Takto sa na základe Božích slov vo všetkom objavili dva nové predmety, dve novovzniknuté veci, a to v dôsledku Božej moci a autority. Čo si myslíte o objavení sa týchto dvoch nových vecí? Cítite veľkosť Stvoriteľovej moci? Jedinečnú a mimoriadnu silu Stvoriteľa? Veľkosť takejto sily a moci vyplýva z Božej autority, ktorá je obrazom samotného Boha a Jeho jedinečnou vlastnosťou.

Ukázal vám tento úryvok opäť hlboký význam Božej jedinečnosti? V skutočnosti to ani zďaleka nestačí. Autorita a moc Stvoriteľa siahajú oveľa ďalej. Jeho jedinečnosť nespočíva len v tom, že disponuje podstatou, ktorá sa nepodobá podstate žiadneho stvorenia, ale aj v tom, že Jeho autorita a moc sú mimoriadne, bezhraničné, nadovšetko nadradené a nad všetkým vynikajú, a okrem toho v tom, že Jeho autorita a to, čo má a čím je, môže tvoriť život, robiť zázraky a stvoriť každú úchvatnú a neobyčajnú minútu a sekundu. Zároveň dokáže riadiť život, ktorý stvorí, a držať zvrchovanosť nad zázrakmi a každou minútou a sekundou, ktorú vytvorí.

Na tretí deň Božie slová zrodia zem a moria a Božia autorita spôsobí, že svet sa naplní životom

Ďalej si prečítajme prvú vetu z knihy Genezis 1, 9-11: „A Boh riekol: ‚Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!‘“ Aké zmeny nastali po tom, čo Boh jednoducho povedal: „Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!“? A čo bolo v tomto priestore okrem svetla a oblohy? Vo Svätom Písme sa píše: „A Boh nazval súš zemou a zhromaždenie vôd nazval morami; a Boh videl, že je to dobré.“ To znamená, že v tomto priestore sa teraz nachádzala pevnina a moria, ktoré boli od seba oddelené. Tieto nové veci vznikli po príkaze z Božích úst: „A tak sa stalo.“ Opisuje Sväté písmo, ako sa Boh ponáhľal, keď toto konal? Opisuje Ho pri fyzickej práci? Ako to teda Boh urobil? Ako dosiahol, že vznikli tieto nové veci? Je evidentné, že použil slová, aby toto všetko uskutočnil a stvoril.

V troch vyššie uvedených úryvkoch sme sa dozvedeli o troch veľkých udalostiach. Tieto tri veľké udalosti sa udiali a stali sa skutočnosťou skrze Božie slová a práve vďaka nim sa tieto udalosti jedna po druhej objavili pred Božím zrakom. Z toho vyplýva, že slová: „To, čo Boh povie, sa splní, a čo prikáže, obstojí,“ nie sú prázdne. Táto Božia podstata sa potvrdzuje v okamihu, keď sa počnú Jeho myšlienky, a keď otvorí svoje ústa, aby prehovoril, Jeho podstata sa naplno prejaví.

Pokračujme poslednou vetou tohto úryvku: „A Boh riekol: ‚Nech zem vydá trávu, bylinu, ktorá prináša semeno, a ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, ktorého semeno je v ňom, na zemi.‘ A tak sa stalo.“ Kým Boh hovoril, všetky tieto veci vznikali podľa Jeho myšlienok a v okamihu sa cez pôdu začali predierať rôzne malé krehké formy života, ktoré si ešte predtým, ako zo seba striasli kúsky hliny, nadšene mávali na pozdrav, kývali a usmievali sa na svet. Ďakovali Stvoriteľovi za život, ktorý im daroval, a oznamovali svetu, že sú súčasťou všetkého a že každý z nich zasvätí svoj život tomu, aby poukazoval na autoritu Stvoriteľa. Keď zazneli Božie slová, krajina sa zazelenala a všetky druhy bylín, ktoré človek mohol požívať, vyklíčili a prerazili zem, a vrchy a pláne sa husto zaplnili stromami a lesmi… Tento neúrodný svet, v ktorom nebolo ani stopy po živote, sa rýchlo pokryl množstvom trávy, bylín a stromov a oplýval zeleňou… Vzduchom sa šírila vôňa trávy a zeminy a množstvo rastlín začalo dýchať súčasne s cirkulujúcim vzduchom a začali rásť. Zároveň vďaka Božím slovám a podľa Božích myšlienok všetky rastliny započali nekonečný životný cyklus, v ktorom rastú, kvitnú, prinášajú ovocie a množia sa. Začali prísne dodržiavať svoj životný cyklus a plniť svoju úlohu… Všetky sa zrodili a žili vďaka slovám Stvoriteľa. Dostávali od Neho neustálu starostlivosť a výživu a vždy húževnato prežívali v každom kúte zeme, aby ukázali Jeho autoritu a moc a vždy ukazovali životnú silu, ktorú im daroval…

Život Stvoriteľa, Jeho myšlienky a autorita sú výnimočné, a tak, keď vyriekol Boh svoje slová, konečným výsledkom bolo „a tak sa stalo“. Je zrejmé, že Boh pri svojom konaní nemusí pracovať rukami. Používa len svoje myšlienky, aby prikazoval, a slová, aby nariaďoval, a takýmto spôsobom všetko funguje. V ten deň Boh zhromaždil vody na jedno miesto a nechal vzniknúť súš. Potom Boh nechal zo zeme vyklíčiť trávu, vyrásť byliny, ktoré dávali semená, a stromy, ktoré prinášali ovocie, a Boh ich roztriedil podľa druhu a každému dal jeho vlastné semeno. To všetko sa uskutočnilo podľa Božích myšlienok a príkazov Božích slov a každý z nich sa postupne objavil v tomto novom svete.

Keď mal Boh ešte len započať svoje dielo, v mysli mal už predstavu toho, čo chcel dosiahnuť, a keď sa pustil do uskutočňovania týchto vecí, čo bolo zároveň vtedy, keď otvoril svoje ústa, aby hovoril o obsahu tejto predstavy, vďaka Jeho autorite a moci sa začali vo všetkom diať zmeny. Bez ohľadu na to, ako to Boh vykonal alebo ako uplatnil svoju autoritu, všetko sa postupne uskutočnilo podľa Božieho plánu a vďaka Božím slovám. A vďaka Božím slovám a autorite postupne nastali zmeny medzi nebom a zemou. Všetky tieto zmeny a udalosti poukazovali na Stvoriteľovu autoritu a na neobyčajnosť a veľkosť moci Jeho života. Jeho myšlienky nie sú len jednoduché nápady alebo prázdne predstavy, ale autorita, ktorá disponuje životnou silou a mimoriadnou energiou, ktoré majú moc spôsobiť, že sa všetko mení, oživuje, obnovuje a zaniká. Z tohto dôvodu všetko funguje vďaka Jeho myšlienkam a súčasne sa uskutočňuje vďaka slovám z Jeho úst…

Skôr než sa všetko objavilo, v Božích myšlienkach bol už dávno vypracovaný úplný plán a stvorený nový svet. Hoci sa na tretí deň objavili na zemi všetky druhy rastlín, Boh nemal dôvod stáť v ceste svojmu stvoreniu na tomto svete. Mal v úmysle pokračovať v hovorení svojich slov a v tvorení každej novej veci. Rozprával, vydával svoje príkazy, uplatňoval svoju autoritu, preukazoval svoju moc a pripravoval všetko, čo plánoval pripraviť pre všetko a pre ľudstvo, ktoré zamýšľal stvoriť…

Na štvrtý deň, keď Boh opäť uplatňuje svoju autoritu, vznikajú ročné obdobia, dni a roky ľudstva

Stvoriteľ použil svoje slová na uskutočnenie svojho plánu, a tak uplynuli prvé tri dni Jeho plánu. Počas nich nebolo vidieť, že by bol Boh zaneprázdnený alebo že by bol vyčerpaný. Naopak, uplynulé prvé tri dni Jeho plánu boli nádherné a dosiahol veľký cieľ, ktorým bola radikálna premena sveta. Pred Jeho očami sa objavil úplne nový svet a kúsok po kúsku sa v Božích slovách konečne zjavil nádherný obraz, ktorý bol doposiaľ skrytý v Jeho myšlienkach. Vznik každej novej veci bol ako pôrod novorodenca a Stvoriteľ mal radosť z obrazu, ktorý bol kedysi v Jeho myšlienkach, no teraz ožil. Vtedy Jeho srdce našlo kúsok uspokojenia, ale Jeho plán sa ešte len začal. V okamihu nastal nový deň – a aká bola ďalšia časť Stvoriteľovho plánu? Čo povedal? Ako uplatnil svoju autoritu? Čo nové medzitým prišlo do tohto nového sveta? Po Stvoriteľovom vedení náš pohľad padá na štvrtý deň celého Božieho stvorenia, deň, ktorý bol ďalším novým začiatkom. Samozrejme, pre Stvoriteľa to bol nepochybne ďalší nádherný deň a pre dnešné ľudstvo to bol ďalší deň mimoriadneho významu. Bol to prirodzene deň nevyčísliteľnej hodnoty. V čom bol úžasný, v čom bol taký dôležitý a v čom mal nevyčísliteľnú hodnotu? Najprv si vypočujme slová, ktoré vyslovil Stvoriteľ…

„A Boh riekol: ‚Nech sú svetlá na nebi, aby oddeľovali deň od noci, a nech určujú znamenia a odlišujú obdobia, dni a roky. A nech sú svetlá na nebi, aby svietili na zem.‘“ (Gn 1, 14-15) Išlo o ďalšie uplatnenie Božej autority, ktorú prejavili stvorenia po stvorení súše a rastlín na nej. Pre Boha bol takýto čin rovnako jednoduchý ako to, čo už vykonal, pretože Boh má takú moc. Je taký dobrý ako Jeho slovo, ktoré sa aj naplní. Prikázal, aby sa na nebi objavili svetlá, a tieto svetlá nielenže svietili na nebi a na zemi, ale slúžili aj ako znamenia dňa a noci, ročných období, dní a rokov. Tak ako Boh vyslovoval svoje slová, tak sa každý čin, ktorý chcel uskutočniť, naplnil podľa Jeho zámeru a spôsobom, ktorý určil.

Svetlá na nebi sú hmota na oblohe, ktorá vyžaruje svetlo. Osvetľujú oblohu, zem a moria. Otáčajú sa podľa rytmu a frekvencie, ktoré nariadil Boh, a osvetľujú rôzne časové obdobia na zemi, a tak ich otáčavé cykly spôsobujú, že na východe a západe zeme nastáva deň a noc. A nie sú len znakom noci a dňa, ale prostredníctvom týchto rôznych cyklov označujú aj sviatky a rôzne výnimočné dni ľudstva. Sú dokonalým doplnkom a sprievodom štyroch ročných období – jari, leta, jesene a zimy –, ktoré Boh vydal a spolu s ktorými svetlá sústavne a presne označujú fázy mesiaca, dni a roky ľudstva. Hoci ľudstvo začalo chápať a stotožňovať sa s rozdelením mesiacov, dní a rokov spôsobeným svetlami, ktoré stvoril Boh, až po príchode poľnohospodárstva, v skutočnosti mesiace, dni a roky, ktoré dnes človek pozná, začali vznikať už dávno, v štvrtý deň celého Božieho stvorenia. Rovnako aj striedanie cyklov jari, leta, jesene a zimy, ktoré človek zažíva, sa začalo už dávno, v štvrtý deň celého Božieho stvorenia. Svetlá, ktoré stvoril Boh, umožnili človeku pravidelne, presne a jasne rozlišovať medzi dňom a nocou, počítať dni a jasne sledovať fázy mesiaca a roky. (Deň splnu mesiaca bol dokončením jedného mesiaca, na základe čoho človek vedel, že rozsvietením svetiel sa začína nový cyklus. Deň polmesiaca bol dokončením polovice mesiaca, vďaka čomu človek vedel, že sa začína nový mesiac, a podľa toho sa dalo usúdiť, koľko dní a nocí má jeden mesiac, koľko mesiacov je v jednom ročnom období a koľko ročných období je v jednom roku, a to všetko sa dalo určiť s veľkou pravidelnosťou.) Človek tak mohol ľahko sledovať mesiace, dni a roky podľa otáčania svetiel. Od tohto momentu ľudstvo a všetky veci nevedome žili medzi usporiadaným striedaním noci a dňa a striedaním ročných období, ktoré spôsobovalo otáčanie svetiel. To bol význam Stvoriteľovho stvorenia svetiel na štvrtý deň. Podobne aj ciele a význam tohto Stvoriteľovho počínania boli stále neoddeliteľné od Jeho autority a moci. A tak svetlá, ktoré Boh stvoril, a hodnota, ktorú mali čoskoro človeku prinášať, boli ďalším majstrovským krokom pri uplatňovaní Jeho autority.

V tomto novom svete, v ktorom sa ľudstvo ešte len malo objaviť, Stvoriteľ pripravil večer a ráno, oblohu, pevninu a moria, trávu, byliny a rôzne druhy stromov, svetlá, ročné obdobia, dni a roky pre nový život, ktorý mal čoskoro stvoriť. Autorita a moc Stvoriteľa sa prejavovali v každej novej veci, ktorú stvoril, a Jeho slová a počiny sa odohrávali súčasne, bez najmenšej odchýlky a bez najmenšej prestávky. Objavenie a zrodenie všetkých týchto nových vecí bolo dôkazom Jeho autority a moci Stvoriteľa: Svoje slová myslí vážne, to, čo povie, sa stane, a to, čo urobí, bude trvať naveky. Táto skutočnosť sa nikdy nezmenila: tak to bolo v minulosti, tak je to aj dnes a tak to bude naveky. Keď sa ešte raz pozriete na tieto slová Svätého písma, pripadajú vám stále svieže? Pochopili ste nový obsah a objavili niečo nové? Je to preto, že skutky Stvoriteľa rozochveli vaše srdcia a usmernili vaše poznanie Jeho autority a moci. Otvorili dvere k vášmu pochopeniu Stvoriteľa a Jeho skutky a autorita darovali týmto slovám život. V týchto slovách teda človek videl skutočný, živý prejav Stvoriteľovej autority, bol skutočným svedkom Jeho nadradenosti a uzrel mimoriadnosť Jeho autority a moci.

Autorita a moc Stvoriteľa robia zázrak za zázrakom. Boh priťahuje ľudskú pozornosť a človek sa nemôže ubrániť úžasu pri pohľade na ohromujúce skutky, ktoré sú výsledkom Jeho autority. Jeho fenomenálna moc prináša jeden pôžitok za druhým a človek zostáva ohromený a rozradostený, lapá po dychu z obdivu, žasne a jasá. Navyše je viditeľne dojatý a vzniká v ňom rešpekt, bázeň a puto. Autorita a skutky Stvoriteľa pôsobia na ducha človeka veľmi silno a očisťujú ho, ba čo viac, nasycujú ho. Každá Jeho myšlienka, výrok a zjavenie Jeho autority je majstrovským dielom uprostred všetkého a tiež veľkým počinom nanajvýš hodným hlbokého pochopenia a poznania zo strany stvoreného ľudstva. Keď spočítame všetky stvorenia, ktoré sa zrodili zo slov Stvoriteľa, nášho ducha priťahuje zázrak Božej moci a my zistíme, že ideme v stopách Stvoriteľa do ďalšieho dňa: piateho dňa celého Božieho stvorenia.

Pokračujme v čítaní Svätého písma úryvok po úryvku a pozrime sa na ďalšie skutky Stvoriteľa.

Na piaty deň prejavuje život rozmanitých a rozličných foriem autoritu Stvoriteľa rôznymi spôsobmi

Sväté písmo hovorí: „A Boh riekol: ‚Nech vody hojne prinesú hýbajúce sa živé tvory a vtáctvo, ktoré môže lietať nad zemou na otvorenom nebi.‘ A Boh stvoril veľké veľryby a každé živé stvorenie, ktoré sa pohybuje a ktoré vody hojne prinášali, podľa ich druhu a všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 20-21) Sväté písmo nám jasne hovorí, že v tento deň Boh stvoril tvory vo vodách a nebeské vtáky, čo znamená, že stvoril rôzne ryby a vtáky a roztriedil ich podľa druhu. Takto sa zem, obloha a vody obohatili o Božie stvorenstvo…

Keď zazneli Božie slová, uprostred slov Stvoriteľa okamžite vznikol nový život, každý v inej podobe. Objavili sa na svete, bojujúc o svoje miesto, skákali, šantili od radosti… Vo vode plávali ryby všetkých tvarov a veľkostí, z piesku sa vynárali mäkkýše všetkých druhov, tvory so šupinami, ulitami a bez chrbtice narýchlo pribúdali v rôznych podobách, či už veľké alebo malé, dlhé alebo krátke. Rovnako aj rôzne druhy morských rias začali svižne rásť. Pohojdávali sa podľa pohybu rôznych vodných živočíchov, vlnili sa a pobádali stojaté vody, akoby im chceli povedať: „Pohnite si! Priveďte svojich priateľov! Lebo už nikdy nebudete sami!“ Od chvíle, keď sa vo vode objavili rozmanité živé tvory, ktoré stvoril Boh, každý svieži nový život prinášal do vôd, ktoré boli tak dlho pokojné, vitalitu a ohlasoval nové obdobie… Od toho okamihu sa k sebe pritúlili, robili si navzájom spoločnosť a nedržali si od seba odstup. Voda existovala pre tvory v nej, živila každý život, ktorý bol v jej objatí, a každý život existoval vďaka vode, pretože ho živila. Každý z nich daroval život tomu druhému a zároveň rovnakým spôsobom svedčil o zázračnosti a veľkosti Stvoriteľovho stvorenia a neprekonateľnej moci Stvoriteľovej autority…

Keď more prestalo mlčať, aj obloha sa začala napĺňať životom. Jeden po druhom vylietali na oblohu zo zeme veľkí i malí vtáci. Na rozdiel od morských tvorov mali krídla a perie pokrývajúce ich štíhle a ladné postavy. Mávali krídlami, hrdo a pyšne ukazovali svoje nádherné perie ako aj jedinečné činnosti a zručnosti, ktoré im udelil Stvoriteľ. Voľne sa vznášali a obratne poletovali medzi nebom a zemou, cez pasienky a lesy… Boli miláčikmi vzduchu a celého sveta. Čoskoro sa stali spojivom medzi nebom a zemou a odovzdávali posolstvá všetkým stvoreniam… Spievali, radostne poletovali a do tohto kedysi prázdneho sveta priniesli veselosť, smiech a živosť… Svojím čistým, melodickým spevom a slovami vo svojich srdciach chválili Stvoriteľa za život, ktorý im daroval. Veselo tancovali, aby ukázali dokonalosť a zázračnosť Stvoriteľovho stvorenia, a celý svoj život zasvätili tomu, aby svedčili o autorite Stvoriteľa prostredníctvom výnimočného života, ktorý im daroval…

Bez ohľadu na to, či sa nachádzali vo vode alebo na oblohe, toto veľké množstvo živých tvorov v rôznych formách života existovalo z príkazu Stvoriteľa a zhromažďovali sa podľa príslušných druhov – a tento zákon, toto pravidlo, bolo pre všetky stvorenia nemenné. Nikdy sa neodvážili prekročiť hranice, ktoré im určil Stvoriteľ, a ani toho neboli schopné. Tak, ako im to určil Stvoriteľ, žili a rozmnožovali sa a prísne dodržiavali životný štýl a zákony, ktoré im určil. Vedome sa riadili Jeho nevyslovenými príkazmi, nebeskými nariadeniami a predpismi, ktoré im dal, a to až dodnes. Svojím osobitným spôsobom sa so Stvoriteľom rozprávali, naučili sa vážiť si Jeho význam a poslúchali Jeho príkazy. Nikto nikdy neprekročil autoritu Stvoriteľa a Jeho zvrchovanosť a príkazy nad nimi sa uskutočňovali v Jeho myšlienkach. Neodzneli žiadne slová, ale autorita, ktorá bola vlastná iba Stvoriteľovi, v tichosti ovládala všetko, čo nemalo schopnosť reči a líšilo sa od ľudstva. Uplatňovanie Jeho moci týmto osobitným spôsobom primälo človeka k tomu, aby nadobudol nové poznanie a vytvoril si nový obraz o jedinečnej moci Stvoriteľa. A práve na tomto mieste vám musím povedať, že v tento nový deň sa pri uplatňovaní Stvoriteľovej autority opäť raz preukázala Jeho jedinečnosť.

Poďme sa pozrieť na poslednú vetu tohto úryvku Písma: „Boh videl, že je to dobré.“ Čo to podľa vás znamená? V týchto slovách sú obsiahnuté Božie emócie. Boh sledoval, ako všetko, čo stvoril, vzniká a upevňuje sa vďaka Jeho slovám a postupne sa začína meniť. Bol v tej chvíli Boh spokojný s rozličnými vecami, ktoré stvoril svojimi slovami, a s rôznymi činmi, ktoré vykonal? Odpoveď znie: „Boh videl, že je to dobré.“ Ako tomu rozumiete? Čo znamená, že „Boh videl, že je to dobré“? Čo to symbolizuje? Znamená to, že Boh disponoval mocou a múdrosťou, aby uskutočnil to, čo naplánoval a ustanovil, a dosiahol ciele, ktoré si vytýčil. Keď Boh dokončil všetky úlohy, pociťoval ľútosť? Odpoveď zostáva rovnaká: „Boh videl, že je to dobré.“ Inými slovami, nielenže necítil žiadnu ľútosť, ale naopak, bol spokojný. Čo teda znamená, že nepociťoval žiadnu ľútosť? To, že Boží plán je dokonalý, Jeho moc a múdrosť sú dokonalé a že takáto dokonalosť sa dá dosiahnuť len vďaka Jeho autorite. Keď človek vykonáva nejakú úlohu, môže tak ako Boh vidieť, že je to dobré? Môže všetko, čo človek robí, dosiahnuť dokonalosť? Môže človek niečo dokončiť raz a navždy? Tak ako sa hovorí, že „nič nie je dokonalé, len lepšie“, nič z toho, čo človek urobí, nemôže dosiahnuť dokonalosť. Keď Boh videl, že všetko, čo urobil a dosiahol, je dobré, a všetko, čo stvoril, sa ustanovilo podľa Jeho slov, teda keď „Boh videl, že je to dobré“, všetko, čo stvoril, nadobudlo trvalú podobu, bolo roztriedené podľa druhu a dostalo pevné miesto, účel a úlohu, a to raz a navždy. Ich úlohu medzi všetkými vecami a cestu, ktorú musia podstúpiť počas Božieho riadenia všetkého, navyše Boh už vopred určil a boli nemenné. Bol to nebeský zákon, ktorý Stvoriteľ vytvoril pre všetko.

„Boh videl, že je to dobré.“ Tieto jednoduché, nedocenené slová, ktoré sa tak často ignorujú, sú slovami nebeského zákona a nebeského nariadenia, ktoré dal Boh všetkým stvoreniam. Sú ďalším stelesnením Stvoriteľovej autority, ktorá je praktickejšia a dôkladnejšia. Prostredníctvom svojich slov mohol Stvoriteľ nielen získať všetko, čo si predsavzal, a dosiahnuť, čo si zaumienil, ale aj kontrolovať svojimi rukami všetko, čo stvoril, a riadiť všetky veci, ktoré stvoril, a navyše všetko bolo systematické a pravidelné. Na základe Jeho slova sa všetky veci aj množili, existovali a zanikali, ba čo viac, na základe Jeho autority existovali uprostred zákona, ktorý ustanovil, a nikto z nich nebol oslobodený! Tento zákon začal platiť v okamihu, keď „Boh videl, že je to dobré“, a bude existovať, pretrvávať a fungovať v záujme Božieho plánu riadenia až do dňa, keď ho Stvoriteľ zruší! Jedinečná autorita Stvoriteľa sa prejavovala nielen v Jeho schopnosti stvoriť všetky veci a prikázať im, aby vznikli, ale aj v Jeho schopnosti vládnuť a mať nad všetkými vecami zvrchovanosť, obdarovať ich životom a vitalitou, a okrem toho spôsobiť, aby sa raz a navždy všetko, čo stvorí podľa svojho plánu, objavilo a existovalo vo svete, ktorý stvoril, v dokonalom tvare, dokonalej štruktúre a dokonalej úlohe. Tak sa to prejavilo aj v tom, že myšlienky Stvoriteľa nepodliehali žiadnym obmedzeniam, neboli obmedzené časom, priestorom ani zemepisom. Tak ako Jeho autorita, aj Jeho jedinečná identita zostane nezmenená naveky vekov. Jeho autorita bude vždy zobrazením a symbolom Jeho jedinečnej identity a Jeho autorita bude navždy existovať súčasne s Jeho identitou!

Na šiesty deň Stvoriteľ prehovorí a všetky druhy živých tvorov v Jeho mysli sa jeden po druhom objavia

Stvoriteľovo dielo stvorenia všetkého nepozorovane prebiehalo päť dní a hneď po nich Stvoriteľ privítal šiesty deň svojho stvorenia všetkých vecí. Tento deň bol ďalším novým začiatkom a ďalším výnimočným dňom. Aký bol teda Stvoriteľov plán v predvečer nového dňa? Aké nové stvorenia stvoril, vytvoril? Počúvajte, to je hlas Stvoriteľa…

„A Boh riekol: ‚Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu, dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu.‘ A stalo sa tak. A Boh stvoril zver zeme podľa jej druhu a dobytok podľa jeho druhu a všetko, čo sa plazí po zemi podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 24-25) Ktoré živé bytosti sem patria? Písmo hovorí: dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu. Čo znamená, že v tento deň boli na zemi nielen všetky druhy živých tvorov, ale všetky boli roztriedené podľa druhu, a podobne „Boh videl, že je to dobré“.

Tak ako počas predchádzajúcich piatich dní, Stvoriteľ hovoril rovnakým tónom a nariadil, aby sa zrodili živé bytosti, ktoré si želal, a aby sa objavili na zemi, každá podľa svojho druhu. Keď Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, žiadne z Jeho slov nie je vyslovené nadarmo, a tak sa šiesteho dňa každá živá bytosť, ktorú chcel stvoriť, objavila v stanovenom čase. Keď Stvoriteľ povedal: „Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu,“ zem sa hneď naplnila životom, a na zemi sa zrazu objavil dych všetkých druhov živých bytostí… V trávnato zelenej pustatine sa jedna za druhou objavili statné kravy, ktoré švihali chvostom sem a tam, bečiace ovce sa zhromaždili do stád a erdžiace kone začali cválať… V jedinom okamihu sa rozľahlé priestranstvá tichých pasienkov naplnili životom… Príchod týchto rôznych hospodárskych zvierat priniesol krásny pohľad na pokojné pasienky a bezhraničnú vitalitu… Boli priateľmi a pánmi pasienkov a jeden od druhého vzájomne záviseli. Tak sa aj oni stali strážcami a ochrancami týchto zemí, ktoré sa stali ich trvalým príbytkom a poskytovali im všetko, čo potrebovali, zdroj večnej obživy pre ich existenciu…

V ten istý deň, keď vďaka slovu Stvoriteľa vznikli tieto rôzne druhy hospodárskych zvierat, objavilo sa aj množstvo hmyzu, jeden po druhom. Aj keď bol spomedzi všetkých živých tvorov hmyz tým najmenším, jeho životná sila bola stále zázračným výtvorom Stvoriteľa a neprišiel príliš neskoro… Niektoré druhy trepotali svojimi malými krídlami, iné sa pomaly plazili. Niektoré poskakovali a odrážali sa, iné sa potácali. Jedny vyrazili vpred, zatiaľ čo iné sa rýchlo stiahli; ďalšie sa pohybovali do strán, iné poskakovali hore a dolu… Všetky boli zaneprázdnené snahou nájsť si svoj domov: niektoré sa pchali do trávy, iné sa pustili do vyhrabávania dier v zemi, ďalšie vyleteli na stromy, aby sa ukryli v lesoch… Hoci boli malé, neboli ochotné znášať muky prázdneho žalúdka. Po tom, čo našli svoje domovy, ponáhľali sa hľadať potravu, aby sa nasýtili. Niektoré vyliezli na trávu, aby si pochutnali na jej jemných steblách, iné si nabrali do úst hlinu a prehĺtali ju dolu do žalúdka, pričom jedli s veľkou chuťou a potešením (pre nich je aj hlina chutná pochúťka). Niektoré sa ukryli v lesoch, ale nezastavili sa, aby si oddýchli, pretože šťava v lesklých tmavozelených listoch im poskytovala výdatné jedlo… Keď sa hmyz nasýtil, ani vtedy neprestával vo svojej činnosti. Hoci bol malého vzrastu, oplýval obrovskou energiou a bezhraničnou činorodosťou, a tak je zo všetkých tvorov najaktívnejší a najpracovitejší. Nikdy nelenil a nedoprial si odpočinok. Keď si naplnil brucho, naďalej sa lopotil s prácou v záujme svojej budúcnosti, zaneprázdňoval sa a náhlil pre svoje zajtrajšky a prežitie… Ticho si pritom nôtil balady rôznych melódií a rytmov, aby sa povzbudzoval a poháňal dopredu. Zároveň dodával radosť tráve, stromom a každému centimetru pôdy, čím robil každý deň a rok jedinečným… Svojím vlastným jazykom a vlastnými spôsobmi odovzdával informácie všetkým živým tvorom na zemi. Svojou osobitnou životnou dráhou poznačil všetko, na čom zanechal stopy… Bol v dôvernom vzťahu s pôdou, trávou a lesmi a prinášal im vitalitu a životnú silu. Prinášal povzbudenie a pozdravy Stvoriteľa všetkým živým stvoreniam…

Stvoriteľov pohľad prechádzal naprieč všetkým, čo stvoril, a v tej chvíli sa Jeho zrak zastavil na lesoch a vrchoch, na ktoré sa upriamila Jeho myseľ. Keď vyslovil svoje slová, v hustých lesoch a na vrchoch sa objavili tvory, ktoré sa nepodobali žiadnemu z tých, ktoré už existovali. Boli to divoké zvieratá, o ktorých hovorili Božie ústa. S veľkým oneskorením krútili hlavami a švihali chvostami, pričom každé z nich malo svoju jedinečnú tvár. Niektoré mali huňaté kožuchy, iné panciere, niektoré cerili zuby, iné sa uškŕňali, ďalšie mali dlhý krk, iné krátky chvost, niektoré divoké oči, iné plachý pohľad, niektoré sa skláňali, aby žrali trávu, a iným po ústach stekala krv. Niektoré poskakovali na dvoch nohách, iné sa pohybovali na štyroch kopytách, niektoré sa pozerali do diaľky z vrcholcov stromov, vyčkávali v lesoch, hľadali jaskyne na odpočinok, behali a skákali po pláňach, iné sa potulovali po lesoch… Niektoré revali, iné zavýjali, ďalšie štekali a vyli… Niektoré sa ozývali sopránom, iné barytónom, niektoré spievali na plné hrdlo, iné jasne a melodicky… Niektoré boli pochmúrne, iné pekné, ďalšie nechutné, niektoré rozkošné, iné desivé, ďalšie okúzľujúco naivné… Jedno po druhom vychádzali von. Pozrite, aké sú vznešené a mocné, nespútané, bez záujmu o druhých, pričom sa na seba navzájom neobťažujú pozrieť… Každému z nich Stvoriteľ daroval osobitný život, ich vlastnú divokosť a krutosť, a tak sa objavili v lesoch a v horách. Všetkým pohŕdali, boli tak úplne suverénni – napokon, boli skutočnými pánmi vrchov a lesov. Od okamihu, keď Stvoriteľ nariadil ich vznik, si „nárokovali“ na lesy a vrchy, pretože Stvoriteľ už predtým zapečatil ich hranice a určil rozsah ich existencie. Jedine oni boli skutočnými pánmi vrchov a lesov, a preto boli takí divokí a pohŕdaví. Nazývali ich „divokými zvieratami“ výlučne preto, že spomedzi všetkých to boli práve ony, ktoré boli skutočne divoké, surové a neskrotné. Nedali sa skrotiť, takže sa nedali chovať, nemohli žiť v harmónii s ľudstvom ani preň pracovať. Práve preto, že sa nedali chovať a nemohli pracovať pre ľudstvo, museli žiť v odstupe od ľudstva a človek sa k nim nemohol priblížiť. Na druhej strane si práve preto mohli plniť povinnosť, ktorú im zveril Stvoriteľ: strážiť hory a lesy. Ich divokosť chránila hory a strážila lesy a bola najlepšou ochranou a zárukou ich existencie a množenia. Ich divokosť zároveň udržiavala a zabezpečovala medzi všetkým rovnováhu. Ich príchod priniesol horám a lesom podporu a zakotvenie a do nehybných a prázdnych hôr a lesov vlial bezhraničnú energiu a vitalitu. Odteraz sa hory a lesy stali ich trvalým príbytkom a nikdy neprišli o svoj domov, pretože práve kvôli nim sa hory a lesy objavili a existovali. Divé zvieratá si plnili svoju povinnosť a robili všetko, čo mohli, aby ich chránili. Tak aj divé zvieratá prísne dodržiavali nabádanie Stvoriteľa, aby sa držali svojho územia, a naďalej používali svoju zvieraciu prirodzenosť na udržiavanie rovnováhy vo všetkom, čo Stvoriteľ ustanovil, a preukazovali autoritu a moc Stvoriteľa!

Pod autoritou Stvoriteľa je všetko dokonalé

Všetko, čo Boh stvoril, vrátane toho, čo sa mohlo hýbať, aj toho, čo nie, ako napríklad vtáky a ryby, stromy a kvety, a tiež hospodárske zvieratá, hmyz a divé zvieratá, ktoré boli stvorené na šiesty deň – všetko bolo v Božích očiach dobré, a navyše, v súlade s Jeho plánom všetko dosiahlo vrchol dokonalosti a úroveň, ktorú Boh chcel dosiahnuť. Stvoriteľ krok za krokom vykonával dielo, ktoré zamýšľal vykonať podľa svojho plánu. Jedna po druhej sa objavovali veci, ktoré zamýšľal stvoriť, a objavenie každej z nich bolo odrazom Stvoriteľovej autority, kryštalizáciou Jeho moci. Vzhľadom na tieto kryštalizácie museli všetky stvorenia vďačiť Stvoriteľovi za Jeho milosť a starostlivosť. Tak ako sa prejavovali zázračné Božie skutky, tento svet sa kúsok po kúsku rozširoval o všetko, čo stvoril Boh, a menil sa z chaosu a temnoty na priezračnosť a jas, zo smrteľného pokoja na živosť a neobmedzenú vitalitu. Medzi všetkými stvoreniami, od veľkých po malé, od malých po mikroskopické, nebolo nič, čo by nestvorila autorita a moc Stvoriteľa, a existencia každého stvorenia mala jedinečnú a prirodzenú potrebu a hodnotu. Bez ohľadu na rozdiely v ich tvare a štruktúre ich musel stvoriť jedine Stvoriteľ, aby existovali pod Jeho autoritou. Niekedy ľudia vidia nejaký hmyz, ktorý je veľmi škaredý, a povedia: „Ten hmyz je taký odporný, nie je možné, že takú škaredú vec stvoril Boh – je nemožné, aby stvoril niečo také škaredé.“ Aký hlúpy postoj! Mali by skôr povedať: „Aj keď je tento hmyz taký škaredý, stvoril ho Boh, a preto musí mať svoj jedinečný účel.“ A to je to, čo by mali povedať. Boh vo svojich myšlienkach zamýšľal dať rôznym živým tvorom, ktoré stvoril, rozličný vzhľad a najrôznejšie funkcie a spôsoby využitia, a tak žiadna z vecí, ktoré stvoril, nebola z rovnakého cesta. Od ich zovňajška až po ich vnútorné zloženie, od ich životných návykov až po miesto, ktoré obývajú – všetky sú odlišné. Kravy vyzerajú ako kravy, osly ako osly, jelene ako jelene a slony ako slony. Môžeš povedať, ktorý je najkrajší a ktorý najškaredší? Ktorý je najužitočnejší a ktorého existencia je najmenej potrebná? Niektorým ľuďom sa páči, ako vyzerajú slony, ale nikto ich nepoužíva na osievanie polí. Niektorým sa zas páči, ako vyzerajú levy a tigre, pretože ich vzhľad je spomedzi všetkých tvorov najpôsobivejší, ale dajú sa chovať ako domáce zvieratá? Skrátka, pokiaľ ide o nespočetné veci stvorenia, človek by sa mal podriadiť autorite Stvoriteľa, teda podriadiť sa poriadku, ktorý Stvoriteľ určil pre všetko. To je najmúdrejší postoj. Iba postoj hľadania pôvodných úmyslov Stvoriteľa a podriadenosti voči nim je skutočným prijatím a istotou autority Stvoriteľa. V Božích očiach je to dobré, tak aký má človek dôvod hľadať chyby?

Všetky veci pod Stvoriteľovou autoritou tak budú hrať novú symfóniu pre Stvoriteľovu zvrchovanosť, započnú brilantnú predohru pre Jeho dielo nového dňa a v tejto chvíli Stvoriteľ otvorí aj novú kapitolu v diele svojho riadenia! Podľa zákona, ktorý Stvoriteľ určil o klíčení na jar, dozrievaní v lete, úrode na jeseň a uskladňovaní v zime, bude všetko zodpovedať Stvoriteľovmu plánu riadenia a vítať nový deň, nový začiatok a nový životný smer. Všetky veci budú ďalej žiť a rozmnožovať sa v nekonečnom slede, aby každý deň mohli privítať pod zvrchovanosťou Stvoriteľovej autority…

Žiadna stvorená bytosť ani nestvorená bytosť nemôže nahradiť identitu Stvoriteľa

Od chvíle, keď Boh započal stvorenie všetkého, sa začala vyjadrovať a zjavovať Jeho moc, pretože Boh na stvorenie všetkého použil slová. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a prečo to stvoril, všetko vzniklo, zotrvalo a existovalo vďaka Božím slovám. To je jedinečná autorita Stvoriteľa. Predtým, než sa na svete objavilo ľudstvo, Stvoriteľ použil svoju moc a autoritu, aby všetko stvoril pre ľudstvo, a použil svoje jedinečné metódy, aby pre ľudstvo pripravil vhodné životné prostredie. Všetko, čo urobil, pripravil pre ľudstvo, ktoré malo čoskoro prijať Jeho dych. To znamená, že v čase pred stvorením ľudstva sa Božia autorita prejavovala vo všetkých stvoreniach odlišných od ľudstva, vo veciach tak veľkých, ako sú nebesá, svetlá, moria a pevnina, a v takých malých, ako sú zvieratá a vtáky, ako aj vo všetkých druhoch hmyzu a mikroorganizmov vrátane rôznych voľným okom neviditeľných baktérií. Skrze slová Stvoriteľa dostal každý z nich život, rozmnožoval sa a žil pod Jeho zvrchovanosťou. Aj keď nedostali Stvoriteľov dych, predsa prejavovali životaschopnosť, ktorú im daroval, prostredníctvom rôznych foriem a štruktúr. Hoci nedostali schopnosť reči, ktorú Stvoriteľ daroval ľudstvu, každý z nich od Neho dostal na vyjadrenie svojho života prostriedok iný od ľudského jazyka. Autorita Stvoriteľa dáva životaschopnosť nielen zdanlivo statickým hmotným predmetom, aby nikdy nezmizli, ale každému živému tvorovi dáva tiež inštinkt rozmnožovať sa a množiť, aby nikdy nezanikli a aby si z generácie na generáciu odovzdávali zákony a princípy prežitia, ktorými ich Stvoriteľ obdaril. Spôsob, akým Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, sa nedrží pevne makro ani mikro hľadiska a neobmedzuje sa na žiadnu formu. Boh dokáže riadiť chod vesmíru a držať zvrchovanosť nad životom a smrťou všetkého, a okrem toho dokáže všetko usmerňovať tak, aby Mu to slúžilo. Môže riadiť všetky aktivity vrchov, riek a jazier a ovládať všetko, čo sa v nich nachádza, a naviac je schopný zabezpečiť pre nich to, čo potrebujú. To je prejav jedinečnej autority Stvoriteľa vo všetkom popri ľudstve. Takýto prejav netrvá len po celý život. Nikdy neprestane ani nepoľaví a žiadna osoba ani vec to nemôže zmeniť ani zničiť, doplniť alebo obmedziť – pretože nikto nemôže nahradiť identitu Stvoriteľa, a preto autoritu Stvoriteľa nemôže nahradiť žiadna stvorená bytosť. Nedosiahne ju žiadna nestvorená bytosť. Vezmi si napríklad Božích poslov a anjelov. Nemajú Božiu moc a už vôbec nie autoritu Stvoriteľa, a dôvod, prečo ich nemajú, je ten, že nemajú podstatu Stvoriteľa. Aj keď nestvorené bytosti, ako sú Boží poslovia a anjeli, môžu robiť niektoré veci v mene Boha, nemôžu Ho zastupovať. Hoci majú istú moc, ktorú človek nemá, nemajú autoritu Boha na to, aby všetko stvorili, všetkému rozkazovali a nad všetkým držali zvrchovanosť. Žiadna nestvorená bytosť nemôže nahradiť jedinečnosť a podobne ani autoritu a moc Boha. Dočítal si sa v Biblii o nejakom Božom poslovi, ktorý všetko stvoril? Prečo Boh nevyslal niektorého zo svojich poslov alebo anjelov, aby všetko stvorili? Je to preto, že nedisponovali Božou autoritou, a preto nemali schopnosť ju uplatňovať. Tak ako všetky stvorené bytosti, aj oni podliehajú zvrchovanosti Stvoriteľa a Jeho autorite, a tak je Stvoriteľ zároveň aj ich Bohom a zvrchovaným Pánom. Medzi nimi všetkými – bez ohľadu na to, či sú vznešení alebo ponížení, či majú veľkú alebo malú moc – niet takého, ktorý môže prekonať autoritu Stvoriteľa, a tak medzi nimi nie je nikto, kto môže nahradiť identitu Stvoriteľa. Nikdy ich nebudú nazývať Bohom a nikdy sa nestanú Stvoriteľom. To sú nemenné pravdy a fakty!

Môžeme prostredníctvom vyššie uvedeného duchovného spoločenstva tvrdiť, že jedine Stvoriteľ a Zvrchovaný nad všetkým, On, ktorý má jedinečnú autoritu a moc, sa môže sám nazývať jedinečným Bohom? V tejto chvíli možno cítite, že takáto otázka je príliš hlboká. V tejto chvíli ju nie ste schopní pochopiť a nedokážete vnímať jej podstatu, a tak zatiaľ cítite, že je ťažké na ňu odpovedať. V tom prípade budem pokračovať vo svojom duchovnom spoločenstve. Ďalej vám umožním uzrieť praktické skutky mnohých aspektov autority a moci, ktoré vlastní jedine Boh, a tak skutočne pochopiť, oceniť a spoznať jedinečnosť Boha a to, čo znamená jedinečná autorita Boha.