Božia autorita (II) Prvá časť

Dnes budeme pokračovať v našom duchovnom spoločenstve na tému „Sám Boh, jedinečný“. K tejto téme sme už mali dve duchovné spoločenstvá, prvé sa týkalo Božej autority a druhé Božej spravodlivej povahy. Dosiahli ste po vypočutí týchto dvoch duchovných spoločenstiev nové pochopenie Božej identity, postavenia a podstaty? Pomohli vám tieto poznatky dosiahnuť zásadnejšie poznanie a istotu o pravdivosti Božej existencie? Dnes mám v pláne ďalej rozvinúť tému „Božia autorita“.

Chápanie Božej autority z makro- a mikroperspektívy

Božia autorita je jedinečná. Je charakteristickým výrazom a osobitnou podstatou identity samotného Boha, ktorú nemá žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Tento druh autority má len Stvoriteľ. To znamená, že iba Stvoriteľ – jedinečný Boh – je vyjadrený týmto spôsobom a disponuje touto podstatou. Prečo by sme teda mali hovoriť o Božej autorite? Ako sa autorita samotného Boha líši od „autority“, ktorú si človek predstavuje vo svojej mysli? Čo je na nej špecifické? Prečo je obzvlášť dôležité hovoriť o nej práve tu? Každý z vás musí túto otázku dôkladne zvážiť. Pre väčšinu ľudí je „Božia autorita“ nejasnou predstavou, pochopenie ktorej si vyžaduje veľké úsilie, a akákoľvek diskusia o nej bude pravdepodobne abstraktná. Preto bude medzi poznaním Božej autority, ktorým človek môže disponovať, a podstatou Božej autority vždy existovať priepasť. Na prekonanie tejto priepasti musí každý postupne spoznávať Božiu autoritu cez ľudí, udalosti, veci a rôzne javy, ktoré sú v dosahu človeka a ktoré je schopný pochopiť vo svojom reálnom živote. Hoci sa slovné spojenie „Božia autorita“ môže zdať nepochopiteľné, Božia autorita vôbec nie je abstraktná. Boh je prítomný pri človeku v každej minúte jeho života a vedie ho každý deň. V reálnom živote teda každý človek nevyhnutne uvidí a zažije ten najhmatateľnejší aspekt Božej autority. Tento hmatateľný aspekt je dostatočným dôkazom toho, že Božia autorita skutočne existuje a človeku plne umožňuje spoznať a pochopiť skutočnosť, že Boh takouto autoritou disponuje.

Boh stvoril všetko, a keďže to stvoril, má nad všetkým nadvládu. Okrem toho, že má nad všetkými vecami nadvládu, všetko aj ovláda. Čo vlastne znamená myšlienka, že „Boh všetko ovláda“? Ako sa to dá vysvetliť a ako aplikovať na skutočný život? Ako môže pochopenie skutočnosti, že Boh všetko ovláda, viesť k pochopeniu Jeho autority? Zo samotnej frázy „Boh všetko ovláda“ by sme mali chápať, že to, čo Boh ovláda, nie je časť planét ani časť stvorenia, a už vôbec nie časť ľudstva, ale všetko: to, čo je obrovské aj mikroskopické, viditeľné aj neviditeľné, hviezdy vo vesmíre aj živé veci na zemi, ako aj mikroorganizmy, ktoré nie je možné vidieť voľným okom, a bytosti, ktoré existujú v iných formách. To je presná definícia slova „všetko“, čo Boh „ovláda“. Je to rozsah pôsobnosti Jeho autority, miera Jeho zvrchovanosti a vlády.

Predtým, než vzniklo toto ľudstvo, vesmír – všetky planéty a hviezdy na nebesiach – už existoval. Na makroúrovni tieto nebeské telesá okolo seba pravidelne obiehali pod Božou kontrolou po celý čas svojej existencie, nech už to bolo koľkokoľvek rokov. To, ktorá planéta sa v akom konkrétnom čase kam dostane, akú úlohu každá vykonáva a kedy, ktorá obieha po akej dráhe a kedy zaniká alebo je nahradená – všetky tieto veci prebiehajú bez najmenšej chybičky. Polohy planét a vzdialenosti medzi nimi sa riadia prísnymi zákonitosťami a všetko sa dá opísať presnými údajmi. Trajektórie, po ktorých sa pohybujú, rýchlosť a vzorce ich obežných dráh, časy, v ktorých sa nachádzajú v rôznych pozíciách – všetky tieto údaje sa dajú presne kvantifikovať a opísať osobitnými zákonmi. Už celé veky sa planéty riadia týmito zákonmi bez najmenších odchýlok. Žiadna sila nemôže zmeniť alebo narušiť ich obežné dráhy ani zákonitosti, ktorých sa pridŕžajú. Keďže osobitné zákony, ktoré riadia ich pohyb, a presné údaje, ktoré ich opisujú, predurčila autorita Stvoriteľa, poslúchajú tieto zákony z vlastnej vôle pod Stvoriteľovou zvrchovanosťou a kontrolou. Na makroúrovni nie je pre človeka ťažké objaviť niektoré zákonitosti, údaje a zvláštne a nevysvetliteľné zákony alebo javy. Hoci ľudstvo neuznáva existenciu Boha ani neprijíma skutočnosť, že Stvoriteľ všetko stvoril a má nad všetkým nadvládu, a navyše neuznáva ani existenciu Stvoriteľovej autority, humanitní vedci, astronómovia a fyzici napriek tomu čoraz častejšie zisťujú, že existenciu všetkých vecí vo vesmíre, princípy a zákonitosti, ktoré určujú ich pohyb, riadi a ovláda obrovská a neviditeľná tmavá energia. Táto skutočnosť núti človeka tomu čeliť a uznať, že uprostred týchto zákonitostí pohybu je Mocný Boh, ktorý všetko ovláda. Jeho moc je mimoriadna, a hoci nikto nemôže vidieť Jeho pravú tvár, v každom okamihu všetko riadi a ovláda. Žiadny človek ani sila nemôžu presiahnuť Jeho zvrchovanosť. Tvárou v tvár tejto skutočnosti musí človek uznať, že zákony, ktorými sa riadi existencia všetkých vecí, nemôžu ovládať ľudia a nikto ich nemôže zmeniť. Človek musí tiež pripustiť, že ľudia nemôžu tieto zákony úplne pochopiť a že sa nevyskytujú prirodzene, ale diktuje ich Zvrchovaný. To všetko sú prejavy Božej autority, ktoré ľudstvo môže vnímať na makroúrovni.

Na mikroúrovni sú všetky hory, rieky, jazerá, moria a pevniny, ktoré človek môže na zemi vidieť, všetky ročné obdobia, ktoré zakúša, všetky veci, ktoré obývajú zem, vrátane rastlín, zvierat, mikroorganizmov a ľudí, podriadené Božej zvrchovanosti a vláde. Pod Božou zvrchovanosťou a vládou všetky veci vznikajú alebo zanikajú v súlade s Jeho myšlienkami. Vznikajú zákony, ktoré riadia ich existenciu, a v súlade s nimi rastú a množia sa. Žiadna ľudská bytosť ani vec nie je nad týmito zákonmi. Prečo je to tak? Jediná odpoveď je táto: je to z titulu Božej autority. Alebo, inak povedané, je to vďaka Božím myšlienkam, Božím slovám a osobnému konaniu samotného Boha. To znamená, že je to Božia autorita a Božia myseľ, z ktorých vznikajú tieto zákony, ktoré sa hýbu a menia podľa Jeho myšlienok, a všetky tieto pohyby a zmeny sa dejú alebo zanikajú v rámci Jeho plánu. Napríklad epidémie. Vypuknú bez varovania. Nikto nepozná ich pôvod ani presné príčiny, prečo k nim dochádza, a vždy, keď epidémia zasiahne určité miesto, tí, ktorí sú odsúdení, sa nešťastiu nevyhnú. Ľudská veda sa domnieva, že epidémie sú spôsobené šírením zákerných alebo škodlivých mikróbov, ale ich rýchlosť, rozsah a spôsob prenosu ľudská veda nedokáže predvídať ani ovládať. Hoci sa ľudia epidémiám bránia všetkými možnými prostriedkami, nemôžu ovplyvniť, ktorí ľudia alebo zvieratá budú pri vypuknutí epidémie nevyhnutne postihnutí. Jediné, čo môžu ľudia robiť, je snažiť sa im predchádzať, odolávať im a skúmať ich. Nikto však nepozná základné príčiny, ktoré vysvetľujú začiatok alebo koniec jednotlivých epidémií a nikto ich nevie ovládať. V súvislosti s nárastom a šírením epidémie je prvým opatrením, ktoré ľudia prijímajú, vyvinúť vakcínu, ale epidémia často vymizne sama skôr, ako je vakcína pripravená. Prečo sa epidémie vytratia? Podľa niektorých sa choroboplodné zárodky dostali pod kontrolu, zatiaľ čo iní tvrdia, že vymreli v dôsledku striedania ročných období… Na otázku, či sú tieto divoké špekulácie obhájiteľné, veda nevie ponúknuť žiadne vysvetlenie ani presnú odpoveď. Ľudstvo musí počítať nielen s týmito špekuláciami, ale aj s nedostatočným chápaním a strachom ľudstva z epidémií. V konečnom dôsledku nikto nevie, prečo sa epidémie začínajú a prečo sa končia. Keďže ľudstvo verí len vo vedu, spolieha sa výlučne na ňu a neuznáva autoritu Stvoriteľa ani neprijíma Jeho zvrchovanosť, nikdy nedostane odpoveď.

Z Božej zvrchovanosti sa všetky veci rodia, žijú a zanikajú vďaka Jeho autorite a riadeniu. Niektoré veci pokojne prídu a odídu a človek nedokáže povedať, odkiaľ sa vzali ani pochopiť zákonitosti, ktorými sa riadia, a už vôbec nie pochopiť dôvody ich vzniku a zániku. Hoci človek na vlastné oči vidí všetko, čo sa deje medzi všetkými vecami, a môže to na vlastné uši počuť a zažiť na vlastnú kožu; hoci to všetko má vplyv na človeka a ten podvedome vníma pomernú nezvyčajnosť, pravidelnosť či dokonca zvláštnosť rôznych javov, stále nevie nič o tom, čo sa skrýva za nimi, čo sú Stvoriteľove úmysly a myšlienky. Za týmito javmi sa skrýva veľa príbehov, veľa skrytých právd. Keďže sa človek vzdialil od Stvoriteľa a neprijíma skutočnosť, že autorita Stvoriteľa riadi všetky veci, nikdy nespozná a nepochopí všetko, čo sa deje pod zvrchovanosťou Stvoriteľovej autority. Božia vláda a zvrchovanosť väčšinou presahuje hranice ľudskej predstavivosti, ľudského poznania, chápania a toho, čo dokáže ľudská veda. Je mimo dosahu stvoreného ľudstva. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže si sám nebol svedkom Božej zvrchovanosti, ako môžeš veriť, že všetko podlieha Jeho autorite?“ Vidieť neznamená vždy uveriť a tiež nie vždy uznať a pochopiť. Odkiaľ teda pramení viera? S istotou môžem povedať, že viera pochádza zo stupňa a hĺbky ľudského chápania, prežívania skutočnosti a základných príčin vecí. Ak veríš, že Boh existuje, ale nedokážeš uznať a už vôbec nie vnímať skutočnosť Božej vlády a zvrchovanosti nad všetkým, potom vo svojom srdci nikdy neuznáš, že Boh má tento druh autority a že Božia autorita je jedinečná. Nikdy skutočne neprijmeš Stvoriteľa za svojho Pána a svojho Boha.

Osud ľudstva a osud vesmíru nemožno oddeliť od zvrchovanosti Stvoriteľa

Všetci ste dospelí. Niektorí z vás sú v strednom veku; niektorí vstúpili do staroby. Od neviery v Boha ste prešli k viere v Neho a od začiatku viery v Boha až k prijatiu Jeho slova a skúsenosti s Jeho dielom. Nakoľko poznáte Božiu zvrchovanosť? Aké poznatky ste získali o ľudskom osude? Môže človek v živote dosiahnuť všetko, po čom túži? Koľko vecí ste za niekoľko desaťročí svojej existencie dokázali uskutočniť tak, ako ste si želali? Koľko sa toho stalo, čo by ste nikdy nepredpokladali a čo vás vie príjemne prekvapiť? Na koľko vecí ľudia stále čakajú dúfajúc, že im prinesú ovocie – podvedome čakajú na ten správny okamih, na vôľu neba? Pre čo všetko sa ľudia cítia bezradne a neúspešne? Všetci sú plní nádeje voči svojmu osudu, očakávajú, že všetko v ich živote pôjde podľa ich predstáv, že nebudú mať núdzu o jedlo ani oblečenie, že ich bohatstvo závratne porastie. Nikto nestojí o život, v ktorom by bol chudobný a utláčaný, zavalený ťažkosťami a sužovaný nešťastiami. Ľudia však tieto veci nemôžu predvídať ani ovládať. Pre niektorých je minulosť možno len spleťou skúseností. Nikdy sa nedozvedia, aká je vôľa nebies, a ani sa o ňu nezaujímajú. Prežívajú svoj život nerozvážne ako zvieratá, deň za dňom, nezaujímajú sa o osud ľudstva, či o to, prečo ľudia žijú alebo ako by mali žiť. Takíto ľudia sa dožívajú vysokého veku bez toho, aby pochopili ľudský osud, a až do chvíle, keď zomrú, netušia, o čom je život. Títo ľudia sú mŕtvi. Sú to bytosti bez ducha, sú to zvery. Aj keď ľudia vedú život v rámci stvorenia a čerpajú radosť z mnohých spôsobov, ktorými svet uspokojuje ich materiálne potreby, a hoci vidia, že tento materiálny svet neustále napreduje, ich vlastná skúsenosť – to, čo cítia a prežívajú ich srdce a duch – nemá nič spoločné s materiálnymi vecami a nič materiálne nenahradí skúsenosť. Skúsenosť je poznanie hlboko v srdci. Niečo, čo sa nedá vidieť voľným okom. Toto poznanie spočíva v chápaní a vnímaní ľudského života a ľudského osudu. A to človeka často vedie k pochopeniu, že neviditeľný Vládca všetko usporadúva, všetko za človeka ovláda. Uprostred toho všetkého človek nemôže neprijať opatrenia a riadenie osudu; nemôže neprijať cestu, ktorú mu Stvoriteľ vytýčil, Stvoriteľovu zvrchovanosť nad jeho osudom. To je nespochybniteľný fakt. Bez ohľadu na to, aký pohľad a postoj má človek k osudu, nikto túto skutočnosť nemôže zmeniť.

Kam budeš každý deň chodiť, čo budeš robiť, koho alebo s čím sa stretneš, čo povieš, čo sa ti stane – dá sa niečo z toho predvídať? Ľudia nemôžu všetky tieto udalosti predpovedať a už vôbec nie kontrolovať, ako sa tieto situácie vyvinú. V živote sa tieto nepredvídateľné udalosti dejú neustále, sú na každodennom poriadku. Tieto dennodenné zvraty a spôsob, akým sa vyvíjajú, alebo zákonitosti, ktoré nasledujú, sú pre ľudstvo neustálou pripomienkou toho, že nič sa nedeje náhodne, že proces vzniku každej udalosti a jej nezvratnosť nemožno zmeniť ľudskou vôľou. Každá udalosť je pripomienkou Stvoriteľa ľudstvu a zároveň posolstvom, že ľudia nemôžu riadiť svoj vlastný osud. Všetky udalosti vyvracajú ambície ľudstva a jeho túžbu márne dúfať, že vezme svoj osud do vlastných rúk. Sú ako silné facky ľudstvu, jedna za druhou, ktoré nútia ľudí prehodnotiť, kto v konečnom dôsledku riadi a ovláda ich osud. A keďže ich ambície a túžby sú opakovane zmarené a zničené, ľudia prirodzene dospejú k nevedomému prijatiu toho, čo im osud pripravil – k prijatiu reality, vôle neba a zvrchovanosti Stvoriteľa. Od týchto každodenných peripetií až po osud všetkých ľudských životov neexistuje nič, čo by nezjavovalo Stvoriteľove plány a Jeho zvrchovanosť. Nejestvuje nič, čo by nevysielalo posolstvo, že „Stvoriteľovu autoritu nemožno presiahnuť“, čo by nevyjadrovalo večnú pravdu, že „Stvoriteľova autorita je najvyššia“.

Osudy ľudstva a všetkých vecí sú úzko späté so Stvoriteľovou zvrchovanosťou, neoddeliteľne zviazané so Stvoriteľovým ovládaním a napokon sú neoddeliteľné od Stvoriteľovej autority. Na základe zákonov všetkých vecí človek chápe Stvoriteľovo riadenie a Jeho zvrchovanosť, z pravidiel prežitia všetkých vecí vníma Stvoriteľovo vedenie a z ich osudov vyvodzuje spôsoby, akými Stvoriteľ uplatňuje svoju zvrchovanosť a kontrolu nad nimi. V životných cykloch ľudských bytostí a všetkých vecí človek skutočne zažíva Stvoriteľovo riadenie a opatrenia vo všetkých veciach a živých bytostiach, aby svedčil o tom, ako toto riadenie a usporiadanie nahrádza všetky pozemské zákony, pravidlá a inštitúcie, všetky ostatné moci a sily. Preto je ľudstvo nútené uznať, že Stvoriteľovu zvrchovanosť nemôže porušiť žiadna stvorená bytosť, že žiadna sila nemôže vyrušiť ani zmeniť udalosti a veci, ktoré Stvoriteľ predurčil. Podľa týchto božských zákonov a pravidiel žijú a rozmnožujú sa ľudia a všetky veci, generácia za generáciou. Nie je toto skutočným stelesnením Stvoriteľovej autority? Aj keď človek z objektívnych zákonov vidí Stvoriteľovu zvrchovanosť a Jeho usporiadanie všetkých udalostí a všetkých vecí, koľko ľudí dokáže pochopiť princíp Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkými vecami? Koľko ľudí vie skutočne spoznať, uznať, prijať a podriadiť sa Stvoriteľovej zvrchovanosti nad vlastným osudom a Jeho opatreniam? Kto z tých, čo uverili v skutočnosť Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkými vecami, skutočne uverí a uzná, že Stvoriteľ diktuje aj osudy ľudských životov? Kto vie naozaj pochopiť skutočnosť, že osud človeka spočíva v dlani Stvoriteľa? Aký postoj by malo ľudstvo zaujať k Stvoriteľovej zvrchovanosti, keď je konfrontované so skutočnosťou, že On riadi a ovláda osud ľudstva? Toto rozhodnutie musí urobiť každá ľudská bytosť, ktorá je teraz postavená pred túto skutočnosť, sama za seba.