Sám Boh, jedinečný IV

Božia svätosť (I) Druhá časť

Po našej rozprave o satanovi sa teraz venujme rozprávaniu o našom Bohu. Počas Božieho šesťtisícročného plánu riadenia bolo v Biblii zaznamenané len veľmi málo z Jeho priamej reči a tá, ktorá bola zaznamenaná, je veľmi jednoduchá. Začnime teda od začiatku. Boh stvoril človeka a odvtedy usmerňuje život ľudstva. Či už dával ľudstvu požehnania, vytváral pre človeka zákony a prikázania alebo určoval rôzne pravidlá pre život, viete, aký bol Jeho zámer, keď tieto veci vykonával? Po prvé, môžete s istotou povedať, že všetko, čo Boh robí, je pre dobro ľudstva? Tieto slová sa vám môžu zdať veľkolepé a prázdne, ale keď v nich skúmate detaily, či všetko, čo robí Boh, nevedie a neusmerňuje človeka k normálnemu životu? Či už je to snaha, aby sa človek riadil Jeho pravidlami alebo dodržiaval Jeho zákony, cieľom Boha je dosiahnuť, aby človek neklesol a neuctieval satana, aby mu satan neublížil; to je úplný základ a to robil aj na samom začiatku. Úplne na začiatku, keď človek nerozumel Božím úmyslom, vytvoril Boh niekoľko jednoduchých zákonov a pravidiel a vydal ustanovenia, ktoré pokrývali každú predstaviteľnú záležitosť. Tieto ustanovenia sú jednoduché, no sú v nich obsiahnuté Božie úmysly. Boh si ľudstvo cení, opatruje ho a vrúcne ho miluje. Môžeme teda povedať, že Jeho srdce je sväté? Môžeme povedať, že Jeho srdce je čisté? (Áno.) Má Boh nejaké vedľajšie úmysly? (Nie.) Je teda tento Jeho cieľ správny a pozitívny? Všetky ustanovenia, ktoré Boh počas svojho diela vytvoril, majú na človeka pozitívny vplyv a ukazujú mu cestu. Sú teda v Božej mysli nejaké myšlienky, ktoré slúžia v Jeho vlastný prospech? Má Boh nejaké ďalšie ciele, pokiaľ ide o človeka? Chce Boh človeka nejakým spôsobom využiť? Ani zďaleka nie. Boh koná tak, ako hovorí, a Jeho slová a činy zodpovedajú myšlienkam v Jeho srdci. Nemá žiadny poškvrnený zámer, žiadne myšlienky, ktoré by slúžili v Jeho prospech. Nič nerobí pre seba; všetko, čo robí, robí pre človeka, bez akýchkoľvek osobných cieľov. Hoci má plány a úmysly, ktoré kladie na človeka, žiadny z nich nie je pre Neho samotného. Všetko, čo robí, robí výlučne pre ľudstvo, aby ho ochránil, aby nezišlo z cesty. Nie je teda toto Jeho srdce vzácne? Vidíš čo i len najmenší náznak takéhoto vzácneho srdca v satanovi? V satanovi nemôžeš vidieť ani len nepatrnú stopu po takomto srdci, vôbec ho nevidíš. Všetko, čo Boh robí, sa zjavuje prirodzene. Teraz sa pozrime na spôsob, akým Boh koná; ako koná svoje dielo? Berie tieto zákony a svoje slová a pevne ich omotáva okolo hlavy každého človeka ako rituálnu kovovú obruč[a] a ukladá ich každému človeku? Koná takýmto spôsobom? (Nie.) Tak akým spôsobom koná? Zastrašuje? Chodí okolo horúcej kaše, keď k vám hovorí? (Nie.) Keď nerozumieš pravde, ako ťa Boh vedie? Zasvieti na teba svetlo, jasne ti povie, že takéto konanie nie je v súlade s pravdou, a potom ti povie, čo by si mal urobiť. Aký je podľa teba na základe týchto spôsobov, ktorými Boh koná, tvoj vzťah s Bohom? Máš pocit, že Boh je nedosiahnuteľný? (Nie.) Aký máš teda pocit, keď vidíš tieto spôsoby, ktorými Boh koná? Božie slová sú mimoriadne skutočné a Jeho vzťah s človekom je mimoriadne normálny. Boh je k tebe výnimočne blízko; medzi tebou a Bohom nie je žiadna vzdialenosť. Keď ťa usmerňuje, keď ťa zabezpečuje, pomáha ti a podporuje ťa, cítiš, aký je láskavý, cítiš úctu, ktorú vzbudzuje, aký je milý, pociťuješ Jeho teplo. Akú metódu však používa, keď ti vyčíta skazenosť alebo ťa súdi a disciplinuje za to, že Mu vzdoruješ? Vyčíta ti to slovami? Disciplinuje ťa prostredníctvom tvojho okolia, ľudí, záležitostí a vecí? (Áno.) V akom rozsahu ťa disciplinuje? Disciplinuje Boh človeka v rovnakej miere, do akej satan človeku ubližuje? (Nie, Boh človeka disciplinuje len v rozsahu, ktorý človek môže vydržať.) Boh pracuje jemným, miernym, milujúcim a starostlivým spôsobom – spôsobom, ktorý je mimoriadne premyslený a správny. Jeho spôsoby v tebe nevyvolávajú intenzívne emocionálne reakcie typu „Boh ma núti robiť toto“ alebo „Boh ma núti robiť tamto“. Boh ti nikdy nedá také intenzívne uvedomenie alebo pocit, ktoré by tvoje srdce nemohlo uniesť. Nie je to tak? Dokonca aj keď prijmeš Božie slová súdu a napomínania, ako sa potom cítiš? Ako sa cítiš, keď chápeš autoritu a moc Boha? Cítiš, že Boh je božský a nedotknuteľný? Cítiš vtedy, že medzi tebou a Bohom je diaľka? Pociťuješ, aký je Boh hrozivý? Nie – pred Bohom pociťuješ skôr bázeň. Necítia ľudia všetky tieto veci pre Božie dielo? Mali by tieto pocity, keby to bol satan, kto koná dielo? Vôbec nie. Boh používa svoje slová, svoju pravdu a svoj život, aby človeka neustále zabezpečoval, aby ho podporoval. Keď je človek slabý, keď sa cíti negatívne, Boh mu určite nepovie tvrdé slová: „Necíť sa negatívne. Prečo by si mal byť negatívny? Prečo si slabý? Aký máš dôvod byť slabý? Vždy si taký slabý a negatívny! Aký zmysel má to, že si nažive? Proste zomri a bude koniec!“ Koná Boh takto? (Nie.) Má Boh autoritu konať takýmto spôsobom? Áno, má. Napriek tomu takto nekoná. Dôvodom, prečo takto nekoná, je Jeho podstata, podstata svätosti Boha. Jeho lásku k človeku, to, ako si ho cení a opatruje, nemožno jasne vyjadriť len jednou alebo dvomi vetami. Nie je to niečo, čo by priniesla ľudská chvála, ale niečo, čo Boh prináša do konkrétnej praxe; je to zjavenie Božej podstaty. Môžu všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, zapríčiniť, že človek uvidí svätosť Boha? Pokiaľ ide o všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, vrátane dobrých Božích úmyslov a účinkov, ktoré chce, aby na človeka pôsobili, rôznych spôsobov, ktoré si osvojuje, aby pôsobil na človeka, dielo, ktoré vykonáva, a to, čo chce, aby človek pochopil – videli ste v dobrých Božích úmysloch niečo podlé alebo klamlivé? (Nie.) Môžeme teda vo všetkom, čo Boh robí, čo hovorí, čo si vo svojom srdci myslí, ako aj v podstate, ktorú zjavuje, nazvať Boha svätým? (Áno.) Videl človek niekedy túto svätosť vo svete alebo v sebe samotnom? Videl si ju okrem Boha v nejakej ľudskej bytosti alebo v satanovi? (Nie.) Môžeme na základe našej doterajšej rozpravy nazývať Boha jedinečným, samotným svätým Bohom? (Áno.) Všetko, čo Boh dáva človeku, vrátane svojich slov, rozličných spôsobov, ktorými Boh na človeka pôsobí, slov, ktoré človeku hovorí, toho, čo mu pripomína, radí a k čomu ho nabáda, pochádza z jedinej podstaty – zo svätosti Boha. Keby takýto svätý Boh neexistoval, žiadny človek by nemohol zaujať Jeho miesto a konať dielo, ktoré koná On. Uvažovali ste niekedy o tom, v akej situácii by ste všetci dnes boli, keby Boh týchto ľudí úplne odovzdal satanovi? Sedeli by ste všetci tu, celí a neporušení? Aj vy by ste povedali: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej“? Boli by ste takí bezočiví, drzo sebaistí a plní pýchy, že by ste tieto slová vyslovili a bez hanby by ste sa pred Bohom vystatovali? Jednoznačne áno, bez tieňa pochybnosti! Vďaka satanovmu postoju k človeku môže človek vidieť, že satanova prirodzenosť-podstata je úplne iná než Božia. Kvôli čomu je satanova podstata opakom svätosti Boha? (Pre satanovu podlosť.) Satanova podlá prirodzenosť je opakom svätosti Boha. Dôvod, prečo väčšina ľudí nerozpozná toto zjavenie Boha a túto podstatu Božej svätosti, spočíva v tom, že žijú v moci satana, v jeho skazenosti a v jeho životnom priestore. Nevedia, čo je to svätosť, či ako ju definovať. Aj keď vnímaš svätosť Boha, stále ju nevieš s istotou definovať ako svätosť Boha. Ide o nesúlad v rámci ľudského poznania Božej svätosti.

Čo charakterizuje dielo satana na človeku? Mali by ste byť schopní to zistiť z vlastných skúseností – je to satanova typická vlastnosť, vec, ktorú robí opakovane, ktorú sa pokúša urobiť s každým jedným človekom. Možno túto vlastnosť nevidíte, a tak nemáte pocit, že satan je taký strašný a protivný. Vie niekto, aká je to vlastnosť? (Zvádza, vábi a pokúša človeka.) Správne, toto je niekoľko spôsobov, ako sa táto vlastnosť prejavuje. Okrem toho človeka zavádza, útočí na neho a obviňuje ho – toto sú všetko jej prejavy. Sú ešte nejaké ďalšie? (Hovorí lži.) Podvádzanie a klamanie sú pre satana úplne prirodzené. Tieto veci robí často. Ďalej je to komandovanie ľudí, provokovanie, donucovanie, rozkazovanie a násilné zmocňovanie sa ľudí. Teraz vám opíšem niečo, z čoho vám budú stáť vlasy dupkom, neurobím to však preto, aby som vás vystrašil. Boh koná na človeku dielo a stará sa o neho svojím postojom i srdcom. Satan si naopak človeka vôbec neváži a všetok svoj čas trávi premýšľaním o tom, ako človeku ublížiť. Nie je to tak? Keď rozmýšľa, ako človeku ublížiť, je jeho stav mysle v stave pohotovosti? (Áno.) Takže pokiaľ ide o satanovo dielo na človeku, mám dve frázy, ktoré dostatočne opisujú podlosť a zlomyseľnosť satana a vďaka ktorým budete môcť skutočne spoznať jeho odpornosť: svojím prístupom k človeku sa satan chce človeka vždy násilne zmocniť a každého jedného získať, a to v takom rozsahu, aby mohol nad človekom získať úplnú kontrolu, ťažko mu ublížiť a takto dosiahnuť svoj cieľ a naplniť svoje neskrotné ambície. Čo znamená „násilne sa zmocniť“? Je to niečo, čo sa deje s tvojím súhlasom alebo bez neho? Deje sa to s tvojím vedomím alebo bez neho? Odpoveď je, že sa to deje úplne bez tvojho vedomia! Stáva sa to v situáciách, keď si to neuvedomuješ, možno ti dokonca ani nič nepovie alebo neurobí, bez náznakov, bez kontextu – proste ťa obkľúči, obkolesí. Hľadá príležitosť, ktorú by mohol využiť, a potom sa ťa násilne zmocní, vlastní ťa, čím dosiahne svoj cieľ – získať nad tebou úplnú kontrolu a ublížiť ti. Toto je najtypickejší úmysel a správanie satana v jeho snahe vytrhnúť ľudstvo z rúk Boha. Ako sa cítite, keď to počujete? (Vydesení a v srdciach pociťujeme strach.) Cítite sa zhnusení? (Áno.) Keď cítite toto zhnusenie, myslíte si, že satan je nehanebný? Keď si myslíte, že satan je nehanebný, cítite potom znechutenie z tých ľudí okolo vás, ktorí vás chcú vždy ovládať a majú neskrotné ambície, pokiaľ ide o postavenie a záujmy? (Áno.) Aké metódy teda satan používa, aby sa človeka násilne zmocnil a vlastnil ho? Je vám to jasné? Keď počujete tieto dva pojmy – „násilné zmocnenie sa“ a „vlastnenie“, pociťujete znechutenie a vnímate v týchto slovách podlosť. Satan ťa bez tvojho súhlasu alebo vedomia opantá, násilne sa ťa zmocní a skazí ťa. Čo cítiš vo svojom srdci? Cítiš odpor a zhnusenie? (Áno.) Keď pre tieto spôsoby satana pociťuješ odpor a zhnusenie, čo cítiš k Bohu? (Vďačnosť.) Vďačnosť Bohu za to, že ťa zachránil. Máš teda teraz, v tejto chvíli, túžbu alebo vôľu dovoliť Bohu, aby prevzal a ovládal všetko, čo máš a čím si? (Áno.) V akom kontexte takto odpovedáš? Hovoríš „áno“, pretože sa bojíš toho, že sa ťa násilne zmocní satan a bude ťa vlastniť? (Áno.) Nesmieš takto zmýšľať, nie je to správne. Neboj sa, pretože Boh je tu. Nemáš sa čoho báť. Keď porozumieš podlej podstate satana, mal by si presnejšie rozumieť Božej láske, Božím dobrým úmyslom, Božiemu súcitu a tolerancii voči človeku a Jeho spravodlivej povahe. Satan je taký nenávistný, no ak to v tebe stále nevyvoláva lásku k Bohu, a to, že sa na Boha môžeš spoliehať a dôverovať Mu, čo si potom za človeka? Si ochotný dovoliť satanovi, aby ti tak ublížil? Po tom, čo sme videli podlosť a ohavnosť satana, obrátime sa a pozrieme sa na Boha. Zmenilo sa teraz tvoje poznanie Boha? Môžeme povedať, že Boh je svätý? Môžeme povedať, že je bezchybný? „Boh je jedinečná svätosť“ – môže Boh spĺňať toto označenie? (Áno.) Nie je len samotný Boh tým, kto na svete a medzi všetkými vecami dokáže naplniť to, ako Mu človek rozumie? (Áno.) Čo presne teda Boh dáva človeku? Dáva ti len trochu starostlivosti, záujmu a pozornosti bez toho, aby si si to uvedomoval? Čo dal Boh človeku? Boh dal človeku život, dal mu všetko a toto všetko mu poskytuje bezpodmienečne, bez toho, aby niečo požadoval, bez akéhokoľvek skrytého motívu. Používa pravdu, svoje slová a svoj život, aby človeka viedol a usmerňoval, aby ho zbavil ubližovania zo strany satana, jeho pokušení a presviedčania. Človeku umožňuje jasne vidieť podlú prirodzenosť satana a jeho ohavnú tvár. Sú Božia láska a starosť o ľudstvo pravé? Je to niečo, čo môže zažiť každý z vás? (Áno.)

Pozrite sa späť na svoj doterajší život a na všetko dielo, ktoré na tebe Boh vykonal počas rokov tvojej viery. Či už sú pocity, ktoré to v tebe vyvoláva, hlboké alebo plytké, nie je to vec, ktorá bola pre teba zo všetkého najnutnejšia? Nebolo to to, čo si najviac potreboval získať? (Áno.) Nie je to pravda? Nie je to život? (Áno.) Osvietil ťa Boh niekedy a potom ťa požiadal, aby si Mu za všetko, čo ti dal, dal niečo na oplátku? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Prečo to Boh robí? Má za cieľ zmocniť sa ťa? (Nie.) Chce Boh zasadnúť na svoj trón v srdci človeka? (Áno.) Aký je teda rozdiel medzi Bohom, ktorý sadá na svoj trón, a násilným zmocnením zo strany satana? Boh chce získať srdce človeka, chce sa zmocniť jeho srdca – čo to znamená? Znamená to, že chce, aby sa ľudia stali Jeho bábkami, Jeho strojmi? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Je nejaký rozdiel medzi tým, že Boh sa chce zmocniť srdca človeka, a tým, že satan sa chce človeka násilne zmocniť a vlastniť ho? (Áno.) Aký je to rozdiel? Môžete Mi to jasne povedať? (Satan to robí pomocou sily, zatiaľ čo Boh nechá človeka, aby to urobil dobrovoľne.) Je toto ten rozdiel? Na čo používa Boh tvoje srdce? A na čo sa ťa zmocní? Ako vo svojich srdciach rozumiete vete „Boh sa zmocní srdca človeka“? Naše rozprávanie o Bohu na tomto mieste musí byť spravodlivé, inak mu ľudia budú vždy rozumieť nesprávne a budú si myslieť: „Boh sa ma chce vždy zmocniť. Na čo sa ma chce zmocniť? Nechcem, aby sa ma zmocnil, chcem byť sám sebe pánom. Hovoríš, že satan sa zmocňuje ľudí, ale aj Boh sa ich zmocňuje. Nie je to tak v oboch prípadoch? Nechcem nikomu dovoliť, aby sa ma zmocnil. Ja som ja!“ Aký je v tom rozdiel? Zamyslite sa nad tým trochu. Pýtam sa vás, je to len prázdna fráza, keď povieme, že „Boh sa zmocňuje človeka“? Nie je to tak, že keď sa Boh zmocní človeka, žije v tvojom srdci a ovláda každé tvoje slovo a každý tvoj pohyb? Keď ti povie, aby si si sadol, neodvážiš sa stáť? Keď ti povie, aby si išiel na východ, neodvážiš sa ísť na západ? Týka sa toto „zmocnenie sa“ niečoho v tomto zmysle? (Nie, netýka. Boh chce, aby človek žil to, čo Boh má a čím je.) Aký účinok mali mať na človeka všetky slová, ktoré Boh povedal, počas rokov, keď človeka vo svojom diele na ňom až do dnešnej poslednej etapy riadil? Je to tak, že človek žije to, čo Boh má a čím je? Zdá sa, že doslovný význam slov „Boh sa zmocňuje srdca človeka“ spočíva v tom, že Boh si vezme srdce človeka a zmocní sa ho, žije v ňom a viac nevyjde von. Stane sa pánom človeka a dokáže svojvoľne dominovať srdcu človeka a manipulovať s ním, takže človek musí urobiť čokoľvek, čo mu Boh povie. V tomto zmysle by sa mohlo zdať, že sa každý človek môže stať Bohom a vlastniť Jeho podstatu a povahu. Mohol by v takom prípade aj človek vykonávať Božie skutky? Dá sa pojem „zmocnenie sa“ vysvetliť týmto spôsobom? (Nie.) Čo to teda je? Opýtam sa vás: Sú všetky slová a pravda, ktorú Boh dáva človeku, zjavením Božej podstaty a toho, čo má a čím je? (Áno.) To je určite pravda. Je však nevyhnutné, aby samotný Boh praktizoval a vlastnil všetky slová, ktoré dáva človeku? Porozmýšľajte o tom trochu. Keď Boh súdi človeka, prečo ho súdi? Ako vznikli tieto slová? Aký je obsah slov, ktoré Boh hovorí, keď človeka súdi? Na čom sú založené? Sú založené na skazenej povahe človeka? (Áno.) Vychádza teda účinok dosiahnutý Božím súdom nad človekom z Božej podstaty? (Áno.) Je teda „zmocnenie sa človeka“ len prázdnou frázou? Určite nie. Tak prečo Boh hovorí tieto slová človeku? Aký má zámer, keď ich vyslovuje? Chce tieto slová použiť, aby slúžili ako život človeka? (Áno.) Boh chce použiť celú pravdu, ktorú vyslovil v týchto slovách, aby pôsobila ako život človeka. Keď človek prijme celú túto pravdu a Božie slovo a premení ich na svoj vlastný život, môže sa potom podriadiť Bohu? Môže sa potom báť Boha? Môže sa potom vyhýbať zlu? Keď sa človek dostane do tohto bodu, môže sa potom podriadiť Božej zvrchovanosti a plánu? Je potom človek v pozícii, aby sa podriadil autorite Boha? Keď ľudia ako Jób alebo Peter dosiahnu koniec svojej cesty, keď ich život možno považovať za zrelý, keď Bohu skutočne rozumejú – môže ich satan stále odviesť? Môže sa ich ešte stále zmocniť? Môže ich stále násilne ovládnuť? (Nie.) Aký je to teda človek? Je to niekto, koho Boh úplne získal? (Áno.) Ako v tomto zmysle vnímate človeka, ktorého Boh úplne získal? Z Božej perspektívy a za týchto okolností sa už Boh zmocnil srdca tohto človeka. Čo ale tento človek pociťuje? Je to tak, že Božie slovo, Božia autorita a Božia cesta sa v človeku stanú životom, a že tento život sa potom zmocní celej bytosti človeka, čím sa veci, ktoré prežíva, ako aj jeho podstata stávajú spôsobilými uspokojiť Boha? Je z Božej perspektívy srdce ľudstva práve v tejto chvíli v Jeho moci? (Áno.) Ako teraz rozumiete tomuto významu? Zmocnil sa ťa Boží Duch? (Nie, zmocnilo sa nás Božie slovo.) Je to Božia cesta a Jeho slovo, ktoré sa stali tvojím životom, a je to pravda, ktorá sa stala tvojím životom. V tejto chvíli človek vlastní život, ktorý pochádza od Boha, nemôžeme však povedať, že tento život je Božím životom. Inak povedané, život, ktorý má človek čerpať z Božieho slova, je život Boží. Preto je jedno, ako dlho človek Boha nasleduje, koľko slov od Neho prijme, nikdy sa nemôže stať Bohom. Aj keby Boh jedného dňa povedal: „Zmocnil som sa tvojho srdca, teraz vlastníš Môj život,“ mali by ste pocit, že ste Bohom? (Nie.) Čím by si sa potom stal? Nebol by si voči Bohu úplne podriadený? Nebolo by tvoje srdce naplnené životom, ktorý ti dal Boh? Bol by to úplne normálny prejav toho, čo sa stane, keď sa Boh zmocní srdca človeka. Toto je fakt. Keď sa na to teda pozrieme z tejto stránky, môže sa človek stať Bohom? Keď dokáže žiť realitu slov Boha a stane sa niekým, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, môže vlastniť životnú podstatu a svätosť Boha? Vôbec nie. Nech sa stane čokoľvek, človek je na konci dňa stále človekom. Si stvorenou bytosťou a keď si od Boha dostal Jeho slovo a Jeho cestu, stále vlastníš len život, ktorý pochádza zo slov Boha. Staneš sa niekým, koho Boh chváli, ale nikdy nebudeš vlastniť životnú podstatu Boha a už vôbec nie Jeho svätosť.

Teraz sa vrátime k téme, o ktorej sme práve diskutovali. Počas tejto diskusie som vám položil otázku – Je Abrahám svätý? Je Jób svätý? (Nie.) Táto „svätosť“ predstavuje podstatu a povahu Boha a človeku zďaleka chýba. Človek nemá Božiu podstatu ani Božiu povahu. Aj keď zažil všetky Božie slová a vybavil sa ich realitou, nikdy nemôže vlastniť svätú podstatu Boha; človek je človek. Rozumiete tomu, však? Ako teraz rozumiete vete „Boh sa zmocnil srdca človeka“? (Sú to Božie slová, Božia cesta a Jeho pravda, ktoré sa stanú životom človeka.) Tieto slová ste sa naučili naspamäť. Dúfam, že im budete rozumieť hlbšie. Niektorí ľudia sa môžu opýtať: „Tak prečo sa hovorí, že Boží posli a anjeli nie sú svätí?“ Čo si o tejto otázke myslíte? Možno ste o nej doteraz neuvažovali. Použijem jednoduchý príklad: Keď zapneš robota, bude tancovať aj rozprávať, a ty budeš rozumieť tomu, čo hovorí. Môžeš povedať, že je rozkošný a živý, nebude ti však rozumieť, pretože nemá život. Bude sa môcť naďalej pohybovať, keď ho odstavíš od prívodu elektrickej energie? Keď je tento robot aktivovaný, vidíš, že je živý a rozkošný. Hodnotíš ho, či už to je podstatné alebo povrchné, no nech je to akokoľvek, vidíš, že sa pohybuje. No keď ho vypneš, vidíš v ňom stále nejakú osobnosť? Vidíš, že má nejakú podstatu? Rozumieš významu toho, čo hovorím? Chcem tým povedať, že aj keď sa tento robot dokáže hýbať a zastaviť, nikdy by si ho nemohol charakterizovať ako niečo, čo má nejakú podstatu. Nie je to fakt? Teraz sa už o tom nebudeme ďalej rozprávať. Postačí, keď budete všeobecne rozumieť tomuto významu. Tu naše duchovné spoločenstvo skončíme. Dovidenia!

17. decembra 2013

Poznámky pod čiarou:

a. „Rituálna kovová obruč“ je obruč, ktorú používal mních Tang Sanzang v čínskej novele Cesta na západ. Používal ju na to, aby mal vo svojej moci Suna Wukonga. Kovovú obruč mu pripevnil okolo hlavy, čo mu spôsobovalo akútne bolesti hlavy, a takto ho mal vo svojej moci. Stala sa z toho metafora opisujúca niečo, čo človeka zväzuje.

Spojte sa s nami cez Messenger