Božia svätosť (II) Prvá časť

Bratia a sestry, zaspievajme si dnes chválospev. Nájdite si taký, ktorý máte radi a spievate ho pravidelne. (Budeme spievať chválospev č. 760 z Božích slov: Čistá láska bez poškvrny.)

1  Pod slovom „láska“ rozumieme čistý, ničím nepoškvrnený cit, keď človek svojím srdcom miluje, cíti a prejavuje ohľaduplnosť. Láska nepozná žiadne podmienky, žiadne prekážky ani vzdialenosti. V láske niet upodozrievania, klamstva ani ľstivosti. Láska nemá nič spoločné s obchodom a nie je v nej nič nečisté. Ak miluješ, nebudeš klamať, sťažovať sa, zrádzať, vzdorovať, niečo si vynucovať ani sa snažiť získať nejakú vec alebo nejakú sumu.

2  Pod slovom „láska“ rozumieme čistý, ničím nepoškvrnený cit, keď človek svojím srdcom miluje, cíti a prejavuje ohľaduplnosť. Láska nepozná žiadne podmienky, žiadne prekážky ani vzdialenosti. V láske niet upodozrievania, klamstva ani ľstivosti. Láska nemá nič spoločné s obchodom a nie je v nej nič nečisté. Ak miluješ, potom sa s radosťou zasvätíš, ochotne budeš znášať ťažkosti, zladíš sa so Mnou, opustíš pre Mňa všetko, čo máš, vzdáš sa svojej rodiny, svojej budúcnosti, svojej mladosti aj svojho manželstva. Ak nie, potom by tvoja láska vôbec nebola láskou, ale podvodom a zradou!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

Tento chválospev bol dobrou voľbou. Všetci ho radi spievate? Čo cítite po jeho zaspievaní? Dokážete v sebe cítiť tento druh lásky? (Zatiaľ nie.) Ktoré z jeho slov ťa dojímajú najhlbšie? („Láska nepozná žiadne podmienky, žiadne prekážky ani vzdialenosti. V láske niet upodozrievania, klamstva ani ľstivosti. Láska nemá nič spoločné s obchodom a nie je v nej nič nečisté.“ No stále v sebe vidím mnoho nečistôt a mnoho častí, ktoré sa snažia uzavrieť s Bohom dohody. V skutočnosti som nedosiahla druh lásky, ktorá je čistá a nepoškvrnená.) Ak si nedosiahla čistú, nepoškvrnenú lásku, aký je teda stupeň tvojej lásky? (Som len v štádiu, v ktorom túžim a som ochotná hľadať.) Aký stupeň si dosiahla na základe vlastného duchovného postavenia a vlastných skúseností? Máš v sebe klamlivosť? Sťažuješ sa? Máš vo svojom srdci požiadavky? Pochádzajú veci, po ktorých túžiš a ktoré chceš od Boha? (Áno, mám v sebe tieto poškvrnené veci.) Za akých okolností sa prejavujú? (Keď sa situácia, ktorú pre mňa Boh zariadil, nezhoduje s mojimi predstavami alebo keď moje túžby neboli naplnené: v takých chvíľach odhaľujem túto skazenú povahu.) Vy, bratia a sestry, ktorí pochádzate z Taiwanu, tiež často spievate tento chválospev? Môžete povedať niečo o tom, ako chápete „čistú lásku bez poškvrny“? Prečo Boh takto definuje lásku? (Tento chválospev sa mi veľmi páči, pretože vďaka nemu vidím, že táto láska je úplná láska. Stále však mám pred sebou dlhú cestu, aby som splnil tento štandard, a stále som veľmi ďaleko od dosiahnutia pravej lásky. Sú veci, v ktorých som dokázal urobiť pokrok a spolupracovať vďaka sile, ktorú mi dávajú Jeho slová, a vďaka modlitbe. Keď však čelím určitým skúškam alebo zjaveniam, cítim, že nemám budúcnosť ani osud, že nemám konečný osud. V takých chvíľach sa cítim veľmi slabý a to ma často vyrušuje.) Čo máš v konečnom dôsledku na mysli, keď spomínaš budúcnosť a osud? Hovoríš o niečom konkrétnom? Je to obraz alebo niečo, čo si si predstavoval, alebo je tvoja budúcnosť a osud niečo, čo môžeš skutočne vidieť? Je to reálny predmet? Chcem, aby sa nad tým každý z vás zamyslel: čoho sa týkajú vaše starosti o budúcnosť a osud? (Je to schopnosť byť spasená, aby som prežila.) Aj vy ostatní, bratia a sestry, aj vy trochu hovorte o tom, čo rozumiete pod „čistou láskou bez poškvrny“. (Keď ju človek má, z jeho individuálneho ja neprichádza žiadna nečistota a nie je obmedzovaný svojou budúcnosťou a osudom. Bez ohľadu na to, ako s ním Boh zaobchádza, je schopný plne sa podriadiť Božiemu dielu a Božiemu ovládaniu a nasledovať Ho až do samého konca. Iba takáto láska k Bohu je čistá a nepoškvrnená. Keď som sa s tým porovnal, zistil som, že hoci sa zdá, že som v posledných rokoch viery v Boha vyvinul určité úsilie alebo zavrhol určité veci, nebol som skutočne schopný odovzdať Mu svoje srdce. Keď ma Boh odhaľuje, cítim, že nedokážem byť spasený, a zostávam v negatívnom stave. Vidím, že si plním svoju povinnosť, ale zároveň sa snažím uzatvárať s Bohom dohody, nedokážem milovať Boha celým srdcom a neustále myslím na svoj konečný osud, svoju budúcnosť a svoj osud.) Zdá sa, že ste do istej miery porozumeli tomuto chválospevu a vytvorili určité spojenia medzi ním a vašou skutočnou skúsenosťou. Jednotlivým frázam chválospevu Čistá láska bez poškvrny však rozumiete v rôznej miere. Niektorí ľudia si myslia, že tento chválospev je o ochote, niektorí sa snažia odhodiť svoju budúcnosť, niektorí sa usilujú opustiť svoje rodiny a niektorí sa nesnažia dostať nič. Iní zasa od seba požadujú, aby sa nestretli so žiadnym klamstvom, žiadnymi sťažnosťami a aby nevzdorovali Bohu. Prečo by Boh chcel navrhovať takúto lásku a vyžadovať, aby Ho ľudia milovali týmto spôsobom? Je to druh lásky, ktorú môžu ľudia dosiahnuť? Teda dokážu ľudia milovať týmto spôsobom? Ľudia môžu vidieť, že to nedokážu, pretože nemajú žiadny náznak tohto typu lásky. Keď ju ľudia nemajú, a keď v zásade nevedia o láske, Boh hovorí tieto slová a tieto slová sú im neznáme. Ľudia žijú v tomto svete a so skazenou povahou, no keby mali tento typ lásky alebo keby nejaký človek mohol mať tento druh lásky, lásku, ktorá nekladie žiadne požiadavky a nároky, s ktorou sú ochotní oddať sa a znášať utrpenie a vzdať sa všetkého, čo vlastnia, čo by si potom ostatní ľudia mysleli o takom človeku, ktorý má tento typ lásky? Nebol by taký človek dokonalý? (Áno.) Existuje na tomto svete takýto dokonalý človek? Tento typ človeka na tomto svete neexistuje ani náhodou. To je absolútne. Preto niektorí ľudia prostredníctvom svojich skúseností vynakladajú veľké úsilie, aby sa porovnávali s týmito slovami. Zaoberajú sa sami sebou, obmedzujú sa, a dokonca neustále vzdorujú sami sebe: znášajú utrpenie a nútia sa vzdať svojich predstáv. Vzdávajú sa svojej vzdorovitosti a vlastných túžob a prianí. Nakoniec to však aj tak nedosiahnu. Prečo sa to deje? Boh hovorí tieto veci, aby poskytol štandard, ktorý majú ľudia nasledovať, takže ľudia budú poznať štandard, ktorý od nich Boh požaduje. No hovorí niekedy Boh, že ľudia to musia dosiahnuť hneď? Hovorí niekedy Boh, koľko času majú ľudia na to, aby to dosiahli? (Nie.) Hovorí niekedy Boh, že Ho ľudia musia milovať týmto spôsobom? Vyplýva to z tejto pasáže textu? Nie, nevyplýva. Boh len hovorí ľuďom o láske, ktorú spomínal. Pokiaľ ide o to, či sú ľudia schopní milovať Boha a správať sa k Nemu týmto spôsobom, aké sú Božie požiadavky na ľudí? Netreba ich dosiahnuť okamžite, pretože to by bolo nad ľudské sily. Už ste niekedy premýšľali o tom, aké podmienky musia ľudia splniť, aby mohli milovať týmto spôsobom? Ak ľudia často čítajú tieto slová, získajú postupne túto lásku? (Nie.) Aké sú teda podmienky? Po prvé, ako sa môžu ľudia oslobodiť od podozrení voči Bohu? (Môžu to dosiahnuť len čestní ľudia.) A čo oslobodenie od klamstva? (Aj to musia byť čestní ľudia.) A čo ak niekto neuzatvára dohody s Bohom? Aj to je súčasťou toho, čo znamená byť čestným človekom. A čo oslobodenie od zákernosti? Čo znamená, keď sa povie, že v láske sa nevyberá? Týkajú sa všetky tieto veci toho, čo znamená byť čestným človekom? Je tu veľa podrobností. Čo dokazuje, že Boh je schopný hovoriť o tomto type lásky a definovať ho týmto spôsobom? Môžeme povedať, že Boh takúto lásku vlastní? (Áno.) Kde to vidíte? (V láske, ktorú má Boh k človeku.) Je Božia láska k človeku podmienená? Existujú bariéry alebo odstup medzi Bohom a človekom? Má Boh podozrenia voči človeku? (Nie.) Boh človeka pozoruje a rozumie mu – skutočne človeku rozumie. Je Boh klamlivý voči človeku? (Nie.) Keďže Boh hovorí o tejto láske tak dokonale, mohli by byť Jeho srdce alebo Jeho podstata tiež také dokonalé? (Áno.) Bezpochyby sú. Keď ľudské skúsenosti dosiahnu určitý bod, môžu to cítiť. Definovali ľudia niekedy lásku týmto spôsobom? Za akých okolností človek definoval lásku? Ako človek rozpráva o láske? Nehovorí človek o láske v zmysle dávania alebo obetovania? (Áno.) Táto definícia lásky je zjednodušená a chýba jej podstata.

Božia definícia lásky a spôsob, akým Boh hovorí o láske, sú spojené s aspektom Jeho podstaty, no ktorý aspekt to je? Naposledy sme sa v duchovnom spoločenstve rozprávali o veľmi dôležitej téme, o téme, o ktorej ľudia už často diskutovali. Táto téma sa týka slova, ktoré sa často spomína počas viery v Boha, a predsa je to slovo, ktoré je každému známe aj neznáme. Prečo to hovorím? Je to slovo, ktoré pochádza z ľudských jazykov, ľudia ho však definujú aj jednoznačne, aj hmlisto. Čo je to za slovo? (Svätosť.) Svätosť: to bola naša téma, keď sme boli naposledy v duchovnom spoločenstve. Toto duchovné spoločenstvo sa týkalo jednej časti tejto témy. Získal každý v našom poslednom duchovnom spoločenstve nejaké nové pochopenie podstaty Božej svätosti? Aké aspekty tohto chápania považujete za úplne nové? Teda čo na tomto chápaní alebo týchto slovách vás pohlo k tomu, aby ste pocítili, že vaše chápanie Božej svätosti bolo iné alebo odlišné od Božej svätosti, o ktorej som hovoril počas duchovného spoločenstva? Zanechalo to vo vás nejaké dojmy? (Boh hovorí, čo cíti vo svojom srdci; Jeho slová sú nepoškvrnené. To je prejav jedného aspektu svätosti.) (Ide o svätosť aj vtedy, keď sa Boh hnevá na človeka; Jeho hnev je bez poškvrny.) (Čo sa týka Božej svätosti, chápem, že v Jeho spravodlivej povahe je Boží hnev aj Jeho milosrdenstvo. Zanechalo to vo mne veľmi silný dojem. V našom poslednom duchovnom spoločenstve bolo tiež spomenuté, že Božia spravodlivá povaha je jedinečná – v minulosti som tomu nerozumel. Až keď som počul, čo Boh povedal v duchovnom spoločenstve, pochopil som, že Boží hnev sa líši od ľudského hnevu. Boží hnev je pozitívny a zásadový a je zosielaný v dôsledku vrodenej podstaty Boha. Boh vidí niečo negatívne, a tak dáva svojmu hnevu voľný priechod. To je niečo, čo nemá žiadna stvorená bytosť.) Našou dnešnou témou je Božia svätosť. Všetci ľudia počuli a dozvedeli sa niečo o Božej spravodlivej povahe. Okrem toho, mnohí ľudia často jedným dychom hovoria o Božej svätosti a Božej spravodlivej povahe. Hovoria, že Božia spravodlivá povaha je svätá. Slovo svätý určite nie je nikomu neznáme – je to bežne používané slovo. No čo sa týka významov v tomto slove, aké prejavy Božej svätosti sú ľudia schopní vidieť? Čo Boh zjavil, čo ľudia môžu rozpoznať? Obávam sa, že je to niečo, čo nikto nevie. Božia povaha je spravodlivá, ale ak potom povieš o Božej spravodlivej povahe, že je svätá, zdá sa to trochu hmlisté, trochu skomolené. Prečo je to tak? Hovoríš, že Božia povaha je spravodlivá, alebo že Jeho spravodlivá povaha je svätá. Takže ako vo svojich srdciach charakterizujete Božiu svätosť, ako ju chápete? Teda myslíte, že to, čo Boh zjavil, alebo čo má a čím je, by ľudia uznali za sväté? Už ste o tom premýšľali? Videl som, že ľudia často prichádzajú s bežne používanými slovami alebo hovoria frázy, ktoré sa dookola opakujú, ale pritom ani nevedia, čo hovoria. Takto to hovoria všetci a hovoria to zo zvyku, takže sa to pre nich stáva ustáleným pojmom. Keby však preskúmali a skutočne si preštudovali podrobnosti, zistili by, že nevedia, aký je jeho skutočný význam alebo na čo sa vzťahuje. Rovnako ako pri slove svätý, nikto presne nevie, o akom aspekte Božej podstaty sa hovorí v súvislosti s Jeho svätosťou, ktorú spomínajú, a nikto nevie, ako zosúladiť slovo svätý s Bohom. Ľudia sú vo svojich srdciach zmätení a ich chápanie Božej svätosti je hmlisté a nejasné. Pokiaľ ide o to, ako je Boh svätý, nikto v tom nemá celkom jasno. Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve na túto tému, aby sme zosúladili slovo svätý s Bohom a aby ľudia mohli vidieť skutočný obsah podstaty Božej svätosti. To zabráni niektorým ľuďom, aby používali toto slovo zo zvyku a ľahostajne a hovorili veci náhodne, keď nevedia, čo znamenajú alebo či sú správne a presné. Ľudia vždy takto hovorili – hovoril si tak ty, on, a tak sa to zaužívalo. To však nevedomky očierňuje tento pojem.

Navonok sa slovo svätý zdá byť veľmi ľahko pochopiteľné, však? Ľudia prinajmenšom veria, že slovo svätý znamená čistý, neznečistený, posvätný a rýdzi. Sú aj takí, ktorí spájajú svätosť s láskou v chválospeve Čistá láska bez poškvrny, ktorý sme práve spievali. To je správne – je to jedna časť tohto pojmu. Božia láska je súčasťou Jeho podstaty, ale nie je to celá Jeho podstata. Ľudia však vo svojich predstavách vidia toto slovo a majú tendenciu spájať ho s vecami, ktoré oni sami považujú za rýdze a čisté, alebo s vecami, o ktorých si osobne myslia, že sú neznečistené alebo nepoškvrnené. Niektorí ľudia napríklad povedali, že lotosový kvet je čistý a že kvitne bez poškvrny od špinavého bahna. Takže ľudia začali používať slovo svätý na lotosový kvet. Niektorí ľudia považujú vymyslené milostné príbehy za sväté alebo môžu považovať za sväté niektoré fiktívne, ctihodné postavy. Okrem toho, niektorí považujú postavy z Biblie alebo iných duchovných kníh – napríklad svätých, apoštolov a podobne, ktorí kedysi nasledovali Boha, keď konal svoje dielo – za ľudí s duchovnými zážitkami, ktoré boli sväté. To všetko sú veci, ktoré vymysleli ľudia – sú to ľudské predstavy. Prečo majú ľudia takéto predstavy? Dôvod je veľmi jednoduchý: je to preto, lebo ľudia žijú medzi skazenými povahami a prebývajú vo svete podlosti a špiny. Všetko, čo vidia, čoho sa dotýkajú a čo zažívajú, je satanova podlosť a skazenosť, ako aj intrigy, vnútorné boje a vojny, ktoré sa vyskytujú medzi ľuďmi pod vplyvom satana. Preto aj keď Boh koná svoje dielo v ľuďoch, a dokonca aj keď k nim prehovára a zjavuje svoju povahu a podstatu, nie sú schopní vidieť ani poznať Božiu svätosť a podstatu. Ľudia často hovoria, že Boh je svätý, ale chýba im pravé porozumenie – hovoria len prázdne slová. Keďže ľudia žijú v špine a skazenosti a sú v moci satana, nevidia svetlo, nevedia nič o pozitívnych veciach a navyše nepoznajú pravdu. Nikto skutočne nevie, čo znamená svätý. Sú teda medzi týmto skazeným ľudstvom nejaké sväté veci alebo svätí ľudia? S istotou môžeme povedať: Nie, nie sú, pretože iba Božia podstata je svätá.

Minule sme sa v duchovnom spoločenstve venovali jednej stránke toho, ako je Božia podstata svätá. To poskytlo ľuďom určitú inšpiráciu, aby získali poznanie Božej svätosti, ale to nestačí. Nemôže to dostatočne umožniť ľuďom, aby úplne spoznali Božiu svätosť alebo aby pochopili, že Božia svätosť je jedinečná. Okrem toho to nemôže dostatočne umožniť ľuďom pochopiť pravý význam svätosti, ktorá je plne stelesnená v Bohu. Preto je potrebné, aby sme pokračovali v našom duchovnom spoločenstve na túto tému. Minule sa naše duchovné spoločenstvo zaoberalo tromi témami, takže teraz by sme mali prediskutovať štvrtú. Začneme čítaním z Písma.

Satanovo pokušenie

Mt 4, 1-4 Potom Duch Ježiša vyviedol na púšť, aby Ho pokúšal diabol. Keď sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, vyhladol. A keď k Nemu prišiel pokušiteľ, povedal: „Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ On však odpovedal: „Je napísané: Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“

Toto sú slová, ktorými sa diabol prvýkrát snažil pokúšať Pána Ježiša. Aký je obsah toho, čo povedal diabol? („Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“) Tieto slová, ktoré vyslovil diabol, sú celkom jednoduché, ale je niečo v neporiadku s ich podstatou? Diabol povedal: „Ak si Syn Boží.“ Vedel však vo svojom srdci, alebo nevedel, že Ježiš je Boží Syn? Vedel, alebo nevedel, že je Kristus? (Vedel.) Prečo potom povedal: „Ak si“? (Snažil sa pokúšať Boha.) No čo bolo jeho cieľom? Povedal: „Ak si Syn Boží.“ Vo svojom srdci vedel, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a mal o tom vo svojom srdci veľmi jasno. No napriek tomu, že to vedel, podriadil sa Mu a uctieval Ho? (Nie.) Čo chcel urobiť? Chcel použiť túto metódu a tieto slová, aby nahneval Pána Ježiša a potom Ho oklamal, aby konal v súlade s jeho úmyslami. Nebol to zmysel diablových slov? Satan vo svojom srdci jasne vedel, že to je Pán Ježiš Kristus, no napriek tomu vyriekol tieto slová. Nie je to satanova prirodzenosť? Aká je satanova prirodzenosť? (Byť prefíkaný, podlý a nebáť sa Boha.) Aké dôsledky by vyplynuli z toho, že nemá bázeň pred Bohom? Nebolo to tak, že chcel zaútočiť na Boha? Chcel použiť túto metódu na útok na Boha, a tak povedal: „Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ Nie je to satanov zlý úmysel? O čo sa v skutočnosti snažil? Jeho zámer je veľmi zrejmý: Pokúšal sa použiť túto metódu na popretie postavenia a identity Pána Ježiša Krista. Satan týmito slovami myslel: „Ak si Syn Boží, premeň tieto kamene na chlieb. Ak to nedokážeš, potom nie si Syn Boží, takže by si už nemal ďalej vykonávať svoje dielo.“ Nie je to tak? Chcel použiť túto metódu na útok na Boha, chcel rozobrať a zničiť Božie dielo. To je zlomyseľnosť satana. Jeho zlomyseľnosť je prirodzeným vyjadrením jeho prirodzenosti. Aj keď vedel, že Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, vtelenie samotného Boha, nemohol si pomôcť a urobil to. Kráčal tesne Bohu za chrbtom, vytrvalo na Neho útočil a robil všetko pre to, aby vyrušil a sabotoval Božie dielo.

Teraz rozoberme túto vetu, ktorú vyriekol satan: „Rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ Premeniť kamene na chlieb – znamená to niečo? Ak je k dispozícii jedlo, prečo ho nejesť? Prečo treba meniť kamene na jedlo? Dá sa povedať, že to nemá zmysel? Hoci sa v tom čase postil, Pán Ježiš mal azda čo jesť, alebo nie? (Áno, mal.) Na tomto príklade teda môžeme vidieť nezmyselnosť satanových slov. Napriek všetkej satanovej zrade a zlobe stále môžeme vidieť jeho nezmyselnosť a absurdnosť. Satan robí množstvo vecí, na ktorých môžeš vidieť jeho zákernú prirodzenosť. Môžeš vidieť, ako robí veci, ktoré sabotujú Božie dielo, a keď to vidíš, cítiš, že je to odporné a hrozné. No na druhej strane, nevidíš za jeho slovami a činmi detinskú, smiešnu prirodzenosť? Je to odhalenie satanovej prirodzenosti. Keďže má takúto prirodzenosť, bude robiť takéto veci. Pre dnešných ľudí sú tieto satanove slová nezmyselné a smiešne. Satan je však skutočne schopný vysloviť takéto slová. Môžeme povedať, že je nevedomý a absurdný? Satanova podlosť je všade a neustále sa odhaľuje. A ako na to odpovedal Pán Ježiš? („Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“) Majú tieto slová nejakú moc? (Áno, majú.) Prečo hovoríme, že majú moc? Je to preto, lebo tieto slová sú pravdou. Je človek živý len chlebom? Pán Ježiš sa postil štyridsať dní a nocí. Zomrel od hladu? Nezomrel od hladu, a tak k Nemu pristúpil satan a pobádal Ho, aby premenil kamene na jedlo slovami ako: „Ak premeníš kamene na jedlo, potom budeš mať čo jesť, nie? Nebudeš sa musieť postiť a nebudeš musieť hladovať?“ Pán Ježiš však povedal: „Človek nebude žiť len na chlebe.“ To znamená, že hoci človek žije vo fyzickom tele, nie je to jedlo, ktoré umožňuje jeho fyzickému telu žiť a dýchať, ale každé jedno slovo vyslovené z Božích úst. Na jednej strane sú tieto slová pravdou. Dávajú ľuďom vieru a pocit, že sa môžu spoľahnúť na Boha a že Boh je pravda. Na druhej strane, majú tieto slová praktický rozmer? Nebol Pán Ježiš po svojom pôste, ktorý trval štyridsať dní a nocí, stále na nohách, živý a zdravý? Nie je to skutočný príklad? Štyridsať dní a nocí nejedol žiadne jedlo, a predsa bol stále nažive. To je mocný dôkaz potvrdzujúci pravdivosť Jeho slov. Tieto slová sú jednoduché, no povedal ich Pán Ježiš až vtedy, keď Ho satan pokúšal, alebo už boli Jeho prirodzenou súčasťou? Inými slovami, Boh je pravda a Boh je život, ale boli Božia pravda a život následným doplnením? Zrodili sa z neskoršej skúsenosti? Nie, sú vrodené Bohu. To znamená, že pravda a život sú Božou podstatou. Čokoľvek sa Mu stane, zjavuje jedine pravdu. Táto pravda, tieto slová – či už je obsah Jeho reči dlhý, alebo krátky – umožňujú človeku žiť a dávajú mu život. Umožňujú ľuďom mať vieru v Boha a získať pravdu a jasnú predstavu o ceste ľudského života. Inými slovami, zdroj Božieho používania týchto slov je pozitívny. Môžeme teda povedať, že táto pozitívna vec je svätá? (Áno.) Tieto satanove slová pochádzajú zo satanovej prirodzenosti. Satan odhaľuje svoju podlú a zlomyseľnú prirodzenosť všade a neustále. Robí satan tieto odhalenia prirodzene? Nariaďuje mu to niekto? Pomáha mu niekto? Núti ho niekto? Nie. Všetky tieto odhalenia robí z vlastnej vôle. To je satanova podlá prirodzenosť. Čokoľvek Boh robí a akokoľvek to robí, satan Mu ide v pätách. Podstata a pravá prirodzenosť týchto vecí, ktoré satan hovorí a robí, sú satanovou podstatou – podstatou, ktorá je podlá a zlomyseľná. Teraz, ako čítame ďalej, čo ešte satan povedal? Prečítajme si to.

Mt 4, 5-7 Vtedy Ho diabol vzal do svätého mesta, postavil Ho na vrchol chrámu a povedal Mu: „Ak si Syn Boží, vrhni sa dolu, lebo je napísané: On svojim Anjelom prikáže, aby ťa chránili, a oni ťa budú nosiť na rukách, aby si si nerozbil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Tiež je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“

Pozrime sa najprv na slová, ktoré tu vyslovil satan. Satan povedal: „Ak si Syn Boží, vrhni sa dolu.“ A potom citoval z Písma: „On svojim Anjelom prikáže, aby ťa chránili, a oni ťa budú nosiť na rukách, aby si si nerozbil nohu o kameň.“ Ako sa cítiš, keď počuješ satanove slová? Nie sú veľmi detinské? Sú detinské, nezmyselné a nechutné. Prečo to hovorím? Satan často robí hlúpe veci a myslí si, že je veľmi chytrý. Často cituje z Písma – dokonca aj zo samotných slov vyslovených Bohom –, pričom sa snaží obrátiť tieto slová proti Bohu, aby na Neho zaútočil, pokúšal Ho a dosiahol tak svoj cieľ sabotovania plánu Božieho diela. Dokážeš niečo vidieť v týchto slovách, ktoré vyslovil satan? (Satan prechováva podlé úmysly.) Vo všetkom, čo satan robí, sa vždy snažil pokúšať ľudstvo. Satan nehovorí priamočiaro, ale okľukami a používa pri tom pokušenie, lákanie a zvádzanie. Satan pristupuje k pokúšaniu Boha, akoby bol obyčajnou ľudskou bytosťou, pričom verí, že Boh je tiež nevedomý, hlúpy a neschopný jasne rozlíšiť pravú formu vecí, podobne ako človek. Satan si myslí, že Boh a človek sú rovnako neschopní odhaliť jeho podstatu, klamstvo a zlovestný úmysel. Nie je to satanova hlúposť? Satan okrem toho otvorene cituje z Písma, veriac, že mu to dodáva dôveryhodnosť a že nebudeš schopný odhaliť chyby v jeho slovách alebo sa vyhnúť oklamaniu. Nie je to satanova absurdita a detinskosť? Je to rovnaké, ako keď ľudia šíria evanjelium a svedčia o Bohu: nepovedia niekedy neverci niečo podobné tomu, čo povedal satan? Počuli ste ľudí hovoriť niečo podobné? Ako sa cítiš, keď počuješ také veci? Cítiš sa znechutený? (Áno.) Keď sa cítiš znechutený, cítiš tiež averziu a nenávisť? Keď máš tieto pocity, si schopný rozpoznať, že satan a skazená povaha, ktorú satan vnáša do človeka, sú podlé? Uvedomuješ si niekedy vo svojom srdci, že „keď satan hovorí, robí to ako útok a pokušenie; satanove slová sú absurdné, smiešne, detinské a nechutné. Boh by však nikdy nehovoril ani nekonal takýmto spôsobom a skutočne to ani nikdy neurobil“? Samozrejme, v tejto situácii sú ľudia schopní to len slabo vnímať a zostávajú neschopní pochopiť Božiu svätosť. So svojím súčasným duchovným postavením máte len pocit, že „Všetko, čo Boh hovorí, je pravda, je to pre nás prospešné a musíme to prijať“. Bez ohľadu na to, či ste schopní to prijať, alebo nie, bez výnimky hovoríte, že Božie slovo je pravda a Boh je pravda, ale neviete, že pravda sama osebe je svätá a Boh je svätý.

Aká bola teda Ježišova odpoveď na tieto satanove slová? Ježiš mu povedal: „Tiež je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Je v týchto slovách, ktoré povedal Ježiš, pravda? Rozhodne je v nich pravda. Navonok sú tieto slová prikázaním, ktoré majú ľudia nasledovať, jednoduchou frázou, no človek aj satan ich často porušili. A tak Pán Ježiš povedal satanovi: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha,“ pretože to je to, čo satan často robil, keď sa snažil. Dalo by sa povedať, že satan to urobil bezočivo a bez hanby. Neľakať sa Boha a nemať bohabojné srdce je v satanovej prirodzenosti-podstate. Aj keď satan stál vedľa Boha a mohol Ho vidieť, nemohol si pomôcť a pokúšal Boha. Preto Pán Ježiš povedal satanovi: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ To sú slová, ktoré Boh často hovoril satanovi. Je teda vhodné, aby sa táto fráza uplatňovala v súčasnosti? (Áno, pretože aj my často pokúšame Boha.) Prečo ľudia často pokúšajú Boha? Je to preto, lebo ľudia sú plní skazenej satanskej povahy? (Áno.) Sú teda spomínané satanove slová niečo, čo ľudia často hovoria? A v akých situáciách ľudia hovoria tieto slová? Dalo by sa povedať, že ľudia hovoria takéto veci bez ohľadu na čas a miesto. To dokazuje, že povaha ľudí sa nelíši od skazenej povahy satana. Pán Ježiš povedal niekoľko jednoduchých slov, ktoré predstavujú pravdu a ktoré ľudia potrebujú. Hovoril však Pán Ježiš v tejto situácii takým spôsobom, že sa hádal so satanom? Bolo na tom, čo povedal satanovi, niečo konfrontačné? (Nie.) Aký pocit mal Pán Ježiš vo svojom srdci zo satanovho pokúšania? Cítil znechutenie a odpor? Pán Ježiš cítil odpor a znechutenie, a predsa sa nehádal so satanom a už vôbec nehovoril o nejakých veľkých princípoch. Prečo je to tak? (Pretože satan je vždy taký a nikdy sa nedokáže zmeniť.) Dalo by sa povedať, že satan je odolný voči rozumu? (Áno.) Dokáže satan rozpoznať, že Boh je pravda? Satan nikdy nerozpozná, že Boh je pravda, a nikdy neuzná, že Boh je pravda – to je jeho prirodzenosť. Je tu ešte ďalší aspekt satanovej prirodzenosti, ktorý je odpudzujúci. Čo je to? Vo svojom úsilí pokúšať Pána Ježiša si satan myslel, že aj keby bol neúspešný, napriek tomu by sa o to pokúsil. Aj keby bol potrestaný, aj tak sa rozhodol to skúsiť. Aj keby tým nezískal žiadnu výhodu, napriek tomu by sa o to pokúsil, vytrval by vo svojom úsilí a staval by sa proti Bohu až do samého konca. Čo je to za prirodzenosť? Nie je podlá? Ak sa človek rozzúri a dostane záchvat hnevu pri zmienke o Bohu, videl Ho? Vie, kto je Boh? Nevie, kto je Boh, neverí v Neho a Boh k nemu neprehovoril. Boh ho nikdy netrápil, tak prečo by sa hneval? Mohli by sme povedať, že tento človek je podlý? Svetské trendy, jedenie, pitie, vyhľadávanie pôžitkov a hnanie sa za celebritami – žiadna z týchto vecí by takého človeka netrápila. Pri samotnej zmienke slova Boh alebo pravdy Božích slov sa však rozzúri. Neznamená to, že má podlú prirodzenosť? Stačí to na to, aby sme dokázali, že to je podlá prirodzenosť človeka. Teraz, keď hovoríte sami za seba, cítite vo chvíľach, keď sa spomína pravda alebo keď sa spomínajú Božie skúšky ľudstva či Božie slová súdu proti človeku, averziu a odpor a nechcete počúvať také veci? Vaše srdce si možno myslí: „Nehovoria všetci ľudia, že Boh je pravda? Niektoré z týchto slov nie sú pravdou! Sú to zjavne len Božie slová napomenutia voči človeku!“ Niektorí ľudia môžu dokonca cítiť silnú averziu vo svojich srdciach a myslieť si: „O tomto sa hovorí každý deň – o Jeho skúškach, o Jeho súde, kedy sa to skončí? Kedy dosiahneme dobrý konečný osud?“ Nie je známe, odkiaľ pochádza tento neprimeraný hnev. Čo je to za prirodzenosť? (Podlá prirodzenosť.) Je riadená a vedená podlou prirodzenosťou satana. Z Božej perspektívy platí, že Boh sa vzhľadom na podlú prirodzenosť satana a skazenú povahu človeka nikdy neháda, neprechováva zášť voči ľuďom a nikdy nerobí rozruch, keď ľudia konajú hlúpo. Nikdy neuvidíte, že Boh má podobné názory na veci ako ľudské bytosti a navyše Ho neuvidíte používať ľudské názory, vedomosti, vedu, filozofiu ani predstavivosť na riešenie vecí. Naopak, všetko, čo Boh robí a čo zjavuje, je spojené s pravdou. To znamená, že každé slovo, ktoré povedal, a každý čin, ktorý urobil, sú zviazané s pravdou. Táto pravda nie je produktom nejakej neopodstatnenej fantázie. Túto pravdu a tieto slová vyjadruje Boh na základe svojej podstaty a svojho života. Keďže tieto slová a podstata všetkého, čo Boh urobil, sú pravdou, môžeme povedať, že Božia podstata je svätá. Inými slovami, všetko, čo Boh hovorí a robí, prináša ľuďom vitalitu a svetlo, umožňuje ľuďom vidieť pozitívne veci a realitu týchto pozitívnych vecí a ukazuje ľudstvu správnu cestu, aby po nej mohlo kráčať. Všetky tieto veci určuje Božia podstata a podstata Jeho svätosti. Teraz to vidíte, však? Teraz budeme pokračovať ďalším čítaním z Písma.

Mt 4, 8-11 Diabol Ho opäť vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“ Vtedy Ho diabol opustil a hľa, prišli anjeli a slúžili Mu.

Diabolský satan, ktorý zlyhal pri svojich predchádzajúcich dvoch trikoch, skúsil ešte ďalší: Ukázal Pánovi Ježišovi všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a požiadal Ho, aby sa mu klaňal. Čo sa môžete z tejto situácie dozvedieť o pravých vlastnostiach diabla? Nie je diabol satan absolútne nehanebný? (Áno.) Ako je nehanebný? Všetky veci stvoril Boh, a predsa sa satan obrátil a ukázal všetko Bohu so slovami: „Hľa, na bohatstvo a slávu všetkých týchto kráľovstiev. Ak sa mi budeš klaňať, dám Ti ich všetky.“ Nie je to úplné obrátenie rolí? Nie je satan nehanebný? Boh stvoril všetky veci, ale stvoril všetky veci pre svoje vlastné potešenie? Boh dal ľudstvu všetko, ale satan sa toho všetkého chcel zmocniť, a keď sa toho všetkého zmocnil, povedal Bohu: „Klaňaj sa mi! Klaňaj sa mi a ja Ti to všetko dám.“ To je škaredá tvár satana – je úplne nehanebný! Satan nepozná ani význam slova hanba. To je len ďalší príklad jeho podlosti. Ani len nevie, čo je hanba. Satan jasne vie, že Boh stvoril všetky veci, riadi všetky veci a vládne nad nimi. Všetky veci nepatria človeku a už vôbec nie satanovi, ale Bohu, a predsa diabol satan nehanebne tvrdil, že všetko dá Bohu. Nie je to ďalší príklad toho, ako satan opäť raz koná absurdne a nehanebne? To spôsobuje, že Boh nenávidí satana ešte viac, však? No bez ohľadu na to, o čo sa satan pokúšal, dal sa Pán Ježiš oklamať? Čo povedal Pán Ježiš? („Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“) Majú tieto slová praktický význam? (Áno.) Aký praktický význam? Satanovu podlosť a nehanebnosť vidíme v jeho reči. Takže keby človek uctieval satana, aký by bol výsledok? Získal by bohatstvo a slávu všetkých kráľovstiev? (Nie.) Čo by získal? Stalo by sa ľudstvo práve tak nehanebným a smiešnym ako satan? (Áno.) Vtedy by sa nelíšilo od satana. Preto Pán Ježiš povedal tieto slová, ktoré sú dôležité pre každú ľudskú bytosť: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“ To znamená, že keby si slúžil niekomu inému okrem Pána, okrem samotného Boha, a uctieval diabla satana, potom by si sa váľal v rovnakej špine ako satan. Potom by si zdieľal satanovu nehanebnosť a podlosť a rovnako ako satan by si pokúšal Boha a útočil na Neho. Aké by to malo pre teba následky? Boh by ťa nenávidel, zrazil by ťa k zemi a zničil by ťa. Keď satan pokúšal Pána Ježiša niekoľkokrát bez úspechu, skúsil to znova? Satan sa o to už nepokúsil a odišiel. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že satanova podlá prirodzenosť, jeho zlomyseľnosť, jeho absurdnosť a nezmyselnosť nestoja ani za zmienku pred Bohom. Pán Ježiš porazil satana iba tromi vetami, po ktorých satan zutekal so stiahnutým chvostom, príliš zahanbený, aby ukázal svoju tvár, a už nikdy viac nepokúšal Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš porazil toto satanovo pokušenie, mohol ľahko pokračovať v diele, ktoré musel vykonať, a v úlohách, ktoré mal pred sebou. Malo by všetko, čo Pán Ježiš urobil a povedal v tejto situácii, nejaký praktický význam pre každú ľudskú bytosť, keby sa to aplikovalo na súčasnosť? (Áno.) Aký praktický význam? Je ľahké poraziť satana? Musia ľudia jasne chápať satanovu podlú prirodzenosť? Musia ľudia presne chápať satanove pokušenia? (Áno.) Keď vo svojom živote zažiješ satanove pokúšania a keby si bol schopný prekuknúť satanovu podlú prirodzenosť, nebol by si schopný ho poraziť? Keby si vedel o satanovej absurdnosti a nezmyselnosti, stále by si stál na satanovej strane a útočil by si na Boha? Keby si chápal, ako sa skrze teba zjavuje satanova zlomyseľnosť a nehanebnosť – keby si tieto veci jasne rozpoznal a pochopil – stále by si takto útočil na Boha a pokúšal Ho? (Nie, nerobili by sme to.) Čo by ste robili? (Vzdorovali by sme satanovi a odvrhli by sme ho.) Je to jednoduché? Nie je to jednoduché. Aby to ľudia mohli urobiť, musia sa často modliť, často sa musia stavať pred Boha a skúmať samých seba. A musia sa podvoliť Božiemu disciplinovaniu, súdu a napomínaniu. Iba tak sa ľudia postupne vymania zo satanovho zavádzania a ovládania.

Teraz, keď sa pozeráme na všetky tieto slová, ktoré vyslovil satan, zhrnieme veci, ktoré tvoria podstatu satana. Po prvé, o satanovej podstate možno všeobecne povedať, že je podlá, na rozdiel od Božej svätosti. Prečo hovorím, že satanova podstata je podlá? Aby sme odpovedali na túto otázku, musíme preskúmať dôsledky toho, čo satan robí ľuďom. Satan kazí a ovláda človeka a človek koná pod skazenou povahou satana a žije vo svete ľudí skazených satanom. Ľudstvo je nevedomky posadnuté a asimilované satanom, a preto má človek skazenú povahu satana, čo je satanova prirodzenosť. Videli ste vo všetkom, čo satan povedal a urobil, jeho aroganciu? Videli ste jeho podvod a zlobu? Ako sa primárne prejavuje satanova arogancia? Prechováva satan vždy túžbu zaujať Božie postavenie? Satan chce vždy zbúrať Božie dielo a Božie postavenie a uzurpovať si ho pre seba, aby ľudia nasledovali, podporovali a uctievali satana – to je arogantná prirodzenosť satana. Keď satan kazí ľudí, hovorí im priamo, čo majú robiť? Keď satan pokúša Boha, vyjde von a povie „Pokúšam Ťa, zaútočím na Teba“? V žiadnom prípade nie. Akú metódu teda satan používa? Zvádza, pokúša, útočí a nastražuje pasce, a dokonca cituje z Písma. Satan hovorí a koná rôznymi spôsobmi, aby dosiahol svoje zlovestné ciele a naplnil svoje úmysly. Keď to satan urobí, čo možno vidieť z toho, čo sa prejavuje v človeku? Nestanú sa aj ľudia arogantnými? Človek trpel satanovou skazenosťou po tisíce rokov, a tak sa človek stal arogantným, klamlivým, zlomyseľným a nerozumným. Všetky tieto veci sú spôsobené satanovou prirodzenosťou. Keďže satanova prirodzenosť je podlá, dal človeku túto podlú prirodzenosť a priniesol človeku túto podlú, skazenú povahu. Preto človek žije pod skazenou satanskou povahou a, podobne ako satan, odporuje Bohu, útočí na Boha a pokúša Ho, takže človek nemôže uctievať Boha a nemá bohabojné srdce.