Božia svätosť (III) Druhá časť

Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku

Vždy, keď satan vykonáva skazu človeka alebo mu spôsobuje bezuzdnú škodu, Boh nestojí nečinne, neprehliada tých, ktorých si vyvolil, ani pred nimi nezatvára oči. Boh úplne jasne chápe všetko, čo satan robí. Bez ohľadu na to, čo satan robí a aký trend v dôsledku toho vznikne, Boh vie o všetkom, čo sa satan snaží urobiť, a nezaneviera na tých, ktorých si vyvolil. Namiesto toho, bez toho, aby priťahoval pozornosť – potajomky, potichu –, robí všetko potrebné. Keď Boh začne vo vzťahu k niekomu konať dielo, keď si niekoho vyvolil, nikomu túto správu neoznamuje. Neoznamuje ju ani satanovi a už vôbec nerobí žiadne veľké gestá. Len veľmi potichu, veľmi prirodzene robí, čo je potrebné. Najprv ti vyberie rodinu, tvoje rodinné zázemie, rodičov a predkov – o tom všetkom Boh rozhodne vopred. Inými slovami, Boh tieto rozhodnutia neprijíma z rozmaru. Toto dielo začal konať už dávno. Keď ti Boh vyberie rodinu, zvolí dátum, keď sa narodíš. Potom sleduje, ako sa rodíš a s plačom prichádzaš na svet. Sleduje tvoje narodenie, tvoje prvé slová, tvoje zakopnutia a neisté kroky, keď sa učíš chodiť. Najprv spravíš jeden krok a potom druhý – a teraz vieš behať, skákať, rozprávať a vyjadrovať svoje pocity… Keď ľudia vyrastajú, satanov pohľad je upretý na každého jedného z nich, ako keď tiger sleduje svoju korisť. Boha však počas konania diela nikdy neobmedzovali ľudia, udalosti, veci, priestor ani čas. Robí, čo má robiť a čo musí robiť. Keď vyrastáš, môžeš sa stretnúť s mnohými vecami, ktoré sa ti nepáčia, ako sú napríklad choroba a frustrácia. Keď však kráčaš po tejto ceste, tvoj život a tvoja budúcnosť sú striktne v Božej starostlivosti. Boh ti dá skutočnú záruku, ktorá pretrvá celý tvoj život, pretože je hneď vedľa teba, stráži ťa a dáva na teba pozor. Vyrastáš bez toho, aby si o tom vedel. Začneš prichádzať do kontaktu s novými vecami a začneš poznávať tento svet a toto ľudstvo. Všetko je pre teba čerstvé a nové. Sú veci, ktoré robíš rád. Žiješ vo vlastnej ľudskej prirodzenosti, vo vlastnom priestore a ani trochu nevnímaš Božiu existenciu. Boh však sleduje každý krok na tvojej ceste životom a vidí každý tvoj pokrok. Dokonca aj keď si osvojuješ vedomosti alebo študuješ vedu, Boh sa od teba ani na krok nevzdiali. Keď poznávaš svet a angažuješ sa v ňom, rovnako ako ostatní ľudia si vytváraš vlastné ideály, máš svoje koníčky, záujmy i vznešené ambície. Často uvažuješ o svojej budúcnosti, často si maľuješ obraz, ako by mala vyzerať. No bez ohľadu na to, čo sa na tejto ceste prihodí, Boh jasne vidí, ako sa to všetko deje. Hoci ty sám si možno zabudol na svoju minulosť, neexistuje nikto, kto ťa môže pochopiť lepšie ako On. Boh sa pozerá, ako žiješ, vyrastáš a dospievaš. Počas tohto obdobia je najdôležitejšou Božou úlohou niečo, čo nikto nikdy nevníma a čo nikto nevie. Boh o tom určite nikomu nepovie. Čo je teda táto najdôležitejšia vec? Možno povedať, že je to záruka, že Boh zachráni človeka. To znamená, že ak chce Boh tohto človeka zachrániť, musí to urobiť. Táto úloha je životne dôležitá tak pre človeka, ako aj pre Boha. Viete, čo to je? Zdá sa, že to netušíte alebo o tom nemáte predstavu, takže vám to poviem. Od tvojho narodenia až doteraz na tebe Boh vykonal veľa diela, no neposkytuje ti vyčerpávajúci výpočet všetkého, čo urobil. Boh ti nedovolil, aby si to vedel, ani ti to nepovedal. Pre ľudstvo je však dôležité všetko, čo robí. Čo sa týka Boha, je to niečo, čo musí urobiť. V Jeho srdci je niečo dôležité, čo musí urobiť, a zďaleka to prevyšuje ktorúkoľvek z týchto vecí. Boh musí od narodenia človeka až do súčasnosti zaručiť jeho bezpečnosť. Keď počujete tieto slová, môžete mať pocit, že tomu úplne nerozumiete. Môžete sa opýtať: „Je táto bezpečnosť taká dôležitá?“ Aký je doslovný význam „bezpečnosti“? Možno ju chápete, ako mier alebo ako to, že človek nikdy nezažije žiadnu katastrofu alebo pohromu, prípadne ako dobrý, normálny život. Vo svojich srdciach však musíte vedieť, že to nie je také jednoduché. Čo presne je teda táto vec, o ktorej hovorím, že ju Boh musí urobiť? Čo pre Boha znamená bezpečnosť? Je to naozaj záruka normálneho významu „bezpečnosti“? Nie. Tak čo je teda to, čo Boh robí? Táto „bezpečnosť“ znamená, že ťa satan úplne nepohltí. Je to dôležité? Nebyť pohltený satanom – týka sa to tvojej bezpečnosti alebo nie? Áno, týka sa to tvojej osobnej bezpečnosti a nič nemôže byť dôležitejšie. Keď ťa satan pohltí, tvoja duša a tvoje telo už nebudú patriť Bohu. Boh ťa už nezachráni. Boh zaprie duše a ľudí, ktorých pohltil satan. Hovorím teda, že najdôležitejšia vec, ktorú Boh musí urobiť, je zaručiť túto tvoju bezpečnosť, zaručiť, že ťa satan nepohltí. Je to veľmi dôležité, nie? Tak prečo neviete odpovedať? Zdá sa, že nedokážete precítiť veľkú Božiu láskavosť!

Okrem toho, že Boh zaručuje bezpečnosť ľudí a chráni ich pred pohltením satanom, robí toho ešte oveľa viac. Skôr než si niekoho vyvolí a zachráni, robí aj veľa príprav. Najprv dôkladne pripravuje, akú budeš mať povahu, do akej rodiny sa narodíš, kto budú tvoji rodičia, koľko budeš mať bratov a sestier a aké budú podmienky, situácia a ekonomické postavenie rodiny, do ktorej sa narodíš. Viete, do akých rodín sa narodí väčšina Božích vyvolených? Sú to prominentné rodiny? Nevieme s istotou povedať, že sa nikto nenarodí do prominentných rodín. Možno nejakí sú, ale je ich veľmi málo. Rodia sa do rodín s výnimočným bohatstvom, rodín miliardárov a multimilionárov? Nie, takmer nikdy sa nerodia do takejto rodiny. Aké rodiny teda Boh zariadi pre väčšinu týchto ľudí? (Obyčajné rodiny.) Ktoré rodiny teda môžeme považovať za „obyčajné rodiny“? Patria medzi ne rodiny pracujúcich – teda rodiny, ktorých prežitie závisí od mzdy, môžu si dovoliť základné potreby a nie sú veľmi majetné. Patria medzi ne aj rodiny poľnohospodárov. Poľnohospodári sú závislí na potravinách, ktoré si dopestujú, jedia obilniny a majú oblečenie – nie sú hladní a nie je im zima. Sú to aj rodiny drobných živnostníkov a niektoré, v ktorých sú rodičia intelektuáli – tieto môžeme tiež počítať medzi obyčajné rodiny. Sú to aj rodičia, ktorí pracujú na úradoch alebo drobní štátni úradníci, ktorých tiež nemožno zaradiť medzi prominentné rodiny. Väčšina sa rodí do obyčajných rodín a to všetko zariaďuje Boh. V prvom rade to znamená, že prostredie, v ktorom žiješ, netvorí rodina so značnými prostriedkami, ako by si to ľudia mohli predstavovať, a je to rodina, ktorú ti určí Boh. Väčšina ľudí žije v medziach tohto druhu rodiny. A čo spoločenské postavenie? Väčšina rodičov má priemerné ekonomické podmienky a nemá vysoké spoločenské postavenie – stačí im, keď majú prácu. Patria medzi nich guvernéri? Alebo prezidenti štátov? Nie, však? Nanajvýš sú to ľudia ako manažéri alebo majitelia malých podnikov. Ich spoločenské postavenie je stredné a ich ekonomické podmienky sú priemerné. Ďalším faktorom je prostredie, v ktorom rodina žije. Medzi týmito rodinami v prvom rade nie sú rodičia, ktorí by jasne ovplyvňovali svoje deti, aby sa vydali na cestu proroctiev a veštieb – takýmto veciam sa ich venuje len veľmi málo. Väčšina rodičov je celkom normálna. Keď si Boh vyvolí ľudí, zároveň pre nich pripraví prostredie, ktoré je veľmi prospešné Jeho dielu spočívajúcemu v zachraňovaní ľudí. Navonok to vyzerá, akoby Boh pre človeka neurobil nič zvlášť svetoborné. Len potichu a potajme vykonáva všetky veci, pokorne a mlčanlivo. V skutočnosti však všetko, čo Boh robí, robí preto, aby vytvoril základ tvojej spásy, aby pripravil cestu a všetky podmienky potrebné pre tvoju spásu. Potom Boh privedie každého človeka naspäť pred seba, každého v stanovenom čase – vtedy počuješ hlas Boží, vtedy pred Neho prichádzaš. Keď sa to stane, niektorí ľudia sa už sami stali rodičmi, zatiaľ čo iní sú stále niečie dieťa. Inými slovami, niektorí ľudia sa oženili alebo vydali a majú deti, zatiaľ čo iní sú stále slobodní a ešte si nezaložili vlastné rodiny. Bez ohľadu na situáciu človeka však Boh už určil čas, keď budeš vyvolený a keď sa k tebe dostane Jeho evanjelium a Jeho slová. Boh určil okolnosti, rozhodol o určitej osobe alebo určitom kontexte, prostredníctvom ktorých sa k tebe dostane evanjelium, aby si mohol počuť Božie slová. Boh už pre teba pripravil všetky potrebné podmienky. Takto človek prichádza pred Neho a vracia sa do Božej rodiny, hoci nevie, že sa to deje. Človek zároveň nevedomky nasleduje Boha a vstupuje do každého kroku Jeho diela, vstupuje do každého kroku Božieho spôsobu konania diela, ktoré Boh pre človeka pripravil. Aké spôsoby používa Boh, keď v tomto čase robí veci pre človeka? Po prvé, úplným minimom je starostlivosť a ochrana, ktorej sa človek teší. Boh okrem toho určuje rôznych ľudí, udalosti a veci, prostredníctvom ktorých môže človek uvidieť Jeho existenciu a Jeho skutky. Môžu napríklad existovať ľudia, ktorí veria v Boha, pretože niekto v ich rodine je chorý. Keď im iní kážu evanjelium, začnú veriť v Boha a táto viera v Boha vznikne v dôsledku danej situácie. Kto túto situáciu teda pripravil? (Boh.) Existujú rodiny, kde je v dôsledku tejto choroby každý veriaci, zatiaľ čo v iných veria len niekoľkí ľudia z rodiny. Navonok sa môže zdať, že niekto v tvojej rodine je chorý, ale v skutočnosti ide o situáciu, ktorá ti bola daná, aby si mohol prísť pred Boha – je to Božia láskavosť. Keďže rodinný život je pre niektorých ľudí ťažký a nevedia nájsť pokoj, môže sa objaviť náhodná príležitosť – niekto im odovzdá evanjelium a povie: „Ver v Pána Ježiša a budeš mať pokoj.“ A človek tak nevedomky začne veriť v Boha za veľmi prirodzených okolností. Nie je to teda istý druh okolnosti? A je skutočnosť, že jeho rodina nemá pokoj, milosťou, ktorú im udelil Boh? Sú aj ľudia, ktorí začnú veriť v Boha z iných dôvodov. Existujú rôzne dôvody a rôzne spôsoby viery, no bez ohľadu na to, z akého dôvodu v Neho začneš veriť, všetko to v skutočnosti zariaďuje a usmerňuje Boh. Boh najprv použije rôzne spôsoby, aby si ťa vyvolil a priviedol do svojej rodiny. To je milosť, ktorú Boh udeľuje každému jednému človeku.

V aktuálnej etape Božieho diela v týchto posledných dňoch Boh už neudeľuje človeku len milosť a požehnanie ako predtým ani človeka nevyzýva, aby sa pohol dopredu. Čo videl človek počas tejto etapy diela na základe všetkých aspektov Božieho diela, ktoré zažil? Človek videl Božiu lásku a Boží súd a napomínanie. Boh človeka v tomto období zabezpečuje, podporuje, osvecuje a usmerňuje, takže človek postupne spozná Jeho úmysly, slová, ktoré hovorí, a pravdu, ktorú človeku udeľuje. Keď je človek slabý, negatívny a nemá sa kam obrátiť, Boh použije svoje slová, aby ho utešil, poradil mu a povzbudil ho, aby nízke duchovné postavenie človeka postupne naberalo silu, bolo pozitívnejšie a ochotné spolupracovať s Bohom. No keď človek vzdoruje Bohu alebo Mu odporuje, alebo keď zjaví svoju skazenosť, Boh nepreukáže žiadnu milosť v karhaní a disciplinovaní človeka. Preukáže však toleranciu a trpezlivosť, pokiaľ ide o hlúposť, nevedomosť, slabosť a nezrelosť človeka. Človek týmto spôsobom, prostredníctvom celého diela, ktoré Boh pre neho robí, postupne dozrieva, rastie a spoznáva Božie úmysly, spoznáva určité pravdy a učí sa rozlišovať, ktoré veci sú pozitívne a ktoré negatívne, čo je podlosť a temnota. Boh neuplatňuje jeden prístup v tom zmysle, že by človeka vždy karhal a disciplinoval, ani vždy nepreukazuje toleranciu a trpezlivosť. Každého človeka zabezpečuje inými spôsobmi v jeho rôznych etapách a podľa jeho rôzneho duchovného postavenia a kvality. Robí pre človeka mnoho vecí a za vysokú cenu. Človek z týchto vecí ani z ich ceny nič nevníma, no všetko, čo Boh v praxi robí, skutočne vykonáva na každom jednom človeku. Božia láska je praktická – človek sa vďaka Božej milosti vyhýba jednej katastrofe za druhou, kým Boh po celý čas zas a znova preukazuje toleranciu voči ľudským slabostiam. Boží súd a napomínanie ľuďom umožňujú postupne spoznať skazenosť ľudstva a jeho satanskú podstatu. To, čo Boh poskytuje, osvietenie človeka a Jeho usmerňovanie, umožňuje ľudstvu čoraz lepšie spoznať podstatu pravdy a oboznamovať sa s tým, čo ľudia potrebujú, po akej ceste by mali ísť, kvôli čomu žijú, aká je hodnota a zmysel ich životov a ako kráčať po ceste vpred. Všetky tieto veci, ktoré Boh robí, nie je možné oddeliť od Jeho jedného pôvodného zámeru. Aký je to teda zámer? Prečo Boh používa tieto metódy, aby vykonal svoje dielo na človeku? Aký výsledok chce dosiahnuť? Inými slovami, čo chce v človeku vidieť? Čo chce od človeka získať? Boh chce vidieť, že srdce človeka možno oživiť. Tieto metódy, ktoré používa, aby vykonával dielo na človeku, predstavujú neustálu snahu prebudiť srdce človeka, prebudiť jeho ducha, umožniť človeku pochopiť, odkiaľ prišiel, kto ho usmerňuje, podporuje a zabezpečuje a kto mu umožnil žiť do dnešného dňa. Sú to prostriedky na to, aby človek mohol pochopiť, kto je Stvoriteľ, koho by mal uctievať, po akej ceste by mal ísť a akým spôsobom by mal prísť pred Boha. Sú to prostriedky na postupné oživenie srdca človeka, aby človek spoznal Božie srdce, porozumel Bohu a pochopil veľkú starostlivosť a dôkladnú úvahu za Jeho dielom spočívajúcim v záchrane človeka. Keď je srdce človeka oživené, človek už nechce žiť so zdegenerovanou, skazenou povahou, ale namiesto toho chce hľadať pravdu, aby uspokojil Boha. Keď je srdce človeka prebudené, človek sa vie úplne odtrhnúť od satana. Satan mu už viac nebude ubližovať, nebude ho ovládať ani podvádzať. Človek môže namiesto toho proaktívne spolupracovať na Božom diele a Jeho slovách v záujme uspokojenia Božieho srdca, čím dosiahne strach z Boha a bude sa vyhýbať zlu. To je pôvodný zámer Božieho diela.

V dôsledku diskusie o podlosti satana, ktorú sme práve viedli, má každý pocit, akoby človek žil uprostred veľkého nešťastia a jeho život bol plný smoly. Aký však máte pocit teraz, keď hovorím o Božej svätosti a diele, ktoré Boh koná na človeku? (Veľmi dobrý.) Teraz vidíme, že všetko, čo Boh robí, všetko, čo tak snaživo pre človeka pripraví, je bezchybné. Všetko, čo Boh robí, je bez chyby, čo znamená, že to je dokonalé, a Boh nepotrebuje, aby to niekto opravoval, radil Mu alebo to menil. Všetko, čo Boh robí pre každého jednotlivca, je nespochybniteľné. Vedie každého za ruku, stará sa o teba v každom momente a ani raz ťa neopustil. Keď ľudia vyrastajú v takomto prostredí a zázemí, mohli by sme povedať, že vlastne vyrastajú na dlani Božej ruky? (Áno.) Ešte stále máte pocit straty? Cíti sa niekto ešte stále negatívne? Má niekto pocit, že Boh ľudstvo opustil? (Nie.) Tak čo presne potom Boh urobil? (Dával na ľudstvo pozor.) Nemožno spochybniť skvelú premyslenosť a starostlivosť, ktorú Boh vkladá do všetkého, čo robí. Ba čo viac, svoje dielo vždy vykonával bezpodmienečne. Nikdy nežiadal, aby ktokoľvek z vás poznal cenu, ktorú za vás platí, a aby ste preto voči Nemu pociťovali hlbokú vďaku. Žiadal to od vás Boh niekedy? (Nie.) Takmer každý jednotlivec sa počas dlhého ľudského života stretol s mnohými nebezpečnými situáciami a čelil mnohým pokušeniam. Je to tak preto, lebo satan stojí vedľa teba a neustále na teba upiera svoj zrak. Keď ťa postihne katastrofa, satan sa na tom zabáva. Keď sa ti stane pohroma, keď nič nejde správnym smerom, keď uviazneš v satanovej sieti, satan sa týmto veciam veľmi teší. Čo sa týka toho, čo robí Boh, ten ťa v každom okamihu chráni, odvádza ťa od jedného nešťastia za druhým a od jednej katastrofy za druhou. Preto hovorím, že všetko, čo človek má – pokoj a radosť, požehnanie a osobnú bezpečnosť –, je v skutočnosti pod Božou kontrolou. Boh usmerňuje každého človeka a rozhoduje o jeho osude. Má však Boh prehnanú predstavu o svojej pozícii, ako to hovoria niektorí ľudia? Oznamuje ti snáď „Ja som najväčší zo všetkých. Som to Ja, kto vás vedie. Musíte Ma prosiť o milosť a neposlušnosť bude potrestaná smrťou“? Hrozil Boh niekedy ľudstvu takýmto spôsobom? (Nie.) Povedal niekedy „Ľudstvo je skazené, takže je jedno, ako s ním zaobchádzam, možno s ním zaobchádzať akýmkoľvek spôsobom. Nemusím preň pripravovať rozumné opatrenia“? Rozmýšľa Boh takýmto spôsobom? Konal takto? (Nie.) Naopak, Boh zaobchádza s každým jedným človekom vážne a zodpovedne. Zaobchádza s tebou dokonca zodpovednejšie, než so sebou zaobchádzaš ty sám. Nie je to tak? Boh nerozpráva naprázdno, nepredvádza okázalo svoju vyvýšenú pozíciu a nie je k ľuďom povrchný. Namiesto toho čestne a potichu koná veci, ktoré sám potrebuje vykonať. Tieto veci prinášajú človeku požehnanie, pokoj a radosť. Pokojne a šťastne ho privádzajú pred zrak Boha a do Jeho rodiny. Ľudia potom žijú pred Bohom a prijímajú Božiu spásu s normálnym rozumom a myslením. Bol teda Boh vo svojom diele voči človeku nepoctivý? Preukazoval niekedy falošnú láskavosť, použil zopár zdvorilostí, aby s človekom jednal povrchne, a potom sa mu otočil chrbtom? (Nie.) Povedal Boh niekedy jednu vec a učinil druhú? Dával niekedy prázdne sľuby, chvastal sa a hovoril ľuďom, že pre nich môže urobiť to či ono, alebo že im to pomôže urobiť, no potom zmizol? (Nie.) V Bohu nie je žiadne klamstvo, žiadna faloš. Boh je verný a vo všetkom, čo koná, je pravdivý. Je jediný, s kým ľudia môžu počítať. Je to Boh, ktorému ľudia môžu zveriť svoje životy a všetko, čo majú. Keďže v Bohu nie je žiadne klamstvo, mohli by sme povedať, že je najúprimnejší? (Áno.) Samozrejme, môžeme! Slovo úprimný je však príliš slabé, príliš ľudské, keď sa použije v súvislosti s Bohom, takže aké iné slovo môžeme použiť? Také sú obmedzenia ľudského jazyka. Aj keď je do určitej miery nevhodné nazvať Boha úprimným, napriek tomu budeme toto slovo nateraz používať. Boh je verný a úprimný. Keď teda hovoríme o týchto stránkach, na čo narážame? Narážame na rozdiely medzi Bohom a človekom a medzi Bohom a satanom? Áno, to by sme mohli povedať. Je to preto, lebo človek v Bohu nemôže vidieť ani jednu stopu satanovej skazenej povahy. Hovorím to správne? Amen? (Amen!) V Bohu sa nezjavuje nič z podlej povahy satana. Všetko, čo Boh robí a zjavuje, je pre človeka plne prospešné a pomáha mu to. Robí sa to výlučne pre zabezpečenie človeka, je to plné života a človeku to poskytuje cestu, ktorou má ísť, a smer, ktorým sa má vybrať. Boh nie je skazený a navyše, môžeme pri pohľade na všetko, čo Boh robí, povedať, že je svätý? Keďže Boh nemá nič zo skazenej povahy ľudstva ani nič podobné satanskej podstate skazeného ľudstva, z tohto pohľadu môžeme definitívne povedať, že Boh je svätý. Boh nepreukazuje žiadnu skazenosť a počas svojho konania zjavuje vlastnú podstatu, čo úplne potvrdzuje, že je svätý. Vidíte to? Aby sme spoznali svätú Božiu podstatu, pozrime sa teraz na tieto dve stránky – po prvé, v Bohu nie je ani stopa po skazenej povahe a po druhé, podstata Božieho diela na človeku dovoľuje človeku vidieť vlastnú Božiu podstatu a táto podstata je výlučne pozitívna. Veci, ktoré človeku prináša každá časť Božieho diela, sú totiž všetky pozitívne. Boh v prvom rade vyžaduje od človeka, aby bol čestný – nie je to pozitívna vec? Boh dáva človeku múdrosť – nie je to pozitívne? Boh umožňuje človeku rozlišovať medzi dobrom a zlom – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku pochopiť zmysel a hodnotu ľudského života – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku vidieť do podstaty ľudí, udalostí a vecí v súlade s pravdou – nie je toto pozitívne? Je. A výsledkom tohto všetkého je skutočnosť, že človek už viac nie je zavádzaný satanom a satan mu ďalej nebude ubližovať ani ho ovládať. Inak povedané, tieto veci dovoľujú ľuďom úplne sa oslobodiť od skazenosti satana, a tak postupne kráčať po ceste bohabojnosti a vyhýbania sa zlu. Ako ďaleko na tejto ceste teraz ste? Ťažko povedať, však? Máte však teraz aspoň prvotné porozumenie, ako satan spôsobuje skazenosť človeka, a ktoré veci sú podlé a negatívne? Teraz aspoň v živote kráčate po správnej ceste. Môžeme to s istotou povedať? Áno, jednoznačne.

Na Božej svätosti je niečo, o čom musíme viesť duchovné spoločenstvo. Kto z vás môže na základe toho, čo ste počuli a pochopili, povedať, čo je Božia svätosť? Čoho sa týka Božia svätosť, o ktorej sa zmieňujem? Porozmýšľajte o tom chvíľu. Je Božia svätosť Jeho pravdivosť? Je Božia svätosť Jeho vernosť? Je Božia svätosť Jeho nesebeckosť? Je to Jeho pokora? Jeho láska k človeku? Boh človeku slobodne udeľuje pravdu a život – je to Jeho svätosť? Áno, to všetko je Jeho svätosť. Toto všetko, čo Boh zjavuje, je jedinečné a neexistuje to v skazenej ľudskej prirodzenosti ani to v ľudskej prirodzenosti nemôžeme vidieť. Niet po tom ani najmenšej stopy tam, kde satan kazí človeka, ani v satanovej skazenej povahe, jeho podstate či prirodzenosti. Všetko, čo Boh má a čím je, je jedinečné. Len sám Boh má túto podstatu a je touto podstatou. V tejto fáze našej diskusie, videl niekto z vás v ľudstve niekoho tak svätého, ako som to práve opísal? (Nie.) Je teda niekto taký svätý medzi idolmi, medzi slávnymi alebo veľkými postavami ľudstva, ktoré uctievate? (Nie.) Keď teda hovoríme, že Božia svätosť je jedinečná, je to zveličovanie? Naozaj nie je. Navyše, Božia svätá jedinečnosť má aj svoju praktickú stránku. Je nejaký rozpor medzi svätosťou, o ktorej teraz hovorím, a svätosťou, na ktorú ste mysleli alebo ktorú ste si predstavovali predtým? (Áno.) Je medzi nimi veľmi veľký rozpor. Čo majú ľudia často na mysli, keď hovoria o svätosti? (Určité formy správania, ktoré vidno navonok.) Keď ľudia hovoria, že nejaké správanie alebo iná vec sú sväté, hovoria to len preto, lebo to vnímajú ako niečo čisté alebo príjemné pre zmysly. Týmto veciam však vždy chýba skutočné jadro svätosti – to je aspekt učenia. Odhliadnuc od toho, čoho sa týka praktický aspekt svätosti, ktorý si ľudia predstavujú vo svojich mysliach? Je to zväčša to, čo si pod tým predstavujú alebo za čo to považujú? Niektorí budhisti napríklad zomrú počas praktizovania viery, odídu v sede v spánku. Niektorí ľudia hovoria, že sa stali svätými a odleteli do neba. Aj to je výtvor predstavivosti. Iní si zas myslia, že víla, ktorá zletela z neba, je svätá. Ľudia v skutočnosti vždy vnímali slovo svätý len ako nejakú bezobsažnú fantáziu a teóriu, ktorá v zásade nemá žiadne reálne jadro, a navyše nemá nič spoločného s podstatou svätosti. Podstatou svätosti je pravá láska, no aj viac než to. Je to podstata pravdy, spravodlivosti a svetla. Slovo svätý je primerané, len keď sa použije vo vzťahu k Bohu. Nič, čo bolo stvorené, nie je hodné, aby sa nazývalo sväté. Človek tomu musí porozumieť. Odteraz budeme slovo svätý používať len v súvislosti s Bohom. Je to správne? (Áno, je.)