Boh je zdrojom života všetkých vecí (IV) Tretia časť

b) Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery

Práve sme diskutovali o cykle života a smrti ľudí v prvej kategórii, teda nevercov. Teraz sa porozprávajme o cykle života a smrti ľudí druhej kategórie, teda rôznych ľudí viery. „Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery“ je ďalšia veľmi dôležitá téma a je veľmi potrebné, aby ste jej trochu porozumeli. Najprv si pohovorme o tom, ktorých vier sa slovo „viera“ v pojme „ľudia viery“ týka – piatich veľkých náboženstiev, teda judaizmu, kresťanstva, katolicizmu, islamu a budhizmu. Ľudia, ktorí veria v týchto päť náboženstiev, tvoria popri nevercoch veľkú časť populácie sveta. V týchto piatich náboženstvách je niekoľko takých, čo si zo svojej viery spravili kariéru, no napriek tomu majú tieto náboženstvá veľa stúpencov. Keď zomrú, pôjdu na iné miesto. „Iné“ ako kto? Ako neverci – ľudia bez viery –, o ktorých sme sa práve rozprávali. Keď veriaci v týchto päť náboženstiev zomrú, pôjdu niekam inam než neverci. Stále však ide o rovnaký proces. Aj ich bude duchovná sféra súdiť podľa toho, čo robili pred smrťou, a budú primerane spracovaní. Prečo sú však títo ľudia posielaní na rôzne miesta, kde budú spracovaní? Má to svoj dôležitý dôvod. Aký je to dôvod? Vysvetlím vám to na príklade. Ešte predtým si však možno pomyslíte: „Možno je to preto, lebo trochu v Boha veria! Nie sú úplnými nevercami.“ To však nie je ten dôvod. To, že sú držaní oddelene od ostatných, má veľmi dôležitý dôvod.

Vezmite si napríklad budhizmus. Poviem vám jeden fakt. Budhista je v prvom rade niekto, kto na budhizmus konvertoval, a táto osoba vie, akú má vieru. Keď si budhisti ostrihajú vlasy a stanú sa z nich mnísi alebo mníšky, znamená to, že sa oddelili od sekulárneho sveta, že za sebou nechali hluk ľudského sveta. Každý deň recitujú sútry a ospevujú mená budhov, jedia len vegetariánsku stravu, žijú asketickým životom a celé dni im spoločnosť robí len studené a slabé svetlo maslovej lampy. Takto prežijú celý svoj život. Keď sa fyzický život budhistu skončí, zhrnie svoj život, ale vo svojom srdci nebude vedieť, kam pôjde po smrti, koho stretne alebo aký to bude mať výsledok – hlboko vo svojom vnútri nebude mať o takýchto veciach jasnú predstavu. Nerobil nič, len celý život slepo vyznával nejakú vieru a následne odíde z ľudského sveta spolu so svojimi slepými želaniami a ideálmi. Takýto je koniec fyzického života budhistu, keď opustí svet živých. Potom sa vráti na svoje pôvodné miesto v duchovnej sfére. To, či bude prevtelený, aby sa vrátil na zem a pokračoval vo svojej starostlivosti o seba, závisí od jeho správania a praktík pred smrťou. Ak počas života neurobil nič zlé, bude rýchlo prevtelený a poslaný späť na zem, kde sa z neho opäť stane mních alebo mníška. Znamená to, že počas fyzického života sa stará sám o seba v súlade s tým, ako sa o seba staral prvýkrát. Keď sa jeho telesný život skončí, vráti sa do duchovného sveta, kde sa podrobí skúmaniu. Ak sa nenájdu žiadne problémy, môže sa znova vrátiť do sveta človeka a konvertovať na budhizmus – bude teda pokračovať vo svojom praktizovaní viery. Keď bude prevtelený tri až sedemkrát, opäť sa vráti do duchovnej sféry, kam chodí vždy po skončení telesného života. Ak boli jeho schopnosti a správanie v ľudskom svete v súlade s nebeskými nariadeniami duchovnej sféry, od tohto momentu tam ostane. Už nebude prevtelený do človeka ani nebude hroziť, že bude potrestaný za zlé skutky na zemi. Už viac týmto procesom nebude musieť prejsť. Namiesto toho v závislosti od svojich okolností získa pozíciu v duchovnej sfére. Budhisti to nazývajú „dosiahnutie budhovstva“. Dosiahnutie budhovstva znamená hlavne dosiahnutie pozície oficiálneho predstaviteľa duchovnej sféry bez ďalšieho prevteľovania alebo rizika potrestania. Okrem toho to znamená po prevtelení už viac netrpieť tým, že sú ľudskou bytosťou. Je teda nejaká šanca, že budú prevtelení do zvieraťa? (Nie.) Znamená to, že zostanú, aby v duchovnej sfére vykonávali nejakú rolu, a už nebudú prevtelení. To je jeden príklad dosiahnutia budhovstva v budhizme. Pokiaľ ide o tých, čo to nedosiahnu, tých pri návrate do duchovnej sféry preskúma a preverí príslušný oficiálny predstaviteľ, ktorý zistí, že keď boli nažive, usilovne sa o seba nestarali alebo svedomito nerecitovali sútry a neospevovali mená budhov, ako to predpisuje budhizmus, ale že sa dopustili mnohých zločinov a neraz sa správali zle. V duchovnej sfére sa potom ich zlo posúdi a následne budú určite potrestaní. Z tohto neexistujú žiadne výnimky. Kedy teda môže takáto osoba dosiahnuť prebudenie? V živote, v ktorom nepáchala zlo – keď sa po návrate do duchovnej sféry zistí, že pred smrťou nespravila nič zlé. Potom sa bude ďalej prevteľovať, pokračovať v recitovaní sútier a ospevovaní mien budhov a bude tráviť dni v studenom a slabom svetle maslovej lampy. Nezabije žiadnu živú bytosť a nebude jesť mäso. Nebude sa zapájať do sveta človeka, jeho problémy nechá ďaleko za sebou a s inými nebude mať žiadne spory. Ak nespácha žiadne zlo, v rámci tohto procesu bude po návrate do duchovnej sféry a preskúmaní všetkých svojich činov a správania opäť vyslaná do ľudskej oblasti v rámci cyklu, ktorý bude pokračovať tri až sedemkrát. Ak sa v tomto čase nedopustí nesprávneho konania, jej dosiahnutie budhovstva zostane nedotknuté a nebude oneskorené. Toto je charakteristika cyklu života a smrti všetkých ľudí viery – dokážu „dosiahnuť prebudenie“ a prijať pozíciu v duchovnej sfére. Týmto sa líšia od nevercov. Po prvé, ako sa správajú tí, čo dokážu prevziať pozíciu v duchovnej sfére, pokým ešte žijú na zemi? V žiadnom prípade sa nesmú dopustiť žiadneho zla – nesmú vraždiť, byť podpaľačmi, znásilňovať ani plieniť. Ak spáchajú podvod, dopustia sa klamstva, krádeže alebo lúpeže, prebudenie dosiahnuť nemôžu. Inými slovami, ak majú akékoľvek spojenie alebo súvislosť s konaním zla, nebudú môcť uniknúť trestu, ktorý im vymeria duchovná sféra. Duchovná sféra robí vhodné opatrenia pre budhistov, ktorí dosiahnu budhovstvo. Môžu byť poverení správou tých, ktorí podľa všetkého veria v budhizmus a starého muža na nebesiach – môže im byť pridelená jurisdikcia. Môžu mať na starosti len nevercov alebo zastávať pozície, v ktorých budú vykonávať len úplne drobné úlohy. K takémuto prideľovaniu dochádza podľa rôznych prirodzeností ich duší. Toto je príklad budhizmu.

Medzi piatimi náboženstvami, o ktorých sme hovorili, má kresťanstvo relatívne špeciálne postavenie. Prečo sú kresťania takí špeciálni? Sú to ľudia, ktorí veria v pravého Boha? Ako tu môžu byť uvedení tí, čo veria v pravého Boha? Keď hovoríme, že kresťanstvo je druh viery, nepochybne by to malo mať do činenia len s vierou. Bol by to len druh obradu, druh náboženstva a niečo úplne iné než viera tých, čo skutočne nasledujú Boha. Dôvod, prečo som kresťanstvo zaradil medzi päť hlavných náboženstiev, spočíva v tom, že bolo zredukované na rovnakú úroveň ako judaizmus, budhizmus a islam. Väčšina ľudí tu neverí, že existuje Boh alebo že vládne nad všetkými vecami. A už vôbec neverí v Jeho existenciu. Namiesto toho len používajú Sväté písmo, aby diskutovali o teológii, a používajú teológiu, aby učili ľudí byť láskyplnými, znášať utrpenie a robiť dobré veci. Takýmto náboženstvom sa stalo kresťanstvo – sústredí sa len na teologické teórie a nemá vôbec žiadny vzťah k Božiemu dielu spočívajúcemu v riadení a záchrane človeka. Stalo sa náboženstvom ľudí, ktorí nasledujú Boha, ale ktorých Boh v skutočnosti neuznáva. Boh však má princíp, aj pokiaľ ide o Jeho prístup k takýmto ľuďom. Nezaoberá sa nimi náhodne ani svojvoľne, ako to je v prípade nevercov. Pristupuje k nim rovnako ako k budhistom – ak kresťan dokáže mať počas života sebadisciplínu, striktne dodržiavať desať prikázaní a klásť na svoje vlastné správanie nároky v súlade so zákonmi a prikázaniami a celý život ich dodržiavať, skôr než môže skutočne dosiahnuť takzvané „uchvátenie“, musí stráviť rovnaký čas prechádzaním cyklami života a smrti. Keď toto uchvátenie dosiahne, zostane v duchovnej sfére, kde zaujme pozíciu a stane sa jedným z jeho oficiálnych predstaviteľov. Podobne platí, že ak sa na zemi dopustí zla – alebo ak je príliš hriešny a pácha priveľa hriechov –, potom bude nevyhnutne potrestaný a disciplinovaný s rôznou mierou závažnosti. V budhizme znamená dosiahnutie prebudenia prechod do čistej krajiny najvyššej blaženosti – ako sa to však volá v kresťanstve? Nazýva sa to „vstup na nebesia“ a byť „uchvátený“. Aj tí, ktorí sú skutočne uchvátení, prechádzajú cyklom života a smrti tri až sedemkrát a potom po smrti prichádzajú do duchovnej sféry, ako keby zaspali. Ak spĺňajú normu, môžu tam zostať a zaujať pozíciu a na rozdiel od ľudí na zemi nebudú jednoduchým spôsobom alebo podľa zvyklosti prevtelení.

Koniec, o ktorom všetky tieto náboženstvá hovoria a o ktorý sa usilujú, je rovnaký ako dosiahnutie prebudenia v budhizme. Ide len o to, že toto „prebudenie“ dosiahnu rôznymi prostriedkami. Všetci sú rovnakého druhu. Tejto časti stúpencov týchto náboženstiev, ktorí sú vo svojom správaní schopní striktne dodržiavať náboženské príkazy, zabezpečí Boh vhodný konečný osud, miesto, kam pôjdu, a zaobchádza s nimi primerane. To všetko je náležité, nie je to však tak, ako si to ľudia predstavujú. Ako sa cítite teraz, keď ste počuli o tom, čo sa stane s ľuďmi v kresťanstve? Máte pocit, že ich situácia je nespravodlivá? Súcitíte s nimi? (Trochu.) Nedá sa s tým nič robiť, viniť môžu len seba. Prečo to hovorím? Božie dielo je pravé, Boh je živý a praktický a Jeho dielo je zamerané na celé ľudstvo a každého jednotlivca. Prečo to teda neakceptujú? Prečo Bohu tak zúfalo odporujú a prenasledujú Ho? Mali by sami seba považovať za šťastných, že dosiahli aspoň takýto výsledok, tak prečo ich ľutujete? Takéto zaobchádzanie s nimi je prejavom veľkej tolerancie. Vzhľadom na rozsah, do akého Bohu odporujú, by mali byť zničení, no Boh to neurobí. Namiesto toho jednoducho zaobchádza s kresťanstvom rovnako ako s iným obyčajným náboženstvom. Je teda potrebné ďalej sa podrobne vyjadriť k ostatným náboženstvám? Étos všetkých týchto náboženstiev spočíva v tom, aby ľudia viac trpeli, nekonali zlo, robili dobré skutky, nenadávali na iných, nesúdili ich, držali sa ďalej od sporov a boli dobrými ľuďmi – väčšina náboženských učení má takýto charakter. Preto keď ľudia viery – títo stúpenci rôznych náboženstiev a denominácií – dokážu striktne dodržiavať svoje náboženské príkazy, nedopustia sa počas života na zemi veľkých chýb alebo hriechov. A keď budú títo ľudia – tí, ktorí dokážu striktne dodržiavať náboženské príkazy – tri až sedemkrát prevtelení, jednoducho zostanú v duchovnej sfére a zaujmú v nej nejakú pozíciu. Je takýchto ľudí veľa? (Nie, nie je.) Z čoho vychádza vaša odpoveď? Nie je ľahké konať dobro a riadiť sa náboženskými pravidlami a zákonmi. Budhizmus ľuďom nepovoľuje, aby jedli mäso – dokázal by si to? Dokázal by si celý deň nosiť sivé rúcho, recitovať sútry a ospevovať mená budhov v budhistickom chráme? Nebolo by to ľahké. Kresťanstvo má desať prikázaní, prikázania a zákony. Je ľahké ich dodržiavať? Nie, však? Zoberte si napríklad potrebu nenadávať na ostatných – ľudia jednoducho nie sú schopní toto pravidlo dodržiavať. Neudržia sa a nadávajú – a potom už nemôžu vziať svoje slová späť. Čo teda urobia? V noci si svoje hriechy priznajú. Po tom, ako nadávali na iných, niekedy vo svojich srdciach stále prechovávajú nenávisť, a dokonca zájdu tak ďaleko, že si naplánujú, kedy dotyčným ľuďom ešte viac ublížia. Stručne povedané, pre tých, čo žijú v tejto mŕtvej dogme, nie je ľahké zdržať sa hrešenia či páchania zla. Preto môže v každom náboženstve v skutočnosti dosiahnuť prebudenie len hŕstka ľudí. Predpokladáš, že keďže tieto náboženstvá majú toľko stúpencov, ich značná časť bude môcť zostať a prijať rolu v duchovnej oblasti? Nie je ich toľko, len zopár ich je schopných to dosiahnuť. To je vo všeobecnosti všetko o cykle života a smrti ľudí viery. Líšia sa tým, že na rozdiel od nevercov dokážu dosiahnuť prebudenie.

c) Cyklus života a smrti nasledovníkov Boha

Teraz si pohovorme o cykle života a smrti tých, čo nasledujú Boha. Týka sa to vás, takže dávajte pozor – najprv porozmýšľajte, ako možno nasledovníkov Boha rozdeliť do kategórií. (Boží vyvolení a vykonávatelia služby.) Skutočne existujú dve kategórie – Boží vyvolení a vykonávatelia služby. Najprv sa porozprávajme o Božích vyvolených, ktorých je len zopár. Koho označujeme pojmom „Boží vyvolení“? Keď Boh stvoril všetky veci a začalo existovať ľudstvo, Boh vybral skupinu ľudí, ktorá Ho mala nasledovať – týchto ľudí jednoducho označujeme ako „Božích vyvolených“. Boží výber týchto ľudí mal špeciálny rozsah a význam. Rozsah je špeciálny v tom, že ich počet bol obmedzený na niekoľkých, ktorí musia prísť, keď Boh koná dôležité dielo. A aký je význam? Keďže išlo o skupinu, ktorú vybral Boh, má to veľký význam. Znamená to, že Boh si želá týchto ľudí urobiť úplnými a zdokonaliť ich a keď sa Jeho dielo riadenia skončí, potom týchto ľudí získa. Nie je tento význam veľký? Títo vyvolení sú teda pre Boha veľmi dôležití, lebo sú tými, ktorých chce získať. Pokiaľ ide o vykonávateľov služby, na chvíľu sa odpútajme od témy Božieho predurčenia a najprv sa porozprávajme o ich pôvode. Vykonávateľ služby je doslova niekto, kto slúži. Vykonávatelia služby sú prechodní – nerobia to dlhodobo alebo navždy, ale sú najatí alebo prijatí dočasne. Pôvod väčšiny z nich spočíva v tom, že boli vybratí spomedzi nevercov. Prišli na zem, keď bolo ustanovené, že majú prevziať rolu vykonávateľov služby v Božom diele. V predchádzajúcom živote mohli byť zvieratami, ale aj nevercami. Taký je pôvod vykonávateľov služby.

Pohovorme si viac o Božom vyvolenom národe. Keď jeho príslušníci zomrú, idú na úplne iné miesto než neverci a rôzni ľudia viery. Je to miesto, kde ich sprevádzajú anjeli a Boží posli. Je to miesto, ktoré osobne spravuje Boh. Aj keď Boží vyvolený národ nemôže Boha na tomto mieste vidieť na vlastné oči, toto miesto je ako žiadne iné v duchovnej oblasti. Je to odlišné miesto, kam táto časť ľudí ide po svojej smrti. Keď títo ľudia zomrú, aj oni sa podrobia prísnemu skúmaniu zo strany Božích poslov. A čo skúmajú? Boží posli skúmajú cesty, ktorými títo ľudia počas svojich životov vo svojej viere v Boha išli, či Bohu niekedy odporovali alebo Ho v tomto období prekliali, a či sa dopustili nejakých ťažkých hriechov alebo zla. Toto skúmanie odpovie na otázku, či konkrétna osoba môže ostať alebo musí odísť. Čo to znamená „odísť“? A čo znamená „ostať“? „Odísť“ znamená či na základe svojho správania zostanú v radoch Božieho vyvoleného národa. Môcť „ostať“ znamená, že môžu zostať medzi tými, ktorých Boh počas posledných dní urobí úplnými. Pre tých, ktorí ostanú, má Boh špeciálne plány. Takýchto ľudí pošle počas každého obdobia svojho diela, aby vystupovali ako apoštoli, konali dielo vzkriesenia alebo sa starali o cirkvi. Ľudia, ktorí sú schopní konať takéto dielo, však nie sú prevteľovaní tak často ako neverci, ktorí sa znova rodia generáciu po generácii. Skôr sa vracajú na zem v súlade s požiadavkami a krokmi Božieho diela a nie sú často prevteľovaní. Sú nejaké pravidlá, pokiaľ ide o to, kedy sú prevteľovaní? Prichádzajú raz za niekoľko rokov? Prichádzajú s takouto frekvenciou? Nie. Toto je všetko založené na Božom diele, na krokoch tohto diela a Jeho potrebách, neexistujú žiadne pevné pravidlá. Jediné pravidlo je to, že keď Boh koná poslednú etapu svojho diela počas posledných dní, príde celý tento vyvolený národ a tento príchod bude jeho posledným prevtelením. A prečo je to tak? Je to založené na výsledku, ktorý sa má počas poslednej etapy Božieho diela dosiahnuť – pretože počas tejto poslednej etapy diela urobí Boh týchto vyvolených dokonale úplnými. Čo to znamená? Ak sú títo ľudia počas tejto poslednej etapy urobení úplnými a zdokonalení, nebudú prevtelení ako predtým a ich proces bytia človekom sa bude musieť úplne skončiť, rovnako ako ich proces prevteľovania. Týka sa to tých, ktorí zostanú. Kam teda idú tí, ktorí nemôžu ostať? Tí, čo nemajú povolené ostať, majú svoj vlastný primeraný konečný osud. V prvom rade, keďže činili zlo, robili chyby a dopúšťali sa hriechov, aj oni budú potrestaní. Po potrestaní Boh buď zariadi, aby boli poslaní medzi nevercov, ako to bude primerané okolnostiam, alebo zabezpečí, aby išli medzi rôznych ľudí viery. Inými slovami, môžu dosiahnuť dva výsledky – jedným je trest a prípadne život medzi ľuďmi určitého náboženstva po prevtelení a druhým je stať sa nevercami. Ak sa stanú nevercami, stratia všetky príležitosti, no ak sa stanú ľuďmi viery – ak sa napríklad stanú kresťanmi – potom budú mať stále šancu vrátiť sa do radov Božieho vyvoleného národa. Sú to veľmi zložité vzťahy. Stručne povedané, ak niekto z Božieho vyvoleného národa urobí niečo, čo urazí Boha, bude potrestaný ako každý iný človek. Vezmite si napríklad Pavla, o ktorom sme sa predtým rozprávali. Pavol je príklad človeka, ktorý je potrestaný. Máte predstavu, o čom hovorím? Je rozsah Božích vyvolených pevne daný? (Áno, zväčša je.) Jeho väčšina je pevne daná, no istá malá časť nie. Prečo je to tak? Tu som uviedol najzrejmejší dôvod – páchanie zla. Keď ľudia páchajú zlo, Boh ich nechce a keď ich Boh nechce, uvrhne ich medzi rôzne rasy a druhy ľudí. Takto stratia nádej a bude pre nich ťažké sa vrátiť. Toto všetko súvisí s cyklom života a smrti Božích vyvolených.

Táto ďalšia téma sa týka cyklu života a smrti vykonávateľov služby. Práve sme hovorili o pôvode vykonávateľov služby, teda o tom, že vo svojich predchádzajúcich životoch boli nevercami a zvieratami a potom boli prevtelení. S príchodom poslednej etapy diela si Boh spomedzi nevercov vybral skupinu takýchto ľudí, ktorá je špeciálna. Boh si týchto ľudí vybral preto, aby slúžili Jeho dielu. Slovo služba neznie veľmi elegantne ani nie je v súlade so želaniami všetkých ľudí, mali by sme sa však pozrieť na to, na koho je zamerané. Existencia Božích vykonávateľov služby má špeciálny význam. Ich rolu by nemohol zohrávať nikto iný, pretože ich vybral Boh. A aká je rola vykonávateľov služby? Slúžiť Božím vyvoleným. Ich rolou je zväčša slúžiť Božiemu dielu, spolupracovať s ním a vypomôcť, keď Boh robí svojich vyvolených úplnými. Aká je požiadavka Boha na týchto vykonávateľov služby, bez ohľadu na to, či drú, vykonávajú určitý aspekt diela, alebo plnia určité úlohy? Je veľmi náročný, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich? (Nie, len žiada, aby boli lojálni.) Aj vykonávatelia služby musia byť lojálni. Bez ohľadu na tvoj pôvod alebo na dôvod, prečo si ťa Boh vybral, musíš byť lojálny tak k Nemu, ako aj k povereniam, ktoré ti zveril, k dielu, za ktoré si zodpovedný, a k povinnostiam, ktoré plníš. Ak vykonávatelia služby dokážu byť lojálni a uspokojiť Boha, aké budú ich výsledky? Budú môcť zostať. Je požehnaním, ak vykonávateľ služby zostane? Čo to znamená zostať? Aký význam má toto požehnanie? Pokiaľ ide o postavenie, nezdajú sa byť ako Boží vyvolení. Zdajú sa byť iní. Nie je však v skutočnosti to, čomu sa v tomto živote tešia, rovnaké ako to, čomu sa tešia Boží vyvolení? Prinajmenšom v tomto živote je to rovnaké. Nepopierate to, pravda? Božie výroky, Božia milosť, Božie zabezpečenie, Božie požehnania – kto sa týmto veciam neteší? Takejto hojnosti sa teší každý. Identita vykonávateľa služby je identita toho, čo slúži, ale pre Boha je to len jedna spomedzi stvorených bytostí. Skrátka len zohráva rolu vykonávateľa služby. Keďže sú obaja Božími stvorenými bytosťami, je medzi vykonávateľom služby a Božím vyvoleným nejaký rozdiel? Vskutku nie je. Formálne medzi nimi je rozdiel, a to v podstate a z hľadiska roly, ktorú zohrávajú – rozdiel tam je, ale Boh nezaobchádza s touto skupinou ľudí nespravodlivo. Prečo sú teda títo ľudia označovaní ako vykonávatelia služby? Musíte tomu trochu rozumieť! Vykonávatelia služby pochádzajú z radov nevercov. Len čo spomenieme, že pochádzajú z radov nevercov, je zjavné, že majú spoločný zlý pôvod – všetko sú to ateisti a boli nimi aj v minulosti. Neverili v Boha a boli voči Nemu nepriateľskí, ako aj voči pravde a všetkým pozitívnym veciam. Neverili v Boha ani v Jeho existenciu. Sú teda schopní porozumieť Božím slovám? Je spravodlivé povedať, že do veľkej miery nie sú. Tak ako zvieratá nie sú schopné porozumieť slovám človeka, vykonávatelia služby nemôžu porozumieť tomu, čo Boh hovorí, čo požaduje alebo prečo má takéto nároky. Nerozumejú. Tieto veci sú pre nich nepochopiteľné a oni zostávajú neosvietení. Z tohto dôvodu títo ľudia nemajú život, o ktorom sme hovorili. Môžu ľudia bez života porozumieť pravde? Sú vybavení pravdou? Zažívajú Božie slová a majú o nich poznatky? (Nie.) Taký je pôvod vykonávateľov služby. Keďže z nich však Boh spravil vykonávateľov služby, na Jeho požiadavky voči nim sa stále vzťahujú normy. Nepozerá sa na nich zvysoka ani voči nim nie je ľahostajný. Hoci nechápu Jeho slová a nemajú život, Boh s nimi aj tak zaobchádza láskavo a stále existujú normy, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich. Práve ste o týchto normách hovorili – byť voči Bohu lojálny a robiť, čo hovorí. Vo svojej službe musíš slúžiť tam, kde to je potrebné, a musíš slúžiť do úplného konca. Ak dokážeš byť lojálnym vykonávateľom služby, slúžiť až do úplného konca a plniť poverenie, ktoré ti Boh zveril, budeš žiť hodnotný život. Ak to dokážeš urobiť, budeš môcť zostať. Ak sa budeš snažiť trochu viac, trochu silnejšie, dokážeš zdvojnásobiť svoje snahy o poznanie Boha, trochu o poznaní Boha hovoriť, podávať o Ňom svedectvo, a ak navyše dokážeš porozumieť niečomu z Jeho úmyslov, spolupracovať na Božom diele a byť trochu ohľaduplný k Jeho úmyslom, potom ako vykonávateľ služby zažiješ zmenu osudu. A v čom bude táto zmena osudu spočívať? Už viac nebudeš môcť len jednoducho zostať. Boh z teba v závislosti od tvojho správania a tvojich osobných ašpirácií a snáh spraví jedného z vyvolených. To bude tvoja zmena osudu. Čo je na tom pre vykonávateľov služby najlepšie? To, že sa môžu stať Božími vyvolenými. Ak sa nimi stanú, znamená to, že už viac nebudú prevtelení ako zvieratá, ako to je v prípade nevercov. Je to dobré? Áno je a je to aj dobrá správa – znamená to, že vykonávateľov služby možno tvarovať. Nie je to tak, že keď im Boh vopred určí osud vykonávateľov služby, budú to robiť navždy. Nemusí to tak byť. Boh s nimi bude zaobchádzať a reagovať na nich spôsobom, ktorý je primeraný správaniu týchto jednotlivcov.

Medzi vykonávateľmi služby však existujú takí, čo nedokážu slúžiť do úplného konca. Existujú takí, ktorí sa počas svojej služby v polovici vzdajú a opustia Boha, rovnako ako ľudia, ktorí sa dopustia viacerých previnení. Sú dokonca aj takí, čo spôsobia obrovskú škodu a obrovské straty na Božom diele, a dokonca aj takí, ktorí Boha prekľajú a tak ďalej. Čo naznačujú tieto nenapraviteľné dôsledky? Každý takýto zlý skutok bude znamenať ukončenie ich služby. Pretože tvoje správanie počas služby bolo príliš mizerné a zašiel si priďaleko, keď Boh uvidí, že tvoja služba nevyhovuje norme, zbaví ťa spôsobilosti slúžiť. Už ti viac nedovolí, aby si slúžil. Odstráni ťa spred svojich očí a z Božieho domu. Ide o to, že slúžiť nechceš? Nečakáš stále na to, aby si konal zlo? Nie si stále neverný? Riešenie je potom ľahké – budeš zbavený svojej spôsobilosti slúžiť. Ak Boh zbaví vykonávateľa služby spôsobilosti slúžiť, znamená to pre Neho, že bol oznámený koniec vykonávateľa služby a už viac nebude spôsobilý slúžiť Bohu. Boh viac nepotrebuje službu tejto osoby a je jedno, aké pekné veci by mohla povedať, jej slová budú zbytočné. Keď sa veci dostanú do tohto bodu, situácia sa stane nenapraviteľná. Pre takýchto vykonávateľov služby nebude cesty späť. A ako Boh zaobchádza s takýmito vykonávateľmi služby? Len jednoducho ukončí ich službu? Nie. Len im jednoducho zabráni, aby zostali? Alebo ich odloží nabok a bude čakať, kým sa zmenia? Nie. Boh naozaj nie je taký milujúci, pokiaľ ide o vykonávateľov služby. Ak má človek vo svojej službe Bohu takýto postoj, Boh ho v dôsledku tohto postoja zbaví spôsobilosti slúžiť a znova ho uvrhne medzi nevercov. A aký je osud vykonávateľa služby, ktorý bol uvrhnutý späť medzi nevercov? Rovnaký ako osud nevercov – bude prevtelený do zvieraťa a v duchovnej sfére dostane rovnaký trest ako neverec. Boh sa navyše o trest tejto osoby nebude osobne zaujímať, pretože takáto osoba už nie je relevantná pre Božie dielo. Je to nielen koniec jej života vo viere v Boha, ale aj koniec jej vlastného osudu, ako aj proklamácia jej osudu. Ak teda vykonávatelia služby slúžia zle, budú musieť sami niesť následky. Ak vykonávateľ služby nedokáže slúžiť do úplného konca alebo je na polceste zbavený spôsobilosti slúžiť, bude uvrhnutý medzi nevercov – a ak sa to stane, s takýmto človekom sa bude zaobchádzať rovnako ako s dobytkom, rovnako ako s ľuďmi bez intelektu alebo rozumu. Keď to poviem takto, dokážete tomu porozumieť, však?

Predchádzajúce slová sa týkali toho, ako Boh zaobchádza s cyklom života a smrti svojich vyvolených a vykonávateľov služby. Ako sa cítite po tom, ako ste si to vypočuli? Hovoril som niekedy predtým na túto tému? Hovoril som niekedy o Božích vyvolených a vykonávateľoch služby? V skutočnosti áno, ale vy si to nepamätáte. Boh je voči svojim vyvoleným a vykonávateľom služby spravodlivý. Je spravodlivý vo všetkých ohľadoch. Dokážete v tom niekde nájsť chybu? Neexistujú ľudia, ktorí povedia: „Prečo je Boh k vyvoleným taký tolerantný? A prečo je len trochu zhovievavý voči vykonávateľom služby?“ Chce sa niekto postaviť za vykonávateľov služby? „Môže Boh dať vykonávateľom služby viac času a byť k nim zhovievavejší a tolerantnejší?“ Je správne vysloviť takúto otázku? (Nie, nie je.) A prečo nie? (Pretože nám spravil láskavosť už len tým, že z nás spravil vykonávateľov služby.) Vykonávateľom služby spravil láskavosť už len tým, že im dovolil slúžiť! Kde by boli títo ľudia bez označenia „vykonávatelia služby“ a bez práce, ktorú vykonávajú? Boli by medzi nevercami, žili a umierali by spolu s dobytkom. Akej veľkej milosti sa im dnes dostáva, keď majú dovolené prísť pred Boha a do Božieho domu! Je to obrovská milosť! Keby ti Boh nedal príležitosť slúžiť, nikdy by si nemal možnosť prísť pred Neho. Mierne povedané, aj keď si budhista a dosiahol si prebudenie, v duchovnej sfére si nanajvýš poskok. Nikdy sa nestretneš s Bohom, nebudeš počuť Jeho hlas alebo Jeho slová ani cítiť Jeho lásku a požehnania, ani Ho nikdy nezočíš tvárou v tvár. Budhisti majú pred sebou len jednoduché úlohy. Nemôžu spoznať Boha a len sa poddávajú a podriaďujú, zatiaľ čo vykonávatelia služby získavajú počas tejto etapy diela tak veľa! V prvom rade môžu Boha zočiť tvárou v tvár, počuť Jeho hlas a Jeho slová a zažiť milosť a požehnanie, ktoré ľuďom dáva. Okrem toho sa môžu tešiť zo slov a právd, ktoré im Boh dá. Vykonávatelia služby naozaj získavajú tak veľa! Ak sa teda ako vykonávateľ služby nedokážeš ani len poriadne snažiť, môže si ťa Boh aj tak ponechať? Nemôže si ťa ponechať. Nežiada od teba veľa, ty však napriek tomu nerobíš poriadne nič, čo žiada, nesplnil si si svoju povinnosť. Preto si ťa Boh bez pochýb nemôže nechať. Taká je spravodlivá Božia povaha. Boh ťa nerozmaznáva, ale ani s tebou nezaobchádza rozdielne. To sú princípy, podľa ktorých Boh koná. Boh takýmto spôsobom zaobchádza so všetkými ľuďmi a stvorenými bytosťami.

Pokiaľ ide o duchovnú sféru, keď rôzne bytosti v nej spravia niečo nesprávne alebo riadne nevykonávajú svoju prácu, Boh má aj zodpovedajúce nebeské nariadenia a ustanovenia, na základe ktorých sa nimi bude zaoberať. To je bezpodmienečné. Počas Božieho diela riadenia trvajúceho niekoľko tisíc rokov boli preto niektorí z tých, čo plnili povinnosti a dopustili sa previnenia, vyhubení, zatiaľ čo niektorých – a to až do dnešného dňa – stále zadržiava a trestá. Tomuto musí čeliť každá bytosť v duchovnej sfére. Ak spraví niečo nesprávne alebo sa dopustí zla, je potrestaná – a to je rovnaké ako Boží prístup k Jeho vyvoleným a k vykonávateľom služby. V duchovnej sfére a v materiálnom svete sa teda princípy, podľa ktorých Boh koná, nemenia. Či už vidíš Božie činy, alebo nie, ich princípy sa nemenia. Boh mal vždy a všade rovnaké princípy, pokiaľ ide o Jeho prístup ku všetkému, ako aj pri zaobchádzaní so všetkými vecami. To je nemenné. Boh bude láskavý k tým spomedzi nevercov, ktorí žijú relatívne správnym spôsobom, a uchová príležitosti pre tých v každom náboženstve, ktorí sa správajú dobre a nečinia zlo. Tým im umožní vykonávať ich roly vo všetkých veciach, ktoré riadi, a konať to, čo by konať mali. Podobne ani v radoch tých, čo Boha nasledujú, a medzi svojimi vyvolenými nezaobchádza podľa týchto svojich princípov s nikým rozdielne. Je láskavý ku každému, kto Ho dokáže úprimne nasledovať, a každého, kto Ho úprimne nasleduje, miluje. Rozdiel je len v tom, čo týmto niekoľkým druhom ľudí – nevercom, rôznym veriacim a Božím vyvoleným – poskytuje. Zoberme si napríklad takých nevercov – hoci neveria v Boha a Boh ich vidí ako zvieratá, každý z nich má okrem iného čo jesť, svoje vlastné miesto a normálny cyklus života a smrti. Tí, čo konajú zlo, sú potrestaní, a tí, čo konajú dobro sú požehnaní a dostane sa im Božej dobroty. Nie je to tak? Čo sa týka veriacich, ak sú od znovuzrodenia po znovuzrodenie schopní striktne dodržiavať príkazy svojho náboženstva, Boh im po všetkých tých prevteleniach nakoniec poskytne svoju proklamáciu. Podobne aj vás, či už patríte medzi Božích vyvolených, alebo vykonávateľov služby, dnes Boh uvedie do súladu a určí váš výsledok podľa predpisov a správnych ustanovení, ktoré určil. Dal Boh priestor na život rôznym druhom veriacich medzi týmito druhmi ľudí – teda tým, čo patria do rôznych náboženstiev? Kde sú židia? Zasahoval Boh do ich viery? Nezasahoval. A čo kresťania? Ani do nich nezasahoval. Dovoľuje im riadiť sa svojimi vlastnými postupmi, nehovorí k nim ani im nedáva žiadne osvietenie, a navyše im ani nič nezjavuje. Ak si myslíš, že je to správne, potom ver týmto spôsobom. Katolíci veria v Máriu a že prostredníctvom nej sa novina dostala k Ježišovi – je to ich forma viery. Opravoval Boh niekedy ich vieru? Dáva im voľnú ruku. Nevšíma si ich a dáva im určitý priestor na život. Pokiaľ ide o moslimov a budhistov, nie je to rovnako? Určil im hranice a povoľuje im mať vlastný životný priestor bez toho, aby do ich viery zasahoval. Všetko je dobre usporiadané. A čo v tomto všetkom vidíte? Že Boh má autoritu, ale nezneužíva ju. Všetky veci má dokonale usporiadané, robí to disciplinovaným spôsobom a v tom spočíva Jeho múdrosť a všemohúcnosť.

Dnes sme sa dotkli novej a špeciálnej témy, ktorá sa týka záležitostí duchovnej sféry a predstavuje jeden aspekt Božej správy tejto sféry a Jeho nadvlády nad ňou. Skôr než ste týmto veciam porozumeli, mohli ste povedať: „Všetko, čo s tým súvisí, je záhada a nemá to nič spoločné s naším vstupom do života. Tieto veci sú oddelené od toho, ako ľudia v skutočnosti žijú, a nepotrebujeme im rozumieť ani si o nich neželáme počuť. Nemajú vôbec žiadnu súvislosť s poznaním Boha.“ Myslíte si, že takéto myslenie je problémom? Je to správne? (Nie.) Takéto myslenie nie je správne a spája sa s vážnymi problémami. Dôvodom je skutočnosť, že ak chceš pochopiť, ako Boh vládne nad všetkými vecami, nestačí len jednoducho pochopiť to, čo vidíš a čo dokáže tvoj spôsob myslenia pochopiť. Musíš porozumieť aj niečomu z iného sveta, čo pre teba môže byť neviditeľné, ale čo je nerozlučne spojené s týmto svetom, ktorý vidíš. Týka sa to Božej zvrchovanosti a témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Sú to informácie o tom. Bez týchto informácií by boli v ľudských poznatkoch o tom, ako je Boh zdrojom života všetkých vecí, chyby a nedostatky. Môžeme teda povedať, že to, o čom sme dnes hovorili, uzatvorilo naše predchádzajúce témy a ukončilo obsah témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Dokážete teraz po tom, čo ste tomu porozumeli, poznať Boha prostredníctvom tohto obsahu? Čo je dôležitejšie, dnes som vám odovzdal veľmi dôležitú informáciu o vykonávateľoch služby. Viem, že o takýchto témach naozaj radi počúvate a že vám na týchto veciach skutočne záleží. Pociťujete preto spokojnosť s tým, o čom som dnes hovoril? (Áno.) Niektoré ďalšie veci na vás nemuseli zanechať veľmi silný dojem, ale to, čo som povedal o vykonávateľoch služby, zanechalo obzvlášť silný dojem, pretože táto téma sa dotýka duše každého z vás.