Boh je zdrojom života všetkých vecí (IV) Štvrtá časť

Božie požiadavky na ľudstvo

a) Identita a postavenie samotného Boha

Dostali sme sa na koniec témy „Boh je zdrojom života všetkých vecí“, ako aj témy „Boh je sám jedinečný Boh“. Keďže je to tak, musíme si veci zhrnúť. Aký druh zhrnutia musíme vykonať? Je to záver o samom Bohu. Keďže je to tak, musí to mať nevyhnutné spojenie s každou Božou stránkou, ako aj s tým, ako ľudia veria v Boha. A tak sa vás najprv musím opýtať: Kto je po vypočutí týchto kázní vo vašich predstavách Boh? (Stvoriteľ.) Vo vašich predstavách je Boh Stvoriteľ. Ešte niečo ďalšie? Boh je Pán všetkých vecí. Sú tieto slová primerané? (Áno.) Boh je ten, kto vládne nad všetkými vecami a spravuje ich. Stvoril všetko, čo existuje, spravuje všetko, čo existuje, panuje nad všetkým, čo existuje, a zabezpečuje všetko, čo existuje. To je postavenie Boha a je to Jeho identita. Pre všetky veci a všetko, čo existuje, je pravou identitou Boha Stvoriteľ a Zvrchovaný nad všetkým tvorstvom. Takú identitu má Boh. Je jedinečný medzi všetkými vecami. Žiadne z Božích stvorení – či už v ľudstve, alebo v duchovnej sfére – nemôže použiť žiadny prostriedok ani výhovorku na falošné napodobňovanie alebo nahradenie identity a postavenia Boha, pretože je len Jeden medzi všetkými vecami, kto má túto identitu, silu, autoritu a schopnosť panovať tvorstvu – náš sám jedinečný Boh. Žije a pohybuje sa medzi všetkými vecami. Dokáže vystúpiť na najvyššie miesto, nad všetky veci. Dokáže sa ponížiť a stať sa človekom, jedným z tých z mäsa a krvi, postaviť sa ľuďom zoči-voči a zdieľať s nimi radosť aj smútok, pričom zároveň prikazuje všetkému, čo existuje, rozhoduje o osude všetkého, čo existuje, a o tom, akým smerom sa všetko hýbe. Navyše riadi osud celého ľudstva a určuje jeho smerovanie. Takéhoto Boha by mali uctievať, poznať a podriadiť sa Mu všetky živé bytosti. Preto bez ohľadu na to, do ktorej skupiny alebo medzi aký typ ľudí patríš, viera v Boha, Jeho nasledovanie, bázeň pred Ním, akceptovanie Jeho vlády a Jeho plánov pre tvoj osud je jediná voľba – potrebná voľba – pre každého človeka a každú živú bytosť. Ľudia v jedinečnosti Boha vidia, že Jeho autorita, Jeho spravodlivá povaha, podstata a prostriedky, ktorými zabezpečuje všetky veci, sú úplne jedinečné. Táto jedinečnosť určuje pravú identitu samého Boha a zároveň aj Jeho postavenie. Preto ak by spomedzi všetkých stvorení nejaká živá bytosť v duchovnej sfére alebo medzi ľuďmi chcela stáť na mieste Boha, úspech by nebol možný, pretože by išlo o pokus falošne napodobniť Boha. To je fakt. Aké sú požiadavky takéhoto Stvoriteľa a Zvrchovaného, ktorý má identitu, silu a postavenie samého Boha, na ľudstvo? To by malo byť každému jasné a každý by si to mal zapamätať. Je to veľmi dôležité tak pre Boha, ako aj pre človeka!

b) Rôzne postoje ľudstva k Bohu

To, ako sa ľudia správajú k Bohu, určuje ich osud, ako aj to, ako sa k nim Boh bude správať a ako sa nimi bude zaoberať. Teraz uvediem niekoľko príkladov, ako sa ľudia k Bohu správajú. Počúvajme a pozrime sa, či sú spôsoby a postoje spojené s ich správaním pred Bohom správne alebo nie. Posúďme správanie nasledujúcich siedmich typov ľudí.

1) Existuje typ človeka, ktorého postoj k Bohu je obzvlášť absurdný. Títo ľudia si myslia, že Boh je ako bódhisattva alebo sväté bytie v ľudskom podaní, ktoré potrebuje, aby sa mu ľudia pri každom stretnutí trikrát poklonili a po každom jedle zapálili kadidlo. Preto mávajú často takýto druh nutkania, keď pociťujú mimoriadnu vďačnosť za Jeho milosť a sú Mu vďační. Tak si želajú, aby Boh, v ktorého dnes veria, mohol ako sväté bytie, po ktorom dychtia vo svojich srdciach, prijať, že sa pri stretnutí trikrát poklonia a ako po každom jedle zapaľujú kadidlo.

2) Niektorí ľudia vidia Boha ako živého Budhu, ktorý dokáže všetkých živých oslobodiť od utrpenia a zachrániť. Vidia Ho ako živého Budhu, ktorý je schopný zbaviť ich nekonečného trápenia. Viera týchto ľudí v Boha zahŕňa Jeho uctievanie ako Budhu. Hoci nezapaľujú kadidlo, nepadajú na kolená ani nedávajú milodary, hlboko vnútri cítia, že Boh je len takýto Budha, ktorý od nich žiada len to, aby boli láskaví a šľachetní, aby nezabíjali živé bytosti, nenadávali na ostatných, žili život, ktorý pôsobí čestne, a nepáchali žiadne krivdy. Veria, že tieto veci sú všetko, čo od nich žiada. To je v ich srdciach Boh.

3) Niektorí ľudia uctievajú Boha, akoby to bol niekto veľký alebo slávny. Napríklad napodobňujú, ako táto veľká osoba rada rozpráva, jej intonáciu, slová a slovník, ktorý používa, tón jej reči, gestá, názory a činy či správanie. To sú veci, ktoré počas svojej viery v Boha musia dosiahnuť.

4) Niektorí ľudia vidia Boha ako vládcu a majú pocit, že je nad všetkým ostatným a nikto sa neodváži Ho uraziť – a ak sa aj niekto odváži, bude potrestaný. Takéhoto vládcu uctievajú, pretože vládcovia majú v ich srdciach isté miesto. Ich myšlienky, správanie, autorita a povaha – dokonca aj ich záujmy a osobný život – z toho všetkého sa stane niečo, čo títo ľudia cítia, že musia pochopiť. Stanú sa z nich otázky a záležitosti, ktoré ich zaujímajú. V dôsledku toho uctievajú Boha ako vládcu. Takáto forma viery je smiešna.

5) Niektorí ľudia majú osobitnú vieru v existenciu Boha, ktorá je hlboká a neochvejná. Keďže však sú ich poznatky o Bohu povrchné a nemajú veľa skúseností s Jeho slovami, uctievajú Ho ako modlu. Táto modla je v ich srdciach Boh. Je to niečo, čoho sa podľa svojho vnímania musia báť a čomu sa musia klaňať, sledovať to a napodobňovať. Boha vidia ako modlu, ktorú musia celý svoj život nasledovať. Napodobňujú tón, ktorým Boh hovorí, a navonok napodobňujú tých, ktorých má Boh rád. Často robia veci, ktoré pôsobia naivne, čisto a čestne a túto modlu dokonca nasledujú, akoby to bol partner alebo spoločník, s ktorým sa nemôžu nikdy rozlúčiť. Takáto je ich forma viery.

6) Existuje jeden typ človeka, ktorý napriek tomu, že prečítal veľa Božích slov a počul veľa kázní, hlboko vo vnútri cíti, že jediný princíp, na ktorom je založené jeho správanie k Bohu, spočíva v tom, že by mal byť vždy úslužný a servilný, alebo že by mal Boha velebiť a chváliť spôsobom, ktorý je nerealistický. Verí, že Boh je taký Boh, ktorý od neho takýto spôsob správania vyžaduje. Verí tiež, že ak sa takto nebude správať, môže kedykoľvek vyvolať Jeho hnev alebo proti Nemu zhrešiť a Boh ho pre tento hriech potrestá. Taký je Boh, ktorého uchováva vo svojom srdci.

7) A potom tu je väčšina ľudí, ktorí v Bohu nachádzajú duchovnú obživu. Je to tak preto, lebo žijú v tomto svete, nemajú pokoj alebo šťastie a nikde nenachádzajú útechu. Keď nájdu Boha, uvidia Ho a vypočujú si Jeho slová, začnú vo svojich srdciach cítiť tajnú radosť a povznesenú náladu. Je to tak preto, lebo veria, že konečne našli miesto, ktoré spraví ich duše šťastnými, a že konečne našli Boha, ktorý im dá duchovnú obživu. Keď Boha prijmú a začnú Ho nasledovať, sú šťastní a ich životy sú naplnené. Už viac nekonajú ako neverci, ktorí životom prechádzajú akoby boli námesační – ako zvieratá, a majú pocit, že sa v živote majú na čo tešiť. Myslia si teda, že tento Boh dokáže vo veľmi veľkej miere uspokojiť ich duchovné potreby a priniesť im veľké šťastie, čo sa týka mysle i ducha. Bez toho, aby si to uvedomovali, nedokážu tohto Boha, ktorý im dáva takúto duchovnú obživu a prináša šťastie ich dušiam a všetkým členom ich rodiny, opustiť. Veria, že viera v Boha nemusí prinášať nič viac než duchovnú obživu.

Majú niektorí medzi vami voči Bohu takéto rôzne postoje, ktoré sme spomínali? (Áno.) Ak srdce človeka vo svojej viere v Boha ukrýva niektorý z týchto postojov, dokáže takýto človek skutočne prísť pred Boha? Ak má niekto vo svojom srdci niektorý z týchto postojov, verí v Boha? Verí takýto človek v samého jedinečného Boha? (Nie.) Keďže neveríš v samého jedinečného Boha, v koho veríš? Ak to, v čo veríš, nie je sám jedinečný Boh, potom je možné, že veríš v idol alebo vo veľkého človeka či bódhisattvu alebo uctievaš Budhu, ktorý je v tvojom srdci. Navyše je možné, že veríš v obyčajného človeka. Stručne povedané, ľudia si pre svoje rôzne formy viery a postoje k Bohu vkladajú do srdca Boha podľa vlastného poznania, zapájajú svoju predstavivosť, svoje postoje a predstavy o Bohu dávajú na jednu úroveň so samým jedinečným Bohom a potom sa ich držia a snažia sa o ich posvätenie. Čo to znamená, keď majú ľudia k Bohu takéto neprimerané postoje? Znamená to, že odmietli pravého samého Boha a uctievajú falošného boha. Ukazuje to, že Boha počas viery v Neho odmietajú a odporujú Mu a že popierajú existenciu pravého Boha. Ak ľudia budú mať takéto formy viery, akým dôsledkom budú čeliť? Budú s takýmito formami viery schopní priblížiť sa bližšie k splneniu požiadaviek Boha? (Nie, nebudú.) Naopak, pre svoje predstavy a fantázie ešte viac vybočia z Božej cesty, pretože smer, ktorý hľadajú, je opačný než ten, ktorým sa majú podľa požiadavky Boha vybrať. Počuli ste niekedy príbeh o tom, ako niekto „išiel na juh a koč pritom riadil na sever“? Toto môže byť celkom pokojne tento prípad. Ak ľudia veria v Boha takýmto nezmyselným spôsobom, potom čím viac sa budeš snažiť, tým viac sa vzdiališ od Boha. Preto na vás nalieham – skôr než sa pohnete, musíte najskôr rozpoznať, či vlastne idete správnym smerom. Sústreďte svoje snahy a určite si položte otázku: „Je Boh, v ktorého verím, Zvrchovaným nad všetkými vecami? Je Boh, v ktorého verím, len niekto, kto mi dáva duchovnú obživu? Je to len môj idol? Čo odo mňa tento Boh, v ktorého verím, žiada? Schvaľuje Boh všetko, čo robím? Je celé moje konanie a snaženie v súlade so snahou poznať Boha? Je v zhode s Jeho požiadavkami na mňa? Uznáva a schvaľuje Boh cestu, po ktorej kráčam? Je spokojný s mojou vierou?“ Tieto otázky by si si mal klásť často a opakovane. Ak chceš hľadať poznanie Boha, musíš mať jasné vedomie a jasné ciele, až potom Ho môžeš uspokojiť.

Je možné, že Boh vďaka svojej tolerancii môže zdráhavo akceptovať tieto nesprávne postoje, o ktorých som práve hovoril? Mohol by Boh postoje týchto ľudí chváliť? (Nie.) Aké sú požiadavky Boha na ľudí a tých, čo Ho nasledujú? Aké postoje od ľudí požaduje? Máte o nich jasnú predstavu? Doteraz som toho povedal veľmi veľa. Hovoril som veľa na tému samého Boha, ako aj o Jeho skutkoch a o tom, čo má a čím je. Viete teraz, čo chce Boh od ľudí získať? Vieš, čo od teba chce? Prehovorte. Ak na základe skúseností a praktizovania stále nemáte poznatky alebo ak sú ešte stále veľmi povrchné, potom môžete povedať niečo o svojich poznatkoch o týchto slovách. Máte súhrnné poznatky? Čo žiada Boh od človeka? (Boh počas týchto niekoľkých spoločenstiev požadoval, aby sme Ho poznali, poznali Jeho skutky, vedeli, že je zdrojom života všetkých vecí a oboznámili sa s Jeho postavením a identitou.) A čo je konečným dôsledkom toho, keď Boh žiada, aby Ho ľudia poznali? (Porozumejú, že Boh je Stvoriteľ a že ľudia sú stvorené bytosti.) Keď ľudia takéto poznatky získajú, aké zmeny nastanú v ich postoji k Bohu, pri plnení ich povinnosti alebo v povahách ich života? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Mohli by sme povedať, že keď budú poznať Boha a porozumejú Mu, stanú sa dobrými ľuďmi? (Viera v Boha nezahŕňa snahu o to byť dobrým človekom. Je to skôr snaha stať sa stvorenou bytosťou, ktorá je očakávanej kvality, a byť čestným človekom.) Ešte niečo iné? (Po skutočnom a správnom poznaní Boha s Ním dokážeme zaobchádzať ako s Bohom. Vieme, že Boh je vždy Boh, že sme stvorené bytosti, že by sme mali Boha uctievať a zostať na svojich náležitých miestach.) Veľmi dobre! Vypočujme si aj ďalších. (Poznáme Boha a v konečnom dôsledku sme schopní byť ľuďmi, ktorí sa Bohu skutočne podriaďujú, boja sa Ho a vyhýbajú sa zlu.) To je správne!

c) Postoj k Bohu, ktorý Boh od ľudstva vyžaduje

Boh v skutočnosti nemá na ľudstvo veľké nároky – alebo prinajmenšom nie je taký náročný, ako si to ľudia predstavujú. Keby Boh nevyslovil žiadne slová a keby nevyjadril svoju povahu alebo žiadne skutky, bolo by pre vás mimoriadne ťažké poznať Ho, pretože ľudia by si museli domyslieť Jeho túžby a úmysly a to by bolo veľmi náročné. Boh však v záverečnej etape svojho diela povedal veľa slov, vykonal veľa práce a vyslovil veľa požiadaviek na človeka. Vo svojich slovách a veľkom množstve práce informoval ľudí o tom, čo má rád, čo nenávidí a akými ľuďmi by mali byť. Keď ľudia týmto veciam porozumeli, mali by mať vo svojich srdciach presnú definíciu Božích požiadaviek, pretože v Boha neveria nejasne a už viac neveria v hmlistého Boha ani nemajú vieru v Boha uprostred nejasností a ničoty. Naopak, dokážu počuť Jeho výroky, pochopiť normy Jeho požiadaviek a splniť ich a Boh používa jazyk ľudstva, aby im povedal všetko, čo by mali vedieť a čomu by mali porozumieť. Ak dnes ľudia stále nevedia, čo Boh je a čo od nich požaduje, ak nevedia, prečo by človek mal veriť v Boha ani ako v Neho veriť alebo s Ním zaobchádzať, potom je to problém. Práve teraz každý z vás hovoril o jednej konkrétnej oblasti. Uvedomujete si nejaké veci a či sú tieto veci konkrétne, alebo všeobecné. Chcem vám však povedať, aké sú správne, úplné a konkrétne Božie požiadavky na ľudstvo. Je to len zopár slov a sú veľmi jednoduché. Možno ich už poznáte. Správne Božie požiadavky na ľudstvo a tých, ktorí Ho nasledujú, sú nasledujúce. Od tých, ktorí Ho nasledujú, vyžaduje päť vecí – pravú vieru, lojálne nasledovanie, absolútne podriadenie, pravé poznatky a úprimnú bázeň.

Boh v týchto piatich veciach požaduje, aby Ho ľudia už viac nespochybňovali ani Ho nenasledovali pomocou svojej predstavivosti alebo hmlistých a abstraktných stanovísk. Boha nesmú nasledovať na základe fantázií alebo predstáv. Požaduje, aby každý z tých, ktorí Ho nasledujú, takto činil lojálne, nie vlažne alebo nezáväzne. Keď má Boh na teba nejaké požiadavky, skúša ťa, súdi, orezáva ťa alebo ťa disciplinuje a uštedruje ti rany, mal by si sa mu úplne podriadiť. Nemal by si sa pýtať na príčinu ani si klásť podmienky a už vôbec by si nemal hovoriť o dôvodoch. Tvoja podriadenosť musí byť absolútna. Poznatky o Bohu sú oblasťou, v ktorej majú ľudia najviac medzier. Často si s Ním spájajú porekadlá, výroky a slová, ktoré s Ním nesúvisia, veriac, že takéto slová sú najpresnejšou definíciou poznatkov o Bohu. Takmer vôbec nevedia, že tieto porekadlá, ktoré pochádzajú z ľudskej predstavivosti, ich vlastného myslenia a ich vlastných poznatkov, nemajú ani najmenšiu súvislosť s Božou podstatou. Chcem vám teda povedať, že pokiaľ ide o to, aké poznatky si Boh želá, aby ľudia mali, nežiada len, aby si Ho a Jeho slová poznal, ale aj to, aby boli tvoje poznatky o Ňom správne. Aj keď vieš povedať len jednu vetu alebo toho vieš len máličko, toto máličko poznania je správne a pravdivé a je v súlade s podstatou samého Boha. Je to preto, lebo Boh nenávidí, keď je chválenie alebo vyzdvihovanie Boha nerealistické alebo neuvážené. Ešte viac nenávidí ľudí, ktorí s Ním zaobchádzajú ako so vzduchom. Nenávidí, keď ľudia počas diskusie o témach o Bohu hovoria bez toho, aby brali ohľad na fakty, hovoria podľa priania a bez váhania a vyslovia čokoľvek, čo považujú za vhodné. Navyše nenávidí tých, ktorí veria, že Boha poznajú a chvastajú sa svojimi poznatkami o Ňom, hovoria o témach, ktoré s Ním súvisia, bez obmedzení a zdržanlivosti. Poslednou zo spomenutých piatich požiadaviek bola úprimná bázeň. To je záverečná Božia požiadavka na všetkých, čo Ho nasledujú. Keď má niekto o Bohu správne a pravdivé poznatky, dokáže sa Boha skutočne báť a vyhýbať sa zlu. Táto bázeň vychádza z hĺbky jeho srdca, je dobrovoľná a bez nátlaku zo strany Boha. Boh ťa nežiada, aby si Mu daroval pekný postoj, správanie alebo to, ako sa navonok chováš. Skôr žiada, aby si mal pred Ním bázeň a bál sa Ho z hĺbky svojho srdca. Takúto bázeň dosiahneš vďaka zmenám v povahe svojho života, získavaním poznatkov o Bohu a porozumenia Božím skutkom, pochopením Božej podstaty a tým, že uznáš, že si jedným z Jeho stvorených bytostí. Slovo „úprimná“, ktorým definujem bázeň, používam preto, aby ľudia porozumeli tomu, že ich bázeň pred Bohom by mala vychádzať z hĺbky ich sŕdc.

Teraz týchto päť požiadaviek zvážte – sú niektorí z vás schopní splniť prvé tri? Myslím tým skutočnú vieru, lojálne nasledovanie a absolútne podriadenie. Dokážu niektorí spomedzi vás tieto veci? Viem, že ak by som povedal všetkých päť, nepochybne by sa medzi vami nenašiel nikto taký, no zredukoval som ich na tri. Zamyslite sa nad tým, či ste tieto veci dosiahli. Dá sa „skutočná viera“ dosiahnuť ľahko? (Nie, nedá.) Nie je to ľahké, pretože ľudia často spochybňujú Boha. A čo „lojálne nasledovanie“? Čo myslíme slovom „lojálny“? (Nebyť ľahostajný, ale oddaný.) Nebyť ľahostajný, ale oddaný. Trafili ste klinec po hlavičke! Dokážete teda splniť túto požiadavku? Musíte sa snažiť viac, pravda? Nateraz je splnenie tejto požiadavky ešte pred vami. A čo „absolútne podriadenie“ – dosiahli ste ho? (Nie.) Ani to ste ešte nedosiahli. Často vám chýba podriadenosť a ste vzdorovití, neraz nepočúvate, nechcete sa podriadiť alebo počúvať. Toto sú tri najzákladnejšie požiadavky, ktoré ľudia splnia, keď dosiahnu vstup do života. Vy ich však ešte len musíte splniť. Máte teda teraz veľký potenciál? Keď ste ma dnes počuli hovoriť tieto slová, pociťujete úzkosť? (Áno.) Je správne, že by ste mali pociťovať úzkosť. Nesnažte sa úzkosti vyhnúť. Pociťujem úzkosť za vás. Zvyšným dvom požiadavkám sa nebudem venovať, nepochybne ich tu nie je nikto schopný splniť. Pociťujete úzkosť. Stanovili ste si teda svoje ciele? S akými cieľmi a v akom smere by ste sa mali snažiť a vynakladať svoje úsilie? Máte nejaký cieľ? Dovoľte, aby som to povedal na rovinu – keď splníte týchto päť požiadaviek, uspokojíte Boha. Každá z nich je ukazovateľom a zároveň konečným cieľom dozretia vstupu človeka do života. Aj keby som si vybral len jednu z týchto požiadaviek, aby som o nej hovoril podrobne, a žiadal vás, aby ste ju splnili, nebolo by to ľahké dosiahnuť. Musíte zniesť určitú mieru útrap a vynaložiť isté úsilie. Akú mentalitu by ste mali mať? Mala by byť rovnaká ako mentalita pacienta s rakovinou, ktorý čaká na to, aby si ľahol na operačný stôl. Prečo to hovorím? Ak chceš veriť v Boha, získať si Ho a uspokojiť Ho, nebudeš schopný dosiahnuť tieto veci, ak nestrpíš určitú mieru bolesti a nevynaložíš určité úsilie. Počul si veľa kázania, no to, že si ho počul, neznamená, že táto kázeň je tvoja. Musíš ju vstrebať a premeniť na niečo, čo ti patrí. Musíš ju asimilovať do svojho života a priniesť do svojej existencie. Dovoliť, aby tieto slová a kázanie usmerňovali spôsob, akým žiješ, a dali tvojmu životu existenčnú hodnotu a zmysel. Keď sa to stane, vypočutie týchto slov stálo za to. Ak slová, ktoré hovorím, neprevrátia tvoj život naruby ani nedajú hodnotu tvojej existencii, nemá zmysel, aby si ich počúval. Rozumiete tomu, pravda? Teraz keď ste tomu porozumeli, je to, čo sa stane, na vás. Musíte sa dať do práce! Musíte byť vo všetkých veciach úprimní! Nebuďte zmätení, čas letí! Väčšina z vás už verí v Boha viac než desaťročie. Pozrite sa späť na tých predchádzajúcich desať rokov – koľko ste toho získali? A koľko desaťročí vám ešte v tomto živote zostáva? Neostáva ich veľa. Zabudni na to, či na teba čaká Božie dielo, či ti Boh nechal šancu alebo či rovnaké dielo vykoná znova – nehovor o týchto veciach. Dokážeš zvrátiť priebeh posledných desiatich rokov svojho života? S každým skončeným dňom a každým svojím krokom máš o jeden deň menej. Čas na nikoho nepočká! Zo svojej viery v Boha získaš, len ak k nej budeš pristupovať ako k najväčšej veci vo svojom živote, dokonca dôležitejšej ako jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné. Ak veríš len vtedy, keď máš čas, nedokážeš svojej viere venovať celú pozornosť a si vždy zmätený vo svojej viere, potom nezískaš nič. Rozumiete tomu, pravda? Na dnes tu skončíme. Dovidenia nabudúce!

15. februára 2014