Prvá časť

Dnes sa budeme v duchovnom spoločenstve rozprávať o dôležitej téme. Je to téma, ktorá sa rozoberá už od počiatku Božieho diela a ktorá má pre každého človeka nesmierny význam. Inak povedané, je to téma, s ktorou sa v priebehu svojej viery v Boha stretne každý; je to záležitosť, s ktorou sa stretnúť musí. Ide o podstatnú, nevyhnutnú otázku, ktorú ľudstvo nemôže odignorovať. Keď už hovoríme o dôležitosti, čo je pre každého veriaceho v Boha to najdôležitejšie? Niektorí ľudia si myslia, že najdôležitejšie je pochopiť Božie úmysly; niektorí veria, že najdôležitejšie je jesť a piť viac Božích slov; niektorí cítia, že najdôležitejšie je poznať seba samého; iní sú toho názoru, že najdôležitejšie je vedieť, ako nájsť prostredníctvom Boha spásu, ako Ho nasledovať a ako uspokojiť Božie úmysly. Všetky tieto otázky dnes odložíme stranou. O čom teda budeme diskutovať? O Bohu. Je to najdôležitejšia téma pre každého človeka? Čo táto téma zahŕňa? Samozrejme, iste ju nemožno oddeliť od Božej povahy, Božej podstaty a Božieho diela. Dnes teda budeme diskutovať o „Božom diele, Božej povahe a samotnom Bohu“.

Odkedy začal človek veriť v Boha, stretáva sa s témami, ako je Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh. Pokiaľ ide o Božie dielo, niektorí ľudia povedia: „Božie dielo sa uskutočňuje na nás, zažívame ho každý deň, preto nám nie je cudzie.“ Keď hovoríme o Božej povahe, niektorí povedia: „Božia povaha je téma, ktorú študujeme, skúmame a sústredíme sa na ňu celý život, preto by nám mala byť dobre známa.“ Čo sa týka samotného Boha, niektorí povedia: „Samotný Boh je Ten, ktorého nasledujeme, v ktorého veríme a za ktorým ideme; ani o Ňom nie sme neinformovaní.“ Boh od stvorenia nikdy neprestal konať svoje dielo; počas celého svojho diela naďalej vyjadruje svoju povahu a používa rôzne prostriedky na vyjadrenie svojho slova. Zároveň nikdy neprestal vyjadrovať seba a svoju podstatu ľudstvu, pričom vyjadruje človeku svoje úmysly a to, čo od neho vyžaduje. To znamená, že v doslovnom zmysle slova nie sú tieto témy nikomu neznáme. Ľuďom, ktorí dnes nasledujú Boha, sú však Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh v podstate veľmi cudzie. Prečo je to tak? Keď človek zažíva Božie dielo, dostáva sa do kontaktu aj s Bohom, vďaka čomu nadobúda pocit, že chápe Božiu povahu, alebo má isté poznatky o tom, aká je. Na základe toho si človek nemyslí, že sú mu Božie dielo alebo Božia povaha cudzie. Skôr sa domnieva, že je mu Boh veľmi dobre známy a že Mu veľmi dobre rozumie. V súčasnosti je toto chápanie Boha u mnohých obmedzené na to, čo čítali v knihách, a na ich osobnú skúsenosť, skreslenú predstavivosťou a predovšetkým sa vzťahuje len na fakty, ktoré môžu vidieť na vlastné oči – to všetko je na míle vzdialené od samotného pravého Boha. A koľko tých „míľ“ je? Možno si človek sám nie je istý, alebo možno má len tušenie či nepatrné zdanie – no pokiaľ ide o samotného Boha, ľudské chápanie Boha je príliš vzdialené od podstaty samotného pravého Boha. Preto je pri témach ako „Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh“ nevyhnutné, aby sme sa systematicky a konkrétne zapájali do duchovného spoločenstva.

V skutočnosti je Božia povaha otvorená každému, nie je skrytá, pretože Boh sa nikdy vedome nevyhýbal žiadnemu človeku nikdy sa vedome nesnažil skryť, aby znemožnil ľuďom spoznať alebo pochopiť Ho. Božia povaha sa vždy zakladala na otvorenosti úprimnom stretnutí s každým človekom tvárou v tvár. V Božom riadení Boh koná svoje dielo, čelí každému, svoje dielo koná na každom jednom človeku. Počas konania tohto diela neustále odhaľuje svoju povahu, ustavične využíva svoju podstatu, to, čo má, čím je, aby viedol, staral sa o každého jedného človeka. V každom veku, v každej etape, bez ohľadu na to, či sú okolnosti dobré alebo zlé, je Božia povaha vždy otvorená každému jednotlivcovi Jeho vlastníctvo a bytosť sú mu vždy otvorené, rovnako ako Jeho život neustále a neprestajne zaopatruje a podporuje ľudstvo. Napriek tomu všetkému zostáva Božia povaha pre niektorých ľudí skrytá. Prečo? Pretože aj keď títo ľudia žijú v Božom diele, nasledujú Boha, nikdy sa nesnažili Boha pochopiť, nechceli Ho ani spoznať, nieto ešte sa k Nemu priblížiť. Pre týchto ľudí pochopenie Božej povahy veští, že ich koniec je blízko. Znamená to, že ich čaká súd, odsúdenie Božou povahou. Preto si nikdy nepriali pochopiť Boha či Jeho povahu, ani nikdy netúžili po hlbšom pochopení či poznaní Božích úmyslov. Neusilujú sa pochopiť Božie úmysly pomocou vedomej spolupráce – neustále si len užívajú a nikdy ich neomrzí robiť veci, ktoré sa im zachce; veria v Boha, v ktorého chcú veriť; veria v Boha, ktorý jestvuje len v ich fantázii a v ich predstavách; a veria v Boha, ktorý je s nimi v ich každodennom živote nerozlučne spojený. Čo sa týka samotného pravého Boha, sú úplne ľahostajní a vôbec nemajú túžbu Ho pochopiť alebo Mu venovať pozornosť, nieto ešte sa k Nemu priblížiť. Slová, ktoré Boh vyjadruje, používajú len na to, aby sa skrášlili a predviedli. Oni sami sa už na základe tohto považujú za úspešných veriacich a ľudí s vierou v Boha vo svojom srdci. Vo svojich srdciach sa riadia vlastnou fantáziou, svojimi predstavami, ba dokonca svojimi osobnými definíciami Boha. Na druhej strane samotný pravý Boh s nimi nemá vôbec nič spoločné. Keby totiž pochopili samotného pravého Boha, pravú Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, znamenalo by to, že ich konanie, viera a snaženie by boli odsúdené. Preto sa im nechce chápať Božiu podstatu a zdráhavo a neochotne sa aktívne usilujú či modlia, aby lepšie pochopili Boha, lepšie spoznali Božie úmysly a lepšie pochopili Jeho povahu. Boli by radšej, keby bol Boh niečo vymyslené, niečo bezvýznamné a neurčité. Boli by radšej, keby bol niekým, kto je presne taký, ako si Ho predstavovali, niekým, kto im bude stále k dispozícii, s nevyčerpateľnými prostriedkami a vždy dostupný. Keď si chcú užívať Božiu milosť, prosia Boha, aby bol touto milosťou. Keď potrebujú Božie požehnanie, prosia Boha, aby bol týmto požehnaním. Keď čelia ťažkostiam, prosia Boha, aby im dodal odvahu, aby bol ich ochranným štítom. Ich poznanie Boha sa zaseklo v oblasti milosti a požehnania. Ich chápanie Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha sa tiež obmedzuje len na ich predstavy, slová a učenia. Sú však ľudia, ktorí túžia pochopiť Božiu povahu, chcú skutočne vidieť samotného Boha a naozaj pochopiť Jeho povahu a to, čo Boh má a čím je. Títo ľudia sa usilujú o realitu pravdy a Božej spásy, pričom sa snažia získať Božie podmanenie, spásu a zdokonalenie. Používajú svoje srdce na čítanie Božieho slova, používajú ho na to, aby ocenili každú situáciu a každú osobu, udalosť a vec, ktorú pre nich Boh pripravil, a úprimne sa modlia a hľadajú. Najviac zo všetkého chcú spoznať Božie úmysly a pochopiť pravú Božiu povahu a podstatu, aby už viac neurážali Boha a prostredníctvom svojich skúseností mohli väčšmi vidieť Božiu milotu a Jeho pravú tvár. Je to aj preto, aby v ich srdciach existoval naozaj skutočný Boh a aby mal v ich srdciach také miesto, že už nebudú žiť vo svojej fantázii, predstavách a nejasnosti. Títo ľudia naliehavo túžia pochopiť Božiu povahu a podstatu preto, lebo Božiu povahu a podstatu potrebuje ľudstvo neprestajne v priebehu celej svojej skúsenosti; práve Jeho povaha a podstata zaisťujú život počas celej existencie človeka. Keď pochopia Božiu povahu, budú mať väčšiu bázeň pred Bohom, budú môcť účinnejšie spolupracovať na Božom diele, byť ohľaduplnejší voči Božím úmyslom a riadne si vykonávať svoju povinnosť. Takéto postoje k Božej povahe zastávajú dva typy ľudí. Prvý typ nechce pochopiť Božiu povahu. Aj keď títo ľudia vravia, že chcú pochopiť Božiu povahu, spoznať samotného Boha, zistiť, čo Boh má a čím je, a úprimne oceniť Božie úmysly, v hĺbke duše by boli radšej, keby Boh neexistoval. Je to preto, že tento typ ľudí stále vzdoruje Bohu a odoláva Mu. Súperia s Bohom o postavenie vo vlastnom srdci a často pochybujú o Božej existencii alebo ju dokonca popierajú. Nechcú, aby Božia povaha alebo samotný pravý Boh obsadili ich srdcia. Chcú len uspokojiť svoje vlastné túžby, predstavy a ambície. Títo ľudia teda možno veria v Boha, možno Ho nasledujú a možno sa pre Neho vzdajú aj svojich rodín a svojej práce, ale svojich zlých spôsobov sa nezrieknu. Niektorí dokonca kradnú alebo márnia obety, alebo v súkromí Boha preklínajú, zatiaľ čo iní môžu využívať svoje postavenie na to, aby o sebe opakovane vydávali svedectvo, zlepšovali svoju reputáciu a súperili s Bohom o ľudí a postavenie. Používajú rozličné metódy a opatrenia, aby prinútili ľudí uctievať ich, ustavične sa snažia získať si ľudí na svoju stranu a chcú ich ovládať. Niektorí dokonca ľudí úmyselne zavádzajú, aby si mysleli, že sú Bohom, aby sa k nim potom správali ako k Bohu. Nikdy by nikomu nepovedali, že podľahli skaze – že aj oni sú skazení a arogantní, aby ich neuctievali, a že bez ohľadu na to, ako dobre sa im darí, je to všetko vďaka Božiemu povýšeniu a že aj tak robia to, čo by mali. Prečo nič z toho nespomenú? Pretože sa veľmi boja, že prídu o svoje miesto v srdciach ľudí. Preto takíto ľudia nikdy nevelebia Boha a nikdy o Ňom nevydávajú svedectvo. Nikdy sa totiž nesnažili pochopiť Boha. Môžu poznať Boha bez toho, aby Ho pochopili? To je nemožné! Aj keď teda slová v rámci témy „Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh“ môžu byť jednoduché, pre každého majú iný význam. Pre niekoho, kto často vzdoruje Bohu, odporuje Mu a správa sa k Nemu nepriateľsky, tieto slová veštia odsúdenie. No niekto, kto sa usiluje o pravdu-realitu a často prichádza pred Boha, aby hľadal Božie úmysly, prijme tieto slová ako ryba vodu. Preto sú medzi vami takí, ktorých rozbolí hlava, ktorých srdce sa naplní odporom a budú sa cítiť veľmi nepríjemne v momente, keď začujú niekoho hovoriť o Božej povahe a Božom diele. Sú však medzi vami aj takí, ktorí cítia, že práve túto tému potrebujú, pretože je pre nich veľmi užitočná. Je to čosi, čo v ich životnej skúsenosti nemôže chýbať; je to jadro samotnej podstaty, základ viery v Boha a niečo, čoho sa ľudstvo nemôže vzdať. Pre vás všetkých sa táto téma môže zdať blízka aj vzdialená, neznáma, ale zároveň povedomá. Je to však bezpodmienečne téma, ktorú si musí každý vypočuť, musí ju poznať a musí jej porozumieť. Bez ohľadu na to, ako sa s ňou vysporiadaš, ako na ňu hľadíš alebo ako ju chápeš, dôležitosť tejto témy nemožno ignorovať.

Boh koná svoje dielo už odvtedy, čo stvoril ľudstvo. Spočiatku to bolo veľmi jednoduché dielo, ale napriek svojej jednoduchosti zahŕňalo výrazy Božej podstaty a povahy. Zatiaľ čo teraz sa Božie dielo povýšilo a toto dielo na každom človeku, ktorý nasleduje Boha, sa stalo ohromným a konkrétnym, s veľkým výrazom Jeho slova, Božia osoba bola po celý čas pred ľudstvom skrytá. Aj keď sa od čias biblických príbehov až po súčasnosť vtelil dvakrát, kto už uvidel skutočnú Božiu osobu? Na základe vášho chápania, videl už niekto skutočnú Božiu osobu? Nie. Nikto nikdy nevidel skutočnú Božiu osobu, čo znamená, že nikto nikdy nevidel Božie pravé ja. Na tom sa zhodnú všetci. To značí, že skutočná Božia osoba alebo Boží Duch je skrytý pred celým ľudstvom vrátane Adama a Evy, ktorých Boh stvoril, a vrátane spravodlivého Jóba, ktorého prijal. Nikto z nich nevidel skutočnú Božiu osobu. Prečo však Boh zámerne zastiera svoju skutočnú osobu? Niektorí ľudia tvrdia: „Boh sa bojí ľudí vystrašiť.“ Iní zasa: „Boh skrýva svoju skutočnú osobu, pretože človek je príliš malý a Boh príliš veľký; ľudia Ho nesmú vidieť, inak by zomreli.“ Sú aj takí, čo vravia: „Boh je každý deň zaneprázdnený riadením svojho diela a možno nemá čas zjaviť sa tak, aby Ho ostatní mohli vidieť.“ Nech už veríte čomukoľvek, ponúkam vám jeden záver. Aký je to záver? Taký, že Boh skrátka nechce, aby ľudia uvideli Jeho skutočnú osobu. Boh zostáva skrytý pred ľuďmi zámerne. Inak povedané, je Božím úmyslom, aby ľudia nezazreli Jeho skutočnú osobu. To by už malo byť všetkým zrejmé. Ak Boh nikdy nikomu nezjavil svoju osobu, myslíte si, že Božia osoba existuje? (Existuje.) Samozrejme, že existuje. Existencia Božej osoby je samozrejmá vec. Malo by však ľudstvo skúmať otázky týkajúce sa toho, aká veľká je Božia osoba alebo ako vyzerá? Nie. Odpoveď znie nie. Ak Božia osoba nie je témou, ktorú by sme mali skúmať, čo potom máme skúmať? (Božiu povahu.) (Božie dielo.) No skôr než začneme v duchovnom spoločenstve hovoriť o oficiálnej téme, vráťme sa k tomu, o čom sme hovorili pred chvíľou: Prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu? Prečo Boh zámerne zatajuje svoju osobu pred ľudstvom? Existuje na to len jeden dôvod. Aj keď Bohom stvorený človek zažil tisíce rokov Jeho diela, niet jediného človeka, ktorý by poznal Božie dielo, Božiu povahu a Božiu podstatu. V Božích očiach sú s Ním takíto ľudia v rozpore a Boh by sa nezjavil ľuďom, ktorí sa k Nemu správajú nepriateľsky. To je jediný dôvod, prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu a prečo svoju osobu pred ľuďmi zámerne zatajuje. Je vám už teraz zrejmá dôležitosť poznania Božej povahy?

Od začiatku existencie Božieho riadenia sa Boh vždy naplno venoval vykonávaniu svojho diela. Napriek tomu, že svoju osobu pred človekom zatajoval, vždy stál po jeho boku, konal na ňom svoje dielo, vyjadroval svoju povahu, viedol celé ľudstvo prostredníctvom svojej podstaty a konal svoje dielo na každom jednom človeku prostredníctvom svojej moci, múdrosti a autority, čím vytvoril Vek zákona, Vek milosti a súčasný Vek kráľovstva. Aj keď Boh svoju osobu pred človekom skrýva, svoju povahu, bytie, vlastníctvo a svoje úmysly voči ľudstvu človeku bezvýhradne zjavil, aby ich mohol vidieť a zažiť. Inak povedané, aj keď ľudia Boha nemôžu vidieť, ani sa Ho nemôžu dotknúť, Božia povaha a podstata, s ktorými sa ľudstvo stretáva, sú úplným vyjadrením samotného Boha. Nie je to pravda? Bez ohľadu na to, aký spôsob alebo prístup si Boh vyberie pre svoje dielo, vždy sa k ľuďom správa podľa svojej pravej identity, koná dielo, ktoré je Jeho povinnosťou, a hovorí slová, ktoré vypovedať musí. Je jedno, z akej pozície Boh prehovára – môže stáť v treťom nebi alebo v tele, alebo dokonca ako obyčajný človek –, vždy prehovára k človeku celým svojím srdcom a celou svojou mysľou, bez akéhokoľvek klamania alebo zatajovania. Keď vykonáva svoje dielo, bezvýhradne vyjadruje svoje slovo a svoju povahu aj to, čo má a čím je. Riadi ľudstvo prostredníctvom svojho života, bytia a vlastníctva. Takto žil človek počas Veku zákona – v ére kolísky ľudstva – pod vedením „neviditeľného a nedotknuteľného“ Boha.

Boh sa po prvý raz stal telom po Veku zákona – vtelenie trvalo tridsaťtri a pol roka. Je pre človeka tridsaťtri a pol roka dlhý čas? (Nie je.) Keďže dĺžka ľudského života je zvyčajne oveľa dlhšia ako približne tridsať rokov, pre človeka to nie je veľmi dlhý čas. Pre vteleného Boha však bolo týchto tridsaťtri a pol roka skutočne dlhým časovým obdobím. Stal sa človekom – obyčajným človekom, ktorý prevzal Božie dielo a poverenie. To znamenalo, že musel prijať prácu, ktorú obyčajný človek nezvládne, a zároveň znášať utrpenie, ktoré obyčajní ľudia neznesú. Množstvo utrpenia, ktoré Pán Ježiš znášal počas Veku milosti, od začiatku svojho diela, až kým nebol pribitý na kríž, síce súčasní ľudia nemohli vidieť na vlastné oči, no neviete si o tom aspoň urobiť predstavu prostredníctvom biblických príbehov? Bez ohľadu na to, koľko detailov je v týchto zaznamenaných skutočnostiach, celkovo bolo Božie dielo v tomto období plné ťažkostí a utrpenia. Pre skazeného človeka nie je tridsaťtri a pol roka dlhý čas; trochu utrpenia je maličkosť. No pre svätého, nepoškvrneného Boha, ktorý musel niesť všetky ľudské hriechy, jesť, spať a žiť s hriešnikmi, bola táto bolesť neuveriteľne veľká. On je Stvoriteľom, Zvrchovaným nad všetkými vecami a Zvrchovaným nad všetkým, no keď prišiel na svet, musel znášať útlak a krutosť skazených ľudí. Aby dokončil svoje dielo a zachránil ľudstvo pred morom biedy, musel byť odsúdený človekom a niesť hriechy celého ľudstva. Rozsah utrpenia, ktorým si prešiel, obyčajní ľudia nedokážu ani len pochopiť. Nedokážu ho ani oceniť. Čo toto utrpenie znázorňuje? Znázorňuje Božiu oddanosť ľudstvu. Značí poníženie, ktoré si vytrpel, a cenu, ktorú zaplatil za spásu ľudí, aby vykúpil ich hriechy a zavŕšil túto etapu svojho diela. Znamená to tiež, že Boh vykúpi človeka z kríža. Je to cena zaplatená krvou, životom a cena, ktorú by si nemohla dovoliť žiadna stvorená bytosť. Práve preto, že má Božiu podstatu a vlastní to, čo Boh má a čím je, mohol zniesť takéto utrpenie a vykonať takéto dielo. Je to niečo, čo by namiesto Neho nemohla vykonať žiadna stvorená bytosť. Toto je Božie dielo počas Veku milosti a zjavenie Jeho povahy. Prezrádza to niečo o tom, čo Boh má a čím je? Stojí to za to, aby to ľudstvo spoznalo? Ľudia v tomto veku síce nevideli Božiu osobu, no prijali Božiu obetu za hriech a Boh ich vykúpil z kríža. Ľudia možno poznajú dielo, ktoré Boh vykonal počas Veku milosti, ale pozná niekto povahu a úmysly, ktoré vyjadril Boh v tomto období? Človek pozná len detaily o Božom diele počas rôznych vekov a prostredníctvom rozličných kanálov alebo pozná príbehy súvisiace s Bohom, ktoré sa udiali v tom istom čase, keď Boh vykonával svoje dielo. Tieto detaily a príbehy sú v najlepšom prípade len akési informácie alebo legendy o Bohu a nemajú žiadny súvis s Božou povahou a podstatou. Takže bez ohľadu na to, koľko príbehov o Bohu ľudia poznajú, neznamená to, že do hĺbky chápu Božiu povahu alebo podstatu a že sú s nimi oboznámení. Tak, ako vo Veku zákona, aj vo Veku milosti síce ľudia zažili bezprostredné a dôverné stretnutie s vteleným Bohom, Božiu povahu a podstatu však prakticky vôbec nepoznali.

Vo Veku kráľovstva sa Boh znova stal telom, a to rovnakým spôsobom ako prvýkrát. Počas tohto obdobia svojho diela Boh stále bezmedzne vyjadruje svoje slovo, vykonáva dielo, ktoré musí vykonať, a vyjadruje to, čo má a čím je. Zároveň i naďalej znáša a toleruje ľudskú vzdorovitosť a nevedomosť. Neodhaľuje azda Boh svoju povahu a nevyjadruje svoje úmysly neustále aj počas tohto obdobia konania diela? Preto od stvorenia človeka až doteraz sú Božia povaha, Jeho bytie a vlastníctvo a Jeho úmysly každému človeku vždy otvorené. Boh nikdy zámerne neskrýval svoju podstatu, povahu ani úmysly. Ľudstvo sa však nestará o to, čo Boh robí, aké sú Jeho úmysly – preto má človek také úbohé chápanie Boha. Inak povedané, Boh síce skrýva svoju osobu, ale zároveň v každom okamihu stojí pri ľudstve a neustále otvorene vykresľuje svoje úmysly, povahu a podstatu. V istom zmysle je Božia osoba otvorená aj ľuďom, no tí pre svoju ľudskú slepotu a vzdorovitosť nikdy neuvidia Božie zjavenie. Ak je to teda takto, nemalo by byť pochopenie Božej povahy a samotného Boha pre každého jednoduché? Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, však? Možno poviete, že je to jednoduché, ale aj keď sa niektorí ľudia snažia Boha poznať, nemôžu Ho spoznať naozaj ani Ho nemôžu jasne pochopiť – ich chápanie je vždy hmlisté a nejasné. Správne však nie je ani to, keď poviete, že to nie je jednoduché. Keďže bol každý človek tak dlho predmetom Božieho diela, mal by na základe svojich skúseností nadviazať ozajstný kontakt s Bohom. Aspoň do istej miery by mal cítiť Boha vo svojom srdci alebo zažiť s Ním duchovné prepojenie a aspoň trochu by mal vnímať Božiu povahu alebo nadobudnúť určité pochopenie Boha. Odvtedy, čo človek začal nasledovať Boha, až doteraz toho ľudstvo dostalo príliš veľa, ale z najrôznejších dôvodov – pre nízku kvalitu, nevedomosť, vzdorovitosť a rôzne úmysly človeka – toho aj príliš veľa stratilo. Vari Boh už nedal ľudstvu dosť? Aj keď Boh svoju osobu pred ľudstvom skrýva, poskytuje ľuďom to, čo má a čím je, ako aj svoj život. Ľudské poznanie Boha by nemalo byť iba také, aké je teraz. Preto si myslím, že je potrebné sa i naďalej s vami rozprávať na tému Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Cieľom je, aby tisíce rokov starostlivosti a pozornosti, ktoré Boh venoval človeku, nevyšli nazmar a aby ľudstvo skutočne pochopilo a ocenilo Božie úmysly voči človeku. Je to preto, aby ľudia mohli prejsť na novú etapu vo svojom poznávaní Boha. To tiež Bohu prinavráti Jeho pravé miesto v srdciach ľudí, čiže Mu preukážu spravodlivosť.