Druhá časť

Ak chcete pochopiť Božiu povahu a samotného Boha, musíte začať v malom. No kde presne treba začať? Na začiatok som vybral niekoľko kapitol z Biblie. Informácie uvedené nižšie obsahujú biblické verše, ktoré všetky súvisia s témou Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Tieto úryvky som našiel konkrétne ako referenčné materiály, ktoré vám pomôžu spoznať Božie dielo, Božiu povahu a samotného Boha. Ich zdieľaním budeme môcť zistiť, aký druh povahy Boh zjavil skrze svoje predošlé dielo a ktoré aspekty Jeho podstaty človek nepozná. Tieto kapitoly sú možno staré, ale téma, o ktorej sa v našom duchovnom spoločenstve zhovárame, je čosi nové, čo ľudia nepoznajú a nikdy o tom nepočuli. Niektorým z vás sa to môže zdať nemysliteľné – vari spomínanie Adama a Evy a návrat k Noemovi nepredstavuje kráčanie späť po tej istej ceste? Nech už máte na to akýkoľvek názor, tieto kapitoly sú pre rozprávanie sa o tejto téme v spoločenstve veľmi užitočné a pre dnešné duchovné spoločenstvo môžu slúžiť ako učebné texty alebo materiály z prvej ruky. Do konca nášho duchovného spoločenstva pochopíte, prečo som vybral práve tieto kapitoly. Tí, ktorí už Bibliu čítali, si možno týchto niekoľko veršov prešli, ale možno im skutočne neporozumeli. Najprv si ich stručne prebehneme a potom si každý z nich v našom duchovnom spoločenstve podrobne vysvetlíme.

Adam a Eva sú predkami ľudstva. Pri zmienke o biblických postavách musíme začať práve nimi dvoma. Ďalšou postavou je Noe, druhý predok ľudstva. Kto je treťou postavou? (Abrahám.) Poznáte všetci Abrahámov príbeh? Niektorí z vás ho možno poznajú, ale iným nemusí byť veľmi zrejmý. Kto je štvrtou postavou? Kto sa spomína v príbehu o zničení Sodomy? (Lót.) Lót sa tu však nespomína. Na koho sa to vzťahuje? (Na Abraháma.) V príbehu o Abrahámovi sa spomína najmä to, čo povedal Boh Jahve. Chápete to? Kto je piatou postavou? (Jób.) Nespomína Boh veľkú časť z Jóbovho príbehu počas tejto súčasnej etapy svojho diela? Naozaj vás veľmi zaujíma tento príbeh? Ak vás naozaj tak zaujíma, čítali ste Jóbov príbeh v Biblii pozorne? Viete, čo Jób povedal a čo urobil? Tí z vás, ktorí ste tento príbeh čítali najviac, koľkokrát ste ho čítali? Čítate ho často? Sestry z Hongkongu, vyjadrite sa, prosím. (Ja som ho už niekoľkokrát čítala, ešte kým sme boli vo Veku milosti.) A odvtedy už nie? To je smutné. Dovoľte Mi povedať vám: počas tejto etapy Božieho diela Boh spomenul Jóba veľakrát, čo odráža Jeho úmysly. To, že Jóba spomenul veľakrát, ale neupútal vašu pozornosť, svedčí o jednej skutočnosti – nemáte záujem byť ľuďmi, ktorí sú dobrí, boja sa Boha a vyhýbajú sa zlu. Je to preto, lebo vám stačí mať len nejasnú predstavu o Jóbovom príbehu, ktorý rozpovedal Boh. Uspokojili ste sa iba s tým, že chápete samotný príbeh, ale nezaujímate sa a nesnažíte sa pochopiť podrobnosti o tom, kto je Jób a prečo sa naňho Boh toľkokrát odvoláva. Ak vás nezaujíma osoba, ktorú Boh takto vyzdvihuje, čo vás vlastne zaujíma? Ak vás nezaujíma ani sa nesnažíte pochopiť takú dôležitú osobu, ktorú spomína Boh, čo to asi vypovedá o vašom prístupe k Božiemu slovu? Nebolo by to odsúdeniahodné? Nebolo by to dôkazom toho, že väčšina z vás sa nevenuje praktickým veciam a neusiluje sa o pravdu? Ak sa predsa usiluješ o pravdu, nutne budeš venovať pozornosť ľuďom, ktorých Boh schvaľuje, a príbehom postáv, o ktorých hovoril. Bez ohľadu na to, či sa im dokážeš vyrovnať alebo či ich príbehy vnímaš ako hmatateľné, rýchlo si o nich pôjdeš prečítať, pokúsiš sa ich pochopiť, nájdeš spôsoby, ako nasledovať ich príklad, a urobíš všetko, čo je v tvojich silách. Takto by mal konať človek túžiaci po pravde. Faktom však zostáva, že väčšina z vás, čo tu sedíte, nikdy nečítala Jóbov príbeh – a to hovorí v podstate za všetko.

Vráťme sa k téme, ktorú som práve rozoberal. V tejto časti Písma, ktorá sa týka starozmluvného Veku zákona, som sa rozhodol zamerať na isté príbehy o veľmi reprezentatívnych postavách, ktoré pozná väčšina ľudí, ktorí čítali Bibliu. Každý, kto si prečíta príbehy o týchto postavách, vytuší, že dielo, ktoré na nich Boh vykonal, a slová, ktoré im povedal, sú rovnako skutočné a prístupné aj dnešným ľuďom. Keď si prečítaš tieto príbehy, biblické záznamy, budeš môcť lepšie porozumieť tomu, ako Boh postupoval pri konaní svojho diela a ako sa správal k ľuďom v týchto historických obdobiach. Dnes som sa však rozhodol hovoriť o týchto kapitolách nie preto, aby si sa snažil sústrediť len na samotné príbehy alebo postavy v nich. Skôr o nich hovorím preto, aby si mohol – prostredníctvom príbehov týchto postáv – spoznať Božie skutky a Božiu povahu. Tak budeš môcť ľahšie spoznať a pochopiť Boha a uvidieť Jeho skutočnú stránku. Rozoženie to tvoje špekulácie a predstavy o Ňom a pomôže ti to odvrátiť sa od viery poznačenej neurčitosťou. Pokiaľ nemáš pevný základ, snaha pochopiť Božiu povahu a spoznať samotného Boha môže často viesť k pocitu bezradnosti, bezmocnosti a neistoty v súvislosti s tým, kde vôbec začať. Práve to Ma pobádalo k tomu, aby som vyvinul metódu a prístup, ktoré by ti mohli pomôcť lepšie pochopiť Boha, autentickejšie oceniť Božie úmysly, spoznať Božiu povahu a samotného Boha a umožniť ti skutočne pocítiť Božiu existenciu a oceniť Jeho úmysly voči ľudstvu. Nebude to pre vás všetkých užitočné? Keď sa teraz znovu dostávate k týmto príbehom a častiam Písma, čo cítite vo svojich srdciach? Myslíte si, že časti Písma, ktoré som vybral, sú zbytočné? Musím opätovne zdôrazniť to, čo som vám práve povedal: cieľom toho, aby ste čítali príbehy týchto postáv, je pomôcť vám spoznať, ako Boh koná svoje dielo na ľuďoch, a lepšie pochopiť Jeho postoj k ľudstvu. Čo vám pomôže pochopiť to? Pochopiť dielo, ktoré Boh vykonal v minulosti, a dať ho do súvislosti s dielom, ktoré Boh koná práve teraz – to vám pomôže pochopiť Jeho nespočetné aspekty. Tieto nespočetné aspekty sú skutočné a musia ich poznať a pochopiť všetci, ktorí chcú spoznať Boha.

Začnime príbehom Adama a Evy a citátom z Písma.

A. Adam a Eva

1. Boží príkaz Adamovi

Gn 2, 15-17 A Boh Jahve vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obhospodaroval a strážil. Boh Jahve prikázal človeku: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

Čo sa dozvedáte z týchto veršov? Aké pocity vo vás vyvoláva táto časť Písma? Prečo som sa rozhodol hovoriť o Božom príkaze Adamovi? Má teraz každý z vás vo svojej mysli obraz Boha a Adama? Môžete si skúsiť predstaviť nasledovné: ak by ste boli tými, čo sa nachádzajú v tejto scéne, aký by bol podľa vás Boh? Ako sa pri premýšľaní nad touto otázkou cítite? Je to emotívny a dojímavý obraz. Hoci je na ňom len Boh a človek, intimita medzi nimi vás napĺňa pocitom obdivu: človek dostal do daru prekypujúcu Božiu lásku, ktorá ho obklopuje. Človek je nevinný a čistý, nezaťažený a bezstarostný, žije v blaženosti pod Božím dohľadom. Boh prejavuje o človeka záujem, zatiaľ čo človek žije pod Božou ochranou a požehnaním. Úplne všetko, čo človek urobí a povie, je nerozlučne späté s Bohom a nemožno to od Neho oddeliť.

Toto možno nazvať prvým Božím príkazom človeku po jeho stvorení. Čo tento príkaz vyjadruje? Vyjadruje Boží úmysel, ale aj obavy Boha o ľudstvo. Je to prvý Boží príkaz a zároveň prvý raz, čo Boh vyjadruje obavu o človeka. To znamená, že Boh cíti zodpovednosť voči človeku odvtedy, čo ho stvoril. Aká je Jeho zodpovednosť? Má človeka chrániť a starať sa oňho. Dúfa, že človek dokáže dôverovať Jeho slovám a poslúchať ich. To je tiež prvé Božie očakávanie od človeka. Práve s týmto očakávaním Boh hovorí: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ Tieto jednoduché slová predstavujú Boží úmysel. Zároveň odhaľujú to, ako Boh vo svojom srdci začal prejavovať starosť o človeka. Spomedzi všetkých vecí bol na Boží obraz stvorený iba Adam. Adam bol jedinou živou bytosťou s Božím dychom života; mohol kráčať s Bohom a rozprávať sa s Ním. Preto mu Boh dal tento príkaz. Boh vo svojom príkaze dal veľmi jasne najavo, čo človek môže a čo nemôže robiť.

V týchto niekoľkých jednoduchých slovách vidíme Božie srdce. Ale aké srdce to vidíme? Je v ňom láska? Je v ňom starosť? V týchto veršoch môžeme Božiu lásku a starosť nielen oceniť, ale aj dôverne precítiť. Nesúhlasíte? Po tom, čo ste si Ma vypočuli, ešte stále sa domnievate, že je to len zopár jednoduchých slov? Napokon nie sú až také jednoduché, však? Uvedomovali ste si to predtým? Keby ti Boh osobne povedal týchto pár slov, ako by si sa vnútorne cítil? Keby si nebol ľudomil, ale mal by si ľadové srdce, nič by si necítil, nevážil by si si Božiu lásku a nesnažil by si sa pochopiť Božie srdce. No ako človek so svedomím a zmyslom pre ľudskú prirodzenosť by si sa cítil inak. Cítil by si teplo, starostlivosť, lásku a šťastie. Nie je to tak? Ako by si sa s týmito pocitmi správal k Bohu? Cítil by si sa s Ním spätý? Miloval a rešpektoval by si Ho z celého srdca? Priblížilo by sa k Nemu tvoje srdce? Na základe tohto vieš, aká dôležitá je pre človeka Božia láska. Ešte zásadnejšie je však to, ako ju človek oceňuje a chápe. Nehovorí vlastne Boh v tejto fáze svojho diela veľa podobných vecí? Existujú dnes ľudia, ktorí si cenia Božie srdce? Dokážete oceniť Boží úmysel, o ktorom som práve hovoril? Nedokážete skutočne oceniť Boží úmysel, keď je takýto konkrétny, hmatateľný a skutočný. Preto hovorím, že Boha skutočne nepoznáte a nechápete. Nie je to pravda? Nechajme to však zatiaľ tak.

2. Boh stvorí Evu

Gn 2, 18-20 A Boh Jahve riekol: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý bude pre neho vhodný.“ A Boh Jahve vytvoril zo zeme všetky poľné zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich nazve, a ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo. A Adam pomenoval všetok dobytok a nebeské vtáctvo a všetky poľné zvieratá, ale pre Adama sa nenašla vhodná pomoc.

Gn 2, 22-23 A z rebra, ktoré Boh Jahve vzal z človeka, stvoril ženu a priviedol ju k mužovi. A Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža.“

V tejto časti Písma sa nachádza jedna kľúčová veta – „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“. Kto teda pomenoval všetky živé stvorenia? Bol to Adam, nie Boh. Táto veta hovorí ľudstvu jednu vec: Boh dal človeku pri jeho stvorení inteligenciu. To znamená, že ľudská inteligencia pochádza od Boha. To je isté. Ale prečo? Keď Boh stvoril Adama, chodil Adam do školy? Vedel čítať? Keď Boh stvoril rôzne živé stvorenia, spoznal Adam všetky tieto stvorenia? Povedal mu Boh, ako sa volajú? Samozrejme, Boh ho nenaučil ani to, ako pre ne vymyslieť mená. Taká je pravda! Ako teda Adam vedel, ako má pre tieto živé stvorenia vymyslieť mená a ako konkrétne ich má pomenovať? To súvisí s otázkou, čo Boh Adamovi pri stvorení pridal. Fakty dokazujú, že keď Boh stvoril človeka, pridal mu svoju inteligenciu. Toto je zásadná informácia, preto počúvajte pozorne. Je tu aj ďalšia zásadná skutočnosť, ktorú by ste mali pochopiť: po tom, čo Adam tieto živé stvorenia pomenoval, sa tieto mená začlenili do Božieho slovníka. Prečo to spomínam? Pretože to súvisí aj s Božou povahou a je to niečo, čo musím vysvetliť podrobnejšie.

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a dal mu aj časť svojej inteligencie, svojich schopností a toho, čo má a čím je. Po tom, čo dal Boh človeku všetko toto, bol človek schopný robiť niektoré veci samostatne a myslieť sám za seba. Ak je to, čo človek vymyslí a urobí, v Božích očiach dobré, Boh to prijíma a nezasahuje do toho. Ak je konanie človeka správne, Boh to nechá tak. Čo teda značí veta „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“? Značí, že Boh nepovažoval za vhodné premenovať žiadne zo živých stvorení. Nech by Adam pomenoval nejaké stvorenie akokoľvek, Boh by povedal: „Nech je tak,“ čím by potvrdil meno stvorenia. Vyjadril Boh na túto záležitosť nejaký názor? Nie, určite nie. Ako to teda chápete? Boh obdaril človeka inteligenciou a človek svoju inteligenciu od Boha používal na to, aby konal rôzne veci. Ak je to, čo človek koná, v Božích očiach pozitívne, potom to Boh potvrdzuje, uznáva a prijíma bez akéhokoľvek odsúdenia či kritiky. To je niečo, čo nemôže urobiť žiadny človek, zlý duch ani satan. Vidíte v tom zjavenie Božej povahy? Dovolil by človek, skazený človek alebo satan niekomu inému, aby niečo urobil v jeho mene, priamo pod jeho nosom? Prirodzene, že nie! Zápasili by o túto pozíciu s tým druhým človekom alebo inou silou, ktorá sa od nich líši? Prirodzene, že áno! Keby bola s Adamom v tom čase skazená osoba alebo satan, určite by Adamovo konanie zavrhli. Aby potvrdili, že dokážu samostatne myslieť a majú vlastné jedinečné názory, popreli by úplne všetko, čo Adam robil: „Chceš toto stvorenie pomenovať takto? Nuž, ja ho nebudem volať takto, ja ho budem volať inak. Ty mu chceš dať meno Tom, ale ja ho budem volať Harry. Musím predsa ukázať, aký som múdry.“ Aká je toto povaha? Nie je to nanajvýš arogantné? A čo Boh? Má aj On takúto povahu? Mal Boh nejaké nezvyčajné námietky voči tomu, čo robil Adam? Odpoveď znie: jednoznačne nie! V povahe zjavenej Bohom nie je ani najmenší náznak škriepenia sa, arogancie alebo samospravodlivosti. Aspoň toto je zatiaľ jasné. Môže sa to javiť ako nepodstatná záležitosť, ale ak nechápeš Božiu podstatu, ak sa tvoje srdce nesnaží porozumieť tomu, ako Boh koná a aký je Jeho postoj, nespoznáš Božiu povahu ani neuvidíš jej výraz a zjavenie. Nie je to tak? Súhlasíte s tým, čo som vám práve vysvetlil? Boh v reakcii na Adamovo konanie grandiózne nevyhlásil: „Urobil si dobrú a správnu vec a Ja s ňou súhlasím!“ Vo svojom srdci však Adamovo konanie schválil, ocenil a pochválil. Bola to prvá vec od stvorenia, ktorú človek urobil pre Boha na Jeho pokyn. Bolo to niečo, čo človek urobil namiesto Boha a v Jeho mene. V Božích očiach to vychádzalo z inteligencie, ktorou človeka obdaril. Boh to vnímal ako niečo dobré a pozitívne. To, čo vtedy Adam urobil, bolo prvým prejavom Božej inteligencie v človeku. Z Božieho pohľadu to bol pekný prejav. To, čo vám chcem na tomto mieste povedať, je, že cieľom Boha pri odovzdávaní niečoho z toho, čo má a čím je, a zo svojej inteligencie, bolo, aby sa ľudstvo mohlo stať živým stvorením, ktoré je Jeho prejavom. Boh túžil presne po tom, aby takéto živé stvorenie konalo v Jeho mene.

3. Boh vyrobí Adamovi a Eve kožený odev

Gn 3, 20-21 A Adam nazval svoju ženu menom Eva, lebo bola matkou všetkých živých. Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.

Pozrime sa na tento tretí úryvok, podľa ktorého sa za menom, ktoré dal Adam Eve, skutočne skrýva význam. To ukazuje, že Adam mal po stvorení vlastné myšlienky a chápal mnohé veci. Teraz však nebudeme zisťovať ani skúmať, čo pochopil a koľko toho pochopil, pretože to nie je Mojím hlavným cieľom pri rozoberaní tretieho úryvku. Čo je teda to hlavné, čo chcem zdôrazniť? Pozrime sa na verš: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Ak dnes v našom duchovnom spoločenstve nepreberieme tento verš Písma, možno si nikdy neuvedomíte hlbšie dôsledky týchto slov. Najprv Mi dovoľte dať vám niekoľko nápovedí. Predstavte si trebárs rajskú záhradu, v ktorej žijú Adam a Eva. Boh ich ide navštíviť, ale oni sa skryjú, pretože sú nahí. Boh ich nevidí, a keď na nich zavolá, odvetia Mu: „Nemáme odvahu Ťa vidieť, pretože naše telá sú nahé.“ Nemajú odvahu stretnúť sa s Bohom, pretože sú nahí. Čo pre nich teda urobí Boh Jahve? V pôvodnom texte sa píše: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Pochopili ste, z čoho im Boh urobil odev? Na jeho výrobu použil zvieracie kože. To znamená, že Boh vytvoril odev z kožušín, aby ho človek mohol nosiť ako oblečenie. Boli to prvé kusy oblečenia, ktoré Boh pre človeka vyrobil. Kožušinový odev je v dnešnej dobe luxusnou komoditou a nie každý si ho môže dovoliť. Ak sa ťa niekto spýta: „Aký bol prvý kus odevu, ktorý nosili naši predkovia?“, odpovedz mu: „Bola to kožušina.“ „Kto vyrobil túto kožušinu?“ Následne môžeš odpovedať: „Vyrobil ju Boh!“ To je to hlavné: tento odev vyrobil Boh. Nestojí práve toto za diskusiu? Nevynoril sa vám po tomto Mojom opise v mysli istý obraz? Mali by ste mať aspoň približnú predstavu. Nehovorím vám to však dnes preto, aby ste vedeli, aký bol prvý odev človeka. O čo teda ide? Nejde o kožušinu, ale o to, ako ľudia spoznávajú – ako to zjavil Boh tým, čo tu vykonal – Jeho povahu, čo má a čím je.

„Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Akú úlohu v tejto scéne preberá Boh, keď je s Adamom a Evou? Akým spôsobom sa prejavuje v tomto svete, v ktorom žijú len dve ľudské bytosti? Prejavuje sa v úlohe Boha? Bratia a sestry z Hongkongu, odpovedzte, prosím. (V úlohe rodiča.) Bratia a sestry z Južnej Kórey, v akej úlohe sa podľa vás prejavuje Boh? (Hlava rodiny.) Bratia a sestry z Taiwanu, ako to vidíte vy? (Úloha niekoho v rodine Adama a Evy, úloha člena rodiny.) Niektorí z vás si myslia, že sa Boh prejavuje ako člen rodiny Adama a Evy, iní zasa tvrdia, že sa prejavuje ako hlava rodiny, a iní hovoria, že sa prejavuje ako rodič. Všetky tieto možnosti sú veľmi náležité. Rozumiete však, na čo narážam? Boh stvoril týchto dvoch ľudí a správal sa k nim ako ku svojim spoločníkom. Boh sa ako ich jediná rodina staral o ich život a zabezpečoval im potrebu jedla, oblečenia a prístrešia. V tomto prípade sa Boh javí ako rodič Adama a Evy. Pokiaľ to Boh robí, človek nevidí, aký je Boh vznešený; nevidí Božiu nadradenosť, Jeho tajomstvo, a hlavne nie Jeho hnev a majestát. Vidí len Božiu pokoru, Jeho náklonnosť, Jeho záujem o človeka, Jeho zodpovednosť a starostlivosť o človeka. Boží postoj a spôsob správania sa k Adamovi a Eve sa podobajú tomu, ako rodičia prejavujú záujem o svoje deti, ale aj tomu, ako svoje vlastné deti milujú, starajú sa o ne a záleží im na nich – je to skutočné, viditeľné a hmatateľné. Namiesto toho, aby sa Boh vyvýšil a získal vysoké a mocné postavenie, osobne použil kože na výrobu odevu pre človeka. Nezáleží na tom, či táto kožušina slúžila na odstránenie ich hanblivosti alebo na ochranu pred chladom. Dôležité je, že tento odev na zakrytie ľudského tela vytvoril sám Boh vlastnými rukami. Namiesto toho, aby Boh tento odev jednoduchou myšlienkou stvoril alebo použil nejaký iný zázračný prostriedok, ako si ľudia predstavujú, že to robí, legitímne urobil niečo, o čom človek predpokladá, že to Boh nerobí a nemal by to robiť. Môže sa to zdať ako banalita – niektorí ľudia sú možno toho názoru, že to ani nestojí za zmienku –, no každému Božiemu nasledovníkovi s nejasnými predstavami o Bohu to umožňuje nahliadnuť do Jeho pravosti a miloty a spoznať Jeho vernosť a pokoru. Neznesiteľne arogantní ľudia, ktorí si myslia, že sú vysoko postavení a mocní, tak sklonia svoje namyslené hlavy a zahanbia sa pred Božou pravosťou a pokorou. Božia pravosť a pokora ďalej umožňuje ľuďom spoznať, aký je Boh hodný lásky. Naopak, „nesmierny“, „hodný lásky“ a „všemohúci“ Boh, ktorého ľudia uchovávali vo svojich srdciach, sa stal bezvýznamným a škaredým a rozpadá sa pri najmenšom dotyku. Keď čítaš tento verš a počúvaš tento príbeh, hľadíš na Boha zvrchu, pretože urobil takúto vec? Niektorí ľudia možno áno, ale iní budú reagovať opačne. Budú si myslieť, že Boh je pravý a hodný lásky, a dojme ich práve Božia pravosť a milota. Čím viac vidia pravú stránku Boha, tým viac dokážu oceniť pravú existenciu Božej lásky, dôležitosť Boha v ich srdciach a to, ako pri nich v každom okamihu stojí.

Teraz nasmerujme našu diskusiu opäť na súčasnosť. Ak Boh mohol urobiť tieto rôzne maličkosti pre ľudí, ktorých stvoril na samotnom začiatku, dokonca aj veci, na ktoré by sa ľudia nikdy neodvážili ani pomyslieť alebo by ich ani neočakávali, mohol by potom urobiť takéto veci pre ľudí aj dnes? Niektorí vravia: „Áno!“ Prečo je to tak? Pretože Božia podstata ani milota nie sú falošné. Božia podstata naozaj existuje a nie je niečím, čo pridali iní, a už vôbec nie niečím, čo sa mení časom, v závislosti od rôznych miest a epoch. Božia pravosť a milota sa môžu naozaj prejaviť len vtedy, keď Boh urobí niečo, čo ľudia považujú za nezaujímavé a bezvýznamné – čosi také banálne, že by im ani nenapadlo, že by to niekedy urobil. Boh nie je falošný. V Jeho povahe a podstate niet žiadneho zveličovania, pretvárky, pýchy ani arogancie. Nikdy sa nechvastá, priam naopak – miluje, prejavuje záujem, stará sa a verne a úprimne vedie ľudské bytosti, ktoré stvoril. Bez ohľadu na to, ako málo ľudia oceňujú, cítia alebo vidia, čo Boh robí, On to stále celkom iste robí. Ovplyvnilo by poznanie takejto Božej podstaty lásku ľudí k Nemu? Ovplyvnilo by to ich bohabojnosť? Dúfam, že keď pochopíš pravú stránku Boha, ešte viac sa k Nemu priblížiš a budeš môcť opravdivejšie oceniť Jeho lásku a starostlivosť o ľudstvo. Zároveň budeš môcť odovzdať Bohu svoje srdce a nebudeš Ho už podozrievať alebo o Ňom pochybovať. Boh robí pre človeka v tichosti všetko, všetko robí v tichosti prostredníctvom svojej úprimnosti, vernosti a lásky. Nikdy sa však neobáva ani výčitky nemá, čokoľvek koná, ani nepotrebuje, aby sa Mu niekto nejakým spôsobom odplatil. Rovnako nikdy nemá v úmysle niečo od ľudstva získať. Jediným cieľom všetkého, čo kedy urobil, je to, aby mohol prijať pravú vieru a lásku ľudstva. A týmto zakončujem prvú tému.

Boli vám tieto diskusie nápomocné? Do akej miery vám pomohli? (Viac chápeme a poznáme Božiu lásku.) (Táto metóda diskusie v duchovnom spoločenstve nám môže v budúcnosti pomôcť lepšie oceniť Božie slovo, pochopiť Božie emócie a význam toho, čo Boh v danom čase povedal, a vycítiť, čo vtedy cítil.) Uvedomuje si niekto z vás po prečítaní týchto slov intenzívnejšie pravú Božiu existenciu? Máte pocit, že Božia existencia už nie je bezvýznamná alebo nejasná? Ak máte tento pocit, dokážete vycítiť, že Boh je hneď vedľa vás? Možno tento pocit nie je zrejmý práve v tomto okamihu alebo ste sa k nemu ešte nedopracovali. No raz, keď si skutočne hlboko uvedomíte a naozaj spoznáte Božiu povahu a podstatu vo svojom srdci, budeš cítiť, že Boh je priamo pri tebe – len si Boha nikdy skutočne neprijal do svojho srdca. Taká je pravda!

Aký je váš názor na tento prístup k diskusii v duchovnom spoločenstve? Zvládate to? Myslíte si, že tento typ diskusie v duchovnom spoločenstve na tému Božieho diela a Božej povahy je veľmi ťažký? Ako sa cítite? (Veľmi dobre, sme nadšení.) Prečo sa cítite dobre? Prečo ste pocítili nadšenie? (Bolo to ako návrat do rajskej záhrady, návrat k bytiu po Božom boku.) „Božia povaha“ je pre ľudí v podstate dosť neznáma téma, pretože to, čo si zvyčajne predstavujete a čo čítate v knihách alebo počujete v duchovných spoločenstvách, má tendenciu spôsobiť, že sa cítite trochu ako slepec, ktorý sa dotýka slona – len sa ho dotýkate rukami, ale v skutočnosti si nedokážete nič vizualizovať. Ohmatávanie naslepo ti nemôže poskytnúť ani približné pochopenie Boha, nieto ešte jasnú predstavu o Ňom; len naďalej dráždi tvoju predstavivosť, bráni ti presne definovať Božiu povahu a podstatu, pričom neistota vyplývajúca z tvojej predstavivosti zakaždým naplní tvoje srdce pochybnosťami. Keď si niečím nemôžeš byť istý, no i napriek tomu sa to usiluješ pochopiť, v tvojom srdci sa zakaždým objavia rozpory a konflikty, či dokonca pocit nepokoja. V dôsledku toho budeš dezorientovaný a zmätený. Nie je to trýznivé, keď chceš hľadať Boha, poznať Ho a jasne Ho vidieť, no i tak sa zdá, že nedokážeš nájsť odpovede? Samozrejme, tieto slová sú určené len tým, ktorí chcú mať pred Bohom bázeň a uspokojovať Ho. Pre ľudí, ktorí sa takýmito vecami nezapodievajú, to je v podstate zbytočné, pretože tí najviac dúfajú v to, že skutočnosť a existencia Boha sú len legendou alebo výmyslom, aby si mohli robiť, čo sa im zachce. A takisto, aby mohli byť najväčší a najdôležitejší, aby mohli páchať zlé skutky bez ohľadu na následky, aby nemuseli znášať trest či niesť zodpovednosť a aby sa ich netýkalo ani to, čo Boh hovorí o zlých ľuďoch. Títo ľudia nie sú ochotní chápať Božiu povahu. Majú odpor k snahe spoznať Boha a všetko o Ňom. Najspokojnejší by boli, keby Boh neexistoval. Títo ľudia odporujú Bohu a patria medzi tých, ktorí budú vyradení.