Tretia časť

Od začiatku až podnes dokázal hovoriť s Bohom jedine človek. To znamená, že medzi všetkými živými vecami a Božími stvoreniami nikto okrem človeka nebol schopný hovoriť s Bohom. Človek má uši, ktorými počúva, a oči, ktorými vidí; má jazyk, vlastné myšlienky a slobodnú vôľu. Má všetko, čo treba, aby počul Boha hovoriť, pochopil Božie úmysly a prijal Božie poverenie, a tak Boh kladie na človeka všetky svoje želania a chce z neho urobiť spoločníka, ktorý s Ním bude jedna myseľ a bude s Ním môcť kráčať. Odkedy Boh začal riadiť, čaká na človeka, aby Mu dal svoje srdce, aby Mu ho dovolil očistiť a vybaviť, aby sa stal pre Boha uspokojivým a milovaným, bál sa Ho a vyhýbal sa zlu. Boh sa vždy tešil a čakal na tento výsledok. Nachádzajú sa takíto ľudia v biblických záznamoch? Teda spomína sa v Biblii niekto, kto dokázal dať svoje srdce Bohu? Existuje pred týmto vekom nejaký precedens? Pokračujme dnes v čítaní biblických príbehov a pozrime sa, či to, čo urobila táto postava – Jób – má nejakú súvislosť s témou „odovzdať svoje srdce Bohu“, o ktorej dnes hovoríme. Pozrime sa, či bol Jób pre Boha uspokojivý a či ho miloval.

Aký dojem na vás zanechal Jób? Niektorí ľudia citujú pôvodné písmo a tvrdia, že Jób sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. „Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu“ – také je Božie hodnotenie Jóba. Ako by ste vlastnými slovami opísali Jóba? Niektorí ľudia hovoria, že Jób bol dobrý a rozumný človek; niektorí hovoria, že mal pravú vieru v Boha; iní zase tvrdia, že Jób bol spravodlivý a ľudský človek. Videli ste Jóbovu vieru, čo znamená, že vo svojich srdciach pripisujete Jóbovej viere veľkú dôležitosť a závidíte mu ju. Dnes sa teda pozrime na to, čo bolo na Jóbovi také zvláštne, že Boh s mím bol taký spokojný. Prečítajme si teraz nižšie uvedené pasáže z Písma.

C. Jób

1. Ako hodnotí Jóba Boh a Biblia

Jób 1, 1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób, a ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.

Jób 1, 5 A stalo sa tak, že keď uplynuli dni ich hodovania, Jób poslal po nich a posvätil ich, vstal skoro ráno a obetoval zápalné obety za nich všetkých, lebo si povedal: „Mohlo sa stať, že moji synovia zhrešili a zlorečili Bohu vo svojich srdciach.“ Takto to Jób robil neustále.

Jób 1, 8 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“

Aký kľúčový bod vidíte v týchto pasážach? Všetky tieto tri krátke pasáže z Písma sa týkajú Jóba. Hoci sú krátke, jasne uvádzajú, akým bol človekom. Na základe opisu Jóbovho každodenného správania a konania je všetkým zrejmé, že Božie hodnotenie Jóba bolo opodstatnené, a nie bezdôvodné. Hovoria nám, že či už ide o ľudské posúdenie Jóba (Jób 1, 1), alebo o Božie posúdenie Jóba (Jób 1, 8), obe sú výsledkom Jóbových skutkov pred Bohom a človekom (Jób 1, 5).

Najskôr si prečítajme prvú pasáž: „V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób, a ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.“ Toto je prvé hodnotenie Jóba v Biblii a táto veta je autorovým posúdením Jóba. Prirodzene, predstavuje aj ľudské hodnotenie Jóba, že „ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu“. Ďalej si prečítajme o Božom hodnotení Jóba: „Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ Z týchto dvoch hodnotení pochádza jedno od človeka a jedno od Boha; obidve s rovnakým obsahom. Je teda zrejmé, že Jóbovo správanie a konanie bolo človeku známe a Boh ho tiež chválil. Inými slovami, Jóbovo správanie pred človekom a jeho správanie pred Bohom boli rovnaké; vždy položil svoje správanie a motiváciu pred Boha, aby ich Boh mohol pozorovať, a bol človekom, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Takže v Božích očiach bol spomedzi ľudí na zemi len Jób dokonalý a spravodlivý, bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.

Konkrétne prejavy Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu v jeho každodennom živote

Pozrime sa na konkrétne prejavy Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Okrem predchádzajúcich a nasledujúcich pasáží si prečítajme aj časť z knihy Jób 1, 5, kde sa opisuje jeden konkrétny prejav Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Týka sa toho, ako sa bál Boha a vyhýbal sa zlu vo svojom každodennom živote; čo je najdôležitejšie, pre svoj vlastný strach pred Bohom a vyhýbanie sa zlu nielenže robil to, čo mal robiť, ale tiež pravidelne prinášal Bohu zápalné obety v mene svojich synov. Bál sa, že počas hodovania často „zhrešili a zlorečili Bohu vo svojich srdciach“. Ako sa tento strach prejavoval v Jóbovi? V pôvodnom texte sa uvádza: „A stalo sa tak, že keď uplynuli dni ich hodovania, Jób poslal po nich a posvätil ich, vstal skoro ráno a obetoval zápalné obety za nich všetkých.“ Jóbovo správanie nám ukazuje, že namiesto toho, aby sa jeho strach pred Bohom prejavoval v jeho správaní navonok, vychádzal zvnútra jeho srdca a že jeho strach z Boha možno nájsť v každom aspekte jeho každodenného života, neustále, pretože sa nielen vyhýbal zlu, ale často obetoval zápalné obety v mene svojich synov. Inými slovami, Jób sa nielen hlboko bál zhrešenia proti Bohu a zrieknutia sa Boha vo svojom vlastnom srdci, ale tiež sa obával, že jeho synovia by mohli zhrešiť proti Bohu a zrieknuť sa Ho vo svojich srdciach. Z toho je zrejmé, že pravdivosť Jóbovho strachu pred Bohom obstojí pri skúmaní a nikto o ňom nemôže pochybovať. Robil to príležitostne, alebo pravidelne? Posledná veta textu znie: „Takto to Jób robil neustále.“ Tieto slová znamenajú, že Jób nechodieval a nenavštevoval svojich synov príležitostne alebo keď sa mu to páčilo ani sa nevyznával Bohu skrze modlitby. Namiesto toho pravidelne posielal svojich synov, aby sa posvätili, a obetoval za nich zápalné obety. Slovo „neustále“ tu neznamená, že to vykonával jeden alebo dva dni alebo len chvíľu. Znamená to, že prejav Jóbovho strachu pred Bohom nebol dočasný a neprestal pri poznaní alebo vyslovení slov; namiesto toho cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu viedla jeho srdce, diktovala jeho správanie a bola v jeho srdci koreňom jeho existencie. To, že to robil neustále, dokazuje, že sa vo svojom srdci často bál, že sám zhreší proti Bohu, a tiež sa bál, že jeho synovia a dcéry zhrešia proti Bohu. Ukazuje to, akú váhu mala v jeho srdci cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Robil tak neustále, pretože vo svojom srdci bol vystrašený a bál sa – bál sa, že spáchal zlo a zhrešil proti Bohu a že sa odklonil od Božej cesty, a preto nebol schopný uspokojiť Boha. Zároveň sa obával aj o svojich synov a dcéry, bál sa, že urazili Boha. Také bolo Jóbovo bežné správanie v jeho každodennom živote. Práve toto normálne správanie dokazuje, že Jóbov strach z Boha a vyhýbanie sa zlu nie sú prázdnymi slovami, že Jób skutočne žil takúto realitu. „Takto to Jób robil neustále.“ Tieto slová nám hovoria o Jóbových každodenných skutkoch pred Bohom. Keď tak robil neustále, dosiahlo jeho správanie a jeho srdce Boha? Inými slovami, bol Boh často potešený jeho srdcom a správaním? V akom stave a v akom kontexte to tak potom Jób robil neustále? Niektorí ľudia hovoria: „Konal tak preto, lebo Jóbovi sa často zjavoval Boh.“ Niektorí hovoria: „Robil tak neustále, pretože mal vôľu vyhýbať sa zlu.“ A niektorí vravia: „Možno si myslel, že k svojmu majetku neprišiel ľahko, a vedel, že mu ho Boh daroval, a preto sa veľmi bál, že stratí svoj majetok, pretože zhrešil proti Bohu alebo Ho urazil.“ Sú niektoré z týchto tvrdení pravdivé? Určite nie. Lebo to, čo Boh prijal a čo si na Jóbovi najviac cenil, nebol v Božích očiach len fakt, že to robil neustále; bolo to skôr jeho správanie pred Bohom, človekom a satanom, keď bol vydaný satanovi a pokúšaný. Nižšie uvedené časti ponúkajú najpresvedčivejší dôkaz, dôkaz, ktorý nám ukazuje pravdivosť Božieho hodnotenia Jóba. Prečítajme si nasledujúce pasáže z Písma.

2. Satan po prvý raz pokúša Jóba (ukradnú mu dobytok a jeho deti postihne pohroma)

a) Slová vyslovené Bohom

Jób 1, 8 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“

Jób 1, 12 A Jahve riekol satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku.“ Vtedy satan od Jahveho odišiel.

b) Satanova odpoveď

Jób 1, 9-11 A satan odpovedal Jahvemu: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.“

Boh dovolí satanovi pokúšať Jóba, aby sa zdokonalila Jóbova viera

Jób 1, 8 je prvým biblickým záznamom rozhovoru medzi Bohom Jahvem a satanom. Čo teda povedal Boh? V pôvodnom texte sa píše toto: „A Jahve sa spýtal satana: ‚Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.‘“ Toto bolo Božie hodnotenie Jóba pred satanom. Boh povedal, že je dokonalý a spravodlivý muž, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Ešte pred týmito slovami medzi Bohom a satanom sa Boh rozhodol, že použije satana na pokúšanie Jóba – že Jóba odovzdá satanovi. V jednom ohľade by to dokázalo, že Božie pozorovanie a hodnotenie Jóba bolo presné a bezchybné, a spôsobilo by to, že satan by bol zahanbený Jóbovým svedectvom; v inom by to zdokonalilo Jóbovu vieru v Boha a strach z Neho. Keď teda satan predstúpil pred Boha, Boh nemal pochýb. Pristúpil rovno k veci a spýtal sa satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ V Božej otázke je skrytý nasledujúci význam: Boh vedel, že satan sa túla kade-tade a často špehuje Jóba, ktorý je Božím služobníkom. Často pokúšal a útočil na Jóba, snažil sa nájsť spôsob, ako ho zničiť, aby dokázal, že jeho viera v Boha a strach z Boha nemôžu obstáť. Satan tiež dychtivo hľadal príležitosti na zničenie Jóba, aby sa zriekol Boha a aby ho mohol uchmatnúť z Božích rúk. Boh však nazrel do Jóbovho srdca a videl, že je dokonalý a spravodlivý, a že sa Boha bojí a vyhýba sa zlu. Boh prostredníctvom otázky oznámil satanovi, že Jób je dokonalý a spravodlivý muž, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, že Jób sa nikdy Boha nezriekne a nebude nasledovať satana. Keď si satan vypočul Božie hodnotenie Jóba, zrodil sa v ňom hnev z poníženia, ešte viac sa rozzúril a nevedel sa dočkať, kedy Jóba uchmatne, pretože satan nikdy neveril, že niekto môže byť dokonalý a spravodlivý alebo že sa môže báť Boha a vyhýbať sa zlu. Satan zároveň nenávidel dokonalosť a spravodlivosť v človeku a hnusili sa mu ľudia, ktorí sa dokázali báť Boha a vyhýbať sa zlu. Tak je to napísané v Jóbovi 1, 9-11: „A satan odpovedal Jahvemu: ‚Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.‘“ Boh dôverne poznal satanovu zlomyseľnú prirodzenosť a veľmi dobre vedel, že satan už dlho plánuje zničiť Jóba, a tak si Boh zaumienil, že satanovi ešte raz povie, že Jób je dokonalý a spravodlivý a že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, aby priviedol satana do takého stavu, že odhalí svoju pravú tvár, zaútočí na Jóba a bude ho pokúšať. Inými slovami, Boh zámerne zdôraznil, že Jób je dokonalý a spravodlivý a že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, a tým spôsobil, že satan zaútočil na Jóba pre svoju nenávisť a hnev voči tomu, akým dokonalým a spravodlivým mužom bol Jób, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. To by viedlo k tomu, že Boh by zahanbil satana tým, že Jób je dokonalý a spravodlivý človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, a satan by zostal úplne ponížený a porazený. Potom by už satan nepochyboval ani nevznášal obvinenia o Jóbovej dokonalosti, spravodlivosti, strachu z Boha alebo vyhýbaniu sa zlu. Týmto spôsobom bola Božia skúška a satanovo pokúšanie takmer nevyhnutné. Jób bol jediný, kto bol schopný odolať Božej skúške a satanovmu pokúšaniu. Po tomto rozhovore dostal satan povolenie pokúšať Jóba. Tak sa začalo satanovo prvé kolo útokov. Cieľom týchto útokov bol Jóbov majetok, pretože satan vzniesol proti Jóbovi nasledujúce obvinenie: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? … Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil.“ Preto Boh dovolil satanovi, aby vzal Jóbovi všetko, čo mal – to bol skutočný dôvod, prečo sa Boh rozprával so satanom. Napriek tomu Boh vzniesol na satana jednu požiadavku: „Všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku.“ (Jób 1, 12) To bola podmienka, ktorú Boh vytvoril, keď satanovi dovolil pokúšať Jóba a vložil Jóba do satanových rúk. A bola to hranica, ktorú mu stanovil: prikázal satanovi, aby Jóbovi neublížil. Keďže Boh uznal, že Jób je dokonalý a spravodlivý, a veril, že Jóbova dokonalosť a spravodlivosť pred Ním sú nespochybniteľné a mohli by odolať skúške, Boh dovolil satanovi pokúšať Jóba, ale udelil mu obmedzenie: satan mohol vziať všetok Jóbov majetok, no nemohol sa ho ani dotknúť. Čo to znamená? Znamená to, že Boh v tej chvíli nevydal satanovi Jóba úplne. Satan mohol Jóba pokúšať akýmkoľvek spôsobom, ale sám nemohol Jóbovi ublížiť – skriviť mu jediný vlások na jeho hlave –, pretože všetko v človeku ovláda Boh a len Boh rozhoduje o tom, či človek žije, alebo zomrie. Satan takéto oprávnenie nemá. Keď Boh vyriekol tieto slová satanovi, satan sa nemohol dočkať, až začne. Použil všetky prostriedky na to, aby Jóba pokúšal, a onedlho Jób stratil stádo oviec a volov a všetok majetok, ktorý mu dal Boh… Tak ho zasiahli Božie skúšky.

Hoci nám Biblia hovorí o pôvode Jóbovho pokúšania, uvedomoval si samotný Jób, ktorý bol vystavený týmto pokúšaniam, čo sa vlastne dialo? Jób bol len obyčajným smrteľníkom; samozrejme nevedel nič o príbehu, ktorý sa okolo neho odohrával. Napriek tomu mu jeho strach pred Bohom a jeho dokonalosť a spravodlivosť umožnili uvedomiť si, že Boh naňho zoslal skúšky. Nevedel, čo sa stalo v duchovnej oblasti, ani aké sú Božie úmysly za týmito skúškami. Vedel však, že bez ohľadu na to, čo sa mu stalo, mal by zostať verný svojej dokonalosti a spravodlivosti a mal by sa držať cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Boh jasne videl postoj a reakciu Jóba na tieto záležitosti. Čo Boh videl? Videl Jóbovo bohabojné srdce, pretože od začiatku až do chvíle, keď bol Jób skúšaný, Jóbovo srdce zostalo otvorené Bohu, bolo Mu predložené a Jób sa nevzdal svojej dokonalosti ani spravodlivosti, neodvrhol cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu ani sa od nej neodvrátil – Boha nič tak neutešovalo ako toto. Ďalej sa pozrieme na to, aké pokúšania Jób podstúpil a ako sa s týmito skúškami vysporiadal. Prečítajme si z Písma.

c) Jóbova reakcia

Jób 1, 20-21 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim. Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“

Jóbovo rozhodnutie vrátiť všetko, čo vlastní, pramení z jeho strachu z Boha

Keď Boh povedal Satanovi: „Všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku,“ satan odišiel. Čoskoro na to sa Jób dostal pod náhle a prudké útoky: najprv boli vyplienené jeho voly a osly a niektorí z jeho sluhov zabití; potom jeho ovce a niektorých ďalších sluhov pohltili plamene; následne mu vzali jeho ťavy a ešte viac jeho sluhov bolo zavraždených; nakoniec prišli o život jeho synovia a dcéry. Táto séria útokov predstavovala muky, ktorými Jób trpel počas prvého pokúšania. Ako prikázal Boh, počas týchto útokov sa satan zameral len na Jóbov majetok a jeho deti a samotnému Jóbovi neublížil. A jednako sa Jób v okamihu premenil z majetného muža s veľkým bohatstvom na niekoho, kto nemal nič. Nikto nedokázal odolať tomuto neuveriteľne prekvapivému útoku ani naň správne reagovať, no Jób napriek tomu ukázal svoju mimoriadnu stránku. V Písme sa uvádza nasledujúci úryvok: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ Toto bola Jóbova prvá reakcia, keď sa dozvedel, že prišiel o svoje deti a všetok majetok. Predovšetkým nevyzeral prekvapene ani zdesene a už vôbec neprejavoval hnev či nenávisť. Vidíte teda, že vo svojom srdci už uznal, že tieto pohromy neboli náhoda ani neboli dielom ľudskej ruky a už vôbec to nebola odplata alebo trest. Namiesto toho ho zasiahli Jahveho skúšky. Bol to Jahve, kto chcel vziať jeho majetok a deti. Jób bol vtedy veľmi pokojný a mal jasnú hlavu. Jeho dokonalá a spravodlivá ľudská prirodzenosť mu umožnila rozumne a prirodzene robiť presné úsudky a rozhodnutia o pohromách, ktoré ho postihli, a v dôsledku toho sa správal nezvyčajne pokojne: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ „Roztrhol svoj plášť“ znamená, že bol vyzlečený a nič nevlastnil; „oholil si hlavu“ znamená, že sa vrátil pred Boha ako novorodenec; „padol na zem, klaňal sa“ znamená, že prišiel na svet nahý a aj dnes, keď stále nič nemal, bol vrátený Bohu ako novonarodené dieťa. Jóbov postoj voči všetkému, čo sa mu prihodilo, nemohla dosiahnuť žiadna stvorená bytosť. Jeho dôvera v Jahveho presahovala oblasť viery; bol to jeho strach pred Bohom, jeho podriadenosť Bohu. Bol schopný ďakovať Bohu nielen za to, že mu dal, ale aj za to, že mu vzal. Okrem toho bol schopný sám od seba vrátiť Bohu všetko, čo vlastnil, vrátane svojho života.

Jóbov strach z Boha a podriadenosť voči Nemu sú príkladom pre ľudstvo a jeho dokonalosť a spravodlivosť boli vrcholom ľudskej prirodzenosti, ktorú by mal človek vlastniť. Hoci Boha nevidel, uvedomil si, že Boh skutočne jestvuje, a vďaka tomuto poznaniu sa Ho bál. Vďaka svojmu strachu pred Bohom sa Mu dokázal podriadiť. Dal Bohu voľnú ruku, aby mu vzal všetko, a vôbec sa neponosoval, len padol pred Bohom a povedal Mu, že aj keby v tej chvíli vzal jeho telo, s radosťou a bez ponosy by Mu to dovolil. Celé jeho správanie bolo podmienené jeho dokonalou a spravodlivou ľudskou prirodzenosťou. To znamená, že v dôsledku svojej nevinnosti, čestnosti a láskavosti bol Jób neochvejný vo svojom poznávaní a prežívaní Božej existencie. Na tomto základe kládol na seba požiadavky a vytváral normy pre svoje myslenie, správanie a princípy konania pred Bohom v súlade s Božím vedením a Božími skutkami, ktoré videl medzi všetkými vecami. Postupom času v ňom jeho skúsenosti vyvolali skutočný a ozajstný strach z Boha a spôsobili, že sa vyhýbal zlu. To bol zdroj bezúhonnosti, na ktorej Jób pevne lipol. Bol posadnutý čestnou, nevinnou a láskavou ľudskou prirodzenosťou a mal ozajstnú skúsenosť so strachom z Boha, s podriadením sa Bohu a vyhýbaním sa zlu, ako aj s poznaním, že „Jahve dal a Jahve vzal“. Len vďaka tomu bol schopný stáť pevne vo svojom svedectve uprostred takýchto podlých útokov satana a len vďaka tomu bol schopný nesklamať Boha a poskytnúť Mu uspokojivú odpoveď, keď na neho doľahli Božie skúšky. Hoci Jóbovo správanie počas prvého pokúšania bolo veľmi priamočiare, neskoršie generácie nemali istotu, že dosiahnu takúto priamočiarosť, a to ani po celoživotnom úsilí, a nemuseli ani dosiahnuť vyššie opísané Jóbovo správanie. Dnes, keď čelíte Jóbovmu priamočiaremu správaniu a porovnávate ho s výkrikmi a odhodlaním „absolútnej podriadenosti a vernosti až do smrti“, ktoré Bohu preukazujú tí, ktorí tvrdia, že veria v Boha a nasledujú Ho, cítite hlbokú hanbu, alebo nie?

Keď čítaš v Písme o všetkom, čo Jób a jeho rodina podstúpili, ako na to reaguješ? Strácaš sa vo svojich myšlienkach? Prekvapuje ťa to? Mohli by sa skúšky, ktoré postihli Jóba, opísať ako desivé? Inak povedané, je dosť hrozné čítať o Jóbových skúškach, ako sú opísané v Písme, nehovoriac o tom, aké by boli v skutočnom živote. Vidíte teda, že to, čo sa stalo Jóbovi, nebol „nácvik“, ale skutočný „boj“ so skutočnými „zbraňami“ a „nábojmi“. No čia ruka ho vystavila týmto skúškam? Boli, samozrejme, dielom satana, ktorý činil tieto veci vlastnými rukami. Napriek tomu to všetko schválil Boh. Povedal Boh satanovi, akými prostriedkami má pokúšať Jóba? Nie. Boh len vytvoril jednu podmienku, podľa ktorej sa mal satan riadiť, a potom Jóba zasiahlo pokúšanie. Keď na Jóba prišlo pokúšanie, ľudia pocítili zlo a ohavnosť satana, jeho zlomyseľnosť a odpor voči človeku, ako aj jeho nepriateľstvo voči Bohu. Na tom vidíme, že slová nedokážu opísať, aké kruté bolo toto pokúšanie. Dá sa povedať, že zlomyseľná prirodzenosť, s ktorou satan ubližoval človeku, a jeho škaredá tvár, boli v tej chvíli úplne odhalené. Satan využil príležitosť, ktorú dostal s Božím dovolením, aby vystavil Jóba horúčkovitému a neľútostnému týraniu, ktorého metóda a úroveň krutosti sú pre dnešných ľudí nepredstaviteľné a úplne neznesiteľné. Namiesto toho, aby sme povedali, že Jób bol pokúšaný satanom a že počas tohto pokúšania obstál vo svojom svedectve, je lepšie povedať, že v skúškach, ktoré pre neho pripravil Boh, sa Jób pustil do boja so satanom, aby chránil svoju dokonalosť a spravodlivosť a ubránil cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V tomto zápase stratil Jób stádo oviec a dobytka a prišiel o celý svoj majetok i o svojich synov a dcéry. Nevzdal sa však svojej dokonalosti, spravodlivosti ani strachu z Boha. Inými slovami, v tomto zápase so satanom sa Jób radšej zbavil svojho majetku a detí, než aby stratil svoju dokonalosť, spravodlivosť a strach z Boha. Radšej sa držal zásad toho, čo znamená byť mužom. Písmo poskytuje stručný opis celého procesu, ako Jób prišiel o svoj majetok, a tiež dokumentuje Jóbove správanie a postoj. Tieto strohé, krátke vyjadrenia vyvolávajú pocit, že Jób bol takmer pokojný, keď čelil tomuto pokušeniu, ale ak by sa to, čo sa naozaj stalo, malo odohrať znovu – aj s ohľadom na skutočnosť satanovej zlomyseľnej prirodzenosti –, potom by veci neboli také jednoduché alebo ľahké, ako je opísané v týchto vetách. Realita bola oveľa krutejšia. Taká je úroveň skazy a nenávisti, s akou satan zaobchádza s ľudstvom a so všetkými, ktorých Boh schvaľuje. Keby Boh nepožiadal satana, aby Jóbovi neublížil, satan by ho nepochybne bez výčitiek svedomia zmárnil. Satan nechce, aby niekto uctieval Boha, ani si neželá, aby tí, ktorí sú spravodliví v Božích očiach, a tí, ktorí sú dokonalí a čestní, mohli pokračovať v strachu pred Bohom a vo vyhýbaní sa zlu. Keď sa ľudia boja Boha a vyhýbajú sa zlu, znamená to, že sa vyhýbajú satanovi a vzdorujú mu, a tak satan využil Božie povolenie, aby bez milosti vylial na Jóba všetok svoj hnev a nenávisť. Vidíte teda, aké veľké boli muky, ktoré znášal Jób od hlavy až po päty, zvonku až do špiku kostí. Dnes nevidíme, ako sa to vtedy udialo, a z biblických záznamov môžeme získať len krátky náznak Jóbových pocitov, keď bol vtedy vystavený mučeniu.

Jóbova neochvejná bezúhonnosť zahanbuje satana a núti ho v panike utiecť

Čo teda urobil Boh, keď bol Jób vystavený týmto mukám? Pozoroval, sledoval a čakal na výsledok. Ako sa Boh cítil pri pozorovaní a sledovaní? Bol samozrejme zdrvený žiaľom. Je však možné, že mohol oľutovať, že dovolil satanovi pokúšať Jóba, len pre žiaľ, ktorý cítil? Odpoveď znie: nie, nemohol cítiť takú ľútosť. Lebo pevne veril, že Jób je dokonalý a spravodlivý, že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Boh dal jednoducho satanovi príležitosť overiť Jóbovu spravodlivosť pred Bohom a odhaliť satanovu vlastnú podlosť a opovrhnutie. Okrem toho to bola pre Jóba príležitosť svedčiť o svojej spravodlivosti, bohabojnosti a vyhýbaní sa zlu pred ľuďmi sveta, satanom a dokonca aj všetkými, ktorí nasledujú Boha. Dokázal konečný výsledok, že Božie hodnotenie Jóba bolo správne a bezchybné? Premohol vlastne Jób satana? Čítame tu archetypálne slová, ktoré vyslovil Jób, slová, ktoré sú dôkazom, že satana premohol. Povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim.“ To je Jóbov postoj podriadenosti voči Bohu. Ďalej povedal: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová, ktoré vyslovil Jób, dokazujú, že Boh pozoruje hlbiny ľudského srdca a vie nazrieť do mysle človeka, a dokazujú, že jeho schvaľovanie Jóba bolo bezchybné, že tento muž, ktorý bol schválený Bohom, bol spravodlivý. „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová sú Jóbovým svedectvom o Bohu. Boli to tieto obyčajné slová, ktoré zastrašili a zahanbili satana a prinútili ho v panike utiecť a ktoré ho navyše spútali a zanechali bez zdrojov. Tieto slová tiež spôsobili, že satan pocítil zázračnosť a moc skutkov Boha Jahveho, a umožnili mu vidieť mimoriadnu charizmu človeka, ktorého srdce ovláda Božia cesta. Okrem toho satanovi odhalili mocnú vitalitu, ktorú preukázal malý a bezvýznamný človek tým, že sa držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Tak bol satan v prvom zápase porazený. Napriek tomu, že sa „z toho poučil“, nemal v úmysle nechať Jóba odísť ani nedošlo k žiadnej zmene v jeho zlomyseľnej prirodzenosti. Satan skúšal pokračovať v útokoch na Jóba, a tak opäť prišiel pred Boha…