Šiesta časť

Verím, že po vypočutí Jóbovho svedectva a zvážení rôznych jeho aspektov bude mať väčšina ľudí plány na cestu, ktorá ich čaká. Rovnako verím, že väčšina ľudí, ktorí sú plní úzkosti a strachu, pomaly začne upokojovať svoje telo i myseľ a pocíti úľavu, kúsok po kúsku…

Nižšie uvedené pasáže sú tiež výpovede o Jóbovi. Pokračujme v čítaní.

4. Jób sa dopočuje o Bohu

Jób 9, 11 „Pozrite, ide okolo mňa, a nevidím Ho; ide ďalej, ale ja Ho nevnímam.“

Jób 23, 8-9 „Pozrite, idem vpred, ale On tam nie je, vrátim sa späť, ale nevidím Ho. Po ľavej strane, kde pôsobí, Ho nevidím. Skrýva sa po pravici, aby som Ho nevidel.“

Jób, 42, 2-6 „Viem, že Ty môžeš urobiť všetko a že pred Tebou nemožno skryť žiadnu myšlienku. Kto je ten, kto skrýva radu bez poznania? Preto som vyslovil to, čomu som nerozumel, veci pre mňa príliš úžasné, o ktorých som nevedel. Vypočuj ma, prosím Ťa, a budem hovoriť: Spýtam sa Ťa a Ty mi odpovieš. Počul som o Tebe hovoriť, ale teraz Ťa vidí moje oko. Preto sa nenávidím a kajám sa v prachu a popole.“

Hoci sa Boh Jóbovi nezjavil, Jób verí v Božiu zvrchovanosť

V čom spočívajú tieto slová? Uvedomil si niekto z vás, že je za nimi určitá skutočnosť? Po prvé, ako Jób vedel, že Boh existuje? Ako potom vedel, že to Boh riadi nebo, zem a všetko ostatné? V jednom úryvku sa nachádzajú odpovede na obe tieto otázky: „Počul som o Tebe hovoriť, ale teraz Ťa vidí moje oko. Preto sa nenávidím a kajám sa v prachu a popole.“ Z týchto slov sa dozvedáme, že namiesto toho, aby Jób videl Boha na vlastné oči, dozvedel sa o Ňom z legendy. Za týchto okolností začal kráčať po ceste nasledovania Boha a neskôr potvrdil existenciu Boha vo svojom živote a medzi všetkými vecami. Je v tom nepopierateľný fakt – čo je to? Napriek tomu, že dokázal nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu, nikdy Boha nevidel. Nebol v tomto rovnaký ako dnešní ľudia? Jób nikdy nevidel Boha, z čoho vyplýva, že hoci o Ňom počul, nevedel, kde Boh je, aký je alebo čo robí. To všetko sú subjektívne faktory. Objektívne povedané, hoci Boha nasledoval, Boh sa mu nikdy nezjavil ani k nemu neprehovoril. Nie je to fakt? Hoci Boh k Jóbovi neprehovoril ani mu nevydal žiadne príkazy, Jób videl Božiu existenciu a videl Jeho zvrchovanosť medzi všetkými vecami, a keď sa mu doniesli legendy, v ktorých Jób počul o Bohu hovoriť, začal viesť život strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Taký bol pôvod a proces, na základe ktorého Jób nasledoval Boha. No bez ohľadu na to, ako sa bál Boha a vyhýbal sa zlu, a bez ohľadu na to, ako pevne sa držal svojej bezúhonnosti, Boh sa mu nikdy nezjavil. Prečítajme si túto pasáž. Povedal: „Pozrite, ide okolo mňa, a nevidím Ho; ide ďalej, ale ja Ho nevnímam.“ (Jób 9, 11) Tieto slová hovoria, že Jób mohol alebo aj nemusel cítiť Boha vo svojej blízkosti, ale nikdy Ho neuvidel. Boli časy, keď si predstavoval Boha, ako pred ním kráča, ako koná či vedie človeka, ale nikdy Ho nespoznal. Boh prichádza k človeku, keď to neočakáva; človek nevie, kedy k nemu Boh príde alebo kde k nemu príde, pretože človek nemôže vidieť Boha, a tak je Boh pred človekom skrytý.

Jóbova viera v Boha nie je otrasená skutočnosťou, že Boh je pred ním skrytý

V nasledujúcom úryvku Písma potom Jób povie: „Pozrite, idem vpred, ale On tam nie je, vrátim sa späť, ale nevidím Ho. Po ľavej strane, kde pôsobí, Ho nevidím. Skrýva sa po pravici, aby som Ho nevidel.“ (Jób 23, 8-9) V tejto výpovedi sa dozvedáme, že v Jóbových skúsenostiach bol Boh pred ním celý čas skrytý; Boh sa mu otvorene nezjavil a otvorene k nemu neprehovoril ani slovo, ale vo svojom srdci bol Jób presvedčený o Božej existencii. Vždy veril, že Boh môže pred ním kráčať alebo môže konať po jeho boku a že hoci Ho nemôže vidieť, Boh je vedľa neho a riadi všetko okolo neho. Jób nikdy nevidel Boha, ale dokázal zostať verný svojej viere, čo nedokázal žiadny iný človek. Prečo to iní ľudia nedokázali? Pretože Boh s Jóbom nehovoril ani sa mu nezjavil, a ak by Jób skutočne neveril, nemohol by pokračovať ani by sa nemohol pevne držať cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Nie je to pravda? Ako sa cítiš, keď čítaš o Jóbovi, ako vyslovuje tieto slová? Máš pocit, že Jóbova dokonalosť, bezúhonnosť a spravodlivosť pred Bohom sú pravdivé a že nejde len o zveličovanie zo strany Boha? Aj keď Boh zaobchádzal s Jóbom rovnako ako s inými ľuďmi, nezjavil sa mu ani s ním nehovoril, Jób si uchovával svoju bezúhonnosť, stále veril v Božiu zvrchovanosť, a navyše často obetoval zápalné obety a modlil sa pred Bohom, pretože sa bál uraziť Boha. Jóbova schopnosť báť sa Boha bez toho, aby Ho videl, dokazuje, ako veľmi miloval pozitívne veci a aká pevná a skutočná bola jeho viera. Nepoprel existenciu Boha, pretože bol pred ním skrytý, ani nestratil svoju vieru a nezriekol sa Boha, pretože Ho nikdy nevidel. Namiesto toho si uprostred skrytého Božieho diela vlády nad všetkými vecami uvedomil Božiu existenciu a pocítil Božiu zvrchovanosť a moc. Nevzdal sa svojej spravodlivosti len preto, lebo Boh bol skrytý, ani neopustil cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu, lebo sa mu Boh nikdy nezjavil. Jób nikdy nežiadal, aby sa mu Boh otvorene zjavil a dokázal tak svoju existenciu, pretože Jób už videl Božiu zvrchovanosť medzi všetkými vecami a veril, že získal požehnania a milosti, ktoré iní nezískali. Hoci Boh zostal pred ním skrytý, Jóbovou vierou to nikdy neotriaslo. Zožal teda to, čo nikto iný nemal: Božie schválenie a Božie požehnanie.

Jób žehná Božiemu menu a nemyslí na požehnania ani pohromu

Existuje skutočnosť, o ktorej sa v biblických príbehoch o Jóbovi nikdy nehovorí, a na tento fakt sa dnes zameriame. Hoci Jób nikdy nevidel Boha ani nepočul Božie slová na vlastné uši, v jeho srdci bolo pre Boha miesto. Aký bol Jóbov postoj k Bohu? Bolo to, ako už bolo spomenuté, „nech je požehnané Jahveho meno“. Jeho požehnanie Božieho mena bolo bezpodmienečné, bez ohľadu na kontext, a neviazalo sa na žiadny dôvod. Vidíme, že Jób dal svoje srdce Bohu, dovolil, aby bolo ovládané Bohom; všetky jeho myšlienky a rozhodnutia i všetky plány v jeho srdci boli otvorené Bohu a neboli pred Ním uzavreté. Jeho srdce Bohu neodporovalo a Jób Ho nikdy nežiadal, aby pre neho niečo urobil alebo mu niečo dal. Nemal extravagantné túžby, aby zo svojho uctievania Boha niečo získal. Jób nehovoril o obchodovaní s Bohom a nekládol na Boha žiadne požiadavky ani nároky. Chválil Božie meno z dôvodu veľkej Božej moci a autority pri riadení všetkých vecí, a nie preto, či získal požehnanie alebo ho zasiahla pohroma. Veril, že bez ohľadu na to, či Boh ľudí požehná alebo na nich zošle pohromu, Božia moc a autorita sa nezmenia, a že Božie meno by sa preto malo chváliť bez ohľadu na okolnosti daného človeka. Tento človek je požehnaný Bohom pre Božiu zvrchovanosť, a keď človeka postihne pohroma, tak aj to je pre Božiu zvrchovanosť. Božia moc a autorita ovládajú a usporadúvajú všetko, čo sa týka človeka; vrtochy ľudského šťastia sú prejavom Božej moci a autority a bez ohľadu na ľudský názor by sa Božie meno malo chváliť. To je to, čo Jób zažil a spoznal počas rokov svojho života. Všetky Jóbove myšlienky a činy sa dostali k Božím ušiam a pred Boha a Boh ich považoval za dôležité. Boh si cenil toto Jóbove poznanie a vážil si ho za to, že má také srdce. Toto srdce vždy a všade očakávalo Boží príkaz a bez ohľadu na čas alebo miesto privítalo všetko, čo sa mu prihodilo. Jób na Boha nekládol žiadne požiadavky. Od seba vyžadoval čakať na všetky opatrenia, ktoré prišli od Boha, prijímať ich, čeliť im a podriadiť sa im. Jób veril, že je to jeho povinnosť a že práve to Boh chce. Jób nikdy neuvidel Boha ani Ho nepočul vysloviť žiadne slová, vydať žiadne príkazy, učiť alebo ho o niečom poučovať. Slovami dneška, skutočnosť, že mal také poznanie a postoj k Bohu, keď mu Boh nedal žiadne osvietenie, vedenie alebo zaopatrenie v súvislosti s pravdou, bola vzácna a to, že takéto veci dokázal, bolo pre Boha dostatočné a Boh jeho svedectvo chválil a oceňoval. Jób nikdy nevidel Boha ani Ho osobne nepočul vysloviť nejaké učenie, ale pre Boha boli jeho srdce i Jób sám oveľa cennejší ako tí ľudia, ktorí pred Ním boli schopní hovoriť len z hľadiska hlbokej teórie, ktorí sa dokázali len chváliť a hovoriť o obetovaní, ale ktorí nikdy nemali pravé poznanie Boha a nikdy sa Ho skutočne nebáli. Lebo Jóbovo srdce bolo čisté a neskrývalo sa pred Bohom, jeho ľudská prirodzenosť bola čestná a dobrosrdečná a Jób miloval spravodlivosť a to, čo bolo pozitívne. Iba človek s takým srdcom a ľudskou prirodzenosťou mohol nasledovať Božiu cestu a bol schopný báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Takýto človek mohol vidieť Božiu zvrchovanosť, mohol vidieť Jeho autoritu a moc a dokázal dosiahnuť podriadenosť voči Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam. Iba taký človek mohol skutočne chváliť Božie meno. Je to preto, lebo sa nepozeral na to, či ho Boh požehná alebo na neho zošle pohromu, lebo vedel, že všetko je ovládané Božou rukou a že ľudské obavy sú znakom hlúposti, nevedomosti a nedostatku rozumu, ako aj znakom pochybovania o skutočnosti Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami a chýbajúceho strachu z Boha. Jóbovo poznanie bolo presne také, aké Boh chcel. Mal teda Jób väčšie teoretické vedomosti o Bohu ako vy? Keďže v tom čase bolo málo Božieho diela a výrokov, nebolo ľahké dosiahnuť poznanie Boha. To, čo dosiahol Jób, bolo nemalým úspechom. Nezakúsil Božie dielo, nikdy nepočul Boha hovoriť ani nevidel Božiu tvár. To, že bol schopný mať takýto postoj k Bohu, bolo len výsledkom jeho ľudskej prirodzenosti a osobného úsilia, takého, aké dnešní ľudia nemajú. V tej dobe Boh povedal: „Nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého.“ Boh už v tej dobe o ňom urobil také hodnotenie a dospel k takémuto záveru. O koľko pravdivejšie by to bolo dnes?

Hoci je Boh pred človekom skrytý, Jeho skutky medzi všetkými vecami sú dostatočné na to, aby Ho človek poznal

Jób nevidel Božiu tvár ani nepočul Božie slová a už vôbec osobne nezažil Božie dielo, a predsa všetci dosvedčili jeho strach pred Bohom a svedectvo počas jeho skúšok. U Boha to vyvolalo lásku, nadšenie a chválu a u ľudí zase závisť a obdiv, ba dokonca o tom spievali chválospevy. Na jeho živote nebolo nič veľkolepé ani výnimočné: tak ako každý obyčajný človek, žil všedný život, chodil do práce pri východe slnka a vracal sa domov na odpočinok pri súmraku. Rozdiel je v tom, že počas niekoľkých nevýznamných desaťročí svojho života nadobudol poznanie Božej cesty a uvedomil si a pochopil veľkú Božiu moc a zvrchovanosť ako nikto predtým. Nebol chytrejší než ktorýkoľvek obyčajný človek, neviedol obzvlášť húževnatý život, a navyše nemal žiadne neviditeľné špeciálne schopnosti. Mal však osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá, ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci – väčšina obyčajných ľudí takéto vlastnosti nemá. Rozlišoval medzi láskou a nenávisťou, mal zmysel pre spravodlivosť, bol neústupný a vytrvalý a pri uvažovaní venoval dôkladnú pozornosť detailom. Počas svojho všedného života na zemi teda videl všetky mimoriadne veci, ktoré Boh vykonal, videl Božiu veľkosť, svätosť a spravodlivosť, videl Božiu starostlivosť, láskavosť a ochranu pre človeka a videl česť a autoritu najvyššieho Boha. Prvým dôvodom, prečo bol Jób schopný získať tieto veci, ktoré boli nad rámec každého obyčajného človeka, bolo jeho čisté srdce, ktoré patrilo Bohu a bolo vedené Stvoriteľom. Druhým dôvodom bolo jeho úsilie: jeho úsilie byť bezchybný a dokonalý a byť niekým, kto plní vôľu nebies, koho miluje Boh a kto sa vyhýba zlu. Jób tieto veci vlastnil a usiloval sa o ne, pričom nedokázal vidieť Boha ani počuť Božie slová. Hoci Boha nikdy nevidel, spoznal prostriedky, ktorými Boh vládne nad všetkými vecami, a pochopil múdrosť, s akou to Boh robí. Hoci Jób nikdy nepočul Božie slová, vedel, že všetky skutky, ktorými je človek odmeňovaný, alebo všetko, čo mu je odňaté, pochádzajú od Boha. Hoci roky jeho života sa nijako nelíšili od života bežného človeka, nedovolil, aby všednosť jeho života ovplyvnila jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami alebo jeho nasledovanie cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V jeho očiach boli zákony všetkých vecí plné Božích skutkov a Božia zvrchovanosť bola viditeľná v každej časti ľudského života. Nevidel Boha, ale dokázal si uvedomiť, že Božie skutky sú všade, a počas svojho bezvýznamného času na zemi bol schopný v každom kúte svojho života vidieť a vnímať mimoriadne a zázračné Božie skutky a videl zázračné Božie usporiadania. Skrytosť a mlčanie Boha nebránili Jóbovi v uvedomení si Božích skutkov ani neovplyvnili jeho poznanie Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Jeho život bol počas jeho každodenného života uvedomením si zvrchovanosti a usporiadaní Boha, ktorý je skrytý medzi všetkými vecami. Vo svojom každodennom živote tiež počul a pochopil hlas Božieho srdca a slová Boha, ktorý mlčí medzi všetkými vecami, a predsa vyjadruje hlas svojho srdca a svoje slová tým, že riadi zákony všetkých vecí. Vidíte teda, že ak majú ľudia rovnakú ľudskú prirodzenosť a úsilie ako Jób, potom môžu získať rovnaké uvedomenie a poznanie ako Jób a môžu nadobudnúť rovnaké pochopenie a vedomosti o Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Boh sa Jóbovi nezjavil ani s ním nehovoril, ale Jób bol schopný byť dokonalý a spravodlivý, báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Inými slovami, bez toho, aby sa Boh zjavil človeku alebo k nemu prehovoril, Božie skutky medzi všetkými vecami a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami sú dostatočné na to, aby si človek uvedomil Božiu existenciu, moc a autoritu a Božia moc a autorita sú dostatočné na to, aby človek nasledoval cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Keďže obyčajný človek, akým bol Jób, bol schopný dosiahnuť strach z Boha a vyhýbať sa zlu, potom by to mal dokázať aj každý obyčajný človek, ktorý nasleduje Boha. Hoci tieto slová môžu znieť ako logická dedukcia, nie je to v rozpore so zákonitosťami vecí. Fakty však nezodpovedajú očakávaniam: zdá sa, že strach z Boha a vyhýbanie sa zlu je výhradou Jóba a len Jóba. Pri zmienke o strachu z Boha a vyhýbaní sa zlu si ľudia myslia, že by to mal robiť len Jób, akoby bola cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu označená menom Jób a nemala nič spoločné s inými ľuďmi. Dôvod je jasný: pretože len Jób mal osobnosť, ktorá bola čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá milovala nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, tak len Jób mohol nasledovať cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Určite ste všetci pochopili dôsledky – pretože nikto nemá ľudskú prirodzenosť, ktorá je čestná, dobrosrdečná a spravodlivá a ktorá miluje nestrannosť, spravodlivosť a pozitívne veci, nikto sa nemôže báť Boha a vyhýbať sa zlu, a preto ľudia nikdy nemôžu získať Božiu radosť alebo stáť pevne uprostred skúšok. To tiež znamená, že s výnimkou Jóba sú všetci ľudia stále zviazaní a uväznení satanom; všetkých obviňuje, napáda a zneužíva. Sú to tí, ktorých sa satan pokúša prehltnúť, a všetci sú zbavení slobody, sú väzňami v zajatí satana.

Ak je ľudské srdce v nepriateľstve s Bohom, ako sa môže človek báť Boha a vyhýbať sa zlu?

Keďže dnešní ľudia nemajú rovnakú ľudskú prirodzenosť ako Jób, aká je ich prirodzenosť-podstata a ich postoj k Bohu? Boja sa Boha? Vyhýbajú sa zlu? Tých, ktorí sa neboja Boha ani sa nevyhýbajú zlu, môžeme súhrnne opísať len dvomi slovami: nepriatelia Boha. Často tieto dve slová hovoríte, no nikdy ste nespoznali ich skutočný význam. Slová „nepriatelia Boha“ majú svoju podstatu: neznamenajú, že Boh vidí človeka ako nepriateľa, ale že človek vidí Boha ako nepriateľa. V prvom rade, keď ľudia začnú veriť v Boha, kto z nich nemá svoje vlastné ciele, motivácie a ambície? Aj keď jedna časť z nich verí v existenciu Boha a uvidela existenciu Boha, ich viera v Boha stále obsahuje tieto motivácie a ich konečným cieľom vo viere v Boha je získať Jeho požehnania a veci, ktoré chcú. Ľudia si vo svojich životných skúsenostiach často pomyslia: „Vzdal som sa svojej rodiny a kariéry pre Boha, a čo mi dal? Musím si to spočítať a potvrdiť – dostalo sa mi v poslednom čase nejakých požehnaní? Počas tohto obdobia som veľa dával, bežal som a bežal a veľa som trpel. Dal mi Boh za odplatu nejaké prísľuby? Spomenul si na moje dobré skutky? Aký bude môj koniec? Môžem získať Božie požehnania? …“ Každý človek neustále robí takéto výpočty vo svojom srdci a kladie na Boha požiadavky, ktoré v sebe nesú ich motiváciu, ambície a vypočítavosť. To znamená, že človek vo svojom srdci neustále skúša Boha, neustále vymýšľa plány o Bohu, neustále sa s Bohom dohaduje o svojom vlastnom individuálnom výsledku a snaží sa od Boha získať stanovisko, či mu Boh môže dať to, čo chce. Keď sa človek usiluje o Boha, nezaobchádza s Ním ako s Bohom. Vždy sa snaží s Bohom uzatvárať dohody, neustále na Neho kladie požiadavky, a dokonca na Neho na každom kroku tlačí – keď mu Boh podá prst, človek mu chmatne celú ruku. Ako sa človek snaží uzatvárať s Bohom dohody, tak sa s Ním súčasne aj háda, a sú aj takí ľudia, ktorí, keď ich postihnú skúšky alebo sa ocitnú v určitých situáciách, často zoslabnú, sú negatívni, sú nedbalí vo svojej práci a len sa na Boha sťažujú. Od chvíle, keď človek prvýkrát začal veriť v Boha, považoval Ho za roh hojnosti a vreckový nožík a seba považoval za najväčšieho Božieho veriteľa, akoby snaženie získať požehnania a zasľúbenia od Boha boli jeho vrodeným právom a povinnosťou, zatiaľ čo Božou zodpovednosťou bolo chrániť, starať sa o človeka a zaopatrovať ho. To je základné chápanie „viery v Boha“ všetkých tých, ktorí v Boha veria, a to je ich najhlbšie porozumenie pojmu viery v Boha. Od prirodzenosti-podstaty človeka až po jeho subjektívne úsilie neexistuje nič, čo by súviselo so strachom pred Bohom. Cieľ človeka veriť v Boha pravdepodobne nemal nič spoločné s uctievaním Boha. To znamená, že človek si nikdy nevzal do úvahy ani nepochopil, že viera v Boha si vyžaduje strach z Boha a Jeho uctievanie. Vzhľadom na takúto situáciu je ľudská podstata zrejmá. Aká je to teda podstata? Je to tak, že ľudské srdce je zlomyseľné, je v ňom zakorenená zrada a lož, nemiluje nestrannosť a spravodlivosť a pozitívne veci, je pohŕdavé a chamtivé. Srdce človeka už nemôže byť viac uzavreté pred Bohom; nedal ho Bohu ani v najmenšom. Boh nikdy nevidel pravé srdce človeka ani nebol človekom uctievaný. Bez ohľadu na to, akú veľkú cenu Boh platí, koľko skutkov koná alebo koľko človeku poskytuje, človek zostáva slepý a úplne ľahostajný voči všetkému. Človek nikdy nedal svoje srdce Bohu, chce sa len starať o svoje srdce a robiť svoje vlastné rozhodnutia – podtextom toho je, že človek nechce nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu ani podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, ani nechce uctievať Boha ako Boha. Taký je dnešný stav človeka. Pozrime sa teraz znova na Jóba. V prvom rade, uzavrel s Bohom dohodu? Mal nejaké postranné úmysly, keď sa pevne držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu? Povedal v tom čase Boh niekomu o konci, ktorý má prísť? Boh vtedy nikomu nesľúbil koniec a práve na tomto pozadí bol Jób schopný báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Obstoja dnešní ľudia v porovnaní s Jóbom? Je medzi nimi príliš veľa rozdielností; patria do iných líg. Hoci Jób nemal veľa poznatkov o Bohu, dal Bohu svoje srdce a to Mu patrilo. Nikdy s Bohom nevyjednával a nemal voči Bohu žiadne extravagantné túžby alebo požiadavky; namiesto toho veril, že „Jahve dal a Jahve vzal“. To bolo to, čo videl a získal z toho, že sa držal pravej cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu počas mnohých rokov života. Podobne dosiahol výsledok vyjadrený slovami: „Vari máme dostať z Božej ruky len to dobré a nie aj to zlé?“ Tieto dve vety boli to, čo videl a spoznal vďaka svojmu postoju podriadenosti voči Bohu počas svojich životných skúseností, a boli tiež jeho najmocnejšími zbraňami, s ktorými zvíťazil počas satanových pokušení, a stali sa základom jeho pevného postoja v svedectve o Bohu. Predstavujete si v tejto chvíli Jóba ako milú osobu? Dúfate, že sa stanete takým človekom? Bojíte sa, že budete musieť podstúpiť satanove pokušenia? Rozhodli ste sa modliť, aby vás Boh podrobil rovnakým skúškam ako Jóba? Niet pochýb o tom, že väčšina ľudí by sa neodvážila modliť sa za takéto veci. Je teda zrejmé, že vaša viera je žalostne malá; v porovnaní s Jóbom je vaša viera jednoducho nehodná zmienky. Ste nepriateľmi Boha, nebojíte sa Ho, nie ste schopní stáť pevne vo svojom svedectve o Bohu a nedokážete zvíťaziť nad satanovými útokmi, obvineniami a pokušeniami. Čo vás oprávňuje, aby ste prijali Božie sľuby? Po vypočutí príbehu o Jóbovi a pochopení Božieho úmyslu spasiť človeka a významu spásy človeka, získali ste teraz vieru, aby ste prijali rovnaké skúšky ako Jób? Nemali by ste sa trochu odhodlať a dovoliť si nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu?

Nemajte pochybnosti o Božích skúškach

Po prijatí svedectva od Jóba po skončení jeho skúšok sa Boh rozhodol, že získa skupinu – alebo viac než skupinu – ľudí ako je Jób. Rozhodol sa však, že už nikdy nedovolí satanovi napadnúť alebo zneužiť akúkoľvek inú osobu pomocou prostriedkov, ktorými pokúšal, napádal a zneužíval Jóba, stávkovaním s Bohom. Boh nedovolil satanovi, aby ešte niekedy urobil také veci človeku, ktorý je slabý, hlúpy a nevedomý – stačilo, že satan pokúšal Jóba! Je to Božie milosrdenstvo, že nedovolí satanovi, aby zneužíval ľudí, akokoľvek sa mu zachce. Bohu stačilo, že Jób podstúpil satanovo pokúšanie a týranie. Boh už nikdy nedovolil satanovi robiť takéto veci, pretože životy a bytie ľudí, ktorí nasledujú Boha, sú riadené a ovládané Bohom a satan nie je oprávnený manipulovať s Božími vyvolenými podľa ľubovôle – v tomto bode by ste mali mať jasno! Boh sa stará o ľudskú slabosť a rozumie ľudskej hlúposti a nevedomosti. Aby však mohol byť človek úplne spasený, Boh ho musí vydať satanovi. Boh nechce, aby si satan niekedy robil z človeka blázna a zneužíval ho, ani nechce vidieť človeka neustále trpieť. Boh stvoril človeka a to, že Boh riadi a usporadúva všetko, čo sa týka človeka, je úplne prirodzené a oprávnené; to je Božia zodpovednosť a je to autorita, ktorou Boh riadi všetky veci! Boh nedovolí satanovi zneužívať a zle zaobchádzať s človekom podľa ľubovôle, nedovolí mu používať rôzne prostriedky, aby zviedol človeka z cesty, a navyše mu nedovolí zasahovať do Božej zvrchovanosti nad človekom ani mu nedovolí pošliapať a zničiť zákony, ktorými Boh riadi všetky veci, nehovoriac o veľkom Božom diele riadenia a záchrany ľudstva! Tí, ktorých chce Boh spasiť, a tí, ktorí dokážu vydať svedectvo o Bohu, sú jadrom a vykryštalizovaním Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, ako aj cenou Jeho úsilia v Jeho šesťtisícročnom diele. Ako by mohol Boh bezstarostne vydať týchto ľudí satanovi?

Ľudia sa často strachujú a obávajú Božích skúšok, no stále žijú v satanovej pasci a na nebezpečnom území, na ktorom na nich satan útočí a zneužíva ich – napriek tomu nepoznajú strach a nič ich nevyvedie z miery. O čo ide? Viera človeka v Boha sa obmedzuje len na to, čo vidí. Ani v najmenšom si neváži Božiu lásku a záujem o človeka ani Jeho nehu a ohľaduplnosť k človeku. Okrem trochy nepokoja a strachu z Božích skúšok, súdu a napomínania, majestátu a hnevu nemá človek ani najmenšie pochopenie Božích dobrých úmyslov. Pri zmienke o skúškach majú ľudia pocit, akoby mal Boh postranné úmysly, a niektorí dokonca veria, že Božie zámery sú zlé. Neuvedomujú si, čo im Boh v skutočnosti urobí. Preto, keď volajú po podriadenosti voči Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, robia všetko, čo môžu, aby odolali a postavili sa proti Božej zvrchovanosti nad človekom a usporiadaniam pre človeka, lebo veria, že ak nebudú opatrní, Boh ich uvedie do omylu, že ak nebudú držať v rukách vlastný osud, Boh im môže vziať všetko, čo majú, a ich život by sa mohol dokonca skončiť. Človek je v satanovom tábore, ale nikdy si nerobí starosti z toho, že ho satan zneužíva. Je zneužívaný satanom, ale nikdy sa nebojí, že ho satan zajme. Stále hovorí, že prijíma Božiu spásu, avšak nikdy Bohu nedôveroval ani neveril, že Boh skutočne zachráni človeka zo satanových pazúrov. Ak sa človek dokáže podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam podobne ako Jób a odovzdá celú svoju bytosť do Božích rúk, nezažije potom rovnaký koniec ako Jób – teda prijatie Božích požehnaní? Ak je človek schopný prijať a podriadiť sa Božej vláde, čo môže stratiť? Preto navrhujem, aby ste boli opatrní vo svojich činoch a dávali pozor na všetko, čo sa na vás chystá. Nebuďte unáhlení alebo impulzívni a nezaobchádzajte s Bohom a ľuďmi, so záležitosťami a s predmetmi, ktoré pre vás usporiadal, na základe vlastnej temperamentnosti či prirodzenosti alebo podľa svojej fantázie a predstáv. Musíte byť opatrní vo svojich činoch a musíte sa modliť a viac snažiť, aby ste sa vyhli podnecovaniu Božieho hnevu. Zapamätajte si to!

Ďalej sa pozrieme na to, ako na tom bol Jób po svojich skúškach.

5. Jób po svojich skúškach

Jób 42, 7-9 A stalo sa tak, že po tom, čo Jahve povedal tieto slová Jóbovi, povedal Jahve Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev sa roznietil proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo si o Mne nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób. Preto si teraz vezmite sedem býčkov a sedem baranov, choďte k Môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba zápalnú obetu a Môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo len preňho s vami nenaložím podľa vašej hlúposti, pretože ste o Mne nehovorili to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ A tak išli Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Zofar a urobili, ako im prikázal Jahve. Ten prijal aj Jóba.

Jób 42, 10 A Jahve zrušil zajatie Jóbovo, keď sa Jób modlil za svojich priateľov. A Jahve dal Jóbovi dvakrát toľko, čo mal predtým.

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Jób 42, 17 Jób teda zomrel starý a naplnený.

Boh sa pozerá s úctou na tých, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, zatiaľ čo tých, ktorí sú hlúpi, považuje za podradných

V Jóbovi 42, 7-9 Boh hovorí, že Jób je Jeho služobníkom. Jeho používanie pojmu služobník na označenie Jóba dokazuje dôležitosť Jóba v Jeho srdci. Hoci Boh nenazval Jóba nijak váženejšie, toto pomenovanie nemalo žiadny vplyv na dôležitosť Jóba v Božom srdci. Služobník je Božia prezývka pre Jóba. Viacnásobné Božie zmienky o „Mojom služobníkovi Jóbovi“ ukazujú, ako Ho Jób tešil. Hoci Boh nehovoril o význame, ktorý sa skrýva za slovom služobník, Božiu definíciu slova služobník môžeme vidieť z Jeho slov v tejto pasáži Písma. Boh najprv povedal Temančanovi Elifazovi: „Môj hnev sa roznietil proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo si o Mne nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ Týmito slovami Boh prvýkrát otvorene povedal ľuďom, že prijal všetko, čo Jób povedal a vykonal po Božích skúškach, a je to prvýkrát, čo otvorene potvrdil presnosť a správnosť všetkého, čo Jób vykonal a povedal. Boh sa hneval na Elifaza a ostatných pre ich nesprávne, absurdné reči. Hoci, rovnako ako Jób, nemohli vo svojich životoch vidieť zjavenie Boha či počuť slová, ktoré hovoril, Jóbovo poznanie Boha bolo presné, zatiaľ čo oni mohli o Bohu len slepo hádať, ísť proti Božím úmyslom vo všetkom, čo robili, a spôsobovať, aby k nim Boh cítil odpor. Následkom bolo, že súčasne s prijatím všetkého, čo vykonal a povedal Jób, Boh vzbĺkol hnevom voči ostatným, lebo v nich nielenže nedokázal vidieť žiadnu realitu strachu z Boha, ale tiež nepočul nič o strachu z Boha v tom, čo hovorili. A tak od nich potom Boh požadoval toto: „Preto si teraz vezmite sedem býčkov a sedem baranov, choďte k Môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba zápalnú obetu a Môj služobník Jób sa bude za vás modliť, lebo len preňho s vami nenaložím podľa vašej hlúposti.“ V tejto pasáži Boh hovorí Elifazovi a ostatným, aby urobili niečo, čo vykúpi ich hriechy, lebo ich hlúposť bola hriechom proti Bohu Jahvemu, a preto museli obetovať zápalné obety, aby napravili svoje chyby. Bohu sa často obetujú zápalné obety, ale na týchto zápalných obetách je nezvyčajné to, že boli obetované Jóbovi. Boh prijal Jóba, lebo počas svojich skúšok vydal svedectvo o Bohu, kým títo Jóbovi priatelia boli počas jeho skúšok odhalení a pre ich hlúposť ich Boh odsúdil. Podnecovali Boží hnev a zaslúžili si, aby ich Boh potrestal tým, že museli obetovať zápalné obety pred Jóbom. Jób sa potom za nich modlil, aby rozptýlil Boží trest a hnev voči nim. Božím úmyslom bolo zahanbiť ich, lebo to neboli ľudia, ktorí sa báli Boha a vyhýbali sa zlu, a odsudzovali Jóbovu bezúhonnosť. V jednom ohľade im Boh hovoril, že ich činy neprijal, ale ochotne prijal Jóba a tešil sa z neho; v inom ohľade im Boh hovoril, že Božie prijatie povyšuje človeka pred Bohom, že Boh človeka nenávidí pre jeho hlúposť, pre ňu Boha uráža, a preto je v Božích očiach podradný a ohavný. Takto Boh definuje tieto dva typy ľudí. Sú to Božie postoje týkajúce sa týchto dvoch typov ľudí a Božie vyjadrenia hodnoty a postavenia týchto dvoch typov ľudí. Hoci Boh nazval Jóba svojím služobníkom, v Božích očiach bol tento služobník milovaný a bola mu udelená autorita modliť sa za iných a odpúšťať im ich chyby. Tento služobník dokázal hovoriť priamo k Bohu a prísť priamo pred Boha a jeho postavenie bolo vyššie a vznešenejšie než postavenie iných. To je pravý význam slova služobník, ktoré vyslovil Boh. Jóbovi bola udelená táto osobitná česť pre jeho strach z Boha a vyhýbanie sa zlu a dôvod, prečo Boh nenazval služobníkmi iných, spočíva v tom, že sa nebáli Boha a nevyhýbali sa zlu. Tieto dva zreteľne odlišné Božie postoje sú Jeho postoje k dvom typom ľudí: tých, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu, Boh prijíma a považuje za vzácnych, zatiaľ čo tých, ktorí sú hlúpi, Boha sa neboja, nie sú schopní vyhýbať sa zlu a nedokážu prijať Božiu priazeň, Boh často nenávidí a odsudzuje a v Jeho očiach sú podradní.

Boh Jóbovi udeľuje autoritu

Jób sa modlil za svojich priateľov a vďaka Jóbovým modlitbám s nimi potom Boh nezaobchádzal tak, ako by sa pre ich hlúposť patrilo – netrestal ich ani sa im neodplácal. Prečo to tak bolo? Bolo to preto, lebo modlitby, ktoré za nich predniesol Boží služobník Jób, sa dostali k Jeho ušiam. Boh im odpustil, lebo prijal Jóbove modlitby. Čo v tom teda vidíme? Keď Boh niekoho požehná, dá mu mnoho odmien, nielen materiálnych: Boh mu tiež udelí autoritu a oprávnenie modliť sa za druhých. Boh zabúda a prehliada priestupky týchto ľudí, lebo tieto modlitby počuje. Je to tá istá autorita, ktorú Boh udelil Jóbovi. Prostredníctvom Jóbových modlitieb za zastavenie ich odsúdenia Boh Jahve tých hlúpych ľudí zahanbil – čo bol, samozrejme, Jeho osobitný trest pre Elifaza a ostatných.

Boh ešte raz požehná Jóba a satan ho už nikdy neobviní

Medzi výrokmi Boha Jahveho sa nachádzajú slová: „O Mne si nehovoril to, čo je správne, ako Môj služobník Jób.“ Čo také povedal Jób? Hovorili sme o tom už predtým a Jóbove výpovede sú tiež zaznamenané na mnohých stranách so slovami v knihe Jób. Na všetkých týchto stránkach so slovami sa Jób nikdy nesťažuje a nemá žiadne pochybnosti o Bohu. Len jednoducho čaká na výsledok. Práve toto čakanie je jeho postojom podriadenosti, a vďaka tomu i vďaka slovám, ktoré povedal Bohu, ho Boh prijal. Keď znášal skúšky a trpel útrapami, Boh bol po jeho boku, a hoci Božia prítomnosť jeho útrapy nezmiernila, Boh videl, čo vidieť chcel, a počul, čo chcel počuť. Každý z Jóbových činov a slov sa dostal k Božím očiam a ušiam. Boh načúval a díval sa – to je fakt. Jóbovo poznanie Boha a jeho myšlienky o Bohu v jeho srdci v tom čase, v tom období, neboli v skutočnosti také špecifické ako u dnešných ľudí, ale v kontexte tej doby Boh rozpoznal všetko, čo povedal, pretože jeho správanie a myšlienky v jeho srdci, ako aj to, čo vyjadril a odhalil, postačovali Jeho požiadavkám. V čase, keď bol Jób podrobený skúškam, ukázalo to, na čo myslel vo svojom srdci a čo sa rozhodol vykonať, Bohu výsledok, ktorý bol pre Neho uspokojivý. Boh potom Jóba zbavil skúšok, Jób sa vynoril zo svojich ťažkostí, jeho skúšky boli preč a už ho nikdy viac nepostihli. Keďže sa už Jób podrobil skúškam a počas týchto skúšok pevne obstál a úplne zvíťazil nad satanom, Boh mu dal požehnania, ktoré si právom zaslúžil. Ako je zaznamenané v knihe Jób 42, 10-12, Jób bol znova požehnaný a bol požehnaný viac než po prvý raz. Vtedy sa satan stiahol a už nič nepovedal ani neurobil. Od toho momentu už satan Jóba nevyrušoval ani na neho neútočil a už viac neobviňoval Božie požehnania Jóba.

Jób strávi druhú polovicu svojho života uprostred Božích požehnaní

Hoci sa Jeho požehnania v tom čase obmedzovali len na ovce, dobytok, ťavy, hmotné statky a tak ďalej, požehnania, ktoré Boh chcel udeliť Jóbovi vo svojom srdci boli oveľa väčšie. Bolo v tom čase zaznamenané, aké večné zasľúbenia chcel dať Boh Jóbovi? Boh sa vo svojich požehnaniach pre Jóba nezmienil o jeho konci ani sa ho nedotkol a bez ohľadu na to, akú dôležitosť alebo postavenie zastával Jób v Božom srdci, Boh bol vo svojich požehnaniach veľmi uvážlivý. Boh neoznámil Jóbov koniec. Čo to znamená? Boží plán vtedy ešte nedospel k tomu, aby sa ohlasoval ľudský koniec, plán ešte nevstúpil do záverečnej etapy Jeho diela, Boh sa o konci vôbec nezmienil, iba človeku dával materiálne požehnania. Znamená to, že Jób strávil druhú polovicu života uprostred Božích požehnaní, čo ho odlišovalo od iných ľudí – no podobne ako oni, aj on zostarol a ako u každého normálneho človeka nadišiel deň, keď sa rozlúčil so svetom. Tak je to aj zaznamenané: „Jób teda zomrel starý a naplnený.“ (Jób 42, 17) Čo v tomto prípade znamená „zomrel naplnený“? V období, keď Boh ešte neohlasoval ľudský koniec, Boh Jóbovi určil očakávanú dĺžku života, a keď tento vek dosiahol, dovolil Jóbovi prirodzene odísť z tohto sveta. Od Jóbovho druhého požehnania až po jeho smrť Boh nepridal žiadne ďalšie útrapy. Pre Boha bola Jóbova smrť prirodzená a tiež nevyhnutná. Bolo to niečo veľmi bežné a nešlo ani o súd, ani o odsúdenie. Kým bol nažive, Jób uctieval Boha a bál sa Ho. Čo sa týka toho, aký koniec ho čakal po smrti, Boh nepovedal nič ani sa k tomu nevyjadril. Boh má silný zmysel pre to, čo je správne, v tom, čo hovorí a koná, a obsah a princípy Jeho slov a činov sú v súlade s etapou Jeho diela a obdobím, v ktorom pôsobí. Aký koniec mohol mať niekto ako Jób v Božom srdci? Dospel Boh vo svojom srdci k nejakému rozhodnutiu? Samozrejme, že áno! Ide len o to, že o tom človek nevedel. Boh to človeku nechcel povedať ani mu to nemal v úmysle povedať. Takže, stručne povedané, Jób zomrel naplnený a taký bol aj jeho život.

Cena, ktorú Jób žil počas svojho života

Prežil Jób hodnotný život? V čom spočívala jeho hodnota? Prečo sa hovorí, že žil hodnotný život? Akú mal hodnotu pre človeka? Z pohľadu človeka zastupoval ľudstvo, ktoré chce Boh zachrániť, tým, že vydával zvučné svedectvo o Bohu pred satanom a ľuďmi sveta. Splnil povinnosť, ktorú by mala splniť stvorená bytosť. Bol príkladom a pôsobil ako vzor pre všetkých, ktorých chce Boh zachrániť, čím umožnil ľuďom vidieť, že je celkom možné zvíťaziť nad satanom spoliehaním sa na Boha. Akú mal hodnotu pre Boha? Pre Boha spočívala hodnota Jóbovho života v jeho schopnosti báť sa Boha, uctievať Boha, svedčiť o Božích skutkoch a chváliť Božie skutky, prinášať Bohu útechu a niečo, z čoho sa mohol tešiť. Hodnota Jóbovho života bola pre Boha aj v tom, že pred svojou smrťou Jób okúsil skúšky a zvíťazil nad satanom a pred satanom a ľuďmi sveta vydal o Bohu zvučné svedectvo, takže Boh získal medzi ľuďmi slávu, utešil svoje srdce a dovolil svojmu dychtivému srdcu uzrieť výsledok a uvidieť nádej. Jeho svedectvo vytvorilo precedens, pretože Jób dokázal stáť pevne vo svojom svedectve o Bohu a zahanbiť satana v mene Boha, v Božom diele riadenia ľudstva. Nie je to hodnota Jóbovho života? Jób priniesol útechu Božiemu srdcu, dal Bohu predzvesť radosti zo získania slávy a poskytol nádherný začiatok Božieho plánu riadenia. Od toho momentu sa meno Jób stalo symbolom získania Božej slávy a znamením víťazstva ľudstva nad satanom. Boh si bude navždy ceniť to, čo Jób žil počas svojho života, ako aj jeho pozoruhodné víťazstvo nad satanom. Budúce generácie budú uctievať a napodobňovať jeho dokonalosť, spravodlivosť a strach pred Bohom. Boh si ho navždy bude vážiť ako bezchybnú, žiarivú perlu, takže je hodný toho, aby si ho takto cenil aj človek!