Zachovávanie prikázaní by v praxi malo byť prepojené s uplatňovaním pravdy do praxe. Počas zachovávania prikázaní je nevyhnutné praktizovať pravdu. Pri praktizovaní pravdy sa nesmú porušovať princípy prikázaní a nesmie sa ani stavať proti prikázaniam. Musíš robiť všetko, čo od teba Boh vyžaduje. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy sú navzájom prepojené, neodporujú si. Čím viac budeš praktizovať pravdu, tým viac budeš schopný zachovávať podstatu prikázaní. Čím viac budeš praktizovať pravdu, tým viac budeš rozumieť Božiemu slovu vyjadrenému v prikázaniach. Praktizovanie pravdy a zachovávanie prikázaní nie sú protichodné činnosti – sú navzájom prepojené. Na začiatku mohol človek praktizovať pravdu a dosiahnuť osvietenie od Ducha Svätého až potom, čo zachovával prikázania, to ale nie je pôvodný Boží úmysel. Boh od teba vyžaduje nielen aby si sa dobre správal, ale aby si do Jeho uctievania vložil aj svoje srdce. Prikázania však musíš zachovávať aspoň povrchne. Keď ľudia prostredníctvom skúseností nadobudnú jasnejšie pochopenie Boha, postupne Mu prestanú vzdorovať a klásť odpor, a už viac nebudú pochybovať o Jeho diele. Iba takto budú ľudia vedieť dodržiavať podstatu prikázaní. Samotné zachovávanie prikázaní bez praktizovania pravdy je preto neúčinné a nepredstavuje pravé uctievanie Boha, pretože to znamená, že si ešte nedosiahol skutočné duchovné postavenie. Zachovávanie prikázaní bez pravdy je len prísne lipnutie na pravidlách. Takto by sa prikázania stali tvojim zákonom, ktorý by ti neumožnil životný rast. Práve naopak, stali by sa tvojim bremenom a pevne by ťa zväzovali ako starozmluvné zákony, čím by si prišiel o blízkosť Ducha Svätého. Zachovávať prikázania účinne môžeš teda len praktizovaním pravdy a prikázania zachovávaš preto, aby si praktizoval pravdu. Počas zachovávania prikázaní uvedieš do praxe ešte viac právd a pri praktizovaní pravdy nadobudneš ešte hlbšie pochopenie toho, čo prikázania skutočne znamenajú. Účel a zmysel Božej požiadavky, aby človek zachovával prikázania, nespočíva len v tom, aby dodržiaval pravidlá, ako si možno človek predstavuje; súvisí to skôr s jeho vstupom do života. Rozsah tvojho životného rastu určuje, do akej miery dokážeš zachovávať prikázania. Hoci má človek prikázania, ich podstata sa vyjasní až prostredníctvom životnej skúsenosti človeka. Väčšina ľudí sa domnieva, že zachovávať prikázania znamená, že sú „úplne pripravení a jediné, čo ostáva, je Byť s nimi v súlade“. Je to výstredná predstava, ktorá nie je v súlade s Božím úmyslom. Tí, ktorí hovoria podobné veci, nechcú robiť pokroky a túžia po tele. Je to nezmysel! Nie je to v súlade so skutočnosťou! Božím úmyslom nie je len praktizovanie pravdy bez skutočného zachovávania prikázaní. Tí, ktorí to robia, sú mrzáci, sú ako ľudia bez nohy. Samotné zachovávanie prikázaní, akoby dodržiavanie pravidiel, avšak bez vlastníctva pravdy – ani to nedokáže uspokojiť Boží úmysel. Ľudia, ktorí to robia, tiež trpia istým druhom postihnutia, ako ľudia bez oka. Dalo by sa povedať, že ak budeš dobre zachovávať prikázania a jasne pochopíš praktického Boha, nadobudneš pravdu; čiže získaš skutočné duchovné postavenie. Ak budeš praktizovať pravdu, ktorú by si mal praktizovať, budeš zachovávať aj prikázania – tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Praktizovanie pravdy a zachovávanie prikázaní sú dva systémy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou životnej skúsenosti človeka. Skúsenosť človeka by mala spájať, nie oddeľovať zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy. Medzi týmito dvoma vecami však existujú rozdiely aj spojitosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy