Mnoho ľudí dokáže síce hovoriť trochu o praxi a podeliť sa o svoje osobné dojmy, no väčšinou ide o osvietenie získané zo slov iných. Nezahŕňa to však nič z ich vlastných osobných praktík, ani to, čo vidia na základe svojich skúseností. Túto problematiku som rozoberal už skôr; nemysli si, že nič neviem. Si len papierovým tigrom, a predsa rozprávaš o podriadení si satana, o vydávaní víťazných svedectiev a o živote podľa Božieho obrazu? Toto všetko je nezmysel! Myslíš si, že všetky slová, ktoré dnes Boh hovorí, sú tu na to, aby si ich obdivoval? Tvoje ústa hovoria o vzdorovaní svojmu starému ja a o praktizovaní pravdy, ale tvoje ruky vykonávajú iné skutky a tvoje srdce splieta iné intrigy – čo si to za človeka? Prečo nie sú tvoje srdce a tvoje ruky jedno a to isté? Z toľkého kázania sa stali len prázdne slová – netrhá ti to srdce? Ak nedokážeš uviesť slovo Božie do praxe, dokazuje to, že si ešte nevstúpil na cestu, na ktorej pracuje Duch Svätý, ešte stále v sebe nenosíš dielo Ducha Svätého, ani si zatiaľ nezažil Jeho vedenie. Ak tvrdíš, že slovo Božie dokážeš iba pochopiť, ale nedokážeš ho praktizovať, potom si človek, ktorý nemiluje pravdu. Boh neprichádza, aby vykúpil takúto osobu. Keď bol Ježiš ukrižovaný, zažíval obrovské muky, aby vykúpil hriešnikov, chudobných a pokorných ľudí. Jeho ukrižovanie slúžilo ako obeta za ich hriechy. Ak nedokážeš praktizovať slovo Božie, mal by si odísť čo najskôr; nezdržiavaj sa v dome Božom ako príživník. Mnoho ľudí dokonca považuje za ťažké prestať robiť veci, ktoré jasne vzdorujú Bohu. Nekoledujú si tak o smrť? Ako len môžu rozprávať o vstupe do Božieho kráľovstva? Opovážili by sa pozrieť do Božej tváre? Jesť jedlo, ktoré ti dáva Boh, robiť nečestné veci, ktoré odporujú Bohu, byť zlomyseľný, zákerný a intrigánsky, aj keď ti Boh dovoľuje užívať si požehnania, ktorými ťa obdaril – necítiš, ako ti pália ruky, keď ich prijímaš? Necítiš, ako ti červená tvár? Po tom, ako si urobil niečo, čo Bohu odporuje, splietal intrigy, ako „dať voľnú ruku skazenosti“, necítiš sa vydesene? Ak nič necítiš, ako môžeš hovoriť o nejakej budúcnosti? Už dávno ťa nečakala žiadna budúcnosť, takže aké väčšie očakávania ešte môžeš mať? Ak vyslovíš niečo nehanebné, no napriek tomu nepociťuješ výčitku a tvojmu srdcu chýba uvedomelosť, neznamená to potom, že sa ťa už Boh zriekol? Hovoriť a konať svojvoľne a nezdržanlivo sa stalo tvojou prirodzenosťou; ako ťa vôbec niekedy môže Boh takto zdokonaliť? Dokázal by si prejsť celý svet? Kto by sa tebou nechal presvedčiť? Tí, čo by poznali tvoju pravú prirodzenosť, by si udržiavali odstup. Nie je to Boží trest? Celkovo, ak sú niekde len prázdne reči bez činov v praxi, nie je tam žiaden rast. Hoci na teba môže Duch Svätý pôsobiť, zatiaľ čo rozprávaš, ak tieto slová nepraktizuješ, Duch Svätý prestane pôsobiť. Ak v tom budeš takto ďalej pokračovať, ako možno vôbec hovoriť o budúcnosti alebo o odovzdaní celého svojho bytia Božiemu dielu? Môžeš len povedať, že obetuješ celé svoje bytie, ale svoje srdce milujúce Boha si Mu nedal. Všetko, čoho sa mu od teba dostáva, je verbálna oddanosť; nie je mu daný tvoj zámer praktizovať pravdu. Môže byť toto tvoje skutočné duchovné postavenie? Ak by si takto pokračoval ďalej, kedy by ťa Boh zdokonalil? Necítiš úzkosť pri pomyslení na svoju ponurú a neradostnú budúcnosť? Necítiš, že Boh v teba stratil nádej? Či nevieš, že Boh túži zdokonaľovať stále viac a novších ľudí? Mohli by staré veci obstáť? Dnes slovám Božím nevenuješ pozornosť: čakáš na zajtrajšok?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Spásu dosiahne len ten, kto je ochotný praktizovať pravdu