Plnenie povinnosti je v skutočnosti naplnením všetkého, čo je človeku vlastné, teda toho, čo je pre človeka možné. Vtedy je jeho povinnosť splnená. Ľudské nedostatky pri službe Bohu sa postupne zmenšujú tým, ako človek nadobúda skúsenosti a podrobuje sa súdu. Plneniu povinnosti to nebráni ani neovplyvňuje. Tí, ktorí prestanú Bohu slúžiť alebo sa vzdajú a ustúpia, pretože sa boja, že by ich služba Bohu mohla mať nedostatky, sú zo všetkých najzbabelejší. Ak ľudia nedokážu pri službe Bohu vyjadriť to, čo by mali, alebo dosiahnuť to, čo je pre nich vrodene možné, a namiesto toho konajú mechanicky, potom stratili funkciu, ktorú by stvorená bytosť mala mať. Takíto ľudia sú známi ako „priemerní“; sú zbytočným nepodarkom. Ako ich vôbec možno nazývať stvorenými bytosťami? Nie sú to skazené bytosti, ktoré navonok žiaria, ale vnútri sú prehnité? Ak sa človek nazýva Bohom, a predsa nie je schopný vyjadriť božskú prirodzenosť, konať dielo samotného Boha alebo zastupovať Boha, nepochybne Bohom nie je, pretože nemá Božie jadro, a to, čo Boh môže vrodene dosiahnuť, v ňom neexistuje. Ak človek stratí to, čo dokáže vrodene dosiahnuť, nemožno ho už považovať za človeka a nie je hodný toho, aby sa nazýval stvorenou bytosťou, ani toho, aby predstúpil pred Boha a slúžil Mu. Nie je hodný ani toho, aby prijímal Božiu milosť, ani toho, aby naňho Boh dohliadal, chránil ho a zdokonaľoval. Mnohí, ktorí stratili Božiu dôveru, strácajú aj Božiu milosť. Svoje zlé skutky nielenže nenávidia, ale bezostyšne šíria myšlienku, že Božia cesta je nesprávna, a tí vzdorovití dokonca popierajú existenciu Boha. Ako môžu mať títo ľudia, ktorí sú posadnutí takouto vzdorovitosťou, právo požívať Božiu milosť? Tí, ktorí si neplnia svoju povinnosť, sa proti Bohu veľmi búria a veľa Mu dlhujú, a predsa sa obracajú a pranierujú Boha, že sa mýli. Ako by mohol byť takýto človek hodný zdokonalenia? Nie je to cesta k tomu, aby bol vyradený a potrestaný? Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť pred Bohom, sú už vinní z tých najohavnejších zločinov, za ktoré je aj smrť nedostatočným trestom, a predsa majú tú opovážlivosť sporiť sa s Bohom a pasovať sa s Ním. Akú cenu má zdokonaľovanie takýchto ľudí? Keď si ľudia neplnia svoju povinnosť, mali by cítiť vinu a podlžnosť. Mali by nenávidieť svoju slabosť a neužitočnosťou, svojou vzdorovitosťou a skazenosťou, a tiež by mali odovzdať svoj život Bohu. Len vtedy sú to stvorené bytosti, ktoré skutočne milujú Boha, a len takíto ľudia sú hodní požívať Božie požehnanie a zasľúbenie a byť Ním zdokonalení. A čo väčšina z vás? Ako sa správate k Bohu, ktorý žije medzi vami? Ako si pred Ním plníte svoju povinnosť? Urobili ste všetko, k čomu ste boli povolaní, aj na úkor vlastného života? Čo ste obetovali? Nedostali ste odo Mňa veľa? Dokážete to rozpoznať? Ako veľmi ste Mi verní? Ako Mi slúžite? A čím všetkým som vás obdaril a čo som pre vás urobil? Zmerali ste to všetko? Posúdili ste to všetko a porovnali to s tým malým svedomím, ktoré je vo vás? Koho by mohli byť vaše slová a skutky hodné? Je možné, že táto vaša nepatrná obeť je hodná všetkého, čím som vás obdaril? Nemám inú možnosť a som vám oddaný celým srdcom, no vy v sebe ukrývate podlé úmysly a ste voči Mne vlažní. Toto je miera vašich povinností, vaše jediné určenie. Nie je to tak? Neviete, že ste úplne zlyhali pri plnení povinnosti stvorenej bytosti? Ako vás možno považovať za stvorené bytosti? Nie je vám jasné, čo vyjadrujete a prežívate? Nesplnili ste si svoju povinnosť, ale chcete získať zhovievavosť a štedrú Božiu milosť. Takáto milosť nie je pre takých bezcenných a nízkych, ako ste vy, ale pre tých, ktorí nič nežiadajú a radi sa obetujú. Tuctoví ľudia ako vy sú úplne nehodní toho, aby sa tešili z nebeskej milosti. Vaše dni budú sprevádzať len útrapy a nekonečné tresty! Ak Mi nedokážete byť verní, váš osud bude plný utrpenia. Ak nedokážete stáť za Mojimi slovami a Mojím dielom, vašou odmenou bude trest. Všetka milosť, požehnanie a nádherný život v kráľovstve nebudú mať s vami nič spoločné. Toto je koniec, ktorý si zaslúžite a dôsledok vášho vlastného konania!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka