Pri zmienke o Petrovi o ňom ľudia hovoria samé dobré veci. Hneď si spomenú na to, ako trikrát zaprel Boha, ako pokúšal Boha tak, že slúžil satanovi, ako ho nakoniec pre Boha ukrižovali dolu hlavou a tak ďalej. Teraz sa zameriam na to, aby som vám opísal, ako Ma Peter spoznal a aký bol jeho definitívny koniec. Peter mal dobré kvality, ale pochádzal z iných pomerov ako Pavol: Jeho rodičia Ma prenasledovali, boli to démoni posadnutí satanom, a preto Petra nič o Bohu nenaučili. Peter bol múdry, nadaný a od mladého veku bol miláčikom svojich rodičov. V dospelosti sa však stal ich nepriateľom, pretože sa nikdy neprestal usilovať o to, aby Ma spoznal, následkom čoho sa im obrátil chrbtom. Bolo to preto, lebo predovšetkým veril, že nebo a zem a všetky veci sú v rukách Všemohúceho, a že všetky dobré veci pochádzajú od Boha a vychádzajú priamo od Neho bez toho, aby ich spracovával satan. Protiklad Petrových rodičov mu umožnil lepšie spoznať Moju láskavosť a milosrdenstvo, a tak vzrástla jeho túžba hľadať Ma. Nezameriaval sa len na to, aby jedol a pil Moje slová, ale navyše aj na to, aby pochopil Moje úmysly a bol neustále bdelý vo svojom srdci. Vo svojom duchu bol tak vždy citlivý, a preto bol v súlade s Mojimi úmyslami vo všetkom, čo robil. Aby si dodal odvahu, neprestával sa sústreďovať na chyby, ktoré ľudia urobili v minulosti, pričom sa hlboko obával, aby sa neocitol v zovretí neúspechu. Tak sa aj on zameriaval na osvojenie viery a lásky všetkých tých, ktorí v priebehu vekov milovali Boha. Takto, nielen v negatívnych, ale predovšetkým v pozitívnych aspektoch, napredoval rýchlejšie, až sa jeho poznanie stalo najväčším zo všetkých v Mojej prítomnosti. Nie je teda ťažké predstaviť si, ako zveril všetko, čo mal, do Mojich rúk. Ako sa dokonca zriekol rozhodnutí o tom, čo bude jesť, čo si oblečie, kde bude spať a bývať, a radšej požíval Moje bohatstvá tak, aby Mi vo všetkom vyhovel. Vystavil som ho nespočetným skúškam. Skúškam, ktoré ho, prirodzene, zanechali polomŕtveho, ale uprostred stoviek týchto skúšok, ani raz nestratil vieru vo Mňa a nepocítil zo Mňa sklamanie. Dokonca sa nenechal odradiť ani vtedy, keď som povedal, že som ho opustil a naďalej Ma skutočne miloval praktickým spôsobom a v súlade s minulými princípmi praxe. Povedal som mu, že ho nebudem chváliť, aj keď Ma miluje, a že ho nakoniec vydám do rúk satana. Ale aj uprostred takýchto skúšok, skúšok, ktoré nezasiahli jeho telo, ale spočívali v slovách, sa stále modlil ku Mne a hovoril, „Ó, Bože! Vari jestvuje medzi nebom, zemou a všetkými vecami nejaká osoba, vec alebo udalosť, ktoré by neboli v Tvojich rukách, Všemohúci? Keď si ku mne milosrdný, moje srdce sa nesmierne raduje z Tvojho milosrdenstva. Keď ma súdiš, hoci som nehodný, väčšmi vnímam nevyspytateľnosť Tvojich skutkov, pretože máš všetku autoritu a múdrosť. Hoci moje telo znáša útrapy, môj duch dostáva útechu. Ako by som mohol neoslavovať Tvoju múdrosť a skutky? Aj keby som mal zomrieť po tom, čo som Ťa poznal, ako by som to neurobil rád a šťastne? Všemohúci! Naozaj si neželáš, aby som Ťa uzrel? Naozaj nie som súci prijať Tvoj súd? Je možné, že je vo mne niečo, čo si neželáš vidieť?“ Hoci Peter počas týchto skúšok nedokázal presne pochopiť Moje úmysly, bolo zjavné, že bol hrdý a poctený tým, že som ho použil (aj keď prijal Môj súd, aby ľudstvo videlo Môj majestát a hnev), a že ho tieto skúšky neznepokojovali. Pre jeho vernosť voči Mne a preto, že som ho požehnal, bol pre človeka príkladom a vzorom po tisíce rokov. Nie je to presne to, čo by ste mali napodobňovať? Dlho a dôkladne uvažujte o tom, prečo som tak obšírne rozprával o Petrovi. Práve podľa týchto zásad by ste mali konať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 6. kapitola